Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/3/2018 z 10. 6. 2020

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/3/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200015
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200015.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek
senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: PRIMA BUSINESS, spol.
s r.o., Družstevná 1177/8, Komárno, zastúpený advokátkou: JUDr. Lívia Kňažiková, Nám. M.R.Štefánika
6, Komárno proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 102187498/2017 zo dňa 16.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred orgánom verejnej správy a rozhodnutie žalovaného

1.Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2012.

2. Žalobca si v zdaňovacom období december 2012 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z
faktúr vystavených daňovým subjektom W. V. s.r.o., H.: XX XXX XXX, uvedených v tabuľke na strane
4 prvostupňového rozhodnutia.

3. Podľa oznámenia o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu alebo jeho časti zo dňa 28.02.2013 bolo žalobcovi oznámené, že dňa 21.03.2013 sa začne u
neho daňová kontrola za zdaňovacie obdobie december 2012.

4. Žalobca dňa 14.3.2011 doručil Daňovému úradu Bratislava I splnomocnenie, ktorým splnomocnil na
zastupovanie v konaní Mgr. U. Z..

5. Podľa zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej podľa § 19 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe
daní (daňový poriadok) sa dňa 27.03.2013 uskutočnilo ústne pojednávanie, ktorého sa za žalobcu
zúčastnil konateľ spoločnosti. Predmetom ústneho pojednávania bolo predloženie daňových a ostatných
súvisiacich dokladov k daňovej kontrole. Žalobca zodpovedal otázky správcu dane a predložil doklady
vymenované v zápisnici.



6. Dožiadaním zo dňa 10.04.2013 Daňový úrad Bratislava žiadal Daňový úrad Trnava o vykonanie
miestneho zisťovania daňového subjektu W. V., s.r.o., s vymedzením okruhu preverovaných skutočností.
Dožiadanie bolo doručené Daňovému úradu Trnava dňa 16.04.2013, odpoveď na dožiadanie bola
doručená Daňovému úradu Bratislava dňa 26.06.2013.

7. Dožiadaním zo dňa 12.04.2013 Daňový úrad Bratislava žiadal Daňový úrad Prešov o vykonanie
miestneho zisťovania u daňového subjektu W. Y. W., s.r.o. s vymedzením okruhu preverovaných
skutočností, odpoveď na dožiadanie bola doručená Daňovému úradu Bratislava listom zo dňa
17.05.2013. Prílohou tohto listu bola zápisnica o miestnom zisťovaní č. 970141/5/1609022/2013, ako aj
zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9701401/5/1822425/2013.

8. Rozhodnutím zo dňa 17.04.2013 Daňový úrad Bratislava prerušil daňové kontroly dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia august 2012 - december 2012 u žalobcu odo dňa 22.04.2013 z dôvodu
podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 15.04.2013. Oznámenie bolo doručené
zástupkyni žalobcu U. Z. dňa 03.05.2013.

9. Žalobca listom zo dňa 06.08.2013 požiadal o nahliadnutie do spisu, ktoré mu bolo umožnené dňa
21.08.2013, o čom bol spísaný úradný záznam zo dňa 21.08.2013.

10. Dňa 19.09.2013 bola správcovi dane zaslaná Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky odpoveď
na medzinárodnú výmenu daňových informácií týkajúca sa maďarského daňového subjektu S. W. - I.
S.. (číslo listu 12 administratívneho spisu).

11. Listom zo dňa 20.09.2013 požiadal žalobca správcu dane o vyjadrenie sa k priebehu daňovej
kontroly. Správca dane na list žalobcu zo dňa 20.09.2013 reagoval písomným vyjadrením zo dňa
30.09.2013, v ktorom stručne zosumarizoval priebeh daňovej kontroly.

12. Listom zo dňa 25.09.2013 správca dane zaslal žalobcovi oznámenie, podľa ktorého dňa 19.09.2013
pominuli dôvody, pre ktoré sa daňové kontroly u žalobcu prerušili, keďže dňa 19.09.2013 správca dane
obdržal odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, čím pominuli prekážky, pre ktoré sa
kontrola prerušila.

13. Rozhodnutím zo dňa 30.09.2013 správca dane prerušil daňové kontroly dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie august 2012 - december 2012 u žalobcu odo dňa 03.10.2013 z dôvodu, že začalo
konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia a touto skutočnosťou je podanie žiadosti
o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 26.09.2013. Rozhodnutie bolo zástupkyni žalobcu doručené
dňa 09.10.2013.

14. Oznámením zo dňa 27.11.2013 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 26.11.2013 pominuli dôvody,
pre ktoré sa kontrola prerušila. Oznámenie bolo doručené zástupkyni žalobcu dňa 04.12.2013.

15. Rozhodnutím zo dňa 05.12.2013 správca dane prerušil daňové kontroly dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie august 2012 - december 2012 u žalobcu odo dňa 10.12.2013 z dôvodu podania
dvoch žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 04.12.2013. Rozhodnutie bolo doručené
zástupkyni žalobcu dňa 11.12.2013.

16. Oznámením zo dňa 17.03.2014 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 05.03.2014 pominuli
dôvody, pre ktoré sa daňové kontroly prerušili, nakoľko v tento deň správca dane obdržal odpoveď
na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií a pominuli prekážky, pre ktoré sa kontrola prerušila.
Zástupkyňa žalobcu si oznámenie v úložnej lehote neprevzala a správcovi dane sa vrátila dňa
16.04.2014 ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote.

17. Rozhodnutím zo dňa 08.04.2014 Daňový úrad Bratislava prerušil daňové kontroly dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie august, november a december 2012 u žalobcu odo dňa 10.04.2014 z
dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 07.04.2014. Zástupkyňa žalobcu
Mgr. U. Z. si zásielku neprevzala v odbernej lehote a na daňový úrad bola vrátená dňa 7.5.2014.



18. Oznámením zo dňa 17.07.2014 správca dane oznámil žalobcovi, že pominuli dôvody, pre ktoré sa
daňové kontroly žalobcu prerušili, a to dňa 20.06.2014, kedy správca dane obdržal odpoveď na žiadosť
o medzinárodnú výmenu informácií. Oznámenie bolo doručené zástupkyni žalobcu dňa 08.08.2014.

19. Rozhodnutím zo dňa 24.07.2014 Daňový úrad Bratislava prerušil daňové kontroly na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobia august,
november a december 2012 u žalobcu odo dňa 30.07.2014, teda z dôvodu podania žiadosti o
medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 23.07.2014. Rozhodnutie prevzala zástupkyňa žalobcu Mgr.
U. Z..

20. Žalobca dňa 25.3.2015 doručil daňovému úradu Dohodu o plnomocenstve z 10.2.2015, ktorou
splnomocnil Mgr. X. P. na jeho zastupovanie v daňovom konaní.

21. Oznámením zo dňa 11.05.2015 správca dane na základe žiadosti žalobcu o vyjadrenie sa k priebehu
daňovej kontroly zo dňa 15.04.2015 oboznámil žalobcu o priebehu daňovej kontroly, ktoré bolo doručené
zástupkyni žalobcu Mgr. X. P. dňa 06.07.2015.

22. Dňa 12.5.2015 žalobca vypovedal zastupovanie Mgr. X. P.. Toto oznámenie o vypovedaní zmluvy
o zastupovaní nie je opatrené pečiatkou daňového úradu s dátumom, kedy bolo daňovému úradu
doručené.

23. Listom zo dňa 15.06.2015 Daňový úrad Bratislava oznámil žalobcovi, že dňa 05.06.2015 pominuli
dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, nakoľko dňa 05.06.2015 správca dane obdržal odpoveď
na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Oznámenie bolo doručené Mgr. X. P. dňa 06.07.2015.

