Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoZm/4/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515200112 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1515200112.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: Alektum, s. r. o., IČO: 44 721 587, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou Hudec s.r.o., Lazaretská 23, 811 09 Bratislava, IČO: 36 855 260, proti žalovanému: B. Š., K. XX.X.XXXX, I. O. V., o zaplatenie 1.588,32 eur s príslušenstvom a odmenou 5,29 eur zo zmenky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/9/2015-103 zo dňa 12.09.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/9/2015-103 zo dňa 12.09.2017 v znení opravného uznesenia č.k. 1CbZm/9/2015-140 zo dňa 04.01.2019 p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : O d ô v o d n e n i e 1. Okresný súd Bratislava V napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalobu zamieta a žalovaný má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca si uplatňuje nárok zo zmenky, ktorou boli zabezpečené pohľadávky veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto súd musí v zmysle čl. I. § 17 ods. 2 zmenkového zákona z úradnej povinnosti prihliadnuť na skutočnosti odôvodňujúce kauzálne námietky, ktoré by žalovaný mohol uplatniť, keďže jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter príčinného vzťahu zmenky považoval súd tento spor za spotrebiteľský. Spotrebiteľským je v zmysle § 290 CSP spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. 3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v spotrebiteľskom spore súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to potrebné pre rozhodnutie súdu vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz (§ 295 CSP). Takéto dôkazy súd vyžiadal od žalobcu, ktorého vyzval, aby špecifikoval zmenkovú sumu a predložil listiny umožňujúce prieskum v rozsahu vyplývajúcom z čl. I. § 17 zmenkového zákona. V riešenom prípade súd z listinných dôkazov zistil, že úver, ktorý veriteľ žalovanému poskytol na základe zmluvy z 15.10.2008, mal byť spolu s úrokom splatený v 36 anuitných splátkach po 99,71 eur mesačne v období od 15.11.2008 do 15.10.2011. Žalobca síce v doplnení žaloby uviedol, že pôvodný veriteľ pre nedodržanie splátok určil predčasnú splatnosť úveru, ale podľa predložených listín tak spravil až 19.4.2012, t. j. viac než 6 mesiacov po dni určenom v zmluve ako deň konečnej splatnosti úveru. Žalobca nepredložil dôkaz o tom, že by zmluvné strany dodatkom k zmluve dátum konečnej splatnosti úveru zmenili. Sám pripustil, že jeho právny predchodca stanovil predčasnú splatnosť nedopatrením a vyhlásenie z 19.4.2012 by sa malo posudzovať len ako vyčíslenie pohľadávky s výzvou na jej splatenie. Žalovaný teda až do dňa konečnej splatnosti úveru o výhodu splátok neprišiel. 4. Súd prvej inštancie poukázal na § 103 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (OZ), podľa ktorého začína premlčacia doba jednotlivých splátok plynúť odo dňa ich zročnosti. Premlčacia doba na jednotlivé splátky je aj v tomto prípade trojročná (§ 101 v spojení s poslednou vetou § 52 ods. 2 OZ). Vyplnením blankozmenky sa z pôvodne neúplnej listiny stala riadna zmenka spätne ku dňu jej vystavenia. Aj takáto zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier, čo znamená, že majiteľ právo preukazuje len prvopisom zmenky a na jej základe sa uplatnené právo považuje za nesporné. Zabezpečením úveru zmenkou sa teda výrazne posilnila vymožiteľnosť kauzálnej pohľadávky na úkor spotrebiteľa. Rovnako sa právo veriteľa posilnilo aj tým, že oprávnenie, udelené mu v dohode o vyplňovacom práve k blankozmenke, nie je časovo obmedzené. Nič preto žalobcovi nebránilo, aby do zmenkovej sumy zahrnul aj tú časť kauzálnej pohľadávky, ktorá už v čase uplatnenia vyplňovacieho oprávnenia bola premlčaná (v tomto prípade neuhradené anuitné splátky, ktoré sa stali zročné do 29.4.2011). Využitím blankozmenky teda žalobca v neprospech spotrebiteľa de facto predĺžil premlčaciu dobu, nakoľko zmenkové nároky sa v zmysle čl. I. § 70 ods. 1 v spojení s § 78 ods. 1 zmenkového zákona proti žalovanému ako vystaviteľovi vlastnej zmenky premlčujú v troch rokoch odo dňa splatnosti zmenky. 5. Súd prvej inštancie uviedol, že ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Na premlčanie kauzálnej pohľadávky je súd povinný prihliadnuť aj bez toho, aby žalovaný premlčanie namietal. Rovnako bol súd povinný prihliadnuť aj na oslabenie postavenia spotrebiteľa v dôsledku predĺženia premlčacej doby prostredníctvom zmenky. Žalobca si na súde zmenkovú pohľadávku uplatnil dňa 12.1.2015. Nárok zo zmenky síce nie je premlčaný, ale v zmenkovej sume je zahnutá pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola ku dňu začatia konania ako celok premlčaná, nakoľko trojročná premlčacia doba poslednej splátky, zročnej 15.10.2011, uplynula už 15.10.2014. Napriek abstraktnému charakteru zmenky je v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek potrebné na zmenkovú a kauzálnu pohľadávku hľadieť ako na jeden celok, inak by ochrana spotrebiteľa nebola účinná. Len samotná skutočnosť, že spotrebiteľ na zabezpečenie pohľadávok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystavil zmenku, predsa nemôže viesť k zhoršeniu jeho postavenia a spotrebiteľ nemôže byť iba z tohto dôvodu na svojich právach ukrátený. 