Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/64/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201319 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1014201319.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: I.. L. B., R. XX, Q., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Plank, Nám. Slobody 10, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie - útvar inšpekcie ochrany prírody a krajiny, Jeséniová 17/D, 831 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3397000814/4284-16852/25/Dob zo dňa 06.06.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie - útvar inšpekcie ochrany prírody a krajiny č. 3397000814/4284-16852/25/Dob zo dňa 06.06.2014 ako aj rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava č. 3397103113/673-8593/2014/Lab zo dňa 18.03.2014 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 06.06.2014 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Slovenskou inšpekciou životného prostredia - Inšpektorátu životného prostredia Bratislava, odboru inšpekcie ochrany prírody a krajiny č. 3397103113/673-8593/2014/Lab zo dňa 18.03.2014. 2. Prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím žalobcu podľa § 92 ods. 1 písm. zr/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 543/2002 Z.z.“) a podľa § 77 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uznal vinným, že dňa 06.12.2013, neposkytol súčinnosť pri výkone štátneho dozoru tým, že po riadnom oznámení štátneho dozoru vo veci dodržiavania ustanovení zákona č. 543/2002 Z.z. v súvislosti s výrubom drevín na parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X a XXXXX/X, k.ú. F., ktoré má žalobca vo vlastníctve resp. spoluvlastníctve, bez oznámenia opustil pred ukončením štátneho dozoru miesto jeho výkonu, čím znemožnil pracovníkom vykonávajúcim štátny dozor vykonávať potrebné zisťovania. 3. Správne orgány vo svojich rozhodnutie k skutkovým okolnostiam daného prípadu uviedli, že žalobca počas spisovania priebežného protokolu počas štátneho dozoru a nariadenia zachovania pôvodného stavu až do zdokumentovania stavu v čase výkonu štátneho dozoru žalobca bez oznámenia opustil pred ukončením štátneho dozoru miesto jeho výkonu, čím znemožnil pracovníkom vykonávajúcim štátny dozor, vykonať potrebné zisťovania a písomne nariadiť zachovanie pôvodného stavu do zdokumentovania stavu v čase výkonu štátneho dozoru. Taktiež po opustení miesta výkonu štátneho dozoru telefonicky oznámil právnemu zástupcovi, ktorý sa nachádzal na mieste kontroly, aby nepreberal žiadne písomnosti od pracovníkov inšpekcie vykonávajúcich dozor. 4. Uvedeným konaním podľa správnych orgánov žalobca ako kontrolovaná osoba neposkytol pracovníkom inšpekcie vykonávajúcim štátny dozor podľa § 71 ods. 4 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. potrebnú súčinnosť. 5. Z rozhodnutí správnych orgánov ďalej vyplýva, že právny zástupca žalobcu k postupu žalobcu do zápisnice z ústneho pojednávania uviedol, že žalobca svoje konanie ľutuje, pričom si neuvedomil, že sa môže dopustiť priestupku. Odišiel pilčíkom dávať pokyny, z lokality neodišiel, oznámil na seba mobilný telefonický kontakt. Na mieste kontroly mal odparkované auto a predpokladal, že ak by jeho prítomnosť bola potrebná, bude zavolaný na mobilný telefón. 6. Správne orgány považovali za závažnú skutočnosť, že žalobca počas výkonu štátneho dozoru, ktorého začiatok bol riadne oznámený pracovníkmi orgánu ochrany prírody vykonávajúcimi štátny dozor, bez oznámenia opustil pred ukončením štátneho dozoru miesto jeho výkonu, hoci bol upozornený na to, že výrub je vykonávaný v rozpore s ustanoveniami zákona a že inšpekcia má preto v úmysle tento výrub zastaviť. Nakoľko však nariadenie zachovania pôvodného stavu do zdokumentovania stavu v čase výkonu štátneho dozoru muselo byť udelené písomne (podľa znenia zákona č. 543/2002 Z.z. účinného do 31.12.2013), pracovníci inšpekcie predmetné nariadenie začali písať do priebežného protokolu z kontroly, ktorý chceli dať podpísať spolu s kontrolnými zisteniami žalobcovi ako kontrolovanej osobe. Keď žalobca zistil, že inšpekcia spisuje toto nariadenie, z miesta kontroly sa bez oznámenia vzdialil, čím znemožnil pracovníkom inšpekcie pozastaviť výrub, a teda zabrániť ďalšiemu pokračovaniu nelegálneho výrubu. 