Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/92/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200674 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1015200674.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: MICRONIX spol. s.r.o., IČO: 31 643 761, Jegorovova 14036/37, Banská Bystrica, právne zastúpený: Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., IČO: 35 906 464, proti žalovanému: Protimonopolný úrad SR, Drieňová 24, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2014/KH/1/1/023 zo dňa 12.02.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom 1. Rozhodnutím žalovaného č. 2014/KH/1/1/023 zo dňa 07.08.2014 vydanom v prvom stupni v spojení s rozhodnutím rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2015/KH/R/2/005, bolo konštatované, že: I. Konanie podnikateľov: - MAHRLO, s.r.o., IČO: 36318132, so sídlom Halalovka 2393/24, 911 01 Trenčín, v čase najneskôr od 3.3.2011, minimálne do 5.8.2011, - MICRONIX spol. s .r.o., IČO: 31643761, so sídlom Jegorovova 14036/37, 974 01 Banská Bystrica, v čase najneskôr od 19.7.2011, minimálne do 5.8.2011, - SlovEuroasia, a.s., IČO: 36631752, so sídlom Strieborné námestie 2, 974 01 Banská Bystrica, v čase najneskôr od 27.7.2011, minimálne do 5.8.2011, - Ing. Vladimír Karvacký - APRES, IČO: 43314406, s miestom podnikania: Pravenec 309, 972 16 Pravenec, v čase najneskôr od 3.3.2011, minimálne do 5.8. 2011, - Ing. Adriana Ondríková, IČO: 41520700, miesto podnikania Partizánska 138/131, 965 01 Žiar nad Hronom v čase najneskôr od 3.3.2011, minimálne do 5.8.2011, spočívajúce v tom, že títo podnikatelia prostredníctvom výmeny informácií a kontaktov koordinovali svoj postup so zámerom zosúladiť cenové ponuky spoločností MAHRLO, s.r.o., IČO: 36318132, so sídlom Halalovka 2393/24, 911 01 Trenčín, MICRONIX spol. s .r.o., IČO: 31643761, so sídlom Jegorovova 14036/37, 974 01 Banská Bystrica a SlovEuroasia, a.s., IČO: 36631752, so sídlom Strieborné námestie 2, 974 01 Banská Bystrica v procese verejného obstarávania verejného obstarávateľa Stredná odborná škola letecko - technická, IČO: 17638593, so sídlom Legionárska 160, 911 04 Trenčín s názvom zákazky Dodávka učebných pomôcok a ďalších potrieb, dátum zverejnenia výzvy na predloženie ponuky a účasti vo verejnom obstarávaní 30.03.2011, a tento svoj zámer následne realizovali predložením zosúladených ponúk, je dohodou obmedzujúcou súťaž, spočívajúcou v priamom alebo nepriamom určení cien tovaru, v dohode o rozdelení trhu a v koordinácii správania v procese verejného obstarávania, ktorá má za cieľ obmedzenie súťaže na relevantnom trhu dodania učebných pomôcok a ďalších potrieb určených na vzdelávacie účely na území Slovenskej republiky a ktorá je podľa ustanovenia § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. a) a § 4 ods. 3 písm. a), c) a f) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 136/2001 Z. z.“ alebo ako „zákon o ochrane hospodárskej súťaže“) v znení účinnom do 31.12.2011 zakázaná. II. Konanie podnikateľov: - MAHRLO, s.r.o., IČO: 36318132, so sídlom Halalovka 2393/24, 911 01 Trenčín, v čase najneskôr od 3.3.2011, minimálne do 5.8.2011, - SlovEuroasia, a.s., IČO: 36631752, so sídlom Strieborné námestie 2, 974 01 Banská Bystrica, v čase najneskôr od 27.7.2011, minimálne do 5.8.2011, - VISONA - Čičmanec, s.r.o., IČO: 36318981, so sídlom Šafárikova 2741/12, 911 01 Trenčín, v čase najneskôr od 18.3.2011, minimálne do 5.8.2011, - Ing. Vladimír Karvacký - APRES, IČO: 43314406, s miestom podnikania: Pravenec 309, 972 16 Pravenec, v čase najneskôr od 3.3.2011, minimálne do 5.8.2011, - Ing. Adriana Ondríková, IČO: 41520700, miesto podnikania Partizánska 138/131, 965 01 Žiar nad Hronom, v čase najneskôr od 3.3.2011, minimálne do 5.8.2011, spočívajúce v tom, že títo podnikatelia prostredníctvom výmeny informácií a kontaktov koordinovali svoj postup so zámerom zosúladiť cenové ponuky podnikateľov MAHRLO, s.r.o., IČO: 36318132, so sídlom Halalovka 2393/24, 911 01 Trenčín, SlovEuroasia, a.s., IČO: 36631752, so sídlom Strieborné námestie 2, 974 01 Banská Bystrica a VISONA - Čičmanec, s.r.o., IČO: 36318981, so sídlom Šafárikova 2741/12, 911 01 Trenčín v procese verejného obstarávania verejného obstarávateľa Stredná odborná škola letecko - technická, IČO: 17638593, so sídlom Legionárska 160, 911 04 Trenčín s názvom zákazky Dodávka meracích prístrojov, dátum zverejnenia výzvy na predloženie ponuky a účasti vo verejnom obstarávaní 30.03.2011, a tento svoj zámer následne realizovali predložením zosúladených ponúk, je dohodou obmedzujúcou súťaž, spočívajúcou v priamom alebo nepriamom určení cien tovaru, v dohode o rozdelení trhu a v koordinácii správania v procese verejného obstarávania, ktorá má za cieľ obmedzenie súťaže na relevantnom trhu dodania meracích prístrojov na území Slovenskej republiky a ktorá je podľa ustanovenia § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. a) a § 4 ods. 3 písm. a), c) a f) zákona č. 136/2001 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2011 zakázaná. III. Konanie podnikateľov: - Ing. Ľudovít Koszorús - GLOBAL TRADE, IČO: 32828942, s miestom podnikania: Vlky 150, 900 44 Vlky, v čase najneskôr od 11.4.2011, minimálne do 23.6.2011, - IBANK-CCC, spol. s r.o., IČO: 36059811, so sídlom Strieborné námestie 2, 974 01 Banská Bystrica, najneskôr v priebehu dňa 23.6.2011, - Ing. Vladimír Karvacký - APRES, IČO: 43314406, s miestom podnikania: Pravenec 309, 972 16 Pravenec, v čase najneskôr od 11.4.2011, minimálne do 23.6.2011, - Ing. Adriana Ondríková, IČO: 41520700, miesto podnikania Partizánska 138/131, 965 01 Žiar nad Hronom v čase najneskôr od 14.4.2011, minimálne do 23.6.2011, spočívajúce v tom, že títo podnikatelia prostredníctvom výmeny informácií a kontaktov koordinovali svoj postup so zámerom zosúladiť cenové ponuky podnikateľov Ing. Ľudovít Koszorús - GLOBAL TRADE, IČO: 32828942, s miestom podnikania: Vlky 150, 900 44 Vlky a IBANK-CCC, spol. s r.o., IČO: 36059811, so sídlom Strieborné námestie 2, 974 01 Banská Bystrica v procese verejného obstarávania verejného obstarávateľa Stredná odborná škola letecko -technická, IČO: 17638593, so sídlom Legionárska 160, 911 04 Trenčín s názvom zákazky Dodávka častí a príslušenstva vozidiel, dátum zverejnenia výzvy na predloženie ponuky a účasti vo verejnom obstarávaní 30.03.2011, a tento svoj zámer následne realizovali predložením zosúladených ponúk, je dohodou obmedzujúcou súťaž, spočívajúcou v priamom alebo nepriamom určenie cien tovaru, v dohode o rozdelení trhu a v koordinácii správania v procese verejného obstarávania, ktorá má za cieľ obmedzenie súťaže na relevantnom trhu dodania častí a príslušenstva vozidiel na území Slovenskej republiky a ktorá je podľa ustanovenia § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. a) a § 4 ods. 3 písm. a), c) a f) zákona č. 136/2001 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2011 zakázaná. IV. Konanie podnikateľov: - Ing. Ľudovít Koszorús - GLOBAL TRADE, IČO: 32828942, s miestom podnikania: Vlky 150, 900 44 Vlky, v čase najneskôr od 17.8.2011, najskôr do 12.9.2011, - RIA, spol. s r.o., IČO: 35740647, so sídlom: Podzáhradná 106, 821 06 Bratislava, v čase najneskôr od 9.9.2011, najskôr do 12.9.2011, - TPZ Servis s.r.o., IČO: 35 971 576, so sídlom Medveďovej 12, 851 04 Bratislava, v čase najneskôr od 9.9.201, najskôr do 12.9.2011, - Ing. Adriana Ondríková, IČO: 41520700, miesto podnikania Partizánska 138/131, 965 01 Žiar nad Hronom v čase najneskôr od 17.8.2011, najskôr do 12.9.2011, spočívajúce v tom, že títo podnikatelia prostredníctvom výmeny informácií a kontaktov koordinovali svoj postup so zámerom zosúladiť cenové ponuky podnikateľov Ing. Ľudovít Koszorús - GLOBAL TRADE, IČO: 32828942, s miestom podnikania: Vlky 150, 900 44 Vlky, RIA, spol. s r.o., IČO: 35740647, so sídlom: Podzáhradná 106, 821 06 Bratislava, TPZ Servis s.r.o., IČO: 35 971 576, so sídlom Medveďovej 12, 851 04 Bratislava v procese verejného obstarávania verejného obstarávateľa Stredná odborná škola letecko - technická, IČO: 17638593, so sídlom Legionárska 160, 911 04 Trenčín s názvom zákazky Odborná technická pomoc, žiadosť o zaslanie cenovej ponuky do predmetného verejného obstarávania zaslaná dňa 06.09.2011, a tento svoj zámer následne realizovali predložením zosúladených ponúk, je dohodou obmedzujúcou súťaž, spočívajúcou v priamom alebo nepriamom určení cien tovaru, v dohode o rozdelení trhu a v koordinácii správania v procese verejného obstarávania, ktorá má za cieľ obmedzenie súťaže na relevantnom trhu poskytovania odbornej technickej pomoci na území Slovenskej republiky a ktorá je podľa ustanovenia § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. a) a § 4 ods. 3 písm. a), c) a f) zákona č. 136/2001 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2011 zakázaná. V. V súlade s § 32 ods. 2 písm. g) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov žalovaný správne konanie voči podnikateľom: - NET.BUSINESS s.r.o., IČO: 36329088, so sídlom I. Krasku 707/2, 971 01 Prievidza, - APRINT, s.r.o., IČO: 31608639, so sídlom Šoltésovej 19, 965 01 Žiar nad Hronom zastavuje, nakoľko nepreukázal, že porušili ustanovenia zákona č. 136/2001 Z. z.. VI. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. v znení predpisov účinných do 31.12.2011 žalovaný za konanie uvedené v bode I., II., III., IV. výrokovej časti tohto rozhodnutia uložil: a. Podnikateľovi MAHRLO, s.r.o., IČO: 36318132, so sídlom Halalovka 2393/24, 911 01 Trenčín, pokutu vo výške XX XXX EUR (slovom štrnásťtisíc deväťstoosemdesiatjeden EUR), b. Podnikateľovi MICRONIX spol. s .r.o., IČO: 31643761, so sídlom Jegorovova 14036/37, 974 01 Banská Bystrica, pokutu vo výške XX XXX EUR (slovom šesťdesiatdvatisíc stotridsaťdeväť EUR), c. podnikateľovi SlovEuroasia, a.s., IČO: 36631752, so sídlom Strieborné námestie 2, 974 01 Banská Bystrica, pokutu vo výške XXX . EUR (slovom stodvadsať EUR, d. Podnikateľovi VISONA - Čičmanec, s.r.o., IČO: 36318981, so sídlom Šafárikova 2741/12, 911 01 Trenčín, pokutu vo výške X XXX.EUR (slovom deväťtisíc dvestošesťdesiatdeväť EUR), e. Podnikateľovi Ing. Ľudovít Koszorús - GLOBAL TRADE, IČO: 32828942, s miestom podnikania: Vlky 150, 900 44 Vlky, pokutu vo výške X XXX . EUR (slovom tritisíc šesťstošesťdesiat EUR), f. Podnikateľovi IBANK-CCC, spol. s r.o., IČO: 36059811, so sídlom Strieborné námestie 2, 974 01 Banská Bystrica, pokutu vo výške XXX EUR (slovom dvestošestnásť EUR), g. Podnikateľovi RIA, spol. s r.o., IČO: 35740647, so sídlom: Podzáhradná 106, 821 06 Bratislava, pokutu vo výške XXXX EUR (slovom šesťtisícdeväťstodvadsaťosem EUR), h. Podnikateľovi TPZ Servis s.r.o., IČO: 35 971 576, so sídlom Medveďovej 12, 851 04 Bratislava, pokutu vo výške XXXX EUR (dvetisícštyridsaťsedem EUR), i. Podnikateľovi Ing. Adriana Ondríková, IČO: 41520700, miesto podnikania Partizánska 138/131, 965 01 Žiar nad Hronom, pokutu vo výške X XXX. EUR (slovom jedentisíc jednostotridsaťosem EUR), j. Podnikateľovi Ing. Vladimír Karvacký - APRES, IČO: 43314406, miesto podnikania: Pravenec 309, 972 16 Pravenec, pokutu vo výške XXX EUR (slovom päťstopäťdesiatsedem EUR), ktorú sú všetci vyššie uvedení podnikatelia povinní uhradiť do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet žalovaného č. 7000060793, ŠP 8180, KS 1118, VS 201411023 vedený v Štátnej pokladnici Bratislava. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že v konaní zabezpečil dôkazy preukazujúce vzájomnú koordináciu medzi podnikateľmi vo vzťahu k verejnej súťaži. 3. V prvom rade žalovaný získal e-mailovú komunikáciu medzi podnikateľmi MICRONIX spol. s r. o. (ďalej aj ako „MICRONIX“ alebo „žalobca“) a MAHRLO, z ktorej vyplýva koordinácia ich postupu vo verejnom obstarávaní. 