Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/307/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202687 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1016202687.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: EUROKAPITAL, a. s., so sídlom Ružinovská 3, 821 02 Bratislava, IČO: 36 759 309, právne zastúpený: JUDr. Michal Miškovič - advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Palisády 32, 811 06 Bratislava, konajúca prostredníctvom JUDr. Michala Miškoviča, konateľ a advokát, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, so sídlom Grösslingová 5, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 1394001716/6286-26378/Kaf zo dňa 23.09.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Slovenská inšpekcia životného prostredia č. 1394001716/6286-26378/Kaf zo dňa 23.09.2016 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 03.11.2016 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: 1394001716/6286-26378/Kaf vydaného dňa 23.09.2016 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Zároveň návrhom doručeným správnemu súdu dňa 17.02.2017 sa žalobca domáhal priznania odkladného účinku správnej žalobe, o ktorom správny súd rozhodol uznesením č. k. 6S/307/2016 - 43 zo dňa 12.05.2017 a tento návrh zamietol. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Pripojený administratívny spis žalovaného okrem iných písomnosti obsahuje: písomný záznam o telefonickom podaní sťažnosti občana zo dňa 02.02.2016 žalovanému, stanovisko Okresného úradu Kysucké Nové Mesto zo dňa 28.12.2015 - zamietnutie žiadosti žalobcu o použitie odpadu - kal z čistenia komunálnych odpadových vôd, Protokol Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát Žilina zo dňa 02.02.2016 z riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd (MZV), Oznámenie Okresného úradu Kysucké Nové Mesto z 02.02.2016 o podozrení zo spáchania trestného činu, Projekt biologickej rekultivácie územia stavby - Terénne úpravy Kysucký Lieskovec- Rybníky z januára 2016, Protokol Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát Žilina zo dňa 05.02.2016 z došetrenia MVZ, Protokol INGEO- ENVILAB o skúške č. 529/2016 a č. 530/2016 zo dňa 02.02.2016, Protokol Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát Žilina zo dňa 15.02.2016 z kontroly plnenia príkazov na odstránenie škodlivých následkov spolu s fotodokumentáciou, Súhlas Okresného úradu Kysucké Nové Mesto zo dňa 25.02.2014 k projektovej dokumentácii - Terénne úpravy Kysucký Lieskovec- Rybníky so stanovením podmienok použitia odpadov - zemina, kamenivo, výkopová zemina, povolenie obce Kysucký Lieskovec pre žalobcu na skladovanie odpadu zo dňa 16.09.2014, Znalecký posudok č. 18/2016 z 22.02.2016, oznámenie o začatí konania o uložení pokuty zo dňa 25.04.2016. 3. Prvostupňovým rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Žilina, odboru inšpekcie ochrany vôd (ďalej aj len prvostupňový orgán, resp. OIOV Žilina) číslo: 1394403016/4547-15633/Gan zo dňa 31.05.2016 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie) bola uložená žalobcovi pokuta podľa ustanovenia § 75 ods. 9 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“) za správny delikt podľa ustanovenia § 74 ods. 1 písm. i) vodného zákona, za zaobchádzanie s kalom z čistenia komunálnych odpadových vôd, ktorý je v zmysle ustanovení § 2 písm. aa) vodného zákona znečisťujúcou látkou uvedenou v ZOZNAME I, prílohy č. 1 vodného zákona pod bodom 11.: „Látky, ktoré prispievajú k eutrofizácii najmä dusičnany a fosforečnany“ i s vlastnosťou znečisťujúcich látok uvedenou v bode 12.: „Látky, ktoré majú nepriaznivý účinok na kyslíkovú rovnováhu merateľné chemickou spotrebou kyslíka (CHSK)“, v rozpore s ustanovením § 39 ods. 2 písm. a), b) a e) vodného zákona, nakoľko od jeho navezenia spol. EUROKAPITAL, a. s., Bratislava (žalobca) v dňoch od 28.01.2016 do 05.02.2016 na parcely č. KN-C XXXX/X a KN-C XXXX/X v k. ú. T. B. - O. (chránená vodohospodárska oblasť J. S. I.) v množstve cca 450 t dochádzalo k nekontrolovateľnému a neovládateľnému úniku tekutej zložky znečisťujúcej látky do prostredia súvisiaceho s podzemnou vodou (v zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 vodného zákona sú podzemnými vodami definované všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo pôdnym podložím) s následkom mimoriadneho zhoršenia podzemných vôd podľa § 41 ods. l vodného zákona, nakoľko predmetné parcely nie sú nepriepustné, nie sú odolné voči skladovanej látke a nemajú vybudovaný účinný kontrolný systém na včasné zistenie úniku znečisťujúcej látky a žalobca do času vydania rozhodnutia o pokute (31.05.2016) neoznámil OIOV Žilina, že by navážku kalu z čistenia komunálnych odpadových vôd z uvedených parciel odstránil, vo výške 12 000 €. 4. V dôsledku žalobcom podaného odvolania zo dňa 23.06.2016 proti v predchádzajúcom bode tohto rozsudku uvedenom prvostupňovom rozhodnutí vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo: 1394001716/6286-26378/Kaf zo dňa 23.09.2016 tak, že podané odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že prvostupňový orgán riešil mimoriadne zhoršenie vôd (ďalej len „MZV“) v k. ú. T. B. - O. (chránená vodohospodárska oblasť J. S. I.) na parcelách č. KN-C XXXX/X a KN-C XXXX/X, ktoré bolo ohlásené dňa 02.02.2016. Príčinou vzniku MZV bola navážka kalu z čistenia komunálnych odpadových vôd. V rámci riešenia MZV pracovnou skupinou dňa 02.02.2016 bolo zistené, že na predmetné parcely bol v dňoch od 28.01.2016 do 05.02.2016 spoločnosťou EUROKAPITAL, a. s., (žalobca) navezený kal v množstve cca 450 t. Predmetnou udalosťou boli naplnené znaky MZV v zmysle § 41 ods. 1 vodného zákona. Kal z čistenia komunálnych odpadových vôd je v zmysle § 2 písm. aa) vodného zákona znečisťujúcou látkou a jeho navážkou dochádzalo k nekontrolovateľnému a neovládateľnému úniku jeho tekutej zložky, znečisťujúcej látky, do prostredia súvisiaceho s podzemnou vodou. Ďalej riešením MZV bolo zistené, že podľa § 41 ods. 4 vodného zákona pôvodcom MZV bol žalobca, nakoľko zaobchádzal so znečisťujúcou látkou v rozpore s ustanoveniami vodného zákona. 5. Na základe skutočností zistených pri riešení MZV OIOV Žilina ako príslušný orgán podľa § 62 ods. 6 písm. c) vodného zákona v predmetnej veci vykonal konanie a vydal dňa 31.05.2016 prvostupňové rozhodnutie, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 12 000 €, pričom proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie listom doručeným na OIOV Žilina dňa 23.06.2016, v ktorom žiadal, aby prvostupňové rozhodnutie bolo v celom rozsahu zrušené. Poukázal na to, že predmetné prvostupňové rozhodnutie bolo nesprávne, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného a zhodnoteného skutkového stavu. Svoje tvrdenia oprel o nasledovné skutočnosti: 1. činnosť, ktorú na ploche KN-C XXXX/X a časti parcely KN-C XXXX/X zapísanými na LV č. XXX vykonával bola plne v súlade s platnou a účinnou legislatívou, v súlade s uzavretými hospodárskymi zmluvami (najmä Zmluva o dielo v zmysle jej Dodatku č. 1 a ďalšie) a v súlade s platnými a účinnými vydanými povoleniami a vyjadreniami na uvedenú činnosť. Touto činnosťou bola aktuálne predovšetkým realizácia projektu biologickej rekultivácie územia stavby: "Terénne úpravy Kysucký Lieskovec - Rybníky" podľa projektovej dokumentácie. Materiál, ktorý bol aktuálne navážaný na skládku bol materiálom, ktorý je využívaný v procese biologickej rekultivácie na vytváranie humusovej zložky rekultivovaného prostredia. Uvedený projekt rekultivácie bol vypracovaný a realizovaný na základe požiadaviek Správy CHKO Kysuce. Podrobnosti projektu rekultivácie rešpektujú vydané stanoviská Správy ochrany prírody - Správa CHKO Kysuce č. CHKO KY/71/2014 zo dňa 11.02.2014 ako aj č. CHKO KY/016/2016 zo dňa 13.01.2016; 2. v pripravovanom stavebnom zámere (vyššie uvedený projekt) sa riešili terénne úpravy územia historicky zdevastovaného nelegálnym vývozom TKO, neorganizovanou ťažbou štrkov a depóniami zemín (obdobie cca posledných 40 rokov). Predmetom tohto projektu bolo v nadväznosti na terénne úpravy riešiť revitalizáciu územia a jeho zakomponovanie do krajiny na prechodné obdobie, pokiaľ sa neprikročí k jeho ďalšiemu využitiu na funkcie stanovené schváleným územným plánom obce Kysucký Lieskovec. Predmetný projekt riešil celkovú biologickú rekultiváciu územia, jeho vyčistenie, odstránenie odpadov a premenu na štandardne využiteľné územie v zmysle územného plánu obce; 3. žalobca bol právneho názoru, že vzniknutá situácia, ktorú OIOV Žilina riešila v konaní ako mimoriadne zhoršenie kvality vôd podľa ustanovenia § 41 ods. 1 vodného zákona nebola mimoriadnym zhoršením, ani ohrozením kvality vôd tak, ako to upravuje predmetné ustanovenie vodného zákona, pretože, aby bolo možné vzniknutú situáciu považovať za MZV, bolo potrebné zo strany OIOV Žilina preukázať neovládateľný únik znečisťujúcich látok, ktorý by sa prejavil v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou alebo podzemnou vodou zákonom stanoveným spôsobom, teda zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny, výskytom uhynutých rýb, alebo výskytom znečisťujúcich látok v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou alebo podzemnou vodou, pričom v každom prípade muselo byť preukázané zhoršenie kvality vôd. Z uvedeného ustanovenia vodného zákona jednoznačne vyplýva, že podmienky uvedené v cit. ustanovení musel mať správny orgán relevantným technickým spôsobom preukázané, aby mohol situáciu riešiť ako MZV, nestačilo iba podozrenie alebo domnienka, že tieto znaky predpokladané vodným zákonom pre MZV by mohli byť naplnené. Uvedené ustanovenie vodného zákona nad akúkoľvek pochybnosť za MZV považuje situáciu, kde únik znečisťujúcich látok musí byť neovládateľný, teda z logického výkladu uvedeného ustanovenia vyplýva, že