Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/123/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200873 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017200873.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: M-P COM, s.r.o., IČO: 36494472, so sídlom v Bratislave, Klincová 37, zastúpeného spoločnosťou Hudzík & Partners, s.r.o., IČO: 47251654, so sídlom v Poprade, Mnoheľova 830/15, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ján Hudzík, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100750534/2017 zo dňa 3.5.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania Žalobca si v zdaňovacom období október 2014 v súvislosti so stavebnými prácami na stavbe 12 rodinných domov v Spišskej Sobote uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty na základe faktúry č. DF 140126, VS: 2014100003 zo dňa 31.10.2014 v sume XX.XXX,XX €, z toho DPH v sume X.XXX,XX €, a faktúry č. DF 140127, VS: 2014100004 zo dňa 31.10.2014 v sume XX.XXX,XX €, z toho DPH v sume X.XXX,XX €. Obe faktúry vystavil dodávateľ žalobcu spoločnosť STAV-POPRAD, s.r.o. podľa cenovej ponuky zo dňa 1.10.2014, k obom faktúram boli pripojené objednávka zo dňa 1.10.2014, cenová ponuka zo dňa 1.10.2014, súpis vykonaných prác a krycí list; stavba bola odovzdaná súpisom prevedených a odovzdaných prác dňa 31.10.2014. Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014. Daňová kontrola sa začala dňa 5.2.2015 a o jej výsledku správca dane vyhotovil protokol č. 21514497/2015 zo dňa 22.12.2015, ktorý doručil žalobcovi dňa 28.12.2015. Žalobca sa k zisteniam z daňovej kontroly písomne vyjadril, no na ústne prerokovanie určené na deň 31.5.2016 sa nedostavil, hoci naň bol riadne a včas predvolaný. Správca dane rozhodnutím č. 100230215/2017 zo dňa 8.2.2017 určil žalobcovi rozdiel nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2014 v sume XX.XXX,XX €, znížil mu nadmerný odpočet na DPH zo sumy XX.XXX,XX € na sumu XXX,XX €. Podľa názoru správcu dane na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že dodávky tovaru a stavebných prác uvedené na faktúrach č. DF 140126, VS: 2014100003 zo dňa 31.10.2014 a č. DF 140127, VS: 2014100004 zo dňa 31.10.2014 žalobcovi skutočne dodala spoločnosť STAV-POPRAD s.r.o. a že žalobca si uplatnil nárok na nadmerný odpočet v súlade s § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z.). Spoločnosť STAV-POPRAD s.r.o. nepreukázala, že dodávky služieb (stavebných prác) prijal od spoločnosti N+K s.r.o. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že dodávky služieb skutočne prijal od spoločnosti STAV-POPRAD s.r.o., hoci tvrdil, že stavbu realizuje vo vlastnej réžii, čiastočne ju financuje zo svojich zdrojov, čiastočne zo zdrojov konateľov spoločnosti a čiastočne z úveru od UNICREDIT BANK, a.s.; úver mal začať banke splácať až po predaji rodinných domov. Konateľ spoločnosti STAV-POPRAD s.r.o. Dušan Poliak správcovi dane uviedol, že obe faktúry žalobcovi vystavil, zaevidoval ich v účtovníctve aj v záznamoch DPH za október 2014 a odviedol z nich daň. Stavebné a montážne práce pre žalobcu však vykonala spoločnosť N+K s.r.o., na základe jeho objednávky u Vladimíra Tomana, konateľa spoločnosti N+K s.r.o. Mená zamestnancov spoločnosti N+K s.r.o., ktorí práce vykonali, nepoznal. Materiál bol pravdepodobne z Poľska, no presne to uviesť nevedel. Myslí si, že faktúry neboli ku dňu 31.12.2014 uhradené. Spoločnosť STAV-POPRAD s.r.o. nemala vlastných zamestnancov ani materiálno-technické vybavenie; prestala komunikovať so správcom dane a nepredložila dôkazy o vykonaní stavebných prác pre žalobcu prostredníctvom spoločnosti N+K s.r.o., samotné vyjadrenie konateľa Dušana Poliaka bez ďalšieho nie je dôkazom materiálneho uskutočnenia plnenia. Spoločnosť STAV-POPRAD s.r.o. zanikla zlúčením dňa 10.8.2015 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť VENON Group s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je občan Maďarska Jenoné Gólya. Spoločnosť N+K s.r.o. je nekontaktná, nepreberá zásielky, na adrese uvedenej v obchodnom registri nesídli a nekomunikuje so správcom dane. Nemala žiadnych zamestnancov, ktorí