24. Rozhodnutím Daňového úradu Bratislava zo dňa 23.06.2015 Daňový úrad Bratislava od 7.7.2015
prerušil kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti - daň
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2012 z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti
rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, správca dane podal dňa 22.06.2015 žiadosť o medzinárodnú
výmenu daňových informácií. Rozhodnutie bolo doručené Mgr. X. P. dňa 6.7.2015.

25. Rozhodnutím zo dňa 02.11.2015 Daňový úrad Bratislava prerušil daňovú kontrolu na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie december 2012 od 06.11.2015, nakoľko správca dane dňa 22.06.2015 podal
žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Rozhodnutie bolo doručené Mgr. X. P. dňa
6.7.2015. Rozhodnutie bolo doručené Mgr. U. Z. dňa 18.11.2015.

26. Oznámením správcu dane zo dňa 18.5.2016 bolo zástupkyni žalobcu Mgr. A.Z. oznámené dňa
24.05.2016, že dňa 18.05.2016 bola na Daňovom úrade Bratislava spísaná zápisnica o vydaní veci
podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku a doklady žalobcu boli vydané príslušníkom NAKA za august,
október, november a december 2012 dňa 18.05.2016.

27. Finančné riaditeľstvo e-mailom zo dňa 10.06.2016 zaslalo správcovi dane odpoveď na žiadosť o
medzinárodnú výmenu informácií.

28. Oznámením zo dňa 13.6.2016 doručeným zástupkyni žalobcu Mgr. A.Z. dňa 20.6.2016 správca dane
oznámil žalobcovi, že dňa 10.6.2016 obdržal odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií,
a teda pominuli prekážky, pre ktoré sa kontrola prerušila.

29. V zmysle úradného záznamu spísaného Daňovým úradom Bratislava dňa 30.06.2016, z ktorého
vyplýva, že zamestnanci správcu dane vyhotovili overené kópie dokumentov - výzva zo dňa 20.10.2015,
odpoveď zo dňa 30.11.2015 a zo spisov z daňových kontrol DPH vyhotovili overené kópie dokumentov,
ktoré sú uvedené v predmetnom úradnom zázname založenom na čísle listu 38 administratívneho spisu.

30. Oznámením zo dňa 20.07.2016 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 15.08.2016 na Daňovom
úrade Bratislava môže uplatniť svoje právo v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, t.j. vyjadriť
sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia, alebo navrhnúť, aby



v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, ktoré oznámenie bolo doručené zástupkyni žalobcu dňa
03.08.2016.

31. Podľa zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 15.08.2016 sa tohto ústneho pojednávania zúčastnil
žalobca, jeho splnomocnený zástupca a traja zamestnanci správcu dane. Správca dane oboznámil
daňový subjekt so zisteniami, ktoré vyplynuli z daňovej kontroly. Následne žalobca majúci konať
prostredníctvom splnomocneného zástupcu uviedol, že z postupov správcu dane ako aj so zistenými
výsledkami správcu dane nesúhlasí a bude dokladať ďalšie dôkazy a vyjadrenia. Uviedol, že neboli
dodržané ustanovenia § 46 daňového poriadku a má za to, že daňová kontrola nebola v súlade
so zásadami daňového poriadku. Zamestnanci správcu dane doručili zástupcovi žalobcu výzvu na
vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 15.08.2016 spolu s protokolom zo dňa
15.08.2016. Žalobca bol súčasne poučený v zmysle ust. § 30 ods. 4 daňového poriadku, že ak odmietne
prijať písomnosť, je táto doručená dňom, keď bolo prijatie odmietnuté. Poučeniu porozumel, čo potvrdil
svojím podpisom.

32. Z vykonanej daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 103711484/2016/9104402/1048 zo dňa
15.08.2016.

33. Listom zo dňa 15.08.2016 bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole,
na čo žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 05.09.2016.

34. Podľa úradného záznamu zo dňa 14.10.2016 sa dňa 15.08.2016 dostavil na Daňový úrad Bratislava
konateľ žalobcu a jeho splnomocnená zástupkyňa a to za účelom ústneho pojednávania, pričom v
rámci ústneho pojednávania splnomocnená zástupkyňa žalobcu požiadala o nahliadnutie do spisov za
zdaňovacie obdobie november 2012 a december 2012. Správca dane jej predložil na nazretie všetky
požadované spisové obaly, konateľ žalobcu ako aj splnomocnená zástupkyňa si vyhotovili kópie do
mobilu z predložených spisových obalov.

35. Listom zo dňa 04.11.2016 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 29.11.2016 o 10,00 hod. sa na
Daňovom úrade Bratislava uskutoční prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k
zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 15.08.2016.

36. Podľa úradného záznamu zo dňa 23.11.2016 sa zástupkyňa žalobcu ospravedlnila, že sa nemôže
v termíne ústneho pojednávania dostaviť, t.j. dňa 29.11.2016, a preto bol dohodnutý náhradný termín
ústneho pojednávania na deň 02.12.2016 o 12,30 hod.

37. Listom zo dňa 02.03.2017 Daňový úrad Bratislava oznámil žalobcovi, že na základe jeho žiadosti o
zabezpečenie možnosti realizácie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu, že daňové,
účtovné a všetky súvisiace doklady žalobcu, ktoré boli správcovi dane predložené k vykonaniu daňových
kontrol za zdaňovacie obdobia august, október - december 2012, boli vydané podľa § 89 ods. 1
Trestného poriadku orgánom činným v trestnom konaní, o čom bol upovedomený žalobca oznámením
zo dňa 18.05.2016 a táto písomnosť mu bola doručená dňa 24.05.2016. Súčasne bol upovedomený
o tom, že môže využiť svoju zákonnú možnosť nahliadnuť do spisu vedeného Prezídiom Policajného
zboru, Národná kriminálna agentúra, Národná jednotka finančnej polície, expozitúra Bratislava. Tento
list bol zástupkyni žalobcu doručený dňa 23.03.2017.

38. Podľa zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 19.04.2017 sa ústneho pojednávania zúčastnili za
žalobcu jeho konateľ a splnomocnená zástupkyňa žalobcu a za daňový úrad traja zamestnanci správcu
dane. Predmetom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu zo dňa
15.08.2016 z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2012 vykonanej u žalobcu. Obsahom
zápisnice je vyjadrenie k protokolu zo dňa 15.08.2016, a to jednotlivé námietky žalobcu. Podľa správcu
dane doručené pripomienky, námietky a návrhy uvedené vo vyjadrení sa k protokolu zo dňa 15.08.2016
neobsahujú žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu výsledkov zistení z vykonanej
daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2012, spísaných v
protokole zo dňa 15.08.2016, kedy správca dane u žalobcu zistil, že uplatnením oslobodenia od dane v
zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. v prípade deklarovaných odberateľov Q. S.r.l., S. W. - I. S.., Z. H.
I. J. pri nesplnení podmienok tohto oslobodenia došlo k porušeniu § 19 ods. 1 v nadväznosti na ust. § 8
ods. 1, § 13 ods. 1 písm. c) a zároveň § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v



znení neskorších predpisov. Žalobca zas uviedol, že trvá na tom, aby to potvrdili navrhovaní svedkovia :
p. G., D. V., S. V. O., W. S., Q. D., Q. B., dodávateľ W. V. s.r.o. - p. X. A., Q. S. a Q. O.. V závere žalobca
uviedol, že trvá na tom, že zápisnica je nezákonná.

