Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/184/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202161 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1015202161.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: npráp. Ľubomír G., M. XXX, právne zastúpený: JUDr. Ľubomíra Vašistová Virová, advokátka, Zimná č. 62, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-64/2015/OPK zo dňa 21.10.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia žalovaného 1. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie ministra žalovaného č. KM-OLVS-64/2015/OPK zo dňa 21.10.2015, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bol potvrdený personálny rozkaz žalovaného č. 112 zo dňa 20.05.2015, ktorým bol žalobca naposledy služobne zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii referent oddelenia bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií Okresného dopravného inšpektorátu v Spišskej Novej Vsi, Okresného riaditeľstva PZ v Spišskej Novej Vsi, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, služobného úradu Ministerstva vnútra SR podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákona č. 73/1998 Z.z.“)prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. 2. Žalobca bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky pre porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Skutková podstata, ktorá tento dôvod zakladala, spočívala na skutočnosti, že žalobca v súvislosti s vlastným výkonom štátnej služby v jeho služobnom zaradení v rámci vykonávania administratívnych prác súvisiacich s evidenciou motorových vozidiel po predložení vypísaných žiadostí o vykonanie zmeny žiadateľmi, adresovaných na oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií Okresného dopravného inšpektorátu v Spišskej Novej Vsi po vybratí správneho poplatku vo forme kolkových známok, nenalepil tieto kolky na miesto na to určené, ďalej kolky neznehodnotil odtlačkom pečiatky zo štátnym znakom Slovenskej republiky jemu pridelenej najmenej v prípade predložených žiadostí o vykonanie zmeny: - Dňa 25.06.2014 držiteľkou a vlastníčkou vozidla I. R., bytom G. T. D., (vozidlo značky Z. Z ev. č. SN XXX SH) s kolkami v hodnote XX eur, - S. 26.06.2014 držiteľom a vlastníkom vozidla U. W., bytom G. T. - D. (vozidlo značky X. H., ev. č. SN XXX OC) s kolkami v hodnote XX eur, - Dňa 20.08.2014 držiteľkou a vlastníčkou vozidla U. U., bytom G. T. D. (vozidlo značky C. XXX, ev. č. SN XXX CD) s kolkami v hodnote XX eur, - Dňa 20.08.2014 držiteľom a vlastníkom vozidla D. G., bytom G. T. D. (vozidlo značky D. B., ev. č. SN XXX BM) s kolkami v hodnote XX eur Všetko v prípadoch, keď evidenčný úkon podliehal plateniu správneho poplatku a vydávalo sa osvedčenie o evidencii časť I alebo II. 3. Skutočnosti, ktoré zakladali dôvod prepustenia žalobcu zo služobného pomeru zistila ako prvá nadriadená vedúca Oddelenia bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií ODI v Spišskej Novej Vsi dňa 24.03.2015 počas kontroly žiadosti o vykonanie zmien v elektronickej evidencii vozidiel. 4. O prepustení žalobcu podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodol minister vnútra SR dňa 20.05.2015 ako funkčne príslušný podľa čl. 2 písm. o/ bod 2 nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov PZ (personálna pôsobnosť). 5. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca po vybratí správneho poplatku vo forme kolkových známok nenalepil tieto kolky na miesto na to určené, ďalej kolky neznehodnotil otlačkom pečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky jemu pridelenej najmenej v prípadoch 4 preukázateľne predložených žiadostí o vykonanie zmeny všetko v prípadoch, keď evidenčný úkon podliehal plateniu správneho poplatku a vydávalo sa osvedčenie o evidencii. Rozhodné nebezpečenstvo pre služobný pomer spočívalo na skutočnosti, že žalobca tak nezabránil zneužitiu, prípadne opätovnému použitiu predmetných kolkov, ktoré prevzal spolu so žiadosťou o vykonanie zmien v evidencii motorových vozidiel. Obdobného konania sa žalobca mal dopustiť aj v predchádzajúcom období vo väčšom množstve prípadov, pričom na podporu preukázaného porušenia služobnej povinnosti nadriadená žalobcu zabezpečila informáciu z úrovne odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite, úradu inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR č. SKIS-34/BKOK-V-2015 zo dňa 11.05.2015, z ktorej vyplýva, že žalobcom bolo ku dňu 18.03.2015 vydaných celkom 246 žiadostí, v ktorých chýbali doklady o zaplatení správnych poplatkov v celkovej výške 8.041,50 eur. 6. Správny orgán mal skutok preukázaný z výpovede svedkov - osôb vyššie uvedených žiadajúcich z vykonania zmien v elektronickej evidencii vozidiel, ďalej z výpovede žalobcu, fotokópie služobnej činnosti žalobcu, prezenčných listín zo dňa 14.01.20104 a 14.10.2014 o oboznámení žalobcu s nariadením prezidenta Policajného zboru č. 20/2013 zo dňa 17.12.2013 o postupe pri evidovaní vozidiel, prehľad o udelených disciplinárnych odmenách a uložených disciplinárnych opatreniach, hodnotenie služobnej činnosti žalobcu zo dňa 11.05.2015, fotokópie plánu služieb Oddelenia bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií ODI v Spišskej Novej Vsi na mesiac jún a august 2014 a na mesiac máj 2015, stanovisko Základnej organizácie Odborového zväzu polície v Spišskej Novej Vsi zo dňa 11.05.2015 a súvisiace záznamy a doklady vyplývajúce z priebehu konania. 7. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný správny orgán v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení v časti VI. tohto rozsudku. II. Žaloba 8. Včas podanou žalobou, súdu doručenou dňa 28.12.2015, sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-64/2015/OPK zo dňa 21.10.2015, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bol potvrdený personálny rozkaz žalovaného č. 112 zo dňa 20.05.2015, ktorým bol žalobca naposledy služobne zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii referent oddelenia bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií Okresného dopravného inšpektorátu v Spišskej Novej Vsi, Okresného riaditeľstva PZ v Spišskej Novej Vsi, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, služobného úradu Ministerstva vnútra SR podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného vydaného v oboch stupňoch a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 9. Žalobca namietal, že personálny rozkaz, ktorým bol prepustený zo služobného pomeru mu nikdy nebol doručený. Jeho kópia sa mu náhodne dostala do rúk dňa 01.06.2015, keď na základe personálneho rozkazu odovzdával po ukončení služobného pomeru ku dňu 31.05.2015 všetky veci, ktoré obdržal pri výkone služobného pomeru. Uviedol, že dňa 05.05.2015 ukončil práceneschopnosť a od 06.05.2015 nastúpil na dovolenku. Personálny rozkaz o prepustení mu nebol doručený v zmysle zákona priamo do vlastných rúk a nebol mu doručený ani poštou na poslednú známu adresu. Na adrese trvalého pobytu sa dlhodobo nezdržiava, ale zdržiava sa na adrese Korytno 2, Markušovce. O tejto adrese mal vedomosť aj žalobcov nadriadený, pretože v minulosti to uvádzal na dovolenkových lístkoch. V rozhodnutí žalovaného sa uvádza, že 5 dovolenkových lístkoch, ktoré žalovaný zabezpečil nie je uvedená adresa Korytno 2, Markušovce. Posledné dovolenkové lístky však boli porozpisované tak, aby som čerpal aj starú dovolenku ako aj novú dovolenku a tieto lístky všetky naraz žalobca podpisoval v práci, podľa pokynov osoby poverenej týmito záležitosťami, ktorá mu kázala to podľa jeho slov podpisovať, zjavne však nedopísala adresu, na ktorej som sa v uvedenom čase zdržiaval a mal zdržiavať. Pokiaľ žalovaný vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že na doklade potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti je uvedená adresa žalobcovho trvalého bydliska, žalovaný uviedol, že v ambulancii ošetrujúcej lekárky neuviedol adresu na ktorej sa bude zdržiavať. Uvedené potvrdenie bolo vystavené zdravotnou sestrou, ktorá pravdepodobne uviedla automaticky adresu trvalého bydliska. V karte pacienta má uvedenú adresu na ktorej sa pravidelne zdržiava, a to Korytno 2, Markušovce. Na uvedenej adrese viackrát boli vykonané kontroly, či dodržiavam liečebný proces. 