Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/209/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201980 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201980.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: K 33, s.r.o., so sídlom Námestie Andreja Hlinku 3, 831 06 Bratislava, IČO: 35 918 624, zastúpený advokátskou kanceláriou: Bukovinský & Chlipala, s.r.o., so sídlom Svätoplukova 30, 821 08 Bratislava, IČO: 35 918 098, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1. BROMA PLUS s.r.o., so sídlom Hlavná 21/1, 032 02 Závažná Poruba, IČO: 36 440 493, 2. Y. T., X. L.. Y.. W. XXX/X, XXX XX I. T. - J., 3. T. T., X. L.. Y.. W. XXX/X, XXX XX I.Ý. T. - J., 4. ABORIGIN, s.r.o., so sídlom Hlavná 998/70, 900 31 Stupava, IČO: 45 875 383, 5. N.. H.. L. L., X. L. XXXX/X, XXX XX Z., 6. Krajská prokuratúra Žilina, so sídlom Moyzesova 20, 011 04 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 23883/2017/ SL/63752-M, číslo 92/2017 zo dňa 28.09.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky Číslo: 23883/2017/SL/63752-M, číslo 92/2017 zo dňa 28.09.2017, ako aj rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 15968/2017/SV/38815 zo dňa 25.05.2017 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti toho rozsudku samostatným uznesením. Krajský súd v Bratislave ďalším účastníkom a Krajskej prokuratúre v Žiline právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky rozhodnutím č. 15968/2017/SV/38815 zo dňa 25.05.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) v konaní o proteste prokurátora podľa § 24 ods. 7 zákona o prokuratúre, vyhovelo protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina (ďalej len „krajský prokurátor“) pod č. Kd 8/17/5500-6 zo dňa 17.03.2017 a zrušilo rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky (ďalej len „okresný úrad“) č. OU-ZA-OVBP2-2016/017286/KRA zo dňa 26.05.2016 (ďalej len „rozhodnutie okresného úradu“) ktorým bolo zamietnuté spoločné odvolanie Y. T. a T. T., proti rozhodnutiu stavebného úradu mesta Liptovský Mikuláš (ďalej len „stavebný úrad“) č. ÚR a SP 2015/01895-013/Šar zo dňa 29.01.2016, ktorým stavebný úrad podľa §88a ods. 4 stavebného zákona dodatočne povolil zmenu stavby pred dokončením „Relaxačno-športové centrum Pavlač“ na pozemkoch parc. č. W.-S. XX/X a XX/XX v k. ú. J. pre žalobcu ako stavebníka. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol minister dopravy a výstavby SR pod Číslo: 23883/2017/SL/63752-M, číslo č. 92/2017 zo dňa 28.09.2017 tak, že zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. II. Žaloba. 3. V zákonnej lehote žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.11.2017 sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia ministra dopravy a výstavby SR pod Číslo: 23883/2017/SL/63752-M, číslo 92/2017 zo dňa 28.09.2017, ako aj prvostupňového rozhodnutia, nakoľko sú nezákonné, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú založené na ústavne nekonformnom výklade príslušných právnych predpisov. 4. Žalobca uviedol skutočnosti, ktoré predchádzali vydaniu napadnutých rozhodnutí s tým, že ako stavebník realizoval stavbu „Radové apartmánové domy“ na pozemku KN C parc. č. XX/XX v k.ú. J. (ďalej len „stavba“), na základe stavebného povolenia vydané stavebným úradom Mesta Liptovský Mikuláš (ďalej len „stavebný úrad“) pod č. ÚR a SP 2008/00811 Šu zo dňa 12.03.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2008. Ďalej stavebný úrad vydal rozhodnutie o dodatočnom povolení zmeny stavby pod č. ÚR a SP 2013/02218-03 Šu zo dňa 25.04.2013 (ďalej len „zmena stavby 1“), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.04.2013 a následne stavebný úrad vydal rozhodnutie o dodatočnom povolení zmeny stavby pod č. ÚR a SP 2015/01895-013/Šar zo dňa 29.01.2016 (ďalej len „zmena stavby 2“), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.06.2016. Po uskutočnení stavby bolo stavebným úradom vydané kolaudačné rozhodnutie na povolenie užívania stavby pod č. MsÚ/ÚR a SP/2016/04798-04/Šu zo dňa 15.08.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2016. V čase uskutočňovania stavby, ako aj v čase vydania kolaudačného rozhodnutia boli stavebné povolenie, rozhodnutie o zmene stavby 1 a rozhodnutie o zmene stavby 2 právoplatné. Stavebný úrad v kolaudačnom konaní o povolenie užívania stavby skúmal splnenie podmienok podľa § 81 ods. 1 stavebného zákona na podklade uvedených rozhodnutí a projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom v rámci konania o dodatočné povolenie zmeny stavby, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o zmene stavby 2. Stavebný úrad vyhodnotil, že tieto podmienky boli splnené, na základe čoho vydal kolaudačné rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť. 5. K rozhodnutiu o zmene stavby 2 žalobca uviedol, že toto bolo napadnuté odvolaním Y. T. a T. T., o ktorom rozhodol Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-ZA- OVBP2-2016/017286/KRA zo dňa 26.05.2016 tak, že zamietol odvolanie a rozhodnutie o zmene stavby 2 potvrdil. Proti predmetnému rozhodnutiu podal prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina protest č. Kd 8/17/5500-6 zo dňa 17.03.2017, v čase ukončenia stavby a po vydaní kolaudačného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2016. O podanom proteste prokurátora rozhodol žalovaný svojím prvostupňovým rozhodnutím, ktorým zrušil rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2016/017286/ KRA zo dňa 26.05.2016. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol minister, ktorý rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky potvrdil. 6. Žalobca namieta, že žalovaný sa neriadil požiadavkami vychádzajúcimi z princípov dobrej správy, predovšetkým z princípu ochrany nadobudnutých práv a legitímneho očakávania, ako aj princípu proporcionality. Žalovaný sa otázkou ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv vôbec nezaoberal, neskúmal otázku proporcionality medzi vydaním rozhodnutia - zrušenie rozhodnutia o zmene stavby 2 vo vzťahu k dobromyseľne nadobudnutým právam žalobcu, navyše v situácii, keď už stavba bola dokončená a bolo na ňu vydané kolaudačné rozhodnutie, ktoré už nadobudlo právoplatnosť. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že toto rozhodnutie „bolo zrušené v dôsledku podaného protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 19822/2016/B625-SV/56621/GE zo dňa 22.09.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2016“. Žalovaný sa v rozhodnutí nevysporiadal s tým, že žalobcovi ako stavebníkovi už z rozhodnutia o zmene stavby 1 vyplývali práva uskutočniť stavbu vrátane pavlače s nástupnými schodiskami o celkovej výmere 66,50 m2 tak, ako vyplývalo z projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom v konaní o dodatočnom povolení zmeny stavby v roku 2013, ktorého výsledkom bolo vydanie rozhodnutia o zmene stavby 1. Žalobca ako stavebník tieto práva nadobudol dobromyseľne. Pokiaľ stavebný úrad pochybil pri vydaní rozhodnutia o zmene stavby 1 a toto rozhodnutie nemal vydať, alebo neoveril projektovú dokumentáciu predloženú žalobcom ako stavebníkom, nemôžu byť takéto (prípadné) pochybenia stavebného úradu na ťarchu žalobcu. Rovnako takéto (prípadné) pochybenia nie sú dôvodom pre spochybňovanie dobromyseľnosti žalobcu ako stavebníka pri nadobudnutí práv v súvislosti s rozhodnutím o zmene stavby 1. Pokiaľ rozhodnutie o zmene stavby 1 bolo napadnuté mimoriadnym opravným prostriedkom, protestom prokurátora č. Kd 36/16/5500-2 zo dňa 02.03.2016, stalo sa tak až po vydaní rozhodnutia o zmene stavby 2. Keďže Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, protestu prokurátora vo veci rozhodnutia o Zmene stavby 1 nevyhovel (rozhodnutie č. OU-ZA-OVBP2-2016/021764/PAV z 28.04.2016), žalobca ako stavebník bol opäť utvrdený v právach vyplývajúcich z rozhodnutia o zmene stavby 1 (uskutočniť stavbu spolu s pavlačou, ako bolo zakreslené v projektovej dokumentácii overenej Stavebným úradom). 