39. Dňa 24.05.2017 v zmysle zápisnice o ústnom pojednávaní žalobca spolu so svojou zástupkyňou
nazreli do daňového spisu žalobcu a zhotovili si kópie do mobilu, týkajúce sa zdaňovacieho obdobia
december 2012.

40. Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 100723135/2017 zo dňa 27.04.2017 podľa § 68 ods. 6
daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu XX.XXX,XX eura na dani z
pridanej hodnoty a súčasne znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2012 zo sumy
XXX.XXX,XX eura na XX.XXX,XX eura (ďalej aj prvostupňové rozhodnutie), nakoľko zistil, že uplatnením
oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v prípade deklarovaných odberateľov Q.
S.r.l., S. W. I. S.. a Z. H. I. J. pri nesplnení podmienok tohto oslobodenia, došlo k porušeniu § X9 ods. 1
v nadväznosti na ustanovenia § 8 ods. 1, § 13 ods. 1 písm. c) a zároveň § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

41. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
102187498/2017 zo dňa 16.10.2017 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil s odôvodnením, že
správca dane prijal záver k predmetnej veci na základe výsledkov, ktoré boli zistené v priebehu výkonu
daňovej kontroly, ktoré boli správcom dane uskutočňované v súlade so všeobecne záväznými predpismi.
Žalovaný na základe posúdenia predloženého spisového materiálu a námietok uvádzaných v odvolaní
dospel k záveru, že správca dane pri daňovej kontrole a vyrubovacom konaní postupoval v zmysle
platných právnych predpisov, dôsledne posudzoval dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval podľa zásady voľného hodnotenia
dôkazov, t.j. hodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo v zmysle § 3
ods. 3 daňového poriadku.

II.
Žaloba

42. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.01.2018 domáhal
preskúmania rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého a aj druhého stupňa, ktoré považoval za
nezákonné z nasledujúcich dôvodov:

43. Žalovaný sa nezaoberal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu správne, úplne, určito, zrozumiteľne a bez zákonného skúmania prevzal
domnienky a názory prvostupňového orgánu a jeho rozhodnutie potvrdil. Žalovaný nekonal v súlade s §
74 ods. 2 daňového poriadku a konal v rozpore so základnými zásadami správy daní kodifikovanými v §
3 daňového poriadku. Z tohto dôvodu je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné, zistenie skutkového
stavu je nepostačujúce, uvádzané údaje sú v rozpore so skutkovým stavom, čo má za následok
nesprávne právne posúdenie veci.

44. Žalobca vo svojom odvolaní namietal aj :

1/ nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Daňová kontrola trvala takmer 3 a 1 roka, ukončená
bola protokolom z daňovej kontroly zo dňa 15.08.2016 a daňová kontrola začala dňa 21.03.2013.

Žalovaný odignoroval námietku k poslednému prerušeniu daňovej kontroly rozhodnutím zo dňa
02.11.2015, daňová kontrola sa prerušila od 06.11.2015 z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti
rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia. Podľa odôvodnenia však dôvodom prerušenia bolo, že správca
dane podal dňa 22.06.2015 žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Daňový poriadok rozlišuje
dôvody prerušenia daňového konania a daňovej kontroly, ktorými sú konanie o predbežnej otázke,
konanie o inej skutočnosti na vydanie rozhodnutia a potreba získať informácie spôsobom podľa
osobitného predpisu. Z odôvodnenia rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly je zrejmé, že k prerušeniu
nedošlo z dôvodu konania o inej skutočnosti, ale z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu
informácií. V čase vydania rozhodnutia však neexistoval dôvod prerušenia daňovej kontroly - konanie o



inej skutočnosti. Podľa žalobcu teda neboli splnené podmienky na prerušenie daňovej kontroly, a preto
toto rozhodnutie bolo nezákonné a nemohlo vyvolať účinky v zmysle ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku.

Na správcom dane zaslanú žiadosť o MVI č. 991422/2015/9104402/Glo, Mate, bola zahraničnou
daňovou správou zaslaná odpoveď už dňa 05.08.2015, t.j. daňové orgány SR touto odpoveďou v
čase vydania rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly už disponovali. Nebola teda splnená zákonná
podmienka na prerušenie daňovej kontroly, že je potrebné vyžiadať informácie spôsobom podľa
osobitného predpisu, t.j. prostredníctvom MVI. Je nepravdepodobné, že by žalovaný, ktorý odpoveďou
disponoval už od 05.08.2015, túto bezodkladne nepostúpil správcovi dane. Tvrdenie správcu dane, že
túto odpoveď získal až dňa 10.06.2016, právne neobstojí. Žiadosť o MVI bola zaslaná z Finančného
riaditeľstva SR už dňa 01.07.2015 a v zmysle nariadenia Rady č. 904/2010 v znení nariadenia Rady
č. 517/2013 lehota na odpoveď zahraničnej daňovej správy je 3 mesiace a v odôvodnených prípadoch
môže byť dlhšia. Ak teda správca dane chcel prerušiť daňovú kontrolu v mesiaci november 2015, bol
povinný zistiť, v akom stave je vybavenie jeho žiadosti o MVI.

Žalovaný taktiež neskúmal ani námietku v prípade skoršieho rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly
č. 9104402/5/3603427/2014, keď neobstojí trvanie dôvodu na prerušenie daňovej kontroly až do
05.06.2015, nakoľko odpoveď zahraničnej správy bola doručená už 24.04.2015.

Podľa žalobcu od momentu obdržania odpovede už nie je splnená zákonná podmienka na prerušenie
daňovej kontroly. Prípadné úkony smerujúce k prekladu odpovede sú už úkonmi slovenských daňových
orgánov a nie výsledkom zahraničnej spolupráce. Je nepravdepodobné, že správca dane touto
odpoveďou mohol disponovať až od 05.06.2015 a žiaden dôkaz o tejto skutočnosti sa v spise žalovaného
nenachádzal.

V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR č. III.ÚS 24/2010-57, podľa ktorého
nerešpektovanie maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly je porušením zásady primeranosti a zásady
zákonnosti v daňovom konaní, preto protokol z daňovej kontroly pri nerešpektovaní maximálnej dĺžky jej
trvania má povahu nezákonného dôkazu, ktorý v konaní nemôže byť použitý. Správca dane dodržiavanie
maximálnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly legálne obišiel cez zneužitie inštitútu prerušenia
daňovej kontroly, keď daňovú kontrolu prerušoval postupne, vždy po obdržaní odpovede za každého
odberateľa v inom čase, pričom odpovede neboli závislé na sebe a žiadosti o MVI mohli byť zaslané
v rovnakom čase.

45.
2/ žalobca v odvolaní namietal aj porušenie práva na informácie a tým aj práva na spravodlivý proces.
Správca dane nesprístupnil žalobcovi dôkazy, na ktoré sa vo svojom rozhodnutí odvoláva. Tieto dôkazy
si musel zaobstarať z výsledkov daňových kontrol za iné zdaňovacie obdobia. V priebehu daňovej
kontroly bol žalobca informovaný o jej stave len 21.08.2013 a 15.08.2016 v deň doručenia protokolu.
Ani raz nebol správcom dane oboznámený v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku o pochybnostiach,
ktoré mal z výsledku daňovej kontroly.