by mohli vykonať stavebné práce pre spoločnosť STAV-POPRAD s.r.o. a v konečnom dôsledku pre žalobcu. Nepodala dňové priznanie za tretí a štvrtý štvrťrok 2014, preto jej bola k 31.12.2014 zrušená registrácia DPH podľa § 81 ods. 4 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z.z., ani Daňový úrad Nitra nepotvrdil dodanie stavebných prác. Správca dane uzavrel, že dokazovaním bolo preukázané, že nedošlo k dodaniu, resp. uskutočneniu zdaniteľných obchodov dodávateľom N+K s.r.o. pre spoločnosť STAV-POPRAD s.r.o. Spoločnosť N+K s.r.o. tiež zanikla zlúčením dňa 3.6.2015 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť VENON Group s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je občan Maďarska Jenoné Gólya. Spoločnosť VENON Group s.r.o. nekomunikuje so správcom dane. Zásielky adresované jej konateľovi do Maďarska sa vracajú nedoručené s poznámkou pošty „adresát je neznámy“. V októbri 2014 si ako právny nástupca spoločnosti STAV-POPRAD s.r.o. uplatnila právo na odpočítanie dane od dodávateľa N+K s.r.o. okrem iného z dodávateľských faktúr č. 2014-103120, interné č. DF 140047 zo dňa 30.10.2014 na sumu XX.XXX,XX €, z toho DPH v sume X.XXX,XX € za prevedenie prác na stavbe 12 rodinných domov Spišská Sobota, a č. 2014-103121, interné č. DF 140048 zo dňa 30.10.2014 na sumu XX.XXX,XX €, z toho DPH v sume X.XXX,XX € za prevedenie prác na stavbe 12 rodinných domov Spišská Sobota. Prílohami oboch faktúr sú cenová ponuka, objednávka, súpis prevedených a odovzdaných prác. Spoločnosť VENON Group s.r.o. bola dňa 24.5.2016 zrušená na základe zlúčenia a ku dňu 26.7.2016 bola dobrovoľne vymazaná z obchodného registra, jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť BANDREAL Ba s.r.o. Aj spoločnosť BANDREAL Ba s.r.o. bola dňa 24.5.2016 zrušená na základe zlúčenia a ku dňu 30.11.2016 bola vymazaná z obchodného registra, jej právnym nástupcom je spoločnosť STAVAP PLUS s.r.o. Správca dane nespochybňuje stavebné práce na 12 rodinných domoch George v Spišskej Sobote ako také, pretože stavba existuje, nebolo však preukázané, že boli vykonané tak, ako bolo deklarované na žalobcom predložených faktúrach, na základe ktorých si uplatnil právo na nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie október 2014. Samotná faktúra ešte nie je dôkazom materiálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Najskôr musí prísť k naplneniu materiálnej podstaty veci (dodaniu tovaru) a až následne k vystaveniu faktúry podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. Ak je vystavená faktúra, ale dodanie tovaru sa neuskutoční, povinnosť zaplatiť túto daň síce dodávateľovi vznikne, ale právo na odpočítanie nevzniká. Správca dane vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov, ale skúmal aj reálnosť zdaniteľných obchodov, čo vedie k reálnemu a správnemu určeniu daňovej povinnosti, teda aj k uplatneniu práva na odpočítanie dane. Daňové subjekty musia mať na zreteli, že pri uplatnení práva na odpočítanie dane sú povinné preukázanie splnenie podmienok vyplývajúcich z § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. a od svojich dodávateľov zabezpečiť pre prípadnú kontrolu také doklady, ktoré by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti preukazovali, že k zdaniteľnému obchodu došlo tak, ako deklarujú. Zo zistení správcu dane je zrejmé, že žalobca v zdaňovacom období október 2014 vedel, že spoločnosť STAV-POPRAD s.r.o. spolupracuje so spoločnosťami, ktoré nevedia preukázať dodanie služieb, čo vyplýva z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2013, a napriek tomu so spoločnosťou STAV- POPRAD s.r.o. spolupracoval aj v zdaňovacom období október 2014. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100750534/2017 zo dňa 3.5.2017 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 100230215/2017 zo dňa 8.2.2017. Závery správcu dane považoval za správne a súladné so zákonom č. 222/2004 Z.z. aj zákonom č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len DP alebo Daňový poriadok). Správca dane podľa jeho názoru riadne zistil skutkový stav, dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, jeho závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a správneho uváženia. Uviedol, že správca dane je povinný v prípade pochybností posúdiť vierohodnosť predložených dokladov a ďalších dôkazov a preveriť reálnosť zdaniteľných plnení v nich deklarovaných v celom reťazci dodávateľov a odberateľov. Preto správca dane preveroval aj dodávateľov žalobcu, spoločnosti STAV-POPRAD s.r.o., N+K s.r.o. a VENON Group s.r.o. a na základe vykonaného dokazovania sa nepotvrdilo, žeby vykonali stavebné práce pre žalobcu. V podrobnostiach poukázal na skutkové zistenia správcu dane. Ak nie je jednoznačne preukázané, že zdaniteľné plnenie uvedené na faktúre uskutočnil dodávateľ na nej uvedený, ide iba o formálnu existenciu faktúry. Podmienky na odpočítane DPH uvedené v § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane, ich nesplnenie nemožno odpustiť. Žalobca mal len jedného zamestnanca, pána Kuzmišina, ktorý bol stavbyvedúcim, pracoval na dohodu a mal na starosti kompletnú realizáciu stavieb v súčinnosti s konateľmi žalobcu. Medzi spoločnosťami v reťazci N+K s.r.o. › STAV-POPRAD s.r.o. › žalobca nedochádzalo k úhradám predmetu fakturácie: spoločnosť STAV-POPRAD s.r.o. neuhradila faktúry spoločnosti N+K s.r.o. (faktúry č. 2014-103120 a č. 2014-103121) a žalobca neuhradil faktúry spoločnosti STAV-POPRAD s.r.o. (faktúry č. 2014100003 a č. 2014100004). Žalobca mal pri voľbe svojich obchodných partnerov postupovať s náležitou starostlivosťou, čo sa nestalo. Daňový subjekt si môže zvoliť obchodného partnera neskúmajúc pritom ostatných obchodných partnerov, prostredníctvom ktorých si jeho obchodný partner voči nemu plní záväzok, no následky nepreukázania uskutočnenia zdaniteľného plnenia už znáša sám. Spoločnosť STAV-POPRAD s.r.o. sama nevykonávala stavebné práce, nemala zamestnancov, nevlastnila žiadne strojové ani materiálne vybavenie a žalobca si toho musel byť vedomý. Zo spisového materiálu nevyplýva, žeby správca dane nezákonne preniesol zodpovednosť na žalobcu v rámci rozloženia dôkazného bremena. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý si uplatňuje právo na odpočet dane, musí teda preukázať, že zdaniteľné obchody uvedené v predložených faktúrach boli uskutočnené osobou na nich uvedenou. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a vychádzal zo svojich skutkových zistení a informácií získaných prostredníctvom dožiadaní. Žalovaný považuje za neobvyklé, keď žalobca ako daňový subjekt, ktorý realizuje taký rozsiahly projekt výstavby 12 rodinných domov, nemá vedomosť napríklad o zabezpečení výstavby, odkiaľ sú pracovníci vykonávajúci stavebné práce, či sú zamestnancami dodávateľskej spoločnosti alebo pracujú na živnosť, kto si ich objednal a podobne. Mal by tiež kontrolovať proces výstavby, a to aj z dôvodu dodržania termínov na dokončenie stavebných prác a posúdenia kvality vykonávaných prác. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/24/2012, sp. zn. 5Sžf/66/2011, sp. zn. 5Sžf/122/2009, sp. zn. 4Sžf/19/20011, sp. zn. 8Sžf/30, 31/2013, sp. zn. 4Sžf/153/2001 a sp. zn. 2Sžf/4/2009 a rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011. II. Žaloba Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100750534/2017 zo dňa 3.5.2017, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a že v priebehu daňového konania došlo k podstatnému porušeniu ustanovení Daňového poriadku, ktoré mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobcovi nie je jasné, prečo sa zistenie správcu dane o tom, že spoločnosť STAV-POPRAD s.r.o. nepreukázala reálne vykonanie prác, vzťahuje aj na neho, ak tá od svojho priameho dodávateľa spoločnosti N+K s.r.o. mala vystavenú faktúru so všetkými zákonnými náležitosťami. Žalobca nie je povinný skúmať vystavenie faktúr jednotlivými dodávateľmi o to viac, keď reálne zdaniteľné plnenie je preukázané existenciou stavieb 12 rodinných domov George v Poprade - Spišskej Sobote. Túto povinnosť mu zákon neukladá a nie je objektívne možné, aby preveroval vecnú správnosť vystavených faktúr svojich dodávateľov, nakoľko každý daňový subjekt zodpovedá za účtovný doklad sám a ak v účtovnom doklade zúčtuje