Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/147/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201017 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201017.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v spore žalobcu: Camfil, s.r.o., Priemyselný park Géňa, Ul. E. Sachsa 8, 934 01 Levice IČO: 36 650 935, zastúpeného spoločnosťou: PricewaterhouseCoopers Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Karadžičova č. 2, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva SR, so sídlom Mierová č. 19, 827 15 Bratislava IČO: 00686832, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 09727/2017-4220-18319 zo dňa 19.04.2017, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania. Správny súd vracia žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 63,30 € prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenskej pošty, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, po právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : I. opatrenie žalovaného 1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 27.06.2017 domáhal preskúmania Opatrenia žalovaného č. 09727/2017-4220-18319 zo dňa 19.04.2017. 2. V predmetnom opatrení žalovaný oznámil žalobcovi, že Ministerstvo hospodárstva SR v súlade so zákonom č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 05. 2004 do 31. 12. 2007 vydalo dňa 21.12.2006 Rozhodnutie č. 23/2006 o poskytnutí štátnej pomoci pre spoločnosť Camfil s.r.o, IČO: 36 650 935, na realizáciu investičného projektu s názvom „Zriadenie nového výrobného závodu na výrobu vzduchových filtrov“ a to vo forme: úľavy na dani z príjmov právnických osôb v maximálnej výške X.XXX.XXX,XX € podľa § 35b zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmu v znení neskorších predpisov a podľa § 52 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom v rozhodnom čase, príspevku na novovytvorené pracovné miesta v maximálnej výške XXX.XXX,XX € podľa § 54 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase, príspevku na vzdelávanie zamestnancov v maximálnej výške XXX.XXX,XX € podľa § 54 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase. 3. Podľa podmienky č. 7 Rozhodnutia bola spoločnosť žalobcu Camfíl s.r.o. povinná vytvoriť v priamej súvislosti s podporeným projektom 156 nových pracovných miest do konca roku 2008. Na základe žiadosti spoločnosti Camfíl s.r.o. podanej dňa 10. 11. 2008, Ministerstvo hospodárstva SR listom č. 2764/2008-3200 zo dňa 11. 05. 2009 vyslovilo súhlas s posunom termínu na vytvorenie 156 nových pracovných miest z konca roku 2008 na koniec roku 2010. Znenie ostaných podmienok Rozhodnutia ostalo zachované. Listom zo dňa 22. 12. 2009 spoločnosť žalobcu oznámila vytvorenie 120 nových pracovných miest k dátumu vyhotovenia listu a súčasne požiadala Ministerstvo hospodárstva SR o zmenu podmienky č. 7 Rozhodnutia. Podstata uvedenej žiadosti spočívala v znížení počtu nových pracovných miest vytvorených v priamej súvislosti s realizáciou projektu do konca roku 2010 zo 156 na 120. Požadovaná zmena nebola prípustná. Spoločnosť žalobcu ukončila podporený projekt dňa 31.12.2010, pričom k tomuto dátumu vytvorila 121 nových pracovných miest, t. j. povinnosť vytvoriť do konca roku 2010 156 nových pracovných miest splnila na 77 %. Deklarovaný počet nových pracovných miest vytvorených k 31. 12. 2010 potvrdilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny listom č. AA/2012/036246. Vzhľadom na rozsah naplnenia podmienky č. 7 Rozhodnutia, spoločnosť Camfíl s.r.o. podala dňa 09. 11. 2012 na Ministerstvo hospodárstva SR žiadosť o jej opätovnú zmenu. Požadovaná zmena podmienky č. 7 Rozhodnutia spočíva v znížení počtu nových pracovných miest, ktoré bola spoločnosť žalobcu povinná vytvoriť v priamej súvislosti s projektom do konca roku 2010 zo 156 na 121. 