4. Žalovaný vykonal analýzu cenových položiek uvedených v ponukách, ktoré boli jednotlivými podnikateľmi postúpené do verejného obstarávania, z ktorej vyplynula mimoriadna konštantnosť cenových indexov v prípade všetkých 158 položiek predložených do verejného obstarávania. Porovnaním ponúk uchádzačov vo verejnom obstarávaní MAHRLO a MICRONIX sa potvrdila tiež mimoriadna zhoda ponúk aj pri výpočte výslednej cenovej ponuky. V danom prípade sa existencia cenového indexu potvrdila pri všetkých cenových položkách. Žalovaný pre ilustráciu porovnanie vybraných položiek, nakoľko uvedenie porovnania všetkých 158 cenových položiek z praktických dôvodov nebolo potrebné. 5. Žalovaný rozhodujúci o opravnom prostriedku sa stotožnil so záverom prvostupňového orgánu v tom, že spoločnosť MAHRLO bola vodcom, resp. iniciátorom daného porušenia, čo preukazuje e-mail zo dňa 19.7.2011, na ktorý prvostupňový orgán odkazuje v bodoch 90 a 282 prvostupňového rozhodnutia. Z uvedeného e-mailu vyplýva, že spoločnosť MAHRLO vypracovala pre spoločnosť MICRONIX cenovú ponuku, ktorú táto spoločnosť následne predložila do verejného obstarávania ako svoju vlastnú ponuku. 6. V konaní nebolo sporné, že podnikateľ MAHRLO bol na predloženie ponuky oslovený zo strany Strednej odbornej školy letecko-technickej, pričom v dôsledku kartelovej dohody nedošlo k efektívnemu vynakladaniu verejných financií. Funkcia tendrov spočíva vo výbere najlepšej ponuky s cieľom šetriť verejné prostriedky. Proces verejného obstarávania smeruje k efektívnemu využívaniu verejných prostriedkov, ale iba za predpokladu, že ponuky sú vypracované a predložené do tendra nezávisle. Koordinácia uchádzačov v procese verejného obstarávania tento súťažný proces úplne deformuje a nahrádza ho dohodou obmedzujúcou súťaž. Ceny predložené do tendra tak nie sú výsledkom súťaže, ale výsledkom dohody, pričom účastníci dohôd obmedzujúcich súťaž vo verejnom obstarávaní sú motivovaní k tomu, aby získali čo najvyšší prospech, čo vedie k negatívnym dôsledkom v podobe rastu cien a k neefektívnemu vynakladaniu verejných financií v procese verejného obstarávania. Správny orgán tiež v tejto súvislosti poukázal na to, že v tomto prípade dohoda obmedzujúca súťaž má povahu cieľovej dohody, pričom v takýchto prípadoch nie je potrebné skúmať reálny protisúťažný účinok (teda či dohoda spôsobila skutočné alebo možné obmedzenie hospodárskej súťaže). Žalovaný preto neakceptoval námietky spoločnosti MAHRLO o tom, že nedošlo prekročeniu predpokladanej hodnoty zákazky, ale stotožnil sa so závermi prvostupňového orgánu o účasti spoločnosti MICRONIX na dohode obmedzujúcej súťaž na trhu dodávky učebných pomôcok. 7. V žalovaným získanom e-maile zo dňa 19.7.2011 Ing. Jozef Molec pôsobiaci ako obchodný sprostredkovateľ podnikateľa MAHRLO na základe zmluvy o sprostredkovaní žiada Ing. Brláža, pracovníka spoločnosti MICRONIX, aby vložil excelovskú tabuľku, ktorá tvorí prílohu e-mailu na svoj hlavičkový papier a zaslal na adresu podnikateľa MAHRLO. Prílohou tohto e-mailu bol elektronický dokument s názvom „ATT00873.xsl.,“ v ktorom sa nachádzala tabuľka s cenami s nadpisom „Micronix ponuka“ so zhodnými položkami aké boli súčasťou súťažných podkladov v predmetnom verejnom obstarávaní. Ceny uvedené v predmetnom dokumente sa zhodovali s cenami, ktoré boli spoločnosťou MICRONIX predložené v predmetnom verejnom obstarávaní. 8. Žalovaný podotkol, že už prvostupňový správny orgán, v priebehu inšpekcie v priestoroch spoločnosti MICRONIX získal elektronický dokument s názvom „mahrlo,“ nájdený na lokálnom disku Ing. Brláža, ktorý obsahuje cenovú ponuku MICRONIX zo dňa 19.7.2011, v ktorom sa ceny zhodujú s cenami vo vyššie uvedených dokumentoch (t.j. v cenovej ponuke predloženej vo verejnom obstarávaní a v cenovej ponuke zaslanej zástupcom spoločnosti MAHRLO a MICRONIX). 9. Žalovaný bol toho názoru, že zistené skutočnosti nenasvedčujú tvrdeniam spoločnosti MICRONIX, že spoločnosť MAHRLO žiadala od spoločnosti MICRONIX nacenenie položiek ako od dodávateľa, ale skôr tomu, že podnikateľ MAHRLO spracoval ponuku do verejného obstarávania pre spoločnosť MICRONIX, následne ju preposlal Ing. Brlážovi, ktorý ju už podpísanú preposlal Jozefovi Molecovi, sprostredkovateľovi podnikateľa MAHRLO, na svojom hlavičkovom papieri, avšak s tými istými cenami, ktoré mu predtým zaslal podnikateľ MAHRLO. To vyplýva okrem iného z toho, že vyššie uvedený e-mail zaslaný Jozefom Molecom bol zaslaný Ing. Brlážovi, zástupcovi podnikateľa MICRONIX o 14.46 hod. 10. Cenová ponuka s cenami do predmetného verejného obstarávania, ktorá bola nájdená v počítači Ing. Brláža bola naposledy upravená o 15.50 hod a táto cenová ponuka bola následne predložená za spoločnosť MICRONIX aj vo verejnom obstarávaní. Táto cenová ponuka bola riadne podpísaná spoločnosťou MICRONIX a z e-mailovej komunikácie a ďalších dôkazov získaných správnym orgánom vyplýva, že táto ponuka bola podnikateľom MICRONIX vyhotovená za účelom jej predloženia do verejného obstarávania. Tabuľka zaslaná Jozefom Molecom spoločnosti MICRONIX obsahovala rovnaké cenové položky v rovnakom členení a v rovnakom počte (t.j. 158 cenových položiek) ako tabuľka zaslaná uchádzačom ako súčasť súťažných podkladov vo verejnom obstarávaní. To nasvedčuje tomu, že obsahom e-mailu nebola ponuka spoločnosti MICRONIX ako dodávateľa spoločnosti MAHRLO, ale išlo o cenovú ponuku, ktorá mala byť spoločnosťou MICRONIX následne predložená do predmetného verejného obstarávania. 11. Tomu, že cenová ponuka má byť predložená spoločnosťou MICRONIX do verejného obstarávania nasvedčuje i samotné znenie e-mailu zo dňa 19.7.2011. V priebehu správneho konania uvádzala spoločnosť MICRONIX rôzne rozporné tvrdenia. Tvrdila, že jej nebolo doručené oznámenie o výsledku verejného obstarávania, o svojej účasti vo verejnom obstarávaní táto spoločnosť nevedela a dozvedela sa o nej až vtedy, keď začal šetrenie úrad, avšak tieto tvrdenia sa ukázali ako nepravdivé, keďže z administratívneho spisu vyplynulo, že, spoločnosti MICRONIX bolo dňa 10.8.2011 preukázateľne doručené Oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk a zaslanie zápisnice, čo preukazuje podací hárok Slovenskej pošty o odoslaní a doručenka podpísaná spoločnosťou MICRONIX. 12. Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal tiež na to, že pre konštatovanie porušenia pravidiel ochrany hospodárskej súťaže nie je nevyhnutné, aby v mene podnikateľa vystupoval štatutárny orgán podnikateľa, alebo osoba ním vyslovene poverená. V súvislosti s námietkami spoločnosti MICRONIX, pokiaľ ide o neexistenciu jej vôle zúčastniť sa na dohode obmedzujúcej súťaž poukázal žalovaný na to, že dôkazy zhromaždené v spisovom materiáli podľa názoru správneho orgánu preukazujú záver, že spoločnosť MICRONIX predložila ponuku do predmetného verejného obstarávania a že táto cenová ponuka nebola pripravená nezávisle od ostatných účastníkov tohto verejného obstarávania, ale bola výsledkom protiprávnej koordinácie. 13. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. V tomto prípade sled dôkazov, ktoré správny orgán v priebehu správneho konania zhromaždil, preukazovali účasť spoločnosti MICRONIX na protisúťažnom konaní. Spoločnosť MICRONIX nepredložila žiadne dôkazy ani tvrdenia, ktoré by závery správneho orgánu spochybňovali. 14. Pokiaľ ide o pokutu uloženú žalobcovi, žalovaný sankcionoval žalobcu za dohodu obmedzujúcu súťaž v súvislosti s jedným verejným obstarávaním a neposudzoval túto dohodu ako „celok,“ čo vyplýva z časti rozhodnutia žalovaného o pokute, ale rovnako i z časti 6.1. prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Skutočnosť, že spoločnosť MICRONIX sa dopustila iba jedného porušenia preto nebral ako poľahčujúcu okolnosť. Naopak, ako priťažujúcu okolnosť v danom prípade vzal správny orgán do úvahy pri viacerých ďalších účastníkoch konania tú skutočnosť, že sa dopustili viacerých porušení a v tejto súvislosti bola za každé ďalšie porušenie zákona týmto účastníkom konania zvýšená základná suma pokuta vždy o 15 %. 15. Pokiaľ ide o tvrdenú povinnosť správneho orgánu vyhodnocovať efekt dohody obmedzujúce súťaž na hospodársku súťaž, tu uviedol, že v tomto prípade išlo o cieľovú dohodu. V súlade s európskou judikatúrou, pokiaľ je zistený protisúťažný cieľ dohody, nie je potrebné skúmať jej následky. Tento princíp sa stal jedným zo základných princípov posudzovania dohôd a je systematicky potvrdzovaný judikatúrou. Pokiaľ bol identifikovaný protisúťažný cieľ dohody, nielenže nie je potrebné brať do úvahy následky dohody, ale je aj irelevantné pre posúdenie aplikácie § 4 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31.12.2011, či vôbec mala dohoda za následok ovplyvnenie súťaže, a tiež nie je potrebné skúmať geografický relevantný trh, na ktorý sa dohoda vzťahuje, a ani to, či bola dohoda skutočne implementovaná alebo či bola dodržiavaná zo strany daného podnikateľa. 16. Námietky MICRONIX ohľadom údajne nesprávneho určenia relevantného obratu žalovaný odmietol. V zmysle Metodického pokynu pri výpočte relevantného obratu správny orgán zvyčajne vychádza z údajov o predajoch realizovaných podnikateľom za posledné uzavreté účtovné obdobie, v ktorom sa podnikateľ zúčastnil na protisúťažnom konaní. V prípade ak sú údaje neúplné, nedôveryhodné alebo neodrážajú postavenie podnikateľa na trhu, môže žalovaný určiť relevantný obrat na základe iných informácií, ktoré sú v danom prípade relevantné. V prípadoch, kedy nie je možné relevantný obrat určiť alebo vyčísliť, správny orgán postupuje v závislosti od špecifík jednotlivého prípadu a ako alternatívu relevantného obratu použije taký údaj, ktorý najviac zodpovedá relevantnému obratu tak, aby boli zachované základné východiská ukladania pokút. V prípade spoločnosti MICRONIX nebol pri výpočte základnej sumy pokuty braný do úvahy jej celkový obrat za rok 2011, tak ako to tvrdil žalobca, ale obrat dosiahnutý z predaja meracej techniky, ktorá tvorila časť ponuky predloženej spoločnosťou MICRONIX do verejného obstarávania, ktorého sa porušenie týkalo. 17. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný ako správny orgán konajúci v oboch stupňoch v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v časti VI. odôvodnenia tohto rozsudku. II. Žaloba 18. Žalobou doručenou Krajskému súdu dňa 23.04.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2014/KH/1/1/023 zo dňa 12.02.2015, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru kartelov č. 2014/KH/1/1/023 zo dňa 7.8.2014, ktorým bolo rozhodnuté že konanie účastníkov konania, vrátane žalobcu, je dohodou obmedzujúcou súťaž, ktorá je podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 3 písm. f) zákona o ochrane hospodárskej súťaže zakázaná a uložil žalobcovi pokutu vo výške 62.139,- Eur. Bližšie je rozhodnutie žalovaného opísané v časti I. odôvodnenia tohto rozsudku. 