Zo zápisnice vyhotovenej pri nahliadaní do spisu dňa 24.05.2017 je zrejmé, že spis predkladaný
žalobcovi bol neúplný, čím mu bolo odňaté právo v zmysle § 23 ods. 1 daňového poriadku nahliadnuť do
spisu. Bola mu poskytnutá len kópia spisového obalu obsahujúca zoznam súboru listín, ktoré sa v spise
nachádzali. Spis neobsahoval odpovede na žiadosti o MVI, obsahoval iba žiadosti adresované správcom
dane Finančnému riaditeľstvu SR. Spis neobsahoval ani podklady, dôkazy, podania a vyjadrenia
predkladané žalobcom. Pri absencii týchto listín v spise nemohlo dôjsť k vydaniu rozhodnutia na základe
objektívneho zistenia skutkového stavu.

Žalobca tiež namietal, že mu bolo upreté právo v zmysle § 45 daňového poriadku predkladať dôkazy
k svojim tvrdeniam a navrhovať svedkov. Žalovaný a ani správca dane nebrali do úvahy všetky
doklady predložené správcovi dane, boli zamietnuté výsluchy navrhovaných svedkov, colníkov, ktorí sa
zúčastňovali overovania nakládky tovaru. Keďže správca dane nevykonal všetky navrhované dôkazy
žalobcom, potom nemohol dospieť k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Žalobca ďalej nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že chýbajú podstatné náležitosti zmluvy v zmysle § 409
ods. 1 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Žalovaný konkrétne neuvádza, o akú zmluvu



ide, odvoláva sa na obchodné vzťahy s prepojenými osobami. Žalovaný taktiež neuvádza dôvod, prečo
nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu, že ceny boli dohadované pre jednotlivú dodávku. Obsah
zmluvy zodpovedá rámcovej zmluve, keď sú ceny dohodnuté pre každú dodávku jednotlivo.

46.
3/ Žalobca namietal v podanom odvolaní aj porušenie procesno-právnych a hmotno-právnych predpisov,
týkajúcich sa rozloženia dôkazného bremena, keď z ustanovení § 24 ods. 1 a 45 ods. 2 písm. d) a e)
daňového poriadku vyplýva, že dôkazné bremeno znáša daňový subjekt len ku skutočnostiam, ktoré
sám tvrdí.

Podľa žalobcu zhromažďovanie informácií a vykonávanie dôkazov nie je hodnotenie dôkazov, čím
správca dane, ako aj žalovaný porušili zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Dôkazy predložené
žalobcom buď ignorujú, alebo z vykonaných dôkazov uvádzajú závery, ktoré z nich nevyplývajú, resp.
niektoré nezákonne odmietajú.

Ak správca dane tvrdí, že žalobca mohol, alebo mal vedieť, že pri dodaniach tovaru došlo k podvodnému
tovaru, musí túto skutočnosť preukázať a poukázať, v čom spočívala žalobcova vedomosť. V tomto
prípade dôkazné bremeno je u správcu dane, nie u žalobcu a poukázal na bod 54 rozsudku Súdneho
dvora EÚ v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen. V spise však neexistuje dôkaz o
tom, že žalobca čo i len mohol vedieť, že odberateľ zmení prepravnú dispozíciu tovaru. Žalobca si riadne
svojho obchodného partnera overil, urobil teda všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne
požadovať na uistenie sa, že jeho dodanie nepovedie k daňovému podvodu.

47.
4/ žalobca ďalej namietal aj nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci
u jednotlivých odberateľov, najmä Q., a keďže žalovaný sa nevyposporiadal zákonným spôsobom
s námietkami týkajúcimi sa týchto odberateľov, je rozhodnutie správcu dane ako aj žalovaného
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôkazov.

Žalobca má zato, že podmienky na oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu upravené v §
43 zákona o DPH splnil - tovar dodal osobe identifikovanej v inom členskom štáte a tovar bol odoslaný a
prepravený do iného členského štátu. Zároveň predložil všetky v danom čase platným zákonom o DPH
vyžadované doklady.

48.
5/ Žalovaný odignoroval námietku zákonnosti dôkazu - získané informáciie na UZA č. 167927/2015 zo
dňa 18.11.2015, predmetom ktorej bolo nazretie do spisu ČVS: PPZ-585/2009 a vyhotovenie fotokópií
zo spisu prijatý správcom dane elektronicky dňa 25.04.2016, kde údajne jednou z príloh bola zápisnica o
výsluchu svedka č. 67008-2/324-6/2015, Bu, Alt. spísanej dňa 16.07.2015 so svedkom pánom D.-V. G.,
konateľ spoločnosti S. SPA.-I. S.. Pri nahliadnutí do spisu sa predmetná zápisnica v spise nenachádzala,
čím bolo porušené právo daňového subjektu oboznámiť sa s vykonanými dôkazmi. Správca dane
teda využil informácie získané zo spisu č. PPZ-585/2009, ktoré správcovi dane postúpilo e-mailom
dňa 25.04.2016 Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica. O výsluchu tohto svedka nebol žalobca
upovedomený, neboli rešpektované jeho práva v súlade s § 25 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. e) daňového
poriadku.

Žalovaný sa nezaoberal ani vyjadrením žalobcu v súvislosti s preverovaním spoločnosti H. - odberateľa
spoločnosti S. W.-I. Kft.

Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa
16.10.2017, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava zo dňa
27.4.2017, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu XX XXX,XX eura.

III.
Vyjadrenie žalovaného

49. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.02.2018 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal,
že žalobca v žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil nové dôkazy o reálnom



uskutočnení intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu, s ktorými by sa správca
dane a žalovaný podrobne nezaoberal v procese daňovej kontroly, vyrubovacieho a odvolacieho
konania. Všetky preverovania správcu dane boli vykonávané v súlade s daňovým poriadkom a
žalovaný pri preskúmavaní spisového materiálu nezistil pochybenie správcu dane. Informácie získané
prostredníctvom dožiadania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií potvrdzujú správnosť záverov
správcu dane, na základe ktorých posúdil skutkový stav a je zrejmé, že správca dane dostatočne
vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že preveril všetky skutočnosti týkajúce sa predmetných faktúr.
Správca dane pri kontrole preveruje nielen samotnú držbu faktúr ale najmä reálnosť zdaniteľných plnení
v nich uvedených. Správca dane mal závažné pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti predložených
dokladov, ktoré nemohol uznať ako relevantné, pretože daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal
a pochybnosti správcu dane neodstránil. Žalovaný zotrval na svojich záveroch uvedených v žalobou
napadnutom rozhodnutí, pričom sa vysporiadal so všetkými námietkami uplatnenými žalobcom. Je
názoru, že žalovaný a aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav a po právnej stránke vec správne
právne posúdili.

IV.
Replika žalobcu

50. Žalobca v replike zo dňa 10.04.2018 v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na dôvodoch
uvedených v žalobe a poukázal najmä na dĺžku daňovej kontroly, že žalovaný neuviedol jasne a
zrozumiteľne, ako dospel k záveru, že daňová kontrola trvala 443 dní. Poukázal na rozhodnutie
žalovaného č. 100173511/2018 zo dňa 18.01.2018, ktorým žalovaný akceptoval námietku daňového
subjektu, že správca dane nedodržal zákonom stanovenú lehotu na vykonanie daňovej kontroly. Jedná
sa o ten istý daňový subjekt t.j. žalobcu, o skutkovo totožný prípad a o rozhodnutie toho istého
žalovaného.

