Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/95/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517215634 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1517215634.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v sporovej veci žalobcu: R Collectors s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: J. S.J., J.. X.XX.XXXX, G. X, G., o zaplatenie 1.500 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 24Csp/181/2017-43, zo dňa 28.2.2018, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou bola zamietnutá žaloba v časti o zaplatenie 39,46 eura, potvrdzuje. II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej zamietajúcej časti mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi dlžné úroky 1.344,27 eura, zmluvný úrok vo výške 25,12 % ročne zo sumy 1.500 eur od 1.9.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,26 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.500 eur spolu 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.500 eur od 1.9.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 11.9.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 1.500 eur s príslušenstvom pozostávajúcim zo zmluvného úroku z istiny v sume 1.344,27 eura, zmluvného úroku 25,12 % ročne z istiny 1.500 eur od 1.9.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania 5,05% ročne z istiny 1.500 eur od 1.9.2017 do zaplatenia, poplatkov v sume 39,46 eura a náhrady trov konania; uvedené žiadal žalobca na to skutkovom základe, že žalovaný nesplnil záväzok vyplývajúci zo L. Q. Ú. Č.. XXXXXXXXXX, ktorú s ním uzavrel dňa 19.8.2014. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere Č.. XXXXXXXXXX (ďalej ako „Zmluva o úvere“), predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1.500 eur, so splatnosťou v 12 mesačných splátkach po 143 eur, termínom splatnosti prvej splátky 20.9.2014, pri konečnej splatnosti úveru 20.8.2015, ročnej percentuálnej miere nákladov 28,22 % a výške úrokovej úverovej sadzby 25,12 % ročne. Žalovaný podpisom Zmluvy o úvere potvrdil, že bol oboznámený s obchodnými podmienkami ako aj so sadzobníkom poplatkov. Vzhľadom na to, že podľa prehľadu platobnej disciplíny žalovaný splátky úveru neuhrádzal a to ani sčasti, žalobca ho listom z 8.1.2015 vyzval na úhradu dlžnej sumy a súčasne mu oznámil, že v dôsledku porušenia povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere sa stáva úverová pohľadávka predčasne splatná ku dňu 8.1.2015 v celom rozsahu. 3. Na ozrejmenie právnej stránky veci súd prvej inštancie uviedol, že spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy typové či adhézne, uzatvárajú dodávatelia o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov s tým, že v návrhu zmluvy vopred stanovia obsah týchto zmlúv a podmienky ich realizácie. Návrhy zmlúv bývajú často predtlačené na formulároch, pričom fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Občiansky zákonník zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorých zmluvné ustanovenia spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné; v súlade s prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Občiansky zákonník príkladne uvádza také podmienky v spotrebiteľských zmluvách, ktoré je potrebné považovať za neprijateľné. Súd prvej inštancie ďalej poznamenal, že v prejednávanej veci strany sporu uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu, majúcu podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podrobnými podmienkami, bez možnosti žalovaného ovplyvniť, resp. zmeniť znenie zmluvy, v prípade ak chcel do zmluvného vzťahu vstúpiť. Skonštatoval, že predmetná Zmluva o úvere obsahuje všetky potrebné zákonné náležitosti a procesné strany sa predpísanou písomnou formou dohodli na predmete zmluvy, spôsobe úhrady; zmluva obsahuje potrebný údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pri uzavretí zmluvy neboli obídené príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva ani príslušné ustanovenia smernice č. 93/13/EHS. 4. Pokiaľ sa jedná o skutkový stav veci, súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný porušil svoju povinnosť zo Zmluvy o úvere spočívajúcu v splácaní finančných prostriedkov poskytnutých žalobcom v splátkach. Splnenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného si žalobca zabezpečil 25,12 % zmluvným úrokom z úveru. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že ak je splnenie niektorej povinnosti zabezpečené v zmluve viacerými právnymi inštitútmi, je nevyhnutné v takej zmluve, ktorej obsah jedna strana nemá možnosť ovplyvniť, posúdiť primeranosť použitia viacnásobného zabezpečenia povinnosti, v prípade spotrebiteľských zmlúv je k tomu súd povolaný z úradnej povinnosti. Vzápätí vyslovil názor, že 25,12 % zmluvný úrok dohodnutý v Zmluve o úvere predstavuje zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka, zakladajúcu značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán z hľadiska jej kauzy, t.j. ekonomického dôvodu vedúceho k zakotveniu do zmluvy a preto nepožíva právnu ochranu; zároveň poznamenal, že výška predmetných zmluvných úrokov ku dňu 31.8.2017 predstavuje 1.344,27 eur, t.j. skoro rovnakú sumu ako bola suma samotného poskytnutého úveru; napokon uviedol, že takáto výška úrokov sa nejaví byť v súlade s dobrými mravmi ako spôsobom uplatňovania práva, zodpovedajúcemu požiadavkám ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 5. Na vyššie uvedenom základe súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca oprávnene požadoval zaviazať žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny, predstavujúcej rozdiel medzi poskytnutými peňažnými prostriedkami, t.j. reálnym čerpaním spotrebiteľského úveru zo strany žalovaného a sumou, ktorú žalobcovi reálne vrátil na úverovej istine; a za použitia § 52 ods. 1, ods. 3 a ods. 4, § 53 ods. 1 veta prvá, § 54 ods. 1 a ods. 2, § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. g) a § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. rozhodol tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie dlžnej istiny 1.500 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 1.9.2017 do zaplatenia; objasnil, že vzhľadom na to, že žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok voči žalobcovi riadne a včas vznikla mu povinnosť uhradiť zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému bol vyčíslený aktuálny stav úveru, teda od 1.9.2017 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti príslušenstva pozostávajúceho zo zmluvného úroku v sume 1.344,27 eura, zmluvného úroku 25,12 % ročne z istiny 1.500 eur od 1.9.2017 do zaplatenia a poplatkov v sume 39,46 eura žalobu za použitia § 53 ods. 1 a ods. 4 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal úspech v časti žalovanej istiny v celom rozsahu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 6. Proti rozsudku v časti, ktorou súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol (výrok II.) podal odvolanie žalobca a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobe vyhovieť v plnom rozsahu. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie. Nestotožnil sa so záverom, že zmluvný úrok z úveru 25,12 % ročne má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorý súd prvej inštancie vyvodil v nadväznosti na to, že ak je splnenie niektorej povinnosti zabezpečené v zmluve viacerými právnymi inštitútmi, je nevyhnutné posúdiť primeranosť použitia viacnásobného zabezpečenia. Bol názoru, že súd prvej inštancie jednak nesprávne právne posúdil, že zmluvný úrok je zabezpečovacím prostriedkom; pričom žalobca sa domnieval, že predstavuje odplatu za poskytnutie úveru, je bežnou náležitosťou spotrebiteľských zmlúv pri poskytovaní finančných prostriedkov a nemožno ho jednoznačne charakterizovať ako zabezpečovací inštitút; zároveň súdu prvej inštancie vytýkal, že v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, na základe čoho mal za to, že zabezpečovacích inštitútov je v dotknutej Zmluve o úvere viac; naviac sa domnieval, že ide o podstatnú skutočnosť, ktorá mala zásadný vplyv na výsledné rozhodnutie súdu a napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný kvôli nedostatočnému odôvodneniu. 