19. Žalobca považoval rozhodnutie Rady žalovaného a aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného za vychádzajúce zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom spisu vedeným žalovaným. Obidve rozhodnutia sú podľa žalobcu nepreskúmateľné pre vzájomnú rozpornosť skutočností v nich obsiahnutých a aj pre ich nezrozumiteľnosť, ktorá vyplýva okrem iného tiež z absencie dostatočných dôvodov pre závery v nich prijaté, a preto obe rozhodnutia žalovaného je potrebné považovať za nezákonné. Navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 2014/KH/1/1/023 zo dňa 7.8.2014 a rozhodnutie Rady žalovaného č. 2015/KH/R/2/005 zo dňa 12.2.2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 20. Žalobca v žalobe zdôraznil, že v konaní nebol preukázaný jeho úmysel zúčastniť sa dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž. Žalobca do predmetného verejného obstarávania týkajúceho sa dodania učebných pomôcok neposlal žiadnu ponuku a dokonca takú ponuku pre účely verejného obstarávania ani nevypracoval. Cenovú ponuku vypracoval žalobca na žiadosť a pre účely spoločnosti MAHRLO, ktorá mu zaslala tabuľku s jednotlivými druhmi tovarov, ktoré žalobca pre túto spoločnosť nacenil, pričom túto tabuľku na základe e-mailu od spoločnosti MAHRLO následne tiež skopíroval na svoj hlavičkový papier a spolu s výpisom z obchodného registra zaslal spoločnosti MAHRLO, čo vzhľadom na ich vzájomné obchodné vzťahy nepovažoval za nič neobvyklé, pritom si však nebol vedomý toho, že táto tabuľka bude v rámci súťažnej ponuky spoločnosťou MAHRLO zaslaná do verejného obstarávania. V takýchto prípadoch je bežné, že iní dodávatelia cenovú ponuku prepracujú a pošlú zákazníkovi ako svoju vlastnú ponuku. Pritom žalobca nie je povinný skúmať, ako jeho obchodný partner - dodávateľ prepracuje jeho cenovú ponuku pre potreby svojho zákazníka. V žiadnom prípade ale žalobca nemohol očakávať postup, kde iný dodávateľ (v tomto prípade spoločnosť MAHRLO) jeho cenovú ponuku pošle zákazníkovi, ktorý je verejným obstarávateľom, bez jeho vedomia a v jeho mene. 21. Žalobca namietal, že predmetná cenová ponuka nebola podaná žalobcom, táto nebola ani podpísaná spôsobom zaväzujúcim účastníka, teda konateľom žalobcu, a to na rozdiel od jeho iných ponúk, určených pre verejné obstarávanie. 22. Taktiež bolo povinnosťou správneho orgánu preukázať, že žalobca prejavil svoju vôľu zúčastniť sa na dohode alebo dohodu reálne aplikoval v praxi, pričom žalovaný je povinný predložiť dostatočne presné dôkazy, ktoré preukážu existenciu daného porušenia. Okrem iného absentuje aj vôľa žalobcu zúčastniť sa údajnej dohody obmedzujúcej súťaž, ktorá by mala za cieľ obmedziť hospodársku súťaž, pričom existencia subjektívnej vôle je pritom základnou požiadavkou akejkoľvek dohody, vrátane dohody obmedzujúcej súťaž. 23. Žalobca tvrdil, že v jeho konaní absentovala ako subjektívna tak aj objektívna zložka vôle zúčastniť sa predmetného verejného obstarávania ako jeho účastník. Vôľu žalobcu zúčastniť sa dohody obmedzujúcej súťaž nie je možné vyvodiť z dôkazov, na ktorých žalovaný opiera svoje rozhodnutie o tom, že žalobca bol účastníkom dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž. Žalobca nevedel ani o tom, že spoločnosť MAHRLO ponuku pošle do verejného obstarávania ani o tom, že si na základe jeho ponuky vypracuje vlastnú ponuku pre účely verejného obstarávania, v ktorej uvedie nižšie ceny jednotlivých druhov tovarov. Napriek tomu, že sa žalobca so spoločnosťou MAHRLO nedohodol, vypracovala spoločnosť MAHRLO na základe cenovej ponuky žalobcu (bez jeho vedomia) svoju vlastnú cenovú ponuku a obe tieto cenové ponuky následne osobne odovzdala verejnému obstarávateľovi, pričom o týchto skutočnostiach nemal žalobca žiadnu vedomosť. 24. Podľa žalobcu na jeho označenie ako účastníka protisúťažnej dohody a na vyvodenie sankcií voči nemu musel byť skutkový stav zistený bez akýchkoľvek pochybností. Žalovaný si nemôže domýšľať význam jednotlivých „dôkazov“ a odvodzovať z nich skutočnosti, ktoré z nich priamo nevyplývajú. Za účelom preukázania individuálnej účasti podnikateľov na dohode obmedzujúcej súťaž, je pritom nevyhnutné preukázať, že konkrétny podnikateľ prejavil svoju vôľu zúčastniť sa na dohode, pritom zo všetkých vyjadrení a dôkazov žalobcu je nepochybné, že absentovala jeho vôľa zúčastniť sa takejto dohody. 25. Žalobca namietal, že sa žalovaný odmietol zaoberať stanovením relevantného trhu, na čo opakovane poukazoval tiež v priebehu správneho konania, pretože vymedzenie relevantného trhu je základom posúdenia akéhokoľvek súťažného prípadu a jeho dôkladná analýza by mala byť prvým krokom pri posudzovaní dohôd narušujúcich súťaž. Na riadnom vymedzení relevantného trhu je závislé samotné určenie, či sa jedná o dohodu medzi konkurentmi, resp. horizontálnu dohodu, či o dohodu medzi nekonkurentmi, resp. vertikálnu dohodu. Iba dohody medzi subjektmi pôsobiacimi na rovnakom relevantnom trhu môžu byť považované za horizontálne. Žalovaný napriek tomu, že neskúmal postavenie jednotlivých účastníkov na relevantnom trhu vo svojom prvostupňovom rozhodnutí skonštatoval, že došlo k horizontálnej dohode, avšak toto nemohol bez skúmania relevantného trhu ako vedieť. Žalovaný sa v prvostupňovom rozhodnutí obmedzil iba na konštatovanie, že relevantným trhom sa nemusí zaoberať, pretože jeho definícia nemá podľa jeho názoru vplyv na jeho iné posúdenie. Žalovaný tiež uviedol že presná definícia relevantného trhu nie je potrebná, ak ide napríklad o ťažký kartel, avšak žalovaný už neuvádza, prečo prípad posudzuje ako „ťažký kartel“. Žalobca mal napriek tomu za to, že vymedzenie relevantného trhu tak, ako ho uvádza žalovaný vo svojich rozhodnutiach je nesprávne, v dôsledku čoho bola aj nesprávne klasifikovaná závažnosť jeho konania a teda aj výška uloženej sankcie. Vymedzenie relevantného trhu žalovaným vylučuje to, že by bola medzi účastníkmi konania uzatvorená dohoda, ktorá by umožnila vylúčiť súťaž vo vzťahu k podstatnej časti dotknutého tovaru na relevantnom trhu, pričom táto skutočnosť automaticky vylúčila zákaz podľa § 4 zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Z nesprávneho definovania relevantného trhu automaticky vyplýva aj nesprávne definovanie relevantného obratu, ktorý je východiskom pri určení pokuty. Žalovaný najprv vo svojom prvostupňovom rozhodnutí v súlade so zákonom uvádza, že východiskom pri určovaní pokuty je relevantný obrat podnikateľa za posledné účtovné obdobie, v ktorom sa podnikateľ zúčastnil na protisúťažnom konaní, avšak následne, vychádzajúc z nesprávne určeného relevantného trhu, žalovaný konštatuje, že pri podnikateľoch, ktorý reálne vykonávajú podnikateľskú činnosť na dotknutom relevantnom trhu, je výška relevantného obratu zhodná s výškou celkového obratu. Vzhľadom na to, že žalovaný námietky žalobcu vo svojom rozhodnutí ignoroval, žiadal žalobca Radu žalovaného, aby v súlade s požiadavkami zákona stanovila tovarový relevantný trh a zistila skutočný vplyv žalobcu na obchodovanie s predmetnými tovarmi (zhodnými alebo podobnými, aby bola uspokojená určitá potreba užívateľa) v danom období a na základe toho správne určila relevantný trh a tiež výšku prípadnej možnej pokuty. Výrazy „cieľová dohoda“ a „kolúzia“, ktoré žalovaný na popis konania žalobcu používa, majú v dostupných dokumentoch zverejnených na stránke žalovaného, ako aj iných, význam len v kontexte aktivít podnikateľov, ktorí pôsobia na danom trhu a majú významný vplyv na obchodovanie s danými tovarmi/službami. Keďže žalobca vôbec nepôsobí na dotknutom tovarovom relevantnom trhu (čo žalovaný odmietol zisťovať a iba to účelovo predpokladal), nie je pre spoločnosti dodávajúce požadovaný (zhodný alebo podobný) tovar nijakým konkurentom, a teda principiálne nemôže byť účastníkom kartelovej dohody. 26. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný nepreukázal naplnenie niektorej zo skutkových podstát protisúťažných dohôd. Bez toho, aby žalovaný skúmal negatívny dopad údajnej dohody medzi žalobcom a spoločnosťou MAHRLO na hospodársku súťaž a bez toho, aby sa zaoberal preukázaním škodlivého následku údajnej dohody na trh obmedzením hospodárskej súťaže, obmedzil sa iba na konštatovanie, že v predmetnom prípade sa jedná o cieľovú dohodu, ktorej negatívny dopad na trh nie je nutné preukazovať, a to aj napriek tomu, že žalovaný na strane 59 svojej výzvy na vyjadrenie pred vydaním rozhodnutia uvádza, že zo zhromaždených dôkazov nedokáže potvrdiť existenciu spoločného cieľa účastníkov konania, teda že všetci účastníci konania vedeli či museli vedieť, že vo všetkých štyroch posudzovaných verejných obstarávaniach svojím konaním sledujú naplnenie jedného spoločného cieľa, ktorý spočíva v snahe účastníkov konania vytvoriť zdanie súťažného prostredia vo všetkých posudzovaných verejných obstarávaniach. 27. Žalovaný vo svojom prvostupňovom rozhodnutí tvrdil, že žalobca sa zúčastnil dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž., Protisúťažný cieľ však nebol preukázaný. Podľa žalobcu pre účely predmetného správneho konania bolo nutné preukázať škodlivý následok údajnej dohody medzi žalobcom a spoločnosťou MAHRLO vo verejnom obstarávaní s predmetom zákazky: Dodávka učebných pomôcok a ďalších potrieb na trh obmedzením hospodárskej súťaže. Napriek tomu, že žalovaný v odôvodnení svojho prvostupňového rozhodnutia uvádza, že žalobca je podozrivý z účasti na dohode obmedzujúcej súťaž podľa § 4 ods. 3 písm. a), b) c) a f) zákona o ochrane hospodárskej súťaže, v žiadnej časti neodôvodňuje, akým spôsobom údajná dohoda žalobcu a spoločnosti MAHRLO napĺňa znaky dohody obsahujúcej priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných obchodných podmienok podľa ust. § 4 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane hospodárskej súťaže. 28. Žalovaný v odôvodnení svojho prvostupňového rozhodnutia nijak nepreukázal a dokonca ani nijak neodôvodnil, na základe akých skutočností sa domnieva, že údajná dohoda medzi žalobcom a spoločnosťou MAHRLO obsahuje záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického rozvoja alebo investícií podľa ust. § 4 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Takisto žalovaný vo svojom prvostupňovom rozhodnutí neodôvodnil ani to, prečo podľa neho údajná dohoda medzi žalobcom a spoločnosťou MAHRLO napĺňa skutkovú podstatu dohody o rozdelení trhu alebo zdrojov zásobovania podľa ust. § 4 ods. 3 písm. c) zákona o ochrane hospodárskej súťaže. 29. Vzhľadom na to, že ani žalovaný nijak nepreukázal skutočnosti, podľa ktorých by mala byť údajná dohoda žalobcu so spoločnosťou MAHRLO posudzovaná ako dohoda obmedzujúca súťaž podľa ust. § 4 ods. 3 písm. a), b) alebo c) zákona o ochrane hospodárskej súťaže, je zrejmé, že údajná dohoda medzi žalobcom a spoločnosťou MAHRLO znaky takých dohôd vôbec nenapĺňa a žalovaný podradil túto údajnú dohodu pod uvedené písmená iba z dôvodu, aby na túto dohodu bola vylúčená aplikácia ustanovenia § 6 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže. 30. Žalovaný mal skúmať aj spoločný podiel účastníkov podozrivých z účasti na dohode obmedzujúcej súťaž, ako aj podiely každého jedného z nich, pričom ak tieto podiely nepresiahnu 10% celkového podielu tovarov na relevantnom trhu v Slovenskej republike, je povinný predmetné správne konanie zastaviť. Pritom aj v prípade, že by súd napriek uvedeným skutočnostiam ustálil, že dohoda medzi žalobcom a spoločnosťou MAHRLO bola uzatvorená, je zrejmé, že takáto dohoda by neumožnila účastníkom dohody vylúčiť súťaž vo vzťahu k podstatnej časti dotknutého tovaru na relevantnom trhu podľa § 6 ods. 3 písm. d) zákona o ochrane hospodárskej súťaže, pričom táto skutočnosť by automaticky vylúčila zákaz podľa ustanovenia § 4 uvedeného zákona. 31. Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne postupoval aj pri stanovení výšky pokuty, nakoľko výška pokuty v rozsahu, v akom ju žalobcovi uložil žalovaný, je absolútne neprimeraná a pre žalobcu má likvidačný charakter. Žalovaný uložil žalobcovi pokutu aj napriek tomu, že nebola preukázaná jeho účasť na dohode obmedzujúcej hospodársku súťaž, čo je v rozpore s jedným zo základných princípov právneho štátu, podľa ktorého protiprávne konanie možno pripísať a sankciu možno uložiť len tomu subjektu, ktorý sa takéhoto konania dopustil. Pri stanovovaní a určovaní výšky pokuty žalovaný neprihliadol na námietky žalobcu a postupoval v rozpore so Zákonom o ochrane hospodárskej súťaže. Podľa § 38 ods. 10 tohto zákona, v znení účinnom do 31.12.2011 je žalovaný povinný pri ukladaní pokuty posudzovať závažnosť aj dĺžku trvania porušovania ustanovení uvedeného zákona, porušovania ustanovení osobitného predpisu alebo porušovania podmienky, povinnosti alebo záväzku uloženého rozhodnutím úradu. Pri rozhodovaní o výške sankcie sa má teda žalovaný riadiť zásadou individualizácie sankcie, podľa ktorej má byť sankcia uložená v závislosti od individuálneho správania a charakteristík každého podnikateľa a podnikateľ má byť sankcionovaný iba za skutky, ktoré mu možno preukázať. Tým že žalovaný nevymedzil relevantný trh, nemohol správne určiť ani relevantný obrat dosiahnutý podnikateľom z predaja tovarov a služieb, ktorých sa narušenie alebo obmedzenie súťaže priamo alebo nepriamo dotýka, a to na vymedzenom relevantnom trhu. Žalovaný tiež neposudzoval pri výpočte pokuty závažnosť porušovania ustanovení zákona, pri ktorých je povinný brať do úvahy povahu porušovania ustanovení zákona, skutočný dopad na trh, a tam, kde je to účelné, veľkosť relevantného trhu. Pri posudzovaní pokuty sa žalovaný vôbec nezaoberal ani tým, že sa žalobca mal údajnej dohody zúčastniť len v období 27.7.2011 do 5.8.2011, nezaoberal sa negatívnym dopadom údajnej dohody na spoločnosť a na ostatné subjekty na relevantnom trhu, ani rozsahom údajného porušenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže žalobcom a na jeho tiaž pripočítal aj konania, ktoré žalobca vôbec nespáchal, pretože konanie všetkých podozrivých súťažiteľov posudzoval ako celok. Uložená sankcia je podľa názoru žalobcu v príkrom rozpore nielen so zásadou individualizácie sankcií v zmysle zákona o ochrane hospodárskej súťaže, ale aj so zásadou spravodlivosti, ktorou sa musia riadiť všetky orgány štátnej moci. Žalobca opakovane podotýka, že trest by mal zodpovedať povahe a závažnosti správneho deliktu, zohľadňovať závažnosť konania, povahu porušenia, skutočný dopad na trh a veľkosť relevantného trhu. Takto vyčíslená výška pokuty takisto vôbec nezohľadňuje všetky vyššie uvedené aspekty prípadu, ani ekonomickú situáciu žalobcu. Je irelevantné či žalobca za bežných okolností ponúka výrobky a služby, ktoré ponúkol vo verejnom obstarávaní a tiež, že je nadbytočné zohľadniť konkrétne účinky dohody, keď sa už raz zistí, že jej cieľom je obmedziť, zabrániť alebo skresliť hospodársku súťaž. Podľa názoru Rady žalovaného je tiež irelevantný podiel žalobcu na relevantnom trhu. Z týchto záverov rady je podľa žalobcu zrejmé, že sa pri svojom rozhodovaní iba spoľahla na nesprávne závery obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí žalovaného, ktoré však nemajú žiadnu oporu v spise ani v zákone o ochrane hospodárskej súťaže. III. Vyjadrenie žalovaného 32. Žalovaný sa k veci vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 09.07.2015, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 33. Námietky žalobcu sú podľa žalovaného do veľkej miery totožné s námietkami, ktoré predložil v rozklade a Rada žalovaného sa k nim už v druhostupňovom rozhodnutí vyjadrovala. Účasť žalobcu na dohode obmedzujúcej súťaž vyplýva z viacerých dôkazov. Ide o zhodu cenových indexov a tiež o e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a spoločnosťou MAHRLO. Tvrdenia žalobcu o tom, že ponuku zaslal pre účely spoločnosti MAHRLO v rámci subdodávok sú nelogické, nakoľko žalobca obdržal ponuku, ktorú má predložiť do verejného obstarávania od spoločnosti MAHRLO už nacenenú. Uvedené teda preukazuje, že podnikateľ MAHRLO spracoval ponuku do verejného obstarávania pre žalobcu, následne ju preposlal Ing. Brlážovi, ktorý ju už podpísanú preposlal Jozefovi Molecovi, sprostredkovateľovi podnikateľa MAHRLO, na svojom hlavičkovom papieri, avšak s tými istými cenami, ktoré mu predtým zaslal podnikateľ Mahrlo. Ing. Brláž bol relevantnou osobou zastupujúcou žalobcu v obchodných záležitostiach a zároveň i vo verejných obstarávaniach. Z administratívneho spisu (konkrétne z vyjadrení žalobcu) tiež vyplýva, že ponuky spracúva obchodné oddelenie a tiež priamo Ing. Brláž. Okrem toho i zo zmlúv, ktoré je možné nájsť na webových sídlach jednotlivých verejných obstarávateľov, prípadne na stránke Úradu vlády Slovenskej republiky, je zrejmé, že pri týchto zmluvách vystupuje Ing. Brláž bežne buď ako osoba, ktorá vybavuje veci súvisiace s uzatváraním týchto zmlúv, resp. ktorá dokonca žalobcu i priamo zastupuje a podpisuje zaňho relevantné dokumenty a to vrátane zmlúv na dodanie tovaru. Porovnaním ponúk uchádzačov vo verejnom obstarávaní MAHRLO a žalobcu sa potvrdila tiež mimoriadna zhoda ponúk aj pri výpočte výslednej cenovej ponuky. Dôkazy zhromaždené v spisovom materiáli preukazujú záver, že žalobca predložil ponuku do predmetného verejného obstarávania a že táto cenová ponuka nebola pripravená nezávisle od ostatných účastníkov tohto verejného obstarávania, ale bola výsledkom protiprávnej koordinácie. 34. Čo sa týka tvrdení žalobcu, že sa žalovaný odmietol zaoberať stanovením relevantného trhu, bol žalovaný toho názoru, že v súťažnom práve presná definícia relevantného trhu nie je potrebná v každom prípade. Medzi prípady, keď takáto definícia relevantného trhu nie je potrebná patria prípady tzv. „ťažkých kartelov“, t.j. dohôd obmedzujúcich súťaž, ktorých cieľom je obmedzenie súťaže (napr. horizontálne dohody o cenách, rozdelení trhov a pod.), keďže tieto sú zakázané už na základe svojho škodlivého cieľa a bez ohľadu na ich dopady a na podiel ich účastníkov na trhu. Uvedené vyplýva z teórie súťažného práva, slovenskej, európskej judikatúry a rozhodovacej praxe žalovaného a tiež iných súťažných autorít. 35. Z európskej judikatúry vyplýva, že na účely uplatnenia zákazu dohôd obmedzujúcich súťaž, je nadbytočné zohľadniť konkrétne účinky dohody, keď sa už raz zistí, že jej cieľom je obmedziť, zabrániť alebo skresliť hospodársku súťaž.“ Z tohto dôvodu podiel žalobcu na relevantnom trhu nie je dôležitý. 36. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa skúmania podielu účastníkov konania na relevantnom trhu za účelom zistenia, či tieto podiely nepresahujú 10 % (t.j. za účelom, či nie je potrebné aplikovať § 6 zákona o ochrane hospodárskej v znení účinnom do 31.12.2011) žalovaný uvádzal, že za bagateľné dohody nie je možné považovať ťažké kartely (t.j. dohody o cenách, dohody o rozdelení trhu), tak ako tomu bolo aj v tomto prípade. Žalovaný zotrval na svojom tvrdení, že je irelevantné, či žalobca za bežných okolností ponúka výrobky a služby, ktoré ponúkol vo verejnom obstarávaní (resp. v akom rozsahu s nimi obchoduje), alebo či si ich plánoval napríklad zaobstarať prostredníctvom subdodávok, keďže v tomto prípade podal ponuku do verejného obstarávania a teda bol potenciálnym dodávateľom výrobkov a služieb, ktoré do verejného obstarávania ponúkol. Žalovaný teda nemal dôvod skúmať, do akej miery žalobca reálne obchoduje s jednotlivými položkami, ktoré boli ponúknuté vo verejnom obstarávaní. V prípade ťažkých kartelov, akými je napr. kartelová dohoda vo verejnom obstarávaní nie je významnosť hráča na trhu dôležitá. 37. To, že v danom prípade je protisúťažné konanie ťažkým kartelom vyplýva z povahy protisúťažného konania. Ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, protiprávne konanie v prípade žalobcu spočívalo v dohode obmedzujúcej súťaž, ktorá spočíva v priamom alebo nepriamom určení cien tovaru, v dohode o rozdelení trhu a v koordinácii správania v procese verejného obstarávania. Ťažké kartely (tzv. hard core kartely) sú jedným z najzávažnejších porušení súťažného práva. Medzi ťažké kartely patria najmä určovanie cien, obmedzovanie výroby rozdelenie trhu, kartelové dohody vo verejnom obstarávaní. 38. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nepreukázal, že by žalobca naplnil niektorú zo skutkových podstát protisúťažných dohôd žalovaný uviedol, že konanie žalobcu spočívalo v dohode obmedzujúcej súťaž, ktorá spočíva v priamom alebo nepriamom určení cien tovaru, v dohode o rozdelení trhu a v koordinácii správania v procese verejného obstarávania. Toto konanie bolo kvalifikované ako porušenie podľa § 4 ods. 3 písm. a), c) a f) zákona o ochrane hospodárskej súťaže v znení účinnom do 31.12.2011. 39. K tvrdeniu, že žalovaný v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia nepreukázal, ani neodôvodnil, na základe akých skutočností sa domnieva, že údajná dohoda medzi žalobcom a spoločnosťou MAHRLO obsahuje záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického rozvoja alebo investícií podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane hospodárskej súťaže žalovaný uvádzal, že z výroku rozhodnutia je zrejmé, že dohoda nebola kvalifikovaná ako dohoda podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona v znení účinnom do 31.12.2011. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 4 ods. 3 písm. c) zákona o ochrane hospodárskej súťaže, žalovaný uvádza že prostredníctvom konania spočívajúcom v uzavretí kartelovej dohody vo verejnom obstarávaní dochádza k rozdeleniu trhu- medzi súťažiteľmi prostredníctvom určenia víťaza verejného obstarávania k prerozdeleniu zákaziek - t.j. k prerozdeleniu trhu. Výnimka zo zákazu dohôd obmedzujúcich súťaž podľa § 6 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže sa nevzťahuje na dohody podľa § 4 ods. 3 písm. a) až c) zákona. Obdobne tiež v zmysle judikatúry a teórie súťažného práva túto výnimku nemajú požívať dohody obsahujúce tzv. „tvrdé,“ resp. „hard core“ obmedzenia. Z právnej kvalifikácie konania (t.j. dohoda podľa § 4 ods. 3 písm. a), c) a f)) je zrejmé, že v danom prípade išlo o takéto „hard core“ obmedzenia, a preto toto ustanovenie nie je možné uplatniť. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali uplatnenie tejto výnimky. 40. K argumentom žalobcu, že žalovaný orgán nesprávne postupoval pri stanovení výšky pokuty, argumentoval žalovaný ustanovením § 38 ods. 10 zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Žalovaný pri ukladaní pokuty posudzuje závažnosť a dĺžku trvania porušovania ustanovení tohto zákona, porušovania ustanovení osobitného predpisu alebo porušovania podmienky, povinnosti alebo záväzku uloženého rozhodnutím. Žalovaný pri posudzovaní závažnosti porušovania berie do úvahy jeho povahu, skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné, veľkosť relevantného trhu. Okrem týchto kritérií žalovaný pri ukladaní pokuty berie do úvahy aj iné skutočnosti, najmä opakované porušovanie tým istým podnikateľom, odmietnutie podnikateľa spolupracovať s žalovaný, postavenie podnikateľa ako vodcu alebo iniciátora porušovania, získanie majetkového prospechu v dôsledku porušovania alebo neplnenie dohody obmedzujúcej súťaž v praxi. 41. Za účelom bližšieho objasnenia postupu žalovaný pri ukladaní pokút vydal žalovaný Metodický pokyn o postupe pri určovaní pokút v prípadoch zneužitia dominantného postavenia a dohôd obmedzujúcich súťaž. Výška pokuty žalobcu, ako aj iných účastníkov bola vypočítaná v súlade s Metodickým pokynom u každého účastníka konania individuálne. Metodický pokyn vychádza z obdobného postupu, aký používa pri výpočte pokút Európska komisia. Zákon nestanovuje pevné sumy pokút práve z dôvodu, že obrat najlepšie reflektuje postavenie daného podnikateľa na trhu. Závažnosť konania všetkých účastníkov konania bola stanovená na rovnakej úrovni (t.j. 5 %) Takto vypočítaná základná suma pokuty bola potom individuálne upravená o niektoré poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ak boli v prípade účastníkov konania zistené. V prípade žalobcu žalovaný pri výpočte pokuty vychádzal z jej relevantného obratu, pričom z tejto východiskovej hodnoty bola určená základná suma pokuty na základe závažnosti (5 % z relevantného obratu, rovnako ako v prípade ostatných účastníkov konania). V zmysle Metodického pokynu pri výpočte relevantného obratu žalovaný zvyčajne vychádza z údajov o predajoch realizovaných podnikateľom za posledné uzavreté účtovné obdobie, v ktorom sa podnikateľ zúčastnil na protisúťažnom konaní. 