4. Ďalej žalovaný uvádzal, že v zmysle právnej úpravy platnej a účinnej v čase vydania Rozhodnutia, aplikovanej na základe § 20 ods. 1 a § 20b ods. 1 zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 08. 2011 do 30. 04. 2013, požadovaná zmena nie je prípustná. Žiadosti spoločnosti Camfíl s.r.o. o zmenu podmienky č. 7 Rozhodnutia preto nebolo možné vyhovieť. Aplikáciu právnej úpravy platnej a účinnej v čase podania Žiadosti, v danom prípade, jednoznačne vylučuje § 20b ods. 1 zákona o investičnej pomoci (k podaniu Žiadosti došlo po ukončení projektu). Nakoľko požadovaná zmena Rozhodnutia nie je prípustná, kedy nebola sporná skutočnosť, že spoločnosť žalobcu Camfíl s.r.o. nesplnila riadne a včas podmienku č. 7 Rozhodnutia, keď namiesto 156 nových pracovných miest vytvorila ku dňu 31. 12. 2010 len 121 nových pracovných miest, bolo zo strany žalovaného nutné konštatovať porušenie podmienky č. 7 Rozhodnutia. Následky porušenia podmienok Rozhodnutia upravuje podmienka č. 14 Rozhodnutia, podľa ktorej v prípade porušenia podmienok, za ktorých bola štátna pomoc poskytnutá sa jej ďalšie poskytovanie zastaví a prijímateľ pomoci je povinný už poskytnutú pomoc vrátiť, resp. odviesť. II. žaloba 5. Žalobca v žalobe uviedol, že zákon č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov platný a účinný v čase vydania Rozhodnutia č. 23/2006 v zmysle § 5 ods. 6 umožňoval požadovať vrátenie poskytnutej štátnej pomoci len v prípade nesplnenia podmienok uvedených v § 2 ods. 2 uvedeného zákona, t. j. žalovaný v zmysle Opatrenia žalovaného konal nezákonne a nad rámec zákona, keď požaduje vrátenie celej štátnej pomoci pre nesplnenie podmienky neobsiahnutej v § 2 ods. 2 zákona č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase vydania Rozhodnutia č. 23/2006. Žalobca splnil podmienku preinvestovaných nákladov na 110,2%, nakoľko žalobca preinvestoval celkovo XX.XXX.XXX € oprávnených nákladov v súvislosti s Projektom, namiesto povinných XX.XXX.XXX €. Osobitnú podmienku poskytnutia štátnej pomoci preto žalobca splnil dokonca nad požadovaný rámec. Ostatné podmienky uvedené v § 2 ods. 2 zákona č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov rovnako žalobca splnil, čo preukazuje dôkazmi nižšie. Rovnako v Rozhodnutí č. 23, v písm. a) jeho výrokovej častí, sa uvádza, že štátna pomoc vo forme úľavy na dani z príjmu právnický osôb bude udelená podľa § 35b zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a podľa § 52 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov. Citovaný § 35b zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení platnom ku dňu vydania Rozhodnutia č. 23 dáva právo na daňovú úľavu, ak daňovník splní podmienky stanovené osobitným predpisom (t .j. podmienky podľa § 2 ods. 2 zákona č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch) a podmienku podľa § 35b ods. 5 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v spojení s § 52 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov (t. j. že daňovník nebude zrušený v danom zdaňovacom období, za ktoré žiada daňovú úľavu). Uvedené podmienky žalobca splnil. Z dôvodu, že splnenie podmienky vytvorenia nových 156 pracovných miest do konca roka 2010 bolo určené v Rozhodnutí č. 23 nad rámec zákona (mimo podmienok podľa §2 ods. 2 zákona č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch), je nezákonným postupom žalovaného, ak pre nesplnenie tejto podmienky žiada vrátiť celú poskytnutú štátnu pomoc. Pre také vrátenie totiž neexistuje zákonný podklad, nakoľko vrátenie štátnej pomoci je možné žiadať len zo zákona a pre nesplnenie v zákone uvedených osobitných podmienok. Tieto však žalobca všetky splnil. Opatrenie žalovaného je preto vydané v rozpore so zákonom. Nakoľko Rozhodnutie č. 23 nebolo dodnes zrušené, mal za to, že poskytnutie i čerpanie štátnej pomoci bolo a je zo strany žalobcu oprávnené. Z dôvodu, že Opatrením žalovaného nedošlo k zrušeniu Rozhodnutia č. 23 nemožno žiadať vrátenie poskytnutej štátnej pomoci, pre ktorej vrátenie neexistuje zákonný dôvod. 