7. Žalobca uviedol, že zmeny v realizácii stavby, vykonané žalobcom ako stavebníkom oproti stavu v rozhodnutí o zmene stavby 1, čo spočívalo 1. rozšírením pavlače o 0,45 m (šírka pôvodne navrhnutého minimálneho koridoru 1,1 m, ktorá síce vyhovovala bezpečnostným a požiarnym predpisom, sa z hľadiska prevádzkových a funkčných dôvodov javila a javí ako nedostatočná), čo predstavovalo pôdorysné rozšírenie pavlače s nástupnými schodiskami na celkovú výmeru 85,75 m2; 2. umiestnením pavlače na stĺpikovú konštrukciu namiesto pôvodného riešenia pavlače ako vysutá konzolová konštrukcia; 3. premiestnením nástupného schodiska pôvodne navrhnutého zo severnej strany objektu na západnú stranu, podľa názoru žalobcu nepredstavovali z hľadiska verejného záujmu chráneného v konaní pred stavebným úradom, konkrétne z hľadiska zastavanosti pozemku predmetnou stavbou, žiadnu podstatnú zmenu oproti stavu pôvodne povolenému v rozhodnutí o zmene stavby 1. V zmysle rozhodnutia o zmene stavby 1, mal žalobca ako stavebník právo uskutočniť predmetnú stavbu s drevenou pavlačou vrátane nástupných schodísk, ktorou bola stavba pôdorysne rozšírená o 66,50 m2, teda na 478,50 m2 (412,00 m2 + 66,50 m2). Následné rozšírenie pavlače a nástupných schodísk na celkovo 85,75 m2 predstavuje pri pôdoryse objektu stavby (bez pavlače) 412,00 m2 rozšírene o 4%. Takáto zmena zastavanosti pozemku stavbou oproti pôvodne povolenému stavu (rozhodnutím o zmene stavby 1), podľa názoru žalobcu, nemôže byť dôvodom, aby nebola dodatočne povolená zmena stavby. Preto žalobca ako stavebník dôvodne a oprávnene očakával, že uvedené zmeny oproti predchádzajúcemu, stavebným úradom povolenému stavu, budú povolené zákonom predpokladaným postupom, v rámci dodatočného povolenia zmeny stavby, čo sa aj naplnilo, keďže stavebný úrad dňa 29.01.2016 vydal rozhodnutie o zmene stavby 2, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.06.2016. V súlade s týmto rozhodnutím žalobca stavbu dokončil a stavebný úrad stavbu skolaudoval, čo potvrdzuje vydanie kolaudačného rozhodnutia zo dňa 15.08.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2016. 8. Žalobca poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn. 8Sžo/440/2009, uznesenie sp. zn. 6Sžo/187/2010, rozsudok sp. zn. 5Sžo/15/2011) v ktorej uviedol právny názor, že slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému, z dôvodu ktorého je potrebné, aby aj rozhodovanie správnych orgánov odrážalo princípy dobrej správy, ktoré sú vyjadrené v odporúčaniach Rady Európy a na tieto princípy odkazuje aj európska judikatúra. Uplatnenie princípov dobrej správy v praxi, okrem iného, znamená, že pri rozhodovaní správny orgán musí vychádzať z princípov ochrany nadobudnutých práv a legitímneho očakávania, ako aj z princípu proporcionality. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre rovnako zdôraznil (rozsudky sp. zn. 6Sžp/16/2012 až sp. zn. 6Sžp/24/2012) a to aj poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 21/2008, že v prípade kolízie objektívneho práva a ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníka, kedy dochádza k stretu dvoch základných princípov právneho štátu, a to princípu právnej istoty a princípu legality, nie je možné vo všeobecnosti povedať, že niektorému z nich prináleží väčší rozsah ochrany. Princíp ústavnosti a zákonnosti (princíp legality) nemá v porovnaní s ostatnými princípmi materiálneho právneho štátu, medzi ktoré nepochybne patrí aj princíp právnej istoty, zaručený primát, a preto je každý prípad potrebné posudzovať s prihliadnutím na všetky jeho osobitosti. 9. Žalobca namieta, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia k námietkam žalobcu ohľadom ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv, otázky proporcionality a nezohľadnenia právneho stavu založeného rozhodnutím o zmene stavby 1, len poukázal na zrušenie rozhodnutia o zmene stavby 1 rozhodnutím ministerstva pod č. 19822/2016/B625-SV/56621/GE zo dňa 22.09.2016, avšak nezohľadnil skutočnosti, že: - žalobcovi ako stavebníkovi už z rozhodnutia o zmene stavby 1 vyplývali práva uskutočniť stavbu vrátane pavlače s nástupnými schodiskami o celkovej výmere 66,50 m2, tak ako vyplývalo z projektovej dokumentácie overenej Stavebným úradom v konaní o dodatočné povolenie zmeny stavby v roku 2013, ktorého výsledkom bolo vydanie rozhodnutia o zmene stavby 1, - prípadné pochybenia stavebného úradu pri vydaní rozhodnutia o zmene stavby 1, nemôžu byť žalobcovi ako stavebníkovi na ťarchu, a nie sú (nemôžu byť) dôvodom pre spochybňovanie dobromyseľnosti žalobcu ako stavebníka pri nadobudnutí práv v súvislosti s rozhodnutím o zmene stavby 1, - žalobca ako stavebník bol utvrdený vo svojom presvedčení o správnosti postupu stavebného úradu, o správnosti a zákonnosti právoplatného rozhodnutia o zmene stavby 1, ako aj svojich práv vyplývajúcich z tohto rozhodnutia, vrátane práva uskutočniť stavbu spolu s pavlačou, tak ako bolo zakreslené v projektovej dokumentácii overenej Stavebným úradom (v rámci konania vo veci vydania rozhodnutia o zmene stavby 1). Pokiaľ minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky napriek uvedeným skutočnostiam vec posúdil tak, že žalobca ako stavebník nebol dobromyseľný v otázke svojich práv z rozhodnutia o zmene stavby 1 uskutočniť stavbu s konzolovo riešenou pavlačou o celkovej výmere 66,50 m2, vychádza jeho rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. Žalobca namieta, odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, v ktorom poukázal na to, že žalobca ako stavebník pri realizácii stavby vykonal zmeny bez právoplatného rozhodnutia stavebného úradu, vyúsťujúce do pôdorysného rozšírenia stavby a premiestnenia schodiska, čo vylučuje dobromyseľnosť žalobcu ako stavebníka. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že pokiaľ v zmysle rozhodnutia o zmene stavby 1, bol žalobca ako stavebník oprávnený uskutočniť predmetnú stavbu s drevenou pavlačou vrátane nástupných schodísk, ktorou bola stavba pôdorysne rozšírená o 66,50 m2, t.j. na 478,50 m2 (412,00 m2 + 66,50 m2), potom následné rozšírenie pavlače a nástupných schodísk na celkovo 85,75 m2 predstavujúce pri pôdoryse objektu stavby (bez pavlače) 412,00 m2 rozšírene o 4%, čo je len drobnou zmenou zastavanosti pozemku stavbou oproti pôvodne povolenému stavu, rozhodnutím o zmene stavby 1, čo nemohlo byť dôvodom, aby žalobcovi ako stavebníkovi nebola dodatočne povolená takáto zmena stavby. Žalobca ako stavebník preto dôvodne očakával, že uvedené zmeny, budú povolené zákonom predpokladaným postupom v rámci dodatočného povolenia zmeny stavby, čo sa naplnilo rozhodnutím o zmene stavby 2. Pokiaľ minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky napriek uvedeným skutočnostiam vec posúdil tak, že uskutočnenie stavby so zmenami oproti stavu povolenému rozhodnutím o zmene stavby 1 vylučuje dobromyseľnosť žalobcu ako stavebníka v otázke svojich práv z rozhodnutia o zmene stavby 1, resp. z rozhodnutia o zmene stavby 2, vychádza jeho rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci. 11. Žalobca poukázal na právny názor vyjadrený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Sžp/6/2012 „Právo stavebníka stavbu realizovať na základe právoplatného a vykonateľného stavebného povolenia a nadobudnúť k stavbe vlastnícke právo je právom nadobudnutým v dobrej viere. V predmetnej veci aj s ohľadom na to, že stavba sa v čase podania protestu prokurátora už realizovala.“ (rovnako ako v tomto prípade) „Námietka ..., že stavebník realizoval stavbu v rozpore so stavebným povolením, je ... bez zásadného významu, pretože stavebník je za realizovanie stavby v rozpore so stavebným povolením sankcionovateľný v osobitnom konaní o správnom delikte v zmysle ustanovenia § 106 stavebného zákona a nie v konaní o vydanie stavebného povolenia. Nemožno tiež dospieť k záveru, že porušovanie podmienok stavebného povolenia stavebníkom, predstavuje dôvod zrušenia samotného stavebného povolenia. Zrušením stavebného povolenia by došlo k zásahu do práv stavebníka nadobudnutých v dobrej viere na základe právoplatného a vykonateľného stavebného povolenia.“ 12. Žalobca namieta, že minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky v konaní o rozklade žalobcu mal riešiť údajný rozpor medzi verejným záujmom na jednej strane a požiadavkou ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv žalobcu k stavbe vyplývajúcich z právoplatných rozhodnutí týkajúcich sa stavby ako takej (najmä rozhodnutie o zmene stavby 1, rozhodnutie o zmene stavby 2, kolaudačné rozhodnutie) a to v prospech dobromyseľne nadobudnutých práv žalobcu. Keďže minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky takto nepostupoval, vychádza jeho rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci. 13. Žalobca namieta, že v žalovaný nezohľadnil skutočnosť, keď v čase vydania napadnutých rozhodnutí, žalobca ako stavebník už stavbu dokončil a stavebným úradom bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, zakladajúce právo stavbu užívať, pričom kolaudačné rozhodnutie už nadobudlo právoplatnosť. V zmysle požiadaviek vyplývajúcich z princípu dobrej správy, tak ako sú vyjadrené v odporúčaniach Rady Európy, reflektované tak v európskej judikatúre, ako aj v rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky vyplýva, že z dôvodu ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv sú zásahy vykonávateľov verejnej správy do takýchto práv prípustné len tam, kde je to nevyhnutné a to len v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie požadovaného cieľa. Súladnosť zásahu s týmito požiadavkami sa zisťuje tzv. testom proporcionality, ktorý stojí na troch kritériách - kritérium vhodnosti, kritérium potrebnosti a kritérium porovnania dotknutých v kolízii stojacich záujmov. Žalobca je názoru, že zrušenie rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZAOVBP2-2016/017286/KRA zo dňa 26.05.