51. Ďalej uviedol, že žalovaný akceptoval námietku daňového subjektu, že rozhodnutie č.
20409654/9104402 zo dňa 23.06.2015, ktorým ako tvrdí správca dane, že prerušil kontrolu od
30.07.2015, bolo doručené Mgr. X. P., ktorá už v tom čase nebola splnomocnenou osobou žalobcu, teda
k prerušeniu dôjsť nemohlo, a teda dňa 07.07.2015 nedošlo k zákonnému prerušeniu daňovej kontroly,
čo potvrdzuje postup správcu dane, keď dňa 02.11.2015 vydal rozhodnutie č. 161871/2015/9104402/
GloValV o prerušení daňovej kontroly od 06.11.2015 z toho istého dôvodu - zaslania žiadosti o MVI č.
982209/2015/9104402/Glo, ValV. Správca dane však účelovo uvedené rozhodnutie nikde v protokole z
daňovej kontroly neuvádza. Už samotná skutočnosť, že daňová kontrola bola prerušená až od 6.11.2015
a nie od 7.7.2015, ako tvrdí správca dane, samo osobe preukazuje, že bola prekročená lehota na
vykonanie daňovej kontroly.

V.
Právne posúdenie veci

52. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v správnom súdnictve
poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej
osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

53. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

54. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

55. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho



orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách
§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)
SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo
skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá
SSP). Správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám
vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní
podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192 (§ 120 SSP).

56. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.
2 Ústavy SR).

57. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 102187498/2017 zo dňa
16.10.2017, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Bratislava
č. 100723135/2017 zo dňa 27.04.2017, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného
odpočtu XX.XXX,XX. eura na dani z pridanej hodnoty a súčasne mu bol znížený nadmerný odpočet za
zdaňovacie obdobie december 2012 zo sumy XXX.XXX,XX eura na XX.XXX,XX eura.

58. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno
- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu,
zákon č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok) obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu
dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti
daňového subjektu.

59. Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy
štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov
a iných osôb (§ 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z.).

60. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a
inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento
zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju
bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu
určeniu a vyrubeniu dane (§ 3 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z.).

61. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 zák. č.
563/2009 Z.z.).

62. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon
alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické
opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je
účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada (§ 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z.).

63. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., daňový subjekt preukazuje :

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

64. Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.



65. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

66. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zák. č. 563/2009 Z.z., daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné
správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia.

67. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) zák. č. 563/2009 Z.z., kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu
k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia.

68. Podľa § 46 ods. 1 veta prvá zák. č. 563/2009 Z.z., daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení
správcu dane o daňovej kontrole.

69. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) zák. č. 563/2009 Z.z., daňová kontrola je ukončená dňom doručenia
protokolu podľa odseku 8.

70. Podľa § 46 ods. 10 zák. č. 563/2009 Z.z., lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán
môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac
o 12 mesiacov.

71. Podľa § 61 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., správca dane daňové konanie
a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je
potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

72. Podľa § 61 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z., konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí
o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na
poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia
zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto
rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

73. Podľa § 61 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z., správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného
podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie
prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane
písomne oznámi účastníkom konania.

74. Podľa § 61 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z., ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

75. Podľa § 8 ods. 1 písm. a), veta pred bodkočiarkou, zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, dodaním tovaru
je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak;

76. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

77. Podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z., miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez
odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.



78. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný
alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo
na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

79. Podľa § 43 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z., oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej
osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (§ 8 ods. 4), ak by dodanie tohto
tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1.

80. Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z., platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky
oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov
odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde
sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom
členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy,
ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla
uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým
sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

81. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

82. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

83. Podľa §140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručný zopakuje jeho dôvody.

84. Podľa §190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom zamietne.

85. Podľa §168, veta prvá SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci
voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo
požadovať.

86. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal
napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť
s poukazom na ust. § 190 SSP. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené
podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP.

87. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd preukázané, že na základe zistení správcu
dane z vykonanej daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2012, z ktorej bol vypracovaný protokol č.
103711484/2016/9104402/1048 zo dňa X5.08.2016, správca dane prvostupňovým rozhodnutím podľa
§ 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu XX XXX,XX
eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2012 a to z dôvodu, že uplatnením
oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. v prípade deklarovaných odberateľov Q.
S.r.l., S. W.-I. S.. a Z. H. I. J. pri nesplnení podmienok tohto oslobodenia, došlo k porušeniu § 19 ods. 1



v nadväznosti na ustanovenia § 8 ods. 1, § 13 ods. 1 písm. c) a zároveň § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

88. Z administratívneho spisu žalovaného mal súd nesporne preukázané, že žalobca v zdaňovacom
období december 2012 fakturoval hydraulický olej, nakúpený od spoločnosti W. V. s.r.o., odberateľom
do iných členských štátov EÚ, a to spoločnosti Q. s.r.l. so sídlom v I., spoločnosti S. W.- I. S.. so sídlom
v Maďarskej republike a spoločnosti Z. H. I. lubricants so sídlom vo E..

89. Správca dane za účelom zistenia skutočného stavu veci viackrát požiadal zahraničnú daňovú správu
o preverenie obchodných transakcií žalobcu, a to prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií.

90. V prípade talianskej spoločnosti Q. s.r.l. talianska daňová správa nadobudnutie tovaru spoločnosťou
Q. s. r. l. od žalobcu nepotvrdila. Podľa prepravných dokladov bol tovar dodaný do W. P. del E., B.
F., I.. Na tejto adrese je spoločnosť zaoberajúca sa komerčným poradenstvom, kde má spoločnosť Q.
s.r.l. registrované sídlo, nie sklad hydraulického oleja. S pôvodným konateľom spoločnosti sa talianska
daňová správa nevedela skontaktovať. Spoločnosť Q. s.r.l. predložila faktúry za intrakomunitárne
dodanie tovarov do Rakúska v období od 01.08.2012 do 21.09.2012 a priznala nadobudnutia tovaru ako
triangulárnu operáciu. Talianskej daňovej správe neboli predložené žiadne faktúry vydané po 21.09.2012
za intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu. Spoločnosť Q. s. r. l. predložila zahraničné
bankové výpisy, z ktorých nie sú viditeľné transakcie so žalobcom.

91. V prípade francúzskej spoločnosti Z. H. I. J. francúzska daňová správa nadobudnutie tovaru touto
spoločnosťou od žalobcu nepotvrdila, spoločnosť prestala fungovať, nepodala žiadne daňové priznania
a štatutár je v I.. Podľa predložených dokladov o preprave tovaru, CMR, mala prepravu tovaru pre
francúzsku spoločnosť vykonať spoločnosť F. I. a.s., a preto správca dane prostredníctvom žiadosti
o medzinárodnú výmenu informácií požiadal taliansku daňovú správu o preverenie prepravy, ktorá
v odpovedi uviedla, že spoločnosť nikdy nepredložila doklady o preprave alebo fiškálne záznamy
využiteľné pre žiadosť správcu dane.

92. V prípade maďarskej spoločnosti S. W.-I. S.. maďarská daňová správa vypočula generálneho
riaditeľa spoločnosti S. W.-I. S.. pána G. D. V., ktorý uviedol, že spoločnosť nemá žiadnych
zamestnancov, tovar bol nakúpený od žalobcu a od spoločnosti W. V. s.r.o., miesto nakládky bolo
vždy v Senici. Olej bol prepravený zo Slovenska priamo do Talianska do priestorov spoločnosti
H. NV. Prepravcom bola rumunská spoločnosť U. s.r.l. Hodnota tovaru bola uhradená bankovým
prevodom dopredu. W. S. W.-I. S.. bola len medzičlánok medzi slovenskými spoločnosťami a belgickým
odberateľom. Preverovaním tvrdení generálneho riaditeľa maďarskej spoločnosti belgickou daňovou
správou sa zistilo, že spoločnosť H. NV maďarskú spoločnosť S. W.-I. S.. a ani žalobcu nepozná, žiadne
faktúry od týchto spoločností neboli zaúčtované v spoločnosti H. NV, faktúry, kontrakty, platby, prepravné
doklady a objednávky nie sú k dispozícii ani v spoločnosti H. H. a ani v H. O.. Spoločnosť H. NV obchoduje
s malým množstvom oleja a nie s veľkými množstvami uvedenými v preverovaných faktúrach.

