Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/83/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200286 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:5016200286.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva SR, Mlynské nivy 44/a, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13368/2016-3030-05884 zo dňa 04.02.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva hospodárstva SR č. 13368/2016-3030-05884 zo dňa 04.02.2016 a rozhodnutie Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, pre Bratislavský kraj číslo: SK/0287/99/2014 zo dňa 15.04.2014 zrušuje a konanie zastavuje. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie a rozhodnutia správnych orgánov 1. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 14.03.2013 a dňa 13.06.2013 vykonali inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej aj ako „SOI“) na pobočkách žalobcu v Aupark, Einsteinova 18, Bratislava a Digital park III, Einsteinova 19, Bratislava kontrolu podľa zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa (ďalej len „zákon č. 128/2002 Z.z.“). Kontrola bola zameraná na dodržiavanie ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“) a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“). Ku kontrole boli predložené Všeobecné obchodné podmienky Prima banka, a.s., účinné od 17.11.2012, vzorová úverová zmluva a na základe záväzného pokynu boli zaslané 3 námatkovo vybrané úverové zmluvy uzavreté v roku 2013 (č. 29022 zo dňa 16.01.2013 s výškou úveru 3.000 Eur, č. 32718 zo dňa 20.02.2013 s výškou úveru 2.000 Eur a č. 33258 zo dňa 22.02.2013 s výškou úveru 5.000 Eur). 2. Pri výkone kontroly boli zistené nedostatky zadokumentované v inšpekčnom zázname z kontroly zo dňa 13.06.2013, ktorý bol žalobcovi odovzdaný pri kontrole v ten istý deň. V zmysle zistených nedostatkov žalobca v pozícii veriteľa uzatvoril so spotrebiteľmi zmluvy o spotrebiteľskom úvere (viď bod vyššie), ktoré obsahovali zmluvné podmienky, ktorými žalobca uprel spotrebiteľom právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Na základe zisteného porušenia zákona č. 250/2007 Z.z. bolo žalobcovi listom zo dňa 13.01.2014 (doručeným dňa 16.01.2014) oznámené začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty. K začatiu správneho konania sa žalobca vyjadril listom zo dňa 23.01.2014, v ktorom okrem iného rozporoval právomoc SOI rozhodovať o neprijateľnosti zmluvných podmienok v súvislosti so zmluvami o spotrebiteľských úveroch. 3. Následne Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj vydala rozhodnutie číslo: P/0422/01/2013 zo dňa 14.02.2014 (ďalej aj ako „rozhodnutie SOI“), ktorým pre porušenie zákazu predávajúcim upierať spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. uložila žalobcovi pokutu podľa § 24 ods. 1 uvedeného zákona. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.03.2014. 4. Dňa 15.04.2014 bolo Slovenskou obchodnou inšpekciou, Ústredným inšpektorátom Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave vydané rozhodnutie v mimo odvolacom konaní číslo: SK/0287/99/2014, ktorým bolo rozhodnutie SOI zrušené. Dôvodom bola skutočnosť, že vo výroku rozhodnutia SOI sa nenachádza výška pokuty, ktorú je žalobca povinný zaplatiť. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom poukazoval na to, že v prípade rozhodnutia SOI nejde o rozpor s hmotným právom, ale o procesné vady a nedostatky. Preto podľa žalobcu neprichádza do úvahy jeho zrušenie postupom v mimo odvolacom konaní podľa § 65 správneho poriadku. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým odvolanie zamietol a rozhodnutie vydané v prvom stupni potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný okrem iného uviedol, že v predmetnom prípade zmena rozhodnutia v mimo odvolacom konaní neprichádzala do úvahy, nakoľko podľa § 24 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom ku dňu 15.04.2014, t.j. ku dňu vydania rozhodnutia v mimo odvolacom konaní, bolo možné pokutu uložiť do jedného roka odo dňa, keď orgán dozoru zistil porušenie povinností podľa uvedeného zákona. K vykonaniu prvej kontroly došlo dňa 14.03.2014 a k vydaniu rozhodnutia v mimo odvolacom konaní až dňa 15.04.2014. Vychádzajúc z uvedeného mohla byť zistená nezákonnosť odstránená len zrušením rozhodnutia v mimo odvolacom konaní. II. Žaloba 5. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia a žiadal ho zrušiť. 