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zmene stavby 2, zlyháva v teste proporcionality už pri skúmaní kritéria vhodnosti. Kritérium vhodnosti znamená skúmanie, či zvolený zásah (v tomto prípade zrušenie rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2016/017286/KRA zo dňa 26.05.2016, obmedzujúci práva žalobcu, umožňuje dosiahnuť zvolený cieľ. Pokiaľ zvoleným cieľom je ochrana verejného záujmu vyjadreného záväzným regulatívom zastavanosti, tak zrušenie predmetného rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky v situácii, keď stavba už je dokončená a právoplatne skolaudovaná, podľa názoru žalobcu k dosiahnutiu takéhoto cieľa rozhodne nevedie. 14. V závere žalobca uviedol, že pre správny orgán je rozhodujúci právny a skutkový stav existujúci v čase vydania rozhodnutia, čo znamená, že stavebný úrad v kolaudačnom konaní skúmal súlad uskutočnenia stavby s právoplatným rozhodnutím o zmene stavby 2. Ak bola stavba realizovaná v súlade s overenou projektovou dokumentáciou a v súlade s rozhodnutím o zmene stavby 2, kolaudačné rozhodnutie je vecne správne, preto prípadné následné zrušenie rozhodnutia o zmene stavby 2, nič nezmení na vecnej správnosti kolaudačného rozhodnutia. Opačný prístup by bol porušením dobromyseľne nadobudnutých práv žalobcu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžp/22/2012, v ktorom najvyšší súd z dôvodu, že stavba už bola postavená, dokonca skolaudovaná, uprednostnil princíp právnej istoty (ochrana dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníka zo stavebného povolenia) pred princípom legality (ochrana objektívneho práva, ako úloha stavebného úradu v stavebnom konaní). III. Vyjadrenie žalovaného. 15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 19.04.2018, doručeným súdu dňa 25.04.2018 s tým, že námietky uvedené žalobcom nepoukazujú na nezákonnosť rozhodnutí a navrhol žalobu podľa § 190 SSP zamietnuť. 16. Žalovaný uviedol, že ministerstvo aj minister sa v napadnutých rozhodnutiach správne vysporiadali s námietkami žalobcu uvedenými v rozklade. Stavba žalobcu dodatočne povolená rozhodnutím stavebného úradu, nie je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou pre nedodržanie záväzného regulatívu indexu zastavenej plochy. Okresný úrad postupoval v rozpore so zákonom, keď posúdil rozšírenie rozostavanej stavby o pavlač so schodiskami vo vzťahu k apartmánovému domu na pozemku parc. č. XX/XX ako samostatný objekt realizovaný na pozemku parc. č. XX/X o výmere 927 m2, z ktorého vypočítal index zastavanej plochy a konštatoval, že tento zodpovedá regulatívu podľa platného územného plánu Mesta Liptovský Mikuláš. Žalovaný je názoru, že stavbu pavlače bolo potrebné posudzovať ako časť pôvodnej stavby umiestnenej na pozemku, ktorého zastavanosť nemôže presiahnuť podľa platného územného plánu Mesta Liptovský Mikuláš 30%. V danom prípade nebolo možné akceptovať postup, podľa ktorého odčlenením časti pozemku (zastavaného na 100% výmery) od pôvodného stavebného pozemku, je možné pre zostávajúcu časť pozemku opätovne počítať index zastavanosti bez ohľadu na už zastavaný pozemok. Index zastavanosti je potrebné počítať v kontexte pôvodného stavebného pozemku a celej stavby vrátane jej všetkých častí. 17. K námietkam ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv, otázky proporcionality a nezohľadnenia právneho stavu založeného rozhodnutím Mesta Liptovský Mikuláš č. ÚR a SP 2013/02218-03 Šu zo dňa 25.04.2013 žalovaný uviedol, že predmetné rozhodnutie Mesta Liptovský Mikuláš bolo zrušené v dôsledku podaného protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina rozhodnutím ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 19822/2016/B625- SV/56621/GE zo dňa 22.09.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2016. Napriek uvedenému, žalobca nerealizoval zmeny v súlade s týmto rozhodnutím, ale bez predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia stavebného úradu svojvoľne vykonal zmeny stavby, ktoré v konečnom dôsledku vyústili do pôdorysného rozšírenia stavby a premiestnenia schodiska. S poukazom na uvedené, žalobca nemohol byť v dobrej viere nadobúdania práv. 18. K námietke verejného záujmu v kontexte § 88 a § 88a stavebného zákona, žalovaný sa nestotožnil s názorom okresného úradu, ani žalobcu, podľa ktorých časť stavby - exteriérová pavlač (realizovaná v rozpore s odsúhlasenou dokumentáciou k dodatočnému stavebnému povoleniu) neodporuje verejným záujmom. Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Ako vyplýva z ustanovenia § 88 ods. 1 stavebného zákona, verejným záujmom sa rozumejú záujmy chránené týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania. V tomto prípade je nepochybné, že zmena stavby bola v rozpore s verejným záujmom vyjadreným v územnom pláne Mesta Liptovský Mikuláš v zmysle VZN č. 7/2010. IV. Vyjadrenie Krajskej prokuratúry Žilina. 19. Krajská prokuratúra sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 26.03.2018, doručeným súdu elektronicky dňa 27.03.2018 a poukázala na priebeh povoľovania pavlačovej komunikácie so schodiskami k radovému apartmánovému domu umiestnenému na pozemku parc. W. č. XX/XX v k. ú. J. s tým, že Mesto Liptovský Mikuláš, ako stavebný úrad, rozhodnutím č. ÚR a SP 2011/02071-11 Šu zo dňa 11.04.2013, na základe späťvzatia návrhu žalobcom ako stavebníkom, podľa § 60 ods. 2 písm. e) stavebného zákona, zastavilo konanie o dodatočnom povolení stavby „Radový apartmánový dom - zmena stavby“ umiestnenej na pozemku parc. č. W. S. XX/XX a XX/X v k. ú. J.. 20. Krajská prokuratúra Žilina, podala protest pod sp.zn. Kd 35/16/5500-2 dňa 02.03.2016, proti vyššie uvedenému rozhodnutiu o zastavení konania s argumentáciou, že konanie o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a stavebného zákona je konaním, ktoré sa začína na podnet správneho orgánu a je dôsledkom protiprávneho postupu stavebníka, ktorý realizoval stavbu alebo jej zmenu bez riadneho stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Výsledkom takéhoto konania je buď dodatočné povolenie stavby alebo nariadenie odstránenia stavby. 21. Stavebník svojim späťvzatím návrhu v zásade nemôže spôsobiť zastavenie konania o dodatočnom povolení stavby, nakoľko konanie nie je v jeho dispozícii a je vedené z úradnej povinnosti. Zastavenie konania o dodatočnom povolení stavby z vôle stavebníka by mohlo viesť vo svojej podstate k tolerovaniu tzv. čiernych stavieb, t.j. stavieb realizovaných bez stavebného povolenia. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2016/017284/ KRA zo dňa 18.04.2016 protestu prokurátora vyhovel a napadnuté rozhodnutie Mesta Liptovský Mikuláš zrušil. 