Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/278/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202582 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1016202582.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Stredná odborná škola, so sídlom Učňovská 5, 040 15 Košice, IČO: 17 050 367, právne zastúpený: JUDr. Jozef Vaško, advokát, so sídlom Szakkayho 1, 040 01 Košice, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, za účasti pribratého účastníka: VIKTUS s. r. o., so sídlom Žriedlová 11, 040 01 Košice, IČO: 44 508 123, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu: 13654-9000/2013 zo dňa 02.11.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Úradu pre verejné obstarávanie Číslo spisu: 13654-9000/2013 zo dňa 02.11.2016 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Krajský súd v Bratislave pribratému účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 23.11.2016 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo spisu: 13654-9000/2013 vydaného dňa 02.11.2016, (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Úradu pre verejné obstarávanie, odbor konania o námietkach (ďalej len prvostupňový orgán), Číslo: 10499-6000/2013-ON/258 zo dňa 05.11.2013 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie), vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Zároveň s podanou žalobou sa domáhal povolenia odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia (priznania odkladného účinku správnej žalobe) o čom správny súd rozhodol uznesením č. k. 6S/278/2016 - 40 zo dňa 19.09.2017 a tento návrh zamietol. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Pripojený administratívny spis žalovaného okrem iných písomnosti obsahuje: Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania verejného obstarávateľa (žalobca), s predmetom zákazky - dodávka celodennej stravy, Oznámenie žalobcu zo dňa 08.08.2013 o vylúčení ponuky spol. VIKTUS s. r. o., námietky zo dňa 15.08.2013 spol. VIKTUS s. r. o., proti vylúčeniu jeho ponuky, vyjadrenie žalobcu zo dňa 10.09.2013 k podanej námietke. Rozhodnutie žalovaného Číslo: 10499-6000/2013-ON/258 zo dňa 05.11.2013, ktorým nariadil žalobcovi odstrániť protiprávny stav, a to konkrétne zrušiť rozhodnutie o vyhodnotení ponúk, zrušiť rozhodnutie o vylúčení spol. VIKTUS s. r. o., z predmetnej verejnej súťaže a zaradiť ho do procesu verejného obstarávania a pokračovať vo verejnom obstarávaní. Odvolanie žalobcu zo dňa 14.11.2013 voči rozhodnutiu žalovaného Číslo: 10499-6000/2013-ON/258 zo dňa 05.11.2013, písomnosť žalobcu zo dňa 02.12.2013 zaslanie dokladu o zaplatení kaucie 3 000 € (výpis z bankového účtu žalobcu zo dňa 14.11.2013, rozhodnutie žalovaného Číslo: 13654-9000/2013-KR/6 zo dňa 09.12.2013 o zastavení konania o odvolaní žalobcu. 3. Napadnuté rozhodnutie žalovaného Číslo spisu: 13654-9000/2013 zo dňa 02.11.2016, ktorým zastavil konanie o odvolaní podľa § 139 ods. 1 písm. c) v spojení s § 142 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z. (ďalej len ZVO) a zároveň v nadväznosti na § 187 ods. 3 ZVO. 4. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že žalobca listom označeným ako „Odvolanie proti rozhodnutiu“, doručeným mu dňa 18.11.2013 podal odvolanie proti jeho rozhodnutiu vydanému v konaní o námietkach navrhovateľa (spol. VIKTUS s. r. o.), ktoré smerovali proti vylúčeniu navrhovateľa z predmetnej verejnej súťaže vyhlásenej žalobcom ako verejným obstarávateľom. 5. Žalovaný uviedol, že predmetným rozhodnutím podľa § 139 ods. 2 písm. b) ZVO nariadil v predmetnej verejnej súťaži odstrániť protiprávny stav, a to konkrétne zrušiť rozhodnutie kontrolovaného (žalobca) o vyhodnotení ponúk, zrušiť jeho rozhodnutie kontrolovaného o vylúčení navrhovateľa (spol. VIKTUS s. r. o.) z predmetnej verejnej súťaže a zaradiť ho späť do procesu verejného obstarávania a pokračovať vo verejnom obstarávaní opätovným vykonaním tohto úkonu kontrolovaného, ktorý bol postihnutý rozporom s týmto zákonom, a teda znovu vyhodnotiť časti ponúk uchádzačov označené ako „Kritériá“. 