Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sa/51/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201315 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1016201315.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: C.. C. C., V. U. XX, V., zastúpeného: STEINER & ASSOCIATES s.r.o. so sídlom Moyzesova 46, Košice proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie so sídlom Ulica 29. augusta 8-10, Bratislava. o správnej žalobe žalobcu v sociálnych veciach zo dňa 11.7.2016 proti rozhodnutiu žalovaného číslo: 33804-2/2016-BA zo dňa 11.5.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím číslo: 33804-2/2016-BA zo dňa 11.5.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 179 ods. 1 písm. b), § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o „zákon o sociálnom poistení“) vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava číslo: 700-0210818416-GC04/16 z 28.1.2016 uznal námietku premlčania práva predpísať penále, ktoré sa viaže na poistné a príspevky za obdobie august 2004 až december 2004, január 2005 až apríl 2005 a toto prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že penále predpísal len za obdobie od mája 2005 až december 2008 v celkovej sume 1 996,44 eur. Svoje rozhodnutie vo vzťahu k predpísanému penále zdôvodnil tým, že dlžné poistné za obdobie od mája 2005 do decembra 2008 nebolo vcelku zaplatené do 30.4.2010 z ktorého dôvodu nemohol žalobcovi odpustiť s poukazom na § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení predpísané penále. 2. Proti tomuto napadnutému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu zo dňa 11.7.2016, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia (ďalej len „žaloba“). Namietal v nej (ako to konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku z 20.5.2020), že: A) žalovaná postupovala v rozpore s § 293bl ods. 1, zákona o sociálnom poistení, nakoľko mu predpísala penále za dlžné poistné, ktoré však bolo uhradené pred 30.4.2010 rozpisom zaplateného poistného; B) žalovaná nezohľadnila § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, keď napadnutým rozhodnutím predpísala penále za dlžné poistné na invalidné poistenie za obdobie máj 2005 - december 2008, čím predpísala vyššie penále ako je samotná dlžná suma poistného z ktorého sa penále predpisuje. 3. Žalovaná navrhla vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.9.2016 žalobu zamietnuť. Poukázala predovšetkým na skutočnosť, že predpokladom aplikácie § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení je úhrada všetkých súm poistného za obdobie do 1.1.2010 a to najneskôr do 30.4.2010, pričom tento zákonný predpoklad v prejednávanej veci splnený nebol, ako to je zjavné z prílohy prvostupňového rozhodnutia. Podľa žalovanej by sa iný výklad tohto zákonného ustanovenia priečil jeho účelu. V ďalšom uviedla, že výraz „poistné“ je legislatívnou skratkou pre poistné na nemocenské, starobné, invalidné, úrazové, garančné poistenie, na poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity, ako to vyplýva z § 129 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 4. O podanej žalobe Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) pôvodne rozhodol rozsudkom č. k.: 4Sa/12/2016-52 z 5.12.2018 tak, že žalobu zamietol. O podanej kasačnej sťažnosti proti nemu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.: 7Sžk//15/2019 z 20.5.2020 tak, že rozsudok súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že z rozsudku súdu nie je zjavné jeho vlastné posúdenie prejednávanej veci. Súčasne upravil súd, aby sa vo svojom novom rozhodnutí zaoberal rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 9Sžo/54/2013 z 25.2.2015, ako aj rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.: 6S/327/2016-46 z 13.7.2017 v právne totožnej veci. 5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 137 ods. 4 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a dospel k presvedčeniu, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol. 6. Súd sa okrem obsahu napadnutého rozhodnutia žalovanej pred rozhodnutím oboznámil aj s obsahom prvostupňového rozhodnutia pobočky žalovanej číslo: 700-0210818416-GC04/16 z 28.1.2016 (podľa ktorého bolo žalobcovi predpísané penále za obdobie od augusta 2004 do decembra 2008 v celkovej výške 2 387,53 eur ), s obsahom odvolania z 25.2.2016 podaného žalobcom (v ktorom žalobca namietal premlčanie, ako aj nováciu jeho záväzku - dlhu na poistnom v zmysle uznania dlhu vo výške 2 259,07 eur), s uznaním dlhu zo 16.1.2010 (podľa ktorého žalobca uznal svoj dlh voči žalovanej vo výške celkom 2 259,07 eur, ktorý sa zaviazal zaplatiť v 18 splátkach po 125,51 eur mesačne, splatných od 1.2.2010 do 1.7.2011). Podobne tiež s prílohou k prvostupňovému rozhodnutiu, upravenou v zmysle napadnutého rozhodnutia. Podľa § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení: Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010. Podľa § 2 zákona o sociálnom poistení: Sociálne poistenie podľa tohto zákona