Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/303/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201909 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1014201909.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľa: P.. D. Z. nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Bratislava, zastúpeného: JUDr. Petrom Vačokom, advokátom so sídlom Vazovova 9/A, 811 07 Bratislava proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. októbra 2014 takto r o z h o d o l : I. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. októbra 2014 podľa ust. § 250l ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku z r u š u j e a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. II. O trovách konania bude rozhodnuté podľa ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.10.2014 Sociálna poisťovňa-ústredie (ďalej aj „odporkyňa“) podľa ust. § 273 ods. 2, § 112 ods. 3 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“) v opätovnom konaní priznala navrhovateľovi starobný dôchodok odo dňa 28.05.2010 v sume 105,80 Eur mesačne, so zákonným zvýšením (zák.č. 306/2002 Z.z., zák.č. 222/2003 Z.z.) a valorizáciou (§ 82) v celkovej sume 131,40 Eur mesačne. 2. Týmto rozhodnutím zmenila rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.09.2013, ktorým podľa ust. § 65, § 293z, § 274 a § 112 ZSP priznala navrhovateľovi od 28.05.2010 starobný dôchodok v sume 814,60 eur mesačne a realizovala tak rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Sd/203/2013-62 zo dňa 04.07.2014, ktorým zrušil jej rozhodnutie zo dňa 30.10.2013, o priznaní pomerného starobného dôchodku navrhovateľovi od 28.05.2010 v sume 105,80 Eur mesačne, podľa ust. § 273 ods. 2 a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V rozsudku súd poukázal na tvrdenie odporkyne, podľa ktorého bola oprávnená zmeniť toto rozhodnutie i bez opravného prostriedku, vydaním preskúmavaného rozhodnutia, v zmysle ust. § 112 ods. 3 zák.č. 461/2003 Z.z., pretože starobný dôchodok bol navrhovateľovi priznaný nesprávne. Z výroku napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, že odporkyňa vo veci uvedené ustanovenie aplikovala, naopak, vo výroku citovala iné ustanovenia právnych predpisov, než citovala vo výroku meneného rozhodnutia. Z formulácie výroku preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva, že týmto rozhodnutím dochádza k zmene výšky už právoplatne priznanej dávky, ktorý postup prípadná aplikácia ust. § 112 ods. 3 pripúšťa. Napadnuté rozhodnutie tak nezodpovedá náležitostiam predpísaným ust. § 209 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. a spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a aj nezrozumiteľnosť, keďže výrok rozhodnutia nekorešponduje s jeho odôvodnením. Súd ďalej uviedol, že ust. § 112 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. umožňuje odporkyni zmeniť výšku právoplatne priznanej dávky, určenej v nesprávnej výške. Z doposiaľ uvedeného však vyplýva, že odporkyňa vo veci nemenila - neznížila sumu priznanej dávky, ale rozhodla o inom druhu dôchodkovej dávky. Prvým rozhodnutím (z 23.09.2013) bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok, napadnutým rozhodnutím (z 30.10.2013) pomerný starobný dôchodok podľa ust. § 273 ods. 2 ZSP (aplikácia ktorého podľa súdu v danej veci neprichádza do úvahy), pričom tieto dávky nemožno vzájomne zamieňať. Uvedené ustanovenie sa týka len tých poistencov, ktorí pred 01.01.2004 nesplnili potrebnú dobu zamestnania do 31.12.2003, čo však nie je prípad navrhovateľa, ktorý ku dovŕšeniu dôchodkového veku získal 55 rokov, t.j. ku dňu 27.11.1998, získal 25 rokov zamestnania a najmenej 20 rokov doby výkonu služby v I. kategórií funkcií a od 01.07.2005 je poberateľom výsluhového dôchodku. Starobný dôchodok mu bol priznaný od 28.05.2010, a to rozhodnutím č. XXX XXX XXX XXX zo dňa 23.09.2013. Keďže suma starobného dôchodku navrhovateľa bola výhodnejšia podľa ustanovení zák. č. 461/2003 Z.z., starobný dôchodok mu bol priznaný podľa ust. § 65 tohto zákona a nie podľa zák. č. 100/1988 (ďalej aj „ZSZ“). S ohľadom na obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré vznikol nárok na výsluhový dôchodok, došlo podľa článku 33 ods. 2 dohovoru č. 128 ku kráteniu dávky. Súd uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou odporkyne vysporiadať sa predovšetkým s otázkou možnosti zákonom prípustnej zmeny rozhodnutia o starobnom dôchodku zo dňa 23.09.2013. 3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia zo dňa 04.10.2014, odporkyňa poukázala na žiadosť o priznanie starobného dôchodku, spísanú navrhovateľom dňa 12.06.2013, s dátumom priznania od 28.05.2010 a preukázaním nasledovných skutočností: • Podľa potvrdenia Útvaru sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej aj „GRZVJS“) zo dňa 14.05.2013, bol navrhovateľovi od 01.07.2005 podľa ust. § 38 v spojení s ust. § 128 zák.č. 328/2002 Z.z. porovnaním priznaný výsluhový dôchodok, ktorý bol vyšší (29.237,- Sk) ako starobný dôchodok podľa zák.