Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/169/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201319 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014201319.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: I.. L. B., R. XX, Q., zastúpený: JUDr. Tomáš Plank, advokát, Nám. Slobody 10, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie - útvar inšpekcie ochrany prírody a krajiny, Jeséniová 17/D, 831 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3397000814/4284-16852/25/Dob zo dňa 06.06.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie - útvar inšpekcie ochrany prírody a krajiny č. 3397000814/4284-16852/25/Dob zo dňa 06.06.2014 ako aj rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava č. 3397103113/673-8593/2014/Lab zo dňa 18.03.2014 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania, ktorá bude vyčíslená v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 06.06.2014 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Slovenskou inšpekciou životného prostredia - Inšpektorátu životného prostredia Bratislava, odboru inšpekcie ochrany prírody a krajiny č. 3397103113/673-8593/2014/ Lab zo dňa 18.03.2014, ktorým bol žalobca podľa § 92 ods. 1 písm. zr/ zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zák. č. 543/2002 Z.z.“) a podľa § 77 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uznaný vinným, že dňa 06.12.2013, neposkytol súčinnosť pri výkone štátneho dozoru tým, že po riadnom oznámení štátneho dozoru vo veci dodržiavania ustanovení zákona č. 543/2002 Z.z. v súvislosti s výrubom drevín na parc. č. 18179/1, 18343/3 a 18343/4, k.ú. Vinohrady, ktoré má žalobca vo vlastníctve resp. spoluvlastníctve, bez oznámenia opustil pred ukončením štátneho dozoru miesto jeho výkonu, čím znemožnil pracovníkom vykonávajúcim štátny dozor vykonávať potrebné zisťovania. Správne orgány odôvodnili svoje rozhodnutie tým, že žalobca počas spísania priebežného protokolu počas štátneho dozoru a nariadenia zachovania pôvodného stavu až do zdokumentovania stavu v čase výkonu štátneho dozoru žalobca bez oznámenia opustil pred ukončením štátneho dozoru miesto jeho výkonu, čím znemožnil pracovníkom vykonávajúcim štátny dozor vykonať potrebné zisťovania a písomne nariadiť zachovanie pôvodného stavu do zdokumentovania stavu v čase výkonu štátneho dozoru. Taktiež po opustení miesta výkonu štátneho dozoru telefonicky oznámil právnemu zástupcovi, ktorý sa nachádzal na mieste kontroly, aby nepreberal žiadne písomnosti od pracovníkov inšpekcie vykonávajúcich dozor. Takýmto konaním žalobca ako kontrolovaná osoba neposkytol pracovníkom inšpekcie vykonávajúcim štátny dozor podľa § 71 potrebnú súčinnosť. Z rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že právny zástupca žalobcu uviedol do zápisnice z ústneho pojednávania, že žalobca svoje konanie ľutuje, pričom si neuvedomil, že sa môže dopustiť priestupku. Odišiel pilčíkom dávať pokyny, z lokality neodišiel, oznámil na seba mobilný telefonický kontakt. Na mieste kontroly mal odparkované auto a predpokladal, že ak by jeho prítomnosť bola potrebná, bude zavolaný na mobilný telefón. Správne orgány považovali za závažnú skutočnosť, že žalobca počas výkonu štátneho dozoru, ktorého začiatok bol riadne oznámený pracovníkmi orgánu ochrany prírody vykonávajúcimi štátny dozor, bez oznámenia opustil pred ukončením štátneho dozoru miesto jeho výkonu, hoci bol upozornený na to, že výrub je vykonávaný v rozpore s ustanoveniami zákona a že inšpekcia má preto v úmysle tento výrub zastaviť. Nakoľko však nariadenia zachovania pôvodného stavu do zdokumentovania stavu v čase výkonu štátneho dozoru muselo byť udelené písomne (podľa znenia zákona č. 543/2002 Z.z. účinného do 31.12.2013), pracovníci inšpekcie predmetné nariadenie začali písať do priebežného protokolu z kontroly, ktorý chceli dať podpísať spolu s kontrolnými zisteniami žalobcovi ako kontrolovanej osobe. Keď žalobca zistil, že inšpekcia spisuje toto nariadenie, z miesta kontroly sa bez oznámenia vzdialil, čím znemožnil pracovníkom inšpekcie pozastaviť výrub, a teda zabrániť ďalšiemu pokračovaniu nelegálneho výrubu. Podľa názoru žalovaného teda jeho konanie bolo vedomé a malo za účel zabrániť tomu, aby orgán ochrany prírody mohol výrub zastaviť. Vedomým