22. Žalobca ako stavebník podal nový návrh, o ktorom Mesto Liptovský Mikuláš ako príslušný stavebný úrad rozhodol pod č. ÚR a SP 2013/02218-03 Šu zo dňa 25.04.2013. Predmetné rozhodnutie bolo tiež napadnuté protestom prokurátora, a to pod sp. zn. Kd 36/16/5500-2 zo dňa 02.03.2016. Okrem rozdielnej projektovej dokumentácie, ktorá bola predložená stavebníkom, nové konanie bolo vedené s rozdielnym okruhom účastníkov, kedy stavebný úrad nekonal s vlastníkmi susedných nehnuteľností, čím sa fakticky vyhol podaniu námietok a opravných prostriedkov. V predmetnom proteste prokurátora bolo stavebnému úradu vytýkané, že: - oznámenie o začatí konania stavebný úrad doručoval iba žalobcovi, projektantovi - N.. H.. Š., ABORIGIN spol. s r. o. a P. X., - oznámenie o začatí konania ani samotné rozhodnutie nebolo doručované vlastníkom susedných nehnuteľností Y. T. a T. T., ktorí boli účastníkmi pôvodného konania o dodatočnom povolení zmeny stavby (konanie zastavené rozhodnutím č. ÚR a SP 2011/02071-11 Šu zo dňa 11.04.2013), - rozhodnutie č. ÚR a SP 2013/02218-03 Šu zo dňa 25.04.2013 vo výrokovej časti i napriek rozdielnemu právnemu režimu, spája dodatočné povolenie už vykonaných zmien stavby a tiež povolenie vykonaných zmien stavby pred jej dokončením, ktoré bližšie nešpecifikuje a len všeobecne odkazuje na projektovú dokumentáciu vypracovanú spoločnosťou ABORIGIN spol. s r. o.. Nepriamo z rozhodnutia vyplýva tiež zmena účelu užívania stavby. - keďže k zmene stavby došlo nielen čo do vnútorného usporiadania, ale aj jej vonkajšieho pôdorysného ohraničenia a najmä účelu jej užívania (pôvodný apartmánový dom sa mení na rekreačno-športové centrum), možno vyhodnotiť, že stavebný úrad fakticky svojím rozhodnutím povolil realizáciu úplne inej stavby, než aká bola pôvodne plánovaná, bez toho, aby posudzoval súlad takejto novej stavby s územným rozhodnutím, resp. územným plánom Mesta Liptovský Mikuláš. - cestou inštitútu zmeny stavby pred dokončením nemožno dosiahnuť takú zmenu stavby, ktorá vo svojej podstate znamená zmenu vo vzťahu k rozhodnutiu o umiestnení stavby, a to z dôvodu, že účelom konania o zmene stavby pred dokončením nie je umiestňovanie nových, charakterovo rozdielnych a zároveň z hľadiska zastavaného priestoru väčších stavieb v území. Vydaním rozhodnutia č. ÚR a SP 2013/02218-03 Šu zo dňa 25.04.2013 stavebný úrad v konečnom dôsledku obišiel stavebným zákonom upravené postupy umiestňovania a povoľovania stavieb v území. - výsledné rozhodnutie je nielenže nepreskúmateľné z hľadiska jeho odôvodnenia, ale ani samotný výrok nespĺňa požiadavky na rozhodnutie vo veci tak, ako to upravuje § 47 ods. 2 správneho poriadku, keď najmä vo vzťahu k povoleniu zmeny stavby pred dokončením len odkazuje na projektovú dokumentáciu bez podrobnejšej konkretizácie povoľovaných stavebných zmien. 23. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-ZAOVBP2-2016/021764/ PAV zo dňa 28.04.2016 protestu prokurátora nevyhovel a Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR rozhodnutím pod č. 19822/2016/B625-SV/56621/GE dňa 22.09.2016 v odvolacom konaní zmenilo rozhodnutie okresného úradu tak, že protestu prokurátora sp. zn. Kd 36/16/5500-2 zo dňa 02.03.2016 vyhovelo a napadnuté rozhodnutie zrušilo. 24. Mesto Liptovský Mikuláš ako stavebný úrad, na základe vykonaného štátneho stavebného dohľadu dňa 21.01.2015 zistilo, že žalobca uskutočňuje stavbu pavlače s prístupovým schodiskom v rozpore s vydaným dodatočným povolením o zmene stavby č. ÚRaSP 2013/02218-03 Šu zo dňa 25.04.2013 a v rozpore so schválenou projektovou dokumentáciou „Radový apartmánový dom - zmena stavby pred dokončením - Rekreačno-športové centrum“ a začal konanie podľa § 88a stavebného zákona. Rozhodnutím č. ÚR a SP 2015/01895-09/Šu zo dňa 02.06.2015 Mesto Liptovský Mikuláš podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a ods. 2 stavebného zákona nariadilo žalobcovi odstránenie stavby „exteriérová pavlačová komunikácia so schodiskami“ umiestnenej na pozemku parc. č. KN C XX/X k. ú. J.. 25. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2015/027830/ KRA zo dňa 18.09.2015 podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku zrušil rozhodnutie Mesta Liptovský Mikuláš č. j. ÚR a SP 2015/01895-09/Šu zo dňa 02.06.2015 o nariadení odstránenia stavby a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. 26. Mesto Liptovský Mikuláš následne rozhodnutím č. ÚR a SP 2015/01895-013/Šar zo dňa 29.01.2016 podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona, dodatočne povolilo zrealizované zmeny stavby „Relaxačno - športové centrum - Pavlač“ na pozemku parc. č. W.-S. XX/X a XX/XX k. ú. J.. 27. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2016/017286/ KRA zo dňa 26.05.2016 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie Y. T. a T. T. a rozhodnutie Mesta Liptovský Mikuláš č. j. ÚR a SP 2015/01895-013/Šar zo dňa 29.01.2016 potvrdil. Proti predmetnému rozhodnutiu okresného úradu, podal prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina pod sp. zn. Kd 8/17/5500-6 dňa 17.03.2017 protest prokurátora. Ministerstvo dopravy a výstavby SR rozhodnutím č. 15968/2017/SV/38815 zo dňa 25.05.2017, vyhovelo protestu prokurátora a zrušilo rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2016/017286/ KRA zo dňa 26.05.2016. Rozklad žalobcu, minister dopravy a výstavby SR svojím rozhodnutím č. 23883/2017/SL/63752-M zo dňa 28.09.2017 zamietol a rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 15968/2017/SV/38815 zo dňa 25.05.2017 potvrdil. 28. Krajská prokuratúra uvádza, že stavebný úrad v rozpore so zákonom, rozhodnutím č. ÚR a SP 2011/02071-11 Šu zo dňa 11.04.2013 zastavil konanie o dodatočnom povolení stavby „Radový apartmánový dom - zmena stavby“ umiestnenej na pozemku parc. č. W. S. XX/XX a XX/X k. ú. J., čím sa fakticky vyhol podaniu námietok účastníkmi konania. 29. Rozhodnutím č. ÚR a SP 2013/02218-03 Šu zo dňa 25.04.2013, o ktorom sa fakticky nikto nemal možnosť dozvedieť (okrem žalobcu, projektanta, a stavebného dozoru) boli povolené žalobcovi zmeny v uskutočnení stavby a tiež zmena účelu stavby bez toho, aby bol náležitým spôsobom vyhodnotený súlad stavby s územným plánom Mesta Liptovský Mikuláš. Jednalo sa o neurčitý akt nemajúci oporu v stavebnom zákone, ktorý obsahoval tri druhy povolení, a to povolenie zmien stavby pred dokončením, dodatočné povolenie vykonaných zmien stavby a povolenie zmeny v účele užívania stavby. Takéto rozhodnutie bezpochyby nebolo v súlade s princípmi dobrej verejnej správy, predovšetkým z dôvodu, že pôvodní účastníci konania, ktoré bolo zastavené, sa vôbec nedozvedeli, že rozhodnutie bolo vydané, a teda nemohli voči nemu podať námietky. Konanie stavebníka, ktorý opakovane realizuje stavbu v rozpore so stavebným povolením, prípadne vykoná zmeny stavby bez predchádzajúceho povolenia zmeny stavby, je nutné považovať za konanie, ktoré nie je v súlade s cieľmi, ktoré sleduje stavebný zákon. Dodatočné povolenie stavby by malo byť podľa názoru prokuratúry chápané ako prostriedok ultima ratio, nie ako štandardný postup povoľovania a realizovania stavieb. Stavebník nemôže opakovane ospravedlňovať svoje protiprávne konanie, kedy nepožiadal o vydanie povolenia pred uskutočnením stavby alebo jej zmeny argumentáciou, že stavba bola dodatočne povolená a je dobromyseľný. 30. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/6/2012, na ktoré poukázal žalobca, Krajská prokuratúra Žilina uviedla, že v uvedenej veci prokurátor preskúmaval zákonnosť riadneho stavebného povolenia a nie dodatočného povolenia o zmene stavby. V režime dodatočného povoľovania stavieb je stavba vždy už vyhotovená a posudzuje sa možnosť jej dodatočného povolenia, teda ide o úplne rozdielnu situáciu. V predmetnej veci išlo o vyhodnotenie či boli splnené podmienky pre podanie prokurátorskej žaloby podľa predchádzajúcej úpravy občianskeho súdneho poriadku, preto i z tohto pohľadu je rozhodnutie na preskúmavanú vec neaplikovateľné. 31. K nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/2008 z 23.09.2009, krajská prokuratúra uviedla, že tento sa primárne týkal podávania protestov prokurátora proti opatreniam orgánov verejnej správy po uplynutí troch rokov od ich vydania. V konkrétnej veci sa však preskúmavalo rozhodnutie v rámci trojročnej lehoty od jeho právoplatnosti. 32. Prokurátor chráni objektívne právo, teda dbá na to, aby proces povoľovania stavieb prebiehal v súlade s predpismi objektívneho práva. Podľa názoru Krajskej prokuratúry Žilina, nemožno povýšiť ochranu nadobudnutých práv nad akékoľvek porušenia zákona konajúcimi orgánmi. Je neakceptovateľné, aby vydávanie povolení nadobúdalo fakticky skrytý charakter (bez možnosti kontroly verejnosťou, či účastníkmi konania). Krajská prokuratúra nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie ministra zlyháva v teste proporcionality. Pochybenia v procese vydávania povolení pre stavebníka boli zásadného charakteru, vymykajúce sa princípom dobrej správy a nemožno ich preto ospravedlňovať tvrdením o nadobudnutí práv v dobrej viere. Rozhodnutie ministra smeruje k tomu, aby žalobca uviedol stavbu do súladu s územným plánom Mesta Liptovský Mikuláš a sleduje legitímny cieľ štátu na regulovaní stavebnej činnosti v zmysle predpisov stavebného práva. V. Vyjadrenie ďalších účastníkov Y. T. H. T. T.. 33. Ďalší účastníci sa k žalobe vyjadrili podaním zo dňa 16.03.2018, doručeným súdu dňa 19.03.2018 s tým, že navrhli žalobu zamietnuť. 