č. 100/1988 Zb., spolu s prídavkom k dôchodku (27.039,- Sk). • Pre nárok a výšku výsluhového dôchodku mu bola zhodnotená doba služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej aj „ZVJS“) od 01.06.1970 do 14.02.1991 a základná vojenská služba (ďalej aj „ZVS“) od 04.01.1966 do 20.12.1967 so zaradením do I. kategórie funkcií, od 15.02.1991 do 31.10.1993 so zaradením do II. kategórie funkcií, od 01.11.1993 do 31.12.1999 so zaradením do I. kategórie funkcií a od 01.01.2000 do 30.06.2005 ako príslušníka ZVJS so zaradením do III. pracovnej kategórie. Pre určenie sumy výsluhového dôchodku mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 04.01.1966 do 20.12.1967 a doba služobného pomeru od 01.06.1970 do 30.06.2005. Pre výpočet výsluhového dôchodku mu bola zhodnotená doba trvania jeho služobného pomeru v rozsahu 37 skončených rokov podľa ust. § 58 zák.č. 328/2002 Z.z. (podľa rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku GR ZVJS č. 13420/33-05 zo dňa 13.07.2005). • Navrhovateľ služobný pomer ukončil dňa 30.06.2005 a Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže mu rozhodnutím č. 13420/33-05 zo dňa 13.07.2005 priznalo výsluhový dôchodok podľa ust. § 38 a § 128 zák.č. 328/2002 Z.z.. • Navrhovateľ dovŕšením veku 55 rokov dňa 27.11.1998 a výkonom služby v I. kategórii funkcií v rozsahu viac ako 20 rokov splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 132 zák.č. 100/1988 Zb., tzn. ešte pred účinnosťou zák.č. 328/2002 Z.z., dňom 01.07.2002. • Sociálna poisťovňa nebola príslušná rozhodovať o nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov navrhovateľa, preto rozhodnutím zo dňa 23.09.2013 o priznaní jeho starobného dôchodku od 28.05.2010 v sume 814,60 Eur mesačne, rozhodla nesprávne. • Podľa osobitnej právnej úpravy ust. § 26a zák.č. 100/1988 Zb. a v súlade s ust. § 273 ods. 2 ZSP ako aj právnym názorom NS SR v rozsudku sp.zn. 9So/103/2011 zo dňa 26.09.2012, bol jeho nárok na starobný dôchodok posúdený znovu. • Navrhovateľ vek 60 rokov dovŕšil dňa 27.11.2003 za účinnosti zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, preto bol jeho nárok na starobný dôchodok posúdený podľa ust. § 26a tohto zákona a ust. § 273 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z.. • Nakoľko do 31.12.2003 nesplnil podmienky dané ust. § 26a zák.č. 100/1988 Zb. a nezískal najmenej 10 rokov obdobia dôchodkového poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia, ale získal len 9 rokov a 276 dní, nevznikol mu podľa tejto právnej úpravy nárok na pomerný starobný dôchodok. • Navrhovateľ vek 60 rokov dosiahol 27.11.2003 a podmienku potrebnej doby zamestnania 10 rokov, splnil dňa 29.09.2004, v súlade s ust. § 273 ods. 2 ZSP a suma pomerného starobného dôchodku mu bola určená podľa ust. § 27 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb., ako 28% priemerného mesačného zárobku vo výške 25,64 Eur mesačne a spolu s úpravou zákonného zvýšenia (zák.č. 306/2002 Z.z. a zák.č. 222/2003 Z.z.) a valorizácie podľa ust. § 82 ZSP, zvýšená od 01.01.2014 na celkovú sumu vo výške 131,40 Eur mesačne. • O nároku navrhovateľa na starobný dôchodok bolo nesprávne rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 23.09.2013 a nesprávne priznaná suma mu nebola vyplatená. Starobný dôchodok sa mu priznal od 28.05.2010, t.j. tri roky spätne odo dňa uplatnenia nároku dňom 28.05.2013. • Podľa § 273 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. sa pomerný starobný dôchodok priznaný navrhovateľovi od 28.05. 2010 v uvedenej sume, považuje za starobný dôchodok. 4. V odvolaní žiadal navrhovateľ toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Považoval ho za rozporné so zákonom a vydaným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Sd/203/2013-62 zo dňa 04.07.2014. Poukázal na nesprávnosť jeho výroku, v ktorom absentuje podstata, resp. dôvod zníženia priznanej dávky podľa ust. § 112 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. a zdôraznil, že krajský súd v zrušujúcom rozsudku konštatoval, že v danej veci aplikácia tohto ustanovenia, ktoré neumožňuje meniť priznanú dávku z dôvodu zmeny právneho stanoviska odporkyne neprichádza do úvahy a tiež, že do úvahy neprichádza ani aplikácia ust. § 273 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. , pretože splnil nárok na starobný dôchodok podľa piatej časti zak.č. 100/1988 Zb., dovŕšením veku 55 rokov dňa 27.11.1998, získal 25 rokov zamestnania a najmenej 20 rokov doby výkonu služby v I. kategórii funkcií, čo znamená mal splnenú dobu zamestnania aj do 31.12.2003, keďže bol vo výkone služby nepretržite do 30.06.2005. Záverom zdôraznil, že rozhodnutím zo dňa 04.10.2014 mu odporkyňa znovu, podľa ust. § 273 zák. č. 461/2003 Z.z. , priznala pomerný starobný dôchodok tak ako predchádzajúcim rozhodnutím, ktoré už spomenutým rozsudkom zrušil Krajský súd v Bratislave, na ktorý nespĺňa zákonné podmienky a teda mu neprináleží. 