Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/321/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202717 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1016202717.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcov: 1. F.. T. J., Z..: XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX B., 2. ERS Holding, spol. s r.o., IČO: 35 702 982, Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, obaja zast.: JUDr. Tomáš Balážik, advokát, Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Vo 34/2016- BPR zo dňa 23.09.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 23.09.2016 žalovaný zamietol odvolania žalobcov v 1/ a 2/ rade a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) č. V-19617/14 zo dňa 07.06.2016, ktorým prvostupňový orgán konanie vo veci návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi žalobcom v 1/ rade a žalobcom v 2/ rade doručeného dňa 29.07.2014 týkajúceho sa nehnuteľností opísaných vo výroku rozhodnutia, nachádzajúcich sa v Bratislave, k.ú. Q. F., LV č. XXXX, XXXX a XXXX, v súlade s § 31b ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej aj ako „katastrálny zákon“) zastavil. 2. Prvostupňový orgán konanie o návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zastavil z dôvodu, že navrhovatelia (žalobcovia v 1/ a 2/ rade) v určenej lehote neodstránili nedostatky návrhu týkajúce sa obmedzujúcich poznámok a rozhodnutí evidovaných na príslušných nehnuteľnostiach a nedostatky k návrhu priloženej záložnej zmluvy. II. Žaloba 3. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade považovali rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia a za rozhodnutia nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žiadali ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 4. Mali za to, že ako účastníci katastrálneho konania si splnili všetky svoje zákonné povinnosti a podaný návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo dňa 28.07.2014 spĺňal všetky obligatórne náležitosti stanovené katastrálnym zákonom. Namietali, že žalovaný vôbec nereflektoval a neprihliadol na jednotlivé právne relevantné skutočnosti, ktoré účastníci uvádzali a oznámili prvostupňovému orgánu v priebehu katastrálneho konania. Taktiež podľa žalobcov v 1/ a 2/ rade žalovaný nezohľadnil už skôr predložené listinné dôkazy preukazujúce dôvodnosť podaného návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností a splnenie všetkých obligatórnych podmienok i náležitostí potrebných pre povolenie vkladu záložného práva v zmysle uzatvorenej záložnej zmluvy. Zastávali názor, že prvostupňovým orgánom zistené a vytýkané nedostatky na LV č. XXXX, k.ú. Q. F., t.j. zapísané a evidované jednak obmedzujúce poznámky o začatí exekučných konaní (exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva v exekučnej veci spis. zn. EX 6719/2012, upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností v exekučnej veci spis. zn. EX 553/2015-10, rozhodnutie o zriadení exekučného záložného práva v exekučnej veci spis. zn. EX 111/2015) a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 3101504/5/1579121/2014/MORA zo dňa 23.04.2014 na základe záznamu Z - 1003/115, nemožno za žiadnych okolností považovať za také skutočnosti, ktoré by bránili, resp. neumožnili povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností zriadeného na základe záložnej zmluvy zo dňa 28.07.2014. Podľa žalobcov v 1/ a 2/ rade samotný zápis vyššie uvedených poznámok i rozhodnutia s priebehom katastrálneho konania o návrhu na vklad nesúvisia, resp. existencia takýchto poznámok v žiadnom prípade nemôže brániť tomu, aby do katastra nehnuteľností bolo zapísané navrhované zmluvné záložné právo. 5. S poukazom na § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka dôvodili, že je možné na záloh (nehnuteľnosť) zriadiť viacero samostatných záložných práv, pričom nie je relevantné o aký typ a druh záložného práva sa jedná, či ide o zmluvné, daňové alebo exekučné záložné právo, keďže poradie uspokojenia veriteľov sa v tomto prípade riadi podľa poradia registrácie záložných práv. Občiansky zákonník nerozlišuje medzi jednotlivými formami záložného práva a všetky formy záložného práva majú rovnaké postavenie. Mali za to, že požiadavka doloženia, resp. predloženia listín o zrušení exekučného záložného práva, exekúcie predajom nehnuteľností a súhlasu daňového úradu s nakladaním s nehnuteľnosťou, na ktorú je zriadené daňové záložné právo, bola neopodstatnená a právne irelevantná. V zmysle uvedeného preto dotknuté poznámky i rozhodnutia nebolo možné považovať za skutočnosti spôsobujúce nedostatok podaného návrhu vkladu zmluvného záložného práva do katastra nehnuteľností. To znamená, že ich zápis na dotknutom LV nemá a ani nemôže mať žiadny vplyv na rozhodnutie o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností. Je zrejmé, že aj bez preukázania správnym orgánom požadovaných skutočností, t.j. bez predloženia uvedených listín sú splnené všetky obligatórne a zákonné podmienky na povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností. 