42. Žalovaný žalobcu pokutoval za dohodu obmedzujúcu súťaž v súvislosti s jedným verejným obstarávaním a neposudzoval túto dohodu ako „celok,“ čo vyplýva z časti druhostupňového rozhodnutia o pokute, ale rovnako i z časti 6.1. prvostupňového rozhodnutia. Skutočnosť, že žalobca sa dopustil iba jedného porušenia preto nie je možné brať do úvahy ako poľahčujúcu okolnosť. Naopak, ako priťažujúcu okolnosť v danom prípade vzal žalovaný do úvahy pri viacerých ďalších účastníkoch konania (nie v prípade žalobcu) tú skutočnosť, že sa dopustili viacerých porušení a v tejto súvislosti bola za každé ďalšie porušenie zákona týmto účastníkom konania zvýšená základná suma pokuta vždy o 15 %. V súlade s európskou judikatúrou, pokiaľ je zistený protisúťažný cieľ dohody, nie je potrebné skúmať jej následky. IV. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR 43. Krajský súd v Bratislave vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 2S/94/2015-94 zo dňa 06.12.2017, ktorým žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 44. Žalovaný podaním doručeným elektronicky súdu dňa 03.03.2018 proti rozsudku krajského súdu podal kasačnú sťažnosť. 45. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 5Asan/19/2018 zo dňa 27.02.2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 46. Najvyšší súd poukázal na to, že sa správny súd dostatočne nevysporiadal s námietkami žalobcu, že mu nebol preukázaný protisúťažný cieľ jeho konania, ani škodlivý následok žalovaným konštatovanej dohody medzi žalobcom a spoločnosťou MAHRLO vo verejnom obstarávaní a nebolo preukázané naplnenie niektorej zo skutkových podstát protisúťažných dohôd. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR v rozsudku správneho súdu absentovali úvahy ohľadom uvedených námietok a jeho právne posúdenie a bude úlohou správneho súdu ocitovať pávnu normu a vysvetliť, ktoré zo skutkových okolností a právnych argumentov odôvodňujú aplikáciu práve tejto právnej normy. Zároveň sa má správny súd vyjadriť, ako predmetnú právnu normu interpretuje. Najvyšší súd vytkol, že sa správny súd riadne nezaoberal námietkou žalobcu týkajúcou sa postupu žalovaného pri ukladaní pokuty žalobcovi a jej výškou. 47. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) opätovne súc viazaný právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v zrušujúcom rozhodnutí preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že v intenciách žalobných námietok žalobe nemožno vyhovieť. V. Relevantné právne predpisy 48. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 49. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 50. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 51. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2011 dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže (ďalej len „dohoda obmedzujúca súťaž“), sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak. 52. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2011 na účely tohto zákona a) dohoda podnikateľov je každý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ako aj iný súhlasný prejav vôle vyvodený z ich konania, b) zosúladený postup podnikateľov je koordinácia správania podnikateľov, ktorá nenapĺňa znaky dohody podnikateľov podľa písmena a) a ktorú nemožno označiť ako prirodzené nasledovanie správania iného podnikateľa, c) rozhodnutie združenia podnikateľov je právny akt orgánu združenia, ako aj odporúčanie orgánu združenia. 53. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2011 zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá obsahuje a) priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných obchodných podmienok, b) záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického rozvoja alebo investícií, c) rozdelenie trhu alebo zdrojov zásobovania, d) záväzok účastníkov dohody, že voči jednotlivým podnikateľom budú pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení uplatňovať rozdielne podmienky, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži, e) podmienenie uzatvárania zmlúv tak, aby zmluvné strany prijali ďalšie záväzky, ktoré povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv, alebo f) znaky koluzívneho správania, v ktorého dôsledku podnikatelia koordinujú svoje správanie, najmä v procese verejného obstarávania. 54. Podľa § 22 ods. 1 písm. d) zákona č. 136/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2011 úrad postupuje a rozhoduje vo všetkých veciach ochrany súťaže vyplývajúcich z ustanovení tohto zákona alebo z osobitných predpisov. 55. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2011 úrad za porušenie ustanovení § 4 ods. 1, § 8 ods. 6, § 10 ods. 9, § 25 ods. 5 a § 29 ods. 5 uloží pokutu podnikateľovi do 10% z obratu podľa § 10 ods. 3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie dosiahol obrat do 330 eur alebo ktorý nemal žiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého obrat nemožno vyčísliť, pokutu do 330 000 eur 56. Podľa § 38 ods. 10 zákona č. 136/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2011 úrad pri ukladaní pokuty posudzuje závažnosť a dĺžku trvania porušovania ustanovení tohto zákona, porušovania ustanovení osobitného predpisu alebo porušovania podmienky, povinnosti alebo záväzku uloženého rozhodnutím úradu. Úrad pri posudzovaní závažnosti porušovania berie do úvahy jeho povahu, skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné, veľkosť relevantného trhu. Okrem týchto kritérií úrad pri ukladaní pokuty berie do úvahy aj iné skutočnosti, najmä opakované porušovanie tým istým podnikateľom, odmietnutie podnikateľa spolupracovať s úradom, postavenie podnikateľa ako vodcu alebo iniciátora porušovania, získanie majetkového prospechu v dôsledku porušovania alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaž v praxi. VI. Posúdenie veci správnym súdom 57. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 58. Úvodom je nevyhnutné podotknúť, že súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (t. j. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný a nemôže ho prekročiť. V správnom súdnictve platí tzv. koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, avšak rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadať. S poukazom na koncentračnú zásadu uplatňovanú v správnom súdnictve k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadať. Pokiaľ žalobca doplnil svoju argumentáciu o žalobné dôvody, ktoré neboli súčasťou žaloby, z hľadiska posúdenia zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia boli bez právneho významu. Súd má predovšetkým na mysli podanie žalobcu zo dňa 25.09.2020, v ktorom namietal nezákonnosť inšpekcie. Túto námietku žalobca uplatnil po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty určenej § 181 ods. 1 SSP. 59. Predmetom posúdenia zákonnosti správnym súdom bol postup a rozhodnutie žalovaného, ktorý v žalobou napadnutých rozhodnutiach konštatoval, že konanie účastníkov administratívneho (deliktuálneho) konania, vrátane žalobcu, bolo dohodou obmedzujúcou súťaž spočívajúcou v priamom alebo nepriamom určení cien tovaru, v dohode o rozdelení trhu a v koordinácii správania v procese verejného obstarávania, ktorá mala za cieľ obmedzenie súťaže na relevantnom trhu dodania učebných pomôcok a ďalších potrieb určených na vzdelávacie účely na území Slovenskej republiky, pričom takáto dohoda až na v zákone č. 136/2001 Z. z. uvedené výnimky je zakázaná. Uvedený zákaz je ustanovený v § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 3 písm. f) zákona č. 136/2001 Z. z.. Podľa žalovaného títo podnikatelia prostredníctvom výmeny informácií a kontaktov koordinovali svoj postup so zámerom zosúladiť cenové ponuky spoločností MAHRLO, s. r. o., MICRONIX spol. s r. o. a SlovEuroasia, a. s., v procese verejného obstarávania verejného obstarávateľa Stredná odborná škola letecko - technická, IČO: 17638593, so sídlom Legionárska 160, 911 04 Trenčín s názvom zákazky „Dodávka učebných pomôcok a ďalších potrieb“, dátum zverejnenia výzvy na predloženie ponuky a účasti vo verejnom obstarávaní 30.03.2011, a tento svoj zámer následne realizovali predložením zosúladených ponúk. 60. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu (v danom prípade správneho deliktu), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu. 61. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. 62. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného vyplynulo, že skutok vyplynuvší z vykonaných dôkazov bol totožný so skutkom, ako bol opísaný v napadnutých rozhodnutiach. Zároveň je nutné konštatovať, že správny súd nemal žiaden relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery správneho orgánu. Žalovaný vo svojich rozhodnutiach zhrnul pochybenia žalobcu, vysvetlil, na základe akých skutočností k svojmu záveru dospel a prezentoval aj svoje úvahy ohľadom výšky uloženej sankcie. 63. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že spoluprácou s konkurentmi, určovaním pevných cien alebo rozdeľovaním trhu spoločnosti (podnikateľa) môžu spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže, ktorého primárnym atribútom je konkurencia, tlak na kvalitu a nízke ceny ponúkaných tovarov a služieb. Spoločnosti (podnikateľa) zapojené do takejto nezákonnosti, ktorého cieľom alebo spôsobilosťou je kontrola cien alebo rozdelenie trhu, nemusia čeliť tlaku konkurencie, ktorá uvádza nové výrobky, zlepšuje kvalitu a udržiava nízke ceny, čoho logickým dôsledkom je, že spotrebitelia sú poškodzovaní tým, že za tovar alebo služby horšej kvality platia viac. 64. Pritom dohody obmedzujúce hospodársku súťaž nemusia byť bežne resp. verejne vnímateľné a mnohokrát, čo vyplýva najmä z vedomia o ich nezákonnosti, sú uzatvárané podnikateľmi tajne, a to vo forme písomných dohôd alebo vo forme neformálnych dohôd, pri ktorých určitý k porušeniu zákona smerujúci alebo zákon porušujúci zámer možno odhaliť len z pozorovania konkludeného konania účastníkov takejto dohody. 65. Podľa právnych predpisov EÚ o hospodárskej súťaži ako i zákona o ochrane hospodárskej súťaže sú dohody obmedzujúce hospodársku súťaž takmer vždy v rozpore so zákonom, ak je ich predmetom určenie pevnej ceny, obmedzenie výroby, rozdelenie trhov alebo zákazníkov, určenie maloobchodných cien alebo napr. dohody medzi výrobcom a jeho distribútormi. Podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže, sú zakázané (mimo výnimiek ustanovených týmto zákonom). 66. Dohodou podnikateľov je každý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ako aj iný súhlasný prejav vôle vyvodený z ich konania. Podnikateľ na účely zákona o ochrane hospodárskej súťaže je podnikateľ podľa osobitného predpisu, ďalej fyzická osoba a právnická osoba, ich združenia a združenia týchto združení, ak ide o ich činnosti a konania, ktoré súvisia alebo môžu súvisieť so súťažou bez ohľadu na to, či tieto činnosti a konania sú alebo nie sú zamerané na dosahovanie zisku. 67. Zakázaná podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže je mimo iné aj dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá obsahuje priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných obchodných podmienok, záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického rozvoja alebo investícií, rozdelenie trhu alebo zdrojov zásobovania alebo nesie znaky koluzívneho správania, v ktorého dôsledku podnikatelia koordinujú svoje správanie, najmä v procese verejného obstarávania. 