7. Podľa názoru žalovaného bolo konanie žalobcu vedomé a malo za účel zabrániť tomu, aby orgán ochrany prírody mohol výrub zastaviť. Vedomým nespolupracovaním žalobcu s pracovníkmi inšpekcie vykonávajúcimi štátny dozor bola znižovaná vážnosť orgánu prírody. 8. Žalobcovi bola uložená podľa § 92 ods. 2 písm. d/ zák. č. 543/2002 Z.z. s použitím § 12 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. pokuta vo výške X.XXX,- eur, pričom prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia k tomu uviedol, že pri určovaní výšky pokuty zobral do úvahy skutočnosť, že žalobca si uvedomil vážnosť svojho konania, svoje konanie oľutoval a takéhoto priestupku sa dopustil prvý krát. Žalovaný ako odvolaní orgán k tomu doplnil, že výška sankcie nevybočila z hraníc sadzieb určených zákonom, pričom táto bola prvostupňovým správnym orgánom zdôvodnená riadne. Prvostupňový správny orgán podľa žalovaného zhodnotil konanie žalobcu za závažné marenie výkonu štátneho dozoru, a preto sa rozhodol uložiť sankciu podľa § 92 ods. 2 písm. d/ zák. č. 543/2002 Z.z., ktorá by plnila preventívnu a výchovnú funkciu smerujúcu k rešpektovaniu orgánov vykonávajúcich štátny dozor. Žalobca ako obvinený z priestupku svojim konaním ignoroval autoritu a vážnosť prvostupňového správneho orgánu pri výkone štátneho dozoru a jeho konanie je aj z morálneho a etického dôvodu neprípustné. Občania sú povinní sa podrobiť výkonu právomoci verejných činiteľov bez ohľadu na vlastný súkromný názor a právne predpisy nepripúšťajú, aby občania najprv hodnotili vhodnosť, prípadne zákonnosť postupu verejných činiteľov a až potom na základe toho rešpektovali zákonné povinnosti. Stupeň spoločenskej nebezpečnosti marenia výkonu štátneho dozoru bol preto značne vysoký a odvolací orgán považuje konanie obvineného z priestupku za vedomé a stotožnil sa s výškou uloženej sankcie prvostupňovým správnym orgánom. II. Žaloba 9. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov považoval za nezákonné a žiadal ich zrušiť. 10. Uviedol, že v čase, kedy sa pracovníčky inšpekcie dostavili na predmetné pozemky sa už takmer stmievalo a výrub bol prakticky dokončený. Osoby vykonávajúce inšpekciu sa nešli pozrieť na miesto výrubu, ale zostali na cestnej komunikácii. Žalobca a jeho právny zástupca odovzdal požadované doklady (listy vlastníctva, právoplatné rozhodnutie Obvodného lesného úradu o vyňatí pozemku z lesného fondu a povolenie odlesnenia a súhlas na ťažbu lesného hospodára). Žalobca oznámil pracovníčkam vykonávajúcim inšpekciu, že ide organizovať pilčíkov, oznámil kontakt na svoj mobilný telefón a vzdialil sa približne 200 m. Pracovníčkami inšpekcie žalobca nebol zastavený ani napomenutý, že sa nesmie od nich vzdialiť. Nebol poučený, že má zotrvať za účelom prevzatia rozhodnutia. 11. V tom čase bola na mieste prítomná aj hliadka miestnej polície, ktorej pracovníčky inšpekcie nespomenuli tzv. nesúčinnosť žalobcu a nekomentovali jeho odchod. Až po odchode žalobcu oznámili pracovníčky inšpekcie, že idú ručne spisovať príkaz na zastavenie výrubu. Nevedno, či takýto zákaz bol aj spísaný, keďže sa v administratívnom spise nenachádza a nebol opísaný ani v napadnutom rozhodnutí. 12. Žalobca považoval svoju úlohu poskytnúť súčinnosť za splnenú momentom, kedy pracovníčkam inšpekcie odovzdal požadované doklady. Ďalej sa vzdialil iba na miesto výrubu nachádzajúce sa v bezprostrednej blízkosti. Na parkovisku mal svoje auto, vedľa ktorého parkovali pracovníčky vykonávajúce inšpekciu, teda sa z miesta kontroly v podstate nevzdialil. Pokiaľ ide o prítomnosť právneho zástupcu žalobcu, tento nebol poverený prijímať písomnosti za žalobcu, ale bol prítomný iba na vysvetľovanie legálnosti výrubu, resp. na predkladanie podkladov. Pokiaľ ide o samotný výrub, ten bol v čase príchodu pracovníčok vykonávajúcich inšpekciu prakticky ukončený, a preto nebol daný dôvod na zastavenie výrubu. 13. Pokiaľ ide o výšku pokuty, túto žalobca považoval za neprimerane vysokú, pričom poukázal na ust. § 71 ods. 15 zák. č. 543/2002 Z.z., podľa ktorého možno uložiť pokutu od XX do X.XXX,- eur práve za priestupky pri marení a nesúčinnosti pri štátnom dozore. Táto škála je pre fyzické osoby primeranejšia, ako aplikácia prísnejšej sankcie podľa § 92 ods. 2 písm. d/ zák. č. 543/2002 Z.z.. V súvislosti s tým žalobca upozornil na to, že sankcia nie je za výrub samotný ale iba za postoj pri kontrole. Prísnejšia sankcia sa môže aplikovať iba pri posúdení veci samej, a priebeh kontroly a správanie sa žalobcu nedávajú právny podklad pre uznanie viny z priestupku a pre uloženú sankciu. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 10.12.2014, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že dôvodom uloženia pokuty bola skutočnosť, že žalobca neposkytol súčinnosť pri výkone štátneho dozoru tým, že po riadnom oznámení štátneho dozoru vo veci dodržiavania ustanovení zákona č. 543/2002 Z.z. v súvislosti s výrubom drevín na vyššie uvádzaných parcelách opustil pred ukončením štátneho dozoru miesto výkonu, čím znemožnil pracovníkom vykonávajúcim štátny dozor vykonávať potrebné zisťovania, teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že neposkytol súčinnosť pri výkone štátneho dozoru podľa § 71 zák. č. 543/2002 Z.z.. Takýmto správaním naplnil žalobca skutkovú podstatu priestupku podľa § 92 ods. 1 písm. zr/ zák. č. 543/2002 Z.z.. 15. Podľa názoru žalovaného žalobca len účelovo spochybňuje svoje konanie s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za skutok, ktorý dovtedy nespochybňoval. Pracovníci inšpekcie sa po príchode na predmetné pozemky predstavili žalobcovi a preukázali sa služobným preukazom, pričom mu oznámili začatie výkonu štátneho dozoru v súvislosti s výrubom drevín na predmetných pozemkoch. 16. Žalovaný upozornil žalobcu, že výrubom drevín bez súhlasu dochádza k porušovaniu zákona č. 543/2002 Z.z. a nariadil žalobcovi zachovanie pôvodného stavu až do zdokumentovania stavu v čase výkonu štátneho dozoru. Žalobca počas spisovania tohto nariadenia odišiel, priebežný protokol neprebral a nepodpísal a na miesto výkonu štátneho dozoru sa už nevrátil, čo malo za následok, že znemožnil žalovanému zákonne predpísanou písomnou formou doručiť nariadenie o zachovaní pôvodného stavu až do objasnenia veci. Toto nariadenie bolo nutné uložiť okamžite z dôvodu, že územie, ktoré bolo predmetom skúmania na ktorom výrub prebiehal patrí do významnej rekreačnej oblasti mesta Bratislava. 17. Žalobcovi bola uložená sankcia za neposkytnutie súčinnosti pri výkone štátneho dozoru, ktorý začal dňa 06.12.2013. Účelom štátneho dozoru bolo vykonať potrebné zisťovania vrátane potrebných neopakovateľných úkonov, ktorým je aj nariadenie zachovania pôvodného stavu a zdokumentovanie stavu v čase výkonu štátneho dozoru až do objasnenia veci v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/ zák. č. 543/2002 Z.z. účinného do 31.12.2013. IV. Konanie pred správnymi orgánmi 18. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. V. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR 19. Krajský súd v Bratislave vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 2S/169/2014-56 zo dňa 26.04.2017, ktorým rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 20. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 8Asan/7/2019 zo dňa 29.01.2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 21. Kasačný súd v odôvodnení svojho rozsudku vyčítal krajskému súdu, že „V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že sa nestotožnil s tvrdením žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu o tom, že konanie žalobcu obvineného z priestupku bolo vedomé a že stupeň spoločenskej nebezpečnosti marenia výkonu štátneho dozoru bol značne vysoký. V odôvodnení rozsudku však absentuje samotné zdôvodnenie konštatovania o nestotožnení sa s touto argumentáciou žalovaného, ako aj zdôvodnenie právneho záveru správneho súdu o tom, že správny orgán mohol na konanie žalobcu prípadne aplikovať aj ustanovenie § 71 ods. 15 zákona č. 543/2002 Z.z. Krajský súd pritom ale nekonštatoval, že podľa jeho názoru toto ustanovenie v prejednávanej veci aplikované malo byť, resp. že aplikácia ustanovení § 71 ods. 4 a § 92 ods. 1 písm. zr) zákona č. 543/2002 Z.z. bola nesprávna. Napriek tomu krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu s konštatovaním, že vec bola týmito orgánmi nesprávne právne posúdená. Nesprávne právne posúdenie veci v danom prípade podľa krajského súdu „spočíva v tom, že žalovaný na zistený skutkový stav síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval“. V čom však správny súd videl nesprávnu interpretáciu zákona žalovaným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol.“ 22. Krajský súd v Bratislave opätovne súc viazaný právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v zrušujúcom rozhodnutí preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná. V. Relevantné právne predpisy 23. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. štátny dozor je a) zisťovanie, či fyzické osoby alebo právnické osoby dodržiavajú tento zákon a všeobecne záväzné právne predpisy vydané na jeho vykonanie, ako aj rozhodnutia orgánov ochrany prírody vydané na ich základe, b) objasňovanie spočívajúce v prešetrovaní podozrení alebo podnetov poukazujúcich na porušenie tohto zákona, ktorého účelom je obstaranie podkladov potrebných na zistenie, či sa stal skutok, ktorý môže byť priestupkom alebo iným správnym deliktom podľa tohto zákona, ako aj to, kto takýto skutok spáchal. 24. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. pri výkone štátneho dozoru je každý povinný zamestnancovi orgánu ochrany prírody vykonávajúcemu štátny dozor a) umožniť vstupovanie na pozemky alebo do stavieb, alebo zariadení používaných na podnikanie alebo inú hospodársku činnosť, ak sa na to nevyžaduje povolenie podľa osobitných predpisov, b) preukázať svoju totožnosť, c) strpieť výkon štátneho dozoru, poskytnúť súčinnosť a vytvoriť primerané podmienky na výkon štátneho dozoru, d) podať vysvetlenie o skutočnostiach dôležitých na výkon štátneho dozoru; vysvetlenie môže odoprieť ten, kto by ním spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe, e) dostaviť sa na predvolanie za účelom podania vysvetlenia alebo predloženia požadovaných dokladov, f) predložiť požadované doklady a iné písomností, g) umožniť odobrať prvopisy dokladov a iných písomností a vzoriek, h) poskytnúť súčinnosť pri identifikácii chránených živočíchov a chránených rastlín a manipulovať s nimi, i) umožniť používanie technických prostriedkov na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov, j) zdržať sa činnosti, ktorá bola orgánom ochrany prírody obmedzená alebo zakázaná podľa odseku 2 písm. l). 25. Podľa § 71 ods. 15 zák. č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môže uložiť poriadkovú pokutu od 30 eur do 1 500 eur za marenie alebo sťaženie výkonu štátneho dozoru alebo nesplnenie povinnosti podľa odseku 4; orgán ochrany prírody môže uložiť poriadkovú pokutu osobe, ktorá sa nedostaví na predvolanie bez náležitého ospravedlnenia alebo odoprie podať vysvetlenie alebo nepredloží potrebné doklady. Poriadkovú pokutu je možné uložiť aj opakovane. Výnos poriadkovej pokuty je príjmom Environmentálneho fondu. 26. Podľa § 71 ods. 17 zák. č. 543/2002 Z.z. na doručovanie písomností pri výkone štátneho dozoru sa použijú všeobecné predpisy o správnom konaní. 27. Podľa § 92 ods. 1 písm. zr/ zákona č. 543/2002 Z.z. priestupku sa dopustí ten, kto neposkytne súčinnosť pri výkone štátneho dozoru. 28. Podľa § 92 ods. 2 písm. d/ zákona č. 543/2002 Z.z. za priestupok podľa odseku 1 písm. zd) až zu) možno uložiť pokutu do 9 958,17 eura a prepadnutie veci. 29. Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. 30. Podľa § 12 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov. VI. Posúdenie veci správnym súdom 31. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 33. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 34. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v relevantných intenciách posúdi aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 35. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 36. V prvom rade správnemu súdu nedá nespomenúť, že síce rešpektuje autoritu kasačného súdu, nemá v úmysle konať v rozpore s § 469 SSP a akceptuje záväznosť právneho názoru kasačného súdu, avšak z dôvodov rozhodnutia kasačného súdu o zrušení rozsudku správneho súdu (č.k. 2S/169/2014-56 zo dňa 26.04.2017) opísaných v ods. 21 odôvodnenia tohto rozsudku (v rozsudku kasačného súdu sp. zn. 8Asan/7/2019 zo dňa 29.01.2020 uvedené v ods. 24 a 25) nadobudol správny súd dojem, že sa kasačný súd riadne neoboznámil s celým odôvodnením rozsudku č.k. 2S/169/2014-56 zo dňa 26.04.2017. Kasačný súd reagoval v odôvodnení svojho rozsudku len na odseky 27 až 29 ním zrušeného rozsudku, ktoré však len dopĺňajú (ods. 27) a sumarizujú (ods. 28 a 29) predchádzajúce odôvodnenie rozsudku, pričom nosná časť vysvetľujúca závery správneho súdu sa nachádza pred spomínanými odsekmi, na túto časť odôvodnenia však kasačný súd v odôvodnení svojho rozsudku nereagoval. 