Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/64/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715202914 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:8715202914.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačikovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci zníženia výživného pre plnoletú J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, XXX XX W. F. a starostlivosti súdu o maloletého U. Q., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, deti rodičov: matka - H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, XXX XX W. F. a otec - V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX V., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 23.10.2018, č.k. 12P/105/2017-362, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 23.10.2018, č.k. 12P/105/2017-362, zamietol návrh otca na zníženie výživného pre plnoletú J. Q., nar. XX.XX.XXXX a pre maloletého U. Q., nar. XX.XX.XXXX. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), keď po zhodnotení vykonaného dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach nepovažoval za preukázané, že na strane otca nastala zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného, a súčasne dospel k záveru, že zníženie výživného by nebolo v súlade s najlepším záujmom maloletého U. a plnoletej J.. Zistil, že otec v roku 2014 ukončil podnikanie a previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti IMMO FUTURE ONE s.r.o. za sumu X euro, v súčasnosti pracuje na čiastočný úväzok s hrubým mesačným príjmom vo výške XXX eur, zároveň sa stará o svoju ťažko chorú matku (matka túto skutočnosť v priebehu konania rozporovala), ktorá v roku 2014 prekonala mozgovú príhodu, pričom je voči nemu vedených viacero exekúcií. Konštatoval, že otec doposiaľ určené výživné matke neuhrádzal a jeho dlh na výživnom predstavuje približne sumu X XXX eur, a teda osobnú a finančnú starostlivosť o obidve deti zabezpečuje výlučne matka za pomoci svojho priateľa. Mal za preukázané, že matka dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške XXX eur. Stotožnil sa s priemernými mesačnými výdavkami obidvoch detí vyčíslenými matkou a plnoletou J., ktoré sa u maloletého U. pohybujú vo výške XXX eur a u plnoletej J. vo výške XXX eur. Pri svojom rozhodovaní zohľadnil vek detí, ich odôvodnené potreby, školské a mimoškolské aktivity, voľnočasové aktivity, zdravotný stav maloletého U., ktorý trpí dyslexiou a dysgrafiou, ako aj dobu 6 rokov, počas ktorej výživné nebolo upravované. Tvrdenia otca na podporu podaného návrhu vyhodnotil ako účelové vyhýbanie sa participácii na výžive detí sumou, ktorá predstavuje polovicu ich mesačných výdavkov. Poukázal na skutočnosť, že starostlivosť otca o jeho matku nemôže ísť na úkor vyživovacej povinnosti voči jeho nezaopatreným deťom, keď jeho sestra, ktorá má už plnoleté deti a je riadne zamestnaná, by taktiež mala participovať na starostlivosti o ich chorú matku. Zdôraznil, že rodič, ktorý nemá maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, nemôže presúvať celú osobnú aj finančnú starostlivosť na druhého rodiča, keď navyše otec v danom prípade v minulosti ako i v súčasnosti preukázal, že dokáže podnikať a prispievať na výživu detí sumou XXX eur a XXX eur. Konštatoval, že otec v predmetnom konaní nepredložil dôkazy preukazujúce, že sa nemôže zamestnať na plný úväzok, keď tento je vyštudovaným chemikom a nemá žiadne pracovné obmedzenia. Apeloval na otca, aby si zariadil svoje finančné záležitosti tak, že bude schopný matke a plnoletej dcére poukazovať súdom určené výživné. O trovách konania rozhodol podľa § 23, § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, navrhujúc odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytkol, že nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Namietal zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie jeho návrh na zníženie výživného zamietol napriek konštatovaniu zásadnej zmeny majetkových pomerov na jeho strane. Bol toho názoru, že v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Vzhľadom na zhoršené študijné výsledky maloletého U. a poznámky, ktoré tento v škole dostáva, spochybnil záver súdu prvej inštancie, že osobná starostlivosť o neho ako dyslektika a dysgrafika je pre matku značne zaťažujúca. Mal za to, že matka si výšku nákladov na obidve deti prispôsobuje svojím potrebám, tieto nezodpovedajú skutočnosti, prevyšujú jej príjem a neboli preukázané žiadnymi listinnými