Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/215/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201793 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201793.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členov senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: Vodohospodářský rozvoj a výstavba, a.s., Nábřežní 4, 150 56 Praha 5 - Smíchov, Česká republika, IČO: 47 116 971, právne zastúpený: JUDr. Kvetoslavou Živčákovou, advokátkou, so sídlom AK Kováčska 23, 931 01 Šamorín, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, P. O. Box 98, 820 05 Bratislava, IČO: 31 797 903, za účasti: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 156 621, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13831-9000/2017 zo dňa 21.09.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania súd n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 08.03.2017 bolo vo Vestníku verejného obstarávania č. 48/2017 oznámené vyhlásenie verejného obstarávania s názvom „Služby technických, právnych a ekonomických poradcov, referenčné číslo: 168/2017-260“, ozn.: 2989-MSS (ďalej aj len „zákazka“). Verejným obstarávateľom bolo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava. 2. Dňa 03.04.2017 boli systémom EVO žalobcovi poskytnuté súťažné podklady k uvedenej zákazke. 3. Žalobca dňa 06.04.2017 podal u verejného obstarávateľa žiadosť o nápravu proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch v zmysle § 164 ods. 3 písm. b/ zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o verejnom obstarávaní“ alebo „ZVO“). V žiadosti o nápravu žalobca poukazoval na netransparentné a diskriminačné konanie verejného obstarávateľa, ktorý spojením navzájom nesúvisiacich služieb obmedzil hospodársku súťaž a zvýhodnil postavenie poskytovateľov právnych služieb pred inými hospodárskymi subjektmi na trhu v rámci EÚ. Žalobca sa preto domáhal zmeny a doplnenia súťažných podkladov a rámcovej dohody o jasné a zrozumiteľné pravidlá, ktoré by znemožnili svojvoľné konanie verejného obstarávateľa pri rozhodovaní o spájaní pôvodne samostatne súťažných častí zákazky na diametrálne odlišné služby. Namietal aj netransparentné konanie týkajúce sa obmedzenia hospodárskej súťaže medzi subjektmi, ktoré predložili ponuky na viac častí (vrátane časti 10.). 4. Verejný obstarávateľ dňa 13.04.2017 žiadosť žalobcu zamietol. Oznámenie o zamietnutí žiadosti o nápravu zo dňa 13.04.2017 bolo žalobcovi oznámené mailom dňa 13.04.2017 a následne doručené poštou dňa 24.04.2017. Verejný obstarávateľ zamietol žiadosť o nápravu argumentujúc, že v zmysle § 28 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní uviedol v bode II.16 možnosť zadať zákazku aj kombináciou častí. Rovnako v súťažných podkladoch v bodoch 16.8. pripustil možnosť zadať zákazky kombináciou niekoľkých častí, konkrétne v bode 16.8.2. súťažných podkladov uviedol objektívne a nediskriminačné pravidlá, ktoré budú uplatnené na určenie zákazky, ktoré sa zadajú jednému uchádzačovi. Teda verejným obstarávateľom boli presne stanovené pravidlá, kedy bude zákazku zadávať kombináciou častí. Ďalej uviedol, že verejný obstarávateľ bude uzatvárať rámcovú dohodu s každým úspešným účastníkom samostatne. 5. Dňa 24.04.2017 žalobca podal na Úrad verejného obstarávania (ďalej aj len „Úrad“ alebo „žalovaný“) námietky podľa § 170 ods. 3 písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní smerujúce proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch. Žalobca mal za to, že zamietnutie žiadosti o nápravu bolo nedostatočne odôvodnené, Úrad riadne a zrozumiteľne neodôvodnil svoj postup pri zadávaní zákazky s možnosťou opätovného priradenia alebo zlúčenia častí, ktoré bolo už raz nedostatočne odôvodnené. V námietkach upozornil na porušovanie princípu nediskriminácie uchádzačov a porušovanie princípu transparentnosti, nakoľko verejný obstarávateľ v súťažných podmienkach nevysvetlil, akým spôsobom bude stanovená percentuálna hodnota služieb právneho poradenstva, ktorá určí, či sa služby právneho poradenstva priradia k inej časti zákazky a či sa bude môcť ako uchádzač zúčastniť súťaže, nakoľko nie je oprávnený poskytovať právne služby. 6. Dňa 15.05.2017 bolo žalobcovi doručené Oznámenie žalovaného o začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok číslo: 9383-6000/2017-ODI-Ozn. zo dňa 09.05.2017 a následne dňa 25.05.2017 žalovaný rozhodol o predbežnom opatrení zo dňa 19.05.2017 číslo: 9383-6000/2017-ODI-PO, v ktorom pozastavil konanie kontrolovaného verejného obstarávateľa, okrem úkonov súvisiacich so zrušením predmetnej verejnej súťaže. Dňa 20.06.2017 žalovaný rozhodol o prerušení konania s cieľom získať vo veci odborné stanovisko. 7. Dňa 25.07.2017 žalovaný vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým námietky žalobcu zo dňa 24.04.2017 zamietol (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) s odôvodnením, že v danom prípade síce verejný obstarávateľ uviedol nesprávny odkaz na ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní (§ 28 ods. 4), avšak jeho postup v predmetnej verejnej súťaži (možnosť zadávať zákazky v rámci opätovného otvárania súťaže kombináciou vybraných možností) bol v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, konkrétne s § 83 ods. 7. 