daň, je povinný ju zaplatiť. Takisto mu zákon neukladá povinnosť zisťovať a preukazovať, ako dodávateľ STAV-POPRAD s.r.o. zabezpečil dodanie prác. Zaujíma ho len, či práce boli uskutočnené riadne a včas v zmysle dohodnutých podmienok. Dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu (STAV-POPRAD s.r.o., N+K s.r.o., VENON Group s.r.o., EURO-Building a.s.) došlo k podvodnému konaniu, nesie správca dane. Žalobca si je vedomý, že je povinný predložiť všetky doklady a dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., a túto povinnosť si aj splnil. Nemôže však znášať dôkaznú núdzu svojich dodávateľov. Základným pochybením daňových orgánov je to, že napriek reálnej existencii rodinných domov, tvrdia, že nepreukázal dodanie prác od spoločnosti STAV-POPRAD s.r.o., keďže uvedená spoločnosť nemohla stavebné práce vo vlastnej réžii vykonať a nepreukázala ich dodanie ani od spoločnosti N+K s.r.o. Namietal, že správca dane porušil § 3 ods. 2 a ods. 3 DP a poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010 a sp. zn. 5Sžf/6/2012, rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veciach C-324/11, C-354/03, C-353/03, C-484/03 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/233/2015. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že správca dane je povinný pre správne určenie dane komplexne preveriť dodávateľov a odberateľov daňového subjektu. Samotné predloženie faktúr alebo iných dokumentov ešte nepreukazuje uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. majú hmotnoprávny charakter a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť. Zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli dodané osobou uvedenou na faktúrach. Správca dane pri daňovej kontrole preveroval oprávnenosť nároku žalobcu na odpočítanie dane, teda či sú splnené podmienky na odpočítanie dane ustanovené v zákone č. 222/2004 Z.z. Keďže sa šetrením správcu dane preukázalo, že stavebné práce nevykonala ani jedna zo spoločností, ktorá podľa vyjadrenia konateľov žalobcu a spoločnosti STAV-POPRAD s.r.o. mala tieto práce vykonať, nie je možné priznať z hľadiska zákona č. 222/2004 Z.z. žalobcovi právo na odpočet dane. Konateľ spoločnosti STAV-POPRAD s.r.o. Dušan Poliak uviedol, že stavebný denník viedol pán Toman (vtedajší konateľ N+K s.r.o.), no Dušan Poliak nevedel podať žiadne relevantné informácie o dodávkach stavebných prác, nepredložil stavebný denník, nepoznal mená osôb, ktoré vykonávali stavebné práce, nevedel, kto bol pri odovzdávaní stavebných prác, či bol podpísaný odovzdávací protokol, nepamätal si celkovú hodnotu za vykonané práce ani aké konkrétne práce boli vykonávané. Tieto vyjadrenia jasne preukazujú oprávnenosť pochybností správcu dane o reálnosti dodania stavebných prác dodávateľom STAV- POPRAD s.r.o. a N+K s.r.o. Správca dane nie je povinný preukazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať, že k zdaniteľnému plneniu reálne došlo. Rozhodnutie správcu dane považuje za dostatočne odôvodnené a presvedčivé. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. IV. Pojednávanie 17. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol na pojednávaní dňa 26.2.2020 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti poverenej zástupkyne žalovaného a v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalobcu bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal o jeho odročenie. V. Relevantné právne predpisy 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 20. Podľa § 3 ods. 6 prvá veta DP pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. 21. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 22. Podľa § 45 ods. 2 DP kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu (písm. a/), zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly (písm. b/), poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou (písm. c/), predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia (písm. d/), predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (písm. e/), umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom (písm. f/), zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie (písm. g/), umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov (písm. h/). 