10. Ďalej žalobca tvrdil, že v konaní nebol náležite zistený skutkový stav. Dôkazy, ktoré si zaobstaral prvostupňový správny orgán nie sú postačujúce, aby bolo konštatované, že žalobca porušil hrubým spôsobom služobnú prísahu. V prípade, ak pri svojej práci pochybil, maximálne mohol porušiť interné predpisy, na základe čoho však nie je možné skonštatovať, že jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Správny orgán pri rozhodovaní o jeho prepustení zo služobného pomeru vychádzal z rozpisu služieb, z odtlačku malej okrúhlej pečiatky s číslom 14, ktorá sa mala nachádzať na žiadostiach o vykonanie zmeny predložených Okresnému dopravnému inšpektorátu v Spišskej Novej Vsi, ako aj z fotokópií elektronických výstupov. Žalobca však má zato, že uvedené dôkazy nie sú postačujúce a nepreukazujú, že žalobca akýmkoľvek spôsobom porušil a zneužil svoje zaradenie na dopravnom inšpektoráte. Pokiaľ ide o informáciu z odboru boja proti korupcie a organizovanej kriminalite, Úradu inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR, táto sama o sebe nepreukazuje porušenie akejkoľvek služobnej povinnosti osobou žalobcu, ale je len informáciou a nie rozhodnutím a zároveň ide o nezákonný orgán. Žalobca tvrdil, že nebolo preukázané také hrubé porušenie služobnej povinnosti jeho osobou, ktoré by zakladalo skutkovú podstatu prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.. 11. Žalobca tiež namietal porušenie jeho procesných práv. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že aj napriek rozsiahlym opatreniam nadriadeného sa nepodarilo zabezpečiť žalobcovu účasť k oboznámeniu sa s materiálom a návrhom na žalobcovo prepustenie, keďže počas čerpania dovolenky nereagoval na možnosť preštudovania spisu. Pokiaľ bol žalobca na možnosť nahliadnuť do spisu upozornený sms správami, uvedený inštitút nie je v zmysle zákona spôsobom oznamovania procesných úkonov. V súvislosti s doručovaním sms - správ taktiež žalobca uviedol, že mobilný telefón mal vypnutý vzhľadom na nezaplatené faktúry. Uvedeným konaním nadriadeného sa mu odňala možnosť oboznámiť sa so spisovým materiálom a tak navrhnúť dôkazy v tomto konaní a náležite sa obhajovať. Poukázal na to, že sám odvolací orgán konštatoval vo svojom rozhodnutí, že mu malo byť zaslané predvolanie na preštudovanie prostredníctvom pošty na adresu trvalého bydliska, ktorá sa vrátila ako nedoručená, čo preukazuje tvrdenie žalobcu, že sa na adrese trvalého bydliska dlhodobo nezdržiaval. Konštatovanie žalovaného, že postup nadriadených je možné považovať za dostatočné až vyčerpávajúci vzhľadom na žalobcom vytvorené prekážky neobstojí a neospravedlní nezákonnosť postupu správneho orgánu pred vydaním napadnutého rozhodnutia. 12. Žalobca poukázal na ust. § 192 ods. 5 zák. č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého policajta možno prepustiť zo služobného pomeru len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa keď tento dôvod vznikol. Z dôvodu porušenia zákonných ustanovení týkajúcich sa doručovania rozhodnutí určených do vlastných rúk, nebolo rozhodnuté o prepustení žalobcu podľa jeho tvrdenia v lehote dvoch mesiacov, resp. mu nebolo uvedené rozhodnutie o prepustení zákonným spôsobom doručené, čím zaniklo právo rozhodnúť o prepustení zo služobného pomeru. III. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 01.03.2016, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 14. Žalovaný neakceptoval námietky predložené žalobcom. K problematike doručovania napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že rozhodnutie bolo nadriadeným zaslané na adresu trvalého bydliska žalobcu Rudňany č. 327 a tiež na adresu v Spišskej Novej Vsi, kde býva manželka žalobcu. Obálky obsahujúce napadnuté rozhodnutie boli na poštu podané dňa 20.05.2015, dňa 21.05.2015 boli uložené na pošte z dôvodu neúspešného pokusu o ich doručenie žalobcovi. Za účelom správneho doručenia na aktuálnu adresu bola vopred vykonaná lustrácia žalobcu v evidencii policajného zboru, kde má žalobca uvedenú adresu Rudňany č. 327. Posledná práceneschopnosť žalobcu zo dňa 07.04.2015 uvádzala, že sa bude liečiť na adrese Rudňany č. 327. K argumentácii žalobcu, že sa zdržiava na inej adrese žalovaný uviedol, že poveril OOPZ Markušovce, ktoré má vo svojom služobnom obvode Obec Markušovce, časť Korytné, aj obec Rudňany, aby vykonávali opakovane pokus o skontaktovanie sa so žalobcom v tejto lokalite. Zároveň hliadky PZ dostali inštrukciu, aby v prípade výskytu žalobcu informovali o tejto skutočnosti riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Spišskej Novej Vsi. Úradné záznamy hliadok PZ o tejto činnosti sú obsahom spisu. Obdobnú úlohu dostali aj hliadky OOPZ Spišská Nová Ves k doručovaniu obálky s napadnutým rozhodnutím aj na adrese Spišská Nová Ves, trieda 1. mája č. 47. Hliadky OOPZ boli pri pokuse doručiť predmetnú písomnosť žalobcovi neúspešné. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa úmyselne a vedome vyhýbal doručeniu napadnutého rozhodnutia, mal vedomosť o tom, že je vedené konanie vo veci jeho prepustenia. 15. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky zákonné predpoklady uvedené v ustanovení § 241 zák. č. 73/1998 Z.z. Pokiaľ ide o námietku neoboznámenia žalobcu so spisovým materiálom a s návrhom na jeho prepustenie žalovaný poukázal na to, že z obsahu spisového materiálu vyplýva, že dňa 06.05.2015 žalobca komunikoval s nadriadenou, ktorá zo stretnutia vypracovala úradný záznam. Žalobca jej sám uviedol číslo mobilného telefónu, na ktorom bude zastihnuteľný. Bol zároveň nadriadenou vyzvaný, aby sa v nasledujúci deň, resp. najneskôr do 11.05.2015 o 07:30 hod. dostavil k preštudovaniu spisu v konaní o prepustení. Na druhý deň mal už mobilný telefón vypnutý a nebol zastihnuteľný. Zároveň vykonal pokus doručiť mu výzvu na preštudovanie návrhu a administratívneho spisu týkajúceho sa prepustenia prostredníctvom OOPZ Spišská Nová Ves a OOPZ Markušovce. Taktiež sa pokúsil uvedenú zásielku doručiť žalobcovi prostredníctvom pošty, kde sa zásielka z trvalého pobytu vrátila ako nedoručená. 16. Žalovaný zdôraznil, že žalobné námietky nemenia nič na skutočnosti, že žalobca svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď zneužil svoje služobné postavenie tým, že v rozpore s právnymi predpismi v súvislosti s vykonaním evidenčných úkonov v informačnom systéme evidencii vozidiel Ministerstva vnútra SR nenalepil na viacerých prípadoch v príslušných žiadostiach žiadateľov o vykonanie zmeny doklad o zaplatení správneho poplatku vo forme kolkových známok a neznehodnotil tento doklad na obidvoch dieloch odtlačkom pečiatky v príslušných žiadostiach, navyše tieto doklady (kolkové známky) sa v jemu pridelených spisoch, ktoré mal uložené v mieste výkonu štátnej služby jemu pridelenej plechovej skrini nenachádzali napriek tomu, že mu ich žiadatelia predložili zároveň s príslušnými žiadosťami. Svojim konaním tak nezabránil zneužitiu, prípadnému opätovnému použitiu predmetných kolkov, ktoré prevzal spolu so žiadosťou o vykonanie zmien v evidencii motorových vozidiel. Obdobného konania sa pritom žalobca dopustil aj v predchádzajúcom období vo väčšom množstve prípadov. IV. Relevantné právne predpisy 17. Podľa § 3 zákona č. 73/1998 Z. z. v služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona rozhoduje minister a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len „nadriadený“), ak tento zákon neustanovuje inak. 18. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!". 19. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. 20. Podľa § 48 ods. 3 písm. g) a h) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor a je povinný dodržiavať služobnú disciplínu. 21. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 22. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. 23. Podľa § 244 zákona č. 73/1998 Z. z. proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad. O rozklade rozhoduje minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Pre rozklad a konanie o ňom platia ustanovenia o odvolaní. 24. Podľa § 266 ods. 3 a 4 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a 246 sa oznamujú doručením ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým. Povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo účastník konania písomnosť prevezme alebo jej prijatie odmietne. Ak sa písomnosť uložená na pošte nevyzdvihla, nastanú účinky jej doručenia na tretí deň od jej uloženia. Na túto lehotu sa nevzťahuje ustanovenie § 262 o počítaní času. V. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR 25. Krajský súd v Bratislave vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 2S/294/2015-56 zo dňa 24.01.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 2S/294/2015-61 zo dňa 04.08.2018, ktorým napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 26. Žalovaný proti rozsudku krajského súdu podal kasačnú sťažnosť. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 10Sžk/31/2018 zo dňa 21.08.2019 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 27. Najvyšší súd poukazujúc na dôvody, z ktorých vyplýva právny záver o zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí a ktoré sú uvedené v jeho rozhodnutí (10Sžk/31/2018) citované v časti VI. tohto rozsudku, zaviazal krajský súd, aby v ďalšom konaní v zmysle uvedených právnych názorov kasačného súdu (§ 469 SSP) opätovne rozhodol. VI. Posúdenie veci správnym súdom 28. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 S.s.p.) opätovne súc viazaný právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v zrušujúcom rozhodnutí preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že v intenciách žalobných námietok žalobe nemožno vyhovieť. 29. Za daných okolností javí sa ako vhodné a účelné poukázať na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/31/2018 zo dňa 21.08.2019, z ktorého záväzný právny záver vyplýva: - s rozhodnutím súdu sa stotožňuje, má za to, že súd správne skonštatoval, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože rozhodnutie a postup sťažovateľa v medziach žaloby neboli v súlade so zákonom. - krajský súd vydal opravné uznesenie zo dňa 04.04.2018, ktorým uvedené chyby v písaní v odôvodnení rozsudku str. 7 bod 23 a str. 10 bod 36 odstránil. - sa stotožňuje s rozhodnutím krajského súdu, v ktorom súd skonštatoval nenáležité zistenie skutkového stavu. - nebolo preukázané také hrubé porušenie služobnej povinnosti jeho osobou, ktoré by zakladalo skutkovú podstatu prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. - naďalej zotrváva na dôvodoch žaloby pokiaľ ide aj o ďalšie výhrady, a to nedoručenie rozhodnutia do vlastných rúk, porušenie procesných práv. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby bol napadnutý rozsudok potvrdený ako vecne správny. VII. Právny názor Najvyššieho súdu 30. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala oprávnená osoba včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) dospel k záveru o potrebe zrušenia rozhodnutia krajského súdu a vrátenia veci súdu na ďalšie konanie. Takto kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21. augusta 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). 31. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!". 32. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z. z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. 33. Podľa § 48 ods. 3 písm. a), b), f), g), h) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný plniť svedomité úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený; vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas; zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného; v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor; dodržiavať služobnú disciplínu. 34. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 35. V zmysle §192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z., o prepustení policajta z dôvodov uvedených v 192 ods. 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka aj doručiť (znenie ustanovenia zákona účinné do 31.12.2015). 36. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. 37. Podľa §241 ods. 1,2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 38. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.: 1/ za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 2/ dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. 3/ účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. 4/ oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 39. Podľa § 462 ods. 1 S.s.p., ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí. 40. Podľa § 467 ods. 3 S.s.p., ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. 41. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci keď dospel k záveru o nedostatočne zistenom skutkovom stave resp. nedostatočnom odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Sťažovateľ zároveň poukázal na tri odlišné právne názory a závery v jednom konaní. Mal za to, že obe správne rozhodnutia spĺňajú všetky formálne náležitosti rozhodnutia, ktoré vyžaduje zákon a nevykazujú žiadne vady ktoré by mohli zakladať ich neplatnosť. Vzhľadom na uvedené podstatnou otázkou vo veci bolo posúdenie, či v správnom konaní bol zabezpečený dostatok dôkazov na vyvodenie záveru o existencii zákonného dôvodu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z a či bol tento dôvod zo strany sťažovateľa v preskúmavanom rozhodnutí dostatočne odôvodnený. 