Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/55/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200721 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1016200721.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľa: L. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. č. XXX/XX, XXX XX F. Grob proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. marca 2016 takto r o z h o d o l : I. Rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 29. marca 2016 p o t v r d z u j e. II. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa s poukazom na ust. § 60, § 65, § 255 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“) a ust. § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej aj „ZSZ“) zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 12.11.2015 o priznanie starobného dôchodku. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na žiadosť spísanú dňa 02.12.2015, ktorou navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku od 12.11.2015, citovala aplikované zákonné ustanovenia a konštatovala, že nárok na zníženie dôchodkového veku mu nevznikol vzhľadom ku skutočnosti, že nebol zaradený do výkonu v I. alebo II. kategórii funkcií, v období od 01.06.1982 do 31.12.1999 vykonával zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie a takéto zaradenie nezakladalo nárok na zníženie dôchodkového veku podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Navrhovateľ je podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SRLZ-SZ-44.622-4/2010 zo dňa 25.08.2010 a č. SPOU- OSZ-44.622-6/2016 zo dňa 15.02.2016, od 01.08.2010 poberateľom výsluhového dôchodku podľa zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Na vznik nároku a pre sumu výsluhového dôchodku mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.04.1977 do 27.03.1979 v III. pracovnej kategórii, doba trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 01.06.1982 do 30.04.1987, od 12.05.1987 do 30.04.1990 a od 14.11.1990 do 31.12.1999 v II. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 01.01.2000 do 31.07.2010 v III. pracovnej kategórii. Odporkyňa konštatovala, že ani s prihliadnutím na ust. § 274 zák.č. 461/2003 Z.z. nebolo možné znížiť jeho dôchodkový vek, pretože nebol zaradený do výkonu služby v I. alebo II. kategórii funkcií, dobu služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore má zaradenú do II. a III. pracovnej kategórie a takéto zaradenie podľa predpisov účinných pred 01.01.2004 nárok na zníženie dôchodkového veku nezakladalo. Vzhľadom k uvedenému dosiahne dôchodkový vek podľa ust. § 65 ods. 2 ZSP až dovŕšením 62 rokov veku, dňa 12.11.2019. 2. V opravnom prostriedku žiadal navrhovateľ toto rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že vychádza z odpovede Ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR L.. L. E., na interpeláciu podpredsedníčky NR SR, C.. W. L., podanú dňa 29.10.2013 vo veci vyplácania starobného dôchodku pre bývalých vojakov a policajtov. S poukazom na čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, článok 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach a ust. § 274 zák.č. 461/2003 Z.z. podrobne citoval určité state odpovede a konštatoval, že do obdobia sociálneho poistenia vo všeobecnom systéme spadá aj zhodnotenie doby sociálneho poistenia/zabezpečenia vojakov a policajtov. Tiež citoval znenie odpovede o ustálenej justičnej praxi v rozhodovaní súdov, ktoré zohľadňujú obdobie služby na splnenie podmienky obdobia dôchodkového poistenia a priznania starobného dôchodku zo všeobecného systému a znenie z priloženej správy k návrhu o právnom stave vyplácania starobného dôchodku pre bývalých vojakov a policajtov na str. 2 ods. 2 : „NS SR vychádza pri posudzovaní nároku uvedených poistencov na znížený dôchodkový vek (55 rokov) pri rozhodovaní o ich nároku na starobný dôchodok z toho, že ak ich doba služby a obdobie dôchodkového poistenia trvali spolu aspoň 25 rokov a ich doba služby, ktorá sa podľa § 14 ods. 4 zák.č. 100/1988 Zb. za stanovených podmienok hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie, trvala stanovený počet rokov (15, 20) resp. i menej. V týchto prípadoch sa vychádza z § 274 ZSP, podľa ktorého sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie priznávajú do 31.12.2023. Zachovaným nárokom je v tomto prípade nárok na znížený dôchodkový vek, ktorý nie je relevantný na nárok na výsluhový dôchodok.“ Navrhovateľ namietal, že odporkyňa sa nevysporiadala s ust. § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 ZSP a s dôsledkami toho, že mu bol priznaný výsluhový dôchodok podľa ust. § 38 v spojení s § 58 zák.