6. V tejto súvislosti namietali konštatovanie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že účastníci neodstránili prvostupňovým orgánom vytýkané nedostatky podaného návrhu na vklad a nepredložili listiny preukazujúce oprávnenie vlastníka týchto nehnuteľností nakladať a disponovať s nehnuteľnosťami - predmetom zálohu, pričom žalovaný vôbec nezdôvodnil potrebu odstránenia vytýkaných nedostatkov návrhu na vklad a predloženia požadovaných listín. Žalovaný podľa žalobcov v 1/ a 2/ rade vôbec neprihliadol na ustanovenia Občianskeho zákonníka o záložnom práve a ani na samotný obsah predloženej záložnej zmluvy zo dňa 28.07.2014. Nestotožňovali sa s názorom i konštatovaním žalovaného, že na LV č. XXXX, k.ú. Q. F., evidované poznámky o zriadení exekučného i daňového záložného práva treba považovať za také nedostatky podaného návrhu na vklad, ktorých neodstránenie neumožňuje vklad zmluvného záložného práva do katastra nehnuteľností. Mali za to, že žalovaný nesprávne právne posúdil a vyhodnotil obsah a účel inštitútu záložného práva. Podľa žalobcov v 1/ a 2/ rade mal žalovaný skúmať a prihliadať na skutočnosť, že pri uzatvorení záložnej zmluvy zo dňa 28.07.2014 zámerom jej účastníkov nebolo zaťaženie v zmluve bližšie špecifikovaných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. Q. F. a na LV č. XXXX, k.ú. Q. F., ale sa jednalo výlučne o zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi a záložnému dlžníkovi v súvislosti s dohodou o pristúpení k záväzku zo dňa 28.07.2014. Táto skutočnosť vyplýva aj z čl. II ods. 2 záložnej zmluvy zo dňa 28.07.2014. Zdôraznili, že zriadenie predmetného zmluvného záložného práva v žiadnom prípade nemožno považovať za nakladanie (disponovanie) s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX, k.ú. Q. F., ktoré boli predmetnom zálohu (záložnej zmluvy), t.j. v danej veci sa nejednalo o ich zaťaženie inými vecnými právami alebo prevodom majetku, ale len záložným právom - zabezpečovacím inštitútom. Preto žalovaný vôbec nemal skúmať oprávnenie spoločnosti ERS Holding, spol. s r. o. (vlastníka) nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami. 7. Poukázali na to, že v predmetnom vkladovom konaní sa jedná o vklad záložného práva do katastra nehnuteľností a nie povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Zastávali názor, že zápis poznámky - exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva nemôže byť dôvodom nevyhovenia návrhu na vklad záložného práva, resp. takým nedostatkom, ktorý by bránil povoleniu vkladu a ktorý by bolo potrebné odstrániť, aby bolo možné povoliť vklad zmluvného záložného práva, keďže na jeden záloh je možné zriadiť viacero samostatných záložných práv a poradie uspokojenia veriteľov sa v takomto prípade riadi podľa poradia registrácie záložných práv. To isté platí aj v prípade rozhodnutia daňového úradu o zriadení daňového záložného práva. Z uvedeného vyplýva, že konajúci správny orgán v čase rozhodovania o podanom návrhu nemal žiadny zákonný dôvod prečo nezapísať zmluvné záložné právo na základe predmetného návrhu žalobcov v 1/ a 2/ rade a taktiež nebol oprávnený žiadať od nich odstránenie poznámok i rozhodnutia. 8. Na tomto mieste poukázali na vytýkané nedostatky návrhu na vklad, a to konkrétne na poznámky a rozhodnutia evidované na LV č. XXXX, ktoré konajúci správny orgán neodôvodnene skúmal. V súvislosti s jednotlivými prebiehajúcimi civilnými i daňovými exekučnými konaniami, ktoré sú vyznačené na LV č. XXXX, k.ú. Q. F., vo forme poznámok, uviedli, že tieto nemajú a ani nemôžu mať žiadny vplyv na rozhodnutie o povolení vkladu zmluvného záložného práva do katastra nehnuteľností, nakoľko s priebehom predmetného katastrálneho konania nesúvisia. Vyznačené poznámky o začatých exekučných konaniach nemožno považovať za nedostatky podaného návrhu na vklad. Tieto poznámky a rozhodnutia evidované na príslušných nehnuteľnostiach nebolo a ani nie je potrebné odstrániť, aby bolo možné povoliť vklad zmluvného záložného práva do katastra nehnuteľností. 9. Vo vzťahu k exekučnému konaniu spis. zn. EX 6719/2012 žalobcovia v 1/ a 2/ rade uviedli, že napriek zjavnému nesúvisu s priebehom katastrálneho konania spoločnosť ERS Holding, spol. s r. o. ako povinný v danej exekučnej veci v záujme odstránenia predmetnej poznámky (exekučného príkazu) aktívne koná a využíva všetky dostupné právne prostriedky na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov, nakoľko má za to, že exekučné konanie v danej veci je voči nej vedené neoprávnene, nezákonne a vedenie predmetnej exekúcie je neprípustné. Konajúci exekučný súd je nečinný a poverený súdny exekútor naďalej nezákonne a neoprávnene pokračuje vo vykonávaní exekúcie napriek tomu, že došlo k vymoženiu pohľadávky oprávneného i uhradeniu všetkých trov exekúcie zo strany povinného - spoločnosti ERS Holding, spol. s. r. o. v plnom rozsahu. Zdôraznili, že na nehnuteľnostiach, ku ktorým sa má v zmysle podaného návrhu zriadiť záložné právo, síce viazne exekučný príkaz ako poznámka, avšak tento exekučný príkaz neobsahuje akýkoľvek zákaz povinnému nakladať s nehnuteľnosťami, na ktoré je zriadené exekučné záložné právo a ktoré zároveň tvoria predmet záložnej