37. Preto správny súd považuje za dôležité znova citovať časť odôvodnenia svojho predchádzajúceho rozhodnutia, pričom túto citáciu vníma ako súčasť odôvodnenia aktuálneho rozhodnutia vo veci: „Pri výkone štátneho dozoru je každý povinný zamestnancovi orgánu ochrany prírody vykonávajúcemu štátny dozor poskytnúť potrebnú súčinnosť, ktorá spočíva z ustanovenia § 71 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z.. V kontexte so súdenou vecou ide predovšetkým o povinnosť umožniť vstupovanie na pozemky, preukázať svoju totožnosť, strpieť výkon štátneho dozoru, poskytnúť súčinnosť a vytvoriť primerané podmienky na výkon štátneho dozoru, podať vysvetlenie o skutočnostiach dôležitých na výkon štátneho dozoru, predložiť požadované doklady a iné písomností, umožniť odobrať prvopisy dokladov a iných písomností a vzoriek, umožniť používanie technických prostriedkov na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov alebo sa zdržať činnosti, ktorá bola orgánom ochrany prírody obmedzená alebo zakázaná. Súd po preskúmaní administratívneho spisu nemôže súhlasiť s právnym záverom žalovaného resp. prvostupňového správneho orgánu, že sa žalobca dopustil priestupku podľa § 92 ods. 1 písm. zr/ zákona č. 543/2002 Z.z.. Z vyššie uvedených vymenovaných povinností žalobca neporušil ani jednu a skutočnosť, ktorú mu správnym orgánom vytýka v zmysle dikcie ustanovenia § 71 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. nemožno považovať za neposkytnutie súčinnosti. Zamestnanci správneho orgánu, ktorí vykonávali štátny dozor nemali zo strany žalobcu vytvorené prekážky, ktoré by im konaním žalobcu zabránili alebo podstatne sťažili štátny dozor vykonať. Žalobca sa nachádzal na mieste výkonu štátneho dozoru. I keď sa od pracovníčok správneho orgánu vzdialil, zotrval v neďalekej blízkosti a na predmetných kontrolovaných pozemkoch. Taktiež pre prípad potreby bol pri pracovníčkach správneho orgánu prítomný jeho právny zástupca a žalobca poskytol na seba telefonický kontakt, teda mohol byť prípadne privolaný. Pokiaľ správny orgán prijal argument, že právny zástupca žalobcu nemá oprávnenie preberať zásielky od správneho orgánu adresované žalobcovi, súd poukazuje na ustanovenie § 71 ods. 17 zák. č. 543/2002 Z.z., podľa ktorého sa na doručovanie písomností pri výkone štátneho dozoru použijú všeobecné predpisy o správnom konaní. V súlade so správnym poriadkom, je možné doručiť písomnosť určenú účastníkovi buď priamo účastníkovi správneho konania alebo jeho zástupcovi. Ak adresát bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo. Z tohto dôvodu nebolo možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného, že konaním žalobcu bolo znemožnené správnemu orgánu na mieste výkonu štátneho dozoru zakázať výkon činnosti do objasnenia veci. K tomu súd dodáva, že z vyjadrenia žalobcu v konaní tiež vyplýva, že výrub stromov na predmetnom pozemku, ktorý mal správny orgán v úmysle v zmysle § 71 ods. 2 písm. l/ zákona č. 543/2002 Z.z. zastaviť, bol v čase rozhodnom pre posúdenie konania žalobcu už takmer vykonaný, čo zreteľne správny orgán v administratívnom konaní nezohľadnil, pričom napriek tomu paradoxne tvrdil, že žalobca vedome konal s úmyslom zabrániť orgánu ochrany prírody zastaviť výrub.“ 38. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny súd mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníkov, ktoré možno považovať za právne významné. S poukazom na ods. 37 odôvodnenia tohto rozsudku, ktorý opisuje dôvody predchádzajúceho rozhodnutia správneho súdu a vychádzajúc zo zásady, že preskúmateľnosť rozhodnutia je hodnotená len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov súd vydal meritórne rozhodnutie, bolo podľa názoru správneho súdu zrejmé, na základe čoho dospel k svojmu právnemu záveru v pôvodnom kasačným súdom zrušenom rozhodnutí a z odôvodnenia pôvodného rozhodnutia uvedené podľa názoru správneho súdu vyplýva. 39. V súlade so záväznými pokynmi Najvyššieho súdu uvedenými v jeho rozsudku sp. zn. 8Asan/7/2019 zo dňa 29.01.2020 Krajský súd dopĺňa nasledovné: 40. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 41. Zákon č. 543/2002 Z.z. upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery. 42. Inšpekcia životného prostredia je orgánom ochrany prírody (§ 64 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z.) a orgánom štátneho dozoru, ktorého prostredníctvom sa vykonáva štátny dozor a okrem iného ukladá fyzickým osobám, podnikateľom a iným právnickým osobám sankcie podľa tohto zákona a informuje o ich uložení alebo nariaďuje potrebné nápravné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. 