6. Poukázal na priebeh správneho konania vo veci porušenia zákona č. 250/2007 Z.z. a na to, že už v priebehu správneho konania pred SOI namietal nedostatok právomoci SOI posudzovať a vykladať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Zastával názor, že SOI nedisponuje právomocou nielen v oblasti posudzovania neprijateľnosti podmienok, keďže posudzovanie uvedeného spadá výlučne do kompetencie súdov, ale vo vzťahu k bankám ani v oblasti posudzovania dodržiavania akýchkoľvek verejnoprávnych predpisov (vrátane predpisov o ochrane spotrebiteľa), keďže táto právomoc je osobitným zákonom explicitne zverená Národnej banke Slovenska vykonávajúcej dohľad nad činnosťou bánk. 7. Vo vzťahu k rozhodnutiu mimo odvolacieho konania a jeho potvrdeniu žalovaným v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov (aj preskúmaním podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku) prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní (o mimoriadnom opravnom prostriedku) preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. Teda inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaných právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva. Či je právoplatné rozhodnutie v rozpore s hmotným právom, musí byť zistené nepochybným spôsobom pred jeho zrušením. To predstavuje potrebu objasniť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, t.j. zabezpečiť potrebné skutkové zistenia a tiež stanoviská účastníkov k týmto zisteniam, ako aj orgánu, ktorý preskúmavané rozhodnutie vydal. Tento proces nemožno zrušením rozhodnutia posunúť do pôvodného konania a až tam zisťovať, či skutočne došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona, a ak áno, či verejný záujem prevyšuje na záujmom dobromyseľne nadobudnutých práv účastníka. Mal za to, že neuloženie sankcie nie je porušením žiadneho zákona, všeobecne záväzného predpisu alebo nariadenia, ktoré je možné aplikovať na prejednávanú vec. Rozhodnutie SOI nie je podľa žalobcu v rozpore s hmotným právom a nie je možné ho zrušiť v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku. 8. Dôvodil, že žalovaný pri použití voľnej úvahy musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu správneho orgánu v súlade so zákonom stanovenými právomocami a podmienkami. Voľné rozširovanie náležitostí rozhodnutí správnych orgánov nad rámec zákona je možné chápať ako ľubovôľu orgánu verejnej moci. Zdôraznil, že mimoriadnym opravným prostriedkom možno zrušiť právoplatné rozhodnutie len vtedy, ak jeho nezákonnosť spočíva v porušení hmotného práva, pričom dobromyseľný účastník konania nemôže byť na týchto právach ukrátený pre procesné chyby správneho orgánu. Nesúhlasil ani s argumentom žalovaného, že ku dňu vydania rozhodnutia mimo odvolacieho konania uplynula lehota na uloženie pokuty podľa § 24 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z.z. Takého odôvodnenie považoval za nezákonné a nijako neodôvodňujúce, že by rozhodnutie preskúmavané v mimo odvolacom konaní nebolo v súlade s hmotným právom. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 19.05.2016, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že vo vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienkam je potrebné rozlišovať dve roviny, a to súkromnoprávnu a verejnoprávnu (administratívnoprávnu). V súkromnoprávnej rovine má právomoc posudzovať neprijateľné zmluvné podmienky len vecne a miestne príslušný súd v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Verejnoprávna rovina má základ v zákone č. 250/2007 Z.z., ktorý v oblasti ochrany spotrebiteľa predstavuje lex generalis. S poukazom na § 4 ods. 2 písm. b/, § 3 a § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. v tejto súvislosti uviedol, že orgán dozoru je povinný vyvodiť za porušenie povinností podľa tohto zákona administratívnoprávnu zodpovednosť. Dôvodil, že orgán dozoru v predmetnej veci nerozhodoval o neplatnosti úverových zmlúv ani nevyslovoval žiadne závery o neplatnosti jednotlivých zmluvných podmienok, ale objektívne posudzoval charakter zmluvných podmienok v predložených úverových zmluvách z pohľadu ochrany spotrebiteľa a možného porušenia § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z. zo strany žalobcu. Táto právomoc orgánu dozoru by bola podľa žalovaného nevykonateľná, ak by nemohol sám posúdiť a vyhodnotiť vlastnosti podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Poukázal tiež na § 20 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého vykonávajú dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených týmto zákonom orgány dozoru, pričom ak v konkrétnom prípade nemožno pôsobnosť orgánu dozoru jednoznačne určiť, je daná zakaždým pôsobnosť SOI ako všeobecného orgánu kontroly vnútorného trhu. 10. Mal za to, že v tomto konkrétnom prípade nie je možné jednoznačne určiť osobitný orgán dozoru. Žalobca má postavenie banky, t.j. k uzavretiu posudzovaných úverových zmlúv medzi žalobcom a spotrebiteľmi došlo na finančnom trhu. Dohľad nad finančným trhom upravuje zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom (ďalej len „zákon č. 747/2004 Z.z.“). Podľa § 1 ods. 2 tohto zákona vykonáva dohľad nad finančným trhom vrátane dohľadu na makroúrovni Národná banka Slovenska podľa tohto zákona a osobitných predpisov, ktorých výpočet je uvedený v odkaze k tomuto zákonnému ustanoveniu. V zmysle § 23 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. v planom znení kontrolu dodržiavania povinností ustanovených týmto zákonom vykonávala SOI, ak osobitný predpis neustanovoval inak. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že SOI mala pôsobnosť aj vo vzťahu k spotrebiteľským úverom, hoci ide o finančnú službu. Jedným z osobitných predpisov, na ktoré odkazovalo uvedené ustanovenie zákona č. 747/2004 Z.z. je zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z.z.