42. Kasačný súd primárne poukazuje na to, že zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany než je to u zamestnancov v pracovnom pomere a kladie na nich vyššie nároky a požiadavky na čestnosť a rešpektovanie zákona. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 26.11.2002, sp. zn. 4SŽ/118/02 (publikovaný v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. R 36/2004) uviedol, že služobná prísaha nie je prázdnou proklamáciou určenou k obradným efektom ceremoniálu slávnostného prijatia občana do policajného zboru, ale skutočným potvrdením záväzku. Zložením sľubu sa občan stáva príslušníkom policajného zboru, kategórie osôb, ktorých konanie, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Funkciu štátu plní policajt za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne, dôchodkové, zdravotné zabezpečenie. Prirodzeným je očakávanie, že policajti pri svojom postavení budú príkladne rešpektovať zákony štátu nielen v rámci služby, ale aj mimo nej, ako sa k tomu zaviazali. 43. Súd taktiež dáva do pozornosti ustanovenie § 247a zákona č. 73/1998 Z. z., v ktorom je zakotvené, že na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) okrem výkonu rozhodnutia. Predmetný zákon má osobitnú procesnú úpravu. V ustanovení § 238 ods. 4 cit. zákona je stanovené, že oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Ide o identickú úpravu ako je obsiahnutá v ustanovení § 34 ods. 5 Správneho poriadku. Pri hodnotení dôkazov oprávnený orgán hodnotí procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Dokazovanie je ovládané tzv. zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Ak je rozhodnutie vydané na základe správneho uváženia, preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Posúdenie účelnosti a vhodnosti rozhodnutia však nepatrí do pôsobnosti súdu. Napriek tomu že v konaní o prepustení zo služobného pomeru nejde o posudzovanie spáchania trestného činu, ale o zistenie porušenia služobnej prísahy a toto konanie nezávisí ani od výsledku trestného konania, ak sú pre účely takéhoto konania využité dôkazy z trestného konania, tieto podliehajú hodnoteniu v zmysle § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. 44. Kasačný súd má zato, že preskúmavané rozhodnutie ako aj personálny rozkaz, boli vydané v súlade so zákonom, správny orgán pri hodnotení dôkazov vo veci žalobcu postupoval podľa tzv. zásady voľného hodnotenia dôkazov, v odôvodnení rozhodnutia sťažovateľ uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol (§ 241 ods. 2 a 3 zákona č. 73/1998 Z. z.). Zároveň kasačný súd konštatuje, že správne orgány oboch stupňov si zadovážili dostatok objektívnych podkladov preukazujúcich protiprávne konanie žalobcu, aj s poukazom na to, že v personálnom rozkaze sú priamo vymenované dôkazy, ktoré správne orgány zabezpečili v personálnom konaní vlastným šetrením a tieto považuje kasačný súd za dostatočné. V konaní pred správnym orgánom ani v súdnom konaní nebol zo strany žalobcu predložený žiaden dôkazný prostriedok, ktorý by spochybnil skutkový stav zistený správnym orgánom. 45. Kasačný súd nepovažuje za správny názor krajského súdu, že žalovaný neposúdil informácie z úrovne odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite, úradu inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR ako dôkaz. Z administratívneho spisu vyplýva, že išlo o dokumenty označené ako „Trestné konanie- odpoveď na žiadosť o zaslanie správy“ zo dňa 02.04.2015. a 11.05.2015, ktoré si vyžiadal sám prvostupňový správny orgán s tým, že súčasťou administratívneho spisuje aj úradný záznam prvostupňového správneho orgánu, ktorého prílohou je fotografia skrine, v ktorej boli inšpekciou nájdené spisy bez nalepených kolkových známok, ku ktorej mal podľa prvostupňového orgánu prístup iba žalobca, ako aj záber na skrine, kde mali byť založené všetky vybavené spisy. Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový správny orgán vykonal v tejto veci aj vlastné šetrenie a posúdil tento dôkaz jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi, rovnako ako sťažovateľ, ktorý sa s jeho záverom a postupom po preskúmaní veci v zmysle námietok stotožnil. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že sankciu za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou a sankciou, keďže porušenie služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. 46. Súd dáva do pozornosti, že v zákone č. 73/1998 Z.z. zákonodarca nedefinuje, čo pokladá za porušenie prísahy alebo zvlášť závažné porušenie služobnej povinnosti, z ktorých dôvodov uvedené ustanovenie je možné považovať za právnu normu s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, teda patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechali správnemu orgánu príslušnému na konanie, aby podľa vlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností. Pri posúdení porušenia prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom zákon nevymedzuje, z akých hľadísk mal správny orgán vychádzať, teda vymedzenie hypotézy právnej normy závisí v každom konkrétnom prípade od úvahy správneho orgánu, ktorý tak môže pri skúmaní intenzity preukázaného porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti prihliadnuť na osobu policajta (jeho doterajšie hodnotenia), na funkciu, ktorú zastával, najeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu služobnej povinnosti, na preukázanú mieru zavinenia, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností, na dôsledky. Zákon tu síce ponechal širokú možnosť uváženia v prípade rozhodnutia o prepustení z pomeru príslušníka policajného zboru pre porušenie prísahy alebo zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti, avšak táto úvaha musí zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam a musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení. 47. Súd má za to, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí na str. 14-15 dostatočným spôsobom odôvodnil v čom spočíva porušenie povinnosti zvlášť hrubým spôsobom ako aj porušenie služobnej prísahy zo strany žalobcu, pričom sa vysporiadal aj s tou skutočnosťou, prečo by ponechanie žalobcu v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Nie je preto správny názor krajského súdu, že sťažovateľ nevysvetlil potrebu prepustiť žalobcu zo služobného pomeru. Vzhľadom na úlohu a postavenie príslušníkov Policajného zboru je nevyhnutné vyžadovať, aby títo príslušníci ozbrojeného zboru, ktorí sú akousi „predĺženou rukou štátu“ dôsledne dodržiavali právne predpisy a plnili svoje povinnosti. Aj podľa názoru kasačného súdu by v danom prípade bolo ponechanie žalobcu v služobnom pomere na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktorými sú najmä zodpovedné dodržiavanie služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi Policajného zboru, ich povinnosť byť čestnými, ochraňovať práva občanov a tým upevňovať ich dôveru v Policajný zbor, keďže zákon č. 73/1998 Z.z. predpokladá, že príslušník Policajného zboru v rámci svojho postavenia bude príkladne rešpektovať zákon a iné právne predpisy tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. 48. Vo svetle vyššie uvedeného kasačný súd dospel k názoru, že personálny rozkaz ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Kasačný súd sa v právne relevantných častiach stotožnil s argumentáciou sťažovateľa obsiahnutou v ním podanej kasačnej sťažnosti, ktorá bola obdobná ako odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Sťažovateľ pre potreby vyslovených záverov dostatočne zistil skutkový stav veci a tento po právnej stránke správne posúdil. Svoje rozhodnutie aj náležíte odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v rozklade. Čo sa týka námietky sťažovateľa, že súd vyslovil tri odlišné právne názory a závery v jednom konaní, kasačný súd poukazuje na to, že túto chybu v písaní krajský súd napravil vydaním opravného uznesenia č. k. 2S/294/2015-61 zo dňa 04.04.2018. 49. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR správny súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov správne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili v intenciách právnej úpravy a v ich konaní sa nevyskytli vady, ktoré by mali negatívny vplyv na zákonnosť ich rozhodnutí. Správny súd preto podľa § 190 SSP žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 50. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia. 51. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).