23. Podľa § 46 ods. 1 DP daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. 24. Podľa § 46 ods. 8 DP zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 25. Podľa § 46 ods. 9 DP daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/). 26. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/). 27. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3). 28. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 29. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska. 30. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi (ods. 1). Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (ods. 2). 31. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 32. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/). 33. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. VI. Posúdenie veci správnym súdom 34. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 35. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/18/2019 zo dňa 4.2.2020). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. 36. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.6.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.2.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. 37. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House). 38. V zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-18/13 zo dňa 13.2.2014 (Maks Pen EOOD) smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby si zdaniteľná osoba odpočítala daň z pridanej hodnoty, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom, najmä vzhľadom na skutočnosť, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná, pod dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou tohto podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť. V prípade, ak vnútroštátne súdy majú povinnosť alebo možnosť ex offo vzniesť právne dôvody založené na záväznom pravidle vnútroštátneho práva, musia to robiť vo vzťahu k záväznému pravidlu práva Únie, akým je aj pravidlo, ktoré požaduje, aby vnútroštátne orgány a vnútroštátne súdy zamietli právo na odpočet dane z pridanej hodnoty, ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že sa toto právo nárokuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Týmto vnútroštátnym súdom prináleží pri posúdení podvodného alebo zneužívajúceho charakteru tohto nároku na odpočet dane vykladať vnútroštátne právo s čo najväčším ohľadom na znenie a účel smernice 2006/112 s cieľom dosiahnuť ňou sledovaný výsledok, čo vyžaduje, aby urobili všetko, čo je v ich právomoci, berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac výkladové metódy ním uznané. 39. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61). 40. Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid). 41. O subjekte platí domnienka, že na základe primeraných dôvodov mohol mať podozrenie, že ide o prípad nekonania v súlade so zákonom, ak cena vyžadovaná za predmetné tovary bola nižšia ako najnižšia cena, akú by bolo dôvodné očakávať za tieto tovary na trhu, alebo bola nižšia ako cena vyžadovaná za akúkoľvek predchádzajúcu dodávku tých istých tovarov (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-384/04). Tento predpoklad možno vyvrátiť preukázaním, že nízka cena zaplatená za tovary je spôsobená okolnosťami nezávislými od nezaplatenia DPH. Okrem uvedenej možnosti je akokoľvek inak možné preukázať existenciu primeraných dôvodov pochybností. 42. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie). 