je a) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, b) dôchodkové poistenie, a to 1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia, 2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia, c) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len "pracovný úraz") a choroby z povolania, d) garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa osobitného predpisu 2a) a na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len "príspevky na starobné dôchodkové sporenie") nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, e) poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Podľa § 129 ods. 1 zákona o sociálnom poistení: Suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len "poistné") sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len "vymeriavací základ"). Podľa § 240 zákona o sociálnom poistení: (1) Fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eura. (3) zrušený od 1.1.2005 do 28.2.2017. Podľa § 190 SSP: Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 7. K žalobnému bodu A), podľa ktorého nie je správny právny názor žalovanej, prezentovaný v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého aplikácia § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyžaduje zaplatenie celého dlžného poistného za obdobie pred 1.1.2010 a to do 30.4.2010: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Zo znenia cit. § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení (ktorý bol zavedený zák. č. 572/2009 Z.z.) je zrejmé, že jeho účelom bolo, aby na strane jednej došlo k vyrovnaniu všetkých nesplnených a splatných peňažných záväzkov poistencov (za obdobie pred 1. januárom 2010), teda splatných pohľadávok žalovanej voči jej poistencom a to najneskôr do 30. apríla 2010, čím by sa zlepšila finančná situácia v jednotlivých fondoch žalovanej. Na strane druhej aby boli poistenci, voči ktorým má žalovaná nesplnené pohľadávky, motivovaní svoje podlžnosti splniť v stanovenej lehote (do 30.4.2010) a to tým, že žalovaná nepredpíše, alebo odpustí povinnosť zaplatiť už predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že k 16.1.2010 (uznanie dlhu žalobcom) dlhoval žalobca žalovanej na nezaplatenom poistnom 2 259,07 eur, ako to je zjavné z uznania dlhu žalobcom zo 16.1.2010. Ako to sám žalobca uviedol k 30.4.2010 zaplatil z dlžnej sumy poistného žalovanej iba 502,04 eur, teda nie celé dlžné poistné vyčíslené vo výške 2 259,07 eur. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že uznanie dlhu zo 16.1.2010 (v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka) nie je nováciou záväzku (§ 570 Občianskeho zákonníka), ako to žalobca prezentoval vo svojom odvolaní z 25.2.2016 voči prvostupňovému rozhodnutiu pobočky žalovanej z 28.1.2016. Právnym následkom uznania dlhu (§ 558 Občianskeho zákonníka) nie je vznik nového záväzku, ale takéto uznanie spôsobuje iba začatie plynutia novej premlčacej doby (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 7.1. V súvislosti so žalobným bodom A) žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp .zn.: 9Sžo/45/2013 z 25.2.2015, podľa ktorého je právne nevýznamné, či za ďalšie mesiace (okrem poistného odvedeného v lehote do 30.4.2010) bolo odvedené ďalšie poistné oneskorene. V podanej kasačnej sťažnosti proti rozsudku súdu č. k.: 4Sa/12/2016-52 z 5.12.2018 žalobca poukázal tiež na rozsudok tunajšieho Krajského súdu v Bratislave č. k.: 6S/327/2016-46 z 13.7.2017, ktorý je argumentačne zhodný s vyššie označeným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ako to bolo vyššie uvedené, obidva označené rozsudky vychádzajú z ich výkladu ust. § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia je právne nevýznamné, či za ďalšie mesiace (okrem poistného odvedeného v lehote do 30.4.2010) bolo odvedené dlžné poistné (podľa stavu k 31.12.2009) oneskorene. Súd sa s takýmto výkladom § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení nestotožňuje a to nasledovných dôvodov: a) Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej praxi nezastáva jednotný výklad aplikácie tohto zákonného ustanovenia. Okrem jeho výkladu v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 9Sžo/45/2013 z 25.2.2015 súd poukazuje na odlišný výklad tohto zákonného ustanovenia napr. v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 7Sžso/31/2013 z 28.5.2014, sp. zn.: 10Sžo/46/2016 z 31.5.2017, sp. zn.: 4Sžo/51/2016 zo 4.2016. V týchto rozsudkoch k ust. § 193bl ods. 1 Najvyšší súd Slovenskej republiky o. i. zhodne uviedol: „Uvedené ustanovenie upravuje nepredpísanie penále alebo odpustenie povinnosti platiť penále povinného subjektu, a to len v prípade, ak povinný subjekt celé dlžné poistné a dlžné príspevky zaplatí najneskôr do 30. apríla 2010. To znamená, že k 30. aprílu 2010 už voči Sociálnej poisťovni nebude mať žiaden peňažný záväzok.