situáciou, ktorú má toto ustanovenie na mysli sú predovšetkým ekologické havárie, nie biologická rekultivácia prostredia v rámci realizácie plánovaného a schváleného stavebného projektu; 4. OIOV Žilina doposiaľ hodnoverným spôsobom nepreukázala výskyt znečisťujúcich látok na mieste, kde žalobca realizoval biologickú rekultiváciu územia; 5. v zmysle ustanovenia § 41 ods. 4 vodného zákona, ale aj podľa komentára k vodnému zákonu a v zmysle príslušnej dôvodovej správy k vodnému zákonu pôvodcom MZV môže byť iba prevádzkovateľ zariadenia, ktoré spôsobilo MZV, pričom musí byť konajúcou Slovenskou inšpekciou životného prostredia jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť s prevádzkovaním zariadenia a vznikom MZV. Podľa vyššie uvedených zdrojov predmetné ustanovenie vodného zákona jednoznačne ako pôvodcu MZV stanovuje prevádzkovateľa zariadenia, ktorého prevádzkou bolo spôsobené MZV, nikoho iného. Je teda zrejmé, že v tomto prípade opäť vodný zákon rieši pôvodcu MZV výlučne pre prípad ekologickej havárie, pričom zariadením sa myslí v zmysle komentára k vodnému zákonu napríklad čistička odpadových vôd, rafinéria ropných produktov a podobne. Vodný zákon nepočíta s možnosťou, že by pôvodcom MZV bola právnická osoba realizujúca stavebný projekt; 6. podľa ustanovenia § 41 ods. 10 vodného zákona v spojitosti s ustanovením § 6 ods. 4 Vyhlášky MŽP SR č. 100/2005 Z. z. bolo zo strany OIOV Žilina žalobcovi uložené bezprostredné opatrenie na zneškodnenie MZV, a to zdržať sa akejkoľvek činnosti v súvislosti s terénnymi úpravami a rekultiváciou na predmetnej lokalite (parcely č. KN-C XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,XXXX v k. ú. T. B.), aby sa zabránilo ďalšiemu znečisťovaniu, teda zabezpečiť, aby sa na dotknutú lokalitu v k. ú. T. B. nevozil ďalší kal z čistenia odpadových vôd počnúc uvedeným dňom a trvalo. Podľa ustanovenia § 41 ods. 6 vodného zákona bezprostrednými opatreniami na zneškodnenie MZV sú, cit. : „ a) neodkladné hlásenie mimoriadneho zhoršenia vôd inšpekcii a správcovi vodného toku alebo okresnému úradu, b) čo najrýchlejšie odstránenie príčin mimoriadneho zhoršenia vôd, c) neodkladné vykonanie opatrení na zamedzenie ďalšieho znečisťovania a šírenia znečistenia a opatrenia na zabránenie vzniku škodlivých následkov alebo ich zmiernenie, aby škodlivé následky boli čo najmenšie.“. Žalobca mal za to, že vyššie uvedené opatrenie uložené protokolom z došetrenia MZV zo strany OIOV Žilina dňa 05.02.2016 bolo uložené v rozpore s vodným zákonom a nad rámec vodného zákona a to predovšetkým z nasledujúcich dôvodov: a) doposiaľ zo strany OIOV Žilina nebolo preukázané, že sa jednalo o MZV, teda nebol preukázaný stav, kde únik znečisťujúcich látok je neovládateľný a prejavuje sa spôsobom aký stanovuje ustanovenie § 41 ods. 1 vodného zákona, b) pôvodcom MZV nebol žalobca, pretože neprevádzkoval zariadenie, ktoré mohlo, a/alebo spôsobilo MZV tak, ako to predpokladá ustanovenie § 41 ods. 4 vodného zákona; 7. OIOV Žilina odôvodnil svoje prvostupňové rozhodnutie zo dňa 31.05.2016 okrem iného tým, že činnosťou žalobcu dochádzalo k nekontrolovateľnému a neovládateľnému úniku znečisťujúcej látky do prostredia súvisiaceho s podzemnou vodou. Na účely preukázania tohto tvrdenia OIOV Žilina objednal u spoločnosti INGEO-ENVILAB s.r.o. Žilina analýzu kalu na posúdenie hodnôt koncentrácie rizikových látok v navezenom kale podľa prílohy č. 2 k zákonu č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy v znení neskorších predpisov, kde podľa jeho výsledku (protokol o skúške č. 529/2016 zo dňa 09.02.2016) vyplývalo, že nijaký rizikový prvok nachádzajúci sa v kale nemal koncentráciu vyššiu ako povolenú; 8. Správny orgán vo vyššie uvedenom rozhodnutí ďalej tvrdil, že pre prípad navážky, skladovania a terénnych úprav realizovaných žalobcom na dotknutých parcelách v katastrálnom území T. B. nebolo možné aplikovať ustanovenia zákona č. 188/2003 Z. z., nakoľko predmetné parcely boli vedené v katastri nehnuteľnosti ako ostatné plochy, pričom zákonom č. 188/2003 Z. z. boli definované podmienky aplikácie čistiarenských kalov do poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Toto tvrdenie OIOV Žilina podľa názoru žalobcu vychádzalo z hlbokého nepochopenia ustanovení zákona č. 188/2003 Z. z. zo strany správneho orgánu, nakoľko uvedený zákon v nijakom zo svojich ustanovení nestanovuje, že pri aplikácii kalov do poľnohospodárskej pôdy táto musí byť evidovaná v katastri nehnuteľnosti ako poľnohospodárska pôda alebo lesný pozemok. Zápis konkrétnej parcely v katastri nehnuteľnosti uvedený zákon nerieši a nešpecifikuje nijakým spôsobom, z pohľadu tohto zákona je úplne irelevantné, ako je zapísaná parcela, na ktorej prebieha aplikácia kalu do pôdy a výroba poľnohospodárskej pôdy (humusového horizontu a podobne). Nijaký zákonný predpis nezakazuje výrobu humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy na pozemku, ktorý je v katastri nehnuteľnosti evidovaný ako „ostatná plocha“. Skutočnosť, že je parcela v katastri nehnuteľnosti zapísaná ako „ostatná plocha“ nemá nijakú spojitosť s tým, že v rámci rekultivácie územia sa na tejto parcele používa a vyrába poľnohospodárska pôda, resp. jej zložky; 9. žalobca dňa 01.03.2016 predložil OIOV Žilina znalecký posudok č. 18/2016 zo dňa 17.02.2016, ktorý bol vypracovaný znaleckým ústavom Ústav stavebnej ekonomiky, s. r. o., Bratislava vo veci: „Posúdenie TERÉNNYCH ÚPRAV KYSUCKÝ LIESKOVEC - RYBNÍKY so zameraním na preverenie vplyvov z využitia stabilizovaných kalov z ČOV v rámci rekultivácie“ (ďalej len „ Posudok“). Posudok sa zameral na preverenie vplyvov z revitalizácie plochy v rámci rekultivácie pri využití stabilizovaných kalov z ČOV, v konkrétnych otázkach Posudok riešil možný vplyv stabilizovaných kalov ako potenciálne znečisťujúcej látky na povrchové a podzemné vody. Preverovania ukázali, že navezená humusoidná vrstva so zapracovaným kalom z ČOV hrubá 0,25 m mala stabilitu, eróznu odolnosť, minimálnu priepustnosť a nemala vplyv na podzemné a povrchové vody. Na lokalite Kysucký Lieskovec - Rybníky sa nachádzajú vrstvy zemín už zo zabudovaných inertných materiálov, ktoré podľa preverovania nezaťažujú výluhmi zo zrážkových vôd podzemné a povrchové vody. Preverovaním (realizovaním geo - sond a ďalšími praktickými a teoretickými postupmi) sa vplyv navezeného stabilizovaného kalu z ČOV na povrchové a podzemné vody na lokalite Kysucký Lieskovec - Rybníky nezistil. Rovnako nebol zistený ani akýkoľvek vplyv realizovaných terénnych úprav na povrchové a podzemné vody na lokalite Kysucký Lieskovec - Rybníky; 10. v prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 31.05.2016 sa poukazuje na to, že spracovateľ Posudku nemal oprávnenie na vypracovanie hydrogeologického posudku (hydrogeológia je parciálna časť z geotechniky, v ktorej je K.. O. jeden z 42 československých členov celosvetovej spoločnosti), a vo vypracovaní sa nebrali do úvahy viaceré ustanovenia zákonov a predpisov. Spracovateľ sa snažil dopracovať pre lokalitu Kysucký Lieskovec - Rybníky prehľad geotechnických podmienok a za ich pomoci preveriť vplyvy na podzemné a povrchové vody. Posudok slúžil na doplnenie technického riešenia Projektu a súvislostí, ktoré bolo podané pre skrátenie a zjednodušenie obsiahlej problematiky do predloženého rozsahu. Znalecká organizácia (Ústav stavebnej ekonomiky, s. r. o.) sa obrátila na K.. O. ako odborníka na komplexnú problematiku k posúdeniu a zhodnoteniu stavebných tesniacich prvkov, ktorej podstatné preverené súvislosti sa nachádzajú v predložených podkladoch v Posudku pod č. 4.7. (k skládkam), 4.9. (k hydrotechnickým stavbám) a 4.14. (k filtračnému pohybu vody a stabilite prostredia), čím sa organizácia snažila vyhovieť ustanoveniam § 19 zákona č. 382/2004 Z. z., keď pre posúdenie úlohy vplyvov na životné prostredie sú potrebné špecializované odborné predpoklady. 6. Žalovaný ako príslušný orgán podľa § 9 a§ 10 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov po preskúmaní celého spisového materiálu, ktorý bol podkladom pre prvostupňové rozhodnutie zistil, že žalobca spôsobil MZV, nakoľko zaobchádzal s kalom z čistenia komunálnych odpadových vôd, (podľa § 2 písm. aa/ vodného zákona je znečisťujúcou látkou) v rozpore s ustanovením § 39 ods. 2 písm. a), b) a e) vodného zákona, v dňoch od 28.01.2016 do 05.02.2016, keď na parcely č. KN-C XXXX/X a KN-C XXXX/X v k. ú. T. B. - O. (chránená vodohospodárska oblasť J. S. I.) naviezol kal v množstve cca 450 t. Navážkou predmetného kalu dochádzalo k nekontrolovateľnému a neovládateľnému úniku jeho tekutej zložky, znečisťujúcej látky, do prostredia súvisiaceho s podzemnou vodou s následkom mimoriadneho zhoršenia podzemných vôd podľa § 41 ods. 1 vodného zákona, keďže predmetné parcely nie sú nepriepustné, nie sú odolné voči skladovanej látke a nemajú vybudovaný účinný kontrolný systém na včasné zistenie úniku znečisťujúcej látky. 7. Vyššie uvedenými skutočnosťami došlo k správnemu deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. i) vodného zákona a tým k naplneniu skutkovej podstaty pre uloženie pokuty podľa ustanovenia §75 ods. 9 vodného zákona. Tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie prvostupňového orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného a zhodnoteného skutkového stavu bolo podľa žalovaného zavádzajúce. 