43. Žalobca k uplatneniu nároku na odpočet DPH za október 2014 predložil faktúry vystavené spoločnosťou STAV-POPRAD s.r.o., prílohami ktorých boli objednávka žalobcu zo dňa 1.10.2014, cenová ponuka spoločnosti STAV-POPRAD s.r.o. zo dňa 1.10.2014, súpis vykonaných prác a krycie listy. Správca dane oprávnene preveroval reálne dodanie tovaru a stavebných prác, tak ako to vyžadujú vyššie uvedené ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. a Daňového poriadku, judikatúra Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ majúc na zreteli, že označenie dodávateľa a predmetu dodania je základnou náležitosťou faktúr podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. predložených žalobcom za účelom preukázania jeho tvrdení o oprávnenosti nároku na nadmerný odpočet DPH. Okrem toho preverovanie dodávateľov a subdodávateľov daňového subjektu vyplýva aj z citovaného rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-18/13 (Maks Pen EOOD) zaoberajúcim sa výkladom práva EÚ. Správny súd zdôrazňuje, že rozsudky Súdneho dvora EÚ týkajúce sa prejudiciálnych otázok sú spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva Únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzné pre vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálnu otázku (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Benedetti, 52/76, 3.2.1977, Zb. s. 163, bod 26), ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Milch, Fett a Eierkontor, 29/68, 24.6.1969, Zb. s. 165, bod 2). Súdny dvor výkladom úniového ustanovenia objasňuje zmysel a pôsobnosť vykladaného ustanovenia už od okamihu, kedy toto ustanovenie nadobudlo účinnosť. Súdnym dvorom interpretované ustanovenie musia vnútroštátne súdy aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré vznikli alebo boli založené pred vynesením prejudiciálneho rozsudku. Prejudiciálny rozsudok teda nemá konštitutívny, ale deklaratórny charakter a pôsobí ex tunc (rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach Kempter, C-2/06, 12.2.2008, Zb. s. I-411, bod 35; Kühne a Heitz, C-453/00, 13.1.2004, Zb. s. I-837, bod 21; Blaizot, 24/86, 2.2.1988, Zb. s. 379, bod 27). Preto správny súd považoval námietku žalobcu o nezákonnosti preverovania dodania tovaru u jeho dodávateľa spoločnosti STAV-POPRAD s.r.o., a subdodávateľa spoločnosti N+K s.r.o. za právne irelevantnú. 44. Nemožno nechať bez povšimnutia samotné dodanie stavebných prác v reťazci spoločností N+K s.r.o. › STAV-POPRAD s.r.o. › žalobca. 45. Žalobca tvrdí, že stavebné práce mu poskytla spoločnosť STAV-POPRAD s.r.o., a preukazuje to faktúrami vystavenými touto spoločnosťou. Konateľ tohto dodávateľa žalobcu Dušan Poliak tvrdil, že spoločnosť mala len jedného zamestnanca, a to stavbyvedúceho pracujúceho na dohodu, iných zamestnancov nemala, rovnako nemala materiálno-technické zabezpečenie na realizovanie stavebných prác pre žalobcu, preto mu ich dodala spoločnosť N+K s.r.o. Dušan Poliak síce ústne potvrdil dodanie stavebných prác pre žalobcu, no žiadne doklady o tom nepredložil a podľa jeho názoru faktúry ani neboli zaplatené. Spoločnosť N+K s.r.o. je nekontaktná, podľa zistení správcu dane tiež nemala zamestnancov. Nemožno nechať bez povšimnutia, že obe spoločnosti STAV-POPRAD s.r.o. a N+K s.r.o. zanikli zlúčením a ich právnym nástupcom sa stala tá istá spoločnosť VENON Group s.r.o. Spoločnosť VENON Group s.r.o. bola tiež nekontaktnou spoločnosťou, dňa 24.5.2016 bola zrušená na základe zlúčenia a ku dňu 26.7.2016 bola dobrovoľne vymazaná z obchodného registra, jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť BANDREAL Ba s.r.o., ktorá však bola zrušená v rovnaký deň ako jej právny predchodca VENON Group s.r.o. (24.5.2016) a ku dňu 30.11.2016 bola vymazaná z obchodného registra, jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť STAVAP PLUS s.r.o. Je potrebné uviesť, že všetci právni nástupcovia dodávateľa a subdodávateľa žalobcu so správcom dane nekomunikovali a nepreukázali reálnosť dodania stavebných prác žalobcovi. 46. Podľa názoru správneho súdu za skutkového stavu, keď žalobca predložil správcovi dane len faktúry bez stavebného denníka a ďalšej komunikácie so svojím dodávateľom napríklad o termínoch odovzdaniach stavby, priebehu realizácie stavby, certifikátoch, prípadných opravách stavby a podobne, bez preukázania reálneho dodania stavebných prác, nemožno dospieť k záveru o oprávnenosti jeho nároku na nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie október 2014. Žalobca si podľa príloh k faktúram objednal stavebné práce u spoločnosti STAV-POPRAD s.r.o. dňa 1.10.2014 a táto spoločnosť mu fakturovala ich dodanie už 31.10.2014, stavba bola odovzdaná súpisom prevedených a odovzdaných prác dňa 31.10.2014. Je teda veľmi málo pravdepodobné, že stavba 12 rodinných domov by mohla byť zrealizovaná a odovzdaná v priebehu jediného mesiaca od jej objednania. Žalobca tieto pochybnosti v priebehu konania nerozptýlil a nepredložil dôkaz o opaku. Na úspešné uplatnenie práva na nadmerný odpočet DPH nestačí, ak dielo ako také existuje. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ je totiž nevyhnutné preveriť aj materiálne dodanie diela, t.j. aby reálne dodanie diela zodpovedalo fakturačnému toku, čo sa v predmetnej právnej veci nestalo. Nestačí len predloženie faktúr, pretože „ide o písomnosti, ktoré je možné pomerne ľahko vyhotoviť na počítači s tlačiarňou, ich vierohodnosť je potom podporená osobou ich vystaviteľa, ktorý ich spravidla podpisuje, ale aj podnikateľským zázemím a minulosťou dodávateľa. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladujú) uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz. (...) správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako to je uvedené v predložených faktúrach“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/18/2019 zo dňa 4.2.2020). 47. Žalobcovi možno vytknúť aj nedostatok opatrnosti a odbornej starostlivosti (§ 135a, § 194 Obchodného zákonníka) pri výbere obchodného partnera (STAV-POPRAD s.r.o.). Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplýva, že konateľ uvedenej spoločnosti potvrdil, že spoločnosť nemala zamestnancov okrem jedného stavbyvedúceho pracujúceho uňho na dohodu, ani materiálno-technické vybavenie na realizáciu stavby. Zo žiadneho vyjadrenia žalobcu nevyplýva, žeby si túto skutočnosť vopred preveroval, ani či sa zaujímal o ďalších subdodávateľov. Žalobca mohol mať vedomosť o tom, že spoločnosť STAV-POPRAD s.r.o. nemá personálne ani materiálno-technické vybavenie na realizáciu stavby 12 rodinných domov, pretože už v zdaňovacom období január 2013 mu tieto skutočnosti správca dane vyčítal, a napriek tomu so spoločnosťou STAV-POPRAD s.r.o. spolupracoval aj v zdaňovacom období október 2014. Žalobca teda nevynaložil dostatočnú starostlivosť na preverenie svojho zmluvného partnera, jeho reputáciu na trhu, prípadne zmenu konania od januára 2013 do októbra 2014 z hľadiska preukázania reálnosti dodania zdaniteľného plnenia a následky svojho konania spočívajúce v pochybnostiach, kto, kedy a ako stavbu zhotovil, musí znášať sám (k tomu pozri rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33; rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Zhotovenie a dodanie diela subdodávateľmi žalobcu nie je vylúčené, je však potrebné, aby išlo o spoľahlivých obchodných partnerov, čo sa v predmetnej veci nepreukázalo. 48. Správca dane postupoval správne a začal preverovať reálnosť obchodných transakcií (ich rozsah, obdobie a subjekt, ktorý ich vykonal) a v rámci svojho dôkazného bremena preveroval vyššie uvedené skutočnosti. Správca dane správne vyžadoval predloženie ďalších dôkazov o zhotovení diela (napríklad stavebný denník), pretože faktúry, cenová ponuka, krycie listy a odovzdávacie protokoly preukazujú len formálnu stránku obchodného vzťahu, nie aj jeho materiálnu časť (reálne zhotovenie diela). Žalobca v priebehu celého daňového konania tieto dôkazy správcovi dane ani žalovanému nepredložil, preto neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní svojho nároku na odpočet DPH, tak ako to vyžaduje § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. K tomuto záveru prispieva aj skutočnosť, že žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré bolo možné a dôvodné od neho požadovať, na zabezpečenie, aby jeho plnenie nebolo poznačené podvodom, čím riskoval stratu svojho práva na odpočet DPH. 49. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a Súdneho dvora EÚ správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom č. 222/2004 Z.z., rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov obsahujú podrobné odôvodnenie, ktoré oprávnene vyústilo do ich výrokov, preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 50. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby znášal trovy žalovaného. 51. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).