68. Pokiaľ ide o vysvetlenie a definičné znaky skutkovej podstaty správneho deliktu porušenia zákazu dohody obmedzujúcej súťaž zákaz dohôd obmedzujúcich súťaž ustanovuje § 4 zákona o ochrane hospodárskej súťaže, pričom definuje tento pojem, rozsah tohto zákazu, ako aj výnimky zo zákazu. Ustanovenie § 4 je obsahovo zhodné so zákazom podľa čl. 101 ZFEÚ, a preto na jeho interpretáciu možno okrem slovenskej judikatúry využiť aj európsku judikatúru. 69. Pojem dohoda obmedzujúca súťaž je širší pojem ako pojem kartel alebo kartelová dohoda. Vzhľadom na predmet súdneho prieskumu, resp. skutkovú vetu posudzovaného rozhodnutia žalovaného vo výklade uvedeného inštitútu sústredí sa súd na pojem kartelovej dohody vo vzťahu k tej kategórie dohôd obmedzujúcich súťaž prejavujúcich sa horizontálnym obmedzením súťaže, to znamená dohôd medzi súťažiteľmi navzájom, ktorá obsahuje tzv. tvrdé alebo prísne (hard core) obmedzenia. 70. Pre úplnosť súd podotýka, že žalovaný z úradnej povinnosti posudzuje v jednom konaní aj obsah takých dohôd obmedzujúcich súťaž uzatvorených aj medzi podnikateľom a inými podnikateľmi, ktorí na účely takejto dohody obmedzujúcej súťaž podnikajú na inej úrovni výrobného reťazca alebo distribučného systému ako tento podnikateľ, ak sú dohody zhodné v predmete a v cieli. Uvedená štruktúra účastníkov žalovaným posudzovaných dohôd vo vertikálnej rovine nebola konštatovaná, preto vysvetleniu tohto druhu protizákonného konania súd nevenoval bližšiu pozornosť. Zákon o ochrane hospodárskej súťaže nepoužíva pojem horizontálne dohody a vertikálne dohody a pri formulovaní zákazu medzi nimi nerozlišuje. Z pohľadu zákazu ustanoveným zákonom je toto delenie dohôd obmedzujúcich súťaž irelevantné. 71. Súd dodáva, že spravidla sú horizontálne obmedzenia viac škodlivé ako obmedzenia vertikálne. Hlavným dôvodom je to, že takéto obmedzenie sa môže týkať dohody medzi konkurenčnými podnikmi ponúkajúcimi rovnaký tovar alebo služby. V takýchto horizontálnych vzťahoch presadzovanie vplyvu na trhu môže priniesť nenáležitú výhodu pre účastníkov dohody poškodzujúcej trh a hospodársku súťaž. 72. Hard core kartel možno definovať ako protisúťažnú dohodu, protisúťažný zosúladený postup alebo protisúťažné dojednanie na stanovenie cien, prispôsobovanie sa na dražbách (koluzívne tendre), stanovenie obmedzení výstupu alebo kvót, rozdelenie trhov pridelením zákazníkov, dodávateľov, území alebo obchodných liniek, okrem tých, ktoré sú oprávnene spojené so zákonnou efektivizáciou spojenou so znižovaním nákladov alebo zvyšovaním výstupu, alebo priamo alebo nepriamo vyňaté z pôsobnosti národného práva alebo schválené podľa národného práva. 73. Pokiaľ zákonodarca ako jedného so zakázaných konaní obmedzujúcich súťaž používa pojem zosúladený postup podnikateľov, súd tento pojem vníma ako koordinované správanie vopred alebo priebežne dojednávané v horizontálnom vzťahu medzi podnikateľmi, ktorého cieľom alebo následkom môže byť obmedzenie súťaže. Práve cieľ alebo spôsobilosť obmedziť súťaž je hranicou medzi dovoleným správaním (prirodzené paralelné správanie) a nedovoleným zosúladeným postupom. 74. Zosúladený postup medzi podnikateľmi je charakterizovaný viacerými znakmi. Ide predovšetkým o paralelné správanie, pre ktoré neexistuje iné prijateľné vysvetlenie takéhoto správania sa podniku. Ďalej ide o vedomé konanie, správanie a kontakt aspoň dvoch podnikov, nejde o dohodu v pravom zmysle slova či rozhodnutie združenia podnikov, kontakt medzi podnikmi, zámerom protisúťažnej spolupráce je odstrániť neistotu o budúcom správaní na trhu, pričom následkom kontaktu je udržanie alebo zmena obchodného správania, ovplyvnenie konkurentov, alebo odhalenie zámerov. 75. Oznamovanie informácií medzi konkurentmi zamerané na stanovenie cien tovarov alebo služieb sa vo všeobecnosti v praxi považujú za kartely, pretože nie je vôbec bežné, ako vo svojej žalobe presviedčal žalobca, normálne a ani želateľné, aby sa konkurenti vzájomne informovali o svojich cenách, zvlášť v situácii, kedy majú medzi sebou súperiť o zákazku v procese verejného obstarávania. Takýto druh výmeny informácií (cien ako údajov strategického charakteru) predstavuje zosúladený postup. Znižuje strategickú neistotu na trhu a uľahčuje kolúziu. Zdieľanie strategických údajov medzi konkurentmi teda predstavuje dohodu obmedzujúcu nezávislosť konania konkurentov na trhu a znižuje ich motiváciu súťažiť. 76. Súd podotýka, že na to, aby sa znížil stupeň strategickej neistoty, pokiaľ ide o fungovanie predmetného trhu pre všetkých dotknutých konkurentov a aby sa zvýšilo riziko obmedzenia hospodárskej súťaže a výskytu zosúladených konaní stačí, aby jediný podnikateľ poskytol svojim konkurentom strategické informácie o svojej budúcej obchodnej politike. Ak podnikateľ dostane strategické údaje od konkurenta, je dôvodné predpokladať, že informácie prijal a zodpovedajúcim spôsobom upravil svoje správanie na trhu, pokiaľ nezareaguje jasným vyhlásením, že si neželá takéto údaje získať. 77. Ako vyplýva z administratívneho spisu, žalobca bol vyzvaný, aby ceny oznámené mu jeho konkurentom na trhu, spoločnosťou MAHRLO, uviedol vo svojej cenovej ponuke pod svojim obchodným menom a spolu prílohami zaslal tento dokument späť spoločnosti MAHRLO. Skladba tovaru bola pritom identická ako požadovaná verejným obstarávateľom Strednou odbornou školou letecko-technická v procese verejného obstarávania pri zadávaní zákazky „Dodávka učebných pomôcok a ďalších potrieb“. Žalobca v konaní a ani pred správnym súdom neposkytol iné alternatívne vysvetlenie uvedeného konania, napr. akému zákazníkovi, keď nie spomínaného verejného obstarávania, sa týkala predmetná žalobcom dotvorená cenová ponuka. 78. Ustanovenie § 4 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže obsahuje vyjadrenie zákazu dohôd obmedzujúcich súťaž, pričom samotný pojem dohoda obmedzujúca súťaž je len spoločnou legislatívnou skratkou pre pojmy dohoda obmedzujúca súťaž v užšom zmysle, zosúladený postup podnikateľov, ktorý obmedzuje hospodársku súťaž a rozhodnutie združenia podnikateľov obmedzujúce hospodársku súťaž. Skutkový znak, že dohoda má za cieľ alebo následok ovplyvnenie súťaže predstavuje väzbu medzi konaním podnikateľa, ktoré spočíva v uzatvorení dohody a vplyvom na súťaž (vylúčenie, obmedzenie alebo skreslenie). Práve táto väzba je podstatná pre zaradenie správania podnikateľov medzi zakázané konania, pretože prisudzuje konaniu podnikov protisúťažný charakter. 79. Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 71/2013-36 súd uvádza, že k výkladu právnych predpisov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Gramatický výklad predstavuje len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy a na overenie správnosti výkladu, resp. spresnenie slúžia ostatné interpretačné prístupy v danom prípade logický výklad. 80. V súvislosti s výkladom posudzovaného ustanovenia súd poukazuje na to, že z dikcie ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže je zrejmé, že protisúťažný cieľ dohody a protisúťažné následky dohody sú alternatívne znaky skutkovej podstaty. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ je zistený protisúťažný cieľ dohody, nie je potrebné skúmať jej následky, a tiež pokiaľ sú zistené protisúťažné následky dohody, nie je potrebné skúmať jej skutočné ciele. Aplikujúc na posudzovaný prípad, pokiaľ bol identifikovaný protisúťažný cieľ dohody, nie je potrebné pre posúdenie aplikácie § 4 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže brať do úvahy následky dohody a je irelevantné, či vôbec táto dohoda mala za následok ovplyvnenie súťaže. Zároveň z tohto dôvodu nie je potrebné skúmať geografický relevantný trh, na ktorý sa dohoda vzťahuje a ani to, či bola dohoda skutočne implementovaná alebo či bola zo strany daného podnikateľa dodržaná. 81. Z dôkazov zabezpečených a vykonaných v administratívnom konaní mal správny orgán za preukázanú vzájomnú koordináciu medzi podnikateľmi vo vzťahu k spomínanému procesu verejného obstarávania. 82. Výmena informácií nie je neobvyklým prejavom podnikateľov a jej najbežnejším cieľom je zefektívnenie trhu, úspora nákladov alebo vyrovnávanie sa s nestabilným dopytom. Pokiaľ sa však jedná o výmenu informácií, ktorá podnikateľom umožní, aby boli informovaní o trhových stratégiách svojich konkurentov, takáto výmena informácií o trhu, okrem toho, že sama o sebe nie je v poriadku, môže tiež mať za následok obmedzenie hospodárskej súťaže. 83. Takto charakterizované konanie je zákonom o ochrane hospodárskej súťaže zakázané. Zákonodarca osobitne definuje ako jeden zo zakázaných správanie, ktorým podnikatelia vzájomne na seba vplývajú a koordinujú svoje správanie v procese verejného obstarávania. Koluzi´vne spra´vanie vo verejnom obstara´vani´ (tzv. bid rigging) obsahuju´ce prvky priameho alebo nepriameho urcˇenia cien a rozdelenia trhu patri´ medzi tzv. tˇazˇke´ kartely, ktore´ priamo obmedzuju´ hospoda´rsku su´tˇazˇ, a preto sa zaradˇuje k protisu´tˇazˇny´m deliktom s najvysˇsˇou mierou za´vazˇnosti. 84. Dôkazmi o koordinácii žalobcu s ďalším podnikateľom v procese verejného obstarávania boli žalovaným zabezpečená e-mailová komunikácia medzi žalobcom a podnikateľom MAHRLO, na ktorú sa vzťahovala a z ktorej vzišla cenová ponuka následne adresovaná a doručená verejnému obstarávateľovi Stredná odborná škola letecko - technická do procesu verejného obstarávania s názvom zákazky „Dodávka učebných pomôcok a ďalších potrieb“ a vzťah obsahu tejto komunikácie s ďalšími v konaní získanými dôkazmi logicky odzrkadľujúci, že sa e-mailová komunikácia týkala konkrétneho verejného obstarávania. 85. V e-maile zo dňa 19.7.2011 Ing. Jozef Molec pôsobiaci ako obchodný sprostredkovateľ podnikateľa MAHRLO na základe zmluvy o sprostredkovaní adresoval pracovníkovi žalobcu Ing. Brlážovi požiadavku, aby vložil excelovskú tabuľku, ktorá tvorila prílohu e-mailu na hlavičkový papier žalobcu a zaslal cenovú ponuku späť na adresu podnikateľa MAHRLO. 86. Prílohou vyššie uvedeného e-mailu bol elektronický dokument s názvom „ATT00873.xsl.,“ v ktorom sa nachádzala tabuľka s cenami s nadpisom „Micronix ponuka“. 87. Položky uvedené v tomto textovom elektronickom dokumente boli zhodné s položkami požadovanými na necenenie v súťažných podkladoch v predmetnom verejnom obstarávaní. 88. Ceny uvedené v predmetnom dokumente sa zhodovali s cenami v cenovej ponuke žalobcu, ktorá bola predložená v predmetnom verejnom obstarávaní. 89. V priestoroch žalobcu bol nájdený na lokálnom disku Ing. Brláža elektronický dokument s názvom „mahrlo,“, ktorý obsahuje cenovú žalobcu zo dňa 19.7.2011, pričom sa ceny zhodujú s cenami v cenovej ponuke zaslanej Ing. Jozefom Molecom žalobcovi a v cenovej ponuke žalobcu predloženej vo verejnom obstarávaní. 90. Z uvedeného podľa názoru súdu vychádza zrejmá a logická dedukcia, že Ing. Jozef Molec inštruoval žalobcu, že má vypracovať pod svojim menom cenovú ponuku do verejného obstarávania, pričom však obsahom tejto cenovej ponuky mali byť ceny určené Ing. Jozefom Molecom, teda nie ceny určené z vôle žalobcu. Súd podotýka, že Ing. Jozef Molec nebol nijako zainteresovaný do rozhodovacích procesov žalobcu, nebol jeho zamestnanec ani splnomocnený zástupca. Teda nemal žiaden dôvod ani právo určovať a diktovať ceny žalobcovi. Žalobca požiadavku Ing. Jozefa Moleca akceptoval, čo vyplýva zo skutočnosti, že cenová ponuka (na hlavičkovom papieri) žalobcu bola doručená verejnému obstarávateľovi, a to s tými istými cenami, ako ich požadoval uviesť Ing. Jozef Molec. 