6. O predmetnom odvolaní žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 13654-9000/2013-KR/6 zo dňa 09.12.2013, ktorým zastavil konanie o odvolaní podľa § 139 ods. 1 písm. c) v spojení s § 142 ods. 4 ZVO. Kontrolovaný (žalobca) proti rozhodnutiu o zastavení konania o odvolaní podal žalobu, o ktorej Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom sp. zn. 6S/25/2014 zo dňa 30.10.2015. Predmetným rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil napadnuté rozhodnutie o zastavení konania o odvolaní podľa § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave mal za to, že postupoval v rozpore s účinnou právnou úpravou, keď na základe nesprávneho poučenia v rozhodnutí o námietkach pripustil možnosť podať opravný prostriedok, t. j. odvolanie. Žalovaný proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal dňa 25.11.2015 odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a to tak, že žaloba kontrolovaného sa zamieta, resp. aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením spis. zn. 1 Sžf/5/2016 zo dňa 18.08.2016 tak, že odvolanie odmietol podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) OSP. 7. Z obsahu dokumentácie žalovaný zistil, že vo Vestníku verejného obstarávania č. 106/2013 zo dňa 01.06.2013 pod značkou 8351 - MSS, bola kontrolovaným (žalobcom) vyhlásená verejná súťaž na predmet podlimitnej zákazky „Dodávka celodennej stravy“. V prvom rade žalovaný považoval za potrebné uviesť, že dňa 18.04.2016 nadobudol účinnosť nový zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z. V zmysle prechodných ustanovení, konkrétne podľa § 187 ods. 3 tohto zákona, v konaní, ktoré začal úrad (žalovaný) do 17.04.2016, sa postupuje podľa predpisov účinných do 17.04.2016. Žalovaný konštatoval, že konanie o odvolaní začalo dňa 18.11.2013, kedy kontrolovaný (žalobca) mu doručil predmetný návrh, a preto bolo podľa vyššie uvedeného prechodného ustanovenia pre posúdenie tohto návrhu určujúca právna úprava podľa ZVO účinná do 17.04.2016. 8. Dňa 01.07.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 95/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ZVO, pričom námietky navrhovateľa boli podané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, a teda dňa 19.08.2013. V danom prípade teda bolo potrebné posúdiť, podľa akej právnej úpravy sa malo v konaní o námietkach, ako aj v následnom konaní o odvolaní, postupovať, a teda či podľa právnej úpravy platnej v čase vyhlásenia predmetného verejného obstarávania alebo v čase podania námietok navrhovateľa. 9. Podľa prechodných ustanovení ZVO platných odo dňa 01.07.2013, konkrétne podľa § 155m ods. 5 prvej vety, konanie o žiadosti o nápravu, podanej do 30. júna 2013 a konanie o námietkach vo veciach, kde bola žiadosť o nápravu alebo námietka podaná do 30. júna 2013, sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. júna 2013. 10. Žalovaný mal v tejto súvislosti za to, že gramatickým a logickým výkladom tohto ustanovenia bolo možné dospieť k záveru, že na konania o žiadostiach o nápravu a na konania o námietkach vo veciach, kde žiadosti o nápravu a námietky boli podané po 30.06.2013, je potrebné aplikovať ustanovenia ZVO účinné odo dňa 01.07.2013. 11. Uvedený prístup bol doposiaľ potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, a to vo veci spis. zn. 5S/205/2013. V predmetnom prípade šlo o takmer zhodný skutkový stav ako v posudzovanom prípade, pričom Krajský súd v Bratislave uviedol, cit.: „(...) V čase podania námietok už bolo účinné ustanovenie § 155m ZVO,, ktoré vo svojom odseku 5 určuje, že konanie o námietkach vo veciach, kde bola námietka podaná do 30. júna 2013, sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. júna 2013. Z daného potom a contrario vyplýva, že v konaní o námietkach, podaných po 01.07.2013, ako to bolo v žalobcovom prípade, sa postupuje podľa novoprijatých predpisov, bez ohľadu na skutočnosť, že samotná verejná súťaž bola začatá pred 17.02 2013. (...)“. 12. Krajský súd v Bratislave obdobným spôsobom rozhodol aj vo veci spis. zn. 6S/247/2013, v ktorej uviedol, cit.: „Súd sa plne stotožnil s názorom žalovaného a jeho výkladom aplikácie prechodných ustanovení-§ 155m zákona č. 25/2006 Z. z. na daný prípad. (...). Ustanovenie § 155m ods. 5 zákona č. 25/2006 Z. z. je špeciálne ustanovenie upravujúce postup v začatých konaniach o náprave a konaniach o námietkach pred 30.06.2013, a preto je v prípade posudzovania postupu pri konaní o námietkach vždy potrebné vychádzať výlučne z tohto ustanovenia tak, ako to správne v tomto prípade učinil žalovaný. Súd z výkladu tohto ustanovenia dospel k totožnému záveru ako žalovaný, t. j., že na konanie o námietkach vo veci kde boli námietky podané po 30.06.2013 je potrebné postupovať podľa zákona v znení účinnom od 01.07.2013 (...). “ 13. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na ďalší, v poradí tretí, rozsudok Krajského súdu v Bratislave vo veci spis. zn. 1S/l83/2015, ktorým taktiež potvrdil správnosť gramatického a logického výkladu § 155m ods. 5 ZVO. V predmetnom rozsudku Krajský súd v Bratislave uviedol, cit.: „Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že verejná súťaž bola vyhlásená dňa 04.04.2013 a námietky navrhovateľa (žalobcu) boli úradu doručené dňa 11.09.2013. Podľa názoru súdu z ust. § 155m ods. 5 ZVO vyplýva, že na konania o žiadostiach o nápravu a na konanie o námietkach vo veciach, kde Žiadosti o nápravu boli podané po 30.06.2013, je nutné aplikovať ustanovenie zákona o verejnom obstarávaní účinného od 01.07.2013 a táto právna úprava sa vzťahuje na všetky konania o námietkach, kde žiadosť o nápravu, resp. námietky boli podané po tomto dátume a to bez ohľadu na to, kedy došlo k úkonu verejného obstarávateľa smerujúceho k zverejneniu postupu zadávania zákazky, čo v tomto prípade nie je relevantné. “ 14. Žalovaný ďalej uviedol, že z dokumentácie k predmetnému verejnému obstarávaniu vyplýva, že navrhovateľ (spol. VIKTUS s. r. o.) podal námietky dňa 19.08.2013, a teda konanie o námietkach začalo po 01.07.2013. V zmysle vyššie uvedeného prechodného ustanovenia a s poukazom na citované rozsudky Krajského súdu v Bratislave, ktoré potvrdzujú správnosť gramatického a logického výkladu § 155m ods. 5 ZVO, bolo teda pre posúdenie predmetného prípadu určujúca právna úprava podľa ZVO účinná odo dňa 01.07.2013, ktorá umožňuje v § 142 ods. 1 podanie odvolania proti meritórnym rozhodnutiam o námietkach. 15. Podľa § 142 ods. 2 prvá veta ZVO s podaním odvolania je účastník konania povinný zložiť na účet úradu kauciu; táto povinnosť sa nevzťahuje na podanie odvolania v prípade, ak úrad v konaní o námietkach nevydal rozhodnutie v lehote podľa § 139 ods. 5. 16. Podľa § 142 ods. 4 ZVO, ak nie je ustanovené inak, na konanie o odvolaní sa primerane použijú ustanovenia § 138, § 139 a §141 tohto zákona. 17. Podľa § 138 ods. 7 písm. b) ZVO prílohami námietok je doklad o poukázaní kaucie na účet úradu. 18. Z ustanovenia § 142 ods. 4 ZVO vyplýva, že na odvolacie konanie sa primerane použijú ustanovenia upravujúce konanie o námietkach, a to vrátane ustanovenia § 138 ods. 7 písm. b) ZVO, nakoľko v odvolacom konaní, rovnako ako v konaní o námietkach, predstavuje doklad o poukázaní kaucie na účet žalovaného nevyhnutný predpoklad pre meritórne rozhodovanie o odvolaní v zmysle ZVO. Vychádzajúc z ustanovenia § 142 ods. 2 prvá veta ZVO predloženie dokladu o poukázaní kaucie na účet úradu (žalovaného) neprichádza do úvahy v situácii, keď účastník konania podáva odvolanie v prípade, ak úrad v konaní o námietkach nevydal rozhodnutie v lehote podľa § 139 ods. 5 tohto zákona. K tejto situácii však v predmetnom prípade nedošlo. 19. Žalovaný preskúmal odvolanie kontrolovaného (žalobcu) a konštatoval, že v podanom odvolaní absentuje doklad o poukázaní kaucie na jeho účet podľa § 138 ods. 7 písm. b) ZVO. 20. Kontrolovaný (žalobca) mu doručil dňa 05.12.2013 podanie označené „Odvolanie proti rozhodnutiu - zaslanie dokladu o zaplatení kaucie“ zo dňa 02.12.2013, v ktorom uviedol, cit.: „Podaním zo dňa 14.11.2013 bolo verejným obstarávateľom zaslané odvolanie proti rozhodnutiu Úradu pre verejné obstarávanie, ktorým nám bolo nariadené odstrániť protiprávny stav. Vychádzajúc z dikcie príslušných ustanovení zasielame v prílohe tohto podania doklad o uhradení kaucie vo výške 3 000 € na účet Úradu pre verejné obstarávanie.“ Prílohou podania je výpis z účtu vedeného v štátnej pokladnici. 21. Žalovaný k uvedenému konštatoval, že z ustanovení § 142 ods. 1 v spojení s § 138 a § 139 ZVO vyplýva, že lehota na doručenie mu odvolania je lehotou prekluzívnou. Z uvedeného je zrejmé, že odvolanie musí byť perfektné, t. j. musí obsahovať všetky ZVO ustanovené náležitosti a prílohy, najneskôr v posledný deň lehoty na doručenie mu odvolania. Na základe uvedeného mal za to, že odvolanie, ktoré je mu doručené je možné doplniť o chýbajúce náležitosti a prílohy len pred uplynutím tejto prekluzívnej lehoty. 22. Vzhľadom k tomu, že jeho rozhodnutie č. 10499-6000/2013-ON/258 zo dňa 05.11.2013 bolo kontrolovanému (žalobcovi) doručené dňa 08.11.2013, posledný deň lehoty na doručenie mu odvolania uplynul dňa 18.11.2013. Po uplynutí tejto lehoty už nebolo možné odvolanie doplniť o chýbajúcu prílohu (doklad o poukázaní kaucie na účet úradu). Žalovaný mal na základe uvedeného za to, že na doplnenie odvolania, ktoré mu žalobca doručil po uplynutí zákonnej lehoty, nebolo možno prihliadať. 