8. Žalobca napadol prvostupňové rozhodnutie odvolaním, ktoré primárne dôvodnil skutočnosťou, že advokáti môžu poskytovať právne služby ako členovia združenia len spolu s inými advokátmi, vyjadril sa k percentuálnemu stanoveniu predpokladaných osobohodín potrebných na zrealizovanie opätovne zadanej zákazky a poukázal na obmedzenie čestnej hospodárskej súťaže. 9. Dňa 21.09.2017 Rada Úradu vydala rozhodnutie č.: 13831-9000/2017 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“), ktorým odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie Úradu o zamietnutí námietok žalobcu zo dňa 25.07.2017 č.: 9383-6000/2017-ODI potvrdila. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 26.09.2017. II. Žaloba 10. Žalobou včas doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej aj len „správny súd“) sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 13831-9000/2017 zo dňa 21.09.2017 a prvostupňového rozhodnutia č. 9383-6000/2017-ODI zo dňa 25.07.2017. Žalobca považuje rozhodnutia za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci a nepreskúmateľné. Zotrval na názore, že pravidlá, ktoré určil verejný obstarávateľ sú netransparentné, nelogické a určené svojvoľne. Žalobca sa námietkami domáhal jasného a zrozumiteľného odôvodnenia, prečo verejný obstarávateľ zvolil takýto postup, teda požadoval jasné, jednoznačné, úplné a nestranné súťažné podklady tak ako predpokladá § 62 zákona o verejnom obstarávaní. 11. Považuje za nelogické, že verejný obstarávateľ si na jednej strane vyžaduje úzku spoluprácu, vzájomnú koordináciu a súčinnosť v rámci služieb a na druhej strane stanovil, že táto potreba nesmie presiahnuť 35 % predpokladaných osobohodín potrebných na zrealizovanie opätovne zadanej zákazky. Ak by táto potreba v súčinnosti presahovala 35 %, verejný obstarávateľ nevyužije kombináciu a vyhlási samostatné zákazky v každej časti. Naopak, ak by táto spolupráca bola taká „úzka“, že právne poradenstvo by predstavovalo napr. len 0,1 % z predpokladaných osobohodín poradenstva, verejný obstarávateľ môže zadať spoločné plnenie. 12. Ak by žalobca pripustil, že je možné vytvárať skupiny dodávateľov obsahujúce poskytovateľa právnych služieb - advokáta, i tak by podľa názoru žalobcu išlo o nezmyselné a neodôvodnené spájanie plnenia predmetu zákazky po opätovnom otvorení, čo by malo za následok umelé zúženie hospodárskej súťaže, nakoľko všetky ostatné subjekty, ktoré nepodali ponuku na jednu z častí 3, 4, 5, 8, 9, 11 a zároveň aj na časť 10 - právne služby, budú z akejkoľvek ďalšej súťaže (opätovného otvárania rámcovej dohody) pri uplatnení napádaného ustanovenia automaticky vylúčené, pretože nebudú schopné preukázať splnenie podmienky účasti podľa § 32 ods. 1 písm. e/ - oprávnenie v rozsahu predmetu zákazky (advokácie) na časť 10, ktorú chce verejný obstarávateľ ľubovoľne na základe svojvoľného výkladu spojiť s inou časťou. 13. V tejto súvislosti žalobca argumentuje, že zákon o verejnom obstarávaní nepripúšťa definovanie podstatného a nepodstatného plnenia cez percentá, pripúšťa to len v prípade konkrétne uvedených a jasne zadefinovaných častí, ktoré musí plniť samotný uchádzač. Z konania verejného obstarávateľa žalobcovi vyplynulo, že verejný obstarávateľ zakázal vykonanie nepodstatných častí cez subdodávateľov a súčasne chce rozdielne služby spojiť do jednej služby a tak ich aj ohodnotiť. Tým, že verejný obstarávateľ zakázal poskytovanie advokátskych služieb v subdodávke, znevýhodnil všetky ostatné subjekty a bol toho názoru, že zákaz poskytnúť služby v subdodávke, ale aj samotné spájanie právneho poradenstva s inými činnosťami, je v rozpore s princípom proporcionality a narušuje hospodársku súťaž. Verejný obstarávateľ tak pri opätovnom otvorení spája samostatne zadávané, a zároveň samostatne hodnotené a aj samostatne zazmluvnené časti, týmto svojim konaním nanovo definuje predmet zákazky, ktorý však už nebude možné napadnúť, lebo účastníci rámcovej dohody, ktorí podali ponuku len na samostatnú časť, resp. časti bez časti 10 sa o tomto opätovnom otváraní ani nedozvedia. 14. Žalobca mal ďalej za to, že dôsledkom nejednoznačne zadefinovaných podmienok účasti a taktiež nejasných a nejednoznačných odpovedí verejného obstarávateľa v rámci inštitútu vysvetľovania, je aj množstvo rôznorodých uchádzačov, ktorí predložili ponuky, a taktiež rôznorodé sadzby za odborníkov, pričom v niektorých prípadoch rozdiel medzi najnižšou a najvyššou ponukou presahuje až 10násobok najnižšej ponuky. Žalobca mal za to, že pri riadnej a čestnej hospodárskej súťaži je nanajvýš nepravdepodobné, že by mohlo dôjsť k tak výraznému rozdielu v predkladaných ponukách, čo odôvodnil nejednoznačnosťou súťažných podkladov. Teda, že každý uchádzač si mohol vysvetliť súťažné podklady inak, pričom u niektorých spoločností môže byť otázna schopnosť zabezpečiť požadovanú odbornosť a kapacitu. Žalobca bol toho názoru, že ak nie je možné požadovať plnenie predmetu zákazky ako celku, t.j. všetkých 11 častí, nie je možné ani kombinovať časti potom, ako sa uzavrie rámcová dohoda. Rovnako nie je možné kombinovať ani akúkoľvek časť 3, 4, 5, 8, 9, 11 s časťou 10 súťažných podkladov, nakoľko to nie je na splnenie cieľa nevyhnutné. 