5. K opravnému prostriedku navrhovateľa zo dňa 13.11.2014 sa písomným podaním zo dňa 19.01.2015 vyjadrila odporkyňa a napadnuté rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť. Jej vyjadrenie kopíruje znenie odôvodnenia rozhodnutia a s poukazom na .ust. § 273 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. uviedla, že navrhovateľovi nepriznala iný druh dôchodku tak ako v citovanom rozsudku konštatoval krajský súd, keďže odo dňa jeho priznania, dňa 28.05. 2010 sa považuje za starobný dôchodok. 6. Na výzvu súdu navrhovateľ vo svojom písomnom podaní zo dňa 09.04.2015 zotrval v celom rozsahu na svojom návrhu zo dňa 13.11.2014 na preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 04.10.2014 a odporkyni vytkol, že sa neriadila právnym názorom súdu. Napadnuté rozhodnutie žiadal zrušiť a vo veci znovu rozhodnúť. 7. Dňa 30.07.2015 doručil zvolený právny zástupca navrhovateľa súdu plnú moc a dňa 08.12.2015 doplnenie návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne. V ňom uviedol súhrn rozhodujúcich skutočností v ich vzájomných súvislostiach, odôvodňujúcich opodstatnenosť podaného návrhu, tým že: • Navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 132 ods. 1, písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb. vzhľadom na skutočnosť, že dosiahnutím veku 55 rokov dňa 27.11.1998 dosiahol aj 25 rokov zamestnania a viac ako 20 rokov služby v I. kategórii funkcií a túto skutočnosť nikto nespochybnil. • Služobný pomer ukončil dňa 30.06.2005 a bol mu priznaný výsluhový dôchodok podľa zák.č. 328/2002 Z.z. • Po ukončení služobného pomeru pokračoval nepretržite v civilnom zamestnaní, ktoré ukončil dňa 27.05.2013 a dňa 28.05.2013 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku. • Odporkyňa mu vzhľadom na splnenie podmienky 55 rokov veku, priznala starobný dôchodok vo výške 867,90 Eur mesačne • Následne rozhodnutie zrušila a nahradila ho rozhodnutím o priznaní pomerného starobného dôchodku vo veku 60 rokov, ktorý sa jeho priznaním považuje za starobný dôchodok. Navrhovateľ k posúdeniu nárokov na starobný dôchodok vzniesol tieto námietky: • Odporkyňa nerešpektuje ust. § 274 ods. 1 ZSP, nakoľko nárok na starobný dôchodok mu vznikol zo zaradenia do I. a II. kategórie funkcií dosiahnutím 55 rokov veku, nemohol mu teda následne vzniknúť nárok na pomerný starobný dôchodok, dosiahnutím 60 rokov veku. • Odporkyňa, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia vyvodila, že priznaním výsluhového dôchodku mu zanikol nárok na starobný dôchodok, čím nerešpektovala skutočnosť, že vo výmere výsluhového dôchodku sa zohľadňuje iba výkon služby. Určenie výšky výsluhového dôchodku je podľa ust. § 38 v spojení s ust. § 128 zák.č. 328/2002 Z.z., porovnaním výpočtu sumy dávky podľa tohto zákona oproti vypočítanej sume dávky podľa predchádzajúceho právneho predpisu (zák.č. 100/1988 Zb.) a vyššia suma dávky bola podľa zák.č. 328/2002 Z.z., ktorá sa navrhovateľovi priznala ako výsluhový dôchodok. Ide iba o postup pri výpočte sumy dávk, určený v zák.č. 328/2002 Z.z.. • Tvrdenie odporkyne, že do 31.12.2003 nesplnil podmienky uvedené v ust. § 26a zák.č. 100/1988 Zb., tzn. že zo všeobecného systému sociálneho poistenia nezískal najmenej 10 rokov obdobia dôchodkového poistenia, čím mu nevznikol mu nárok na pomerný starobný dôchodok, nezodpovedá skutočnosti. K tomu uviedol, že všetky získané poistné obdobia boli aj poistnými obdobiami započítateľnými vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Tvrdenie je v rozpore so zistením odporkyne, že splnil podmienky nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov a k tomuto dňu, 27.11.1998, dosiahol 25 rokov zamestnania. V súlade so zistením v rozhodnutí zo dňa 23.09.2013 (prvé rozhodnutie) žiadal rozhodnúť opäť. 8. V podaní doručenom súdu dňa 12.02.2016 k doplňujúcemu návrhu odporkyňa uviedla, že v súlade s ust. § 274 zák. č. 461/2003 Z.z. je právne významnou skutočnosťou to, že navrhovateľ : • vykonával službu viac ako 20 rokov • vek 55 rokov dovŕšil dňa 27.11.1998 • splnil tak podmienky nároku na starobný dôchodok podľa V. časti zák.č. 100/1988 Zb. a Sociálna poisťovňa nie je podľa ust. § 142 zák.č. 100/1988 Zb. príslušná rozhodovať o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok • vek 60 rokov dovŕšil pred 01.01.2004. 9. Nárok navrhovateľa na pomerný starobný dôchodok bol posúdený podľa ust. § 26a zák.č. 100/1988 Zb., pretože ako poberateľ výsluhového dôchodku získal aj dobu civilného zamestnania a vek 60 rokov dovŕšil pred 01.01.2004. Odporkyňa uviedla, že k tomuto dňu nesplnil podmienku civilného zamestnania 10 rokov a jeho nárok posúdila podľa ust. § 273 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z.. Navrhovateľ podmienky nároku na starobný dôchodok splnil dňa 29.09.2004, starobný dôchodok, za ktorý sa považuje aj pomerný starobný dôchodok mu bol podľa ust. § 273 ods. 2 a 3 a ust. § 112 zák. č. 461/2003 Z.z. priznaný odo dňa 28.05.2010, t.j. 3 roky spätne od uplatnenia nároku na starobný dôchodok, žiadosťou spísanou dňa 12.06.2013, s dátumom priznania od 28.05.2010. S poukazom na ust. § 1 zák.