43. Štátnym dozorom sa podľa zákona č. 543/2002 Z.z. rozumie zisťovanie, či fyzické osoby alebo právnické osoby dodržiavajú zákon č. 543/2002 Z.z. a všeobecne záväzné právne predpisy vydané na vykonanie tohto zákona, ako aj rozhodnutia orgánov ochrany prírody vydané na ich základe a objasňovanie spočívajúce v prešetrovaní podozrení alebo podnetov poukazujúcich na porušenie tohto zákona, ktorého účelom je obstaranie podkladov potrebných na zistenie, či sa stal skutok, ktorý môže byť priestupkom alebo iným správnym deliktom podľa tohto zákona, ako aj to, kto takýto skutok spáchal. 44. Zamestnanci orgánov ochrany prírody sú pri výkone štátneho dozoru oprávnení vstupovať na pozemky alebo do stavieb, alebo zariadení používaných na podnikanie alebo inú hospodársku činnosť, ak sa na to nevyžaduje povolenie podľa osobitných predpisov, požadovať preukázanie totožnosti osôb a ich pobytu, požadovať vyjadrenia, informácie, údaje a vysvetlenia o skutočnostiach dôležitých na výkon štátneho dozoru, vykonávať potrebné zisťovania, predvolať osoby na podanie vysvetlenia o skutočnostiach dôležitých na výkon štátneho dozoru, vyžadovať predloženie potrebných dokladov, spisov a iných písomností potrebných na výkon štátneho dozoru, nazerať do príslušných dokladov, odobrať prvopisy dokladov a iných písomností potrebných na zabezpečenie dôkazov, odobrať potrebné vzorky, požadovať od osoby, ktorá má v držbe chránené živočíchy alebo chránené rastliny ich identifikáciu, používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na zabezpečenie dôkazov, ak ich použitie nezakazuje osobitný predpis, obmedziť alebo zakázať výkon činnosti do objasnenia veci alebo zabezpečenia dôkazov počas výkonu štátneho dozoru (§ 71 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z.. 45. Z uvedeného zákonného oprávnenia vyplýva dotknutým osobám povinnosť strpieť v nevyhnutnej miere výkon štátneho dozoru a s tým súvisiace úkony vykonávané zamestnancami orgánov ochrany prírody v súlade so zákonom. Jednotlivé povinnosti zákon č. 543/2002 Z.z. špecifikuje v § 71 ods. 4. Dotknutá osoba je pri výkone štátneho dozoru povinná zamestnancovi orgánu ochrany prírody vykonávajúcemu štátny dozor umožniť vstupovanie na pozemky alebo do stavieb, alebo zariadení používaných na podnikanie alebo inú hospodársku činnosť, ak sa na to nevyžaduje povolenie podľa osobitných predpisov, preukázať svoju totožnosť, strpieť výkon štátneho dozoru, poskytnúť súčinnosť a vytvoriť primerané podmienky na výkon štátneho dozoru, podať vysvetlenie o skutočnostiach dôležitých na výkon štátneho dozoru; vysvetlenie môže odoprieť ten, kto by ním spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe, dostaviť sa na predvolanie za účelom podania vysvetlenia alebo predloženia požadovaných dokladov, predložiť požadované doklady a iné písomností, umožniť odobrať prvopisy dokladov a iných písomností a vzoriek, poskytnúť súčinnosť pri identifikácii chránených živočíchov a chránených rastlín a manipulovať s nimi, umožniť používanie technických prostriedkov na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov alebo zdržať sa činnosti, ktorá bola orgánom ochrany prírody obmedzená alebo zakázaná v súlade so zákonom (§71 ods. 2 písm. l) zákona č. 543/2002 Z.z.). 46. V prípade marenia alebo sťaženia výkonu štátneho dozoru alebo v prípade nesplnenia povinnosti ustanovenej v § 71 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. je daná správnemu orgánu možnosť uložiť, a to aj opakovane, poriadkovú pokutu. Uložiť poriadkovú pokutu môže správny orgán aj osobe, ktorá sa nedostaví na predvolanie bez náležitého ospravedlnenia alebo odoprie podať vysvetlenie alebo nepredloží potrebné doklady. 47. Pokiaľ nastane situácia, že niekto, komu to zákon č. 543/2002 Z.z. ukladá, neposkytne súčinnosť pri výkone štátneho dozoru, dopustí sa priestupku v zmysle § 92 ods. 1 písm. zr) zákona č. 543/2002 Z.z.. 48. Z vyššie uvedeného je badateľný eventuálny dualizmus pokiaľ ide o možnosť posúdenia konania osoby dotknutej pri výkone štátneho dozoru, ktorej zákon č. 543/2002 Z.z. v § 71 ods. 4 ukladá povinnosti a ktorá tieto svoje povinnosti poruší. V aplikačnej praxi môže nastať situácia, kedy sa môže javiť, že sa posúdenie totožného konania - neposkytnutie súčinnosti, prekrýva jednak v § 71 ods. 15 a zároveň v § 92 ods. 1 písm. zr) zákona č. 543/2002 Z.z.. 49. Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 71/2013-36 súd uvádza, že k výkladu právnych predpisov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Gramatický výklad predstavuje len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy a na overenie správnosti výkladu, resp. spresnenie slúžia ostatné interpretačné prístupy, v danom prípade logický výklad obsahu príslušných ustanovení zákona č. 543/2002 Z.z.. 50. Podľa názoru správneho súdu by vo všeobecnosti nebol ústavne udržateľný taký výklad príslušných ustanovení zákona č. 543/2002 Z.z., ktorý by umožňoval to isté konanie kvalifikovať podľa rôznych ustanovení zákona, navyše, ak tieto ustanovenia prinášajú rozdielne následky (sankciu) dotknutej osobe. Takéto nerozlišovanie by viedlo k možnej neželanej svojvôli správneho orgánu. 51. V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu a zmysel na účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 52. Podľa názoru správneho súdu bolo úmyslom zákonodarcu ustanovením § 71 ods. 15 zákona č. 543/2002 Z.z. dosiahnuť, aby osobe, ktorej citovaný zákon v § 71 ods. 4 ukladá strpieť v nevyhnutnej miere výkon štátneho dozoru a s tým súvisiace úkony vykonávané zamestnancami orgánov ochrany prírody v súlade so zákonom a ktorá sa správala spôsobom, že tým marí alebo sťažuje výkonu štátneho dozoru alebo nesplní niektorú z povinností podľa § 71 ods. 4, správny orgán mohol podľa svojho uváženia uložiť poriadkovú pokutu. Inými slovami, pokiaľ správny orgán zaznamená, že sú mu pri výkone inak riadne prebiehajúceho štátneho dozoru zo strany povinnej osoby kladené prekážky a jeho spolupráca nie je dostatočná na riadny hospodárny a účelný priebeh štátneho dozoru, môže tejto osobe uložiť poriadkovú pokutu (aj opakovane) a primäť ju k tomu, aby splnila uloženú povinnosť, resp. aby svoje správanie zmenila do tej miery, akou ním sťažuje alebo marí výkon štátneho dozoru. 53. Pokiaľ zákonodarca formuloval, že nesplnenie jednej z povinností podľa § 71 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. - neposkytnutie súčinnosti, je možné vnímať aj ako priestupok podľa § 92 ods. 1 písm. zr) zákona č. 543/2002 Z.z., za spáchanie ktorého zákon pripúšťa uloženie vyššej pokuty ako podľa § 71 ods. 15 zákona, nemožno pri výklade príslušných zákonných ustanovení toto „odstupňovanie“ ignorovať. Podľa názoru správneho súdu je potrebné priestupku podľa § 92 ods. 1 písm. zr) zákona č. 543/2002 Z.z priradiť až také konanie, kedy osoba k tomu povinná ignoruje akúkoľvek účasť na nariadenom výkone štátneho dozoru, nekooperuje so správnym orgánom (zamestnancami inšpekcie) prípadne vôbec alebo vopred odmietne kooperovať. Ako priestupok (na rozdiel od konania sťažujúceho alebo mariaceho výkon štátneho dozoru) možno konanie v rozpore s § 71 ods. 4 písm. h) zákona č. 543/2002 Z.z. vnímať iba nekonanie - neposkytnutie súčinnosti pri výkone štátneho dozoru vôbec. 54. Správny súd pre posúdenie, či išlo o spáchanie priestupku neposkytnutia súčinnosti pri výkone štátneho dozoru podľa § 92 ods. 1 písm. zr) zákona č. 543/2002 Z.z., relevantnú a rozlišujúcu skutočnosť vidí aj v tom, že následok takéhoto správania povinnej osoby (priestupcu) má za následok nemožnosť vykonania určitého konkrétneho oprávnenia ustanoveného v § 71 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., ktoré konajúci zamestnanci orgánu ochrany prírody museli zabezpečiť iným spôsobom, alebo tento konkrétny úkon nemohli vôbec vykonať. Uvedený úkon, ktorý vyplýva z oprávnenia podľa § 71 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. musí byť pri rozhodnutí o priestupku nespochybniteľne pomenovaný a preskúmateľne verifikované jeho opodstatnenie. V opačnom prípade porušenie povinnosti podľa § 71 ods. 4 písm. h) zákona č. 543/2002 Z.z. nemožno klasifikovať ako priestupok. 55. V rozhodnutiach správnych orgánov sa uvádza, že žalobca „neposkytol súčinnosť pri výkone štátneho dozoru tým, že po riadnom oznámení štátneho dozoru vo veci dodržiavania ustanovení zákona č. 543/2002 Z.z. v súvislosti s výrubom drevín na parc. č. 18179/1, 18343/3 a 18343/4, k.ú. Vinohrady, ktoré má žalobca vo vlastníctve resp. spoluvlastníctve, bez oznámenia opustil pred ukončením štátneho dozoru miesto jeho výkonu, čím znemožnil pracovníkom vykonávajúcim štátny dozor vykonávať potrebné zisťovania.“ 56. Okrem toho, čo súd k skutkovým okolnostiam daného prípadu uviedol v ods. 37 odôvodnenia tohto rozsudku, je potrebné zdôrazniť, že z rozhodnutí správnych orgánov a ani z administratívneho spisu nie je nijako zrejmé, aké „potrebné zisťovania“ nemohli pracovníci vykonávajúci štátny dozor dňa 06.12.2013 na pozemkoch parc. č. 18179/1, 18343/3 a 18343/4, k.