Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/60/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200148 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017200148.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: N. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. č. XX, XXX XX U., zastúpeného JUDr. Jánom Benčurom, advokátom so sídlom Záhradnícka 41, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí č. 55286-2/2016-BA a č. 55290-2/2016-BA, oboch zo dňa 23. novembra 2016 o predpísaní odvodov poistného takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 30.01.2017 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutí č. 55286-2/2016-BA a č. 55290-2/2016-BA, oboch zo dňa 23.11.2016, ktorými žalovaná jeho odvolanie v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo „Sociálna poisťovňa“) zo dňa 22.08.2016, o predpísaní poistného podľa ust. § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“) na nemocenské, starobné a invalidné poistenie a na rezervný fond, č. 700-0218083316-GC04/16 v sume 2 569,01 Eur za obdobie júl 2006 až december 2008 (ďalej aj „rozhodnutie I“) a č. 700-0218083416-GC04/16, v sume 562,50 Eur za január 2009 až jún 2009 (ďalej aj „rozhodnutie II“). 2. Správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej aj „SZČO“), vzniklo k 01.07.2006 povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, o čom prvostupňový orgán vydal dňa 13.06.2016 rozhodnutie a toto povinné poistenie SZČO mu zaniklo dňa 30.06.2009, o čom prvostupňový orgán vydal toho istého dňa ďalšie rozhodnutie. V odôvodnení poukázal na vykonanie kontroly poistného u žalobcu, pri ktorej z údajov z Finančného riaditeľstva SR zistil vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO ku dňu 01.07.2006, zo základu dane z príjmov, z príjmov z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti, dosiahnutých za roky 2004, 2005, 2006 a 2007. Prvostupňový orgán v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí uviedol, že žalobca bol povinný podľa ust. § 128 ZSP platiť a odvádzať poistné za obdobie mesiacov júl 2006 až december 2008 a vzhľadom na skutočnosť, že uvedenú odvodovú povinnosť si vôbec neplnil, „rozhodnutím I“ mu predpísal poistné v dlžnej sume 2.569,01 Eur a „rozhodnutím II“ mu za obdobie mesiacov január až jún 2009, predpísal poistné v dlžnej sume 562,50 Eur. 3. V odvolaní podanom voči obom prvostupňovým rozhodnutiam (zo dňa 22.08.2016) žalobca namietal ich neprávoplatnosť, vyvolanú uplatnením fikcie doručenia prvostupňovým orgánom pri ich doručovaní. Oponoval tiež tvrdeniu, že mu povinné nemocenské a dôchodkové poistenie vzniklo dňa 08.04.2004, kedy sa prihlásil do sociálnej poisťovne a doručil prihlášku SZČO, pričom zdôraznil, že poistné odvody riadne uhrádzal. 4. Žalovaná v odvolacom konaní zamietla žalobcovo odvolanie, potvrdila prvostupňové rozhodnutia č. 700-0218083316-GC04/16 a č. 700-0218083416-GC04/16, obe zo dňa 22.08.2016 a v odôvodnení rozhodnutia argumentovala živnostenským listom žalobcu č. ŽO-2005/27667-00002, podľa ktorého je žalobca oprávnený na výkon samostatne zárobkovej činnosti od 13.06.2005. 5. V odôvodnení rozhodnutia sa odvolala na kontrolu odvodov poistného, pri ktorej prvostupňový orgán zistil, že žalobca ako povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, poistné za obdobie júl 2006 až jún 2009 do dňa vydania napadnutých rozhodnutí neodviedol vôbec, čím mu do 31.12.2008 vznikla dlžná suma poistného vo výške 2. 569,01 Eur a do 30.06.2009 vo výške 562,50 Eur, ktorú žalobcovi predpísal dvoma rozhodnutiami zo dňa 22.08.2016. 