15. V súvislosti s uvádzaným sa žalobca cíti finančne poškodený v dôsledku prepadnutia kaucie a zároveň žalovaný rozhodnutím zasiahol do jeho práv, keď na jednej strane verejným obstarávateľom citované ustanovenie § 28 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní je nesprávne a pre verejného obstarávateľa zamýšľané spájanie nepoužiteľné, ale aj napriek tomu námietky žalobcu zamietol. 16. Žalobca napokon vytýka rozhodnutiu žalovaného nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. Poukazuje, že Rada Úradu je v zmysle § 177 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní povinná preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, a to bez ohľadu na konkrétne napádané ustanovenia. Rada je teda povinná skúmať celý priebeh napádaného procesu z dôvodu identifikovania aj iných porušení zákona o verejnom obstarávaní. 17. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby správny súd po preskúmaní napadnuté rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 21.09.2017, číslo spisu: 13831-9000/2017 ako aj prvostupňové rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie číslo: 9383-6000/2017-ODI zo dňa 25.07.2017 zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/ a e/ zákona č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 18. Žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe uviedol, že postup verejného obstarávateľa je možné subsumovať pod § 83 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní, z ktorého vyplýva, že pri súťažiach, ktoré sa opätovne otvárajú, sa postupuje na základe rovnakých podmienok, a ak je to potrebné, presnejšie formulovaných podmienok, aké sa použili pri postupe verejného obstarávania použitého na uzavretie rámcovej dohody, alebo iných podmienok, ktoré boli uvedené aj v súťažných podkladoch k postupu verejného obstarávania použitého na uzavretie rámcovej dohody a podľa postupu uvedeného v písm. a/ až d/ citovaného zákonného ustanovenia. 19. Verejný obstarávateľ stanoveným pravidlom, podľa ktorého pri opätovnom otváraní súťaže môže zadať niektoré časti tejto zákazky ich kombináciou (v závislosti od vzniknutých potrieb), konkrétne priradením časti 10 týkajúcej sa právneho poradenstva, k častiam 3, 4, 5, 8, 9 a 11 tým uchádzačom, ktorí sa stanú úspešní v týchto častiach, a to v prípade, ak rozsah služieb z oblasti predmetu zákazky tvoriacej časť 10 bude predstavovať maximálne 35 % z celkového rozsahu zadanej zákazky v rámci opätovného otvorenia súťaže, len aplikoval zákonnú možnosť vyplývajúcu z § 83 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní. Pravidlo, ktoré verejný obstarávateľ stanovil, bolo jednoznačne uvedené v bodoch 16.8. až 16.8.3. súťažných podkladov. 20. Žalovaný ďalej uviedol, že spôsob zadávania zákazky pri opätovnom otváraní súťaže tak ako si to nastavil verejný obstarávateľ v súťažných podkladoch, je koncipovaný na báze možností, teda uvedený spôsob zároveň nevylučuje, aby v prípade, ak nebude nevyhnutné zadávať zákazky v rámci opätovného otvárania súťaže kombináciou vybraných častí, aby verejný obstarávateľ zadával tieto zákazky pre každú časť samostatne. V rámci opätovného otvárania súťaže môže verejný obstarávateľ zadať niektoré časti tejto zákazky ich kombináciou len v prípade, keď bude objektívne existovať potreba spojenia vybraných častí zákazky, teda potreba „úzkej spolupráce, vzájomnej koordinácie a súčinnosti“ v rámci služieb, ktoré budú predmetom spojených častí predmetu zákazky. Ak nebudú jednotlivé predmety zákazky takto spolu nevyhnutne súvisieť, žalovaný má za to, že takéto spojenie nebude možné. 21. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na bod 16.8.2. súťažných podkladov, v ktorom verejný obstarávateľ celkom presne a konkrétne stanovil, že kombináciou častí zadá iba takú zákazku, ktorej rozsah služieb z oblasti predmetu zákazky tvoriacej časť 10 bude predstavovať max. 35 % z celkového rozsahu zadanej zákazky v rámci opätovného otvorenia súťaže. V prípade, že rozsah služieb z oblasti predmetu zákazky tvoriacej časť 10 bude predstavovať viac ako 35 % z celkového rozsahu zadanej zákazky v rámci opätovného otvorenia súťaže, čo verejný obstarávateľ považuje za podstatnú časť predmetu zadanej zákazky, zadá každú zákazku samostatne bez využitia kombinácie častí. Z bodov 16.8.1. a 16.8.3. súťažných podkladov pritom vyplýva, že potreba takto zadanej zákazky môže vyplynúť z potreby verejného obstarávateľa zabezpečiť také poradenské, konzultačné a expertízne služby (činnosti), ktoré budú nevyhnutne zasahovať do oblasti služieb viacerých častí a budú vyžadovať úzku spoluprácu, vzájomnú koordináciu a súčinnosť v rámci týchto služieb. 22. Z dokumentu „Vysvetlenie informácií potrebných na vypracovanie ponuky č. 4“, konkrétne k otázke a odpovedi č. 35 verejného obstarávateľa vyplynulo, že verejný obstarávateľ stanoví percento z predpokladanej hodnoty konkrétnej zákazky a z tejto je zrejmé, akým spôsobom bude stanovená percentuálna hodnota služieb právneho poradenstva, na základe ktorej verejný obstarávateľ určí, či bude v rámci opätovného otvárania súťaže zadávať zákazku kombináciou vybraných častí s časťou 10 (právne poradenstvo) alebo nie. 23. Žalovaný na základe uvedených skutočností uzavrel, že verejný obstarávateľ v predmetnej súťaži v bode 16.8. súťažných podkladov, ako aj v oznámení o Vyhlásení verejného obstarávania, si jasne vyhradil právo pri opätovnom otváraní súťaže zadávať zákazku kombináciou niektorých častí, konkrétne uviedol, ktoré časti možno kombinovať a zároveň uviedol aj pravidlo (maximálne 35 % z celkového rozsahu zadanej zákazky), po splnení ktorého môže zadať zákazku kombináciou častí. 