8. Svoje tvrdenie žalovaný oprel o nasledovné skutočnosti uvedené k jednotlivým bodom odvolateľa: 9. K námietkam bodu 1/, že činnosť, ktorú žalobca vykonával na parcelách č. KN-C XXXX/X a KN-C XXXX/X v k. ú. T. B. - O., vykonával plne v súlade s platnou a účinnou legislatívou, bolo zavádzajúce. Pre žalobcu nebolo vydané žiadne povolenie, vyjadrenie a ani súhlas na predmetnú činnosť podľa vodného zákona. Pre žalobcu boli vydané povolenia podľa iných právnych predpisov a to: Rozhodnutie o využívaní územia rozhodnutím č. j. Výst.229/2014/Ča zo dňa 04.04.2014, podľa ustanovenia § 39b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), Zmluva o dielo zo dňa 07.02.2014 a jej Dodatok zo dňa 15.10.2014, boli jej obcou Kysucký Lieskovec (nepríslušný správny orgán) vydané povolenia na uskladnenie „ostatného odpadu“ zo dňa 04.09.2014 a zo dňa 16.09.2014. Tieto rozhodnutia ako ani Zmluva o dielo neoprávňovali žalobcu porušovať ustanovenia iných platných právnych predpisov, teda ani porušovať právne predpisy platné na úseku ochrany vôd pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami (ustanovenia § 39 a § 41 vodného zákona). 10. Vychádzajúc z vyššie uvedeného jednoznačne vyplývalo, že žalobca mal vydané povolenie len na uskladnenie odpadu kat. číslo 170504 - zemina a kamenivo, 170506 - výkopová zemina, 100101 - popol, škvára a prach z kotlov a 100102 - popolček z uhlia uvedeného v katalógu odpadov podľa vyhlášky MŽP SR 284/2011 Z. z., ale nie na kal vznikajúci z čistenia komunálnych odpadových vôd. 11. Stanoviská Štátnej ochrany prírody SR č. j. CHKOKY/71/2014 zo dňa 11.02.2014 a č. j. Správy chránenej krajinnej oblasti Kysuce 016/2016 zo dňa 13.01.2016 (nachádzajúce sa v administratívnom spise), na ktoré sa právny zástupca žalobcu odvolával, hodnotili predmetný projekt „Terénne úpravy Kysucký Lieskovec - Rybníky“ len z hľadiska ochrany prírody a krajiny a odporúčali zatrávnenie plôch pôvodnými druhmi tráv a vysadením pôvodnými druhmi stromovej a krovinnej vegetácie. Ani v jednom z citovaných stanovísk nebola zmienka či odporúčanie na skladovanie alebo použitie kalu z čistenia odpadových vôd, čo bolo uvedené i v liste Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy chránenej krajinnej oblasti Kysuce č. j. 82/2016/CHKOKY zo dňa 11.02.2016, v ktorom sa okrem iného uvádzalo, že vo svojich stanoviskách zo dňa 11.02.2014 a 13.01.2016 neriešila navážky kalu z ČOV. Vyššie uvedené skutočnosti potvrdzuje podnet Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy chránenej krajinnej oblasti Kysuce č. j. 107/2016/CHKOKY zo dňa 11.02.2016, v ktorom žiadala o prešetrenie uskladnenie nepovolených kalov na parcelách č. CKN XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X S. XXXX/ X v k. ú T. B.. 12. K námietkam bodu 2/ k projektu „Projekt biologickej rekultivácie územia stavby: Terénne úpravy Kysucký Lieskovec - Rybníky“, ktorý v januári 2016 vypracoval W.. Š. D. - PIAPS, Žilina neboli zo strany žalobcu predložené žiadne povolenia, súhlasy alebo vyjadrenia k jeho realizácii tak, ako to vyžadovala v súčasnosti platná legislatíva v oblasti životného prostredia. Žalobca predložil len: · stanovisko Okresného úradu Žilina, pozemkový a lesný odbor č. j. OU ZA-PLO 2016/008147-02/Sá zo dňa 02.02.2016, z ktorého vyplývalo, že predmetný projekt riešil revitalizáciu nepoľnohospodárskej pôdy, ktorá aj po rekultivácii ostane nepoľnohospodárskou pôdou, preto tento projekt nemusel byť schválený orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy, · stanovisko Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra, Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy, Regionálne pracovisko VÚPOP Banská Bystrica č. j. 25/2016/2170107 zo dňa 20.01.2016, z ktorého vyplývalo, že predmetný projekt riešil revitalizáciu nepoľnohospodárskej pôdy, ktorá aj po rekultivácii ostane nepoľnohospodárskou pôdou, a preto pôdna služba v tomto prípade odborné stanovisko v zmysle vyhlášky MP SR č. 5208/2004 Z. z. nevydáva, · odborné stanovisko k použitiu kalov (ostatný odpad č. 19 08 05), vypracované W.. I. T. dňa 18.12.2015 nebolo odborným posudkom v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 126/2004 Z. z., pričom uvedené stanovisko aplikuje na predmetný projekt ustanovenia zákona č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy v znení neskorších predpisov a nerešpektovalo skutočnosť, že predmetné parcely nie sú poľnohospodárskou pôdou a nerešpektovalo povinnosti producenta a odberateľa čistiarenského kalu ustanovené cit. zákonom. Ďalej sa opieralo o výsledky analýz predmetných kalov z čistenia odpadových vôd realizovaných laboratóriom Severoslovenských kanalizácií a vodovodov a. s. (producent kalov), pričom predmetné laboratórium nebolo akreditovaným odborným pracoviskom pre oblasť odberov a analýz odpadov (zákon č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov). W.. I. T. ako spracovateľ odborného stanoviska bol v tomto prípade v „konflikte záujmov“, nakoľko bol v prípade odberu kalov z čistenia odpadových vôd od producenta Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a. s. Žilina zainteresovanou osobou [Zmluva č. 755/2015 na odber a zhodnocovanie odpadov zo dňa 11.11.2015 medzi Severoslovenskými vodárňami a kanalizáciami, a. s. a HYDROEKOL DK, združenie, Zmluva o vykonaní určených činností zo dňa 25.01.2016 medzi žalobcom a New Green Company, družstvo (člen združenia - HYDROEKOL DK ZDRUŽENIE) zameraná na odber kalov z čistenia komunálnych odpadových vôd a ich skladovanie, ZMLUVA O ZDRUŽENÍ medzi HYDROEKOL DK, spol. s. r. o., OMEGA ASSEST MANAGEMENT, s. r. o., a NEW GREEN COMPANY, družstvo, Memorandum o spolupráci medzi HYDROEKOL DK, spol. s. r. o., OMEGA ASSEST MANAGEMENT, s. r. o., a NEW GREEN COMPANY, družstvo]. 13. Schválená projektová dokumentácia vypracovaná W.. C. P. v 2/2014, na základe ktorej bolo žalobcovi vydané povolenie na užívanie územia rozhodnutím č. j. Výst.229/2014/Ča zo dňa 04.04.2014, podľa ustanovenia § 39b stavebného zákona nepopisuje v žiadnej svojej časti „biologickú rekultiváciu územia“, tak ako to uvádzal žalobca. Účelom vypracovania citovanej projektovej dokumentácie z 02/2014 bol návrh terénnych úprav na určenej ploche prostredníctvom zeminy 170504 - zemina a kamenivo a 170506 - výkopová zemina, bez zmienky o použití akéhokoľvek iného odpadu, resp. inej technológie ako mechanického ukladania povolených inertných odpadov 170504 - zemina a kamenivo a 170506 - výkopová zemina, zemín a hornín v rámci navrhovaných terénnych úprav. 14. K námietkam žalobcu pod bodom 3/ a 4/ - jeho tvrdeniu, že v danom prípade nešlo o MZV žalovaný uviedol, že podľa § 62 ods. 3 vodného zákona pri pochybnostiach, či ide o MZV rozhodne inšpekcia. Inšpekcia vzniknutú udalosť posúdila ako MZV podľa ustanovenia § 41 ods. 1 vodného zákona z tohto dôvodu: Kal z čistenia komunálnych odpadových vôd (kat. č. 19 08 05) je podľa § 2 písm. aa) vodného zákona znečisťujúcou látkou, zaradenou podľa ZOZNAMU I, prílohy č. 1 vodného zákona pod bodom ÍL: „Látky, ktoré prispievajú k eutrofizácii najmä dusičnany a fosforečnany“ i s vlastnosťou znečisťujúcich látok uvedenou v bode 12.: „Látky, ktoré majú nepriaznivý účinok na kyslíkovú rovnováhu merateľné chemickou spotrebou kyslíka (CHSK).“ Fyzikálno - chemické vlastnosti tejto znečisťujúcej látky boli preukázané aj autorizovaným rozborom odobratej vzorky, o čom bol žalobca informovaný (Záznam zo zasadania pracovnej skupiny č. j. 2676-4555/72/2016/Gan zo dňa 11.02.2016. 15. Podľa § 39 ods. 1 vodného zákona sa za zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami na účely vodného zákona považuje výrobný proces alebo iná činnosť, pri ktorej sa tieto látky vyrábajú, spracúvajú, používajú, prepravujú a skladujú alebo sa s nimi zaobchádza iným spôsobom napríklad ich používaním na pohon motorových vozidiel. 16. Podľa § 39 ods. 2 je ten, kto zaobchádza so znečisťujúcimi látkami povinný dodržiavať osobitné predpisy, ktoré ustanovujú, za akých podmienok možno s takýmito látkami zaobchádzať z hľadiska ochrany kvality povrchových a podzemných vôd. Ak zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami z hľadiska ochrany vôd neupravujú osobitné predpisy, je ten, kto s takýmito látkami zaobchádza povinný urobiť potrebné opatrenia, aby pri zaobchádzaní s nimi nevnikli do povrchových vôd alebo podzemných vôd alebo neohrozili ich kvalitu. Takýmito opatreniami sú najmä: a) umiestňovať stavby a zariadenia, v ktorých sa zaobchádza so znečisťujúcimi látkami tak, aby sa pri mimoriadnych okolnostiach mohlo účinne zabrániť nežiaducemu úniku týchto látok do pôdy, podzemných vôd alebo stokovej siete a aby sa tým zabránilo ich nežiaducemu zmiešaniu s odpadovými vodami alebo vodou z povrchového odtoku, b)používať len také zariadenia, technologické postupy alebo iné spôsoby zaobchádzania so znečisťujúcimi látkami, ktoré sú vhodné aj z hľadiska ochrany vôd, e)vybudovať a riadne prevádzkovať účinné kontrolné systémy na včasné zistenie úniku znečisťujúcich látok, na pravidelné hodnotenie výsledkov sledovania a oznamovať výsledky orgánu štátnej vodnej správy. 17. Žalobca na základe Zmluvy o dielo zo dňa 07.02.2014 uzavretej medzi obcou Kysucký Lieskovec a ním a na základe Zmluvy o vykonaní určených činností na odber a zhodnocovanie odpadov uzatvorenej so subjektom New Green Company, družstvo (člen združenia - HYDROEKOL DK ZDRUŽENIE) zo dňa 25.01.2016 naviezol a uskladnil kal z čistenia odpadových vôd, teda znečisťujúcu látku na plochu, ktorá nebola nepriepustná, nebola odolná voči skladovanej látke a nemala vybudovaný účinný kontrolný systém na včasné zistenie úniku znečisťujúcej látky. Skladovaním kalu došlo k nekontrolovateľnému a neovládateľnému úniku tekutej zložky znečisťujúcej látky do prostredia súvisiaceho s podzemnou vodou, keďže podľa § 3 ods. 3 vodného zákona sú podzemnými vodami definované všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo pôdnym podložím. Z vyššie uvedeného vyplývalo, že došlo k naplneniu znakov MZV podľa ustanovenia § 41 ods. 1 vodného zákona. 