“), ktorý v § 6 ods. 1 zveril výkon dohľadu nad činnosťou bánk Národnej banke Slovenska, ktorá dohľad vykonávala v rozsahu tohto zákona. Žalovaný zdôraznil, že nakoľko v právnej úprave v znení relevantnom pre daný prípad absentovalo jasné vymedzenie pôsobnosti orgánov dohľadu vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa na finančnom trhu, uvedomujúc si potrebu zabezpečiť ochranu práv a oprávnených záujmov spotrebiteľov aj na finančnom trhu, osobitne vo vzťahu k ochrane pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, SOI pri nemožnosti riešenia konkrétneho orgánu dozoru správne odvodila svoju právomoc z § 20 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. aj pre túto oblasť. 11. Ďalej žalovaný trval na tom, že neuvedenie sumy pokuty slovom ani číslicou vo výroku rozhodnutia je v rozpore s § 47 ods. 2 správneho poriadku, a preto bolo pri zrušení rozhodnutia v mimo odvolacom konaní postupované v súlade so zákonom. Zastával názor, že SOI dospela k správnemu záveru, že neuvedenie sumy pokuty vo výroku rozhodnutia žiadnym spôsobom nemožno považovať za chybu v písaní či inú zrejmú nesprávnosť. Pri takomto závere by bolo potrebné uplatniť postup podľa § 46 ods. 7 správneho poriadku, t.j. aj bez návrhu chybu v písaní, resp. inú zrejmú nesprávnosť odstrániť a účastníka konania o tom len upovedomiť. Uvedené podľa žalovaného vytvára značný priestor na svojvôľu správneho orgánu, pretože výška pôvodne zamýšľanej pokuty nevyplýva zo žiadnej časti rozhodnutia ani spisového materiálu. Takýto postup by znamenal výrazný zásah do práv účastníka konania a zásadne poprel princíp právnej istoty uplatňovaný v právnom štáte. Žalovaný zastával názor, že jedinou možnosťou na odstránenie vzniknutej nezákonnosti bolo uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku - preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Vzhľadom na plynutie prekluzívnej lehoty na vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti bolo možné rozhodnutie SOI iba zrušiť podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku. IV. Posúdenie veci 12. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov je potrebné zrušiť a konanie zastaviť. 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 16. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade bola zákonnosť postupu a rozhodnutí, ktorými správne orgány v mimo odvolacom konaní zrušili rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj číslo: P/0422/01/2013 zo dňa 14.02.2014, ktorým pre porušenie zákazu predávajúcim upierať spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. bola žalobcovi (banke) uložená pokuta podľa § 24 ods. 1 uvedeného zákona bez uvedenia jej výšky. 17. Podľa § 19 ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia SOI) orgánmi verejnej správy vo veciach ochrany spotrebiteľa sú príslušné orgány podľa osobitných predpisov. 18. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia SOI) dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených týmto zákonom vykonávajú orgány dozoru. Ak nemožno pôsobnosť orgánu dozoru určiť, je na výkon dozoru a kontroly príslušná Slovenská obchodná inšpekcia. 19. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia SOI) kontrolu dodržiavania povinností ustanovených týmto zákonom vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia, ak osobitný zákon neustanovuje inak; toto ustanovenie sa nevzťahuje na vedenie registra veriteľov. 20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia SOI) dohľad nad finančným trhom vrátane obozretného dohľadu na makroúrovni vykonáva Národná banka Slovenska podľa tohto zákona a osobitných predpisov. 21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z. (v znení účinnom v čase napadnutého rozhodnutia) dohľad nad finančným trhom vrátane obozretného dohľadu na makroúrovni a tiež vrátane výkonu dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov (ďalej len "ochrana finančných spotrebiteľov") vykonáva Národná banka Slovenska podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. 22. Podľa § 1 ods. 3 písm. a/ bod 2 písm. c/ zákona č. 747/2004 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia SOI) Národná banka Slovenska v rámci dohľadu nad finančným trhom vykonáva dohľad nad dohliadanými subjektmi finančného trhu, a to nad bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi, pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, burzami cenných papierov, centrálnymi depozitármi cenných papierov, správcovskými spoločnosťami, pobočkami zahraničných správcovských spoločností, podielovými fondmi, zahraničnými subjektmi kolektívneho investovania, poisťovňami, zaisťovňami, pobočkami zahraničných poisťovní, pobočkami zahraničných zaisťovní, pobočkami poisťovní z iného členského štátu, pobočkami zaisťovní z iného členského štátu, dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, dôchodkovými fondmi, doplnkovými dôchodkovými poisťovňami, doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami, doplnkovými dôchodkovými fondmi, platobnými inštitúciami, pobočkami zahraničných