nespolupracovaním žalobcu s pracovníkmi inšpekcie vykonávajúcimi štátny dozor bola znižovaná vážnosť orgánu prírody. Žalobcovi bola uložená podľa § 92 ods. 2 písm. d/ zák. č. 543/2002 Z.z. s použitím § 12 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. pokuta vo výške 3.000,- eur, pričom prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia k tomu uviedol, že pri určovaní výšky pokuty zobral do úvahy skutočnosť, že žalobca si uvedomil vážnosť svojho konania, svoje konanie oľutoval a takéhoto priestupku sa dopustil prvý krát. Žalovaný ako odvolaní orgán k tomu doplnil, že výška sankcie nevybočila z hraníc sadzieb určených zákonom, pričom táto bola prvostupňovým správnym orgánom zdôvodnená riadne. Prvostupňový správny orgán podľa žalovaného zhodnotil konanie žalobcu za závažné marenie výkonu štátneho dozoru, a preto sa rozhodol uložiť sankciu podľa § 92 ods. 2 písm. d/ zák. č. 543/2002 Z.z., ktorá by plnila preventívnu a výchovnú funkciu smerujúcu k rešpektovaniu orgánov vykonávajúcich štátny dozor. Žalobca ako obvinený z priestupku svojim konaním ignoroval autoritu a vážnosť prvostupňového správneho orgánu pri výkone štátneho dozoru a jeho konanie je aj z morálneho a etického dôvodu neprípustné. Občania sú povinní sa podrobiť výkonu právomoci verejných činiteľov bez ohľadu na vlastný súkromný názor a právne predpisy nepripúšťajú, aby občania najprv hodnotili vhodnosť, prípadne zákonnosť postupu verejných činiteľov a až potom na základe toho rešpektovali zákonné povinnosti. Stupeň spoločenskej nebezpečnosti marenia výkonu štátneho dozoru bol preto značne vysoký a odvolací orgán považuje konanie obvineného z priestupku za vedomé a stotožnil sa s výškou uloženej sankcie prvostupňovým správnym orgánom. II. Žaloba 2. Žalobca považoval žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 3. Uviedol, že v čase, kedy sa pracovníčky inšpekcie dostavili na predmetné pozemky sa už takmer stmievalo a výrub bol prakticky dokončený. Osoby vykonávajúce inšpekciu sa nešli pozrieť na miesto výrubu, ale zostali na cestnej komunikácii. Boli im zo strany žalobcu a jeho právneho zástupcu predložené doklady (listy vlastníctva, právoplatné rozhodnutie Obvodného lesného úradu o vyňatí pozemku z lesného fondu a povolenie odlesnenia a súhlas na ťažbu lesného hospodára). Žalobca oznámil pracovníčkam vykonávajúcim inšpekciu, že ide organizovať pilčíkov, vzdialil sa do okruhu približne 200m, oznámil kontakt na svoj mobilný telefón. Pracovníčkami inšpekcie žalobca nebol zastavený ani napomenutý, že sa nesmie od nich vzdialiť. Nebol poučený, že má zotrvať za účelom prevzatia rozhodnutia. V tom čase bola na mieste prítomná aj hliadka miestnej polície, ktorej pracovníčky inšpekcie nespomenuli tzv. nesúčinnosť žalobcu a nekomentovali jeho odchod. Až po odchode žalobcu oznámili pracovníčky inšpekcie, že idú ručne spisovať príkaz na zastavenie výrubu. Nevedno, či takýto zákaz bol aj spísaný, keďže sa v administratívnom spise nenachádza a nebol opísaný ani v napadnutom rozhodnutí. Žalobca považoval svoju úlohu poskytnúť súčinnosť za splnenú momentom, kedy pracovníčkam inšpekcie odovzdal požadované doklady. Ďalej sa vzdialil iba na miesto výrubu v bezprostrednej blízkosti. Na parkovisku mal svoje auto, vedľa ktorého parkovali pracovníčky vykonávajúce inšpekciu a z miesta kontroly sa teda v podstate nevzdialil. Pokiaľ ide o prítomnosť právneho zástupcu žalobcu, tento nebol poverený prijímať písomnosti za žalobcu, ale bol prítomný iba na vysvetľovanie legálnosti výrubu, resp. na preukázanie podkladov. Pokiaľ ide o samotný výrub, ten bol v čase príchodu pracovníčok vykonávajúcich inšpekciu prakticky ukončený, a preto nebol daný dôvod na zastavenie výrubu. 4. Pokiaľ ide o výšku pokuty, túto žalobca považoval za neprimerane vysokú, pričom poukázal na ust. § 71 ods. 15 zák. č. 543/2002 Z.z., podľa ktorého možno uložiť pokutu od 30 do 1.500,- eur práve za priestupky pri marení a nesúčinnosti pri štátnom dozore. Táto škála je pre fyzické osoby primeranejšia, ako aplikácia prísnejšej sankcie podľa § 92 ods. 2 písm. d/ zák. č. 543/2002 Z.z.. V súvislosti s tým žalobca upozornil na to, že sankcia nie je za výrub samotný ale iba za postoj pri kontrole. Prísnejšia sankcia sa môže aplikovať iba pri posúdení veci samej, a priebeh kontroly a správanie sa žalobcu nedávajú právny podklad pre uznanie viny z priestupku a pre uloženú sankciu. III. Vyjadrenie žalovaného 5. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 10.12.2014, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že dôvodom uloženia pokuty bola skutočnosť, že žalobca neposkytol súčinnosť pri výkone štátneho dozoru tým, že po riadnom oznámení štátneho dozoru vo veci dodržiavania ustanovení zákona č. 543/2002 Z.z. v súvislosti s výrubom drevín na vyššie uvádzaných parcelách opustil pred ukončením štátneho dozoru miesto výkonu, čím znemožnil pracovníkom vykonávajúcim štátny dozor vykonávať potrebné zisťovania, teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že neposkytol súčinnosť pri výkone štátneho dozoru podľa § 71 zák. č. 543/2002 Z.z.. Takýmto správaním naplnil žalobca skutkovú podstatu priestupku podľa § 92 ods. 1 písm. zr/ zák. č. 543/2002 Z.z.. Podľa názoru žalovaného žalobca len účelovo spochybňuje svoje konanie s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za skutok, ktorý dovtedy nespochybňoval. Pracovníci inšpekcie sa po príchode na predmetné pozemky predstavili žalobcovi a preukázali sa služobným preukazom, pričom mu oznámili začatie výkonu štátneho dozoru v súvislosti s výrubom drevín na predmetných pozemkoch. Žalovaný upozornil žalobcu, že výrubom drevín bez súhlasu dochádza k porušovaniu zákona č. 543/2002 Z.z. a nariadil žalobcovi zachovanie pôvodného stavu až do zdokumentovania stavu v čase výkonu štátneho dozoru. Žalobca počas spisovania tohto nariadenia odišiel, priebežný protokol neprebral a nepodpísal a na miesto výkonu štátneho dozoru sa už nevrátil, čo malo za následok, že znemožnil žalovanému zákonne predpísanou písomnou formou doručiť nariadenie o zachovaní pôvodného stavu až do objasnenia veci. Toto nariadenie bolo nutné uložiť okamžite z dôvodu, že územie, ktoré bolo predmetom skúmania na ktorom výrub prebiehal patrí do významnej rekreačnej oblasti mesta Bratislava. Žalobcovi bola uložená sankcia za neposkytnutie súčinnosti pri výkone štátneho dozoru, ktorý začal dňa 06.12.2013. Účelom štátneho dozoru bolo vykonať potrebné zisťovania vrátane potrebných neopakovateľných úkonov, ktorým je aj nariadenie zachovania pôvodného stavu a zdokumentovanie stavu v čase výkonu štátneho dozoru až do objasnenia veci v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/ zák. č. 543/2002 Z.z. účinného do 31.12.2013. III. Konanie pred správnymi orgánmi 6. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. IV. Posúdenie veci 7. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, vychádzajú nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto napadnuté rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. 8. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 11. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 12. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. štátny dozor je a) zisťovanie, či fyzické osoby alebo právnické osoby dodržiavajú tento zákon a všeobecne záväzné právne predpisy vydané na jeho vykonanie, ako aj rozhodnutia orgánov ochrany prírody vydané na ich základe, b) objasňovanie spočívajúce v prešetrovaní podozrení alebo podnetov poukazujúcich na porušenie tohto zákona, ktorého účelom je obstaranie podkladov potrebných na zistenie, či sa stal skutok, ktorý môže byť priestupkom alebo iným správnym deliktom podľa tohto zákona, ako aj to, kto takýto skutok spáchal. 13. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. pri výkone štátneho dozoru je každý povinný zamestnancovi orgánu ochrany prírody vykonávajúcemu štátny dozor a) umožniť vstupovanie na pozemky alebo do stavieb, alebo zariadení používaných na podnikanie alebo inú hospodársku činnosť, ak sa na to nevyžaduje povolenie podľa osobitných predpisov, b) preukázať svoju totožnosť, c) strpieť výkon štátneho dozoru, poskytnúť súčinnosť a vytvoriť primerané podmienky na výkon štátneho dozoru, d) podať vysvetlenie o skutočnostiach dôležitých na výkon štátneho dozoru; vysvetlenie môže odoprieť ten, kto by ním spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe, e) dostaviť sa na predvolanie za účelom podania vysvetlenia alebo predloženia požadovaných dokladov, f) predložiť požadované doklady a iné písomností, g) umožniť odobrať prvopisy dokladov a iných písomností a vzoriek, h) poskytnúť súčinnosť pri identifikácii chránených živočíchov a chránených rastlín a manipulovať s nimi, i) umožniť používanie technických prostriedkov na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov, j) zdržať sa činnosti, ktorá bola orgánom ochrany prírody obmedzená alebo zakázaná podľa odseku 2 písm. l). 