93. Pri preverovaní prepravy tovaru rumunskou spoločnosťou U. s.r.l., správca dane zistil, že prepravu
tovaru si mal ústne objednať konateľ spoločnosti S. W.-I. S.., ale doklady nemôže poskytnúť, lebo
administrátor spoločnosti U. W. je zadržaný v I., čo sa týka minerálnych olejov. Doklady spoločnosti U.
s.r.l. boli zaistené políciou. Pani Q. uviedla, že v období august až december 2012 nemala spoločnosť
U. s.r.l. uzavretú písomnú zmluvu so žalobcom, a že tovar bol prijatý v Taliansku blízko Ríma alebo
Neapolu konateľmi H. NV z O..

94. V zmysle ustanovenia § 44 zákona č. 563/2009 Z. z. daňovou kontrolou správca dane zisťuje, alebo
preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných
predpisov (zákon o DPH) a daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na
dosiahnutie jej účelu.

95. Správca dane predmetnou daňovou kontrolou na dani z pridanej hodnoty preveroval splnenie
zákonných podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane a vznik daňovej povinnosti v zmysle
ustanovení zákona o DPH, ale zároveň v zmysle ustanovenia § 24 zákona č. 363/2009 Z. z. dbal, aby
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, pričom
nebol viazaný iba návrhmi daňových subjektov.



96. Účelom daňovej kontroly je teda zistenie, či daňové subjekty v súlade s príslušnými hmotno-právnymi
predpismi plnia svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu a na daňové účely sa ňou rozumie podrobné
preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie daňovej povinnosti z
hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti.

97. Správca dane v rámci daňovej kontroly nevykonal len formálnu kontrolu predložených dokladov, ale
sa zameral predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia vo všetkých vzájomných
súvislostiach. Z dôvodu preverenia dodržania podmienok ustanovených zákonom o DPH správca dane
preveroval uskutočnenie fakturovaných dodaní, zisťoval existenciu a pôvod tovaru.

98. Zo svojej činnosti súd zistil, že tunajší súd v právnej veci žalobcu proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 5S/37/2017 - 120 zo dňa 28.
mája 2019 zamietol žalobcovu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
104459653/2016 zo dňa 12.12.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava
č. 103697034/2016/9104402/1048 zo dňa 10.08.2016, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v sume
nadmerného odpočtu v sume XXX.XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
november 2012 a súčasne mu bol znížený nadmerný odpočet zo sumy XXX.XXX,XX eura na sumu
XX.XXX,XX eura.

99. V preskúmavanej veci ide o toho istého žalobcu, totožný predmet konania - uplatnený odpočet dane
z pridanej hodnoty (za zdaňovacie obdobie november 2012), ktorý už bol predmetom konania pred
tunajším správnym súdom, a preto súd poukazuje na totožný rozsudok tunajšieho súdu č.k. 5S/37/2017
- 120 z 28. mája 2019. V tomto rozsudku sa tunajší súd vysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré sú
v prevažnej väčšine zhodné so žalobnými dôvodmi v preskúmavanej veci, a preto súd naň s malými
obmenami poukazuje.

100. Žalobca v žalobe namietal:

1. nedodržanie dĺžky daňovej kontroly v nadväznosti na vymedzenie časového úseku prerušenia kontroly
v spojení s odoslaním žiadosti o MVI a prijatím odpovede - Daňová kontrola sa v prejednávanej veci
začala v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole - 21.3.2013 a skončila dňom doručenia Protokolu,
t.j. 15.8.2016, teda kontrola bola vykonávaná celkom 1243 dní. Kontrola bola opakovane rozhodnutiami
správcu dane prerušená odo dní uvedených v rozhodnutí o prerušení kontroly do doby, kedy boli
správcovi dane doručené odpovede na MVI. Daňová kontrola po odpočítaní doby, kedy bola prerušená ,
teda trvala 356 dní:
- od 21. 3. 2013 do 21. 4. 2013 = 32 dní
- od 19. 9. 2013 do 2. 10. 2013 = 13 dní
- od 26. 11. 2013 do 9. 12. 2013 = 14 dní
- od 5. 3. 2014 do 9. 4. 2014 = 36 dní
- od 20. 6. 2014 do 29. 7. 2014 = 30 dní
- od 5. 6. 2015 do 5. 11. 2015 = 154 dní
- od 10. 6. 2016 do 15. 8. 2016 = 67 dní, spolu 356 dní.
Daňová kontrola bola prerušená celkom 887 dní. Z vykonávanej doby daňovej kontroly celková doba
trvania kontroly bola 356.

2. Súd neuznal dôvodnou ani námietku žalobcu, že nebola splnená zákonná podmienka na prerušenie
daňovej kontroly rozhodnutím zo dňa 02.11.2015 s účinnosťou od 06.11.2015, keďže na správcom
dane zaslanú žiadosť o MVI č. 991422/2015/9104402/Glo, Mate, bola zahraničnou daňovou správou
zaslaná odpoveď už dňa 05.08.2015 a daňové orgány SR touto odpoveďou v čase vydania
rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly už disponovali. - Správca dane zasiela žiadosť o MVI
prostredníctvom žalovaného. Rozhodnutie požiadať zahraničnú daňovú správu o informácie v súvislosti
s daňovou kontrolou je v kompetencii správcu dane. Daňová kontrola z dôvodu podania žiadosti
o MVI č. 991422/2015/9104402/Glo, Mate zo dňa 22.06.2015 bola prerušená až rozhodnutím č.
1617535/2015/9104402/Mate zo dňa 02.11.2015 s prerušením od 06.11.2015, keďže prerušenie
daňovej kontroly od 7.7.2015 bolo neúčinné, nakoľko rozhodnutie č. 20412128/2015/9104402/Glo zo
dňa 23. 06. 2015 o prerušení daňovej kontroly bolo doručené neoprávnenej osobe Mgr. X. P. dňa
6.7.2015, ktorá už nebola oprávnená konať za žalobcu, pretože žalobca jej vypovedal zastupovanie dňa



12.5.2015. Z toho dôvodu nenastali právne účinky prerušenia kontroly, a preto správca dane postupoval
správne, keď daňovú kontroly prerušil rozhodnutím č. 1617535/2015/9104402/Mate z 2.11.2015 od
06.11.2015 až do obdržania odpovede na žiadosť o MVI. Z administratívneho spisu je zrejmé, že v
čase vydania rozhodnutia č. 1617535/2015/9104402/Mate nemal správca dane k dispozícii odpoveď na
žiadosť o MVI č. 991422/2015/9104402/Glo, Mate, hoci bola zahraničnou daňovou správou doručená
žalovanému už dňa 5. 8. 2015 a tento ju zaslal správcovi dane až emailom zo dňa 10.6.2016, kedy
účinne pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly.

I v prípade rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly č. 9104402/5/3603427/2014 z 27.04.2014
s účinnosťou od 30.7.2014 do 5.6.2016, kedy pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly, je
námietka žalobcu nedôvodná, nakoľko odpoveď zahraničnej správy bola síce žalovanému doručená
už 24.04.2015, no žalovaný ju postúpil správcovi dane až 5.6.2015, kedy pominuli dôvody prerušenia
daňovej kontroly.