18. Podľa § 39 ods. 1 vodného zákona žalobca jednoznačne zaobchádzal so znečisťujúcou látkou (kal z čistenia komunálnych odpadových vôd) a uskladnil ju na mieste, kde sa podľa jeho vyjadrenia realizovala „biologická rekultivácia územia“. Predmetná plocha, na ktorej sa zaobchádzalo so znečisťujúcou látkou, však podľa vodného zákona nebola vybudovaná v súlade s platnou legislatívou na úseku ochrany vôd. 19. K námietkam bodu 5/ žalovaný konštatoval, že OIOV Žilina na základe riešenia MZV jednoznačne preukázal, že žalobca prevádzkoval zariadenie (sklad znečisťujúcej látky) v čase, keď vzniklo MZV. 20. V tejto súvislosti bolo nutné uviesť, že podľa § 30 ods. 1 vodného zákona je ten, kto vykonáva činnosť, ktorá môže ovplyvniť stav povrchových a podzemných vôd a vodných pomerov povinný vynaložiť potrebné úsilie na ich uchovanie a ochranu. 21. Z uvedeného vyplýva, že pôvodcom MZV môže byť i právnická osoba „realizujúca stavebný projekt“, aj keď v tomto prípade tvrdenie žalobcu, že na predmetnej lokalite realizuje stavebný projekt bolo sporné. 22. Žalobca na základe Zmluvy o dielo zo dňa 07.02.2014 a Zmluvy o vykonaní určených činností na odber a zhodnocovanie odpadov zo dňa 25.01.2016 i na základe objednávky č. 1/2016/EK/P zo dňa 26.01.2016 uzatvorenej so spol. NEKUTRANSPORT, s.r.o. realizoval navážku a uskladnil kal z čistenia komunálnych odpadových vôd producenta Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s. na parcele KN-C XXXX/X a časti parcely KN-C XXXX/X v k. ú. T. B. v množstve cca 450 t (podľa podkladov Severoslovenských vodární a kanalizácií, a.s.). Žalobca mal v Zmluve o dielo zo dňa 07.02.2014 uvedené, že bola uzavretá za účelom navážky a skladovania určitých druhov odpadu v predmetnej lokalite, avšak nie kalu z čistenia komunálnych odpadových vôd. 23. V bode 2.4. Zmluvy o vykonaní určených činností na odber a zhodnocovanie odpadov uzatvorenej so subjektom New Green Company, družstvo (člen združenia - HYDROEKOL DK ZDRUŽENIE) zo dňa 25.01.2016 mal žalobca zakotvenú povinnosť zabezpečiť si právoplatné povolenie alebo rozhodnutie v súvislosti s nakladaním s kalom z čistenia odpadových vôd kat. č. 19 08 05. 24. Kal z čistenia komunálnych odpadových vôd (kat. č. 19 08 05) je v zmysle § 2 písm. aa) vodného zákona znečisťujúcou látkou a v zmysle § 2 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 100/2005 Z. z. sú stavbami a zariadeniami, v ktorých sa zaobchádza so znečisťujúcimi látkami i sklady znečisťujúcich látok. 25. V dôvodovej správe k vodnému zákonu je jednoznačne uvedené, že prvotnú zodpovednosť za znečistenie vzniknuté pri MZV nesie pôvodca, ktorý znáša aj náklady na odstránenie znečistenia bez ohľadu na to, či potrebné opatrenia vykonal osobne alebo ich vykonali namiesto neho odborne spôsobilé a technicky vybavené osoby. 26. Tak ako je vyššie uvedené, pri navážke kalu na plochu, ktorá nevyhovovala ustanoveniam vodného zákona, sa naplnili znaky MZV. V rámci riešenia MZV bolo preukázané, že pôvodcom MZV bol žalobca a preto mu aj boli uložené povinnosti - vykonať bezprostredné opatrenia a opatrenia na odstránenie jeho následkov a uvedenie zasiahnutého miesta, ak je to možné, do pôvodného stavu. 27. Námietky žalobcu bod 6/ žalovaný vyvracal tým, že tvrdenie žalobcu, že mu bolo zo strany OIOV Žilina uložené opatrenie uvedené v protokole z došetrovania MZV č. 2676-3869/72/2016/Gan zo dňa 05.02.2016 v rozpore s vodným zákonom sa nezakladalo na pravde, nakoľko z administratívneho spisu OIOV Žilina vyplynulo, že prvostupňový orgán postupoval v súlade s § 62 ods. 5 vodného zákona a podľa § 41 ods. 4, 5, 6, 8 a 10 vodného zákona v spojitosti s § 6 ods. 4 vyhlášky MŽP SR č. 100/2005 Z. z., keď pôvodcovi MZV, t. j. žalobcovi prikázal vykonať bezprostredné opatrenie na zneškodnenie MZV ako aj opatrenia na odstránenie škodlivých následkov MZV, pretože len tak bolo možné zmierniť negatívne dôsledky na vodných ekosystémoch. 28. Zákonnosť postupu OIOV Žilina pri riešení predmetného MZV a uložení bezprostredných opatrení na zneškodnenie MZV preskúmavala na základe podnetu žalobcu aj Krajská prokuratúra Žilina, pričom listom č. Kd 25/16/5500-12 zo dňa 12.04.2016 OIOV Žilina oznámila, že predmetný podnet odložila. 29. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný považoval vydanie príkazov OIOV Žilina na vykonanie bezprostredných opatrení na zneškodnenie MZV, ako aj opatrenia na odstránenie škodlivých následkov MZV za zákonné a plne v súlade s ustanoveniami vodného zákona. 30. K námietkam bodu 7/ - poukazovanie žalobcu na to, že OIOV Žilina si objednal predmetnú analýzu kalu na posúdenie hodnôt koncentrácie rizikových látok v navezenom kale (príloha č. 2 zákona č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy v znení neskorších predpisov) a z výsledkov tejto analýzy vyplynulo, že nijaký rizikový prvok v kale nemal vyššiu koncentráciu ako je povolená, považoval žalovaný za nepravdivé a zavádzajúce. 31. Na základe objednávky OIOV Žilina dňa 02.02.2016 za prítomnosti pracovníkov OIOV Žilina a starostky obce Kysucký Lieskovec od 12:00 do 12:30 hod. vykonala spoločnosť INGEO - ENVILAB, s.r.o. Žilina, SNAS reg, No 103/S-008 odber priemernej zmesnej vzorky navezeného kalu. Výsledky rozboru boli zhodnotené v Zázname zo zasadania pracovnej skupiny č. j. 2676-4555/72/2016/Gan zo dňa 11.02.2016 a jednoznačne potvrdili, že kal uložený v k. ú. T. B. - O., bol podľa ustanovenia § 2 písm. aa) vodného zákona znečisťujúcou látkou, ktorá sa podľa ZOZNAMU I, prílohy č. 1 vodného zákona zaraďuje pod bod 11.: „Látky, ktoré prispievajú k eutrofizácii najmä dusičnany a fosforečnany“ i s vlastnosťou znečisťujúcich látok uvedenou v bode 12.: „Látky, ktoré majú nepriaznivý účinok na kyslíkovú rovnováhu merateľné chemickou spotrebou kyslíka (CHSK)“. 32. Výsledky analýzy vzorky kalu v ukazovateli sušina 105°C uvedené v protokole o skúške č. 529/2016 zo dňa 09.02.2016 potvrdili, že predmetný kal obsahoval tekutú zložku. 33. V tejto súvislosti OIOV Žilina pri riešení MZV mohol konať iba v rámci svojich kompetencií, t. j. podľa ustanovení vodného zákona. 34. K argumentoch bodu 8/ žalobcu, že OIOV Žilina vo veci zákonných úprav a aplikácie kalu z čistenia komunálnych odpadových vôd na „biologickú rekultiváciu územia“ vychádzal z hlbokého nepochopenia a neznalosti ustanovení zákona č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy v znení neskorších predpisov, bolo podľa žalovaného zavádzajúce. Predmetné parcely KN-C XXXX/X a KN-C XXXX/X boli zapísané na liste vlastníctva č. XXX ako ostatné plochy a ich vlastníkom je obec T. B.. 35. To, že sa nejednalo o poľnohospodársku a lesnú pôdu bolo zrejmé i z vyššie uvádzaných stanovísk č. OU ZA-PLO 2016/008147-02/Sá zo dňa 02.02.2016 a č. 25/2016/2170107 zo dňa 20.01.2016, ako i z vyjadrení žalobcu v protokole z došetrovania MZV č. j. 2676-3869/72/2016/Gan zo dňa 05.02.2016 a obsahu jeho odvolania bod 2. cit.: „v pripravovanom stavebnom zámere (vyššie uvedený projekt) sa riešia terénne úpravy územia historicky zdevastovaného nelegálnym vývozom TKO, neorganizovanou ťažbou štrkov a depóniami zemín (obdobie cca posledných 40 rokov). 36. Zákon č. 188/2003 Z. z o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky aplikácie čistiarenských kalov len do poľnohospodárskej a lesnej pôdy v § 17 ods. 2 ustanovuje, že ak pôvodca čistiarenského kalu nezabezpečí zhodnotenie týchto odpadov podľa cit. zákona, postupuje sa podľa osobitného predpisu, t. j. podľa zákona o odpadoch. 37. Povinnosti prevádzkovateľa skládky odpadov sú ustanovené v § 19 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom prevádzkovateľ skládky odpadov je povinný plniť povinnosti aj podľa § 14 (povinnosti držiteľa odpadu), § 17 (povinnosti prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie/zneškodňovanie odpadov) a § 24 (účelová finančná rezerva) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 38. Výrobu humusového horizontu pôdy, teda použitie kalu z čistenia komunálnych odpadových vôd, ako „pôdnej pomocnej látky na úpravu vlastností pôdy“ upravuje zákon č. 136/200 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov. 39. K bodom 9/ a 10/ žalovaný uviedol, že posudok, ktorý žalobca predložil OIOV Žilina pri riešení MZV bol vypracovaný na základe jeho objednávky a mal slúžiť ako doplnok k projektu TERÉNNE ÚPRAVY KYSUCKÝ LIESKOVEC - RYBNÍKY od W.. C. P. a W.. I. Y. (prílohou ktorého je projekt rekultivácie od spracovateľa projektu W.. Š. D., G..) z januára 2016. Riešil rozšírenie technickej správy o dopracovanie geotechnických podmienok na predmetnej lokalite, preverenie vplyvov na povrchové a podzemné vody v zmysle zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, aj pri umiestnení navážky stabilizovaných kalov z ČOV v rámci terénnych úprav na parcelách KN-C XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX - ostatné plochy. 40. Predložený Posudok vypracovala znalecká organizácia zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pod evidenčným číslom znaleckej organizácie 900226 so zapísanou špecializáciou na výkon znaleckej činnosti v odbore 370000 Stavebníctvo, v odvetví 370100 Pozemné stavby; 70900 Odhad hodnoty nehnuteľnosti; 371000 Odhad hodnoty stavebných prác. 41. Osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti (W.. I. L., G..), ani jeden zo zamestnancov (W.. C. O.; W.. L. S., G.; W.. R. J.; W.. R. C.; W.. C. N.) a ani riešiteľ znaleckej činnosti (K.. W.. O. O., Q..) nemali špecializáciu v znaleckej činnosti v odbore 25000 Ochrana životného prostredia, resp. v odbore 290000 Poľnohospodárstvo. 42. Uvedená znalecká organizácia a ani jeden z vyššie uvedených zástupcov znaleckej organizácie nebol uvedený v registri geologických oprávnení spracovanom podľa § 8 ods. 2 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov, teda nemal oprávnenie vypracovať hydrogeologický posudok, resp. hodnotiť akúkoľvek stavebnú, či „rekultivačnú činnosť“ z hydrogeologického hľadiska. 