6.Podľa žalobcu povinnosť bola v rozpore s § 31 ods. 14 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov uložená žalovaným po viac ako piatich rokoch odo dňa preukázaného zistenia údajného a žalovaným tvrdeného porušenia finančnej disciplíny žalobcom (nesplnením podmienky vytvorenia 156 pracovných miest do konca roka 2010). V prípade ak by sa pripustilo, že žalobca porušil podmienku vytvoriť 156 nových pracovných miest (Rozhodnutím č. 23 určenú podmienku pre poskytnutie štátnej pomoci), mohlo dôjsť zo strany žalobcu k porušeniu platobnej disciplíny. Také porušenie však už nie je možné sankcionovať, nakoľko uplynula 5 ročná lehota, v ktorej mohol žalovaný sankcionovať žalobcu pre uvedené porušenie finančnej disciplíny. V zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci: „Ak sa štátna pomoc poskytla z prostriedkov štátneho rozpočtu, z rozpočtu obce alebo z rozpočtu štátneho účelového fondu, považuje sa nedodržanie podmienok, za ktorých sa štátna pomoc poskytla, za porušenie rozpočtovej disciplíny podľa osobitného predpisu.“ Podľa § 31 ods. 1 písm. a) a písm. n) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Porušením finančnej disciplíny je: a) poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom a n) porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté“. Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny možno uložiť do piatich rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny 1 , a to v podobe odvodu vo výške porušenia finančnej disciplíny a pokuty 2 . Nakoľko sám žalovaný predĺžil žalobcovi lehotu na vytvorenie požadovaného počtu 156 nových pracovných miest do konca roka 2010, je nesporné, že už dňa 01.01.2011 bolo žalovanému zrejmé (najmä s ohľadom na vopred deklarované nesplnenie uvedenej podmienky zo strany žalobcu), že k vytvoreniu 156 nových pracovných miest nedošlo. V zmysle uvedeného preukázateľne došlo k zániku práva žalovaného sankcionovať žalobcu za nesplnenie podmienky vytvorenia všetkých 156 pracovných miest v termíne do konca roku 2010 už v roku 2015, konkrétne dňa 01.01.2016. Uloženie povinnosti odviesť štátnu pomoc v roku 2017 je v rozpore so zákonom, nakoľko žalovaný neuložil túto povinnosť žalobcovi v zákonom stanovenej lehote. Preukázateľne tak došlo k zániku práva žalovaného sankcionovať žalobcu za nesplnenie podmienky vytvoriť 156 nových pracovných miest do konca roku 2010. 7. Žalobca zároveň namietal, že Rozhodnutie č. 23, ktorým bola poskytnutá štátna pomoc nestratilo platnosť a žalobca bol oprávnený naďalej na jeho základe čerpať štátnu pomoc. Nesplnenie podmienky vytvorenia pracovných miest v počte 156 do konca roka 2010 nespôsobuje stratu platností Rozhodnutia č. 2a. ani nemôže byť podkladom pre požadovanie vrátenia/odvedenia už poskytnutej štátnej pomoci z dôvodu, že takýto následok zákon s nesplnením tejto konkrétnej podmienky nespája. V zmysle § 15 ods. 3 zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom od 01.01.2011): „Prijímateľ štátnej pomoci je povinný zachovať počet vytvorených nových pracovných miest a obsadenie týchto miest zamestnancami najmenej päť rokov odo dňa prvého obsadenia pracovného miesta.“ Žalobca do konca roku 2010 vytvoril 121 nových pracovných miest a tie do dnešného dňa všetky udržal a dokonca navýšil počet pracovných miest na 182. Uvedenú podmienku podlá zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov teda žalobca splnil, nakoľko zákon ukladá len povinnosť „udržať“ vytvorený počet pracovných miest, čo žalobca splnil, keďže všetky novovytvorené pracovné miesta udržal. V zmysle § 16 ods. 5 zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom od 01.01.2011) uvedený zákon sankcionuje nesplnenie povinnosti podľa § 15 ods. 3 zákona stratou platnosti rozhodnutia o schválení investičnej pomoci v časti týkajúcej sa schválenia investičnej pomoci podľa § 2 ods. 1 