23. Žalovaný v tejto súvislosti tiež uviedol, že v zmysle § 153 ods. 2 ZVO sa na konanie podľa § 138 až 145 vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom sa nepoužijú § 19, § 23, § 28 až § 30, § 32 ods. 1, § 49, § 50, § 60 a § 71 až 80 všeobecného predpisu o správnom konaní. Z uvedeného vyplýva, že ZVO výslovne bráni použitiu ustanovenia § 28 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), ktoré za splnenia zákonom ustanovených podmienok pripúšťa, aby správny orgán odpustil zmeškanie lehoty. 24. Zo skutočností zistených žalovaným vyplýva, že pre konanie o odvolaní žalobcu ako kontrolovaného neboli splnené všetky zákonné predpoklady, čím pre neho nastala neodstrániteľná prekážka brániaca meritórnemu rozhodovaniu v odvolacom konaní v súlade s príslušnými ustanoveniami ZVO. 25. Podľa § 139 ods. 1 písm. c) ZVO úrad rozhodnutím zastaví konanie o námietkach, ak námietky neobsahujú všetky náležitosti podľa § 138 ods. 6 a prílohy podľa §138 ods. 7. 26. Ku kaucii žalovaný poukazujúc na nižšie citované zákonné ustanovenia ZVO uviedol, že: Podľa § 142 ods. 2 posledná veta ZVO kaucia je príjmom úradu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní, ktorým rada odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí, inak úrad vráti kauciu do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o námietkach. Podľa § 143 ods. 3 ZVO rozhodnutie úradu o námietkach je právoplatné márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania alebo dňom doručenia rozhodnutia rady podľa § 142 ods. 7 o odvolaní účastníkom konania a vykonateľné uplynutím lehoty na plnenie. Podľa § 138 ods. 20 ZVO kaucia sa v celej uhradenej sume stáva príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu, ktorým boli námietky navrhovateľa zamietnuté. Kaucia sa v 35 % z uhradenej sumy stáva príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o zastavení konania o námietkach podľa § 139 ods. 1 písm. d). Úrad vráti navrhovateľovi kauciu alebo jej časť, ktoré sa nestali príjmom štátneho rozpočtu, do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o námietkach. Vychádzajúc z predmetných ustanovení ZVO bola kaucia zložená navrhovateľom (spol. VIKTUS s. r. o.) žalobcom v konaní o námietkach mu vrátená do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o námietkach. Kaucia zložená kontrolovaným (žalobcom) v odvolacom konaní bola tomuto vrátená do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o námietkach. Žaloba 27. Žalobca navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako ak prvostupňové rozhodnutie zrušil. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu (§ 191 ods. 1 písm. a/ SSP), nerešpektujúc právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/25/2014-28 zo dňa 30.10.2015 a tiež došlo k podstatného porušenia ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. a/ SSP). 28. V úvode žalobca stručne opísal obsah napadnutého rozhodnutia, ktoré pokladal za nezákonné, pretože bol ako účastník administratívneho konania ukrátený na svojich právach a to tým, že žalovaný sa odmietol zaoberať meritom veci a zaoberal sa len formálnymi náležitosťami jeho odvolania, pričom nesprávne interpretoval zákon a navyše nerešpektoval právny názor Krajského súdu v Bratislave vyslovený rozsudkom zo dňa 30.10.2015, č. k. 6S/25/2014-28. 29. Žalobca mal za to, že ním podané odvolanie obsahovalo všetky náležitosti uvedené v zmysle § 138, § 139 ZVO, vychádzalo z dikcie § 142 ods. 4 citovaného zákona, ktorý hovoril o tom, že na odvolacie konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia zákona, ktorými sa upravuje konanie o námietkach. Žalovaný však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že z jeho strany nebol v zákonnej lehote na odvolanie zaslaný doklad o zaplatení kaucie vo výške 3 000 € 30. Žalobca bol presvedčený, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bolo čisto formalistické a v rozpore so zásadou materiálneho práva a svoje tvrdenia oprel o ustanovenia zákona upravujúceho konanie o odvolaní. Žalobca mal za to, že dodržal zákonnú lehotu 10 dní na podanie odvolania (§ 142 ods. 1 ZVO) ako aj to, že v danej lehote bola zaplatená kaucia (§ 142 ods. 2 ZVO). 31. Vyjadril názor, že nezaslanie dokladu o zaplatení kaucie v odvolacej lehote nie je materiálnou prekážkou na rozhodnutie odvolacieho orgánu (žalovaného) vo veci samej. Svoje tvrdenie oprel o § 142 ods. 8 ZVO „Rada rozhodne o odvolaní do 45 dní odo dňa doručenia odvolania“, z čoho vyplýva, že odvolanie nemusí mať všetky formálne náležitosti, ktoré ustanovuje zákon o námietkach. Poukázal aj na to, že žalovaný napadnuté rozhodnutie vydal dňa 09.12.2013, pričom doklad o zaplatení kaucie mu bol doručený dňa 05.12.2013 a potom mal v deň rozhodovania k dispozícii všetky skutočnosti a dôkazy, o ktorých mal povinnosť rozhodnúť. Podľa § 142 ods. 9 ZVO ukladá odvolaciemu orgánu povinnosť preskúmať aj oneskorene podané odvolanie, či neodôvodňuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Túto skutočnosť však žalovaný nesplnil. 32. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaný sa pri vydávaní nového rozhodnutia neriadil právnym názorom správneho súdu (Krajského súdu v Bratislave) vysloveným v rozsudku zo dňa 30.10.2015, č. k. 6S/25/2014-28, ktorým bolo zrušené pôvodné rozhodnutie žalovaného, napriek tomu, že tento názor bol pre neho záväzný. Správny súd v uvedenom rozsudku konštatoval, že „podľa vyššie citovaného ustanovenia § 155m ods. 1, 3 ZVO, vo veci je potrebné postupovať podľa právneho predpisu - zákona o verejnom obstarávaní, v znení účinnom do 29.06.2013“. Napriek uvedenému žalovaný v novom (napadnutom) rozhodnutí uviedol, že je potrebné aplikovať ustanovenia ZVO účinné od 01.07.2013, a v tomto zmysle vydal aj nové rozhodnutie, ktorým opätovne zastavil konanie o odvolaní. 33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal žalovaný za to, že napadnuté rozhodnutie je protiprávne a zároveň protiprávny je aj procesný postup žalovaného, žalovaný si nesplnil povinnosť preskúmať odvolanie z toho hľadiska, či nie je daný dôvod na zrušenie rozhodnutia o námietkach mimo odvolacieho konania. Vyjadrenie žalovaného. 34. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 18.01.2017 a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom po stručnom opise skutkového stavu veci, priebehu administratívneho konania, poukazujúc na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam. 35. K namietanému formalizmu týkajúceho sa chýbajúceho dokladu preukazujúceho zloženie kaucie žalovaný pridŕžajúc sa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukázal na potrebu vysporiadania sa s výkladom pojmu „primerane“ s tým, že je potrebné vziať na zreteľ logický, systematický a teleologický výklad zákona. V prípade primeranej aplikácie ustanovení konania o námietkach na výkon kontroly pred uzavretím zmluvy v zmysle legislatívnej úpravy ZVO účinnej do 18.02.2013 poukázal žalovaný na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/2328/2012, v ktorom súd uviedol, že pokiaľ znenie ZVO uvádza analogické použitie ustanovení § 138 až § 145 ZVO myslí tým použitie týchto ustanovení bez výnimky. 36. Dôvodnosť zakotvenia primeranosti aplikácie ustanovení konania o námietkach na konanie o odvolaní v zmysle § 142 ods. 4 je dané skutočnosťou, že ide o druhostupňové konanie v tej istej veci a preto neexistuje potreba podrobnej osobitnej úpravy pre toto konanie. 37. Žalovaný po citácii ustanovení § 138 ods. 7 a § 139 ods. 1 písm. c) ZVO konštatoval, že nemožnosť dodatočného zhojenia vád podania po uplynutí lehoty na podanie námietok, resp. odvolania vyplýva jednak z absencie právomoci žalovaného za týmto účelom prerušiť konanie, prípadne aspoň vyzvať podávateľa námietok alebo odvolateľa na ich odstránenie, ako aj z explicitného vylúčenia subsidiárneho použitia súvisiacich ustanovení Správneho poriadku (predovšetkým § 19 a § 29) na základe § 153 ods. 2 ZVO (na konanie podľa § 138 až § 145 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní). 38. Striktnosť zákonnej úpravy týkajúcej sa úplnosti podania potvrdila aj súdna prax a v tejto súvislosti žalovaný poukázal na viacero rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, rozhodnutie vo veci sp. zn. 1S/138/2009, kde sa súd stotožnil s jeho názorom, že podľa § 139 ods. 1 písm. c) ZVO, úrad zastaví rozhodnutím konanie o námietkach, ak neobsahujú všetky náležitosti podľa § 138 ods. 6. Námietky podané úradu musia už v čase ich podania, t. j. v lehote na podanie námietok podľa § 138 ods. 5 obsahovať všetky náležitosti uvedené v § 138 ods. 6. Nedostatky námietok nemožno odpustiť a rovnako právna úprava konania o námietkach neumožňuje vyzvať navrhovateľa na odstránenie nedostatkov podaných námietok, resp. na ich doplnenie. Taktiež v prípade nedoloženia dokladu o doručení žiadosti o nápravu kontrolovanému (povinnosť podľa § 138 ods. 7 písm. a/ ZVO) Krajský súd v Bratislave v konaní vo veci sp. zn. 2S/351/2010 vyslovil názor, že zákon veľmi presne určuje aké prílohy musí uchádzač v súťaži podávajúci námietky priložiť k podaným námietkam, pričom jednou z týchto obligatórnych príloh je dôkaz o doručení žiadosti o nápravu obstarávateľovi a je povinnosťou pripojiť k námietkam doklad o doručení žiadosti o nápravu, pričom pokiaľ úrad konštatoval, že námietky neobsahujú prílohy podľa § 138 ods. 7 písm. a) ZVO a z tohto dôvodu zastavil konanie o námietkach podľa § 139 ods. 1 písm. c) ZVO rozhodol v súlade so zákonom. Formalizmus má v procese verejného obstarávania svoj zmysel a pokiaľ sa týmto spôsobom postupuje rovnako voči všetkým uchádzačom v súťaži možno považovať zásady a princípy verejného obstarávania za naplnené. 