zmluvy. Túto skutočnosť potvrdzuje aj čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti ERS Holding, spol. s r. o., ktoré preukazuje neudelenie (neexistenciu) zákazu nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami. Mali za to, že ani v prípade, ak by aj predmetný exekučný príkaz obsahoval zákaz nakladať s nehnuteľnosťou, nebolo možné pri rozhodovaní o povolení vkladu v danom prípade konštatovať, že sa jedná o nakladanie, resp. disponovanie s predmetnými nehnuteľnosťami, nakoľko úmyslom účastníkov záložnej zmluvy bolo výlučne zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa. Uvedená skutočnosť vylučuje, že by sa jednalo o ich zaťaženie. Zastávali názor, že poznámka o začatí exekučného konania (nakoľko sa jednalo o zriadenie exekučného záložného práva) nemôže mať povahu takej skutočnosti, ktorá by bránila vkladu zmluvne zriadeného záložného práva do katastra nehnuteľností. Exekučné konanie má povahu, ktorá bráni vkladu do katastra nehnuteľností len v prípade, ak exekučný príkaz obsahuje jednoznačný zákaz povinného nakladať (disponovať) s nehnuteľnosťou, na ktorú sa zriaďuje exekučné záložné právo. 10. V tejto súvislosti namietali, že žalovaný žiadnym spôsobom neskúmal obsah exekučného príkazu zo dňa 22.01.2014, t.j. skutočnosť či bola alebo nebola obmedzená zmluvná voľnosť - oprávnenie záložcu nakladať/disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami. Vôbec sa nezaoberal tým, či bol alebo nebol záložcovi ako povinnému v exekučnej veci podľa EX 6719/2012 vydaný zákaz nakladať s nehnuteľnosťou zo strany povereného súdneho exekútora a taktiež neprihliadol na čestné vyhlásenie konateľa záložcu. Žalovaný nijako nezdôvodnil prečo považuje predmetnú poznámku (vyznačený exekučný príkaz) za obmedzujúcu a brániacu povoleniu vkladu záložného práva. Nestotožňovali sa so záverom žalovaného, podľa ktorého spoločnosť ERS Holding, spol. s r. o. mala čestné vyhlásenie jej konateľa predložiť prvostupňovému orgánu v lehote, resp. v dodatočne poskytnutej lehote na odstránenie nedostatkov, pričom z dôvodu jeho nepredloženia v určenej lehote nebol tento dôkaz pripustený. Uviedli, že ako účastníci katastrálneho konania a účastníci záložnej zmluvy listom zo dňa 21.09.2014 doplnili podaný návrh na vklad záložného práva zo dňa 29.07.2014, a to predložením listiny (čestného vyhlásenia o neudelení zákazu nakladať s nehnuteľnosťami) preukazujúcej ničím neobmedzenú zmluvnú voľnosť záložcu nakladať s nehnuteľnosťami. Preto tvrdenie žalovaného považovali za nezodpovedajúce skutkovému stavu. 11. Na tomto mieste doplnili, že výkon exekúcie zriadením exekučného záložného práva je osobitným spôsobom, akým môže exekútor postupovať v exekučnom konaní, aby zabezpečil nárok oprávneného. Tento spôsob exekúcie má iba zabezpečovaciu funkciu nároku oprávneného a exekúciu tak možno vykonať aj voči neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti, pokiaľ je zabezpečená exekučným záložným právom. Z § 168 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku vyplýva, že zákon neukladá exekútorovi povinnosť upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva doručiť aj príslušnému katastrálnemu úradu a taktiež toto upovedomenie neobsahuje zákonný zákaz nakladania s nehnuteľnosťou. To znamená, že záleží od súdneho exekútora, či takýto zákaz do upovedomenia o začatí exekúcie uvedie. V prípade, ak je na LV zapísaná poznámka - exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva alebo upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva bez zákazu nakladania s nehnuteľnosťou, príslušný správny orgán by nemal byť oprávnený vkladové konanie ani prerušiť. Mohol by tak postupovať výlučne v prípade, ak by sa jednalo o upovedomenie, resp. exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva so zákazom nakladať s nehnuteľnosťou. 12. Vo vzťahu k exekučnému konaniu spis. zn. EX 553/2015 žalobcovia v 1/ a 2/ rade poukázali na to, že spoločnosť ERS Holding, spol. s r. o. podala námietky proti exekúcii z dôvodu jej neprípustnosti. Rovnako spoločnosť ERS Holding, spol. s r. o. aktívne konala a kontaktovala spoločnosť BAU - RENT spol. s r. o. (hlavného úverového dlžníka), ktorá oznámila oprávnenému, že ako hlavný úverový dlžník si riadne plní svoje záväzky voči zabezpečenému veriteľovi - Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, a.s. a zároveň ju žiadala, aby upustila od svojho ďalšieho konania vo veci vymáhania pohľadávok vzniknutých z titulu úverových zmlúv voči záložcovi - spoločnosti ERS Holding, spol. s r. o., nakoľko nie je hlavným úverovým dlžníkom. Okresný súd Bratislava II v predmetnej exekučnej veci spis. zn. EX 553/2015 uznesením č.k. 39Er/4277/2015-124 zo dňa 21.01.2016 exekúciu vedenú u povereného súdneho exekútora P.. F. Š. v časti úroku, ostatného príslušenstva a v časti úroku vo výške sadzby EURIBOR fixovanej pre 3 mesačné depozitá s odchýlkou + 3,0% zastavil. Následne uznesením č.k. 39Er/4277/2015-221 zo dňa 20.06.2016 námietku spoločnosti ERS Holding, spol. s r. o. ako povinného proti exekúcii zamietol. Proti tomuto uzneseniu sa spoločnosť ERS Holding, spol. s r.o. odvolala. Ďalší priebeh predmetného exekučného konania záložca ako povinný objektívne nedokáže ovplyvniť. 