zákona a uložením povinnosti prijímateľovi poskytnutú investičnú pomoc vrátiť. Nakoľko však žalobca všetky vytvorené pracovné miesta zachoval a udržal v súlade s § 15 ods. 3 zákona po dobu viac ako 5 rokov, nie je založený zákonný dôvod konštatovať porušenie zákona, ani dôvod na vrátenie poskytnutej štátnej pomoci. Žalovaný preto postupoval nezákonne, keď Opatrením žalovaného v rozpore s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami konštatuje porušenie podmienok pre poskytnutie štátnej pomoci a žiada vrátiť, resp. odviesť štátnu pomoc poskytnutú žalobcovi. Keďže žalobca povinnosť podľa § 15 ods. 3 zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov neporušil, nebol žalovaný oprávnení vydať Opatrenie žalovaného, ktoré je z tohto dôvodu nezákonné. 8. Ďalej žalobca uvádzal, že Opatrením žalovaného uložená povinnosť žalobcovi vrátiť celú štátnu pomoc je uložená v rozpore so zákonom, nakoľko ani podľa zmluvy o poskytnutí príspevku na novovytvorené pracovné miesta vrakov 2006 - 2008 uzatvorenej medzi Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny a žalobcom nevznikla žalobcovi povinnosť vrátiť štátnu pomoc. Na podklade Rozhodnutia č. 23 uzatvorili dňa 23.10.2007 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ako Poskytovateľ a žalobca ako Prijímateľ zmluvu o poskytnutí príspevku na novovytvorené pracovné miesta v rokoch 2006 - 2008. Na základe článku III, bod 3.1, Zmluvy o príspevku sa zmluvné strany dohodli na úprave práv a povinností pri poskytnutí finančného príspevku na novovytvorené pracovné miesta v rokoch 2006 - 2008 najviac do výšky XX XXX XXX,- Sk. Podlá bodu 4.1. Zmluvy o príspevku sa žalobca zaviazal do konca roka 2008 vytvoriť 156 nových pracovných miest podlá štruktúru uvedenej v Projekte. V zmysle bodu 4.1. Zmluvy o príspevku je poskytovateľ povinný poskytnúť príspevok na 156 pracovných miest vytvorených v rokoch 2006 - 2008 najviac vo výške XX XXX 200,- F.. Podľa bodu 4.2. a 4.3. Zmluvy o príspevku, poskytne poskytovateľ na jedno novovytvorené pracovné miesto príspevok vo výške 40% oprávnených nákladov na celkovú cenu práce zamestnanca prijatého na novovytvorené pracovné miesto, vynaložených za obdobie 2 rokov, najviac vo výške XXX XXX,- F.. Príspevok sa poskytne formou refundácie za predpokladu splnenia podmienky uvedenej v čl. IV psím. A/ bod 4.6. a 4.7., prípadne aj bodu 4.8. Zmluvy, na základe skutočne vynaložených výdavkov. V zmysle uvedeného je zreteľne preukázané, že žalobca nečerpal, ani čerpať nemohol štátnu pomoc na nevytvorené pracovné miesta, nakoľko to neumožňovala Zmluva o príspevku. Žalobca žiadnu lehotu ani možnosť na nápravu od žalovaného nedostal, nakoľko žalovaný na žiadosti žalobcu z roku 2011 nereagoval a odpovedal mu až v roku 2017, že má bez ďalšieho vrátiť štátnu pomoc. Uvedený postup nepovažujeme za súladný so Zmluvou o príspevku, a preto považujeme postup žalovaného za rozporný so zákonom a rovnako so Zmluvou o príspevku. Záverom žalobca namietal aj premlčanie nároku žalovaného z dôvodu, že od 01.01.2011 začala plynúť premlčacia doba podľa § 393 Obchodného zákonníka a táto uplynula dňa 31.12.2014. III. vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že podľa ust. § 6 ods. 1 zákona o investičných stimuloch, na poskytnutie investičných stimulov nie je právny nárok, čo znamená, že ak aj žiadateľ splní všetky zákonom stanovené podmienky, nárok na poskytnutie investičných stimulov mu nevzniká priamo zo zákona, ale musí o poskytnutie investičných stimulov požiadať Ministerstvo hospodárstva SR. Skutočnosť, že na získanie právneho nároku na poskytnutie a čerpanie investičných stimulov, právna úprava vyžaduje kumulatívne splnenie zákonných povinností a povinností (podmienok) určených v rozhodnutí vyplýva z ust. § 4 ods. 5 zákona o investičných stimuloch, ktoré uvádza, že po schválení návrhu vládou ministerstvo vydá rozhodnutie o poskytnutí investičných