6. Žalovaná uviedla, že žalobcovi boli doručované dve rozhodnutia vydané dňa 13.06.2016, jedno o vzniku povinného poistenia odo dňa 01.07.2006 ako SZČO a druhé o zániku povinného poistenia odo dňa 30.06.2009, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 28.07.2016. Odvolanie proti nim podal žalobca po zákonnej lehote. Tieto rozhodnutia však nie sú predmetom preskúmavania v tomto konaní, v ktorom sa posudzuje odvodová povinnosť žalobcu za obdobie od 01.07.2006 do 30.06.2009. V odvolacom konaní bolo zistené, že žalobca za predmetné obdobie síce poistné uhradil, ale len ako osoba dobrovoľne poistená na nemocenské a dôchodkové poistenie, registrovaná na základe prihlášky od 08.04.2004, s vymeriavacím základom 6.080,-Sk. Toto poistné však žalobcovi nezaniklo tým, že mu súčasne vznikla povinnosť odvádzať poistné ako SZČO a na dobrovoľné poistenie bol povinný poistné odvádzať naďalej. Na zmenu, resp. zrušenie napadnutých rozhodnutí jeho námietky vznesené v odvolaní nemajú vplyv a žalovaná ich preto ako vecne správne a v súlade so zákonom potvrdila. 7. Žalobca napadol rozhodnutia žalovanej včas podanou žalobou, v ktorej zdôraznil, že rozhodnutia zo dňa 13.06.2016 o vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia dňa 01.07.2006 a jeho zániku dňa 30.06.2009 riadne prevzal a preto fikcia doručenia nenastala. Voči týmto rozhodnutiam podal odvolanie, o ktorom žalovaná nerozhodla. Do pozornosti dal znenie ust. § 212 ods. 7 zák.č. 461/2003 Z.z. a nestotožnil sa s tvrdením žalovanej, že mu dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie vzniklo na základe registračného listu zo dňa 08.04.2004, ktorý doručil Sociálnej poisťovni a na ktorom bez jeho vedomia spravil zásahy pracovník Sociálnej poisťovne. Uviedol, že z neho je zrejmé, že je SZČO a povinné poistenie mu vzniklo dňa 01.04.2004, ako SZČO riadne hradil poistné za poistné obdobia júl 2006 až jún 2009 a vzhľadom k tomu mu nevznikla povinnosť na úhradu ďalšieho poistného na nemocenské, starobné, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu za predmetné obdobie. Napadnuté rozhodnutia žiadal pre nesprávne právne posúdenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca tiež požiadal súd o odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí, pre hroziacu mu závažnú ujmu, s potrebou zabezpečenia dlžnej sumy úverom. 8. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 04.04.2017 zopakovala závery z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, nestotožnila sa s námietkami žalobcu a žalobu žiadala ako nedôvodnú, podľa ust. § 190 SSP zamietnuť, nakoľko obe napadnuté rozhodnutia zo dňa 23.11.2016 spolu s prvostupňovými považovala za správne a zákonné. K námietkam žalobcu poukázala okrem iného na ust. § 5 písm. b/ zák.č. 461/2003 Z.z., ktoré vymedzuje pojem, resp. status SZČO, teda aj prípad oprávnenia prevádzkovať živnosť. Konštatovala, že žalobca bol v spornom období podľa živnostenského registra Okresného úradu Bratislava držiteľom živnostenského listu sp.č. ŽO-2005/27667-00002 s dňom vzniku oprávnenia dňa 13.06.2005 a mal právne postavenie SZČO. Vznik resp. zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia sa posudzuje vždy k 01.07. kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý SZČO dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok, bez odpočítania daňových výdavkov, preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie. Vychádzajúc z údajov Finančného riaditeľstva SR, žalobcovi ako SZČO, vzniklo povinné poistenie od 01.07.2006, lebo za roky 2005 (163 520,-Sk), 2006 (163 520,-Sk) a 2007 (183 850,-Sk) mal príjem zo živnosti vyšší ako bola zákonom stanovená suma pre uvedené roky a to 82 800,-Sk pre rok 2005, 91 200,-Sk pre rok 2006 a 97 200,-Sk pre rok 2007. Za rok 2008 už takýto príjem, relevantný na vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia od 01.07.2009 