43. Riešiteľ tohto Posudku pri jeho vypracovaní nebral do úvahy platné ustanovenia viacerých zákonov, všeobecne záväzných právnych predpisov (i napriek ustanoveniu § 17 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a všeobecne známych skutočností napr.: • zákon č. 188/2003 Z. z o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky aplikácie čistiarenských kalov len do poľnohospodárskej a lesnej pôdy (pričom predmetné parcely sú v katastri nehnuteľnosti zapísané ako ostatné plochy) a v § 17 ods. 2 ustanovuje, že ak pôvodca čistiarenského kalu nezabezpečí zhodnotenie týchto odpadov podľa cit. zákona, postupuje sa podľa osobitného predpisu - zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch; • zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, keď odber a rozbor vzorky odpadu kat. č. 19 08 05 - kal z čistenia komunálnych odpadových vôd, ako aj odber odpadov kat. č. 17 05 04 - zemina a kamenivo a kat. č. 17 05 06 - výkopová zemina, ktorými sú realizované terénne úpravy (rozhodnutie o využívaní územia č. j. Výst.229/2014/Ča zo dňa 04.04.2014) vykonal riešiteľ, pričom znalecká činnosť nie je v zmysle ustanovenia § 112 cit. zákona štátnym dozorom v odpadovom hospodárstve a v prílohe č. 1 výnosu MZP SR č. 1/2015 o jednotných metódach analytickej kontroly odpadov je v časti 1.2. ustanovené, že odber vzoriek odpadov a analýzu nebezpečných vlastností a zloženia odpadov vykonáva akreditované odborné pracovisko, ktorého akreditácia sa vzťahuje na metódy uvedené v prílohe osvedčenia o akreditácii (§ 2 písm. c) zákona č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov); • relevantné znenia ustanovení vodného zákona, napr. § 2 písm. e) - definícia útvaru povrchovej vody; § 2 písm. f) - definícia útvaru podzemnej vody, § 2 písm. u) - definícia nepriameho vypúšťania do podzemných vôd, § 2 písm. aa) - definícia znečisťujúcich látok, § 3 ods. 3 - definícia podzemných vôd, § 14 - vodný plán Slovenska a § 39 - podmienky zaobchádzania so znečisťujúcimi látkami; • zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v znení neskorších predpisov v spojitosti s vyhláškou č. 508/2004 Z. z., keďže popisoval činnosť žalobcu v dotknutom území k. ú. T. B. - O. navážkou a skladovaním kalu z čistenia komunálnych odpadových vôd ako „rekultiváciu“, pričom v zmysle ustanovení cit. zákona je ako rekultivácia definovaný súhrn agromelioračných, agrotechnických, biologických a pestovateľských opatrení na obnovu kvalitatívnych vlastností poľnohospodárskej pôdy, pričom sú predmetné parcely v katastri nehnuteľnosti zapísané ako ostatné plochy a nie sú poľnohospodárskou pôdou; • kal z čistenia odpadových vôd je na základe svojich fyzikálno - chemických vlastností jednoznačne znečisťujúcou látkou ohrozujúcou kvalitu vôd, pričom je všeobecne známou skutočnosťou, že v kale z čistenia odpadových vôd dochádza ku kumulácii znečistenia, ktoré obsahujú odpadové vody privádzané na čistiareň odpadových vôd. Stabilizácia kalu spočíva hlavne v znížení obsahu patogénnych mikroorganizmov a vo zvýšení sušiny kalu (Získavanie, úprava, čistenia a ochrana vôd: I. C., I. P., Ľ. Y., C. G., S. J.). 44. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný nemohol akceptovať znalecký posudok č. 18/2016 v oblasti dotýkajúcej sa výkladu spôsobilosti ohrozenia kvality podzemných vôd v zmysle zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách navážkou stabilizovaných kalov z COV v procese „biologickej rekultivácie“. Taktiež odvolávanie sa žalobcu na ustanovenie § 19 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo v danom prípade irelevantné, nakoľko predmetné ustanovenie upravuje podmienky výkonu znaleckého ústavu, pričom Ústav stavebnej ekonomiky, s. r. o. nie je znaleckým ústavom, ale je znaleckou organizáciou. 45. Žalovaný po preskúmaní celého spisového materiálu, ktorý bol podkladom pre prvostupňové rozhodnutie číslo 1394403016/4547-15633/Gan zo dňa 31.05.2016 zistil, že OIOV Žilina postupoval pri riešení predmetného MZV v súlade s ustanoveniami vodného zákona, ako aj v súlade s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pri riešení predmetného MZV si OIOV Žilina zadovážil potrebné skutkové podklady, zistil skutočný stav a zo zistených skutkových okolností vyvodil závery, na základe ktorých prikázal pôvodcovi MZV - žalobcovi vykonať bezprostredné opatrenia na zneškodnenie MZV a na odstránenie škodlivých následkov MZV. 46. Ďalej žalovaný zistil, že OIOV Žilina riešením MZV jednoznačne preukázal naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. i) vodného zákona s následkom MZV podľa ustanovenia § 41 ods. 1 vodného zákona. 47. Prvostupňový orgán pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty, v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 vodného zákona, prihliadal na charakter znečisťujúcej látky (kal z čistenia komunálnych odpadových vôd) s prevahou koncentrovaného organického znečistenia s vysokým obsahom eutrofizačných prvkov, na jej množstvo uskladnené na predmetnej lokalite, ako aj na samotnú lokalitu na ktorej došlo k MZV, nakoľko predmetná lokalita je chránená vodohospodárska oblasť J. S. I., ktorá je súčasne záplavovým územím pre tisícročnú vodu s blízkosťou vodárenského zdroja určeného na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou v obci Kysucký Lieskovec. Pri určovaní výšky pokuty bolo zo strany OIOV Žilina taktiež prihliadané na nerešpektovanie písomných príkazov vydaných OIOV Žilina na odstránenie škodlivých následkov MZV zo strany žalobcu v rámci riešenia MZV, čím dochádzalo k stálemu ohrozovaniu prostredia súvisiaceho s podzemnou vodou, nekontrolovateľným a neovládateľným únikom tekutej zložky tejto znečisťujúcej látky a preto bola pokuta uložená žalobcovi podľa ustanovenia § 75 ods. 9 vodného zákona za porušenie povinností pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami s následkom vzniku MZV vo výške 12 000 €, z celkového rozpätia do 165 000 €. Žaloba 48. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nesprávne, zmätočné a nepreskúmateľné, s tým, že žalovaný pri jeho vydaní zjavne išiel nad legislatívny rámec, nedostatočne preskúmal skutkový stav a zistené skutočnosti nedostatočne a nesprávne vyhodnotil. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie vydané OIOV Žilina vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného a zhodnoteného skutkového stavu. 49. Žalobné námietky boli obsahovo a argumentačne identické ako námietky vznesené žalobcom voči prvostupňovému rozhodnutiu. 50. Uviedol, že činnosť, ktorú vykonával na dotknutých plochách vykonával plne v súlade s platnou legislatívou a v súlade s uzavretými hospodárskymi zmluvami (najmä zmluva o dielo v znení dodatku č. 1) ako aj vydanými povoleniami na danú činnosť, ktorou bola realizácia projektu biologickej rekultivácie územia stavby: "Terénne úpravy Kysucký Lieskovec - Rybníky" podľa projektovej dokumentácie. Materiál, ktorý bol aktuálne navážaný na skládku je materiálom, ktorý je využívaný v procese biologickej rekultivácie na vytváranie humusovej zložky rekultivovaného prostredia. Uvedený projekt rekultivácie bol vypracovaný a realizovaný na základe požiadaviek Správy CHKO Kysuce. Podrobnosti projektu rekultivácie rešpektujú vydané stanoviská Správy ochrany prírody - Správa CHKO Kysuce č. CHKO KY/71/2014 zo dňa 11.02.2014 ako aj č. CHKO KY/016/2016 zo dňa 13.01.2016. 51. Vo vyššie uvedenom projekte sa riešili terénne úpravy územia historicky zdevastovaného nelegálnym vývozom TKO, neorganizovanou ťažbou štrkov a depóniami zemín (obdobie cca posledných 40 rokov). Predmetom tohto projektu bolo v nadväznosti na terénne úpravy riešiť revitalizáciu územia a jeho zakomponovanie do krajiny na prechodné obdobie, pokiaľ sa neprikročí k jeho ďalšiemu využitiu na funkcie stanovené schváleným územným plánom obce Kysucký Lieskovec. Predmetný projekt riešil celkovú biologickú rekultiváciu územia, jeho vyčistenie, odstránenie odpadov a premenu na štandardne využiteľné územie v zmysle územného plánu obce. 52. Žalobca zastával názor, že vzniknutá situácia, ktorú prvostupňový orgán riešil v konaní ako mimoriadne zhoršenie kvality vôd podľa ustanovenia § 41 ods. 1 vodného zákona nebola mimoriadnym zhoršením, ani ohrozením kvality vôd tak, ako to upravuje predmetné ustanovenie vodného zákona, pretože, aby bolo možné vzniknutú situáciu považovať za MZV, bolo potrebné zo strany konajúceho prvostupňového orgánu preukázať neovládateľný únik znečisťujúcich látok, ktorý by sa prejavil v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou alebo podzemnou vodou zákonom stanoveným spôsobom, teda zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny, výskytom uhynutých rýb, alebo výskytom znečisťujúcich látok v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou alebo podzemnou vodou, pričom v každom prípade musí byť preukázané zhoršenie kvality vôd. Z uvedeného ustanovenia vodného zákona jednoznačne vyplýva, že podmienky uvedené v cit. ustanovení musí mať konajúci správny orgán relevantným technickým spôsobom preukázané, aby mohol situáciu riešiť ako MZV, nestačí iba podozrenie alebo domnienka, že tieto znaky predpokladané vodným zákonom pre MZV by mohli byť naplnené. Uvedené ustanovenie vodného zákona nad akúkoľvek pochybnosť za MZV považuje situáciu, kde únik znečisťujúcich látok musí byť neovládateľný, teda z logického výkladu uvedeného ustanovenia vyplýva, že situáciou, ktorú má toto ustanovenie na mysli sú predovšetkým ekologické havárie a nie biologická rekultivácia prostredia v rámci realizácie plánovaného a schváleného stavebného projektu. 53. Žalobca poukazujúc na ust. § 2 písm. aa) a § 41 ods. 4 vodného zákona mal za to, že za pôvodcu MVZ sa stanovuje prevádzkovateľ zariadenia, ktorého prevádzkou bolo spôsobené MZV a nikto iný. Bolo teda zrejmé, že v tomto prípade opäť vodný zákon rieši pôvodcu MZV výlučne pre prípad ekologickej havárie, pričom zariadením sa myslí v zmysle komentára k vodnému zákonu napríklad čistička odpadových vôd, rafinéria ropných produktov a podobne. Vodný zákon nepočíta s možnosťou, že by pôvodcom MZV bola právnická osoba realizujúca stavebný projekt. 