Odpovede na MVI sú žalovanému doručované v anglickom jazyku, a preto je potrebný určitý čas
na preklad do slovenského jazyka, čím sa termín na doručenie odpovede správcovi dane predlžuje.
Tento časový úsek však nie je možné klasifikovať ako prieťahy pri postúpení informácií, pretože bez
kvalifikovaného prekladu nie je možné informácie spracovať. Ak žalobca bol názoru, že správca dane,
resp. žalovaný je nečinný v prípade zaslania odpovede na MVI, mohol sa žalobou o nečinnosť domáhať
na príslušnom súde, aby správca dane ďalej konal, čo však z administratívneho spisu žalovaného
nevyplýva a ani sám žalobca túto skutočnosť v podanej žalobe a ani v odvolaní neuviedol.

Žalobca na podporu svojho tvrdenia o nedodržaní zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej
kontroly v replike zo dňa 10.4.2018 poukázal i na rozhodnutie žalovaného zo dňa 23.6.2015, ktoré
sa týkalo žalobcu a zdaňovacieho obdobia august 2012. Súd po oboznámení sa s týmto rozhodnutím
žalovaného nemohol prisvedčiť názoru žalobcu, pretože toto rozhodnutie sa týkalo zdaňovacieho
obdobia august 2012 a za toto zdaňovacie obdobie bola vykonaná samostatná daňová kontrola, ktorá
trvala celkom 443 dní. V tomto rozhodnutí žalovaný zhodne s odôvodnením rozhodnutia žalovaného v
preskúmavanej veci konštatoval, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly zo dňa 23.6.2015 bolo
doručené neoprávnenej osobe Mgr. X. P. dňa 6.7.2015 a následne správca dane dňa 2.11.2015 z toho
istého dôvodu rozhodnutím zo dňa 2.11.2015 prerušil daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie august
2012 od 6.11.2015. V žalobcom predloženom rozhodnutí nie je konštatované, že by žalovaný akceptoval
prerušenie daňovej kontroly na základe rozhodnutia zo dňa 23.6.2015. Konštatoval len, že daňová
kontrola trvala celkom 443 dní, teda dlhšie ako je ustanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly v
daňovom poriadku.

3. daňovú kontrolu nie je možné prerušiť podľa § 61 ods. 1 písm. b )daňového poriadku, keďže daňová
kontrola nie je daňovým konaním. -Podľa Daňového poriadku je daňová kontrola systematicky zaradená
do druhej časti (činnosti správcu dane), prvej hlavy (príprava daňového konania), tretí diel (postup
pri daňovej kontrole), kým daňové konanie je zaradené do štvrtej časti Daňového poriadku. Daňová
kontrola je teda inštitútom odlišným od daňového konania, čo však nebráni tomu, aby daňová kontrola
bola prerušená podľa ustanovení, ktoré sa vzťahujú na daňové konanie - umožňuje to ustanovenie
§ 46 ods. 10 Daňového poriadku, ktoré ustanovuje, že na prerušenie daňovej kontroly sa primerane
použije § 61 Daňového poriadku. Inak povedané, daňovú kontrolu je možné prerušiť z totožných dôvodov
ako je možné prerušiť daňové konanie, preto použitie ustanovenia § 61 ods. 1 Daňového poriadku na
prerušenie daňovej kontroly je plne v súlade s daňovým poriadkom.

4. účelnosť a dôvodnosť jednotlivých prerušení daňovej kontroly - Účelnosť a dôvodnosť jednotlivých
prerušení daňovej kontroly vyplýva z jednotlivých rozhodnutí o prerušení kontroly, ktoré vždy obsahujú
dôvod prerušenia, vrátane špecifikácie žiadosti o MVI, ktorá bola dôvodom prerušenia. Počet žiadostí
o MVI právny poriadok neustanovuje. Zaslanie žiadosti patrí medzi legitímne prostriedky na získavanie
dôkazov a správcovi dane ho umožňuje zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci
pri správe daní a nariadenie Rady (EU) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom
v oblasti DPH. V prejednávanej veci žiadal správca dane o informácie maďarskú, francúzsku, taliansku,
rumunskú a belgickú finančnú správu, bolo preto potrebné a nevyhnutné daňovú kontrolu niekoľkokrát
prerušiť. Správny súd z dôvodov uvádzaných v žalobe neúčelnosť a nedôvodnosť jednotlivých prerušení
kontroly nezistil.



5. porušenie práva na informácie, keď správca dane nesprístupnil žalobcovi dôkazy, na ktoré sa vo
svojom rozhodnutí odvoláva. - Správca dane v priebehu daňovej kontroly informoval žalobcu o úkonoch,
ktoré boli vykonané, čo je zaznamenané i v administratívnom spise žalovaného. Na základe žiadosti zo
dňa 06.08.2013 mu umožnil nahliadnuť do spisov z daňových kontrol a predložil konateľovi Mgr. Q. B.
odpovede na dožiadanie, ktoré mal v tom čase k dispozícii (odpoveď z Daňového úradu Trnava, pobočka
Senica), o čom bol spísaný úradný záznam č. 9104402/5/3880399/2013/Glo zo dňa 21.08.2013. Ďalej
oznámením č. 415523/2015/9104402/VaľV zo dňa 11.05.2015 správca dane informoval žalobcu o
vydaných dokumentoch v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia august až december 2012,
správca dane v oznámení spísal úkony, ktoré v rámci daňovej kontroly vykonal. Toto oznámenie
z 11.05.2015 správca dane doručil v tom čase zástupkyni žalobcu Mgr. X. P. dňa 06.07.2015. V
aministratívnom spise sa síce nachádza „Oznámenie o vypovedaní zmluvy o zastupovaní“ Mgr. X. P.
(č.l. 29 administratívneho spisu), avšak toto oznámenie nie je opatrené pečiatkou daňového úradu s
dátumom, kedy bolo daňovému úradu doručené. Žalobca v prípade záujmu mohol opätovne požiadať
správcu dane o nahliadnutie do spisu, aby sa oboznámil s dôkazmi, ktoré mal správca dane k dispozícii
a ktoré uviedol do oznámenia. Dňa 15.08.2016 správca dane poskytol informácie o stave a priebehu
daňovej kontroly a oboznámil žalobcu so všetkými úkonmi vykonanými v rámci daňovej kontroly od
prvého dožiadania až po výsledky získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií. Všetky úkony a
dôkazy získané pri daňovej kontrole a výsledky daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2012
boli uvedené aj v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 103722679/2016/9104402/Glo dňa 15.08.2016,
kedy sa na Daňový úrad Bratislava dostavil konateľ žalobcu spolu s jeho zástupkyňou Ing. Q. V..