stimulov. Proces schválenia štátnej pomoci predpokladá podanie žiadosti zo strany žiadateľa a zabezpečenie odborného posudku a vypracovanie návrhu na poskytnutie investičných stimulov zo strany ministerstva. Súčasťou návrhu na poskytnutie štátnej pomoci je stanovenie podmienok poskytnutia investičných stimulov, pričom v prípade, že sa dospeje k dohode o obsahu návrhu medzi žiadateľom a poskytovateľom, sú tieto podmienky následne premietnuté do rozhodnutia ministerstva. Následne až po schválení návrhu Komisiou a vládou vydá Ministerstvo hospodárstva SR rozhodnutie o poskytnutí štátnej pomoci prijímateľovi za splnenia presne špecifikovaných podmienok dohodnutých medzi poskytovateľom a prijímateľom. Na základe parametrov uvedených v žiadosti žalobcu a návrhu na poskytnutie investičných stimulov (vrátane parametra týkajúceho sa počtu, Štruktúry a časového harmonogramu vytvárania nových pracovných miest) vláda dospela k záveru, že projekt žalobcu má významný regionálny prínos a poskytnutie investičných stimulov schválila. 10. Výška schválenej štátnej pomoci je vždy naviazaná na plánovaný počet vytvorených pracovných miest a z tohto dôvodu je príjemca (žalobca) povinný dohodnutý počet pracovných miest vytvoriť. V opačnom prípade by sa mohlo konštatovať, nezlučiteľnosť štátnej pomoci so spoločným trhom, nakoľko neboli dodržané kritéria a parametre, na základe ktorých bola vypočítaná výška poskytnutých investičných stimulov. Nakoľko predmetom štátnej pomoci sú verejné financie (štátne prostriedky) žalovaný je povinný spolu s príslušnými kontrolnými orgánmi zabezpečovať kontrolu priebehu investičného projektu a dodržiavanie jednotlivých podmienok rozhodnutia. Rozhodnutie ako individuálny správny akt ústredného orgánu štátnej správy je v celom rozsahu záväzný a prijímateľ v tomto prípade žalobca je povinný plniť všetky povinnosti, ktoré mu z rozhodnutia vyplývajú. Žalobca sa so žalovaným prostredníctvom návrhu na poskytnutie investičných stimulov dohodol na podmienkach za splnenia ktorých mali byť poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi. Z tohto dôvodu bol žalobca povinný rešpektovať a splniť všetky podmienky uvedené v rozhodnutí žalovaného. Vzhľadom k tomu, že nebola dodržaná podmienka rozhodnutia, žalovaný listom zo dňa 19.04.2017 skonštatoval porušenie podmienky č. 7 žalobcom s tým, že žalobca je povinný štátnu pomoc vrátiť. Žalovaný však v liste explicitne neuvádzal, že je žalobca povinný vrátiť celú poskytnutú pomoc, ale konštatuje, že o výške platobnej povinnosti budú žalobcu informovať príslušné orgány. Na základe vyššie uvedeného preto nemožno konštatovať, že Opatrením žalovaného bola uložená povinnosť žalobcovi vrátiť celú štátnu pomoc. Rovnako nemožno ani konštatovať, že povinnosť vrátiť pomoc je v rozpore so zákonom, nakoľko zo skutkového stavu je zrejmé, že došlo k porušeniu podmienky rozhodnutia. V tomto prípade nebude postačovať, že žalobca dodržal všetky zákonné podmienky, ale súčasne je povinný dodržiavať aj podmienky stanovené rozhodnutím, nakoľko na poskytnutie investičných stimulov nie je právny nárok a právna úprava predpokladá kumulatívne splnenie zákonných podmienok a podmienok určených v rozhodnutí. Keďže žalobca preukázateľne porušil podmienku č. 7 rozhodnutia tým, že namiesto 156 nových pracovných miest vytvoril ku dňu 31.12.2010 len 121 nových pracovných miest, je povinný v zmysle bodu 14 rozhodnutia a poučenia rozhodnutia štátnu pomoc vrátiť, pričom oj ej výške rozhodnú príslušné štátne orgány. III. Relevantné právne predpisy 11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 2 ods. 1 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/, písm. c/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka (písm. b/), opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté (písm. c/). 