24. Nesúhlasí žalovaný s tvrdením žalobcu, že verejný obstarávateľ obmedzil hospodársku súťaž, zvýhodnil poskytovateľov právnych služieb (advokátov) pred inými hospodárskymi subjektmi na trhu. Verejným obstarávateľom stanovené pravidlo platí rovnako aj pre poskytovateľov právnych služieb, ktorí by sa chceli prihlásiť napr. do časti 3 „Poradenstvo pre inžinierske služby“. Ak by sa poskytovateľ právnych služieb rozhodol prihlásiť do súťaže samostatne, môže tak urobiť len v tých častiach, u ktorých spĺňa podmienku na oprávnenie poskytovať predmetné služby. V prípade, ak by chcel poskytovateľ právnych služieb predložiť svoju ponuku na viaceré časti, mohol by tak predložiť ponuku len spolu s iným hospodárskym subjektom ako skupina dodávateľov. 25. Žalovaný pripomenul, že v časti A. bod 19.1. súťažných podkladov verejný obstarávateľ uviedol, že nevyžaduje od skupiny dodávateľov, aby vytvorili právnu formu na účely účasti vo verejnom obstarávaní, ale ani pre prípad prijatia ponuky. Podľa názoru žalovaného, zákon o advokácii nebráni uchádzačovi poskytujúcemu právne služby, aby vytvoril skupinu dodávateľov bez vytvorenia právnej formy. V danej verejnej súťaži v lehote na predkladanie ponúk predložilo ponuku 64 uchádzačov (18 uchádzačov predložilo svoje ponuky do skupiny dodávateľov v zmysle § 37 zákona o verejnom obstarávaní). Z prílohy č. 2 Zápisnice z otvárania ponúk zo dňa 06.04.2017 je zrejmé, že okrem iného obsahuje aj identifikáciu skupín dodávateľov, pričom je zrejmé, že niektoré skupiny dodávateľov sú tvorené jednak hospodárskymi subjektmi poskytujúcimi právne služby a jednak hospodárskymi subjektmi neposkytujúcimi právne služby. Uvedené potom vyvracia teóriu, žalobcu, nemôže byť súčasťou skupiny dodávateľov, ktorej členovia poskytujú aj iné ako právne služby. 26. V intenciách uvedených skutočností žalovaný má za to, že vo veci postupoval zákonne, riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a žalobcom napádané rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vypracovaniu, sú v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. 27. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. IV. Replika žalobcu 28. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca dňa 06.04.2018 podaním repliky, v ktorej zopakoval svoju argumentáciu a zdôraznil, že verejný obstarávateľ nezadefinoval jednoznačné pravidlo na stanovenie rozsahu hodnoty zákazky pre jednotlivé časti pri opätovnom otváraní súťaže a pripustil spájanie častí, čím si vytvoril nástroj na svojvoľné spájanie jednotlivých častí. Do pozornosti dal vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 10.01.2018 a vyjadrenie Slovenskej advokátskej komory zo dňa 21.11.2017 k otázke združovania advokátov. V. Duplika 29. Žalovaný podaním zo dňa 31.07.2018 zotrval na svojom právnom názore a zdôraznil, že advokát ako uchádzač v predmetnej zákazke môže byť členom skupiny dodávateľov bez toho, aby táto skupina vytvorila určitú právnu formu a poukázal v tejto súvislosti na časť A. bod 19.1. súťažných podkladov. Žalobu navrhol ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. VI. Vyjadrenie ďalšieho účastníka 30. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako ďalší účastník v konaní (§ 32 ods. 3 písm. a/ SSP) podaním zo dňa 21.11.2019 súdu oznámil, že dňa 27.11.2018 verejné obstarávanie na zákazku „Služby technických, právnych a ekonomických poradcov“ - označenie EÚ: 2017/S 046-084474 zo dňa 07.03.2017, označenie vo Vestníku verejného obstarávania: 048/2017 pod číslom 02989-MSS dňa 08.03.2017 zrušil podľa § 57 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. K veci samotnej uviedol, že rozhodnutie Rady Úradu č. 13831-9000/2017 zo dňa 21.09.2017 a rozhodnutie žalovaného č. 9383-6000/2017-ODI zo dňa 25.07.2017 nerozporoval v čase ich vydania a nerozporuje ani v súčasnosti. VII. Relevantné právne predpisy 31. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 32. Podľa § 28 ods. 1 cit. zákona verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu rozdeliť zákazku alebo koncesiu na samostatné časti, pričom v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, oznámení použitom ako výzva na účasť alebo v oznámení o koncesii určia veľkosť a predmet takýchto častí a uvedú, či ponuky možno predložiť na jednu časť, niekoľko častí alebo všetky časti. 33. Podľa § 28 ods. 4 cit. zákona ak jednému uchádzačovi možno zadať niekoľko častí, verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu zadať zákazky alebo koncesie, ktoré kombinujú niekoľko časti alebo všetky časti, ak v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo oznámení o koncesii, uvedú túto možnosť a zároveň uvedú časti alebo skupiny častí, ktoré možno kombinovať. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú v súťažných podkladoch alebo v koncesnej dokumentácii objektívne a neobjektívne a nediskriminačné pravidlá, ktoré uplatnia na určenie časti zákazky alebo koncesie, ktoré sa zadajú jednému uchádzačovi. 