34. Vo vzťahu k podaným námietkam uvedených v žalobe, keďže tieto žalobca uviedol v rozklade zo dňa 20.06.2017, ďalší účastníci trvajú na svojom vyjadrení zo dňa 10.07.2017. V ostatnej časti vyjadrenia sa ďalší účastníci vyjadrili k návrhu žalobcu vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe, čo však nie je predmetom merita veci. VI. Replika žalobcu. 35. V replike doručenej súdu dňa 11.09.2018 žalobca zdôraznil podanie správnej žaloby pre - nerešpektovanie dobromyseľne nadobudnutých práv žalobcu vyplývajúcich z rozhodnutia Mesta Liptovský Mikuláš č. ÚR a SP 2013/02218-03 Šu zo dňa 25.04.2013 o dodatočnom povolení zmeny stavby, z rozhodnutia Mesta Liptovský Mikuláš č. ÚR a SP 2015/01895-013/Šar zo dňa 29.01.2016 o dodatočnom povolení zmeny stavby, ako aj z kolaudačného rozhodnutia Mesta Liptovský Mikuláš č. MsÚ/ÚR a SP/2016/04798- 04/Šu zo dňa 15.08.2016, pri vydaní správnou žalobou napadnutých rozhodnutí, - nesprávne a nedôvodné spochybňovanie dobromyseľnosti žalobcu ako stavebníka, pri nadobudnutí a realizácii práv z vyššie označených rozhodnutí, pri vydaní správnou žalobou napadnutých rozhodnutí, pričom žalovaný sa v svojom vyjadrení k týmto námietkam venuje len okrajovo. 36. Žalovaný poukazuje na rozhodnutie Mesta Liptovský Mikuláš č. ÚR a SP 2013/02218-03 Šu zo dňa 25.04.2013 o dodatočnom povolení zmeny stavby, ktoré bolo zrušené v dôsledku podaného protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 19822/20106/B625- SV/56621/GE zo dňa 22.09.2016, avšak žalovaný neuviedol podstatnú skutočnosť, že k zrušeniu predmetného rozhodnutia stavebného úradu došlo až v čase, keď už bolo vydané a nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie stavebného úradu o dodatočnom povolení zmeny stavby - rozhodnutie Mesta Liptovský Mikuláš č. ÚR a SP 2015/01895-013/Sar zo dňa 29.01.2016 (právoplatné dňa 08.06.2016), predmetná stavba už bola v súlade s právoplatným rozhodnutím Mesta Liptovský Mikuláš č. ÚR a SP 2015/01895- 013/Šar zo dňa 29.01.2016, dokončená a dokonca na stavbu bolo vydané kolaudačné rozhodnutie Mesta Liptovský Mikuláš č. MsÚ/ÚR a SP/2016/04798-04/Šu zo dňa 15.08.2016 (právoplatné dňa 17.08.2016). Vzhľadom na uvedené, podľa názoru žalobcu, nie je dôvodné spochybnenie dobromyseľnosti pri nadobudnutí práv žalobcu uskutočniť stavbu v súlade s rozhodnutím Mesta Liptovský Mikuláš č. ÚR a SP 2015/01895-013/Šar zo dňa 29.01.2016 (tak žalobca stavbu uskutočnil a táto bola aj právoplatne skolaudovaná). 37. Žalobca opäť zdôraznil, že ako stavebníkovi už z rozhodnutia Mesta Liptovský Mikuláš č. ÚR a SP 2013/02218-03 Šu zo dňa 25.04.2013, vyplývali žalobcovi práva uskutočniť predmetnú stavbu vrátane pavlače s nástupnými schodiskami o celkovej výmere 66,50 m2, tak ako vyplývalo z projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom v konaní o dodatočné povolenie zmeny stavby v roku 2013, ktorého výsledkom bolo vydanie uvedeného rozhodnutia o dodatočnom povolení zmeny stavby 1. Preto akékoľvek pochybenia stavebného úradu pri vydaní rozhodnutia Mesta Liptovský Mikuláš č. ÚR a SP 2013/02218-03 Šu zo dňa 25.04.2013 nemôžu byť žalobcovi ako stavebníkovi na ťarchu a nemôžu byť dôvodom spochybňovania jeho dobromyseľnosti pri nadobudnutí práv z uvedeného rozhodnutia o dodatočnom povolení zmeny stavby 1 (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/25/2013). Žalobca bol utvrdený o svojom presvedčení o správnosti postupu stavebného úradu, ako aj správnosti a zákonnosti rozhodnutia Mesta Liptovský Mikuláš č. ÚR a SP 2013/02218-03 Šu zo dňa 25.04.2013, teda nespochybniteľnosti svojich práv vyplývajúcich z tohto rozhodnutia, keďže uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.04.2013, ktoré bolo napadnuté mimoriadnym opravným prostriedkom (protestom prokurátora Krajskej prokuratúry v Žiline č. Kd 36/16/5500-2 zo dňa 02.03.2016), ktorému však Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, rozhodnutím č. OU- ZA-OVBP2-2016/021764/PAV z dňa 28.04.2016, nevyhovel. 38. Žalobca potvrdil, že uskutočnil stavbu so zmenami oproti rozhodnutiu Mesta Liptovský Mikuláš č. ÚR a SP 2013/02218-03 Šu zo dňa 25.04.2013, avšak išlo o drobné zmeny. Z rozhodnutia Mesta Liptovský Mikuláš č. ÚR a SP 2013/02218-03 Šu zo dňa 25.04.2013 vyplývalo oprávnenie žalobcu uskutočniť predmetnú stavbu spolu s realizáciou drevenej pavlače vrátane nástupných schodísk, ktorou bola stavba pôdorysne rozšírená o 66,50 m2, teda na 478,50 m2 (412,00 m2 + 66,50 m2). Žalobcom vykonané zmeny spočívali v tom, že rozšíril pavlač a nástupné schodiská na celkovo 85,75 m2, čo pri pôdoryse objektu stavby (bez pavlače) 412,00 m2 predstavuje rozšírenie o 4%, čo podľa názoru žalobcu možno považovať za drobnú / nepodstatnú zmenu zastavanosti pozemku stavbou oproti pôvodne povolenému stavu. Žalobca mal za to, že takáto drobná zmena nemôže byť dôvodom, aby žalobcovi ako stavebníkovi nebola dodatočne povolená takáto zmena stavby a preto dôvodne a oprávnene očakával, že uvedené zmeny oproti predchádzajúcemu, stavebným úradom povolenému stavu (rozhodnutím Mesta Liptovský Mikuláš č. ÚR a SP 2013/02218-03 Šu zo dňa 25.04.2013), budú povolené zákonom predpokladaným postupom v rámci dodatočného povolenia zmeny stavby. O správnosti svojho predpokladu bol žalobca utvrdený rozhodnutím Mesta Liptovský Mikuláš č. ÚR a SP 2015/01895-013/Šar zo dňa 29.01.2016 o dodatočnom povolení zmeny stavby, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.06.2016, ako aj tým, že predmetná stavba bola následne skolaudovaná rozhodnutím Mesta Liptovský Mikuláš č. MsÚ/ÚR a SP/2016/04798-04/Šu zo dňa 15.08.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2016. Vzhľadom na uvedené, tvrdenie žalovaného, že žalobca nemohol dobromyseľne nadobudnúť práva, je neopodstatnené. VII. Administratívne konanie. 39. Z administratívneho spisu súd zistil, že prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina podal protest pod č. Kd 8/17/5500-6 zo dňa 17.03.2017, ktorým namietal porušenie § 3 ods. 1, § 46, § 59 ods. 1 a 2 správneho poriadku a §88 ods. 1 písm. b), § 88a ods. 1, ods. 5 stavebného zákona a navrhol rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2016/017286/KRA zo dňa 26.05.2016 v celom rozsahu zrušiť. Predmetný protest bol podaný na základe zistení po doručení podnetu Y. T. a T. T., ktorým sa domáhali preskúmania zákonnosti postupu a rozhodovania správnych orgánov v konaní podľa § 88a stavebného zákona o dodatočnom povolení zrealizovanej zmeny stavby „Relaxačno- športové centrum Pavlač“ na pozemkoch parc. č. W.-S. XX/X a XX/XX v k. ú. J. pre stavebníka K33 s.r.o.. Podľa názoru prokurátora, zrealizovaná zmena stavby v zmysle predloženej projektovej dokumentácie nespĺňa regulatív indexu zastavanej plochy 30%, čím nie je v súlade s územným plánom. Podľa názoru prokurátora, účelom konania o zmene stavby pred dokončením (tak, ako bolo povolené rozhodnutím stavebného úradu) nemôže byť umiestnenie nových a z hľadiska zastavanosti väčších stavieb v území. Predmetom takéhoto konania môže byť len odlišné dispozičné riešenie už povolenej stavby, u ktorej musí byť zachované najmä jej nezmenené začlenenie v území. Rovnako namietal spôsob určenia indexu zastavanej plochy okresným úradom a nestotožnil sa s argumentáciou okresného úradu uvedenou v rozhodnutí. Podľa názoru prokurátora, za stavebný pozemok je pre účely výpočtu indexu zastavanosti potrebné považovať pôvodný pozemok parc. č. XX/X o výmere 1 339 m2, na ktorom bola umiestnená stavba apartmánového domu a ktorého zastavanosť už v roku 2008 dosiahla limitnú hodnotu 30%. Ďalej poukázal na neakceptovateľný záver, že zastavanosť pozemku parc. č. XX/XX dosiahla 100%. Akceptovaním výpočtu indexu zastavanosti v rozhodnutí okresného úradu, by jednoduchým rozdelením pozemku geometrickým plánom bolo možné vždy tento regulatív obísť. 40. Okresný úrad listom č. OU-ZA-OVBP2-2017/017456/KRA zo dňa 27.03.2017 zaslal protest prokurátora účastníkom konania s výzvou na vyjadrenie v určenej lehote s poučením, že inak sa na vyjadrenie nebude prihliadať. K obsahu protestu prokurátora sa vyjadril žalobca ako stavebník, podaním zo dňa 06.04.2017, doručeným úradu dňa 07.04.2017, v ktorom považuje protest prokurátora za nedôvodný. K námietke výpočtu indexu zastavanosti uviedol, že VZN č. 7/2010 k výpočtu koeficientu zastavanosti nie je jednoznačná, a nie je možné nedôslednosť právnej úpravy, bez akýchkoľvek dôkazov, prikladať na ťarchu stavebníka. Žalobca je názoru, že v súlade s platnými právnymi predpismi preukázal, že zmena stavby nedosahuje hranicu „indexu zastavanej plochy“, s čím sa v súlade s právnymi predpismi stotožnil aj okresný úrad. Žalobca zároveň uviedol, že stavba pavlače s vonkajším schodiskom je samostatnou stavbou postavenou na samostatnom pozemku č. XX/X o výmere 927 m2, pričom plocha pavlače s vonkajším schodiskom je 85,75 m2, čo predstavuje 9,25 % zastavanosti pozemku. Následne, keďže okresný úrad protestu prokurátora nevyhovel, listom č. OU-ZA-OVBP2-2017/017456/KRA zo dňa 22.04.2017 predložil protest spolu so spisovým materiálom ministerstvu. 