13. Vo vzťahu k rozhodnutiu o zriadení daňového záložného práva č. 3101504/5/1579121/2014/MORA zo dňa 23.04.2014 evidovaného na LV č. XXXX, k.ú. Q. F., žalobcovia v 1/ a 2/ rade uviedli, že daňový úrad rozhodol o zriadení záložného práva za účelom zabezpečenia daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty, pričom spoločnosť ERS Holding, spol. s r. o. (záložca) sa proti rozhodnutiu daňového úradu odvolala. Rozhodnutie daňového úradu bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1100302/1/414374/2014/5131 zo dňa 22.09.2014, pričom spoločnosť ERS Holding, spol. s r. o. podala na Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie zákonnosti uvedených rozhodnutí. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5S/262/2014-64 zo dňa 19.04.2016 rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 1100302/1/414374/2014/5131 zo dňa 22.09.2014 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Na základe uvedeného žalobcovia v 1/ a 2/ rade považovali rozhodnutie o zriadení daňového záložného práva č. 3101504/5/1579121/2014/MORA zo dňa 23.04.2014 za nevykonateľné, a preto je možné konštatovať, že záložca mohol nakladať so svojím majetkom (predmetnými nehnuteľnosťami) bez akýchkoľvek obmedzení do dňa podpisu záložnej zmluvy a podania návrhu na vklad. 14. Ďalej zdôraznili, že návrh na vklad záložného práva do KN bol v predmetnej veci podaný v roku 2014. Vklad nebol povolený pre prekážku jediného exekučného návrhu - exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva podľa EX 6719/2012 zo dňa 22.01.2014 zapísaného pred podaním návrhu na vklad záložného práva. Ostatné exekučné návrhy vyznačené na liste vlastníctva boli katastru doručené po podaní návrhu na vklad záložného práva. Mali za to, že na neskôr doručené návrhy nemal prvostupňový orgán prihliadať, keďže neskôr začaté exekúcie nemajú žiadny súvis s predmetným vkladovým konaním. A nakoľko spoločnosť ERS Holding, spol. s r. o. (záložca) ešte pred vydaním prvého rozhodnutia o prerušení katastrálneho konania zo dňa 24.09.2014 doplnením návrhu na vklad o čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti preukázala, že exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva neobsahuje zákaz nakladať s nehnuteľnosťami, neexistovala žiadna prekážka, ktorá by v čase rozhodovania o návrhu bránila povoleniu vkladu zmluvného záložného práva. 15. Záverom namietali procesný postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutí správnych orgánov. Dôvodili, že prvostupňový orgán nebol oprávnený rozhodnúť o prerušení vkladového konania, pretože zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že poznámka (exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti neobsahujúci zákaz nakladať s nehnuteľnosťou) je prekážkou možnosti povolenia vkladu ďalších záložných práv do katastra nehnuteľností. Napriek tomu, že uvedená poznámka má len informatívny charakter, prvostupňový orgán rozhodol o prerušení vkladového konania kvôli prebiehajúcemu exekučnému konaniu, čím nepochybne obmedzil vlastníka - záložcu (spoločnosť ERS Holding, spol. s r. o.) v nakladaní s nehnuteľnosťami (spočívajúcom v zriadení zmluvného záložného práva), čím zasiahol do vlastníckeho práva záložcu, ktorého ochrana je garantovaná čl. 20 Ústavy SR. 16. V tejto súvislosti žalobcovia v 1/ a 2/ rade tiež namietali nejednoznačnosť požiadaviek prvostupňového orgánu vyplývajúcich z rozhodnutí o prerušení vkladového konania. Uviedli, že z dotknutých rozhodnutí nevyplýva, čo konkrétne, resp. absenciu ktorých konkrétnych náležitostí záložnej zmluvy považoval prvostupňový orgán za nedostatok návrhu na vklad záložného práva do KN. Mali za to, že prvostupňový orgán neuviedol, ktoré konkrétne údaje týkajúce sa predmetu zálohu neobsahuje k návrhu priložená záložná zmluva. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade sa len domnievali, že prvostupňový orgán mal na mysli nešpecifikovanie spoluvlastníckeho podielu k pozemkom (parcela registra „C“ evidované na katastrálnej mape) parc. číslo XXXXX/X, XXXXX/X a XXXXX/X evidovaným na LV č. XXXX, k.ú. Q. F. - neuvedenie druhu pozemku a výmery pozemku pri spoluvlastníckom podiele k pozemkom s vyššie označenými parcelnými číslami. Zastávali názor, že aj keď záložná zmluva neobsahuje úplne jasnú a presnú špecifikáciu predmetu zálohu, t.j. neobsahuje údaje tykajúce sa predmetu zálohu - pri spoluvlastníckych podieloch k pozemkom parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X a XXXXX/X evidovaným na LV č. XXXX, k.