34. Podľa § 83 ods. 2 cit. zákona rámcovu dohodu možno uzavrieť najviac na 4 roky okrem výnimočných prípadov odôvodnených predmetom rámcovej dohody. Rámcová dohoda sa končí uplynutím času alebo za podmienok uvedených v rámcovej dohode. Uzavretie rámcovej dohody nesmie brániť hospodárskej súťaži. 35. Podľa § 83 ods. 3 cit. zákona na základe rámcovej dohody môže verejný obstarávateľ alebo viacerí verejní obstarávatelia, ktorí boli jasne a určito identifikovaní v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, zadávať zákazku len hospodárskemu subjektu alebo hospodárskym subjektom, ktorí sú zmluvnou stranou tejto rámcovej dohody. Pri zadávaní zákazky na základe rámcovej dohody nemožno vykonať podstatné zmeny a doplnenia podmienok určených v rámcovej dohode. 36. Podľa § 83 ods. 7 cit. zákona pri súťažiach, ktoré sa opätovne otvárajú, sa postupuje na základe rovnakých podmienok, ak je to potrebné, presnejšie formulovaných podmienok, aké sa použili pri postupe verejného obstarávania použitého na uzavretie rámcovej dohody, alebo iných podmienok, ktoré boli uvedené v súťažných podkladoch k postupu verejného obstarávania použitého na uzavretie rámcovej dohody a podľa postupu uvedeného v písm. a/ až d./ citovaného ustanovenia. 37. Podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. VIII. Právne posúdenie veci 38. Predmetom posúdenia krajského súdu bolo rozhodnutie Rady Úradu vo veci námietok žalobcu proti podmienkam uvedených v súťažných podkladoch. Žalobca rozsah žaloby vymedzil nesprávnym právnym posúdením veci a nepreskúmateľnosťou rozhodnutia. 39. Ako vyplynulo zo zistení správneho súdu, verejný obstarávateľ vyhlásil v úradnom vestníku Európskej únie zo dňa 07.03.2017 pod značkou 2017/S046-084474 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 48/2017 z 08.03.2017 pod značkou 2989-MSS verejnú súťaž podľa § 66 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní na predmet zákazky „Služby technických, právnych a ekonomických poradcov“. 40. Z oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vyplýva, že verejný obstarávateľ rozdelil zákazku na 11 častí v závislosti od predmetu zákazky, typu a predpokladanej hodnoty zákazky vo výške XX.XXX.XXX,- € bez DPH. Ide teda o nadlimitnú zákazku na poskytnutie služieb. Verejný obstarávateľ umožnil neobmedzený a priamy prístup k súťažným podkladom tým, že tieto boli vrátane príloh zverejnené v profile verejného obstarávateľa zriadenom na webovom sídle a záujemcovia si ich mohli voľne prevziať. Zároveň záujemcovia si mohli súťažné podklady prevziať aj prostredníctvom systému EVO. 41. Predmet zákazky bol vymedzený výkonom poradenských, konzultačných, expertíznych a iných odborných činností v tých oblastiach, ktoré sú predmetom jednotlivých častí zákazky, v závislosti od aktuálne vzniknutých potrieb. Predmet považoval verejný obstarávateľ za služby znalcov (expertíza). 42. Verejný obstarávateľ v súťažných podkladoch stanovil, že záujemcovia majú predkladať svoje ponuky elektronicky prostredníctvom systému EVO. V lehote na predkladanie ponúk, t.j. do 06.04.2017 do 10:00 hod. predložilo ponuku celkom 64 uchádzačov. Žalobca ponuku do verejnej súťaže nepredložil. Následne žalobca dňa 06.04.2017 doručil verejnému obstarávateľovi žiadosť o nápravu, o ktorej bolo rozhodnuté jej zamietnutím. Rozhodnutie o zamietnutí bolo žalobcovi doručené dňa 13.04.2017 elektronicky a následne dňa 24.04.2017 poštou. Dňa 24.04.2017 žalobca podal námietky žalovanému aj verejnému obstarávateľovi. 43. Žalovaný rozhodnutím č. 9383-6000/2017-ODI zo dňa 25.07.2017 námietky žalobcu podľa § 175 ods. 3 zamietol. Žalovaný svoje rozhodnutie založil na závere, že verejný obstarávateľ postupoval v súlade s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní a v súlade s princípmi uvedenými v § 10 ods. 2 zákona. Námietky žalobcu v celom rozsahu vyhodnotil ako neopodstatnené, pretože v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného verejného obstarávateľa na základe vznesených námietok nezistil porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré by mohlo mať vplyv na výsledok daného verejného obstarávania. 44. Na odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu o námietkach Rada Úradu rozhodla dňa 21.09.2017 tak, že rozhodnutím číslo spisu: 13831-9000/2017 odvolanie zamietla a rozhodnutie Úradu č. 9383-6000/2017- ODI zo dňa 25.07.2017 potvrdila. Žalovaný rozhodnutie založil na závere, že verejný obstarávateľ, ktorý si vyhradil právo pri opätovnom otváraní súťaže zadať niektoré časti tejto zákazky ich kombináciou, postupoval v danej verejnej súťaži v súlade s § 83 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní a stanovením pravidiel v bodoch 16.8 až 16.8.3 postupoval transparentne a hospodársku súťaž umelo nezúžil. 45. V predmetnej veci verejný obstarávateľ podmienky súťaže stanovil tak, že verejný obstarávateľ umožnil uzavretie rámcovej dohody s viacerými a to ôsmimi úspešnými uchádzačmi pre každú časť predmetu zákazky (časť A. bod 16. podbod 16.1.), s nižším počtom uchádzačov len ak sa nedosiahne určený minimálny počet ponúk (8) pre každú časť predmetu zákazky samostatne, ktoré spĺňajú požiadavky na predmet zákazky a podmienky účasti uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch (časť A. bod 16. podbod 16.2.). Verejný obstarávateľ ďalej stanovil, že konkrétne zákazky sa budú zadávať spôsobom opätovného otvorenia súťaže podľa § 83 ods. 5 písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní a v súlade s vymedzením predmetu zákazky v kapitole C (časť A. bod 16. podbod 16.4.) a pri zadávaní predmetu rámcovej dohody bude verejný obstarávateľ postupovať v súlade s § 83 ods. 7 zákona na základe podmienok uvedených v súťažných podkladoch a podľa článku 4 rámcovej dohody (časť A. bod 16. podbod 16.5.). 