14. Podľa § 71 ods. 15 zák. č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môže uložiť poriadkovú pokutu od 30 eur do 1 500 eur za marenie alebo sťaženie výkonu štátneho dozoru alebo nesplnenie povinnosti podľa odseku 4; orgán ochrany prírody môže uložiť poriadkovú pokutu osobe, ktorá sa nedostaví na predvolanie bez náležitého ospravedlnenia alebo odoprie podať vysvetlenie alebo nepredloží potrebné doklady. Poriadkovú pokutu je možné uložiť aj opakovane. Výnos poriadkovej pokuty je príjmom Environmentálneho fondu. 15. Podľa § 71 ods. 17 zák. č. 543/2002 Z.z. na doručovanie písomností pri výkone štátneho dozoru sa použijú všeobecné predpisy o správnom konaní. 16. Podľa § 92 ods. 1 písm. zr/ zákona č. 543/2002 Z.z. priestupku sa dopustí ten, kto neposkytne súčinnosť pri výkone štátneho dozoru. 17. Podľa § 92 ods. 2 písm. d/ zákona č. 543/2002 Z.z. za priestupok podľa odseku 1 písm. zd) až zu) možno uložiť pokutu do 9 958,17 eura a prepadnutie veci. 18. Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. 19. Podľa § 12 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov. 20. Zákon č. 543/2002 Z.z. upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery. Inšpekcia životného prostredia je orgánom štátneho dozoru, ktorého prostredníctvom sa vykonáva štátny dozor a okrem iného ukladá fyzickým osobám, podnikateľom a iným právnickým osobám sankcie podľa tohto zákona a informuje ministerstvo o ich uložení alebo nariaďuje potrebné nápravné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. 21. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu - priestupku, či iného správneho deliktu, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Definičným znakom správneho deliktu je zavinenie, pričom pri správnom delikte prejednávanom v tomto konaní na naplnenie subjektívnej stránky postačuje zavinenie z nedbanlivosti. 22. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. 23. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré, boli podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu i žalovaného, jednoznačne vyplynulo, že opis skutku vyplynuvší z vykonaných dôkazov je totožný so skutkom, ako bol popísaný v napadnutých rozhodnutiach a súd nemá žiadny relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery správnych orgánov. V administratívnom konaní mal správny orgán za preukázané, že žalobca nemal zabezpečenú trvalú obsluhu EPS v januári 2013 a nevykonával denné kontroly počas víkendov a sviatkov v mesiaci január 2013. Uvedené zistenia žalobca ani nesporoval. 24. Žalobcovi bola uložená pokuta za porušenie povinnosti poskytnúť súčinnosť pri výkone štátneho dozoru. Žalobca spáchal podľa žalovaného priestupok podľa § 92 ods. 1 písm. zr/ zákona č. 543/2002 Z.z. tým, že po riadnom oznámení štátneho dozoru vo veci dodržiavania ustanovení zákona č. 543/2002 Z.z. v súvislosti s výrubom drevín na parc. č. 18179/1, 18343/3 a 18343/4, k.ú. Vinohrady, ktoré má žalobca vo vlastníctve resp. spoluvlastníctve, bez oznámenia opustil pred ukončením štátneho dozoru miesto jeho výkonu, čím znemožnil pracovníkom vykonávajúcim štátny dozor vykonávať potrebné zisťovania. 25. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis, alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu a zmysel na účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 26. Pri výkone štátneho dozoru je každý povinný zamestnancovi orgánu ochrany prírody vykonávajúcemu štátny dozor poskytnúť potrebnú súčinnosť, ktorá spočíva z ustanovenia § 71 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z.. V kontexte so súdenou vecou ide predovšetkým o povinnosť umožniť vstupovanie na pozemky, preukázať svoju totožnosť, strpieť výkon štátneho dozoru, poskytnúť súčinnosť a vytvoriť primerané podmienky na výkon štátneho dozoru, podať vysvetlenie o skutočnostiach dôležitých na výkon štátneho dozoru, predložiť požadované doklady