54. Žalobca uviedol, že mu bolo podľa ustanovenia § 41 ods. 10 vodného zákona v spojitosti s ustanovením § 6 ods. 4 Vyhlášky MŽP SR č. 100/2005 Z. z. uložené bezprostredné opatrenie na zneškodnenie MZV, a to zdržať sa akejkoľvek činnosti v súvislosti s terénnymi úpravami a rekultiváciou na predmetnej lokalite (parcely č. KN-C XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,XXXX v k. ú. T. B.), aby sa zabránilo ďalšiemu znečisťovaniu, teda zabezpečiť, aby sa na dotknutú lokalitu v k. ú. T. B. nevozil ďalší kal z čistenia odpadových vôd počnúc uvedeným dňom a trvalo. Podľa ustanovenia § 41 ods. 6 vodného zákona bezprostrednými opatreniami na zneškodnenie MZV sú, cit. : „ a) neodkladné hlásenie mimoriadneho zhoršenia vôd inšpekcii a správcovi vodného toku alebo okresnému úradu, b) čo najrýchlejšie odstránenie príčin mimoriadneho zhoršenia vôd, c) neodkladné vykonanie opatrení na zamedzenie ďalšieho znečisťovania a šírenia znečistenia a opatrenia na zabránenie vzniku škodlivých následkov alebo ich zmiernenie, aby škodlivé následky boli čo najmenšie.“. Žalobca mal za to, že vyššie uvedené opatrenie, ktoré mu bolo uložené protokolom z došetrenia MZV zo strany OIOV Žilina dňa 05.02.2016 bolo uložené v rozpore s vodným zákonom a nad rámec vodného zákona a to predovšetkým z dvoch dôvodov: 1/ doposiaľ zo strany OIOV Žilina nebolo preukázané, že sa jedná o MZV, teda nebol preukázaný stav, kde únik znečisťujúcich látok bol neovládateľný a prejavil sa spôsobom aký stanovuje ustanovenie § 41 ods. 1 vodného zákona, 2/ pôvodcom MZV nebol žalobca, pretože neprevádzkoval zariadenie, ktoré mohlo, a/alebo spôsobilo MZV tak, ako to predpokladá ustanovenie § 41 ods. 4 vodného zákona. 55. Žalobca poukázal na to, že prvostupňový orgán svoje preskúmavané rozhodnutie odôvodnil okrem iného tým, že činnosťou žalobcu dochádzalo k nekontrolovateľnému a neovládateľnému úniku znečisťujúcej látky do prostredia súvisiaceho s podzemnou vodou. Na účely preukázania tohto tvrdenia správny orgán objednal u spoločnosti INGEO-ENVILAB s. r. o. Žilina analýzu kalu na posúdenie hodnôt koncentrácie rizikových látok v navezenom kale podľa prílohy č. 2 k zákonu č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy v znení neskorších predpisov, kde podľa jeho výsledku (protokol o skúške č. 529/2016 zo dňa 09.02.2016) vyplývalo, že nijaký rizikový prvok nachádzajúci sa v kale nemal koncentráciu vyššiu ako povolenú. Ďalej bolo v prvostupňovom rozhodnutí tvrdené, že pre prípad navážky, skladovania a terénnych úprav realizovaných žalobcom na dotknutých parcelách v katastrálnom území T. B. nebolo možné aplikovať ustanovenia zákona č. 188/2003 Z. z., nakoľko predmetné parcely boli vedené v katastri nehnuteľnosti ako ostatné plochy, pričom zákonom č. 188/2003 Z. z. boli definované podmienky aplikácie čistiarenských kalov do poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Toto tvrdenie podľa názoru žalobcu vychádzalo z hlbokého nepochopenia ustanovení zákona č. 188/2003 Z. z. zo strany správneho orgánu, nakoľko uvedený zákon v nijakom zo svojich ustanovení nestanovuje, že pri aplikácii kalov do poľnohospodárskej pôdy táto musí byť evidovaná v katastri nehnuteľnosti ako poľnohospodárska pôda alebo lesný pozemok. Zápis konkrétnej parcely v katastri nehnuteľnosti uvedený zákon nerieši a nešpecifikuje nijakým spôsobom, z pohľadu tohto zákona je úplne irelevantné, ako je zapísaná parcela, na ktorej prebieha aplikácia kalu do pôdy a výroba poľnohospodárskej pôdy (humusového horizontu a podobne). Nijaký zákonný predpis nezakazuje výrobu humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy na pozemku, ktorý je v katastri nehnuteľnosti evidovaný ako „ostatná plocha“. Skutočnosť, že je parcela v katastri nehnuteľnosti zapísaná ako „ostatná plocha“ nemá nijakú spojitosť s tým, že v rámci rekultivácie územia sa na tejto parcele používa a vyrába poľnohospodárska pôda, resp. jej zložky. 56. Žalobca tiež poukázal na to, že dňa 01.03.2016 predložil prvostupňovému orgánu znalecký posudok č. 18/2016 zo dňa 17.02.2016, ktorý bol vypracovaný znaleckým ústavom Ústav stavebnej ekonomiky, s. r. o., Bratislava vo veci: „Posúdenie TERÉNNYCH ÚPRAV KYSUCKÝ LIESKOVEC - RYBNÍKY so zameraním na preverenie vplyvov z využitia stabilizovaných kalov z ČOV v rámci rekultivácie“ (Posudok). Tento Posudok sa zameral na preverenie vplyvov z revitalizácie plochy v rámci rekultivácie pri využití stabilizovaných kalov z ČOV, v konkrétnych otázkach Posudok rieši možný vplyv stabilizovaných kalov ako potenciálne znečisťujúcej látky na povrchové a podzemné vody. Preverovania ukázali, že navezená humusoidná vrstva so zapracovaným kalom z ČOV hrubá 0,25 m má stabilitu, eróznu odolnosť, minimálnu priepustnosť a nemá vplyv na podzemné a povrchové vody. Na lokalite Kysucký Lieskovec - Rybníky sa nachádzajú vrstvy zemín už zo zabudovaných inertných materiálov, ktoré podľa preverovania nezaťažujú výluhmi zo zrážkových vôd podzemné a povrchové vody. Preverovaním (realizovaním geo - sond a ďalšími praktickými a teoretickými postupmi) sa vplyv navezeného stabilizovaného kalu z ČOV na povrchové a podzemné vody na lokalite Kysucký Lieskovec - Rybníky nezistil. Rovnako nebol zistený ani akýkoľvek vplyv realizovaných terénnych úprav na povrchové a podzemné vody na lokalite Kysucký Lieskovec - Rybníky. 57. Žalobca uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí bolo poukázané na to, že spracovateľ Posudku nemal oprávnenie na vypracovanie hydrogeologického posudku (hydrogeológia je parciálna časť z geotechniky, v ktorej je K.. O. jeden z 42 československých členov celosvetovej spoločnosti), a vo vypracovaní sa nebrali do úvahy viaceré ustanovenia zákonov a predpisov. Spracovateľ sa snažil dopracovať pre lokalitu Kysucký Lieskovec - Rybníky prehľad geotechnických podmienok a za ich pomoci preveriť vplyvy na podzemné a povrchové vody. Posudok slúžil na doplnenie technického riešenia Projektu a súvislostí, ktoré bolo podané pre skrátenie a zjednodušenie obsiahlej problematiky do predloženého rozsahu. Znalecká organizácia (Ústav stavebnej ekonomiky, s.r.o.) sa obrátila na K.. O. ako odborníka na komplexnú problematiku k posúdeniu a zhodnoteniu stavebných tesniacich prvkov, ktorej podstatné preverené súvislosti sa nachádzajú v predložených podkladoch v Posudku pod č. 4.7. (k skládkam), 4.9. (k hydrotechnickým stavbám) a 4.14. (k filtračnému pohybu vody a stabilite prostredia), čím sa organizácia snažila vyhovieť ustanoveniam § 19 zákona č. 382/2004 Z. z., keď pre posúdenie úlohy vplyvov na životné prostredie sú potrebné špecializované odborné predpoklady. 58. Záverom žalobca doplnil, že prvostupňový orgán podal trestné oznámenie vedené OR PZ Čadca konanie ČVS:ORP-69/2-VYS-CA-2016 a v tomto konaní bol vypracovaný ďalší znalecký posudok, ktorým bolo preukázané, že látka, ktorú uložil na skládku nijako neinteraguje (nezasahuje) so životným prostredím, táto látka nemá na životné prostredie nijaký vplyv a jej uložením nevzniká na životnom prostredí nijaká škoda. Vyjadrenie žalovaného. 59. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 04.04.2017 a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom po stručnom opise obsahu prvostupňového a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zaujal stanovisko (v obdobnom znení a rozsahu ako v napadnutom rozhodnutí) k jednotlivým žalobným námietkam, ktoré boli identické ako námietky vznesené žalobcom voči prvostupňovému rozhodnutiu. 60. Mal za to, že tvrdenia žalobcu o tom, že činnosť, ktorú na dotknutých parcelách vykonával uskutočňoval plne v súlade s platnou legislatívou boli zavádzajúce. Žalobcovi nebolo vydané žiadne povolenie, vyjadrenie a ani súhlas na predmetnú činnosť podľa vodného zákona. Pre žalobcu boli vydané povolenia podľa iných právnych predpisov a to: Rozhodnutie o využívaní územia rozhodnutím č. j. Výst.229/2014/Ča zo dňa 04.04.2014, podľa ustanovenia § 39b stavebného zákona, Zmluva o dielo zo dňa 07.02.2014 a jej Dodatok zo dňa 15.10.2014, boli jej obcou Kysucký Lieskovec (nepríslušný správny orgán) vydané povolenia na uskladnenie „ostatného odpadu“ zo dňa 04.09.2014 a zo dňa 16.09.2014. Uvedené rozhodnutia ako ani Zmluva o dielo neoprávňovali žalobcu porušovať ustanovenia iných platných právnych predpisov, teda ani porušovať právne predpisy platné na úseku ochrany vôd pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami (ustanovenia § 39 a § 41 vodného zákona). 61. Vychádzajúc z vyššie uvedeného podľa žalovaného jednoznačne vyplývalo, že žalobca mal vydané povolenie len na uskladnenie odpadu kat. číslo 170504 - zemina a kamenivo, 170506 - výkopová zemina, 100101 - popol, škvára a prach z kotlov a 100102 - popolček z uhlia uvedeného v katalógu odpadov podľa vyhlášky MŽP SR 284/2011 Z. z., ale nie na uskladnenie kalu vznikajúceho z čistenia komunálnych odpadových vôd. 62. Stanoviská Štátnej ochrany prírody SR č. j. CHKOKY/71/2014 zo dňa 11.02.2014 a č. j. Správy chránenej krajinnej oblasti Kysuce 016/2016 zo dňa 13.01.2016 (nachádzajúce sa v administratívnom spise), na ktoré sa právny zástupca žalobcu odvolával, hodnotili predmetný projekt „Terénne úpravy Kysucký Lieskovec - Rybníky“ len z hľadiska ochrany prírody a krajiny a odporúčali zatrávnenie plôch pôvodnými druhmi tráv a vysadením pôvodnými druhmi stromovej a krovinnej vegetácie. Ani v jednom z citovaných stanovísk nebola zmienka či odporúčanie na skladovanie alebo použitie kalu z čistenia odpadových vôd, čo bolo uvedené i v liste Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy chránenej krajinnej oblasti Kysuce č. j. 82/2016/CHKOKY zo dňa 11.02.2016, v ktorom sa okrem iného uvádza, že vo svojich stanoviskách zo dňa 11.02.2014 a 13.01.2016 neriešila navážky kalu z ČOV. Vyššie uvedené skutočnosti potvrdzuje podnet Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy chránenej krajinnej oblasti Kysuce č. j. 107/2016/CHKOKY zo dňa 11.02.2016, v ktorom žiadala o prešetrenie uskladnenie nepovolených kalov na parcelách č. CKN XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X S. XXXX/ X v k. ú T. B.. Taktiež poukazovanie žalobcu, že v rámci vyššie uvedeného projektu sa v rámci terénnych úprav riešila rekultivácia predmetného územia v rámci biologickej rekultivácie územia bolo irelevantné. 