91. Inými slovami, možno konštatovať, že spoločnosť MAHRLO vypracovala pre žalobcu cenovú ponuku, hoci obaja podnikatelia boli konkurentmi v predmetnom procese verejného obstarávania konkurentmi a žalobca predložil (alebo k predloženiu poskytol potrebnú súčinnosť) cenovú ponuku vypracovanú konkurentom do verejného obstarávania ako svoju vlastnú ponuku. Hoci žalobca popiera, že sa zúčastnil predmetného procesu verejného obstarávania, toto jeho vyjadrenie nemožno považovať za právne relevantné a možno ho hodnotiť iba ako účelové tvrdenie, zavádzanie, v snahe vyhnúť sa postihu za spáchaný správny delikt. Skutočnosť, že sa žalobca neohradil voči e-mailu od spoločnosti MAHRLO a neohradil sa voči oznámeniu o výsledku vyhodnotenia ponúk a zaslaniu zápisnice, ktoré mu bolo doručené verejným obstarávateľom dňa 10.8.2011, dokazuje žalobcovu vedomú účasť na vyššie opísanom koordinovanom postupe pri verejnom obstarávaní. 92. Neobstojí preto námietka žalobcu, že v konaní pred správnym orgánom nebolo preukázané, že žalobca prejavil svoju vôľu zúčastniť sa na dohode alebo dohodu reálne aplikoval v praxi a že absentuje aj vôľa žalobcu zúčastniť sa údajnej dohody obmedzujúcej súťaž. Práve naopak, z dôkazov vyššie opísaných vôľa koordinovať postup vo verejnom obstarávaní spôsobom obmedzujúcim hospodársku súťaž logicky vyplýva. 93. Z administratívneho spisu vyplýva, že porovnaním ponúk žalobcu a spoločnosti MAHRLO ako uchádzačov v predmetnom verejnom obstarávaní mal správny orgán potvrdenú ich mimoriadnu zhodu týchto ponúk pri výpočte výslednej cenovej ponuky. Správnemu orgánu sa podarilo zistiť, že žalobca v cenovej ponuke uviedol na svojej cenovej ponuke výslednú sumu 54.648,69 €, pričom však táto suma nezodpovedá skutočnému súčtu jednotlivých cenových položiek. Správny orgán po sčítaní všetkých cenových položiek zistil, že správna výsledná suma je v hodnote 54.648,77 €, a zodpovedá 1,05 násobku výslednej sumy uvedenej víťaznou spoločnosťou MAHRLO. Žalovaný z uvedeného správne vydedukoval, že nielen ceny za jednotlivé cenové položky boli určené ako 1,05 násobok ponuky víťaznej spoločnosti MAHRLO, ale aj pri určení výslednej sumy bol použitý index v hodnote 1,05 (výsledná suma spoločnosti MAHRLO je 52.046,37 € x index 1,05 = 54.648,69 €). Táto skutočnosť preukazuje záver žalovaného o mimoriadnej zhode medzi ponukami uvedených podnikateľov, ktorú nie je možné vysvetliť inak, ako tým, že postup týchto podnikateľov bol v predmetnom verejnom obstarávaní koordinovaný. Dôkazy zhromaždené v spisovom materiáli preukazujú záver, že cenová ponuka nebola pripravená nezávisle od ostatných účastníkov tohto verejného obstarávania, ale bola výsledkom protiprávnej koordinácie. 94. Pokiaľ žalobca namietal, že predmetná cenová ponuka nebola podaná žalobcom, táto nebola ani podpísaná spôsobom zaväzujúcim účastníka, teda konateľom žalobcu, a to na rozdiel od jeho iných ponúk, určených pre verejné obstarávanie, ani s touto námietkou sa správny súd nemohol nestotožniť. V uvedenej otázke bol súd stotožňujúc sa s argumentáciou žalovaného tej mienky, že Ing. Brláž ako zamestnanec žalobcu na pozícii vedúceho obchodného oddelenia bol relevantnou osobou zastupujúcou žalobcu v obchodných záležitostiach, a teda i vo verejných obstarávaniach. Z administratívneho spisu vyplýva, že uvedený stav nebol pre žalobcu výnimočný, pretože Ing. Brláž priamo spracúval ponuky za žalobcu a tiež ich aj podpisoval, a to aj pri verejných obstarávaniach. Ako zistil žalovaný v priebehu administratívneho konania, Ing. Brláž bol relevantnou osobou zastupujúcou žalobcu v obchodných záležitostiach a zároveň i vo verejných obstarávaniach, ponuky za žalobcu spracúvalo obchodné oddelenie a tiež priamo Ing. Brláž a tiež zo zmlúv, ktoré je možné nájsť na webových sídlach jednotlivých verejných obstarávateľov, prípadne na stránke Úradu vlády Slovenskej republiky, je zrejmé, že pri týchto zmluvách vystupuje Ing. Brláž bežne buď ako osoba, ktorá vybavuje veci súvisiace s uzatváraním týchto zmlúv, resp. ktorá dokonca žalobcu i priamo zastupuje a podpisuje zaňho relevantné dokumenty vrátane zmlúv na dodanie tovaru. 95. Žalobca vo svojej žalobe (ods. 25 odôvodnenia tohto rozsudku) uviedol: „Keďže žalobca vôbec nepôsobí na dotknutom tovarovom relevantnom trhu (čo žalovaný odmietol zisťovať a iba to účelovo predpokladal), nie je pre spoločnosti dodávajúce požadovaný (zhodný alebo podobný) tovar nijakým konkurentom, a teda principiálne nemôže byť účastníkom kartelovej dohody.“ Je zaujímavou skutočnosťou, ktorá podľa názoru správneho súdu iba dokresľuje (sama o sebe nepreukazuje) neštandardnosť situácie v predmetnom verejnom obstarávaní je, že žalobca sa (podľa jeho vlastných slov) nevenuje obchodovaniu s tovarom, ktorého obstaranie malo byť realizované v predmetnom verejnom obstarávaní (učebné pomôcky), ale (ako vyplýva aj z jeho internetovej stránky www.micronix.skvenuje sa diametrálne odlišnému obchodovaniu s iným tovarom (predovšetkým meracia technika). Nie je samozrejme vylúčené, vychádzajúc z predmetu podnikania podľa výpisu z obchodného registra, aby žalobca obchodoval aj s učebnými pomôckami, a preto nemožno akceptovať toto žalobcovo tvrdenie ako dôkaz vyvracajúci alebo spochybňujúci skutkové zistenia správneho orgánu. Z dôkazov zabezpečených v správnom konaní sa naopak javí, že uvedený obchod mohol súvisieť práve iba s predmetným verejným obstarávaní a požiadavkou na koordináciu postupu podnikateľov (žalobcu a spoločnosti MAHRLO). 96. Ako veľmi nepravdepodobné vyhodnotil správny súd tvrdenie žalobcu, že o svojej účasti v predmetnom verejnom obstarávaní nevedel. Žalobca totiž od spoločnosti MAHRLO obdržal elektronicky dokument s ponukou, ktorú má predložiť do verejného obstarávania, ktorá bola už nacenená. Uvedené nacenenie použil potom žalobca na svoj hlavičkový papier. Žalobcovi bola zo strany obstarávateľa výzva na predloženie ponuky k predmetnému verejnému obstarávaniu (pod názvom „Dodávka učebných pomôcok a ďalších potrieb“). Predmetnú výzvu aj so súťažnými pokladmi žalobca prevzal dňa 04.04.2011, čo preukazuje doručenka, ktorá je súčasťou administratívneho spisu. 97. Žalobca musel prinajmenšom vedieť, že excelovská tabuľka zaslaná od spoločnosti MAHRLO je úplne zhodná s tabuľkou, ktorá bola prílohou súťažných podkladov zaslaných obstarávateľom iba niekoľko dní predtým, a teda že cenová ponuka, ktorú zaslala spoločnosti MAHRLO na hlavičkovom papieri žalobcu môže byť použitá v predmetnom verejnom obstarávaní ako súťažná ponuka. Taktiež muselo byť po prijatí emailu od spoločnosti MAHRLO žalobcovi zrejmé, že spoločnosť MAHRLO bola rovnako ako žalobca vyzvaná na účasť v predmetnej súťaži a prípravu súťažnej ponuky. Ako tiež vyplýva z administratívneho spisu, žalobcovi bolo doručené aj oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk a zaslanie zápisnice (dňa 10.8.2011). Z uvedeného teda preukázateľne vyplýva, že žalobca vedel, že bol vyzvaný na predloženie súťažnej ponuky v predmetnom verejnom obstarávaní. 98. Žalobca namietal, že na jeho označenie ako účastníka protisúťažnej dohody a na vyvodenie sankcií voči nemu musel byť skutkový stav zistený bez akýchkoľvek pochybností, pričom si žalovaný nemôže domýšľať význam jednotlivých „dôkazov“ a odvodzovať z nich skutočnosti, ktoré z nich priamo nevyplývajú. Správny súd s námietkou žalobcu nesúhlasí a poukazuje na to, že dôkazy v administratívnom spise poskytujú jednoznačný záver, že išlo o paralelné správanie, pre ktoré neexistuje iné prijateľné vysvetlenie takéhoto správania sa žalobcu a spoločnosti MAHRLO ako to, ktoré uvádza žalovaný v rozhodnutiach napadnutých správnou žalobou. Žalobca v konaní a ani pred správnym súdom neposkytol iné alternatívne vysvetlenie uvedeného konania, napr. komu mala byť určená predmetná žalobcom dotvorená cenová ponuka, prečo sa neohradil voči e-mailu Ing. Jozefa Moleca, z ktorého bolo celkom zreteľné, že žalobca má pod svojim menom prezentovať cenovú ponuku, ktorá bola režírovaná iným subjektom a má byť poskytnutá zákazníkovi a prečo po prijatí oznámenia o vyhodnotení ponúk od verejného obstarávateľa zostal pasívny a nezisťoval, ako je možné, že je účastníkom verejného obstarávania, keď tvrdil, že o tom nemal vedomosť. Žalobca v žalobe tvrdil, že správnemu orgánu poskytol alternatívne vysvetlenie, a rovnako to tvrdil aj na pojednávaní pred súdom. Avšak to, čo žalobca nazýva vysvetlením, možno klasifikovať len ako spochybnenie záverov, ktoré však logicky vyplývajú z dôkazov zadovážených v deliktuálnom konaní, na vyvrátenie prípadne spochybnenie ktorých žalobca nepredložil žiaden dôkaz, okrem tvrdenia, že z dôkazov vyplývajúce závery môžu mať aj iné (neuviedol však aké) vysvetlenie. 99. Správny súd sa nestotožnil s námietkou, že žalovaným musel byť zámer zúčastniť sa protisúťažného konania preukázaný bez akejkoľvek rozumnej pochybnosti s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci účastníkov Aalborg Portland a i./ Komisii Európskych spoločenstiev. Súd v tomto rozsudku uvýdza, že ôčinnosti v rámci protisúťažných postupov a dohôd sa uskutočňujú tajne, stretnutia sa uskutočňujú potajomky a na ne sa vzťahujúca dokumentácia je obmedzená na minimum. Z toho vyplýva, že ak aj Komisia objaví písomnosti jasne potvrdzujúce protiprávne naviazanie kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, tieto písomnosti obyčajne budú len zlomkovité a nesúrodé do tej miery, že je často nutné vyvodiť niektoré detaily prostredníctvom dedukcií. Vo väčšine prípadov sa preto existencia protisúťažného postupu alebo dohody musí vydedukovať z určitého množstva zhôd okolností a znakov, ktoré posudzované ako celok môžu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovať dôkaz porušenia pravidiel hospodárskej súťaže.“ Taktiež správny súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci BPB plc/ Komisii Európskych spoločenstiev, sp. zn. T - 53/03, v ktorom sa priamo uvádza, že „z uvedenej judikatúry vyplýva, že tvrdenie žalobcu, podľa ktorého musí Komisia predložiť dôkaz „bez akejkoľvek rozumnej pochybnosti“ (beyond reasonable doubt) o existencii porušenia v prípade, že ukladá prísne pokuty, musí byť zamietnutý.“ 100. Za neopodstatnenú považoval súd aj námietku, že žalovaný vo svojom rozhodnutí neurčil relevantný trh. Súd poukazuje na právny záver vyjadrený žalovaným v jeho rozhodnutiach, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Relevantný trh je potrebné zo strany správneho orgánu určiť len vtedy, ak je to potrebné pre určenie, či je dohoda schopná ovplyvniť trh medzi členskými štátmi alebo ak nemožno stanoviť cieľ obmedzenia súťaže. Vymedzenie relevantného trhu nie je potrebné v prípade tzv. cieľových dohôd, nakoľko tieto sú schopné už svojou podstatou narušiť hospodársku súťaž, a to bez ohľadu na dopady týchto dohôd na relevantný trh a bez ohľadu na to, aký je podiel účastníkov konania na relevantnom trhu. Takouto typologicky klasifikovanou dohodou je i kolúzia vo verejnom obstarávaní. Pokiaľ je zistený protisúťažný cieľ dohody, nie je potrebné skúmať jej následky, či vôbec mala dohoda za následok ovplyvnenie súťaže. Pre posúdenie aplikácie § 4 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže je uvedené právne irelevantné. 101. Súd z vyššie uvedených dôvodov nemal pochybnosti o tom, že v posudzovanom prípade dotknutí u´cˇastni´ci administratívneho konania koordinovali svoje spra´vanie pri u´cˇasti a predkladani´ ponu´k v predmetnom verejnom obstara´vani´ a svojim postupom tak vylu´cˇili hospoda´rsku su´tˇazˇ o predmet za´kazky, kedˇzˇe cielˇom ich konania bolo vyhnu´tˇ sa skutocˇnej su´tˇazˇi, resp. predstieratˇ su´tˇazˇ, aby zabezpecˇili vi´tˇazstvo vopred urcˇene´ho ucha´dzacˇa. Konanie žalobcu, ako vyplýva z dôkazov vykonaných správnym orgánom v posudzovanom konaní, naplnilo všetky definičné znaky zosúladený postup medzi podnikateľmi, ktorý bol dohodou obmedzujúcou súťaž v zmysle § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. b) a § 4 ods. 3 písm. f) zákona o ochrane hospodárskej súťaže v znení účinnom v čase rozhodnom pre posúdenie predmetného skutku. 102. Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne postupoval aj pri stanovení výšky pokuty, nakoľko výška pokuty v rozsahu, v akom ju žalobcovi uložil žalovaný, je absolútne neprimeraná a pre žalobcu má likvidačný charakter. 103. Správny súd vo všeobecnosti podotýka, že primeraným v zmysle čl. 1 ods. 1 a čl. 13 ods. 4 Ústavy SR je len taký zásah do základných práv a slobôd, ktorý je v demokratickom a právnom štáte nevyhnutný na dosiahnutie verejného záujmu (takýto zásah ospravedlňujúceho) a sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť miernejšími prostriedkami. Jednou zo zásad ukladania trestov je zásada primeranosti trestu, v zmysle ktorej platí, že trest by mal byť úmerný škode, ktorú páchateľ činom spôsobil a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Trest nesmie byť ukladaný mechanicky bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný delikt, by mal nespravodlivosť spôsobenú deliktom napraviť, ale nie však viac rozmnožiť. Neprimeraný trest totiž nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest. 104. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdený likvidačný charakter uloženej mu pokuty, toto svoje tvrdenia žalobca nijako nerozvinul a neuviedol dôvody, prečo by uložená pokuta spôsobila pre žalobcu taký zásah do jeho majetkovej sféry, ktorý by zapríčinila jeho likvidácia. Možno len konštatovať, že uvedené tvrdenie žalobcu sa zjavne nezakladalo na pravde, keďže v čase od podania žaloby (23.04.2015), počas konania pred správnym súdom v pôvodnom konaní, ktoré vyústilo v rozsudok č.k. 2S/94/2015-94 zo dňa 06.12.2017, počas konania pred kasačným súdom a aj v čase rozhodovania správneho súdu v tomto konaní 30.09.2020, žalobca nezaznamenal zaplatením pokuty vážnejšiu ujmu, keď podľa informácií z www.finstat.sk <http://www.finstat.sk> tržby žalobcu presahujú (od podania žaloby) každoročne 2,3 milióny eur. 105. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný uložil žalobcovi pokutu aj napriek tomu, že nebola preukázaná jeho účasť na dohode obmedzujúcej hospodársku súťaž, uvedený argument súd neakceptoval s poukazom na to, že podľa názoru správneho súdu skutok, ktorý je správnym deliktom v zmysle žalobou napadnutých rozhodnutí bol žalobcovi preukázaný, k čomu sa už súd vyjadril v odsekoch 59 až 101 odôvodnenia tohto rozsudku. 106. Žalobca namietal nesprávny postup pri stanovení výšky pokuty a rozpor s Metodickým pokynom. Namietal, že pri stanovovaní a určovaní výšky pokuty žalovaný neprihliadol na námietky žalobcu a postupoval v rozpore so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže, poukazujúc na to, že správny orgán je povinný pri ukladaní pokuty posudzovať závažnosť aj dĺžku trvania porušovania ustanovení uvedeného zákona, porušovania ustanovení osobitného predpisu alebo porušovania podmienky, povinnosti alebo záväzku uloženého rozhodnutím úradu. 107. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. 108. Zákon o ochrane hospodárskej súťaže na jednej strane ustanovuje priamo povinnosť žalovanému za porušenie § 4 ods. 1 uložiť pokutu, zároveň však správnemu orgánu ponúka možnosť zohľadniť okolnosti konkrétneho prípadu a uložiť pokutu na základe vlastného uváženia do výšky až 10% z obratu (podľa § 10 ods. 3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie). Kritériami, ktorými sa pri posudzovaní veci žalovaný riadi sú v zákone na ochranu hospodárskej súťaže uvedené v§ 38 ods. 10 (v znení účinnom do 31.12.2011). Správny orgán pri ukladaní pokuty posudzuje závažnosť a dĺžku trvania porušovania ustanovení tohto zákona, porušovania ustanovení osobitného predpisu alebo porušovania podmienky, povinnosti alebo záväzku uloženého rozhodnutím úradu. Pri posudzovaní závažnosti porušovania berie do úvahy jeho povahu, skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné, veľkosť relevantného trhu. Okrem týchto kritérií úrad pri ukladaní pokuty berie do úvahy aj iné skutočnosti, najmä opakované porušovanie tým istým podnikateľom, odmietnutie podnikateľa spolupracovať s úradom, postavenie podnikateľa ako vodcu alebo iniciátora porušovania, získanie majetkového prospechu v dôsledku porušovania alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaž v praxi. 109. Pri posúdení uloženej sankcie, ktorá predstavuje diskrečnú právomoc správneho úradu, v ktorej jej nemôže byť bránené a je limitovaná len zákonom a zásadami zdravej logiky, je pre súd rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Správny súd po posúdení veci konštatoval, že výška pokuty nepresahuje zákonom stanovenú hranicu a odôvodnenie uloženej sankcie zodpovedá požiadavkám preskúmateľnosti. 110. Žalovaný pri ukladaní pokuty zvažuje ako základné kritéria závažnosť a dĺžku trvania porušovania ustanovení tohto zákona. Závažnosť porušovania zákona je determinovaná povahou, potenciál nežiaduco ovplyvniť trh resp. aj reálny dopad na trh. V určitých prípadoch (nie však pri hard core karteloch, správny orgán posudzuje veľkosť relevantného trhu. Okrem základnch kritérií sú pre správny orgán relevantné žalovaný pri ukladaní pokuty berie do úvahy aj iné skutočnosti uvedené v tretej vete vyššie opísaného § 38 ods. 10 zákona o ochrane hospodárskej súťaže. 111. Protiprávneho konania sa u´cˇastni´ci konania dopustili v súvislosti s u´cˇastˇou a predkladaním ponu´k vo verejnom obstara´vani´. Takéto dohody o cenách podobne ako dohody o rozdelení trhu sú považované za ťažké kartely. 112. Nakolˇko sa jednalo o verejne´ obstara´vanie, v ktorom boli vyuzˇi´vane´ verejne´ financˇne´ prostriedky, nie je mozˇne´ vylu´cˇitˇ, zˇe v do^sledku kartelovej dohody dosˇlo (mohlo dôjsť) k neefekti ´vnemu vyuzˇitiu verejny´ch financii´, nakolˇko narusˇeni´m procesu vy´beru najlepsˇej ponuky sa vi ´tˇazom verejnej su´tˇazˇe stal vopred urcˇeny´ podnikatelˇ. 113. Nemozˇno zanedbatˇ skutocˇnostˇ, že narusˇenie procesu vy´beru je spôsobilé zvysˇovať ceny nad konkurencˇnu´ u´rovenˇ v neprospech spotrebitelˇov. Neprípustnou koordinácia uchádzačov vo verejnom obstarávaní sa súťažný a transparentný proces deformuje. Predložené cenové ponuky nie sú výsledkom súťaže ale výsledkom dohody, ktorej účastníci obmedzujú súťaž v záujme získať čo najvyšší prospech v nepomere so záujmami a cieľmi verejného obstarávania. Uvedené má za následok neefektívne vynakladanie verejných financií. 114. Žalovaný pri žalobcovi konštatoval dohodu obmedzujúcu súťaž v súvislosti s jedným verejným obstarávaním, čo pri uložení sankcie zohľadnil, avšak skutočnosť, že ostatní účastníci administratívneho konania boli zúčastnení na viacerých protisúťažných dohodách nemôže vo vzťahu k žalobcovi vyznieť ako poľahčujúca okolnosť, keďže okolnosti v prospech účastníka sa posudzujú len v kontexte páchaného skutku, nie konania pred správnym orgánom. Okrem toho žalobcom uvádzaná skutočnosť nie je súčasťou poľahčujúcich okolností uvedených v Metodickom pokyne (bod 6.2). Pokiaľ ide možnosť uplatnenia programu zhovievavosti, možno s určitosťou konštatovať, že žalobca k jeho uplatneniu nespĺňal podmienky ustanovení v § 38d zákona o ochrane hospodárskej súťaže ani interného predpisu žalovaného k programu zhovievavosti zo dňa 01.08.2014. 115. Pokiaľ žalobca namietal nesplnenie povinnosti vyhodnocovať efekt v rozhodnutí konštatovanej protisúťažnej dohody medzi žalobcom a spoločnosťou MAHRLO súd poukazuje na skutočnosť, že išlo o cieľovú dohodu. Existencia cieľovej dohody konštatovaná správnym orgánom, ako už súd vysvetlil v ods. 80 odôvodnenia tohto rozsudku sama o sebe zakladá predpoklad protisúťažného konania v rozpore s § 4 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže a pri takýchto dohodách obmedzujúcich hospodársku súťaž postačuje ich spôsobilosť hospodársku súťaž nežiaduco obmedziť. Na konštatovanie protiprávnosti nemusí byť preto potvrdené, či bola dohoda realizovaná a ani to, či mala aj priamy dopad na konkrétny geografický relevantný trh. Z tejto premisy možno logicky odvodiť, že pri cieľových dohodách nie je nevyhnutné skúmať priamy dopad na trh a hospodársku súťaž. Správny súd sa stotožnil s vyjadrením žalovaného, že „pokiaľ je zistený protisúťažný cieľ dohody, nie je potrebné skúmať jej následky.“ 116. Uvedený spôsob posudzovania je v súlade aj s Metodickým pokynom žalovaného (Metodický pokyn o postupe pri určovaní pokút v prípadoch zneužívania dominantného postavenia a dohôd obmedzujúcich súťaž zo dňa 01.07.2014). 117. V zmysle Metodického pokynu pri výpočte relevantného obratu správny orgán zvyčajne vychádza z údajov o predajoch realizovaných podnikateľom za posledné uzavreté účtovné obdobie, v ktorom sa podnikateľ zúčastnil na protisúťažnom konaní. V prípade ak sú údaje neúplné, nedôveryhodné alebo neodrážajú postavenie podnikateľa na trhu, môže žalovaný určiť relevantný obrat na základe iných informácií, ktoré sú v danom prípade relevantné. V prípadoch, kedy nie je možné relevantný obrat určiť alebo vyčísliť, správny orgán postupuje v závislosti od špecifík jednotlivého prípadu a ako alternatívu relevantného obratu použije taký údaj, ktorý najviac zodpovedá relevantnému obratu tak, aby boli zachované základné východiská ukladania pokút. (bod 3. Relevantný´ obrat, odseky 8. až 10. Metodického pokynu). 118. V súlade s vyššie uvedenou metodikou bol v prípade žalobcu, ktorý sa predajom učebných pomôcok nezaoberá a nezaoberal sa ani v rozhodnom období (v roku 2011), pre výpočet základnej sumy pokuty ako východiskový braný obrat dosiahnutý z predaja meracej techniky. 119. V súlade s metodickým pokynom je určená i výška pokuty 62 139,31 €. Je výsledkom výpočtu zo sumy relevantného obratu žalobcu za rok porušenia (2011), ktorý predstavoval 1 242 786,25 €. Za vyššie opísané okolnosti porušenia určujúce závažnosť porušenia zákona bola v súlade s relevantnou metodikou žalovaným určená sadzba 5% z obratu (bod 4. Závažnosť, odseky 12. až 17. Metodického pokynu). Za dĺžku porušovania zákona bol ako súčiniteľ určená 1. Ide o koeficient odra´zˇaju´ci dl´zˇku trvania porusˇovania za´kona. Pri urcˇovani´ dl´zˇky trvania porusˇovania za´kona u´rad zohlˇadni´ cele´ roky a cele´ mesiace, kedy porusˇenie trvalo, najmenej vsˇak jeden mesiac. Obdobie kratsˇie ako mesiac sa povazˇuje za 1 mesiac (bod 5. Dĺžka porusˇovania za´kona, odseky 18. až 19. Metodického pokynu). 120. Takáto výška pokuty podľa názoru súdu bola určená v intenciách určených zákonom o ochrane hospodárskej súťaže a bola vyčíslená v súlade s Metodickým pokynom. Taktiež pokuta v uvedenej výške spĺňa všeobecné požiadavky na jej represívnu funkciu a zároveň funkciu individuálnej a generálnej prevencie. 121. Pokiaľ ide o žalobcu, pokuta za jeho konanie v rozpore so zákonom v uvedenej výške zabezpečí jeho odstrašenie od ďalšieho protisúťažného konania. Zároveň pokuta plní funkciu generálnej prevencie, nakoľko má dostatočne odstrašujúci vplyv aj na ostatných podnikateľov, najmä z dôvodu verejnosti prístupného zverejnenia rozhodnutia o pokute na webovom sídle žalovaného. 122. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Žalobu žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú a zamietol ju podľa § 190 SSP. 123. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, žalobné dôvody neodôvodňujú zrušenie napadnutých rozhodnutí, ako to žiadal žalobca, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 124. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia. 125. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).