46. Pre posúdenie vecnej správnosti rozhodnutia o námietkach je podstatné najmä aké pravidlá určil verejný obstarávateľ pri opätovnom otváraní súťaže. V tomto smere sú relevantné bod 16. podbod 16.7. a 16.8. časti A. súťažných podkladov. 47. V časti A. bod 16. podbod 16.7. verejný obstarávateľ stanovil, že pri opätovnom otváraní sa bude postupovať na základe presnejšie formulovaných podmienok, aké sa použili pri postupe verejného obstarávania použitého na uzavretie rámcovej dohody, alebo iných podmienok, ktoré sú uvedené v týchto súťažných podkladoch s tým, že podrobný postup pri opätovnom otvorení súťaže bude uvedený vo výzve na predkladanie ponúk v rámci písomnej konzultácie a zadávaní zákazky. Na základe výsledku vyhodnotenia ponúk v rámci opätovného otvorenia súťaže bude uzatvorená zmluva o poskytovaní služieb s účastníkom rámcovej dohody, ktorý sa umiestni na prvom mieste v poradí. Úspešný uchádzač rámcovej dohody zabezpečí poskytnutie/realizáciu predmetu zmluvy počas platnosti a účinnosti príslušnej zmluvy o poskytovaní služieb. 48. Presnejšie podmienky opätovného otvárania súťaže verejný obstarávateľ upravil v časti A. bod 16. podbod 16.8. tak, že verejný obstarávateľ môže v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní zadať zákazku v závislosti od vzniknutých potrieb zabezpečenia poradenských, konzultačných, expertíznych a iných odborných činností aj kombináciou častí, a to časť 3 s časťou 10, časť 4 s časťou 10, časť 5 s časťou 10, časť 8 s časťou 10, časť 9 s časťou 10 a časť 11 s časťou 10 tým uchádzačom, ktorí sa stanú úspešní v týchto častiach a kombináciu častí stanovil vzhľadom na existujúce predpokladané potreby verejného obstarávateľa, pri ktorých poskytovaní je nevyhnutná znalosť a poznatky z oblasti, ktorá je predmetom časti 10, teda nielen odborná znalosť súvisiaca so službami, ktoré sú predmetom časti 3, 4, 5, 8, 9 a 11, ale aj vyšší stupeň odbornosti a poznatkov, ktoré sú požadované pre poskytovanie poradenských, konzultačných, expertíznych a iných odborných činností uvedených v časti 10 a vyžaduje si úzku spoluprácu, vzájomnú koordináciu a súčinnosť v rámci služieb, ktoré sú predmetom uvedených častí predmetu zákazky (16.8.1.). Verejný obstarávateľ zadá kombináciou častí iba takú zákazku, ktorej rozsah služieb z oblasti predmetu zákazky tvoriacej časť 10 bude predstavovať max. 35% z celkového rozsahu zadanej zákazky v rámci opätovného otvorenia súťaže. V prípade, že rozsah služieb z oblasti predmetu zákazky tvoriacej časť 10 bude predstavovať viac ako 35% z celkového rozsahu zadanej zákazky v rámci opätovného otvorenia súťaže, čo verejný obstarávateľ považuje za podstatnú časť predmetu zadanej zákazky, verejný obstarávateľ zadá zákazky každú samostatne bez využitia kombinácie častí (16.8.2.). 49. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetom zákazky je poskytovanie služieb technických, právnych a ekonomických poradcov. Verejný obstarávateľ rozdelil predmetnú zákazku na 11 častí, pričom uchádzačom umožnil predkladanie ponúk na všetky časti. Výsledkom postupu danej verejnej súťaže malo byť uzavretie rámcových dohôd s 8 úspešnými uchádzačmi pre každú časť predmetu zákazky. Z bodov 16.8. až 16.8.3. súťažných podkladov pritom vyplýva, že kontrolovaný v rámci opätovného otvárania súťaže môže v závislosti od vzniknutých potrieb zadať niektoré časti tejto zákazky ich kombináciou, konkrétne priradením časti 10 (právne poradenstvo) k častiam 3, 4, 5, 8, 9 a 11 tým uchádzačom, ktorí sa stanú úspešní v týchto častiach a to v prípade, ak rozsah služieb z oblasti predmetu zákazky tvoriacej časť 10 bude predstavovať max. 35% z celkového rozsahu zadanej zákazky v rámci opätovného otvorenia súťaže. 50. Medzi účastníkmi konania je sporné, či opätovné spájanie rozdelených častí zákazky umožňuje § 28 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, tak ako uviedol verejný obstarávateľ a či verejný obstarávateľ podmienky súťaže stanovil transparentne. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že verejným obstarávateľom zvolený postup nie je možné subsumovať pod § 28 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, ale tento postup je možné aplikovať s použitím ust. § 83 ods. 7 zákona. 51. Preto bolo povinnosťou súdu, aby sa zaoberal najprv posúdením, či verejným obstarávateľom zvolený postup je možné subsumovať pod ust. § 28 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, tzn. či toto ustanovenie umožňuje opätovne spájať rozdelené časti zákazky. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že z ust. § 28 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva len možnosť zadať jednému uchádzačovi zákazky, ktoré kombinujú niekoľko častí alebo všetky časti, ak v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uvedie túto možnosť a zároveň uvedie časti alebo skupiny častí, ktoré možno kombinovať. Pritom ale verejný obstarávateľ musí uviesť v súťažných podkladoch objektívne a nediskriminačné pravidlá, ktoré uplatní na určenie časti zákazky, ktoré sa zadajú jednému uchádzačovi. Z § 28 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, ktorým argumentoval verejný obstarávateľ, ale nevyplýva možnosť opätovne spájať už raz rozdelené časti zákazky. Predmetné ustanovenie len upravuje postup, kedy verejný obstarávateľ pri rozdelení zákazky umožní záujemcom predkladať ponuky na viaceré časti, pričom zároveň určí, že uchádzači môžu predložiť ponuky na niektoré konkrétne časti, prípadne určí kombináciu týchto častí. Toto zákonné ustanovenie nehovorí o opätovnom spájaní rozdelených častí zákaziek spôsobom, ako vykladá verejný obstarávateľ. 52. Vychádzajúc z uvedeného správny súd konštatuje, že postup verejného obstarávateľa v danej verejnej súťaži nebolo možné subsumovať pod ust. § 28 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. Preto súd ďalej posudzoval, či postup verejného obstarávateľa, ktorý si vyhradil právo pri opätovnom otváraní súťaže zadať niektoré časti tejto zákazky ich kombináciou, bol v súlade s § 83 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní, ako to uzavrel žalovaný. 53. Z ustanovenia § 83 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že pri súťažiach, ktoré sa opätovne otvárajú, sa postupuje na základe rovnakých podmienok, ak je to potrebné presnejšie formulovaných podmienok, aké sa použili pri postupe verejného obstarávania použitého na uzavretie rámcovej dohody, alebo iných podmienok, ktoré boli uvedené aj v súťažných podkladoch k postupu verejného obstarávania použitého na uzavretie rámcovej dohody a podľa postupu uvedeného v písm. a/ až d/ tohto zákonného ustanovenia. Uvedené zákonné ustanovenie teda umožňuje verejnému obstarávateľovi v rámci opätovného otvárania súťaže postupovať aj na základe iných, presnejšie formulovaných podmienok, než aké sa použili pri postupe verejného obstarávania na uzavretie rámcovej dohody, alebo iných podmienok, pokiaľ tieto podmienky boli uvedené v súťažných podkladoch k postupu verejného obstarávania použitého na uzavretie rámcovej dohody. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa so súťažnými podkladmi a súťažnými podmienkami má za to, že verejný obstarávateľ stanoveným pravidlom, podľa ktorého pri opätovnom otváraní súťaže môže zadať niektoré časti tejto zákazky ich kombináciou, konkrétne priradením časti 10 - právne poradenstvo k častiam 3, 4, 5, 8, 9 a 11 tým uchádzačom, ktorí sa stanú úspešní v týchto častiach za podmienky, ak rozsah služieb z oblasti predmetu zákazky tvoriacej časť 10 bude predstavovať maximálne 35% z celkového rozsahu zadanej zákazky v rámci opätovného otvorenia súťaže, aplikoval zákonnú možnosť, ktorá vyplýva z § 83 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní. Verejný obstarávateľ zároveň stanovil pravidlo, ktoré uviedol v súťažných podkladoch, a to konkrétne v bodoch 16.8. až 16.8.3. Vychádzajúc z uvedeného správny súd uzavrel, že postup verejného obstarávateľa v danej verejnej súťaži bol v súlade so zákonom, konkrétne s § 83 ods. 7 (a nie § 28 ods. 4). 54. Vzhľadom na špecifickosť predmetu zákazky v danom prípade bolo potrebné ďalej posúdiť, či v zákone o verejnom obstarávaní je limit pre možnosť opätovného spájania rozdelených častí zákazky. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že zákaz spojenia predtým rozdelených častí zákaziek zo žiadneho ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní výslovne nevyplýva. To znamená, že v zásade nie je vylúčené spojenie už raz rozdelených častí zákazky. Následne spájanie rozdelených častí zákaziek však nesmie v žiadnom prípade popierať zmysel a účel pôvodného rozdelenia. Z princípov verejného obstarávania vyplýva povinnosť rozdeľovať zákazky na samostatné časti za predpokladu, že jednotlivé predmety zákazky spolu nevyhnutne nesúvisia. Opätovné spojenie rozdelených častí zákazky preto nemôže takúto povinnosť obchádzať. Spôsob zadávania zákazky pri opätovnom otváraní súťaže, tak ako ho nastavil verejný obstarávateľ v súťažných podkladoch, je koncipovaný na báze možností, teda uvedený spôsob zároveň nevylučuje, aby v prípade, ak nebude nevyhnutné zadávať zákazky v rámci opätovného otvárania súťaže kombináciou vybraných častí, verejný obstarávateľ zadával tieto zákazky pre každú časť samostatne. Verejný obstarávateľ môže v rámci opätovného otvárania súťaže zadať niektoré časti tejto zákazky ich kombináciou len v prípade, keď bude objektívne existovať potreba spojenia vybraných častí zákazky, teda potreba úzkej spolupráce, vzájomnej koordinácie a súčinnosti v rámci služieb, ktoré budú predmetom spojených častí predmetu zákazky. V prípade, ak nebudú jednotlivé predmety zákazky takto spolu nevyhnutne súvisieť, takéto spojenie nebude možné. Preto správny súd súhlasí s konštatovaním žalovaného, že vzhľadom na špecifickosť tohto verejného obstarávania, kedy dochádza k zabezpečeniu rôznorodých predmetov zákazky na základe rámcových dohôd, nie je objektívne možné do podrobností špecifikovať, v ktorých prípadoch dôjde k uplatneniu spojenia viacerých častí, nakoľko to bude závisieť od aktuálnych potrieb verejného obstarávateľa. 