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 16. Podľa § 7 písm. b/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa § 7 písm. e/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy aopatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať zanásledok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 18. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 19. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 20. Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom od 01.01.2011), prijímateľ štátnej pomoci je povinný zachovať počet vytvorených nových pracovných miest a obsadenie týchto miest zamestnancami najmenej päť rokov odo dňa prvého obsadenia pracovného miesta. 21. Podľa § 16 ods. 5 zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci, ak prijímateľ nesplní povinnosť podľa § 15 ods. 3, stráca rozhodnutie o schválení investičnej pomoci v časti týkajúcej sa schválenia investičnej pomoci podľa § 2 ods. 1 platnosť. Prijímateľ je povinný poskytnutú investičnú pomoc vrátiť. Ak prijímateľ poskytnutú investičnú pomoc nevráti, postupuje sa podľa osobitného predpisu, ktorého ustanovenia boli prijímateľom porušené. IV. Posúdenie veci správnym súdom 22. Ako vyplýva z oznámenia žalovaného č. 09727/2017-4220-18319 zo dňa 19.04.2017, vzhľadom na rozsah naplnenia podmienky č. 7 Rozhodnutia, spoločnosť žalobcu podala dňa 09. 11. 2012 na Ministerstvo hospodárstva SR žiadosť o jej opätovnú zmenu. Požadovaná zmena podmienky č. 7 Rozhodnutia spočívala v znížení počtu nových pracovných miest, ktoré bola spoločnosť žalobcu povinná vytvoriť v priamej súvislosti s projektom do konca roku 2010 zo 156 na 121. Ďalej žalobcovi oznámil, že v zmysle právnej úpravy platnej a účinnej v čase vydania Rozhodnutia, aplikovanej na základe § 20 ods. 1 a § 20b ods. 1 zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 08. 2011 do 30. 04. 2013, požadovaná zmena nie je prípustná. Žiadosti spoločnosti Camfíl s.r.o. o zmenu podmienky č. 7 Rozhodnutia preto nebolo možné vyhovieť. Nakoľko požadovaná zmena Rozhodnutia nebola prípustná, bolo zo strany žalovaného nutné konštatovať porušenie podmienky č. 7 Rozhodnutia. Následky porušenia podmienok Rozhodnutia upravuje podmienka č. 14 Rozhodnutia, podľa ktorej v prípade porušenia podmienok, za ktorých bola štátna pomoc poskytnutá sa jej ďalšie poskytovanie zastaví a prijímateľ pomoci je povinný už poskytnutú pomoc vrátiť, resp. odviesť. podľa § 5 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 565/2001 Z. z., kontrolu poskytovania investičných stimulov vykonáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu. Kontrolu použitia investičných stimulov podľa § 2 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/565/20040501> vykonáva príslušný daňový úrad podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. Kontrolu použitia investičných stimulov podľa § 2 ods. 1 písm. b) a c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/565/20040501> vykonávajú orgány Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu. Orgány vykonávajúce kontrolu podľa odsekov 1, 2 a 3 spolupracujú a navzájom si poskytujú údaje potrebné na vykonávanie kontroly. Je nepochybné, že pokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení kontrolné orgány z vrchnostenskej pozície zistia porušenia konkrétnych ustanovení zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci; postupuje sa podľa osobitného predpisu, ktorého ustanovenia boli prijímateľom porušené (patrí sem zákon č. 231/1999 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1999/231/ > v znení neskorších predpisov, zákon č. 5/2004 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/5/> v znení neskorších predpisov, zákon č. 523/2004 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2004/523/> v znení neskorších predpisov, zákon č. 563/2009 Z. z. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> o správe daní v znení neskorších predpisov). 