č. 100/1988 Zb., mu nárok na starobný dôchodok nezanikol tým, že oň po splnení zákonných podmienok nepožiadal. Vzhľadom k uvedeným skutkovým a právnym dôvodom odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa 04.10.2014 ako vecne správne potvrdiť. 10. Na výzvu súdu navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu zaslal vyjadrenie doručené dňa 01.04.2016, ktorým oznámil, že sa pridržiava všetkých písomných vyjadrení doručených súdu a na podanom návrhu naďalej trvá. 11. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.) podľa ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu predchádzalo preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania a keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom po vyhodnotení obsahu administratívneho spisu, pripojených listinných dôkazov v spisovej dôchodkovej dokumentácii, písomných podaní, najmä so žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, osobného listu dôchodkového poistenia vypracovaného k napadnutému rozhodnutiu, priebehu dôchodkového poistenia, preskúmal správnosť právneho posúdenia veci, vypočul navrhovateľa a zástupkyňu odporkyne a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 04.10.2014 je potrebné podľa ust. § 250j ods. 2 pís. c/ O.s.p. zrušiť, a podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. 12. Podľa § 491 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 13. Podľa § 492 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 14. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu. Inými slovami, právomoc konať o veci ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich bude v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle ust. § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). 15. Podľa § 273 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Podľa § 273 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z., poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 a podmienku potrebnej doby zamestnania podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 splní len s pripočítaním obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 2003, má nárok na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Výška starobného dôchodku alebo pomerného starobného dôchodku tohto poistenca sa určuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. 17. Podľa § 273 ods. 3 zák.č. 461/2003 Z.z., pomerný starobný dôchodok uvedený v odseku 2 sa odo dňa jeho priznania považuje za starobný dôchodok. 18. Podľa § 26a ods. 1, 2 zák.č. 100/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení, účinného do 31.12.2003, policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby má nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 10 rokov a dosiahol vek aspoň 60 rokov. Policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na pomerný starobný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok. 19. Podľa § 112 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z., dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom. 20. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, dávka sa zníži, ak sa zistí, že sa dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí. 21. Podľa § 209 ods. 1, 3, 4 zák.č. 461/2003 Z.z., rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 22. Podľa § 259 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2004, v konaniach o nárokoch na dávky a výplatu dávok z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. 23. Podľa § 261 ods. 1 vety prvej až tretej zákona č. 461/2003 Z.z., suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona. Náhradné doby získané po vzniku nároku na starobný dôchodok sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto suma nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. 24. Podľa § 274 ods. 1 ZSP nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. 25. Podľa § 175 zák.č. 100/1988 Zb. sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby do I. a II. kategórie funkcií priznávajú do 31. decembra 2023. 26. Do 30. júna 2002 boli podmienky nároku policajtov, vojakov z povolania, vrátane príslušníkov zborov nápravnej výchovy (teraz ZVJS) na starobný dôchodok upravené v piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. ( § 129-§ 145 ). 27. Podľa § 129 zák.č. 100/1988 Zb., pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len „vojaci z povolania“), platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak. 28. Podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zák.č. 100/1988 Zb., vojak z povolania (aj príslušník ZVJS) má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií. 29. Podľa § 142 ods. 4 písm. c/ zák. č. 100/1988 Zb., o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide o príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgán príslušného ministerstva spravodlivosti republiky. 