nedosiahol a preto mu podľa ust. § 21 ods. 1 ZSP, dňa 30.06.2009 zaniklo povinné poistenie. So vznikom povinného nemocenského a dôchodkového poistenia zákon súčasne spája aj vznik odvodovej povinnosti, tzn. povinnosť včas a v správnej sume odvádzať (platiť) poistné. Žalovaná uviedla, že po zistení tejto skutočnosti, prvostupňový orgán vyzval žalobcu listom zo dňa 28.11.2013 na podanie prihlášky na povinné poistenie. Žalobca na list doručený mu dňa 23.12.2013 nereagoval a prihlášku nepodal. Z uvedeného dôvodu rozhodol prvostupňový orgán dňa 13.06.2016 podľa ust. § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 zák.č. 461/2003 Z.z., dvoma rozhodnutiami o vzniku a následne aj o zániku povinného sociálneho poistenia žalobcu ako SZČO. 9. Na jeho tvrdenie v správnej žalobe, že tieto rozhodnutia dňa 01.07.2016 riadne prevzal, čo je dôvod pre ktorý nenastala fikcia doručenia podľa ust. § 212 ods. 7 ZSP, žalovaná odkázala na ust. § 212 ods. 4 ZSP, ktorý v tomto prípade použila, keďže žalobcovi bola po novom bezvýslednom pokuse o doručenie, písomnosť uložená na pošte. Nakoľko nebola do troch dní od uloženia vyzdvihnutá, za deň doručenia sa považuje posledný deň tejto lehoty, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. V prípade žalobcu to bol deň 27.06.2016, bez ohľadu na to, že si písomnosti prevzal až 01.07.2016. Žalovaná opakovane poznamenala, že predmetom tohto preskúmavacieho konania nie sú doručované rozhodnutia zo dňa 13.06.2016, ktoré nadobudli právoplatnosť dňom 28.06.2016. 10. K námietke žalobcu k podaniu registračného listu fyzickej osoby - prihlášky zo dňa 08.04.2004, žalovaná uviedla, že podaním tejto prihlášky mu vzniklo dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie od 08.04.2004. Uznala, že registračný list bol upravovaný, zjavne však žalobcom, pretože dátum vzniku poistenia, dňa 01.04.2004 je v časti ktorú vypĺňa SZČO (bod 10) preškrtnutý a v bode 11, týkajúcom sa osoby dobrovoľne poistenej pre nemocenské a dôchodkové poistenie, boli rukou vypísané kolónky, pričom v bode 12 je uvedený dátum 06.04.2004, z čoho možno tiež usudzovať, že opravu vykonal sám žalobca. O jeho vedomosti o tom, že je dobrovoľne poistenou osobou svedčí aj to, že odo dňa prihlásenia platil poistné s variabilným symbolom pre dobrovoľne poistenú osobu a pod takýmto označením je aj v rozhodnutiach zo dňa 30.04.2011 a 22.11.2013, ktorými mu boli predpísané dlžné sumy poistného. Proti týmto rozhodnutiam sa neodvolal a predpísané sumy v plnej výške uhradil. K námietke, že mu vzniklo povinné poistenie ako SZČO dňom 08.04.2004 žalovaná uviedla, že povinné nemocenské a dôchodkové poistenie vzniká, resp. zaniká len z dôvodov taxatívne vymedzených v ust. § 21 zák.č. 461/2003 Z.z.. Právnou skutočnosťou, v dôsledku ktorej mu táto povinnosť od 01.07.2006 vznikla, bolo dosiahnutie stanovenej hranice príjmu za rozhodujúce obdobie, t.j. za rok 2005. Žalovaná tiež nesúhlasila s navrhovaným odkladom vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí. 11. Na výzvu súdu žalobca k zaslanému vyjadreniu žalovaného k žalobe, doručil súdu dňa 17.05.2017 podanie, v ktorom v celom rozsahu zotrval na dôvodoch podanej žaloby a žiadal jej vyhovieť. 12. Krajský súd preskúmal správnu žalobu, rozhodnutia žalovanej zo dňa 23.11.2016 ako aj prvostupňové rozhodnutia Sociálnej poisťovne - pobočka Bratislava zo dňa 22.08.2016, vrátane postupu tohto orgánu verejnej správy v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 202 ods. 2 SSP), kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP, pričom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe nie sú dôvodné ani spochybňujúce vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí, pretože rozhodnutia žalovanej sú v súlade s platnými právnymi predpismi, viažucimi sa k preskúmavanej veci a správny súd preto žalobu v zmysle ust. § 190 SSP zamietol. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiaden z dôvodov podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku dňa 22.07.2020 nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok v súlade s ust. § 137 ods. 3 druhá veta SSP, vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia, na úradnej tabuli súdu. 13. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). 14. Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 15. Podľa ust. § 6 ods. 1, 2 písm. c/ SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 16. Z ustanovenia § 2 zák. NR SR č. 1/1993 Zb. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyplýva nevyvrátiteľná domnienka o znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov uverejnených v Zbierke zákonov. 17. O návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí rozhodol súd uznesením sp.zn. 8Sa/60/2017-36 8Sa/61/2017 zo dňa 21.09.2017 tak, že návrh žalobcu zamietol. 18. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalobcovi bol podľa živnostenského registra Okresného úradu Bratislava, vydaný živnostenský list sp.č. ŽO-2005/27667-00002 s oprávnením na podnikateľskú činnosť dňom 13.06.2005 (do vydania napadnutých rozhodnutí aktívne), čím získal právne postavenie SZČO. Nesporným je aj to, že v čase registrácie dňa 06.04.2004 nemal živnostenské oprávnenie, napriek tomu si v prihláške uviedol dátum začatia podnikania dňa 01.04.2004 a ku dňu 08.04.2004 mu vzniklo dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie, s určeným vymeriavacím základom 6.080,- Sk. V čase od 01.01.1997 do 31.03.2004 bol vedený v evidencii Sociálnej poisťovne (spis č. 9) ako zamestnanec. V časti 10 prihlášky, v údajoch pre poistencov štátu, má uvedený dátum vzniku poistenia dňa 01.04.2004, ktorý je z dôvodu omylu prečiarknutý, keďže ide o chybný údaj (nie je podstatné kým). V časti 11 prihlášky, pre údaje na dobrovoľné poistenie, sú rukou dopísané údaje a to dátum vzniku nemocenského poistenia dňa 08.04.2004, vymeriavací základ pre nemocenské poistenie v sume 6.080,-Sk, dátum vzniku dôchodkového poistenia dňa 08.04.2004 a vymeriavací základ pre dôchodkové poistenie v sume 6.080,-Sk. Dátum vyplnenia formulára je 06.04.2004 a Sociálnej poisťovni bol doručený dňa 08.04.2004. 19. Spornou v preskúmavanej veci zostala skutočnosť, na základe ktorej bola žalobcovi napadnutými rozhodnutiami predpísaná dlžná suma poistného, ktorou je, či mu ako SZČO vzniklo dňom 01.07.2006 povinné sociálne poistenie v trvaní do 30.06.2009. Žalobca tvrdil, že ako SZČO sa na nemocenské a dôchodkové poistenie prihlásil registračným listom, prihláškou, dňa 08.04.2004 a nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že mu týmto dňom vzniklo dobrovoľné nemocenské a dobrovoľné dôchodkové poistenie. Poistné za predpísané obdobie júl 2006 až december 2008 a január až jún 2009, ktoré uhradil ako SZČO, považoval za riadne uhradené a na ďalšie poistné mu povinnosť k úhrade nevznikla. Tiež namietal žalovanou použitú fikciu doručenia pri doručovaní rozhodnutí zo dňa 13.06.2016 o vzniku a zániku jeho povinného sociálneho poistenia. Tvrdil, že odvolanie voči týmto rozhodnutiam podal v zákonnej lehote a žalovaná o nich nerozhodla. 20. Podľa § 5 zák.č. 461/2003 Z.z., samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá: a/ vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu, b/ má oprávnenie prevádzkovať živnosť c/ má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti znalca a tlmočníka, ktorú vykonávajú podľa osobitného predpisu v konaní pred štátnym orgánom a orgánom, na ktorý prešli úlohy štátnych orgánov, a okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu d/ je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti e/ vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere f/ vykonáva činnosť obchodného zástupcu (tzn. za akú SZČO sa považoval v čase registrácie) 21. Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zák.č. 461/2003 Z.z., o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“) účinného od 01.01.2005 do 31.12.2010, samostatne zárobkovo činná je osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v ust. § 138 ods. 10 (§ 138 ods. 9 v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2010). 22. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zák.č. 461/2003 Z.z., účinného od 01.08.2006 do 31.12.2007, je povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu, uvedeného v § 138 ods. 10. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ ZSP (účinného od 01.01.2008) je povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 23. Podľa § 21 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z., účinného od 0.01.2005 do 31.12.2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu, uvedeného v § 138 ods. 10 (ods. 9 od 01.01.2008) a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu, uvedeného v § 138 ods. 10 (ods. 9 od 01.01.2008), ak tento zákon neustanovuje inak. 24. Podľa § 141 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z., fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. 25. Podľa § 143 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z., účinného od 01.01.2005 do 31.12.2010, je poistné splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak. 26. Podľa § 144 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z., účinného do 31.12.2009, sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec, alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 100 Sk ( 3,32 Eur od 01.01.2010), Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 27. Súd vychádzajúc z údajov poskytnutých z Finančného riaditeľstva SR zistil, že príjem žalobcu zo živnosti za rok 2005 v sume 163 520,- Sk, za rok 2006 v sume 163 520,- Sk a za rok 2007 v sume 183 850,- Sk, bol vyšší ako zákonom stanovená suma pre uvedené roky. V roku 2005 bola vo výške 82 800,- Sk, v roku 2006 vo výške 91 200,- Sk, v roku 2007 vo výške 97 200,- Sk a v roku 2008 vo výške 3 546,-Eur, kedy bol príjem žalobcu nižší. Podľa ust. § 21 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. (účinného od 01.01.2005 do 31.12.2010) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10 (ods. 9 od 01.01.2008) a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10. 28. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobcovi ako SZČO nepochybne povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie vzniklo dňom 1. júla 2006 a zaniklo 30. júna 2009, o čom žalovaná vydala dve rozhodnutia zo dňa 13.06.2016. Žalobca sa sám a ani po písomnom upozornení žalovanej zo dňa 28.11.2013, doručenom mu dňa 23.12.2013 nezaregistroval, čo bolo podľa ust. § 228 ods. 1 ZSP jeho povinnosťou. Mylne sa domnieval, že z titulu jeho registrácie na dobrovoľné poistenie, je už zaregistrovaný aj ako SZČO. Dobrovoľné poistenie však automaticky nezanikne tým, že u poistenca vznikne povinné poistenie z titulu výkonu činnosti SZČO, vzniká prihláškou a zaniká odhláškou poistenca podľa právneho stavu v čase vzniku a zániku dobrovoľného poistenia (roky 2006, 2009). Počnúc dňom 01.07.2014 môže však na základe ust. § 23 ZSP v znení zák.