7. V odvolaní žalobca ďalej namietal, že výška úrokovej sadzby bola v Zmluve o úvere dojednaná v bežnej výške pre rok 2014 pre obdobné produkty, pričom žiadnym spôsobom neodporuje dobrým mravom a teda bola dohodnutá platne. Argumentoval, že najvyššia prípustná výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa vypočítava zo súhrnných informácií o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk ako dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorú je možné nájsť na webovom sídle Ministerstva financií SR; výška úroku 25,12 % ročne bola v takomto zákonnom limite, nakoľko pre 2. štvrťrok roku 2014 bola zistená hodnota váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov za všetky typy spotrebiteľských úverov 16,21 %, dvojnásobok tejto hodnoty predstavuje až 32,44 %. Zdôraznil, že vzhľadom na to, že pri určovaní výšky úveru a ročných nákladov na úver postupoval v intenciách platnej právnej úpravy, nemožno a priori označiť za „v rozpore s dobrými mravmi“ to čo, ukladá samo právo. Poznamenal, že nezodpovedá za zlú finančnú situáciu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní splácať svoje úvery a ktorí zmluvy o úvere uzatvárajú dobrovoľne; v tejto súvislosti skonštatoval, že európske právo stále viac naznačuje, že ďalšia „automatická“ pomoc spotrebiteľom už nie je účelná a pokračovať by sa malo skôr nazeraním na priemerného spotrebiteľa ako schopného urobiť vlastné rozhodnutie ohľadom svojho právneho postavenia v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-361/04, zo dňa 12.01.2006, podľa ktorého priemerný spotrebiteľ vykazuje najvyšší stupeň pozornosti vo chvíli, keď si pripravuje a realizuje svoj výber medzi rôznymi výrobkami dotknutej kategórie, pričom tento model je platný pre všetky výrobky bez ohľadu na druh. 8. Žalobca v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že pochybil, keď mu nepriznal sumu 39,46 eura titulom bankových poplatkov (za upomienku), pričom dôvodil, že žalovaný v zmysle bodu 4.7 Zmluvy o úvere svojím podpisom potvrdil, že sa oboznámil jednak so všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami a taktiež so sadzobníkom poplatkov. Bol názoru, že predmetné poplatky za upomienku nie sú skryté sankcie a nezvyšujú neprimerane jeho príjem, nakoľko predstavujú primerané sumy, ktoré museli byť vynaložené z dôvodu, že žalovaný odmietol plniť riadne. Objasnil, že poplatky za upomienky predstavujú náklady spojené so sústavným sledovaním porušovania zmluvy, prípravou a odoslaním upomienky a následnou kontrolou, či došlo k splneniu povinností podľa upomienky, alebo či naďalej trvá protiprávny stav. Citoval rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.9.2008, sp. zn. 3 Obdo 3/2009, v zmysle ktorého, ak sa občan v úverovej zmluve zaviazal zaplatiť banke poplatky za jednotlivé úkony súvisiace s poskytnutím a správou úveru podľa sadzobníka vydaného bankou, platného v čase spoplatňovania úkonu; z takej úverovej zmluvy vyplýva, že pohľadávku veriteľa, ktorá bola zabezpečená podľa predmetnej zmluvy ručením, tvorí nielen samotný úver s dohodnutou úrokovou sadzbou, ale i uvedené poplatky. Na záver žalobca poukázal na to, že Občiansky zákonník v § 121 ods. 3 výslovne stanovuje, že príslušenstvom pohľadávky sú aj náklady spojené s jej uplatnením. 9. Odvolací súd uznesením č.k. 16Co/95/2018-87, zo dňa 31.10.2018, podľa § 80 ods. 1 a ods. 2 a § 378 ods. 1 C.s.p. pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, vstúpil ako žalobca R Collectors s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava. 10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti o zaplatenie 39,46 eura ako vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.) potvrdil a v zamietajúcej časti o zaplatenie istiny 1.344,27 eura a zmluvného úroku vo výške 25,12 % ročne zo sumy 1.500 eur od 1.9.2017 do zaplatenia napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil 27.8.2019 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.). 11. Na ozrejmenie právnej stránky posudzovanej veci odvolací súdu uvádza, že zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka). Najvšeobecnejšie možno úver definovať ako odloženú platbu za poskytnutie peňažných prostriedkov. Veriteľ má prebytočné finančné prostriedky a za zhodnotenie (úroky) ich poskytne niekomu kto ich potrebuje (dlžník). V rámci delenia právnych úkonov podľa kritéria je úver odplatným právnym úkonom; odplatu za hlavný predmet plnenia predstavujú úroky, ktorým sa zvykne hovoriť cena úveru alebo odplata. 