6. Súd ďalej poukázal na to, že žalobca v doplňujúcich vyjadreniach argumentoval tým, že žalovaný, ktorý sa o začatí súdneho konania dozvedel, ho listom z 19.10.2015, požiadal o splátkový kalendár na zaplatenie uplatnenej pohľadávky vo výške 1.588 eur. Podľa žalobcu je treba žiadosť považovať za uznanie záväzku. Súd mal za to, že v žiadosti o splátky absentuje označenie veriteľa a ani dôvod dlhu nie je určený dostatočne, nejedná sa o kvalifikované uznanie dlhu, na základe ktorého by došlo k zastaveniu plynutia premlčacej doby a začala by plynúť nová desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1 OZ). Nárok na zaplatenie zmenky súd z týchto dôvodov nepovažoval za oprávnený a žalobu zamietol. 7. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) súd prvej inštancie postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Uviedol, že v dobe uzavretia predmetnej úverovej zmluvy bolo možné zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou. Má za to, že prostriedky zabezpečenia záväzku môžu mať vplyv na dĺžku premlčania, či jej plynutie. Takým zabezpečovacím prostriedkom je napr. uznanie dlhu v zmysle § 558 OZ, ktoré spôsobuje plynutie novej premlčacej doby v trvaní až 10 rokov. Potom podľa jeho názoru nič neodporuje tomu, aby v prípade riadneho vyplnenia zmenky rovnako došlo k predĺženiu premlčacej doby. Ide o právny následok, ktorý je obsahom tohto zabezpečovacieho nástroja rovnako, ako je to v prípade uznania dlhu. Preto záver prvoinštančného súdu o premlčaní kauzálnej pohľadávky nie je správny, a tým i napádané rozhodnutie. 9. Žalobca ďalej uviedol, že ak prvoinštančný súd konštatuje, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere i Dohoda o vyplňovacom práve neobsahujú neprijateľné obchodné podmienky a sú platné, potom nemá právomoc nepriznať nárok, uplatňovaný z takto riadne vyplnenej a uplatnenej zmenky. Súdom konštatované premlčanie nároku z úverovej zmluvy totiž nie je kauzálnou námietkou. Podľa žalobcu súd i svojím postupom zasiahol do práva na spravodlivý proces tým, že prekročil svoje kompetencie dané § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 19.11.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že Zmenku vystavil žalovaný v Piešťanoch dňa 15.10.2008 a zaviazal sa zaplatiť na rad OTP Banky Slovensko, a.s. dňa 29.4.2014, bez protestu, v Piešťanoch zmenkovú sumu 1.588,32 eur. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon). Na jej rube je zapísaný indosament na rad žalobcu zo dňa 6.11.2012. Súd prvej inštancie správne skúmal, či v rozsahu povinností, ktoré pre súd vyplývajú z čl. III. § 3a zmenkového zákona, v znení platnom od 23.12.2015, povinnosť žalovaného plniť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a či je zmenkový prejav platný. Dospel k správnemu záveru, že na premlčanie kauzálnej pohľadávky je súd povinný prihliadnuť aj bez toho, aby žalovaný premlčanie namietal a rovnako bol povinný prihliadnuť aj na postavenia spotrebiteľa ako slabšej strany v dôsledku predĺženia premlčacej doby prostredníctvom zmenky. 12. Odvolací súd v súlade s § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje správnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, že napriek tomu, že zmenka po formálnej stránke spĺňa náležitosti stanovené zákonom, v zmenkovej sume je zahnutá pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola ku dňu začatia konania ako celok premlčaná. 13. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou, že došlo k predĺženiu premlčacej doby. Odvolací súd súhlasí s argumentáciou, že prostriedky zabezpečenia môžu mať vplyv na dĺžku premlčania, jej plynutie a takýmto zabezpečovacím prostriedkom je podľa § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej iba OZ) aj uznanie dlhu. Na to, aby písomné uznanie práva dlžníkom malo právne následky v podobe pretrhnutia premlčania (§ 110 ods. 1 druhá veta OZ), je potrebné, aby došlo k uznaniu práva čo do dôvodu, ako aj výšky. Podľa § 558 OZ možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že Žiadosť žalovaného o splátkový kalendár zo dňa 19.10.2015 nemožno považovať za uznanie dlhu. Podľa súdnej judikatúry „určitosť písomného prejavu je objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. Uznaním dlhu preto nie je napr. záväzok dlžníka, hoci písomný, vrátiť v určitom termíne požičané peniaze, ale je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že splní svoj dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku (rozsah) v akej ho uznáva“ (Ro NS ČR z 30.9.2008 sp.zn. 33 Odo 1344/2006). Uvedené rozhodnutie je aplikovateľné aj na prejednávaný spor, keďže žalovaný v Žiadosti o splátkový kalendár dlh písomne neuznal, neuviedol dôvod vzniku a predovšetkým listina nespĺňa náležitosti určitosti právneho úkonu uznania. Naviac možno predpokladať, že žalovaný ako spotrebiteľ si nebol vedomý premlčania svojho záväzku. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že nedošlo k uznaniu záväzku a teda prerušeniu plynutia premlčacej lehoty tým spôsobom, že by začala plynúť nová premlčacia lehota. 14. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie prekročil svoje kompetencie dané § 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne posúdil uplatnený zmenkový nárok ako súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, kedy súd vykonáva dôkazy aj bez návrhu. Z predložených listín vyplýva, že pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola ku dňu začatia konania ako celok premlčaná a keďže zmenka zabezpečovala predmetný úverový vzťah, je potrebné posudzovať kauzálnu a zmenkovú pohľadávku ako celok. Vzhľadom na ochranu spotrebiteľa sa na premlčanie kauzálnej pohľadávky prihliada aj bez toho, žeby žalovaný premlčanie namietal. 15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý boli v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu preukazateľne žiadne nevznikli. 17. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).