ú. Vinohrady v súvislosti s konaním žalobcu urobiť. Ako vyplýva z argumentácie žalobcu, ktorú žalovaný nespochybnil, žalobca odovzdal pracovníkom inšpekcie všetky listinné podklady nimi požadované a podal im aj svoje ústne vysvetlenie. Žalobca teda splnil svoje povinnosti, ktoré mu ukladá § 71 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z.. Pokiaľ však správne orgány neuviedli, ktoré konkrétne „potrebné zisťovania“ nemohli z dôvodu konania žalobcu vykonávať, nemožno verifikovať, k čomu im mal žalobca vlastne poskytnúť súčinnosť. 57. Pokiaľ neskôr žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia a vo vyjadrení k žalobe tvrdil, že neposkytnutie súčinnosti spočívalo v tom, že pracovníci inšpekcie nemohli v deň výkonu štátneho dozoru (06.12.2013) doručiť žalobcovi opatrenie o zákaze výkonu činností do objasnenia veci, čo je oprávnenie podľa § 71 ods. 2 písm. l) zákona č. 543/2002 Z.z., uvedené tvrdenie nekorešponduje s výrokom rozhodnutia, v ktorom neposkytnutie súčinnosti žalobcom bolo dané do korelácie s konaním, ktorým žalobca údajne znemožnil pracovníkom vykonávajúcim štátny dozor vykonávať potrebné zisťovania, čo je oprávnenie podľa § 71 ods. 2 písm. d) zákona č. 543/2002 Z.z.. 58. Za dôležitú skutočnosť spochybňujúcu tvrdenia žalovaného považuje správny súd aj to, že správnymi orgánmi spomínaný zákaz výkonu činností, ako to vyplýva z administratívneho spisu, bol vydaný až dňa 16.01.2014 pod č. 643-1351/35/2014/Lab. Pokiaľ teda žalovaný tvrdil, že neposkytnutie súčinnosti spočívalo v tom, že pracovníci inšpekcie nemohli doručiť žalobcovi opatrenie o zákaze výkonu činností, uvedené tvrdenie opäť neobstojí, pretože doručovanie opatrenia nebolo možné, keďže výkon štátneho dozoru sa uskutočnil dňa 06.12.2013 - skôr ako bolo vydané opatrenie o zákaze činností č. 643-1351/35/2014/Lab zo dňa 16.01.2014. 59. Uvedené rozpory a zmätočnosť spôsobená správnymi orgánmi vyvoláva celkové pochybnosti o skutočnom dôvode rozhodnutia správnych orgánov o vine žalobcu zo spáchania priestupku. Správny súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí a vyhľadávať právne relevantné dôvody, pokiaľ takéto v rozhodnutí absentujú. Predsa len sa žiada poznamenať, že pokiaľ správne orgány tvrdili, že im z dôvodu konania žalobcu bolo znemožnené vykonávať potrebné zisťovania, súdu sa javilo ako celkom zrejmé, že k žiadnym ďalším potrebným zisťovaniam nechystali. Vyplýva to zo skutočností v administratívnom spise, z ktorých nad všetky pochybnosti vyplýva, že okrem zápisnice z výkonu štátneho dozoru, listín odovzdaných žalobcom a zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 23.01.2014, teda podkladov produkovaných predovšetkým žalobcom, prvostupňový správny orgán žiadne ďalšie dôkazy pred vydaním svojho rozhodnutia nezadovážil ani sa zadovážiť nepokúšal. 60. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu - priestupku, či iného správneho deliktu, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. 61. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. 62. V posudzovanej veci správne orgány oboch stupňov založili svoje rozhodnutie na právnom závere, že sa konaním opísaným v ods. 3 odôvodnenia tohto rozsudku žalobca dopustil priestupku podľa § 92 ods. 1 písm. zr/ zákona č. 543/2002 Z.z.. K tomuto nesprávnemu právnemu záveru dospeli, ako súd vysvetlil vyššie, nesprávnou interpretáciou relevantných ustanovení zákona č. 543/2002 Z.z.. Zároveň rozpory v rozhodnutiach správnych orgánov vyššie súdom opísané spôsobili nepreskúmateľnosť na základe správnej žaloby posudzovaných administratívnych rozhodnutí. 63. Zosumarizovaním uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov sú nezákonné z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov; ide o dôvod na zrušenie rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP a vrátenie veci na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP. 64. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní sa orgán verejnej správy zameria na riadne posúdenie veci v intenciách tohto rozsudku, svoje rozhodnutie náležite odôvodní v zmysle ustanovenia § 47 správneho poriadku. 65. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 66. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).