30. Dňom 1. júla 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Podľa ust. § 1 ods. 2 pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a colník. 31. Podľa § 143a bod 1 zák.č. 328/2002 Z.z. v znení zák.č. 447/2002 Z.z., od 1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. 32. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v ňom uvedené ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. sa nepoužijú od 1. júla 2002, počnúc ktorým mohol policajtom a vojakom (tzn. aj príslušníkom ZVJS) najskôr vzniknúť nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. 33. Aplikácia ustanovení § 132 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb., nie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok tých policajtov a vojakov (aj príslušníkov ZVJS), ktoré vznikli do 30. júna 2002 a policajt, vojak (príslušník ZVJS) nebol k tomuto dňu nepretržite zamestnaný. 34. V prípade navrhovateľa, nie je možné z dôvodu nepretržitého zamestnania (služobného pomeru) ku dňu 1. júlu 2002 (až do 30.06.2005), aplikovať uvedené ustanovenie a od 1.júla 2002 je vylúčená aplikácia cit. ustanovenia zák.č. 100/1988 Zb., zákonom č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. 35. Podľa § 14 ods. 4 zák. č. 100/1988 Zb., ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba policajtov a vojakov (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v ust. § 14 ods. 2 písm. b/ až h/. 36. Podľa § 21 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň: a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až l/, alebo e/ 60 rokov. 37. Právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré podľa zák. č. 100/1988 Zb. už raz vznikol nárok, uplynutím času podľa ust. § 1 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. nezaniká. 38. Správny súd sa v rámci súdneho prieskumu oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu najmä s napadnutým rozhodnutím a vecne súvisiacim meneným právoplatným rozhodnutím o priznaní starobného dôchodku navrhovateľovi zo dňa 23.09.2013, rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 10/Sd/203/2013 - 62 zo dňa 04.07.2014 zrušujúcim predchádzajúce rozhodnutie vo veci zo dňa 30.10.2013, žiadosťou navrhovateľa o starobný dôchodok spísanou dňa 12.06.2013, s potvrdeniami a rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, útvaru sociálneho zabezpečenia zboru a to Rozhodnutím o priznaní výsluhového dôchodku od 01.07.2005 podľa ust. § 128 a § 38 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zhodnotenej dobe poistenia pre nárok na výsluhový dôchodok, Potvrdením zo dňa 14.05.2013 č. GRZVJS-13420/33-13, Oznámením údajov zo dňa 23.07.2013 a s ostatným relevantným obsahom spisu. Ďalej súd vychádzal z príslušnej rozhodovacej činnosti a rozhodnutí NS SR sp.zn. 1So/43/2002 zo dňa 25.09.2002, sp.zn. 9So/129/2010 zo dňa 24.11.2011, sp.zn. 9 So/18/2011 zo dňa 30.01.2013, sp.zn. 9So/120/2015 zo dňa 28.02.2017, sp.zn. 9So/141/2014 zo dňa 27.01.2016, sp. zn. 9So/207/2014 zo dňa 25.05.2016, sp. zn. 2Komp/1/2017 zo dňa 29.03.2018, v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 10/2007. 39. Predmetom tohoto konania je napadnuté neprávoplatné rozhodnutie zo dňa 04.10.2014, vo veci priznania starobného dôchodku navrhovateľa, ktorým odporkyňa zmenila právne posúdenie nároku a sumy jeho starobného dôchodku a podľa ust. 273 ods. 2, § 112 ods. 3 a § 82 ZSP mu odo dňa 28.05.2010 priznala starobný dôchodok (pomerný) so zmenou výšky jeho sumy na 105,80 Eur mesačne. Starobný dôchodok mu už však bol právoplatným rozhodnutím zo dňa 23.09.2013 priznaný podľa ust. § 65, § 293z, § 274 a § 112 ZSP od 28.05.2010, v sume 814,60 eur mesačne. Napadnuté rozhodnutie zo dňa 04.10.2014 bolo vydané v ďalšom konaní po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia súdom. 40. Predchádzajúce rozhodnutie vo veci zo dňa 30.10.2013, ktorým odporkyňa tiež menila pôvodné rozhodnutie zo dňa 23.09.2013 o priznaní starobného dôchodku navrhovateľa a zmenila právne posúdenie jeho nároku na starobný dôchodok, vrátane jeho sumy podľa ust. § 273 ods. 2 a § 82 ZSP od 28.05.2010 v sume 105,80 Eur mesačne, bolo podľa ust. § 250j ods. 2, písm. d/ O.s.p. zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Sd/203/2013-62 zo dňa 04.07.2014. 41. Správny súd pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia, v záujme vecnej správnosti a zákonnosti priznania starobného dôchodku navrhovateľa, zisťoval aj vecnú správnosť a zákonnosť pôvodného právoplatného rozhodnutia zo dňa 23.09.2013. Podľa vyjadrenia odporkyne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (ktoré považuje za zmenové k rozhodnutiu zo dňa 23.09.2013), po následnom zistení svojej nepríslušnosti podľa ust. § 142 zák.č. 100/1988 Zb. vo veci rozhodovať, keďže ku dňu dovŕšenia veku 55 rokov, dňa 27.11.1998, navrhovateľ vykonával zamestnanie viac ako 25 rokov, z toho službu v I. kategórii funkcií viac ako 20 rokov, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 132, V. časti zák.