41. Žalovaný svojím rozhodnutím č. 15968/2017/SV/38815 zo dňa 25.05.2017 vyhovel protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina, č. Kd 8/17/5500-6 zo dňa 17.03.2017 a zrušil rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2016/017286/KRA zo dňa 26.05.2016. 42. Žalobca proti rozhodnutiu ministerstva podal dňa 21.06.2017, v zákonom stanovenej lehote rozklad, v ktorom namieta, že: - napadnuté rozhodnutie ministerstva vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; - ministerstvo sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberalo otázkou ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv odvolateľa, ktoré boli dotknuté napadnutým rozhodnutím; - ministerstvo neskúmalo otázku proporcionality výsledku napadnutého rozhodnutia; - ministerstvo nezohľadnilo skutočnosť, že v konaní o dodatočné povolenie zmeny stavby, o ktorom bolo dňa 25.04.2013 vydané rozhodnutie, v ktorom vo výrokovej časti drevená pavlač nebola uvedená, ale bola zakreslená do odvolateľom predloženej projektovej dokumentácie. Podľa názoru žalobcu, ministerstvo pri vydaní napadnutého rozhodnutia malo zohľadniť, že ním zrušené rozhodnutie okresného úradu, ako aj prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu, vychádzali z právneho stavu, v ktorom žalobca na základe rozhodnutia Mesta Liptovský Mikuláš č. ÚR a SP 2013/02218-03 Šu zo dňa 25.04.2013 bol oprávnený realizovať stavbu s konzolovo riešenou pavlačou o celkovej výmere 66,50 m2, a teda zrušené rozhodnutie okresného úradu (potvrdzujúce rozhodnutie stavebného úradu) predstavovalo rozšírenie stavby o 4% oproti predchádzajúcemu právnemu stavu. Preto postup žalovaného sa vo vzťahu k právam žalobcu ako stavebníka javí ako neprimeraný. 43. K predmetnému rozkladu sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina podaním zo dňa 03.07.2017 a ďalší účastníci Y. T. a T. T. podaním zo dňa 10.07.2017. 44. O podanom rozklade podľa § 61 ods. 2 správneho poriadku rozhodol minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorý svojím rozhodnutím Číslo: 23883/2017/SL/63752-M, číslo 92/2017 zo dňa 28.09.2017 zamietol rozklad a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Uvedené rozhodnutia sú predmetom súdneho prieskumu. 45. Pre úplnosť informácií ktoré predchádzali vydaniu preskúmavaných rozhodnutí, súd odkazuje na odseky 4 a 5 tohto rozhodnutia. VIII. Právne posúdenie žaloby. 46. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§27 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 47. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 48. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 49. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 50. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 51. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 52. Podľa § 18 ods. 1 správneho poriadku, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. 53. Podľa § 18 ods. 2 správneho poriadku, konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. 54. Podľa § 19 ods. 2 správneho poriadku, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. 55. Podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku, pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. 56. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 57. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 58. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 59. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 60. Podľa § 51 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia. 61. Podľa § 32 zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a) rozhodnutie o umiestnenie stavby, b) rozhodnutie o využití územia, c) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d) rozhodnutie o stavebnej uzávere. 62. Podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu (§ 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov), d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. 63. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. 64. Podľa § 61 ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne. 65. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. stavebný zákon, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie. 66. Podľa § 62 ods. 3 zák. č. 50/1976 Zb. stavebný zákon, stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. 67. Podľa § 62 ods. 4 zák. č. 50/1976 Zb. stavebný zákon, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. 68. Podľa § 68 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením. 69. Podľa § 68 ods. 2 stavebného zákona, v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní. 70. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. 71. Podľa § 88a ods. 7 stavebného zákona, na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až § 66. 72. Podľa § 139b ods. 4 stavebného zákona, zmenami stavieb pred ich dokončením sa rozumejú zmeny vo vzťahu k stavebnému povoleniu, prípadne vo vzťahu k dokumentácii stavby overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. 73. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. IX. Závery správneho súdu. 74. Úlohou súdu bolo preskúmať, v medziach podaných námietok (konanie v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou), zákonnosť rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu, ktorými bolo vyhovené protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina č. Kd 8/17/5500-6 zo dňa 17.03.2017 a bolo zrušené rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2016/017286/KRA zo dňa 26.05.2016, ktorým bolo zamietnuté odvolanie Y. T. a T. T. proti rozhodnutiu stavebného úradu mesta Liptovský Mikuláš č. ÚR a SP 2015/01895-013/Šar zo dňa 29.01.2016, ktorým stavebný úrad dodatočne povolil zmenu stavby pred dokončením „Relaxačno- športové centrum Pavlač“. Pri takomto súdnom prieskume súd dbá na ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv a vychádza sa z predpisov platných v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia. 75. Inštitút protestu prokurátora ako mimoriadny opravný prostriedok slúži predovšetkým na odstraňovanie nezákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy na odstraňovanie nesúladu medzi ustanoveniami zákona a určitým rozhodnutím. Podaním protestu prokurátora vzniká právny vzťah medzi správnym orgánom a prokurátorom. Základným obsahom tohto vzťahu je právo prokurátora žiadať vybavenie protestu (zrušiť právoplatné rozhodnutie alebo ho nahradiť novým, ktoré bude v súlade so zákonom a ostanými všeobecne záväznými právnymi predpismi) a povinnosť správneho orgánu rozhodnúť o proteste prokurátora. Na tomto mieste správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozhodnutí z 18.03.2010 sp. zn. 8Sžo/440/2009 vo vzťahu k ustanoveniu § 249 ods. 3 OSP konštatoval „Pri podávaní žaloby zo strany prokurátora je potrebné, aby prokurátor posudzoval každý prípad so zreteľom na všetky okolnosti prípadu v zmysle proporcionality výsledku zamýšľaného žalobou a práv účastníka nadobudnutých v dobrej viere.“ 76. Správny súd v prvom rade poukazuje na skutočnosti, ktoré majú zásadný význam na preskúmavanú vec a to, že - stavebné povolenie na stavbu „Radové apartmánové domy“, na pozemku W. parc. č. XX/XX v k.ú. J., vydané stavebným úradom Mesta Liptovský Mikuláš č. ÚR a SP 2008/00811 Šu dňa 12.03.2008, nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2008; - dodatočné povolenie zmeny stavby 1. bolo vydané stavebným úradom Mesta Liptovský Mikuláš pod č. ÚR a SP 2013/02218-03 Šu dňa 25.04.2013, nadobudlo právoplatnosť dňa 26.04.2013; - dodatočné povolenie zmeny stavby 2. bolo vydané stavebným úradom Mesta Liptovský Mikuláš pod č. ÚR a SP 2015/01895-013/Šar dňa 29.01.2016, nadobudlo právoplatnosť dňa 08.06.2016; - po ukončení stavby bolo vydané na užívanie stavby kolaudačné rozhodnutie stavebným úradom Mesta Liptovský Mikuláš pod č. MsÚ/ÚR a SP/2016/04798-04/Šu dňa 15.08.