ani inými dôkazmi predloženými matkou, resp. plnoletou J.. Uviedol, že plnoletá J. nezačala štúdium medicíny v Českej republike, ale študuje na vysokej škole v Bratislave, kde nebýva na internáte, ale dochádza tam zo Slovenského Grobu. Mesačné výdavky vo výške XXX eur uvedené plnoletou J. pokladal za neprimerané, a to aj s poukazom na výdavky jej staršej sestry H. počas štúdia na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, keď táto dochádzala z Popradu do Bratislavy a bývala na internáte, pričom jej mesačné náklady boli vo výške cca XXX až XXX eur a matka jej prispievala sumou XX až XX eur mesačne. Zdôraznil, že v prípade plnoletého dieťaťa toto samostatne vykonáva všetky právne úkony smerujúce k určeniu výživného. S poukazom na ustanovenie § 154 CMP namietal miestnu nepríslušnosť súdu prvej inštancie a z toho vyplývajúce porušenie práva na zákonného sudcu, keď na konanie o určenie výživného na plnoleté dieťa je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa, t.j. v danom prípade Okresný súd Poprad. Vyjadril sa, že cena X euro, za ktorú previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti IMMO FUTURE ONE s.r.o., zodpovedala jeho skutočnej hodnote, keď daná spoločnosť nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť a vznikol jej daňový nedoplatok vo výške X XXX,XX eur. Uviedol, že napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu jeho matky sa so svojím zamestnávateľom dohodol na zmene pracovnej zmluvy od 01.12.2018, pričom jeho mesačný zárobok v súčasnosti predstavuje sumu XXX eur, avšak aj napriek tomu nie je schopný platiť výživné v doposiaľ určenej výške. 4. Otec podaním doručeným Okresnému súdu Pezinok dňa 11.03.2019 svoje odvolanie doplnil. Uviedol, že návrh na zníženie výživného podal až potom, ako bol obvinený z prečinu zanedbania povinnej výživy, pretože nebol schopný platiť výživné, na ktorom sa s matkou dohodli pri rozvode. Mal za to, že súd prvej inštancie ho svojím rozhodnutím vystavil hrozbe trestného stíhania, keď si dňa 25.02.2019 prevzal uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona vydané dňa 01.02.2019 vyšetrovateľom 1. oddelenia vyšetrovania Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Pezinku, ČVS: ORP-348/1-VYS-PK-2018, ktoré k svojmu podaniu pripojil. 5. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Odvolanie otca považovala za nedôvodné. Uviedla, že maloletý U. je nielen dyslektikom a dysgrafikom, ale má tiež problémy s krátkodobou pamäťou a sústredenosťou, a zároveň už prišiel do náročného veku puberty. Zdôraznila, že o prospechu maloletého U. sa v škole pravidelne informuje, čo nemožno povedať o otcovi, ktorý s ním nie je ani v pravidelnom telefonickom kontakte a stretáva sa s ním iba vtedy, keď mu ho ona samotná privezie. Vyjadrila sa, že ňou vyčíslené náklady na maloletého U. sú adekvátne, resp. sa ešte zvýšili vzhľadom na rast cien základných potravín ako aj vek maloletého U., ktorý v súčasnosti rýchlo rastie, a teda toho aj viac skonzumuje a každé tri mesiace potrebuje nové oblečenie a topánky. Mala za to, že príjem otca vo výške XXX eur pokryje výživné pre obidve deti ako aj mesačné výdavky otca vo výške XX eur tak, ako ich tento vyčíslil v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Poukázala na skutočnosť, že jej výdavky sú vyššie, keď spláca hypotéku viaznucu na byte v jej vlastníctve v Poprade, ktorý neoprávnene užíva otec. Uviedla, že otec jej užívaním daného bytu vytvára dlh, na ktorom už zaplatila sumu X XXX eur, pričom jeho aktuálna výška je X XXX eur. Na splatenie daného dlhu si údajne vzala pôžičku s mesačnou splátkou vo výške XXX eur, ktorú bude splácať ešte po dobu 8 rokov. 6. Plnoletá J. vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala o potvrdenie napadnutého rozsudku. Poukázala pritom výšku svojich priemerných mesačných nákladov, ktoré vyčíslila v konaní pred súdom prvej inštancie. Uviedla, že si podala prihlášky na vysoké školy v Slovenskej republike aj v Českej republike, avšak napokon sa rozhodla pre štúdium v Slovenskej republike. Vyjadrila sa, že vzhľadom na dennú formu svojho štúdia sa nemôže zúčastňovať všetkých pojednávaní a z tohto dôvodu na zastupovanie splnomocnila svoju matku. 7. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdiť. Mal za to, že návrh otca na zníženie výživného je nedôvodný. 8. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniam matky, plnoletej J. a kolízneho opatrovníka zotrval na svojich prednesoch a tvrdeniach uvedených v odvolaní. Uviedol, že vzhľadom na odsťahovanie sa matky do vzdialenosti asi 300 km od Popradu nie je v jeho možnostiach podieľať sa na príprave maloletého U. do školy ani ho navštevovať, avšak o jeho prospechu sa informuje prostredníctvom internetovej žiackej knižky, jeden až dvakrát týždenne s ním telefonuje a komunikuje s ním aj cez sociálne siete. Spochybnil tvrdenie matky, že táto maloletému U. kupuje nové topánky a oblečenie každé tri mesiace, keď tento má pri styku s ním na sebe skoro vždy to isté, pričom práve on sám mu kupuje nové oblečenie či kopačky. Vyjadril sa, že jeho príjem mu pokryje stravu, náklady na benzín a výživné v zníženej výške. Uviedol, že exekútor navyše zablokoval jeho obchodný podiel. Poukázal na skutočnosť, že byt, ktorý matka spomenula vo svojom vyjadrení, je predmetom ďalších súdnych konaní. Plnoletú J. mal požiadať o to, aby pouvažovala nad možnosťou uzavretia dohody o výške výživného. 9. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 10. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom, súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za tieto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo dieťaťa, pričom musí ísť o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby dieťaťa ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov, pri zachovaní práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 11. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletého U. a plnoletej J., ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých sú obidve deti plne odkázané a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 03.04.2012, č.k. 14P/307/2011-99. Zo skutočností zistených vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom nedošlo na strane otca k zmene pomerov v rozsahu, ktorý by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného, a to znížením výživného na obidve deti. Súd prvej inštancie v tomto smere vykonal potrebné dokazovanie zamerané na zistenie ako zárobkových a majetkových pomerov rodičov, tak aj odôvodnených potrieb detí, zaoberal sa dôkazmi predkladanými otcom na preukázanie jeho aktuálnych možností a schopností a zárobkových pomerov, skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, z ktorého dôvodu, keďže sa odvolací súd s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožnil, na toto zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. 12. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči ich dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti (resp. pri rozhodovaní o zmene výšky už určeného výživného) má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. 11. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. 12. Podľa § 112 ods. 2 CMP, ak sa zákonným spôsobom zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť, môže súd preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého. Ak tento súd nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd. 13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 14. Podľa § 36 CSP, príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. 13. Pokiaľ ide o otcom namietanú miestnu nepríslušnosť súdu prvej inštancie vo vzťahu k jeho návrhu na zvýšenie výživného v časti týkajúcej sa plnoletej Lucie, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v čase podania návrhu otcom na Okresný súd Poprad dňa 23.03.2015 ako aj v čase vydania uznesenia Okresného súdu Poprad zo dňa 21.09.2016, č.k. 15P/82/2015-145, právoplatného dňa 26.10.2016, ktorým bola s poukazom na ust. § 112 ods. 2 CMP prenesená príslušnosť vo veci na Okresný súd Pezinok, J. ešte nedosiahla plnoletosť, k čomu došlo až dňa 15.11.2016. Vychádzajúc zo zásady perpetuatio fori, t.j. zásady trvania už založenej miestnej príslušnosti, odvolací súd dospel k záveru, že daná odvolacia námietka otca nie je dôvodná, keď dosiahnutie plnoletosti J. nemohlo mať žiadny vplyv na trvanie už založenej miestnej príslušnosti. 14. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky otca, tieto nemali vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý v danom konaní, t.j. v konaní o návrhu otca na zníženie výživného správne zisťoval, či dôvody uvedené v jeho návrhu na zníženie výživného, a to aktuálne ním dosahovaný najvyšší príjem a zabezpečovanie starostlivosti o jeho chorú matku, sú tou skutočnosťou, ktorú Zákon o rodine v ust. § 78 ods. 1 hodnotí ako podstatnú zmenu pomerov, majúcu vplyv na zmenu rozhodnutia o výživnom. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením otca o jeho nemožnosti dosahovať taký príjem ako v minulosti, resp. príjem zodpovedajúci existencii jeho zákonnej vyživovacej povinnosti voči maloletému U. a plnoletej J.. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď nevzal do úvahy tvrdenia otca o nutnosti celodennej starostlivosti o jeho chorú matku výlučne z jeho strany napriek tomu, že má aj sestru, ktorej prípadnú neschopnosť spolupodieľať sa na starostlivosti o ich matku otec nepreukázal. Odvolací súd sa rovnako stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že starostlivosť otca o jeho matku nemôže ísť na úkor vyživovacej povinnosti voči jeho nezaopatreným deťom, keď vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predchádza vyživovacej povinnosti, ktorú majú k svojim rodičom (R 102/1967). Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uzatvára, že otcom uvádzané skutočnosti nie je možné považovať za dôvody pre zníženie výživného v neprospech detí, keď nebolo preukázané, že vôbec došlo jednak k zmene jeho možností a schopností, alebo k celkovej zmene jeho rodinných či iných pomerov, alebo k podstatnej zmene na strane detí znížením výdavkov na ich odôvodnené potreby. Dôvody a okolnosti uvedené v odvolaní otca zohľadnil pri svojom rozhodnutí súd prvej inštancie, ktorý ich aj správne vyhodnotil. Odvolací súd na doplnenie správnosti záverov súdu prvej inštancie dodáva, že v danom prípade naopak došlo k zmene pomerov na strane maloletého U. a plnoletej J. oproti obdobiu posledného rozhodnutia súdu o výživnom, od ktorého uplynula doba presahujúca 6 rokov, počas ktorej došlo k zvyšovaniu ich odôvodnených potrieb ako aj celkových životných nákladov. Správne súd prvej inštancie zohľadnil náklady na odôvodnené potreby detí vyčíslené matkou, resp. plnoletou J. a podiel matky na zabezpečení osobnej starostlivosti o maloletého U.. Tým, že obidve deti sú v plnej miere odkázané na výživu svojich rodičov, treba uviesť, že k zníženiu výživného a teda aj životnej úrovne detí možno pristúpiť iba z vážnych dôvodov, t.j. pokiaľ povinný rodič v konaní jednoznačne preukáže, že z objektívnych dôvodov napr. pre nepriaznivý zdravotný stav alebo iné závažné skutočnosti, nie je schopný doposiaľ určené výživné platiť. Takúto objektívnu skutočnosť otec v konaní nepreukázal, rovnako nebol preukázaný zásadný pokles výdavkov na strane detí, práve naopak, ich skladba sa vekom detí a postupným prechodom na vyšší stupeň vzdelávania prirodzene zmenila a najmä zvýšila. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nemohol vziať do úvahy ani odvolaciu námietku otca týkajúcu sa údajnej neprimeranosti nákladov detí vo výške vyčíslenej matkou a plnoletou J.u. Dôvodnosť návrhu otca nie je možné vyvodiť z čiastočne zvýšeného príjmu matky ani z jej majetkových pomerov, keď navyše matka sa o maloletého U. stará výlučne sama a plnoletej J. zabezpečuje tak bývanie ako aj jej ďalšie odôvodnené potreby. Pokiaľ bol otec toho názoru, že súd prvej inštancie ho svojím rozhodnutím vystavil hrozbe trestného stíhania, s týmto sa odvolací súd nestotožnil. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že prvoradou povinnosťou každého rodiča je na svoje nezaopatrené dieťa nielen prispievať, ale riadne ho uživiť, a to aj na svoj vlastný úkor. 15. V súvislosti s otcom namietaným nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí v zmysle § 220 ods. 2 CSP vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Neodôvodnenie súdneho rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a súčasne porušuje právo účastníka na spravodlivý proces, ktorého jednotlivým čiastkovým právom je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho závery, ku ktorým dospel na základe zhodnotenia skutkového stavu veci, boli prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé, a najmä presvedčivé. Súd musí dať odpoveď na všetky relevantné otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam a ktoré prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že tento vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP spĺňa. 16. S poukazom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom na strane otca nedošlo k zmene pomerov v rozsahu, ktorý by odôvodňoval zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle zníženia výživného, a z tohto dôvodu výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutie odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).