č. 183/2014 Z.z., dobrovoľné poistenie automaticky zaniknúť, ak poistenec nezaplatí poistné za dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Žalobca mal v čase od 1. júla 2006 (vznik povinného poistenia SZČO) v trvaní do 30. júna 2009 (zánik povinného poistenia SZČO), povinné sociálne poistenie SZČO, tzn. mal v súbehu dva poistné vzťahy. Okrem povinného poistenia SZČO bol aj dobrovoľne poistený na nemocenské a dôchodkové poistenie od 08.04.2004, ktoré mu ku dňu vydania napadnutých rozhodnutí naďalej trvalo. 29. Námietku o vadnom doručovaní rozhodnutí zo dňa 13.06.2016 považuje súd za irelevantnú, bez vplyvu na prekúmavanú vec, keďže už z vyššie uvedených konštatovaní je zrejmé, že v súbehu s dobrovoľným, vzniklo žalobcovi od 01.07.2006 do 30.06.2009 aj povinné sociálne poistenie SZČO. Je zrejmé, že z dôvodu kontinuálneho pokračovania sociálneho poistenia sa dňa 06.04.2004 prihlásil na nemocenské a dôchodkové poistenie a v tomto kontexte nie je rozhodujúce, v akom právnom statuse to bolo. Uhrádzať poistné v prípade, že mu nevzniklo povinné sociálne poistenie mohol iba z titulu dobrovoľného poistenia (od prihlásenia) a to minimálne z určenej sumy minimálnej mzdy (tak ako to má uvedené aj v prihláške v časti 11. vo vymeriavacom základe 6 080,-Sk). Uhrádzať sumy poistného z činnosti (príjmov) SZČO, bol povinný až od vzniku povinného sociálneho poistenia (01.07.2006), ktoré mu vzniklo až po dosiahnutí určitej hranice príjmov ( § 21 ods. 1 ZSP). Takéto príjmy z titulu činnosti SZČO dosiahol v obdobiach uvedených v napadnutých rozhodnutiach, z čoho mu žalovaná správne určila vymeriavací základ pre platby poistného v určenom poistnom období od 01.07.2006 do 30.06.2009. Status SZČO žalobcovi vznikol, resp. tento nadobudol až od oprávnenia prevádzkovať živnosť od 13.06.2005 a nie tým, že sa sám za SZČO prehlásil v prihláške. Súd poznamenáva, že obsahom odvolania voči rozhodnutiam zo dňa 13.06.2016 sú rovnaké námietky, ako sú vznesené v správnej žalobe a ktorými sa súd zaoberal v tomto konaní. 30. Súd konštatuje, že žalobca, ako fyzická osoba vykonávajúca samostatnú zárobkovú činnosť na základe oprávnenia prevádzkovať živnosť od 13.06.2005, bol dobrovoľne zúčastnený na nemocenskom a dôchodkovom poistení, lebo podal prihlášku (vypísanú dňa 06.04.2004) na sociálne poistenie (nemocenské a dôchodkové) a ako osoba dobrovoľne pokračujúca v účasti na sociálnom poistení, vstúpil do systému dobrovoľného poistenia. Fyzickej osobe, ktorá je na základe vlastnej vôle zaradená do systému dobrovoľného poistenia, vzniká povinnosť platiť a odvádzať poistné v správnej sume a v lehote stanovenej zákonom, a to až do zániku dobrovoľného poistenia, t.j. do dňa podania odhlášky. Žalobca takúto odhlášku do dňa vydania napadnutých rozhodnutí nepodal. Dobrovoľne poistená osoba sa z dobrovoľného poistenia odhlasuje prostredníctvom Registračného listu FO - odhlášky a do tejto doby je povinná platiť poistné. 31. Vychádzajúc z uvedeného, nepovažoval správny súd za dôvodné námietky žalobcu smerujúce k neoprávnenému predpísaniu sumy dlžného poistného za obdobie júl 2006 až december 2008 a január 2009 až jún 2009, ktoré považoval za uhradené, lebo ich na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie od 08.04.2004 podľa prihlášky platil ako SZČO. 32. Žalovaná tak rozhodla správne a v súlade so zákonom, keď napadnutými rozhodnutiami žalobcovi predpísala dlžnú sumu poistného z dôvodu vzniku povinného sociálneho poistenia SZČO od 01.07.2006 do 30.06.2009 a neplnenia si odvodových povinností poistného. 33. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovanej ako aj prvostupňových rozhodnutí a postupu orgánu verejnej správy z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú v súlade so zákonom a preto žalobu ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol. 34.O trovách konania rozhodol podľa ust. § 167 a nasl. SSP a žalobcovi pre jeho neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).