23.Z uvedeného vyplýva, že žalovaný oznámením zo dňa 19.04.2017 iba skonštatoval porušenie podmienky č. 7 žalobcom s tým, že žalobca je povinný štátnu pomoc vrátiť. Napadnuté oznámenie však žalobcovi neukladá žiadnu osobitnú povinnosť vrátiť celú poskytnutú pomoc, resp. jej čiastku - iba uvádza, že o výške platobnej povinnosti budú žalobcu informovať príslušné orgány. Na základe vyššie uvedeného preto nemožno konštatovať, že Opatrením (oznámením) žalovaného bola uložená povinnosť žalobcovi vrátiť konkrétnu sumu. Podľa správneho súdu v žiadnom prípade takto nejde o výkon vrchnostenskej rozhodovacej právomoci ako sa domnieval žalobca. To znamená že rozhodnutia o v danom prípade išlo o tzv. rozhodnutie predbežnej povahy. Nakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom súdnictve najmä nazerá ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy(napr. uznesenie NS SR spis. zn. 3Sžfk/12/2016 z 21.06.2017). Pri vydávaní napadnutého Opatrenia (oznámenia) žalovaný neuplatňoval svoju rozhodovaciu právomoc, kde by zároveň žalobcovi uložil nejakú povinnosť. Išlo o individuálny správny akt, u ktorého absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci, t.j. ide slovami žalovaného o konštatáciu porušenia povinností. 24.V správnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).Na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom súdnictve nazerá najmä ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy, nie sú rozhodnutiami orgánu verejnej správy ani opatreniami, ktoré by v tomto štádiu konania zakladali, menili alebo rušili práva a povinnosti žalobcu, resp. sa dotýkali jeho práv, právom chránených záujmov a povinností(§ 3 ods. 1 písm. b/, písm. c/ SSP),a preto nepodliehajú súdnemu prieskumu. 25.V prípade, že správny orgán vydal napadnuté Opatrenie, kde oznámil porušenie povinností a konštatoval povinnosť vrátiť už poskytnutú pomoc, nemohol správny orgán zároveň uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc, nakoľko tu absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci. Ide totiž len o konštatáciu vrátenie plnenia (nie uloženia konkrétnej povinnosti) na základe zistených (iba tvrdených) skutočností. Preto súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nepodlieha. Podľa Správneho súdneho poriadku je neprípustnosť súdneho preskúmania žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu dôvodom pre odmietnutie žaloby. Opatrením žalovaného zo dňa 19.04.2017 nebol žalobca definitívne zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov, ide len o písomnosť s informatívnym charakterom. S ohľadom na uvedený záver sa správny súd nezaoberal inými námietkami žalobcu o nezákonnosti zistení uvedených v Opatrení žalovaného, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona, ak boli, resp. budú na základe osobitných predpisov takéto rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu vydané. Na základe vyššie uvedeného je možné prijať záver, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie napadnutého Opatrenia (oznámenia), nakoľko žaloba smeruje proti aktu orgánu verejnej správy, ktorý nemohol mať v tomto štádiu konania za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože ide o podkladové rozhodnutia predbežnej povahy, a preto správny súd v súlade § 98 ods. 1 písm. g/ SSP v spojení s § 7 písm. b/ a písm. e/, § 97 SSP a žalobu odmietol ako neprípustnú. 26.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 27. Podľa § 11 ods. 3 veta tretia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, sa žalobcovi vráti v konaní pred správnym súdom súdny poplatok, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. 28. Podľa § 11 ods. 4 cit. zákona, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. Súd preto vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok v uvedenej výške 63,30 €. 29. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4, § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.