39. Žalovaný uviedol, že inštitút kaucie sa v osobitnej forme (§ 142 ods. 2 a 3 ZVO) uplatňuje aj v odvolacom konaní, keď odvolateľ je s výnimkou prípadu podľa § 139 ods. 5 ZVO povinný najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania zložiť na účet žalovaného kauciu, ako aj vzhľadom na absenciu špeciálnej úpravy formálnych náležitosti odvolania, podľa žalovaného nie je daný právny ani materiálny predpoklad na to, aby žalovaný vo svojom druhostupňovom konaní uplatňoval odlišný postup ako v konaní na prvom stupni. 40. K poukazovaniu žalobcu na § 142 ods. 8 ZVO žalovaný uviedol, že účelom tejto normy je jednoznačným spôsobom stanoviť rozhodujúcu skutočnosť pre začiatok plynutia lehoty na rozhodovanie o odvolaní. 41. K námietke žalobcu o tom, že sa nevysporiadal s tým, či podané odvolanie neodôvodňovalo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania (§ 142 ods. 9 ZVO) žalovaný poukázal na to, že uvedená povinnosť sa vzťahuje výlučne na oneskorene podané odvolanie, t. j. odvolanie podané po uplynutí lehoty podľa § 142 ods. 1 ZVO, avšak v danom prípade žalobca podal odvolanie včas, pričom však toto neobsahovalo všetky formálne náležitosti. 42. Žalovaný uviedol, že v prípade, ak by správny súd mal za to, že sú dané podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia, vyslovil nesúhlas s tým, aby bolo v súlade s § 191 ods. 3 písm. b) SSP zrušené aj prvostupňové rozhodnutie. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená povinnosť odstrániť protiprávny stav a išlo teda o meritórne rozhodnutie, pričom konanie na druhom stupni bolo zastavené z titulu nesplnenia procesných podmienok a žiadnym spôsobom sa nezaoberalo vecnými otázkami, ktoré boli riešené v konaní na prvom stupni. Napadnuté druhostupňové rozhodnutie nepotvrdzuje a ani nevyvracia skutkové, resp. právne zistenia prvostupňového orgánu. Zároveň v podanej žalobe žalobca neuvádza žiadne dôvody na zrušenie prvostupňového rozhodnutia. 43. Žalovaný nerozumel ani poukazu žalobcu na to, že sa neriadil právnym názorom súdu vysloveným v rozsudku sp. zn. 6S/25/2014, ktorým správny súd skonštatoval, že svoje prvé rozhodnutie vydal na základe neúčinného právneho predpisu a že na konanie sa mala aplikovať iná právna úprava. Takéto súdne rozhodnutie by pritom bolo v rozpore aj so záujmami žalobcu a v prípade, ak by sa riadil týmto názorom správneho súdu musel by konanie o odvolaní znovu zastaviť, a to z dôvodu podľa § 139 ods. 1 písm. i) v spojitosti s § 142 ods. 4 ZVO. Keďže predmetným rozsudkom nedošlo súčasne k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia, žalobca by proti nemu nemohol podať žalobu, nakoľko uplynula lehota na jej podanie. Takýmto spôsobom by žalobca nemohol dosiahnuť ochranu svojich subjektívnych práv. 44. Žalovaný dôvodil, že systematickým, ako aj logickým výkladom prechodných ustanovení ZVO (§ 155m ods. 1, 3, 4, 5) je možné dospieť k záveru, že ods. 1 má hmotnoprávny charakter a vzťahuje sa predovšetkým na úkony verejných obstarávateľov v konkrétnych postupoch zadávania zákaziek, kým ods. 3 - 5 sú procesnoprávneho charakteru a upravujú intertemporalitu revíznych postupov. V § 155m ods. 5 zákonodarca osobitne mienil riešiť konanie o žiadosti o nápravu a konanie o námietkach, ako aj preskúmanie mimo odvolacieho konania. Použitím výrazu „a contrario“ podľa žalovaného je zrejmé, že na konania o námietkach, v ktorých boli námietky podané od 01.07.2013 sa uplatnia nové právne predpisy. Systematickým výkladom zákona je podľa žalovaného možno dospieť k záveru, že proti rozhodnutiam v konaní o námietkach podaných po 01.07.2013 je možné podať odvolanie. S takýmto jeho výkladom sa v iných konaniach stotožnil aj Krajský súd v Bratislave (sp. zn. 5S/205/2013, 6S/247/2013, 1S/183/2015) a preto nevidel inú možnosť ako opätovne aplikovať rovnaké znenie ZVO ako v prvom prípade. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 45. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 107 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom. 46. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 47. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 48. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 49. Podľa § 138 ods. 7 písm. b) zákona č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013 prílohami námietok sú doklad o poukázaní kaucie na účet úradu. 50. Podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z. úrad rozhodnutím zastaví konanie o námietkach, ak neobsahujú všetky náležitosti podľa § 138 ods. 6 a prílohy podľa §138 ods. 7. 51. Podľa § 142 ods. 2 prvá veta zákona č. 25/2006 Z. z. s podaním odvolania je účastník konania povinný zložiť na účet úradu kauciu; táto povinnosť sa nevzťahuje na podanie odvolania v prípade, ak úrad v konaní o námietkach nevydal rozhodnutie v lehote podľa § 139 ods. 5. 52. Podľa § 142 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z., ak nie je ustanovené inak, na konanie o odvolaní sa primerane použijú ustanovenia § 138, § 139 a §141 tohto zákona. 53. Podľa § 142 ods. 8 veta prvá zákona č. 25/2006 Z. z. rada rozhodne o odvolaní do 45 dní odo dňa doručenia úplného odvolania. 54. Podľa § 155m ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. verejná súťaž, užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, súťažný dialóg, koncesia, súťaž návrhov alebo postup zadávania podprahovej zákazky, pri ktorých bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslané na uverejnenie do 30. júna 2013, sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. júna 2013. 55. Podľa § 155m ods. 3 zákona č. 25/2006 Z. z. v konaní a pri výkone kontroly, ktoré začal úrad do 30. júna 2013, sa postupuje podľa predpisov účinných do 30. júna 2013. 56. Podľa § 155m ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. v konaní a pri výkone kontroly, ktoré začne úrad po 30. júni 2013 a vzťahuje sa na verejné obstarávanie podľa odsekov 1 a 2, sa postupuje podľa predpisov účinných do 30. júna 2013. 57. Podľa § 155 ods. 5 zákona č. 25/2006 Z. z. konanie o žiadosti o nápravu, podanej do 30. júna 2013 a konanie o námietkach vo veciach, kde bola žiadosť o nápravu alebo námietka podaná do 30. júna 2013, sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. júna 2013. Rada je oprávnená mimo odvolacieho konania preskúmať aj rozhodnutia úradu vydané do 30. júna 2013. 58. V prejednávanej veci správny súd má povinnosť preskúmať zákonnosť postupu žalovaného ako aj napadnutého rozhodnutia v zmysle žalobných námietok. 59. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi (ZVO). 60. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 61. K námietke, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu a nebol zo strany žalovaného rešpektovaný pre neho záväzný právny názor Krajského súdu v Bratislave vyslovený v rozsudku č. k. 6S/25/2014- 28 zo dňa 30.10.2015, týkajúci sa výkladu ust. § 155m ods. 1, 3 ZVO - povinnosti postupovať podľa znenia ZVO účinnom do 29.06.2013 správny súd uvádza, že tejto námietke nie je možné vyhovieť. Je potrebné uviesť, že správny súd v tomto konaní posudzoval vec podľa ust. § 155m ods. 1, 3 ZVO izolovane, pričom predmetné ustanovenia sa vzťahujú len na v nich špecifikované postupy - verejná súťaž, užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, súťažný dialóg, koncesia, súťaž návrhov alebo postup zadávania podprahovej zákazky, resp. výkon kontroly, avšak správny súd pri svojom rozhodovaní opomenul (nezobral do úvahy) ust. § 155m ods. 5 ZVO, ktoré je špeciálnym ustanovením vzťahujúcim sa na konanie o námietkach vo veciach, kde bola žiadosť o nápravu alebo námietka podaná do 30.06.2013, čo bol bezpochyby aj prejednávaný prípad. Potom je správny súd názoru, že na predmetnú vec je potrebné aplikovať ust. § 155m ods. 5 ZVO, z obsahu ktorého je celkom zrejmé, že žalovaný v danom prípade mal povinnosť postupovať v zmysle tohto ustanovenia podľa znenia ZVO účinného od 01.07.2013, nakoľko verejné obstarávanie bolo začaté dňa 01.06.2013, avšak námietky spol. VIKTUS s. r. o., proti vylúčeniu jeho ponuky boli podané až dňa 15.08.2013, t. j. po 30.06.2013. Iný výklad podľa správneho súdu nie je možný, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Krajského súdu v Bratislave, na ktorú poukázal žalovaný v napadnutom rozhodnutí. 