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2016; - protest prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina č. Kd 8/17/5500-6 zo dňa 17.03.2017, bol podaný po nadobudnutí právoplatnosti nielen rozhodnutí o dodatočnom povolení zmeny stavby 1. a 2. ale aj po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. 77. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 6. tohto rozhodnutia, že žalovaný sa neriadil princípmi dobrej správy, predovšetkým princípu ochrany nadobudnutých práv a legitímneho očakávania, ako aj princípu proporcionality, súd vyhodnotil ako dôvodnú. Na tomto mieste súd poukazuje na úlohu orgánov verejnej správy, ktoré svojimi kompetenciami pôsobia na život spoločnosti a jednotlivých občanov. Verejná správa má byť dobrou správou, ktorej základným dokumentom je odporúčanie CM/Rec (2007) Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna 2007 o dobrej verejnej správe (ďalej len „Odporúčanie“). Odporúčanie obsahuje niekoľko základných princípov, ktorými by sa mal riadiť každý orgán verejnej správy vo vzťahu k súkromným osobám. Právo na dobrú verejnú správu potom vyjadruje právo súkromnej osoby, aby jej štát garantoval, že verejná správa bude fungovať na princípoch verejnej správy. Koncept dobrej správy obsahuje pravidlá zakotvené v právnych normách hmotnoprávnej a procesnej povahy a zároveň aj ďalšie požiadavky, ktoré síce nezaväzujú správne orgány k dobrému správaniu silou právne záväzných a vynútiteľných noriem, ale pôsobia ako štandard verejnej morálky a všeobecnej slušnosti na úrovni súčasného civilizačného vývoja. Základné princípy dobrej správy podľa Odporúčania obsahujú napríklad princíp dodržiavania zákonnosti, resp. viazanosť právom, rovného zaobchádzania, právnej istoty, vylúčenia diskriminácie, objektivity a nestrannosti, predvídateľnosti, legitímnych očakávaní, primeranosti, zodpovednosti alebo zásady činnosti správnych orgánov. Právo nikdy nemôže byť hodnotovo neutrálne, ale je tu za účelom, aby chránilo konkrétne hodnoty tým, že im dá formu právnej normy. 78. Princíp proporcionality je vyjadrený v čl. 5 bod 2 odporúčania CM/Rec (2007), ktorý ukladá povinnosť vykonávateľom verejnej správy ovplyvňovať práva alebo záujmy súkromných osôb len tam, kde je to nevyhnutné a to len v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie požadovaného cieľa. V rámci súdneho prieskumu princíp proporcionality znamená pri rozhodovaní súdu hľadať spravodlivú rovnováhu medzi cieľom a použitými prostriedkami. Právny význam princípu proporcionality tkvie v tom, že je vodítkom v prípade ak verejná správa v rámci výkonu svojej právomoci zasahuje do subjektívneho práva alebo slobody súkromnej osoby. Princíp súčasne nepriamo odpovedá na otázku, čo možno považovať za rozumnú a ospravedlniteľnú mieru verejno-mocenského zásahu podmieneného verejným záujmom. Samotný princíp proporcionality stojí na troch kritériách, a to kritérium vhodnosti, kritérium potrebnosti a kritérium porovnania dotknutých v kolízii stojacich základných práv. 79. Kritérium vhodnosti znamená, že súd skúma, či inštitút ktorý obmedzuje určité základné právo umožňuje dosiahnuť stanovený cieľ. V danom prípade súd skúma, či zrušením napadnutého rozhodnutia dôjde k ochrane oprávnených záujmov žalobcu, ktoré namieta v žalobe. Pri tomto kritériu súd dospel k záveru, že zrušením napadnutého rozhodnutia dôjde k vyriešeniu porušenia práv žalobcu, keďže stavba realizovaná v zmysle dodatočného povolenia zmeny 2 v zmysle rozhodnutia zo dňa 29.01.2016 (právoplatné dňa 08.06.2016) a ktorá bola skolaudovaná v zmysle rozhodnutia zo dňa 15.08.2016 (právoplatné dňa 17.08.2016), bola vo všetkých štádiách stavebného konania posudzovaná stavebným úradom, ktorý všetky podklady posudzoval v zmysle § 62 ods.1 v spojení s § 68 stavebného zákona a preto údajné pochybenie stavebného úradu pri výpočte indexu zastavanosti, nie je možné bez relevantnej právnej úpravy a predloženia dôkazov, preniesť na ťarchu žalobcu ako stavebníka. A v konečnom dôsledku nová reálna situácia predstavuje rozšírenie stavby o 4% oproti predchádzajúcemu právnemu stavu, čo podľa názoru súdu je možné tolerovať, keďže nejde o extrémne neprimerané rozšírenie stavby, čo nie je v rozpore ani s verejným záujmom. 80. Kritérium potrebnosti znamená, že súd skúma, či by sa stanovený cieľ nemohol dosiahnuť inými opatreniami umožňujúcimi dosiahnuť rovnakého cieľa bez toho, aby došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. V tomto smere súd dospel k záveru, že ochranu práv žalobcu ako stavebníka, nie je možné dosiahnuť inými efektívnejšími prostriedkami, ako podaním predmetnej správnej žaloby. 81. Kritérium porovnania dotknutých v kolízii stojacich práv, správny súd vzal do úvahy skutočnosť, že napadnuté prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutia zasahujú do práva žalobcu na ochranu jeho práv ako stavebníka, vyplývajúce z rozhodnutia o dodatočnom povolení zmeny stavby 2 zo dňa 29.01.2016 (právoplatné dňa 08.06.2016) tým, že stavba je už realizovaná a skolaudovaná (kolaudačné rozhodnutie právoplatné dňa 17.08.2016). Za danej situácie by mohlo dôjsť k zásahu do práva žalobcu na ochranu jeho vlastníckych práv k realizovanej stavbe na základe právoplatného dodatočného povolenia stavby, k zrušeniu právoplatného kolaudačného rozhodnutia a tým následne nemožnosť užívať stavbu na účel pre ktorý bola postavená. Obsahom naplnenia princípu proporcionality je, aby súd v rámci prieskumnej činnosti rozhodol tak, aby jeho rozhodnutie ktorým vyhovie žalobe a zruší rozhodnutie správneho orgánu nespôsobil ešte horší následok aký nastal vydaním rozhodnutia správneho orgánu, ktorým mali byť porušené resp. normy verejného práva pri posudzovaní zastavanosti daného územia. Súd dospel k záveru, že je potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutia, nakoľko by vo vzťahu k žalobcovi ako stavebníkovi bol zásadne porušený princíp právnej istoty a proporcionality, pričom princíp proporcionality tiež možno odvodiť z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a aj z čl. 13 ods. 4 Ústavy SR (hľadať spravodlivú rovnováhu medzi cieľom a použitými prostriedkami). Žalobca ako stavebník by nemohol užívať stavbu, ktorú realizoval v zmysle právoplatného dodatočného povolenia zmeny 2, a po ukončení realizácie a po právoplatnom kolaudačnom rozhodnutí, oprávnene očakával, že nebude jeho právo stavbu užívať nikým a ničím obmedzované a spochybňované. V preskúmavanej veci sa správne orgány dostatočne, resp. vôbec nevysporiadali so stretom verejného záujmu pri dodržaní regulatív pri výpočte indexu zastavanosti stavebným úradom v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby 2 zo dňa 29.01.2016 a súkromným záujmom žalobcu ako stavebníka. Čl. 1 ods. 1 Ústavy SR v sebe zahŕňa požiadavku na jasnosť, zrozumiteľnosť a predvídateľnosť právnych noriem, predvídateľnosť postupu orgánu verejnej moci, ochranu práv nadobudnutých v dobrej viere a zákaz retroaktivity právnych noriem. Súdu sa javí, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie porušujú zásadu dobrej správy, keď bez náležitého odôvodnenia vyhoveli protestu prokurátora, keď bez kontextu správnej úvahy, prekvapivo, konštatovali napriek právoplatným rozhodnutiam o dodatočnom povolení zmeny stavby 2 a právoplatného kolaudačného konania, že žalobca ako stavebník nemohol konať v dobrej viere. 82. K samotnému protestu prokurátora, súd uvádza, že je potrebné posudzovať každý prípad so zreteľom na všetky jeho okolnosti, v zmysle proporcionality výsledku protestu prokurátora a práv účastníka stavebného konania nadobudnutých v dobrej viere. Ide o názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 8 Sžo 440/2009 zo dňa 18. marca 2010, kde sa najvyšší súd zaoberal obsahom oprávnení prokurátora v správnom konaní. V dôvodoch rozhodnutia uviedol „Prokurátor pri podaní žaloby postupuje v súlade s § 249 ods. 3 OSP tak, aby práva, nadobudnuté v dobrej viere, boli čo najmenej dotknuté. Táto podmienka predstavuje osobitnú náležitosť žaloby. V preskúmavanom prípade nemohol Najvyšší súd SR žalobným dôvodom prokurátora vyhovieť, keďže práva vedľajšieho účastníka by boli dotknuté vo väčšom rozsahu než predpokladá citovaný § 249 ods. 3 OSP.“ Ďalej najvyšší súd uvádza „Uplatnenie princípov dobrej správy v praxi, okrem iného znamená, že pri rozhodovaní správny orgán musí vychádzať z princípov ochrany nadobudnutých práva legitímneho očakávania, ako aj z princípu proporcionality. Účastník konania postupoval v súlade s pokynmi správneho orgánu, preto by bolo v rozpore s týmito princípmi dobrej správy v tomto konkrétnom prípade, ak by sa vyhovelo dôvodom uvedeným v žalobe.