12. Zároveň platí, že v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 13. V danom spore nepochybne vyplýva, že úrok z úveru vo výške 25,12 % ročne tvorí hlavný predmet L. Q. Ú. Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 19.8.2014, a preto je jeho súdny prieskum v zmysle neprijateľnosti zmluvných podmienok podľa § 53 Občianskeho zákonníka vylúčený. 14. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu v odvolaní, že úroková sadzba 25,12 % ročne bola dohodnutá v zákonnom limite, nakoľko plne zodpovedá normatívnej úprave v zmysle § 1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. upravujúcej najvyššiu prípustnú výšku odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ktorá nesmie prevyšovať dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne, t.j. 31,3 % (2 x 15,65 %, https://www.finance.gov.sk). V nadväznosti na uvedené preto nemôže byť ani úroková sadzba vo výške 25,12 % vyhodnotená ako nesúladná s neformálnym normatívnym systémom dobrých mravov, nakoľko tomuto korektívu by nezodpovedala iba taká výška úrokovej sadzby, ktorá by bola neprimeraná až úžernícka; takou však nemôže byť úroková sadzba, ktorá nepresahuje úrokové sadzby v dobe dojednania obvyklé, určené najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek, pričom ani vyčíslenie úrokov z úveru ku dňu 31.8.2017 vo výške 1.344,27 eura nie je vo vzťahu k istine poskytnutého úveru vo výške 1.500 eur dôkazom o neprimeranosti záväzku žalovaného. 15. Pokiaľ ide o pohľadávku žalobcu predstavujúcu poplatky za upomienky 39,46 eura, považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že poplatok za upomienku nemôže mať sankčný charakter, ale môže spočívať iba v náhrade preukázaných vecných nákladov spojených s upomienkou (výzvou), v opačnom prípade by totiž mal povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné a netransparentné. Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané, pričom je za hranicou rozumného úsudku, aby bankové poplatky žalobcu v súhrnnej výške 39,46 eura predstavovali skutočné (oprávnené) výdavky spojené s vyhotovením a zaslaním upomienok. 16. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky) predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie žalobcu spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce, preto sa s poplatkami za takéto plnenia spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu (plnenie), ktorá je poskytovaná spotrebiteľovi. 17. Podľa odvolacieho súdu je v účtovaní takýchto paušálnych poplatkov prítomná aj citeľná snaha žalobcu o minimalizovanie nevymožiteľnosti vlastných pohľadávok a navyšovanie konečného finančného zaťaženia spotrebiteľa neplniaceho si svoje záväzky, a to v rozpore s účelom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej najmä v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. 18. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol uplatňované poplatky za upomienky dodáva, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). 19. Za neprijateľnú je preto potrebné považovať zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Vo vyrubovaní poplatku za výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky a upomienok obdobného charakteru je zrejmý vlastný ekonomický záujem žalobcu ako veriteľa. Na poplatok spojený s upomienkou na zaplatenie dlžnej čiastky, nemá žalobca zákonný nárok, keďže poplatok je pokrytý už v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za poskytnutý úver (úrok z úveru). 20. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,26 %, nakoľko mal vo veci úspech v tomto pomere. Pre potrebu určenia úspešnosti sporovej strany v súdnom konaní odvolací súd pri výpočte vychádzal z uplatňovanej istiny 1.500 eur, dlžného úroku z istiny 1.344,27 eura, poplatkov 39,46 eura a právoplatne priznanej sumy bez príslušenstva. Pomer medzi priznanou (2.844,27 eura) a uplatňovanou sumou (2.883,73 eura) je po zaokrúhlení 0,9863; žalobca bol úspešný na 98,63 % a žalovaný bol úspešný na 1,37 %, potom celkový úspech žalobcu je 97,26 %. 21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).