a iné písomností, umožniť odobrať prvopisy dokladov a iných písomností a vzoriek, umožniť používanie technických prostriedkov na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov alebo sa zdržať činnosti, ktorá bola orgánom ochrany prírody obmedzená alebo zakázaná. Súd po preskúmaní administratívneho spisu nemôže súhlasiť s právnym záverom žalovaného resp. prvostupňového správneho orgánu, že sa žalobca dopustil priestupku podľa § 92 ods. 1 písm. zr/ zákona č. 543/2002 Z.z.. Z vyššie uvedených vymenovaných povinností žalobca neporušil ani jednu a skutočnosť, ktorú mu správnym orgánom vytýka v zmysle dikcie ustanovenia § 71 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. nemožno považovať za neposkytnutie súčinnosti. Zamestnanci správneho orgánu, ktorí vykonávali štátny dozor nemali zo strany žalobcu vytvorené prekážky, ktoré by im konaním žalobcu zabránili alebo podstatne sťažili štátny dozor vykonať. Žalobca sa nachádzal na mieste výkonu štátneho dozoru. I keď sa od pracovníčok správneho orgánu vzdialil, zotrval v neďalekej blízkosti a na predmetných kontrolovaných pozemkoch. Taktiež pre prípad potreby bol pri pracovníčkach správneho orgánu prítomný jeho právny zástupca a žalobca poskytol na seba telefonický kontakt, teda mohol byť prípadne privolaný. Pokiaľ správny orgán prijal argument, že právny zástupca žalobcu nemá oprávnenie preberať zásielky od správneho orgánu adresované žalobcovi, súd poukazuje na ustanovenie § 71 ods. 17 zák. č. 543/2002 Z.z., podľa ktorého sa na doručovanie písomností pri výkone štátneho dozoru použijú všeobecné predpisy o správnom konaní. V súlade so správnym poriadkom, je možné doručiť písomnosť určenú účastníkovi buď priamo účastníkovi správneho konania alebo jeho zástupcovi. Ak adresát bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo. Z tohto dôvodu nebolo možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného, že konaním žalobcu bolo znemožnené správnemu orgánu na mieste výkonu štátneho dozoru zakázať výkon činnosti do objasnenia veci. K tomu súd dodáva, že z vyjadrenia žalobcu v konaní tiež vyplýva, že výrub stromov na predmetnom pozemku, ktorý mal správny orgán v úmysle v zmysle § 71 ods. 2 písm. l/ zákona č. 543/2002 Z.z. zastaviť, bol v čase rozhodnom pre posúdenie konania žalobcu už takmer vykonaný, čo zreteľne správny orgán v administratívnom konaní nezohľadnil, pričom napriek tomu paradoxne tvrdil, že žalobca vedome konal s úmyslom zabrániť orgánu ochrany prírody zastaviť výrub. 27. Súd v tejto súvislosti dodáva, že na konanie žalobcu mohol správny orgán prípadne aplikovať aj ustanovenie § 71 ods. 15 zákona č. 543/2002 Z.z.. Z rozhodnutia nevyplýva, že by sa žalovaný zaoberal touto možnosťou, i keď sa to v jeho rozhodnutí naznačuje, keď správny orgán uvádza, že konanie žalobcu obvineného z priestupku bolo vedomé, pričom stupeň spoločenskej nebezpečnosti marenia výkonu štátneho dozoru bol značne vysoký. Súd, ako už vyššie uvádzal sa s takýmto hodnotením konania žalobcu v posudzovanej veci nestotožnil. 28. Nesprávne právne posúdenie veci môže spočívať v tom, že správny orgán správne použitý právny predpis nesprávne interpretoval alebo, že na správne zistený skutkový stav veci aplikoval nesprávny právny predpis, teda že subsumoval skutkový stav pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. V prejednávanej veci žalovaný ako odvolací správny orgán v zhode so správnym orgánom prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na právnom závere, že žalobca v rozhodnutiach správnych orgánov opisovaným spôsobom neposkytnutím potrebnej súčinnosti dopustil sa priestupku podľa § 92 ods. 1 písm. zr/ zákona č. 543/2002 Z.z.. Nesprávne právne posúdenie veci v danom prípade konkrétne spočíva aj v tom, že žalovaný na zistený skutkový stav síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval. 29. Z uvedených dôvodov dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom vysloveným súdom v tomto rozsudku. 30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP. Vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 31. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v spojení s § 145 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20160701.html> SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).