č. 328/2002 Z.z. a nie invalidný výsluhový dôchodok podľa ust. § 40 až § 43 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov 5. Vo vyjadrení zo dňa 18.10.2016 odporkyňa uviedla, že námietkam navrhovateľa nie je možné vyhovieť, nakoľko žiadosťou spísanou dňa 02.12.2015 požiadal o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 12.11.2015. Citoval aplikované ust. § 65 ods. 1 a 2, § 274 ods. 1 ZSP v spojení s ust. § 21 ods. 1, § 174 ods. 1, 2 zák.č. 100/1988 Zb., s rovnakým odôvodnením ako použila odporkyňa v napadnutom rozhodnutí. K námietke týkajúcej sa vysporiadania sa s ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP, konštatovala, že obdobie, ktoré u navrhovateľa založilo nárok na výsluhový dôchodok nie je obdobím dôchodkového poistenia, preto ho nemožno duplicitne hodnotiť aj podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, lebo bolo zhodnotené podľa osobitného predpisu, ktorým je zák.č. 328/2002 Z.z.. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Vzhľadom k uvedenému, dôchodkový vek navrhovateľ dosiahne až dovŕšením 62 rokov veku, dňa 12.11.2019. Odporkyňa dodala, že o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok rozhodla v súlade so zákonom a platnými predpismi o sociálnom poistení a žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. 6. Na výzvu súdu doručilo Ministerstvo vnútra SR súdu dňa 12.01.2017 kópie kompletného dôchodkového spisu navrhovateľa k vyplácanému výsluhovému dôchodku podľa ust. § 96 zák.č. 328/2002 Z.z., z osobitného účtu MV SR. Z listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu (Oznámenia údajov zo dňa 15.02.2016 č. SPOU-OSZ-44-622-6/2016-VZ , príslušné rozhodnutia o výsluhovom dôchodku, o výpočte sumy výsluhového dôchodku a zmenové rozhodnutia) vyplýva, že navrhovateľovi: • bol priznaný výsluhový dôchodok od 01.08.2010 podľa zák.č. 328/2002 Z.z., • na určenie sumy priznanej dávky mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 29 rokov a 221 dní, • doba služobného pomeru bola získaná takto : - od 01.04.1977 do 27.03.1979 základná vojenská služba zaradená do III. pracovnej kategórie, - od 01.06.1982 do 30.04 -1987 výkon funkcie hasiča, kategória bez označenia, - od 12.05.1987 do 30.04.1990 výkon funkcie hasiča, kategória bez označenia, - od 14.11.1990 do 31.12.1999 výkon funkcie hasiča, kategória bez označenia a - od 01.01.2000 do 31.07.2010 výkon funkcie hasiča v III. pracovnej kategórii. 7. Listom zo dňa 29.05.2020 odporkyňa oznámila, že nevydala zmenové rozhodnutie k pôvodnému rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 29.03.2016 a súdu zaslala administratívny spis. 8. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.) podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu predchádzalo preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom na základe oboznámenia sa s pripojenými listinnými dôkazmi v spisovej dôchodkovej dokumentácii, písomnými podaniami, obsahom administratívneho spisu, preskúmal správnosť právneho posúdenia veci, konal bez prítomnosti navrhovateľa po jeho ospravedlnení a žiadosti o prejednanie veci bez jeho prítomnosti, vypočul zástupcu odporkyne a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.03.2016 je vecne správne a z toho dôvodu ho potvrdil (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.). 9. Podľa § 491 ods. 1, 2 druhá veta Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej aj „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 10. Podľa § 492 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 11. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu , inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich bude v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). 12. Z ust. § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý vstúpil do účinnosti dňom 1. júla 2002 vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie aj príslušník Hasičského a záchranného zboru (hasič). 13. Podľa § 4 ods. 3 cit. zákna, dávky výsluhového zabezpečenia závisia od doby trvania služobného pomeru a od sumy služobného platu, ktorý dosiahli dotknuté osoby v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku. Z výsluhového zabezpečenia sa poskytuje výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok (§ 30 písm. a/ - h/). 14. Podľa § 38 ods. 1 zák.č. 328/2002 Z.z., policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 25 rokov. 15. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva z ust. § 60 - 64 ZSP. 17. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., je obdobím dôchodkového poistenia aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 18. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004, podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobím dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 19. Podľa § 274 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 140/2015 Z.z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 20. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je potrebné dôchodkový vek posudzovať aj podľa ustanovení predchádzajúceho právneho predpisu o sociálnom zabezpečení, v danom prípade podľa zákona č. 100/1988 Zb. 21. Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (platného a účinného do 31.12.2003), nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023. 22. Navrhovateľ vykonával štátnu službu príslušníka Hasičského a záchranného zboru, ktorá nebola zaradená ani do I. ani do II. kategórie funkcií podľa ust. § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. Podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zamestnávateľa je v čase od 01.06.1982 do 30.04.1987, od 12.05.1987 do 30.04.1990 a od 14.11.1990 do 31.12.1999, t.j. 6115 dní, zaradený v II. pracovnej kategórii ako požiarnik z povolania a zostávajúcu získanú dobu služby má zaradenú do III. pracovnej kategórie. Celkovú dobu trvania služby pre výpočet výsluhového dôchodku priznaného mu od 01.08.2010 podľa zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, má 29 rokov a 221 dní. 23. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., sa ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí doba služby vojakov z povolania a policajtov (§ 129)) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie, uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/. 24. Podľa § 21 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až l/ alebo e/ 60 rokov. 25. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b/ 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d/ 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až l/ alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. 26. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; 27. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 28. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. V súvislosti s obdobnou prejednávanou vecou, uvádza k tomuto ústavnému právu, rozhodnutie NS SR R 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016, že primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 29. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. 30. Podľa § 250q ods. 3 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. 31. Súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým, jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). 32. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 02.12.2015, s uplatnením nároku od 23.11.2015, požiadal o priznanie starobného dôchodku od 12.11.2015. Nárok na zníženie dôchodkového veku si uplatnil podľa ust. § 174 zák.č. 100/1988 Zb., z dôvodu výkonu služby hasiča v rozsahu 17,5 roka, ktorú vykonával ako uviedol v žiadosti, v II. kategórii funkcií, a jej výkon trval do 31.12.1999. Vzhľadom k jeho dátumu narodenia 12.11.1957 je zrejmé, že žiadosť bola uplatnená s požiadavkou na skorší odchod do starobného dôchodku, vo veku 58 rokov. 33. Z Ministerstvom vnútra SR, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad odbor sociálneho zabezpečenia, Bratislava, zaslaného dôchodkového spisu navrhovateľa, konkrétne z Rozhodnutia MV SR č.p. SRLZ-SZ-VZ-44.622-1/2010 zo dňa 13.10.2010 súd zistil, že navrhovateľ je poberateľom dávky výsluhového dôchodku priznaného od 01.08.2010, podľa ust. § 38, § 39, § 58 a § 60 zák.č. 328/2002 Z.z.. Podľa oznámenia MV SR zo dňa 15.02.2016, č. SPOU-OSZ-44.622-6/2016-VZ na určenie sumy priznanej dávky mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 29 rokov a 221 dní, získaná z tejto činnosti : od 01.04.1977 do 27.03.1979 základná vojenská služba zaradená do III. pracovnej kategórie, od 01.06.1982 do 30.04.1987 zo služby hasiča, kategória je bez označenia, od 12.05.1987 do 30.04.1990 zo služby hasiča, kategória je bez označenia, od 14.11.1990 do 31.12.1999 zo služby hasiča, kategória bez označenia a od 01.01.2000 do 31.07.2010 zo služby hasiča, zaradenej v III. pracovnej kategórii. 34. Podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zamestnávateľa (CHZJD), bol navrhovateľ ako požiarnik z povolania zaradený v II. pracovnej kategórii v čase od 01.06.1982 do 30.04.1987, od 12.05.1987 do 30.04.1990 a v čase od 14.11.1990 do 31.12.1999, t.j. 6115 dní. Zostávajúcu získanú dobu služby má zaradenú do III. pracovnej kategórie, s celkovou dobou služby 29 rokov 221 dní. 35. Právnym základom podaného opravného prostriedku je poukaz na rozpor spočívajúci v tom, že na účely priznania výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi zohľadnená celá doba trvania pracovného pomeru a služobného pomeru príslušníka Hasičského a záchranného zboru (HaZZ), pričom na účely rozhodovania o nároku na skorší odchod do starobného dôchodku v zmysle ust. § 255 a § 274 v spojení s ustanovením § 21, § 174 zák. č. 100/1988 Zb., nebolo toto obdobie uznané ako služba zaradená do I. resp. II. kategórie funkcií, v zmysle ust. § 14 ods. 4 a 5 zák. č. 100/1988 Zb. Navrhovateľ považoval za správne, aby mu bolo obdobie služobného pomeru v Hasičskom záchrannom zbore, zohľadnené na účely rozhodovania podľa ust. § 174 (§ 21) zák.