č. 100/1988 Zb., t.j. ešte pred účinnosťou zák.č. 328/2002 Z.z. dňom 01.07.2002, posúdila nárok navrhovateľa na starobný dôchodok znovu, podľa osobitnej právnej úpravy zakotvenej v ust. § 26a zák.č. 100/1988 Zb. a napadnutým rozhodnutím zo dňa 04.10.2014, mu priznala pomerný starobný dôchodok. 42. Preskúmaním veci súd zistil, že žiadosťou spísanou dňa 12.06.2013 požiadal navrhovateľ o priznanie starobného dôchodku od 28.05.2010 (3 roky spätne). Pre nárok na starobný dôchodok si uplatnil zníženie dôchodkového veku dovŕšením veku 55 rokov, z dôvodu výkonu zamestnania - služby príslušníka Zboru nápravnej výchovy (neskôr Zboru väzenskej a justičnej stráže) zaradenej do I. kategórie funkcií. Podľa vyššie uvedených potvrdení, štátnu službu vykonával v rozsahu 37 rokov a 25 dní, dobu zhodnotenú pre výsluhový dôchodok mal 37 rokov a podľa ust. § 38 a § 128 zák.č. 328/2002 Z.z., mu bol priznaný od 01.07.2005, keď ku dňu 30.06.2005 ukončil služobný pomer, ktorý k tomuto dňu trval nepretržite. Dobu služobného pomeru, vrátane základnej vojenskej služby, má zhodnotenú takto: od 04.01.1966 do 20.12.1967 doba základnej vojenskej služby v I. kategórii funkcií, od 01.06.1970 do 14.02.1991 doba trvania služobného pomeru príslušníka ZVJS v I. kategórii funkcií, od 15.02.1991 do 31.10.1993 služobný pomer príslušníka ZVJS v II. kategórii funkcií, od 01.11.1993 do 31.12.1999 služobný pomer príslušníka ZVJS v I. kategórii funkcií, od 01.01.2000 do 30.06.2005 služobný pomer príslušníka ZVJS v III. pracovnej kategórii. Po skončení služobného pomeru dňa 30.06.2005, pracoval naďalej u rôznych zamestnávateľov a zamestnanie ukončil dňa 27.05.2013. 43. Navrhovateľ sa narodil dňa 27.11.1943, fyzický vek 55 rokov dosiahol dňa 27.11.1998 a zákonné podmienky pre nárok na starobný dôchodok podľa ust. § 132 V. časti zák.č. 100/1988 Zb. spĺňal, keďže jeho zamestnanie k uvedenému dňu trvalo viac ako 25 rokov, z ktorého výkon služby v I. kategórii funkcií trval viac ako 20 rokov. Ako správne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatovala odporkyňa, nebola v zmysle ust. § 132 zák.č. 100/1988 Zb. v spojení s ust. § 142 zák.č. 100/1998 Zb. oprávnená o priznaní starobného dôchodku navrhovateľa rozhodovať, napriek tomu rozhodla a rozhodnutím zo dňa 23.09.2013 mu od 28.05.2010 z dôvodu vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 132 zák.č. 100/1988 Zb. starobný dôchodok priznala. Vzhľadom na ust. § 142 zák.č. 100/1988 Zb., nemala odporkyňa pred 1. júlom 2002 kompetenciu rozhodovať o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a ani po 1. júli 2002 ju žiadne prechodné ustanovenie zák. č. 100/1988 Zb., zák.č. 461/2003 Z.z. a ani zák.č. 328/2002 Z.z. na takéto rozhodovanie nesplnomocnilo. 44. V čase vzniku nároku navrhovateľa na starobný dôchodok dňa 27.11.1998, mal podľa ust. § 142 ods. 4 písm. c/ zák.č. 100/1988 Zb. právomoc na rozhodovanie o tomto nároku príslušný orgán Ministerstva spravodlivosti SR. Tento orgán však o starobnom dôchodku navrhovateľa, ako príslušníka ZVJS, nemohol a ani nemôže konať a rozhodnúť, keďže služobný pomer navrhovateľa trval nepretržite aj ku dňu 1. júlu 2002 a trval nepretržite až do 30.06.2005. Nadobudnutím účinnosti zák. č. 328/2002 Z. z. od 1. júla 2002, je na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov (aj príslušníkov ZVJS) podľa ust. § 143a bodu 1 vylúčené použitie ust. § 130 až § 145, t.j. piatej časti zák. č. 100/1988 Zb. a teda pre priznanie nároku navrhovateľa na starobný dôchodok v zníženom dôchodkovom veku (55 rokov), je vylúčená aplikácia ust. § 132 zák.č. 100/1988 Zb. a rozhodnutie vydané odporkyňou, o priznaní nároku na starobný dôchodok je vydané nepríslušným orgánom a teda je neplatné. Navrhovateľovi tak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti ust. § 132 zák. č. 100/1988 Zb., ktorá sa od 1. júla 2002 podľa zákona č. 328/2002 Z. z. ( § 143a bodu 1) na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov (aj príslušníkov ZVJS) nevzťahuje. 45. Do 1. júla 2002, bol navrhovateľ zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení (poistení) vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia (poistenia). Pre nárok a výšku výsluhového dôchodku v zmysle ust. § 38 zák. č. 328/2002 Z.z. nie je rozhodujúca okolnosť, či vykonával službu v 1. kategórii funkcií. Výkon služby v I. kategórii funkcií mu ani nebol pre nárok a výšku dávky výsluhového zabezpečenia zohľadnený. Nároky vyplývajúce zo zamestnaní zaradených v minulosti do I. a II. pracovnej kategórie, resp. I. a II. kategórie funkcií, spočívajúce v znížení vekovej hranice pre nárok na starobný dôchodok sa vzhľadom na znenie ust. § 175 zák.