ú. Q. F., nie je uvedený druh pozemku a výmera pozemku, predmet zálohu je určený dostatočne a určite aj tým, že v záložnej zmluve je určený druh majetku, ktorý môže byť zálohom, a to ako nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu s bližšou konkretizáciou, ktorou je označenie nehnuteľností podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra „C“, súpisného čísla stavby, parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla vchodu, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, na ktorom je dom postavený. ČI. I ods. 5 záložnej zmluvy obsahuje presnú špecifikáciu a identifikáciu nehnuteľností vo vlastníctve záložcu, a to číslom LV, veľkosťou spo1uvlastníckeho podie1u so súpisným číslom, resp. parcelným číslom pri pozemkoch. Priložená záložná zmluva bola dostatočne určitá a pre účely katastrálneho konania nepochybne použiteľná. III. Vyjadrenie žalovaného 17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 25.04.2019, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že vzhľadom na vyznačenú poznámku a absenciu náležitostí zmluvy v označení predmetu zálohu v zmysle katastrálneho zákona prvostupňový orgán konanie najskôr opakovane prerušil a v rozhodnutiach o prerušení konania špecifikoval nedostatky návrhu na vklad, resp. jeho príloh a skutočnosti, ktoré je potrebné preukázať, aby boli splnené podmienky na rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností. Na odstránenie vytýkaného nedostatku stanovil účastníkom konania 30-dňovú lehotu odo dňa doručenia rozhodnutia a zároveň účastníkov konania poučil o možnosti zastavenia konania v prípade neodstránia nedostatku v stanovenej lehote. 18. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sž-o-KS 62/2006 zo dňa 01.09.2007, podľa ktorého zastavenie konania predstavuje jednu z foriem, ktorou sa správne konanie uzatvára konečným spôsobom. Dochádza k nemu v prípadoch ustanovených v správnom poriadku alebo v osobitných zákonoch z dôvodov, ktoré bránia pokračovať v konaní. Pri zastavení konania je správne konanie meritórne skončené skôr, než sa dospeje k rozhodnutiu vo veci samej. Dôvody na zastavenie konania sú vymedzené taxatívne a ak sú splnené zákonné podmienky, správny orgán nemá inú možnosť ako konanie zastaviť. Správny poriadok v podstate vylučuje voľnú úvahu. Zdôraznil, že ak účastník konania napriek výzve na predloženie potrebnej listiny, resp. preukázania skutočnosti majúcej vplyv na rozhodnutie, túto listinu nepredloží, resp. nepreukáže v tomto prípade oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou, nesie procesnú zodpovednosť za to, že správny orgán nemohol získať potrebný poznatok a rozhodol len na základe dostupných podkladov. Katastrálny zákon umožňuje správnemu orgánu pri rozhodovaní o návrhu na vklad žiadať od účastníka listiny potrebné pre rozhodnutie vo veci, a to formou prerušenia konania. 19. Zastával názor, že účastníci konania neodstránili vytýkané nedostatky ani v dodatočných lehotách, ktoré im boli poskytnuté správnym orgán na základe ich opakovaných žiadostí o predĺženie lehôt na odstránenie nedostatkov, a to ani len sčasti, pretože neboli predložené dodatky k zmluvám s doplnením údajov v zmysle katastrálneho zákona. Mal za to, že rozhodnutie o zastavení konania je jasné a zrozumiteľné, jednoznačne špecifikuje nedostatky, spôsob ich odstránenia, resp. doplnenia. Prvostupňový orgán v konaní neposudzuje a neprešetruje námietky a tvrdenia účastníka konania o nezákonnosti alebo neoprávnenosti exekúcie, pričom domáhať sa ochrany svojich práv môže dotknutá osoba (povinný) výlučne v exekučnom konaní, nie v konaní o vklade práva do katastra nehnuteľností. 20. S poukazom na § 39 ods. 1 správneho poriadku žalovaný ďalej dôvodil, že správny orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. V prípade, ak sa účastníci domnievali, že čestné vyhlásenie F.. J. J., konateľa spoločnosti ERS Holding, spol. s r.o., predložené k odvolaniu proti rozhodnutiu o zastavení konania, o tom, že v exekučnom konaní vedenom pod č. EX 6719/12 mu nebolo ako povinnému zakázané nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX, k.ú. Q. F., dostatočne preukazuje, že je oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX, k.ú. Q. F., vrátane uzatvorenia záložnej zmluvy (V- l9617/14), mali uvedenú listinu predložiť v lehote, resp. dodatočne poskytnutej lehote na odstránenie nedostatkov podľa rozhodnutí o prerušení konania. Navyše mal za to, že na predloženie listiny po vydaní napadnutého rozhodnutia o zastavení konania nie je možné prihliadnuť. V čase vydania rozhodnutia o zastavení konania boli podľa žalovaného splnené zákonné podmienky na vydanie tohto rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného žalobcovia v 1/ a 2/ rade v katastrálnom konaní nepreukázali oprávnenie záložcu nakladať s nehnuteľnosťou vzhľadom na vyznačené poznámky. IV. Konanie na správnom orgáne 21. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že dňa 29.07.2014 bol prvostupňovému orgánu doručený návrh žalobcov v 1/ a 2/ rade na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Prílohu návrhu na vklad tvorila záložná zmluva uzatvorená dňa 28.07.2014 medzi žalobcom v 1/ rade ako záložným veriteľom, žalobcom v 2/ rade ako záložcom a F.. J. J. ako záložným dlžníkom. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu zapísané na LV č. XXXX, k.