“ b) Ustanovenie § 293bl zákona o sociálnom poistení bolo do tohto zákona zavedené poslaneckým návrhom poslankyne Jany Vaľovej - Článkom I. zákona č. 572/2009 Z.z. Z tohto dôvodu k tomuto článku nie je k dispozícii dôvodová správa z ktorej by bolo - v prípade pochybností o účele zavedenia tohto zákonného ustanovenia - zjavné, aký účel v tomto konkrétnom prípade sledoval zákonodarca. Tento účel je však nad akúkoľvek pochybnosť zrejmý zo „Spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Vaľovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1275) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní“ z 1.12.2009 (Číslo: 1830/2009). K navrhovanej úprave zákona o sociálnom poistení - k navrhovanému § 293bl (ktorý bol v navrhovanom znení aj schválený) Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie ako Gestorský výbor o. i. uvádza: „Navrhovaná právna úprava má všeobecný charakter, to znamená, že jej účelom je, aby sa vzťahovala na penále viažuce sa na všetky dlžné sumy poistného a príspevkov, ktoré neboli zaplatené od roku 1993, vrátane penále, ktoré malo byť alebo mohlo byť odpustené napr. podľa § 277 ods. 2 a 3, § 277a, 293ap a 293bj zákona o sociálnom poistení. Podmienkou na odpustenie penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 1. januárom 2010 bez ohľadu na deň zaplatenia týchto dlžných súm - čo v praxi znamená, že dlžné sumy poistného a príspevkov mohli byť zaplatené aj pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona, t. j. pred 1. januárom 2010.“ c) Bez ohľadu na vyššie uvedené (písm. a), b) súd pri výklade tohto zákonného ustanovenia § 293bl zákona o sociálnom poistení vychádzal opakovane aj z vlastného logického a v neposlednom rade aj gramatického výkladu tohto ustanovenia. Podľa znenia § 293bl ods. 1: „Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010.“ Podľa názoru súdu zo slovného spojenia „ ... predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky .. za obdobie pred 1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010..“ nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že k nepredpísaniu alebo odpusteniu už predpísaného penále môže dôjsť iba vtedy, ak ide o dlžné poistné (alebo príspevky) k 31.12.2009, ktoré nebolo zaplatené do 30. apríla 2010. Je tomu tak preto, lebo z logického výkladu slovných spojení „dlžné poistné“ a „za obdobie pred 1. januárom 2010“ jednoznačne vyplýva, že sa jedná o všetko dlžné poistné pred stanoveným dátumom 1. januára 2010. S poukazom na uvedené je súd presvedčený o tom, že nie je odôvodnený výklad, podľa ktorého možno odpustiť predpísané penále, alebo penále nepredpísať za obdobie poistného zaplateného do 30. apríla 2010, pričom súčasne k 30. aprílu 2010 ostane povinný subjekt ešte Sociálnej poisťovni dlžný za nezaplatené poistenie k 31. decembru 2009. 7.2. Pretože v konaní bolo bez akýchkoľvek preukázané, že žalobca bol k 1.1.2010 žalovanej dlžný na nezaplatenom poistnom a príspevkoch sumou 2 259,07 eur (ktorá skutočnosť je zjavná z uznania dlhu datovaného 10.1.2010), pričom do 30.4.2010 z tejto dlžnej sumy zaplatil (v rámci splátkového kalendára, vyhotoveného po uznaní dlhu) iba 502,04 eur za dlžné poistné august 2004 - august 2005 (ako to sám uviedol v podanej žalobe), žalovaná správne a v súlade s § 293bl ods., 1 zákona o sociálnom poistení nemohla žalobcovi odpustiť vyúčtované penále. 8. K žalobnému bodu B), podľa ktorého dlžné poistné na invalidné poistenie za máj 2005 - december 2008 predstavuje sumu 475,52 eur, pričom predpísané penále z neuhradeného poistného na invalidné poistenie predstavuje sumu 728,50 eur v čom vidí rozpor s § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení: Ani túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Ust. § 2 zákona o sociálnom poistení stanovuje rozsah sociálneho poistenia, pod ktorým treba rozumieť nemocenské, dôchodkové, úrazové a garančné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Pre tieto jednotlivé zložky sociálneho poistenia ako celku ust. § 129 ods. 1 zákona o sociálnom poistení používa výraz „poistné“. Pokiaľ zákon o sociálnom poistení upravuje osobitným spôsobom jednotlivé poistenia, v príslušných ustanoveniach používa konkrétne označenie konkrétneho poistenia (napr. § 130 - § 137). Pokiaľ teda zákonodarca v § 240 ods. 2 veta prvá zákona o sociálnom poistení uvádza, že: „Predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie.“, má sa tým na mysli dlžné poistné ako jeden celok. Teda nie je možné predpísané penále 1 996,44 eur (v zmysle napadnutého rozhodnutia) rozčleňovať podľa druhu jednotlivých poistných odvodov (v danom prípade s poukazom na za dlžné poistné na invalidné poistenie) a z takéhoto rozčlenenia vyvodzovať rozpor s § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ako sa domnieva žalobca v podanej žalobe. 9. Pretože žalobcom prezentované žalobné body súd nevyhodnotil ako dôvodné, žalobu zamietol. 10. Pretože žalobca bol v konaní neúspešný, o trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 SSP s poukazom na výsledok konania tak, že mu právo na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 151 ods. 2 SSP) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).