62. Námietka žalobcu, že žalovaný si nesplnil svoju zákonom uloženú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 142 ods. 9 ZVO nie je dôvodná, nakoľko v tomto ustanovení uložená povinnosť žalovaného ako odvolacieho orgánu sa vzťahuje iba na také odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene. V danom prípade však žalobca podal odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutie včas a preto nemal žalovaný povinnosť takéto odvolanie preskúmať, či neodôvodňuje zmenu alebo zrušenie mimo odvolacieho konania. 63. Z obsahu žaloby vyplýva námietka nesprávneho právneho posúdenia veci z hľadiska toho, či nezaslanie dokladu preukazujúceho zaplatenie kaucie v odvolacej lehote je prekážkou na meritórne prejednanie podaného odvolania. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca prvostupňové rozhodnutie zo dňa 05.11.2013 prevzal osobne dňa 08.11.2013 a podal voči nemu v zákonnej 10 dňovej lehote odvolanie zo dňa 14.11.2013 doručené dňa 18.11.1013 žalovanému. ZVO ustanovoval povinnosť zložiť kauciu v stanovenej výške na účet žalovaného v lehote na podanie odvolania, t. j. v danom prípade do dňa 18.11.2013. Táto podmienka bola bezpochyby splnená čo vyplýva z výpisu z bankového účtu žalobcu zo dňa 14.11.2013, ktorý v tento deň spolu s podaním odvolania poukázal sumu kaucie na účet žalovaného. 64. Správny súd uvádza, že napriek prísnej formálnosti procesných postupov v zmysle ZVO je treba v danom prípade vychádzať z účelu zákona a v prípade, ak účastník verejného obstarávania splní všetky zákonom vyžadované predpoklady na to, aby jeho odvolanie (námietky) boli meritórne prejednané, t. j. podá odvolanie (námietky) a zaplatí v určenej výške kauciu má mať právo na meritórne prejednanie svojho odvolania a to aj v prípade, ak doklad preukazujúci zaplatenie kaucie nedoručil konajúcemu správnemu orgánu - žalovanému v lehote na podanie odvolania (námietok). 65. Podľa názoru správneho súdu v danom prípade musí isť o to, aby bola zaplatená kaucia ako predpoklad pre meritórne prejednanie odvolania (námietok). Táto kaucia sa platí v stanovenej výške na účet konajúceho správneho orgánu - žalovaného, ktorý potom bezpochyby musí mať vedomosť o tom, či kaucia žalobcu bola zaplatená v správnej výške, t. j. musí byť schopný identifikovať takúto platbu. ZVO ukladá účastníkovi konania povinnosť s podaním odvolania zložiť - zaplatiť kauciu na účet žalovaného. Zákonný predpoklad na meritórne prejednanie odvolania je zaplatenie kaucie v stanovenej výške a lehote. Vyžadovanie predloženia dokladu o zaplatení kaucie žalovanému spolu s podaním odvolania sa súdu javí ako takmer šikanózne, keďže žalovaný o zaplatení kaucie musí mať vedomosť z výpisu zo svojho účtu. 66. V danom prípade zároveň správny súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný v čase vydania napadnutého rozhodnutia (dňa 09.12.2013) mal preukázateľne vedomosť o zaplatení kaucie aj zo strany žalobcu, ktorý mu doklad o zaplatení kaucie na jeho účet zaslal dňa 05.12.2013 a teda týmto dokladom disponoval, mimo skutočnosti, že zaplatenie kaucie si mohol zistiť z prehľadu prijatých platieb na svoj účet. 67. Správny súd je názoru, že zastavenie konania z dôvodu, aký použil žalovaný by prichádzalo do úvahy iba v prípade, ak by odvolanie podané žalobcom neobsahovalo všetky zákonom predpokladané náležitosti a prílohy v čase kedy sa o odvolaní rozhoduje. V danom prípade však žalovaný v čase vydania napadnutého rozhodnutia mal k dispozícii aj doklad o zaplatení kaucie a preto rozhodnúť o zastavení konania dôvodiac tým, že tento doklad nebol daný včas, t. j. v lehote na podanie odvolania sa prieči účelu zákona, ktorým musí byť v prvom rade poskytnutie možnosti účastníkovi konania na meritórne prejednanie jeho odvolania nad formálnosťou procesných ustanovení vylučujúcich takýto postup nadôvažok, ak dôvod neprejednania odvolania - zastavenia konania už v čase rozhodovania žalovaného neexistoval, nakoľko mu bol doklad o zaplatení kaucie žalobcom doručený. 68. Na základe zistených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci ďalej konať a vo veci vydať náležite odôvodnené rozhodnutie. Správny súd rozhodol len o zrušení napadnutého rozhodnutia žalovaného, nakoľko dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci sa vzťahoval len na toto rozhodnutie. 69. O práve na nárok na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný v plnom rozsahu, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Zároveň správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 169 SSP) pribratému účastníkovi, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli a ani si ich neuplatnil. 70. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP v spojení s § 145 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).