ú. Q. F., a to nebytové priestory č. XX-Z., č. XX-Z. a č. XX-Z. spolu s prislúchajúcimi podielmi na spoločných častiach, zariadeniach a k pozemkom a nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. Q. F., a to pozemok parc. č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 165 m2. Ďalšie prílohy návrhu tvorili dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzatvorená medzi F.. T. J. a F.. J. J. zo dňa 25.07.2014, rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/13/2013-33 zo dňa 15.05.2014 (právoplatný dňa 16.06.2014) o rozvode a dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 28.07.2014 uzatvorená medzi F.. T. J. ako veriteľom, spoločnosťou ERS Holding, spol. s r.o., ako pristupujúcim dlžníkom a F.. J. J. ako pôvodným dlžníkom. 22. Rozhodnutím č. V-l9671/14 zo dňa 24.09.2014 prvostupňový orgán konanie podľa § 31a písm. c/ katastrálneho zákona prerušil a v rozhodnutí špecifikoval nedostatky návrhu na vklad, resp. jeho príloh. Konkrétne uviedol, že na LV č. XXXX, k.ú. Q. F., je pod por. č. X T. XX zapísaná poznámka, a to exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva podľa EX 6719/2012 zo dňa 22.01.2014 v prospech oprávneného SPP, a.s, ktorá upovedomuje o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu. V tejto súvislosti prvostupňový orgán poukázal na potrebu preukázať, či takáto listina obsahuje zákaz povinného nakladať s nehnuteľnosťou. Zároveň prvostupňový orgán konštatoval, že k návrhu priložená zmluva, resp. predmet zálohu nie je v súlade s údajmi katastra nehnuteľností a tiež s § 42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona, t.j. absentuje presná špecifikácia predmetu. Účastníkov konania vyzval na preukázanie nakladania s predmetom zálohu a na odstránenie nedostatkov zmluvy postupom podľa § 42 ods. 4 katastrálneho zákona. Za týmto účelom bola účastníkom konania (žalobcom v 1/ a 2/ rade) určená lehota 30 dní od doručenia rozhodnutia o prerušení konania. 23. Podaním doručeným prvostupňovému orgánu dňa 11.11.2014 spoločnosť ERS Holding, s.r.o. oznámila, že podala žiadosť o zrušenie exekučného záložného práva a návrh na zastavenie exekúcie. Zároveň požiadala o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov návrhu na vklad. Podaním doručeným prvostupňovému orgánu dňa 29.05.2015 spoločnosť ERS Holding, spol. s r.o. opätovne požiadala o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov návrhu na vklad. 24. Rozhodnutím č. V-19671/14 zo dňa 17.02.2016 prvostupňový orgán konanie opätovne prerušil podľa § 31a písm. c/ katastrálneho zákona a v rozhodnutí o prerušení konania rovnako poukázal na to, že na LV č. XXXX, k.ú. Q. F., je pod por. č. X T. XX zapísaná poznámka, a to exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva podľa EX 6719/2012 zo dňa 22.01.2014 v prospech oprávneného SPP, a.s., ktorá upovedomuje o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu a tiež upovedomuje o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti v prospech oprávneného Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. podľa EX 553/2015-10 zo dňa 05.10.2015. Prvostupňový orgán tiež poukázal na to, že eviduje listinu na zápis do katastra nehnuteľností, a to rozhodnutie o zriadení exekučného záložného práva pod č. EX 111/2015. Rovnako pod por. č. XX na LV č. XXXX, k. ú. Q. F., je na základe záznamu Z-1003/115 evidované rozhodnutie o zriadení daňového záložného práva č. 3101504/5/1579121/2014/MORA zo dňa 23.04.2014 v prospech Daňového úradu Bratislava. Opakovane konštatoval, že k návrhu priložená zmluva, resp. predmet zálohu nie je v súlade s údajmi katastra nehnuteľností a tiež s § 42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona, t.j. absentuje presná špecifikácia predmetu. Účastníci konania boli opätovne vyzvaní na preukázanie oprávnenia nakladať s predmetom zálohu, t.j. na doručenie listín o zrušení exekučného záložného práva, exekúcie predajom nehnuteľnosti, ako i súhlas daňového úradu s nakladaním s nehnuteľnosťou, na ktoré je zriadené daňové záložné práv. Rovnako boli opakovane vyzvaní na odstránenie nedostatkov k návrhu predložených zmlúv. Za týmto účelom bola účastníkom konania (žalobcom v 1/ a 2/ rade) určená lehota 15 dní od doručenia rozhodnutia o prerušení konania. 25. Následne vydal prvostupňový orgán v úvode tohto rozsudku opísané rozhodnutie č. V-19617/14 zo dňa 07.06.2016, ktorým konanie o návrhu žalobcov v 1/ a 2/ rade zastavil. Po odvolaniach žalobcov v 1/ a 2/ rade, argumentačným základom ktorých boli žalobné dôvody, vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie ktorého je obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým jeho častiam vyjadril nižšie. V. Posúdenie veci 26. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd príslušný na konanie vo veci, po posúdení rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, ako aj konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, v rozsahu žalobných dôvodov, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 27. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov. 30. Podľa § 2 katastrálneho zákona kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach. 31. Podľa § 5 ods. 1, 2 a 3 katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Poznámka je úkon okresného úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. 32. Podľa § 22 ods. 1 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. 33. Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. 34. Podľa § 30 ods. 2 katastrálneho zákona konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. 35. Podľa § 30 ods. 4 veta prvá katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. 36. Podľa § 30 ods. 5 katastrálneho zákona Predmetom návrhu na vklad musia byť všetky právne úkony, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu, a všetky nehnuteľnosti, týkajúce sa právnych úkonov, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu. Prílohou návrhu na vklad môže byť len jedna zmluva, obsahom ktorej môže byť viac právnych úkonov. 37. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. 38. Podľa § 31a písm. c/ katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh. 39. Podľa § 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh. 40. Podľa § 42 ods. 4 katastrálneho zákona ak zmluva po podaní návrhu na vklad obsahuje chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti, účastníci konania môžu vykonať opravu len dodatkom k zmluve. Ak je zmluva vyhotovená vo forme notárskej zápisnice, chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti sa opravia postupom podľa osobitného predpisu. 41. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 42. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (zálohu), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. 43. Úlohou súdu v prejednávanom prípade bolo posúdiť zákonnosť v úvode tohto rozsudku opísaných rozhodnutí správnych orgánov o zastavení konania vo veci návrhu na vklad zmluvného záložného práva do katastra nehnuteľností. Súd skúmal, či prvostupňový orgán v konaní o návrhu na vklad opodstatnene prerušil konanie a požadoval odstránenie zistených nedostatkov návrhu a jeho príloh (viď bod 21 tohto rozsudku) a či žalobcovia v 1/ a 2/ rade výzve vyhoveli, t.j. odstránili prvostupňovým orgánom vytýkané nedostatky návrhu. Súd sa pritom zameral na skúmanie dôvodnosti námietok žalobcov v 1/ a 2/ rade, podľa ktorých správne orgány neodôvodnene zastavili konanie o návrhu na vklad, keďže zo strany žalobcov v 1/ a 2/ rade ako účastníkov katastrálneho konania mal byť predložený doklad preukazujúci oprávnenie záložcu (spoločnosti ERS Holding, spol. s r.o.) nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami, a to aj napriek existencii poznámok a rozhodnutí evidovaných v katastri nehnuteľností na príslušných nehnuteľnostiach. 44. Ustanovenie § 2 katastrálneho zákona definuje hlavné úlohy a ciele katastra nehnuteľností. Aby kataster mohol slúžiť týmto cieľom (napr. chrániť práva k nehnuteľnostiam), je potrebné, aby boli údaje katastra hodnoverné, čo sa má zabezpečiť tým, že budú zapisované s určitou odbornou starostlivosťou a len na základe relevantných podkladov, najmä verejných listín. Hodnovernosť údajov katastra je teda potrebné interpretovať tak, že údaje katastra sú zapisované zákonom ustanoveným postupom len na základe relevantných a hodnoverných podkladov. Z ustanovenia § 32 ods. 1 správneho poriadku zároveň vyplýva zásada materiálnej pravdy, ktorej uplatnenie v správnom konaní predpokladá dôsledné zistenie podkladov pre rozhodnutie. Je preto povinnosťou správneho orgánu zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a tak doplniť podklad pre rozhodovanie do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie. Táto povinnosť sa vzťahuje na správny orgán až do vydania rozhodnutia. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (§ 3 ods. 1 správneho poriadku). 45. V rozsudku sp. zn. 10Sžr/159/2011 zo dňa 07.12.2011 Najvyšší súd SR zdôraznil predovšetkým povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. V právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. 46. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje obligatórne náležitosti návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania správny orgán posudzuje podstatné náležitosti listín aj podľa príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu (obdobne viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/54/2015 zo dňa 05.04.2016). Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Prípadne rozhodnutie o zastavení konania okrem iného aj z dôvodu neodstránenia nedostatkov návrhu alebo jeho príloh (§ 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona). 47. V rozhodnutí sp. zn 1Sžo/204/2008 zo dňa 01.07.2009 Najvyšší súd SR vyslovil, že správa katastra (v tomto prípade okresný úrad) je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že účelom konania o návrhu na vklad je kontrola dodržania zákonných podmienok pri nakladaní s nehnuteľnosťami. Príslušný okresný úrad má vo vkladovom konaní povinnosť skúmať platnosť zmluvy a rovnako tak oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou. Skúmanie oprávnenia nakladať s nehnuteľnosťou sa netýka iba prevodu vlastníckeho práva, ale aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. V danom prípade žalobkyňa namietala práve skúmanie oprávnenia nakladať s nehnuteľnosťami, ktorých sa navrhované záložné právo týkalo. Vo svetle uvedeného správny súd konštatuje, že bolo nesporne povinnosťou prvostupňového orgánu dôsledne preskúmať všetky právne a skutkové okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, medzi ktoré určite patrí riadne a zákonné posúdenie toho, či bol záložca (spoločnosť ERS Holding, spol. s r.o.) oprávnený nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami. Prvostupňový orgán pri skúmaní oprávnenia záložcu disponovať s predmetom zmluvného záložného práva podľa názoru súdu neprekročil svoje zákonné oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. 