č. 100/1988 Zb., tzn. zohľadnené ako splnenie podmienky nároku na starobný dôchodok pred dosiahnutím dôchodkového veku 62 rokov. Tento postup odôvodňoval výkonom služby hasiča, ktorú vykonával do 31.12.1999 (17,5 roka), a keďže bola zaradená v II. pracovnej kategórii, považoval ju za službu zaraditeľnú do II. kategórii funkcií. 36. Správny súd v zisteniach po vykonanom došetrení v posudzovaní získaných období na účely výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému dôchodkového poistenia a v súlade s ustálenou judikatúrou NS SR, vyhodnotil návrh ako nedôvodný. Navrhovateľ bol príslušníkom hasičského a záchranného zboru, na ktorý sa právna úprava sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z. vzťahuje až od 01.01.2008, t.j. od nadobudnutia účinnosti zák. č. 519/2007 Z.z., ktorým bol doplnený a zmenený zákon č. 328/2002 Z.z. v tom smere, že pod pojem policajt a profesionálny vojak boli zahrnutí aj príslušníci Hasičského a záchranného zboru (HaZZ). Z tejto skutočnosti vychádza v navrhovateľovom prípade aj aplikácia príslušných zákonných ustanovení pre zhodnotenie odpracovaných dôb vo zvýhodnených pracovných kategóriách, resp. kategóriách funkcií. Keďže sociálne zabezpečenie navrhovateľa sa spravuje ustanoveniami zák. č. 328/2002 Z.z. až od doby, kedy už boli zrušené pracovné kategórie (t.j. 31.12.1999), v zmysle ust. § 14 zák. č. 100/1988 Zb., nie je možné, aby z titulu služobného pomeru v HaZZ v predchádzajúcom období, bol poberateľom výhody spočívajúcej v nároku na skorší odchod do dôchodku v súvislosti s dobami považovanými za odpracované v II. pracovnej kategórii, za ktorú sa považuje pred 01.01.2000 služba vojakov z povolania a policajtov zaradená do I. (II.) kategórie funkcií. 37. Krajský súd pri posudzovaní veci vychádzal aj z právneho názoru NS SR, vysloveného v rozsudkoch sp.zn. 9So/155/2015 z 29.03.2017 a sp.zn. 9So/29/2016 z 28.02.2018, že II. pracovná kategória nie je hodnotiteľná ako II. kategória funkcií. V uvedenom rozsudku 9So/155/2015 z 29.03.2017 NS SR vyslovil právny názor, že „na účely § 174 zákona č. 100/1988 Zb. nemožno stotožňovať pojem „pracovná kategória" a pojem „kategória funkcií". Na rozdiel od ustanovenia § 14 ods. 4 v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého sa ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie za dobu pred 01. januárom 2000 hodnotí aj služba vojakov z povolania zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ustanovenie § 174 zákona č. 100/1988 Zb. opačné hodnotenie, teda hodnotenie doby zamestnania zaradeného do II. pracovnej kategórie ako doby služby vojaka z povolania v II. kategórii funkcií neupravuje a teda také hodnotenie je vylúčené." 38. Súd považuje námietky navrhovateľa za nedôvodné , nakoľko nesplnil ani jednu zo zákonných možností pre zníženie dôchodkového veku pre nárok na starobný dôchodok tak, ako si uplatňoval v žiadosti podľa ust. § 174 ods. 1písm. c/ zák.č. 100/1988 Zb. t.j. v 58 rokoch veku, pretože získal 17,5 roka obdobia v II. kategórii funkcií. Navrhovateľ nezískal dobu služby zaradenú do II. kategórie funkcií, získanú dobu výkonu požiarnika z povolania mal podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zaradenú v II. pracovnej kategórii o rozsahu doby 6 115 dní, t.j. 16,7534 roka. Vychádzajúc z uvedeného a právneho názoru NS SR je vylúčené hodnotenie doby zamestnania, zaradenej do II. pracovnej kategórie ako doby služby (hasiča) v II. kategórii funkcií, takéto hodnotenie zákon o sociálnom zabezpečení neupravuje. 39. Krajský súd rozhodnutie odporkyne z 29.03.2016 potvrdil ako vecne správne, pretože sa správne zaoberala zákonnými možnosťami pre zníženie dôchodkového veku navrhovateľa po zistení, že nevykonával službu vo zvýhodnenej II. kategórii funkcií a keďže neboli splnené zákonné predpoklady pre možnosť zníženia jeho dôchodkového veku, správne aj konštatovala, že nárok na starobný dôchodok mu v súlade s ust. § 65 ods. 2 ZSP, vznikne dovŕšením fyzického veku 62 rokov a nie ku dňu 12.11.2015, kedy dovŕšil fyzický vek 58 rokov. 40. O nároku navrhovateľa na starobný dôchodok rozhodne odporkyňa od dovŕšenia veku 62 rokov, po zohľadnení aj doby zhodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok a určí jeho výšku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. 41. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250l ods. 2 v spojení s ustanovením §250k ods. 1 O.s.p., a keďže navrhovateľ v konaní úspech nemal, právo na náhradu trov konania mu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Najvyšší súd SR, do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou Krajského súdu v Bratislave, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.