55. Vychádzajúc z uvedeného, s odkazom na dikciu § 83 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní správny súd uzavrel, že verejný obstarávateľ, ktorý si vyhradil právo pri opätovnom otváraní súťaže zadať niektoré časti tejto zákazky ich kombináciou, postupoval v danej verejnej súťaži v súlade so zákonom. Samotné pravidlo, ktoré si verejný obstarávateľ stanovil, t.j. možnosť zadávať zákazky v rámci opätovného otvárania súťaže kombináciou vybraných častí, aj vzhľadom na špecifickosť predmetu zákazky, nie je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Preto bolo potrebné, aby v ďalšom správny súd posúdil, či verejný obstarávateľ v danej verejnej súťaži stanovil podmienky pre takéto prípadné opätovné spájanie časti transparentne a nediskriminačne. 56. Ako už správny súd vyššie uviedol, z časti A. bod 16. podbod 16.8. až 16.8.3. súťažných podkladov vyplýva, že verejný obstarávateľ v rámci opätovného otvárania súťaže môže zadať zákazku aj kombináciou vybraných častí, konkrétne časti 3, 4, 5, 8, 9 a 11 s časťou 10 (právne poradenstvo), a to tým uchádzačom, ktorí sa stanú úspešní v týchto častiach, ale len v prípade, ak rozsah služieb právneho poradenstva bude predstavovať maximálne 35% z celkového rozsahu zadanej zákazky v rámci opätovného otvorenia súťaže. V tejto súvislosti žalobca namietal, že v žiadnom dokumente sa nenachádzajú pravidlá, na základe ktorých by sa hospodárske subjekty mohli dozvedieť, za existencie akých okolností verejný obstarávateľ spojí zákazku s rozdielnymi predmetmi plnenia na rôzne časti, pričom mal za to, že verejný obstarávateľ na otázky dostatočne jasne a jednoznačne neodpovedal, resp. neodpovedal vôbec. 57. Pre posúdenie uvedenej námietky je relevantný bod 16.8.2. súťažných podkladov, v ktorom verejný obstarávateľ konkrétne stanovil, že kombináciou častí zadá iba takú zákazku, ktorej rozsah služieb z oblasti predmetu zákazky tvoriacej časť 10 bude predstavovať max. 35% z celkového rozsahu zadanej zákazky v rámci opätovného otvorenia súťaže. V prípade, že rozsah služieb z oblasti predmetu zákazky tvoriacej časť 10 bude predstavovať viac ako 35% z celkového rozsahu zadanej zákazky v rámci opätovného otvorenia súťaže, čo verejný obstarávateľ považuje za podstatnú časť predmetu zadanej zákazky, zadá každú zákazku samostatne bez využitia kombinácie častí. Z bodov 16.8.1. a 16.8.3. súťažných podkladov zároveň vyplýva, že potreba takto zadanej zákazky môže vyplynúť z potreby verejného obstarávateľa zabezpečiť také poradenské, konzultačné a expertízne služby/činnosti, ktoré budú nevyhnutne zasahovať do oblasti služieb viacerých častí a budú vyžadovať úzku spoluprácu, vzájomnú koordináciu a súčinnosť v rámci týchto služieb. Z uvedeného podľa názoru správneho súdu celkom zrejme vyplýva, akým spôsobom bude stanovená percentuálna hodnota služieb právneho poradenstva, na základe ktorej verejný obstarávateľ určí, či bude v rámci opätovného otvárania súťaže zadávať zákazku kombináciou vybraných častí s časťou 10 alebo nie. Všetci potenciálni záujemcovia boli zároveň o takejto možnosti zadávania zákazky kombináciou časti vopred informovaní. Na základe uvedených skutočností správny súd ustálil, že verejný obstarávateľ v danej verejnej súťaži v bode 16.8. súťažných podkladov a zároveň aj v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, si jasne vyhradil právo pri opätovnom otváraní súťaže zadávať zákazku kombináciou niektorých častí, konkrétne pritom uviedol, ktoré časti možno kombinovať a zároveň uviedol aj pravidlo - maximálne 35% z celkového rozsahu zadanej zákazky, po splnení ktorého môže zadať zákazku kombináciou častí. 58. V uvedenom postupe súd nevidí obmedzenie hospodárskej súťaže, či zvýhodnenie poskytovateľov právnych služieb (advokátov) pred inými hospodárskymi subjektmi na trhu. Verejným obstarávateľom stanovené pravidlo platí rovnako pre poskytovateľov právnych služieb, ktorí by sa chceli prihlásiť napríklad do inej časti súťaže. Poskytovatelia ako samostatné subjekty sa môžu prihlásiť iba do takých častí, na ktoré majú oprávnenie poskytovať služby. V prípade, ak by chcel aj poskytovateľ právnych služieb predložiť svoju ponuku na viacero častí, napriek tomu, že pri niektorých častiach nie je oprávnený poskytovať obstarávané služby, napríklad ako je poradenstvo pre inžinierske služby, mohol by tak predložiť ponuku len spolu s iným hospodárskym subjektom ako skupina dodávateľov, čo je v súlade s § 37 zákona o verejnom obstarávaní. Uvedený postup verejného obstarávateľa teda nijako umelo nezúžil hospodársku súťaž. 59. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a za daných okolností, keď verejný obstarávateľ verejnú súťaž dňa 27.11.2018 zrušil, nemohlo byť potom ani zasiahnuté do subjektívnych verejných práv žalobcu. Preto správny súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 60. O náhrade trov konania žalovaného správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že žalovanému môže podľa pomeru jeho úspechu vo veci súd priznať proti žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. V danom prípade súd uvedené nepovažoval za splnené a žalovaný priznanie náhrady trov konania ani nežiadal. 61. Podľa § 169 SSP súd rozhodol o trovách ďalšieho účastníka a náhradu trov mu nepriznal, pretože preukázateľne tomuto trovy konania žiadne nevznikli. 62. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.