48. V danom prípade prvostupňový orgán po prijatí návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností a zistení, že na dotknutých nehnuteľnostiach sú evidované poznámky a rozhodnutia týkajúce sa exekučného záložného práva, výkonu exekúcie predajom nehnuteľností a daňového záložného práva, v súlade so svojou vyššie uvedenou zákonnou povinnosťou prerušil katastrálne konanie, a to opakovane, pričom vo svojich rozhodnutiach dostatočne určito vymedzil zistené nedostatky návrhu a jeho príloh. Zároveň účastníkom konania určil lehotu na odstránenie zistených nedostatkov. Súd zdôrazňuje, že návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností bol prvostupňovému orgánu doručený dňa 29.07.2014, katastrálne konanie bolo prvýkrát prerušené dňa 24.09.2014 a opakovane dňa 17.02.2016, pričom rozhodnutie o zastavení katastrálneho konania bolo vydané až dňa 07.06.2016. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade ako účastníci katastrálneho konania mali preto dostatok času na to, aby preukázali, či oprávnenie záložcu (spoločnosti ERS Holding, spol. s r.o.) nakladať s nehnuteľnosťami nie je obmedzené. Pretože aj keď sa v tomto prípade nejedná o prevod nehnuteľností, prvostupňový orgán bol vzhľadom na zistené evidované poznámky na LV č. XXXX povinný skúmať prípadné obmedzenia nakladať s nehnuteľnosťami vo vlastníctve záložcu (spoločnosti ERS Holding, spol. s r.o.). 49. Na tomto mieste súd poukazuje na to, že katastrálny zákon definuje záznam ako úkon plniaci evidenčné funkcie a poznámku ako úkon, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu. Aj keď tieto úkony nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam, z hľadiska kompetencií okresného úradu majú význam pri skúmaní podmienok uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Ak okresný úrad vo vkladovom konaní, aj keď sa týka „iba“ zabezpečovacieho záložného práva k nehnuteľnosti, zistí evidenciu takýchto úkonov, je jeho povinnosťou preveriť, či také úkony nemajú vplyv na povolenie vkladu. Prvostupňový orgán postupoval presne v intenciách uvedeného, a preto jeho postup nie je možné považovať za nezákonný. 50. Účastníci katastrálneho konania (žalobcovia v 1/ a 2/ rade) mali dostatok priestoru na to, aby preukázali, že oprávnenie záložcu (spoločnosti ERS Holding, spol. s r.o.) nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami nie je obmedzené, a to aj napriek existencii exekučného záložného práva, výkonu exekúcie predajom nehnuteľností a daňového záložného práva. Vo vzťahu k čestnému vyhláseniu o neudelení zákazu nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré malo byť prvostupňovému orgánu predložené listom zo dňa 21.09.2014, o ktorý mal byť doplnený návrh na vklad záložného práva, súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu predloženie predmetného čestného vyhlásenia do rozhodnutia prvostupňového orgánu o zastavení katastrálneho konania nevyplýva. Naopak, čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti ERS Holding, spol. s r.o. a rovnako tak exekučný príkaz č. EX 6719/2012 zo dňa 22.01.2014 boli priložené až k odvolaniu proti rozhodnutiu o zastavení konania. Súd teda prisvedčil žalovanému, že účastníci katastrálneho konania mali uvedenú listinu predložiť v lehote, resp. dodatočne poskytnutej lehote na odstránenie nedostatkov podľa rozhodnutí o prerušení konania. Na dôkaz predložený po určených lehotách nie je možné prihliadnuť, nakoľko katastrálne konanie bolo zastavené práve z dôvodu, že účastníci konania v určenej lehote neodstránili nedostatky návrhu na vklad, pričom ako bolo uvedené v bode 48 tohto rozsudku, od vydania rozhodnutí o prerušení konania do vydania rozhodnutia o zastavení konania uplynula značná doba, počas ktorej mohli a mali účastníci konania vytýkané nedostatky návrhu odstrániť. Odhliadnuc od toho, že v rozhodnutiach o prerušení konania boli účastníci konania upozornení aj na nedostatky k návrhu priloženej záložnej zmluvy, konkrétne na chýbajúcu presnú špecifikáciu predmetu, ktoré z ich strany neboli odstránené vôbec, pričom prvostupňový orgán v rozhodnutiach o prerušení konania účastníkov upovedomil aj o postupe, ktorým bolo potrebné predmetné nedostatky zmluvy odstrániť (§ 42 ods. 4 katastrálneho zákona). 51. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade v žalobe neuviedli také skutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani také právne relevantné námietky, s ktorými by sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia nebol dostatočne vysporiadal. Súd rovnako nezistil procesné vady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 52. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).