platobných inštitúcií, inštitúciami elektronických peňazí, pobočkami zahraničných inštitúcií elektronických peňazí, samostatnými finančnými agentmi, finančnými poradcami, Fondom ochrany vkladov, Garančným fondom investícií, Slovenskou kanceláriou poisťovateľov, konsolidovanými celkami, subkonsolidovanými celkami, finančnými holdingovými inštitúciami, zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami, finančnými konglomerátmi a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným zákonom aj nad inými osobami, nad inými účelovými združeniami majetku a nad skupinami osôb a účelových združení majetku, ktorým osobitné predpisy v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva alebo dôchodkového sporenia ukladajú povinnosti (ďalej len „dohliadaný subjekt“); Národná banka Slovenska pri dohľade nad dohliadanými subjektmi dohliada na dodržiavanie ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti, ako aj na dodržiavanie ustanovení právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti, ak to ustanovujú tieto právne záväzné akty. 23. Podľa § 1 ods. 3 písm. c/ zákona č. 747/2004 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia SOI) Národná banka Slovenska v rámci dohľadu nad finančným trhom vybavuje podania klientov dohliadaných subjektov súvisiace s poskytovaním finančných služieb alebo s inými obchodmi dohliadaných subjektov. 24. Podľa § 36 zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska (v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia SOI) Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad finančným trhom podľa tohto zákona a osobitných predpisov. 25. Podľa § 50 ods. 1 písm. d/ zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia SOI) ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky, spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v bankovom povolení alebo v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase, podmienok alebo povinností vyplývajúcich z iných rozhodnutí Národnej banky Slovenska uložených banke alebo pobočke zahraničnej banky, v nedodržiavaní podmienok podľa § 7 ods. 2, 4 a 6, § 8 ods. 2, 4 a 6 alebo v nedodržiavaní alebo v obchádzaní iných ustanovení tohto zákona, právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností, osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností, môže Národná banka Slovenska podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov uložiť pokutu banke alebo pobočke zahraničnej banky od 3.300 Eur do 332.000 Eur a pri opakovanom alebo závažnom nedostatku až do výšky 664.000 Eur. 26. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 27. Podľa § 191 ods. 1 písm. b) ods. 1 správneho poriadku, správny súd zruší napadnuté rozhodnutie ak ho vydal orgán , ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. 28. Podľa § 99 písm. g) správneho poriadku, správny súd uznesením zastaví konanie, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). 29. V danom prípade je pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie podľa § 20 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. subsidiárna a nasleduje až v prípade, keď osobitný zákon neustanovuje pôsobnosť iného orgánu dozoru nad ochranou práv spotrebiteľov, t.j. ak osobitný zákon zakotvuje pôsobnosť určitého orgánu dozoru nad dodržiavaním práv spotrebiteľov, túto pôsobnosť Slovenská obchodná inšpekcia nemá. 30. Podľa zákona č. 747/2004 Z.z. je Národná banka Slovenska oprávnená vybavovať podania klientov súvisiace s poskytovaním finančných služieb a Národná banka Slovenska bola poverená výkonom funkcie jedného kontaktného miesta na vybavovanie všetkých písomných podaní spotrebiteľov súvisiacich s poskytovaním finančných služieb subjektom finančného trhu. Z ustanovení zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ako aj zákona č. 747/2004 Z.z. je zrejmé, že orgánom dohľadu vo veciach ochrany spotrebiteľa pri výkone bankových činností je Národná banka Slovenska, ktorej právomoc a rozsah kompetencií vo vzťahu k ochrane spotrebiteľov vyplýva z uvedených zákonov. 31. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že v danom prípade ide o nedostatok právomoci správnych orgánov, teda predovšetkým Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorej rozhodnutie bolo zrušené v mimo odvolacom konaní správnymi orgánmi. Keďže správne orgány zrušili rozhodnutie SOI bez toho, aby sa vysporiadali nedostatkom právomoci SOI na rozhodnutie, nepostupovali v súlade so zásadou legality vyjadrenej v § 3 ods. 1 správneho poriadku, čím zasiahli do ústavných práv žalobcu, a preto súd obe napadnuté rozhodnutia správnych orgánov zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. b/ SSP a konanie zastavil. Vzhľadom na zrušenie rozhodnutí správnych orgánov pre nedostatok právomoci SOI a závažnosť a dôsledky tohto dôvodu, sa súd ostatnými žalobnými dôvodmi nezaoberal. Zároveň súd v kontexte uvedeného dôvodu konanie zastavil podľa ustanovenia §99 SSP, nakoľko odpadol dôvod na pokračovanie v konaní . 32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 33. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).