č. 100/1988 Zb., § 274 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. priznávajú do 31. decembra 2023 bez ohľadu na to, či išlo o výkon služby policajtov a vojakov, alebo výkon iného zamestnania, alebo o kombináciu takýchto činností. Pri inom riešení by dochádzalo k nerovnosti oprávnených osôb pred zákonom a ich prípadnej diskriminácii len preto, že zamestnanie (poistená činnosť) bolo vykonávané v ozbrojených zboroch (viď. napr. rozhodnutie NS SR sp.zn. 9So/187/2011). 46. Podľa ust. § 94 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi. 47. V zmysle ust. § 132 ods. 1 písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb. policajt má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že vznik nároku policajta na starobný dôchodok dovŕšením 55. roku veku je viazaný na splnenie podmienky minimálne 25 rokov zamestnania, z ktorých minimálne 20 rokov získal v I. kategórii funkcií. 48. Keďže zamestnanie navrhovateľa ku dňu 27.11.1998 dovŕšením 55 rokov veku trvalo viac ako 25 rokov a v rámci neho výkon služby v I. kategórii funkcií viac ako 20 rokov, splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 14 ods. 4 a § 21 ods. 1 písm. c/ zák. č. 100/1988 Zb. už ku dňu 27.11.1998. Tento nárok mu podľa ust. § 175 zák.č. 100 /1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. zostal zachovaný a na tejto skutočnosti nemení nič ani okolnosť, že o priznanie starobného dôchodku a jeho výplatu požiadal odo dňa 28.05.2010, žiadosťou spísanou dňa 12.06.2013 (3 roky spätne). 49. Podľa § 94 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Navrhovateľ má spísanú žiadosť o starobný dôchodok dňa 12.06.2013 s podaním odporkyni dňa 14.06.2013 a s uplatnením nároku od 28.05.2013. 50. Právne posúdenie vzniku jeho nároku na starobný dôchodok v napadnutom rozhodnutí podľa ust. § 273 ods. 2 ZSP a § 26a zák.č. 100/1988 Zb. je nesprávne, v rozpore so skutočným stavom veci a aj s právnym názorom vyjadreným v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Sd/203/2013-62 zo dňa 04.07.2014, ktorým súd zrušil predchádzajúce rozhodnutie vo veci. Odporkyňa napriek tomu opätovne posúdila nárok navrhovateľa na starobný dôchodok podľa osobitnej právnej úpravy zakotvenej v ust. § 26a zák.č. 100/1988 Zb. a napadnutým rozhodnutím mu opäť priznala pomerný starobný dôchodok, ktorý sa priznaním považuje za dôchodok starobný (§ 273 ods. 3 ZSP). Naviac toto rozhodnutie zo dňa 04.10.2014 považovala za zmenové k rozhodnutiu zo dňa 23.09.2013 (čo uviedla aj v jeho odôvodnení), ktorého platnosť v konaní neriešila a ponechala ho ako právoplatné, pričom opätovným posúdením nároku na starobný dôchodok navrhovateľa zmenila jeho výrok, t.j. nárok na starobný dôchodok podľa ust. § 132 zák.č. 100/1988 Zb., ktorý však vôbec nevznikol. 51. Vychádzajúc z uvedeného možno rezumovať, že navrhovateľ splnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok dovŕšením 55 rokov veku, dňa 27.11.1998, získaním doby zamestnania v rozsahu viac ako 25 rokov a v rámci neho výkonu služby v I. kategórii funkcií viac ako 20 rokov, podľa ust. § 259 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 14 ods. 4 a § 21 ods. 1 písm. c/ zák. č. 100/1988 Zb. Vychádzajúc z uvedeného potom zrejme k dosiahnutiu 60 rokov veku, dňom 27.11.2003 spĺňal aj podmienku viac ako 10 rokov v tzv. civilnom sektore, tzn. obdobie dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 52. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia zo dňa 04.10.2014 odporkyňa uviedla, že z dôvodu nepríslušnosti rozhodovať o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok vo veku 55 rokov, rozhodla rozhodnutím zo dňa 23.09.2013 nesprávne a jeho nárok posúdila podľa ust. § 26a zák.č. 100/1988 Zb. a § 273 ods. 2 ZSP opäť, v súlade s právnym názorom NS SR, vyjadreným v rozsudku sp.zn. 9So/103/2011 zo dňa 26.09.2012. Konštatovala, že navrhovateľ dňom 27.11.2003, kedy dosiahol vek 60 rokov, nezískal najmenej 10 rokov obdobia dôchodkového poistenia a keďže dovŕšil dôchodkový vek pred 1. januárom 2004 a potrebnú dobu zamestnania spĺňa len s pripočítaním obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31.12.2003, podľa ust. § 273 ods. 2 ZSP splnil podmienky na priznanie pomerného starobného dôchodku dňa 29.09.2004 (10 rokov). 53. Krajský súd zistil, že vo výroku napadnutého rozhodnutia absentuje ust. § 26a zák.č. 100/1988 Zb. pre priznanie nároku na pomerný starobný dôchodok navrhovateľa, a že ust. § 273 ods. 2 ZSP v spojení s § 26a zák.č. 100/1988 Zb. pre priznanie pomerného starobného dôchodku tak, ako ho aplikovala odporkyňa pri nesprávnom zistení doby zamestnania najmenej 10 rokov k dosiahnutiu veku 60 rokov, sa na navrhovateľa naviac vôbec nevzťahuje. Je však nesporné, že nárok na starobný dôchodok mu vznikol splnením podmienok daných ust. § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v spojení s ust. § 14 ods. 4 a § 21 ods. 1 písm. c/ zák. č. 100/1988 Zb.. Navrhovateľovi tento nárok vznikol dosiahnutím 55 rokov veku, dňa 27.11.1998, pričom vo svojej žiadosti uviedol priznanie starobného dôchodku vo veku 55 rokov, z dôvodu výkonu služby v I. kategórii funkcií ako príslušníka ZVJS a nepožadoval priznanie starobného dôchodku v 60 rokoch veku. Odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedla, prečo nekonala a neposúdila najskôr tento jeho nárok na starobný dôchodok, pričom splnenie podmienok na jeho vznik ( 55 rokov veku v zmysle § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 14 ods. 4 a § 21 ods. 1 písm. c zák.