63. Ohľadom projektu „Projekt biologickej rekultivácie územia stavby: Terénne úpravy Kysucký Lieskovec - Rybníky“, ktorý v januári 2016 vypracoval W.. Š. D. - PIAPS, Žilina neboli zo strany žalobcu predložené žiadne povolenia, súhlasy alebo vyjadrenia k jeho realizácii tak, ako to vyžadovala platná legislatíva v oblasti životného prostredia. 64. Schválená projektová dokumentácia vypracovaná W.. C. P. v 2/2014, na základe ktorej bolo žalobcovi vydané povolenie na užívanie územia rozhodnutím č. j. Výst.229/2014/Ča zo dňa 04.04.2014, podľa ustanovenia § 39b stavebného zákona nepopisuje v žiadnej svojej časti „biologickú rekultiváciu územia“, tak ako to uviedol žalobca. Účelom vypracovania citovanej projektovej dokumentácie z 02/2014 bol návrh terénnych úprav na určenej ploche prostredníctvom zeminy 170504 - zemina a kamenivo a 170506 - výkopová zemina, bez zmienky o použití akéhokoľvek iného odpadu, resp. inej technológie ako mechanického ukladania povolených inertných odpadov 170504 - zemina a kamenivo a 170506 - výkopová zemina, zemín a hornín v rámci navrhovaných terénnych úprav. 65. Námietku žalobcu, že situácia, ktorú riešil prvostupňový správny orgán ako mimoriadne zhoršenie vôd nebola mimoriadnym zhoršením ani mimoriadnym ohrozením vôd podľa § 41 ods. 1 vodného zákona, nakoľko nebol preukázaný neovládateľný únik znečisťujúcich látok do prostredia súvisiaceho s vodou, považoval žalovaný za nepravdivú. Poukazujúc na § 62 ods. 3 a § 41 ods. 1 vodného zákona uviedol, že kal z čistenia komunálnych odpadových vôd (kat. č. 19 08 05) je podľa § 2 písm. aa) vodného zákona znečisťujúcou látkou, zaradenou podľa ZOZNAMU I, prílohy č. 1 vodného zákona pod bodom ÍL: „Látky, ktoré prispievajú k eutrofizácii najmä dusičnany a fosforečnany“ i s vlastnosťou znečisťujúcich látok uvedenou v bode 12.: „Látky, ktoré majú nepriaznivý účinok na kyslíkovú rovnováhu merateľné chemickou spotrebou kyslíka (CHSK).“ Fyzikálno - chemické vlastnosti tejto znečisťujúcej látky boli preukázané aj autorizovaným rozborom odobratej vzorky, o čom bol žalobca informovaný (Záznam zo zasadania pracovnej skupiny č. j. 2676-4555/72/2016/Gan zo dňa 11.02.2016. 66. Podľa § 39 ods. 1 vodného zákona sa za zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami na účely vodného zákona považuje výrobný proces alebo iná činnosť, pri ktorej sa tieto látky vyrábajú, spracúvajú, používajú, prepravujú a skladujú alebo sa s nimi zaobchádza iným spôsobom napríklad ich používaním na pohon motorových vozidiel. 67. Podľa § 39 ods. 2 je ten, kto zaobchádza so znečisťujúcimi látkami povinný dodržiavať osobitné predpisy, ktoré ustanovujú, za akých podmienok možno s takýmito látkami zaobchádzať z hľadiska ochrany kvality povrchových a podzemných vôd. Ak zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami z hľadiska ochrany vôd neupravujú osobitné predpisy, je ten, kto s takýmito látkami zaobchádza povinný urobiť potrebné opatrenia, aby pri zaobchádzaní s nimi nevnikli do povrchových vôd alebo podzemných vôd alebo neohrozili ich kvalitu. Takýmito opatreniami sú najmä: a) umiestňovať stavby a zariadenia, v ktorých sa zaobchádza so znečisťujúcimi látkami tak, aby sa pri mimoriadnych okolnostiach mohlo účinne zabrániť nežiaducemu úniku týchto látok do pôdy, podzemných vôd alebo stokovej siete a aby sa tým zabránilo ich nežiaducemu zmiešaniu s odpadovými vodami alebo vodou z povrchového odtoku, b) používať len také zariadenia, technologické postupy alebo iné spôsoby zaobchádzania so znečisťujúcimi látkami, ktoré sú vhodné aj z hľadiska ochrany vôd, e) vybudovať a riadne prevádzkovať účinné kontrolné systémy na včasné zistenie úniku znečisťujúcich látok, na pravidelné hodnotenie výsledkov sledovania a oznamovať výsledky orgánu štátnej vodnej správy. 68. Žalovaný poukázal na to, že žalobca na základe Zmluvy o dielo zo dňa 07.02.2014 uzavretej medzi obcou Kysucký Lieskovec a ním a na základe Zmluvy o vykonaní určených činností na odber a zhodnocovanie odpadov uzatvorenej so subjektom New Green Company, družstvo (člen združenia - HYDROEKOL DK ZDRUŽENIE) zo dňa 25.01.2016 naviezol a uskladnil kal z čistenia odpadových vôd, teda znečisťujúcu látku na plochu, ktorá nebola nepriepustná, nebola odolná voči skladovanej látke a nemala vybudovaný účinný kontrolný systém na včasné zistenie úniku znečisťujúcej látky. Skladovaním kalu došlo k nekontrolovateľnému a neovládateľnému úniku tekutej zložky znečisťujúcej látky do prostredia súvisiaceho s podzemnou vodou, keďže podľa § 3 ods. 3 vodného zákona sú podzemnými vodami definované všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo pôdnym podložím. Potom mal žalovaný za to, že došlo k naplneniu znakov MZV podľa ustanovenia § 41 ods. 1 vodného zákona. 69. Podľa žalovaného žalobca jednoznačne zaobchádzal so znečisťujúcou látkou (kal z čistenia komunálnych odpadových vôd) podľa § 39 ods. 1 vodného zákona a uskladnil ju na mieste, kde sa podľa jeho vyjadrenia realizovala „biologická rekultivácia územia“. Predmetná plocha, na ktorej sa zaobchádzalo so znečisťujúcou látkou, však podľa vodného zákona nebola vybudovaná v súlade s platnou legislatívou na úseku ochrany vôd, keďže neboli vykonané také opatrenia, aby znečisťujúca látka nevnikala do povrchových alebo podzemných vôd. Žalovaný potom skonštatoval, že prvostupňový orgán hodnoverným spôsobom preukázal výskyt znečisťujúcich látok na mieste, kde žalobca realizoval biologickú rekultiváciu územia. 70. Žalovaný uviedol, že poukazovanie žalobcu na to, že prvostupňový orgán nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkovaním zariadenia a MZV bolo zavádzajúce, nakoľko prvostupňový orgán na základe riešenia MZV jednoznačne preukázal, že žalobca prevádzkoval zariadenie (sklad znečisťujúcej látky) v čase, keď vzniklo MZV. Podľa § 30 ods. 1 vodného zákona je ten, kto vykonáva činnosť, ktorá môže ovplyvniť stav povrchových a podzemných vôd a vodných pomerov povinný vynaložiť potrebné úsilie na ich uchovanie a ochranu. 71. Z uvedeného vyplýva, že pôvodcom MZV môže byť i právnická osoba „realizujúca stavebný projekt“, aj keď v tomto prípade tvrdenie žalobcu, že na predmetnej lokalite realizuje stavebný projekt bolo sporné. 72. Žalobca na základe Zmluvy o dielo zo dňa 07.02.2014 a Zmluvy o vykonaní určených činností na odber a zhodnocovanie odpadov zo dňa 25.01.2016 i na základe objednávky č. 1/2016/EK/P zo dňa 26.01.2016 uzatvorenej so spol. NEKUTRANSPORT, s.r.o. realizoval navážku a uskladnil kal z čistenia komunálnych odpadových vôd producenta Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s. na parcele KN-C XXXX/X a časti parcely KN-C XXXX/X v k. ú. T. B. v množstve cca 450 t (podľa podkladov Severoslovenských vodární a kanalizácií, a.s.). Žalobca mal v Zmluve o dielo zo dňa 07.02.2014 uvedené, že bola uzavretá za účelom navážky a skladovania určitých druhov odpadu v predmetnej lokalite, avšak nie kalu z čistenia komunálnych odpadových vôd. V bode 2.4. Zmluvy o vykonaní určených činností na odber a zhodnocovanie odpadov uzatvorenej so subjektom New Green Company, družstvo (člen združenia - HYDROEKOL DK ZDRUŽENIE) zo dňa 25.01.2016 mal žalobca zakotvenú povinnosť zabezpečiť si právoplatné povolenie alebo rozhodnutie v súvislosti s nakladaním s kalom z čistenia odpadových vôd kat. č. 19 08 05. 73. Kal z čistenia komunálnych odpadových vôd (kat. č. 19 08 05) je v zmysle § 2 písm. aa) vodného zákona znečisťujúcou látkou a v zmysle § 2 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 100/2005 Z. z. sú stavbami a zariadeniami, v ktorých sa zaobchádza so znečisťujúcimi látkami i sklady znečisťujúcich látok. 74. V dôvodovej správe k vodnému zákonu je jednoznačne uvedené, že prvotnú zodpovednosť za znečistenie vzniknuté pri MZV nesie pôvodca, ktorý znáša aj náklady na odstránenie znečistenia bez ohľadu na to, či potrebné opatrenia vykonal osobne alebo ich vykonali namiesto neho odborne spôsobilé a technicky vybavené osoby. 75. Tak ako je vyššie uvedené, pri navážke kalu na plochu, ktorá nevyhovovala ustanoveniam vodného zákona, sa naplnili znaky MZV. V rámci riešenia MZV bolo preukázané, že pôvodcom MZV bol žalobca a preto mu aj boli uložené povinnosti - vykonať bezprostredné opatrenia a opatrenia na odstránenie jeho následkov a uvedenie zasiahnutého miesta, ak je to možné, do pôvodného stavu. 76. Žalovaný poukázal na to, že zákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu preskúmala na základe podnetu žalobcu aj Krajská prokuratúra Žilina a podnet žalobcu odložila (list z 12.04.2016). Na základe týchto skutočností žalovaný považoval vydanie príkazov OIOV Žilina na vykonanie bezprostredných opatrení na zneškodnenie MZV, ako aj opatrenia na odstránenie škodlivých následkov MZV za zákonné a plne súladné s ustanoveniami vodného zákona. 77. Tvrdenie žalobcu, že v navezenom kale nebola zistená vyššia koncentrácia ako bola povolená považoval žalovaný za zavádzajúce a poukázal na výsledky analýzy vzorky kalu, ktoré v ukazovateli sušina 105 C uvedené v protokole o skúške zo dňa 09.02.2016 potvrdzovali, že predmetný kal obsahoval tekutú zložku. 