“ Uvedené rozhodnutie je možné analogicky použiť aj pre preskúmavanú vec. Podľa názoru súdu, žalovaný mal dôsledne zvážiť, či dobromyseľne nadobudnuté práva žalobcu nebudú jeho rozhodnutím neprimerane dotknuté. V tomto smere mal žalovaný podstatu problému podrobiť testu proporcionality a poskytnúť účastníkom konania uspokojivé odôvodnenie obsahujúce relevantnú správnu úvahu a nie len prevziať právnu a odbornú argumentáciu prokurátora. 83. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 9. tohto rozhodnutia, keď žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia k námietkam žalobcu ohľadom ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv, otázky proporcionality a nezohľadnenia právneho stavu založeného rozhodnutím o zmene stavby 1, len poukázal na zrušenie rozhodnutia o zmene stavby 1 rozhodnutím ministerstva pod č. 19822/2016/B625- SV/56621/GE zo dňa 22.09.2016, súd vyhodnotil ako dôvodnú. Podľa názoru súdu, v tejto súvislosti je podstatná skutočnosť, ktorú žalovaný nezobral vôbec do úvahy, že predmetné zrušujúce rozhodnutie o zmene stavby 1 pod č. 19822/2016/B625-SV/56621/GE zo dňa 22.09.2016, bolo vydané v čase, kedy už bolo právoplatné rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby 2 zo dňa 29.01.2016 (právoplatné dňa 08.06.2016) ako aj kolaudačné rozhodnutie zo dňa 15.08.20126 (právoplatné dňa 17.08.2016). Táto esenciálna skutočnosť má bezpochyby dopad na vyhodnotenie ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv žalobcu rozhodnutím o zmene stavby 2 ako aj otázku proporcionality, ktoré v kontexte uvedeného zrušujúceho rozhodnutia o zmene stavby 1 zo dňa 22.09.2016 žalovaný v svojich rozhodnutiach vôbec nezohľadnil. 84. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 10. tohto rozhodnutia, že žalovaný v svojom odôvodnení konštatoval, že stavebník pri realizácii stavby vykonal zmeny bez právoplatného rozhodnutia stavebného úradu, vyúsťujúce do pôdorysného rozšírenia stavby a premiestnenia schodiska, čo vylučuje dobromyseľnosť žalobcu ako stavebníka, súd vyhodnotil ako dôvodnú. V tejto súvislosti možno skutočne vyvodiť záver, keďže zmysle rozhodnutia o zmene stavby 1 bol žalobca ako stavebník oprávnený uskutočniť stavbu s drevenou pavlačou vrátane nástupných schodísk, ktorou bola stavba pôdorysne rozšírená o 66,50 m2, t.j. na 478,50 m2 (412,00 m2 + 66,50 m2), že pri následnom rozšírení pavlače a nástupných schodísk celkovo na 85,75 m2, t.j. rozšírene o 4%, žalobca mohol očakávať, že uvedené zmeny, budú povolené rozhodnutím o dodatočnom povolení zmeny stavby 2, čo v konečnom dôsledku bolo naplnené rozhodnutím o dodatočnom povolení zmeny stavby 2 zo dňa 29.01.2016. V tejto časti, kde žalovaný vylúčil dobromyseľnosť žalobcu v otázke práv vyplývajúcich z rozhodnutia o zmene stavby 1 a rozhodnutia o zmene stavby 2, vychádza rozhodnutie žalovaného z nesprávneho a nedostatočného právneho posúdenia veci. 85. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 11. tohto rozhodnutia, že porušovanie podmienok stavebného povolenia stavebníkom, nemôže byť dôvodom na zrušenie samotného stavebného povolenia, súd vyhodnotil ako dôvodnú. Súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že stavebný zákon inštitút zrušenia stavebného povolenia nepozná, pričom zmenu stavby je možné realizovať cez inštitút zmeny stavby pred dokončením. V prípade keď stavebný úrad zistí, že stavba je realizovaná v rozpore so stavebným povolením, stavebný úrad postupuje v zmysle § 88, § 88a, §105 a § 106 stavebného zákona. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že výkon štátneho stavebného dohľadu ako aj konanie o dodatočnom povolení zmeny stavby sú dve samostatné konania, ktoré nie je možné z hmotnoprávneho ani z procesného dôvodu spojiť. Je zrejmé, že na konanie o dodatočnom povolení zmeny stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až § 66 upravujúce stavebné konanie, pričom stavebný úrad môže nariadiť v tomto konaní odstránenie stavby za splnenia zákonných podmienok ustanovených v § 88a ods. 2 stavebného zákona a to v prípade, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom a záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. O takúto situáciu však v preskúmavanej veci nejde, nakoľko stavebný úrad pri vydávaní rozhodnutia o dodatočnom povolení zmene stavby 2, prioritne posudzoval súlad stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou a to z hľadiska súladu s funkčným využitím územia, záväzných limitov a regulatívov (§ 62 ods. 1 písm. a) v spojení s § 39 ods. 1 stavebného zákona). 86. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 12. tohto rozhodnutia, že žalovaný neriešil a ani sa nevysporiadal s údajným rozporom medzi verejným záujmom a požiadavkou ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv žalobcu k stavbe ako takej, vyplývajúcich z právoplatných rozhodnutí o zmene stavby 1, o zmene stavby 2 a kolaudačného rozhodnutia a to v prospech dobromyseľne nadobudnutých práv žalobcu, súd vyhodnotil ako dôvodnú. Vo vzťahu k tejto námietke správny súd odkazuje na odôvodnenie odsekov 82. a 83. tohto rozhodnutia. 87. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 13. tohto rozhodnutia, že žalovaný nezohľadnil skutočnosť, keď v čase vydania napadnutých rozhodnutí, žalobca ako stavebník už stavbu dokončil a stavebným úradom bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, ktoré už nadobudlo právoplatnosť, a to v súlade s princípom dobrej verejnej správy, súd vyhodnotil ako dôvodnú. Vo vzťahu k tejto námietke správny súd odkazuje na odôvodnenie odsekov 77. a 81. tohto rozhodnutia. 88. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 14. tohto rozhodnutia, keďže pre správny orgán je rozhodujúci právny a skutkový stav existujúci v čase vydania rozhodnutia, stavebný úrad v kolaudačnom konaní skúmal súlad uskutočnenia stavby s právoplatným rozhodnutím o zmene stavby 2. A keďže kolaudačné rozhodnutie je právoplatné, preto prípadné následné zrušenie rozhodnutia o zmene stavby 2, nič nezmení na vecnej správnosti kolaudačného rozhodnutia, inak by došlo k porušeniu dobromyseľne nadobudnutých práv žalobcu, súd vyhodnotil ako dôvodnú. Súd dal za pravdu žalobcovi, že pre správny orgán je rozhodujúci stav existujúci v čase vydania rozhodnutia, čo znamená, že stavebný úrad v kolaudačnom konaní skúma v podstate len to, či stavba bola vykonaná v súlade so stavebným povolením, či boli dodržané zastavovacie podmienky určené územným plánom alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení, skúma či realizovanie stavby a jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. Súd vo vzťahu k tejto námietke ďalej odkazuje na odôvodnenie odsekov 83. a 84. tohto rozhodnutia. 89. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením krajskej prokuratúry uvedeným v odseku 28. tohto rozhodnutia, že stavebný úrad v rozpore so zákonom, rozhodnutím č. ÚR a SP 2011/02071-11 Šu zo dňa 11.04.2013 zastavil konanie o dodatočnom povolení stavby „Radový apartmánový dom - zmena stavby“. Podľa názoru súdu, stavený zákon totiž v § 60 ods. 2 písm. e) jednoznačne upravuje postup stavebného úradu a procesné práva účastníkov konania (odlišne od všeobecnej úpravy správneho konania), keď umožňuje stavebnému úradu zastaviť stavebné konanie aj vtedy, ak stavebník vezme žiadosť o stavebné povolenie späť. Takáto situácia nastala vo veci, keď žalobca ako stavebník, podal dňa 28.03.2011 na stavebný úrad mesta Liptovský Mikuláš žiadosť o dodatočné povolenie stavby „Radový apartmánový dom - zmena stavby“, ktorú dňa 09.04.2013 vzal späť a následne stavebný úrad mesta Liptovský Mikuláš svojím rozhodnutím č. ÚR a SP 2011/02071-11 Šu zo dňa 11.04.2013 zastavil konanie o dodatočnom povolení stavby. 90. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní rozhodnutí a postupu správnych orgánov v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP ako nezákonné zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je viazaný vysloveným právnym názorom súdu (§ 191 ods. 6 SSP), vo veci bude postupovať v naznačenom smere a opätovne rozhodne. X . Trovy konania. 91. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Ďalším účastníkom súd právo na náhradu trov konania nepriznal, žiadne trovy konania si neuplatnili a v zmysle obsahu spisu im žiadne nevznikli. Krajskej prokuratúre v Žiline súd právo na náhradu trov konania nepriznal, žiadne trovy konania jej nevznikli (je súčasťou sústavy štátnych orgánov). 92. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).