č. 100/1988 Zb.) v konaní ani nezisťovala. Jej zdôvodnenie sa týka nepríslušnosti a aplikácie ust. § 132 zák.č. 100/1988 Zb. a nie posúdenia splnenia podmienok nároku na starobný dôchodok. Inak povedané, zisťovanie prípadného nároku navrhovateľa na pomerný starobný dôchodok vo veku 60 rokov, mala vykonať až po vylúčení vzniku nároku v 55 rokoch veku, čo nevykonala a jej postup je v rozpore s náležitým zistením skutočného stavu veci v zmysle ust. § 209 ods. 3 ZSP a postup akými úvahami dospela k vylúčeniu nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov a posudzovaniu nároku pomerného starobného dôchodku v 60 rokoch nezdôvodnila podľa ust. § 209 ods. 4 ZSP v napadnutom rozhodnutí vôbec. Súd súčasne postrehol aj rozpor argumentácie odporkyne s obsahom spisov. 54. Podľa názoru krajského súdu, keď odporkyňa zistila svoju nepríslušnosť z titulu priznania nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 132 zák.č. 100/1988 Zb. a vylúčenia aplikovateľnosti tohto ustanovenia u navrhovateľa aj príslušným orgánom, mala správne postupovať v súlade s jeho žiadosťou o priznanie starobného dôchodku, zistiť splnenie podmienok na vznik nároku v zníženom dôchodkovom veku 55 rokov podľa ust. § 21 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 4 zák.č. 100/1988 Zb. a až po vylúčení možnosti vzniku jeho nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 21 ods. 1 mala zisťovať podmienky splnenia nároku na pomerný starobný dôchodok podľa ust. § 26a zák.č. 100/1988 Zb. 55. V nadväznosti na uvedené, dáva súd do pozornosti právny názor NS SR, že vznik nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení (zák.č. 100/1988 Zb.) súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok aj podľa § 65, resp. § 273 ods. 5 zákona o sociálnom poistení (zák.č. 461/2003 Z.z.) alebo podľa § 26a zákona o sociálnom zabezpečení. Tento názor je aj v súlade s rozsudkom NS SR uvedeným v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 10/2007, tiež rozsudkom NS SR sp.zn. 9So/207/2014. 56. Odporkyňa napriek konštatovaniu svojej nepríslušnosti v konaní, neodstránila správne ani vadu a to vydanie z procesnoprávneho hľadiska neplatného rozhodnutia, čo obdobne konštatoval aj krajský súd v rozsudku č.k. 10Sd/203/2013-62 zo dňa 04.07.2014, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie vo veci. 57. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd zistil, že odporkyňa z dodatočne zistenej nepríslušnosti rozhodovať a z obsahu spisov zisteného skutkového stavu veci, vyvodila opätovným posúdením a priznaním nároku navrhovateľa na starobný dôchodok podľa ust. § 273 ods. 2 a § 26a zák.č. 100/1988 Zb., bez skúmania a vylúčenia možnosti vzniku nároku na starobný dôchodok navrhovateľa v zníženom dôchodkovom veku 55 rokov podľa ust. § 21 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 4 zák. č. 100/1988 Zb., nesprávne právne závery. 58. Správny súd tiež upriamuje pozornosť na oznámenie údajov zo dňa 23.07.2013, v ktorom GR ZVJS uviedlo dobu služobného pomeru navrhovateľa v rozsahu 30 rokov, čo je nesprávny údaj a pri výpočte sumy starobného dôchodku z neho vychádzala aj odporkyňa v rozhodnutí zo dňa 23.09.2013. Správny rozsah doby služby je uvedený v Rozhodnutí o priznaní výsluhového dôchodku GR ZVJS č. 13420/33-05 zo dňa 13.07.2005, v rozsahu 37 rokov služby, ktoré odporkyňa uviedla v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 23.09.2013 aj s nesprávnym dátumom 13.07.2013. Správny rozsah služby by zistila aj sčítaním rokov služby, no túto nezrovnalosť odporkyňa prehliadla a nezaoberala sa ňou. Súd zdôrazňuje, že nesprávnosť doby služobného pomeru sa premietne aj do výpočtu sumy starobného dôchodku navrhovateľa, čo vyvolá jeho ďalšiu nesprávnosť. 59. Pre všetky uvedené vady súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie, v ktorom opätovne, viazaná právnym názorom správneho súdu a riadiac sa jeho argumentáciou v odôvodnení rozhodnutia, posúdi nárok navrhovateľa na starobný dôchodok ku dňu dovŕšenia 55 rokov veku. V tomto konaní sa vysporiada aj s vadným rozhodnutím zo dňa 23.09.2013. 60. Správny súd svoj procesný postup podriadil zneniu ust. § 492 ods. 1 SSP a na svoje rozhodnutie aplikoval na vec vzťahujúce sa ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. 61. V zmysle týchto ustanovení postupoval aj pri rozhodovaní o trovách konania, a o ich náhrade rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., s využitím lehoty rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poučenie: Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nie je podľa ust. § 250s O.s.p. prípustné.