78. K záverečným žalobným námietkam žalovaný zaujal identické stanovisko (doslovne) ako uviedol v napadnutom rozhodnutí k námietkam žalobcu pod bodmi 8/ a pod bodom 9/ a 10/ a tieto sú podrobne opísané v bodoch 34. až 47. tohto rozsudku a bolo by nadbytočné ich opakovať. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 79. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom. 80. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 81. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 82. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 83. Podľa § 2 písm. aa) zákona č. 364/2004 Z. z. znečisťujúcou látkou je akákoľvek látka, ktorá je schopná spôsobiť znečistenie; znečisťujúce látky sú najmä látky uvedené v ZOZNAME I prílohy č. 1. 84. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. za zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami sa na účely tohto zákona považuje výrobný proces alebo iná činnosť, pri ktorej sa tieto látky vyrábajú, spracúvajú, používajú, prepravujú a skladujú alebo sa s nimi zaobchádza iným spôsobom napríklad ich používaním na pohon motorových vozidiel. 85. Podľa § 39 ods. 2 písm. a), b), e) zákona č. 364/2004 Z. z. ten, kto zaobchádza so znečisťujúcimi látkami, je povinný dodržiavať osobitné predpisy, ktoré ustanovujú, za akých podmienok možno s takýmito látkami zaobchádzať z hľadiska ochrany kvality povrchových vôd a podzemných vôd. Ak zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami z hľadiska ochrany vôd neupravujú osobitné predpisy, je ten, kto s takýmito látkami zaobchádza, povinný urobiť potrebné opatrenia, aby pri zaobchádzaní s nimi nevnikli do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo neohrozili ich kvalitu. Takýmito opatreniami sú najmä: a) umiestňovať stavby a zariadenia, v ktorých sa zaobchádza so znečisťujúcimi látkami tak, aby sa pri mimoriadnych okolnostiach mohlo účinne zabrániť nežiaducemu úniku týchto látok do pôdy, podzemných vôd alebo do stokovej siete a aby sa tým zabránilo ich nežiaducemu zmiešaniu s odpadovými vodami alebo s vodou z povrchového odtoku, b) používať len také zariadenia, technologické postupy alebo iné spôsoby zaobchádzania so znečisťujúcimi látkami, ktoré sú vhodné aj z hľadiska ochrany vôd, e) vybudovať a riadne prevádzkovať účinné kontrolné systémy na včasné zistenie úniku znečisťujúcich látok, na pravidelné hodnotenie výsledkov sledovania a oznamovať výsledky orgánu štátnej vodnej správy. 86. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd (ďalej len "mimoriadne zhoršenie vôd") je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd bez povolenia alebo spôsobené neovládateľným únikom znečisťujúcich látok, ktoré sa prejavujú najmä zafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny na hladine, výskytom uhynutých rýb alebo výskytom znečisťujúcich látok v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou alebo podzemnou vodou. 87. Podľa § 41 ods. 4 zákona č. 364/2004 Z. z. za pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd sa považuje ten, kto prevádzkoval zariadenie v čase, keď mimoriadne zhoršenie vôd vzniklo a keď sa preukázala príčinná súvislosť s jeho prevádzkovaním. 88. Podľa § 74 ods. 1 písm. i) zákona č. 364/2004 Z. z. orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe- podnikateľovi, ktorá porušuje povinnosti ustanovené v § 39 pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami. 89. Podľa § 75 ods. 9 zákona č. 364/2004 Z. z. ak nepovoleným vypúšťaním odpadových vôd alebo nedovoleným zaobchádzaním so znečisťujúcimi látkami dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, pokutu možno uložiť do 165 000 eur. Najnižšiu pokutu možno uložiť vo výške najnižšej pokuty pre správny delikt, v dôsledku ktorého došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd. 90. V prejednávanej veci správny súd má povinnosť preskúmať zákonnosť postupu žalovaného ako aj napadnutého rozhodnutia v zmysle žalobných námietok. 91. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi. 92. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 93. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že v dňoch 28.01.2016 až 02.02.2016 došlo žalobcom k navezeniu a uskladneniu odpadu - kalu z čistenia komunálnych odpadových vôd v rozsahu cca 450 t na pozemky v k. ú. T. B. - O., na ktorých mal žalobca vykonať projekt biologickej rekultivácie - terénne úpravy, pričom podľa súhlasu obce Kysucký Lieskovec na danú činnosť nemohol použiť predmetnú navezenú odpadovú látku - kal. Nič ho k tomu neoprávňovalo a keď ho tam napriek všetkému naviezol nemal na to žiadne zodpovedajúce povolenie. Žalobca mal povolenie obce Kysucký Lieskovec na skladovanie odpadu zo dňa 16.09.2014 v rozsahu - zemina, kamenivo, výkopová zemina, ale nie kal z čistenia komunálnych odpadových vôd. 94. Zároveň je treba uviesť, že predmetný kal je treba v zmysle § 2 písm. aa) zákona o vodách pokladať za znečisťujúcu látku, schopnú poškodiť životné prostredie v prípade, ak dôjde k jej nesprávnemu uloženiu, tak ako tomu bolo aj v danom prípade, keďže žalobca v čase uskutočnenia navážky kalu nemal žiadne relevantné doklady preukazujúce nepriepustnosť podložia, na ktorom kal uskladnil a ani nemal vybudovaný žiadny kontrolný systém na včasné zistenie úniku znečisťujúcej látky. Zloženie navezeného kalu a jeho označenie za znečisťujúcu látku vyplýva aj z uskutočnenej analýzy jeho vzorky, ktorú zabezpečil prvostupňový orgán. Žalobca s touto látkou - kalom nakladal, prepravoval a uskladnil ho, z čoho mu vyplývali aj povinnosti (§ 39 ods. 2 zákona o vodách), a to z hľadiska ochrany podzemných a povrchových vôd - vykonanie príslušných opatrení zabraňujúcich vzniku možného ohrozenia vôd, pričom žiadne opatrenia neučinil. 95. Žalobcu je tiež dôvodné označiť za pôvodcu MZV, nakoľko realizoval predmetnú činnosť - dovezenie a uskladnenie predmetného odpadu - kalu, a to bez príslušných povolení. Žalobca prevádzkoval stavbu, v dôsledku činnosti ktorej došlo k MZV, pričom príčinná súvislosť medzi činnosťou žalobcu (navezenie a uskladnenie kalu) a MZV je celkom zrejmá. Preto na námietku žalobcu, že nie je zodpovedným subjektom správny súd neprisvedčil. Potom aj uloženiu mu povinnosti odstrániť nelegálne navezený kal (odpad - znečisťujúcu látku) a vykonať opatrenia na zamedzenie znečistenia životného prostredia bolo namieste. 96. V administratívnom konaní a napadnutom, resp. prvostupňovom rozhodnutí bol žalobca uznaný vinným zo spáchania správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. i) v spojení s § 39 ods. 2 písm. a), b), e) zákona č. 364/2004 Z. z., a to tým, že jeho činnosťou - navezenie kalu v dňoch 28.01.2016 až 02.02.2016 v množstve cca 450 t došlo k nekontrolovanému a neovládateľnému úniku tekutej zložky znečisťujúcej látky do prostredia súvisiaceho s podzemnou vodou s následkom mimoriadneho zhoršenia podzemných vôd, pričom predmetné parcely neboli nepriepustné a ani odolné voči skladovanej látke a nebol vybudovaný účinný kontrolný systém na včasné zistenie úniku znečisťujúcej látky. 97. J.V prípade takto formulovaného správneho deliktu je však potrebné uviesť, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý by mu umožnil prijať takýto záver. Z vykonaných dôkazov nie je jednoznačne preukázané, že skutočne aj došlo k situácii - nekontrolovanému a neovládateľnému úniku znečisťujúcej látky. Zo žiadnych dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nevyplýva, že by v dôsledku navezenia predmetného odpadu - kalu žalobcom aj reálne došlo k za vinu mu danému následku - nekontrolovanému a neovládateľnému úniku tekutej zložky znečisťujúcej látky do prostredia súvisiaceho s podzemnou vodou s následkom mimoriadneho zhoršenia podzemných vôd. Potom, ak žalovaný situáciu vzniknutú dovezením a uskladnením odpadu - kalu chcel vyhodnotiť ako mimoriadne zhoršenie kvality vôd, musel mať aj jednoznačne svoje tvrdenie preukázané - a to, že v dôsledku predmetnej činnosti žalobcu došlo k úniku tekutej zložky znečisťujúcej látky s prezentovaným následkom - zhoršenia podzemných vôd. Takáto skutočnosť však nebola v administratívnom konaní dostatočne preukázaná a preto je potrebné prisvedčiť námietke žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci. 98. Správny súd poukazuje na to, že podaná žaloba obsahuje v podstate tie isté (doslovne) argumenty a námietky aké vzniesol žalobca voči prvostupňovému rozhodnutiu a na ktoré reagoval v napadnutom rozhodnutí žalovaný a v tomto rozhodnutí sa s nimi v zodpovedajúcom rozsahu aj vysporiadal a preto sa správny súd už nebude tieto argumenty opakovať (ide o body 9. až 44. tohto rozsudku) a len poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa okrem vyššie uvedených skutočností (bod 97. odôvodnenia) stotožňuje. 99. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nakoľko v napadnutom ako aj prvostupňovom rozhodnutí prijatý záver o nekontrolovateľnom a neovládateľnom úniku tekutej zložky znečisťujúcej látky do prostredia súvisiaceho s podzemnou vodou s následkom mimoriadneho zhoršenia podzemných vôd z vykonaného dokazovania (dôkazov založených v spise) nijako nevyplýval. Správny súd rozhodol vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci konať, riadne zistiť skutkový stav (výpovede svedkov, fotodokumentácia, z ktorých by vyplývalo MZV - v danom rozsahu, resp. inom znečistení napríklad zápach, sfarbenie, spenenie vôd, úhyn rýb), a to v zodpovedajúcom rozsahu na posúdenie veci a vydať nové rozhodnutie, ktoré náležite odôvodní a vysporiada sa v ňom so všetkými pre rozhodnutie podstatnými námietkami vznesenými žalobcom. 100. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný v plnom rozsahu, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 101. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).