6. Ani raz nebol správcom dane oboznámený v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku o pochybnostiach,
ktoré mal z výsledku daňovej kontroly.- Oznámením zo dňa 20.07.2016 správca dane oznámil žalobcovi,
že dňa 15.08.2016 na Daňovom úrade Bratislava môže uplatniť svoje právo v zmysle § 45 ods. 1 písm.
f) daňového poriadku, t.j. vyjadriť sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu
ich zistenia, alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, ktoré oznámenie bolo
doručené zástupkyni žalobcu dňa 03.08.2016. Všetky zistenia z daňovej kontroly vrátane pochybností o
správnosti a úplnosti dokladov boli žalobcovi oznámené na ústnom pojednávaní dňa 15.8.2016, ktorý na
výzvu správcu dane na pojednávaní uviedol, že z postupov správcu dane ako aj so zistenými výsledkami
správcu dane nesúhlasí a bude dokladať ďalšie dôkazy a vyjadrenia. Daňový poriadok neustanovuje
presnú formu a časový okamih výzvy podľa dotknutého zákonného ustanovenia, t.j. v ktorom štádiu
daňového konania má povinnosť túto výzvu uskutočniť. V prejednávanej veci tak správca dane urobil
ústnou formou na ústnom pojednávaní dňa 15.08.2016 a žalobca vo vyjadrení zo dňa 5.9.2016 podal
pripomienky a predložil dôkazy k zisteniam uvedeným v protokole, ktoré boli prerokované na ústnom
pojednávaní dňa 19.4.2017. Pred týmto ústnym pojednávaním správca dane oznámil žalobcovi listom
zo dňa 2.3.2017, že na základe jeho žiadosti o zabezpečenie možnosti realizácie jeho práv a právom
chránených záujmov, že daňové, účtovné a všetky súvisiace doklady žalobcu, ktoré boli správcovi
dane predložené k vykonaniu daňových kontrol za zdaňovacie obdobia august, október - december
2012, boli vydané podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku orgánom činným v trestnom konaní, o čom
bol upovedomený žalobca oznámením zo dňa 18.05.2016 a táto písomnosť mu bola doručená dňa
24.05.2016. Súčasne bol upovedomený, že môže nahliadnuť do spisu vedeného Prezídiom Policajného
zboru, Národná kriminálna agentúra, Národná jednotka finančnej polície, expozitúra Bratislava. Tento
list bol zástupkyni žalobcu doručený dňa 23.03.2017.

7. Neúplnosť administratívneho spisu žalovaného pri nahliadnutí do spisu dňa 24.05.2017 - o tomto
nahliadnutí spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101049229/2017/9104402/Glo.
Zoznam dokumentov, ktoré boli obsahom spisu, je spísaný ručne, ale v prílohe č. 1 k uvedenej zápisnici
sú uvedené aj SCAC formuláre s odpoveďami na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Tento
zoznam dokumentov je prílohou zápisnice, ktorú žalobca podpísal, čím potvrdil, že sa s dokumentmi v
nej uvedenými oboznámil. Z tejto zápisnice tiež vyplýva, že zástupca a aj konateľ žalobcu nazerali do
spisu správcu dane a robili si z neho výpisy (kópie do mobilu), a že správca dane sprístupnil dokumenty,
ktoré boli vydané v súvislosti s priebehom daňovej kontroly a sú založené v spisovom obale za mesiac
december 2012. Žalobca do spisov z daňových kontrol za zdaňovacie obdobia november a december
2012 nahliadol už 15.08.2016, o čom správca dane spísal úradný záznam č. 104106225/2016/9104402/
Glo zo dňa 14.10.2016. V spisovom obale, ktorý je súčasťou úradného záznamu vyplýva, že v zozname
dokumentov sú všetky dokumenty, ktoré správca dane v súvislosti s týmito kontrolami vydal, vrátane
dožiadaní a odpovedí na žiadosti o MVI týkajúce sa preverovaných zahraničných subjektov. Správca
dane vydával žiadosti o MVI za viac kontrolovaných zdaňovacích období (august až december 2012),



kde sa dodávky toho istého tovaru tým istým odberateľom opakovali, a žalobca mal možnosť sa s
výsledkami MVI pri nahliadnutí do spisov oboznámiť. Súd preto aj túto žalobcovu námietku vyhodnotil
ako neopodstatnenú.

8. žalobcovi bolo upreté právo v zmysle § 45 daňového poriadku predkladať dôkazy k svojim tvrdeniam
a navrhovať svedkov - Pri dôkaznej povinnosti platiteľa je potrebné uviesť, že ak správca dane
na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti predložených dokladov,
či vyjadrení, nemusí tieto uznať ako relevantné, ak daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal,
resp. neodstránil pochybnosti zistené správcom dane. Právo na odpočítanie dane je podmienené
nevyhnutnosťou priameho a bezprostredného vzťahu medzi príslušným tovarom alebo službami a
zdaniteľnými plneniami, ktoré platiteľ vykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Zo žaloby nevyplýva, akým spôsobom mal správca dane žalobcovi uprieť právo na predkladanie
dôkazov a z obsahu administratívneho spisu nevyplývajú žiadne úkony správcu dane, ktoré by tomu
nasvedčovali. Žalobca sa nepokúšal správcovi dane doručiť, alebo predložiť dôkazy, ktoré by napríklad
správca dane odmietol prevziať. Samotné určenie okruhu vykonávaných dôkazov správcom dane
resp. nevykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom nemožno vyhodnotiť ako upretie práva žalobcu na
predkladanie dôkazov. Je plne v kompetencii správcu dane, či využije návrh žalobcu na vypočutie
svedka alebo nie, keď i podľa názoru súdu správca dane v rámci MVI získal relevantné dôkazy, že
obchodné transakcie neprebehli tak, ako ich deklaroval žalobca predloženými dokladmi. Tak ako aj
žalovaný uviedol, výpovede svedkov uvedených v odvolaní a v žalobe nemôžu preukázať a potvrdiť
prepravu tovaru do iných členských štátov, pokiaľ sa na nej nezúčastnili, a nemôžu potvrdiť ani skutočné
prevzatie tovaru v inom členskom štáte EÚ odberateľmi uvedenými na faktúrach.

9. porušenie procesno-právnych a hmotno-právnych predpisov týkajúcich sa rozloženia dôkazného
bremena, žalovaný musí preukázať, že žalobca mohol, alebo mal vedieť, že pri dodaniach tovaru došlo
k podvodnému dodaniu tovaru. - K tejto námietke súd uvádza, že v zmysle § 24 ods. 1 daňového
poriadku je dôkazné bremeno predovšetkým na daňovom subjekte, ktorý si uplatňuje odpočet dane.
Ak správca dane pri preverovaní uvedených písomných dokladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly,
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených platiteľom,
potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť
na platiteľovi, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k
presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a platiteľom, čo predstavuje praktické vyjadrenie
už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.

Tento názor podporuje viacero rozsudkov Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS
78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, rozsudok NS SR č. 3 Sžf/24/2012 a uznesenie Ústavného súdu SR III.
ÚS 401/09-17). Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 24
ods. 1 daňového poriadku), nakoľko si tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok
si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane
slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový
subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok
na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. V prípade, že správca dane na základe
konkrétnych informácií nadobudne závažné pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti predložených
dokladov a vyjadrení daňového subjektu, nemôže ich uznať ako relevantné, kým kontrolovaný daňový
subjekt zistené pochybnosti neodstráni.

Obdobne Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 3Sžf 56/2016 konštatoval, že zásada objektívnej pravdy,
ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie
dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v
daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane
vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní,
akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z
nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už
správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania.



Preto ak správca dane nadobudol závažné pochybnosti o reálnosti preukazovaných obchodných
dodávok tovarov žalobcovi, daňové orgány dospeli k správnemu záveru, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie svojich tvrdení vyplývajúcich z predložených daňových dokladov. Bolo preto
potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť, aby
zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo postihované
zásadou neutrality DPH.

10. Taktiež súd musí prisvedčiť žalovanému, že žalobca nepreukázal, ako a akým spôsobom si overoval
dôveryhodnosť svojho obchodného partnera pri obchodnej spolupráci, čím prijal na seba riziko zapojenia
sa do pochybných predmetných transakcií.

Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový
subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade
nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako tomu bolo v tomto prípade,
keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovanými
odberateľmi. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní
musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi
pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje
na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre. Ak by si žalobca, dôsledne overoval svojich
obchodných partnerov, mal by vedomosť o tom, že tovary majú byť dodávané odberateľom v rámci
trojstranného obchodu, neboli by vystavované 2 prepravné doklady na jednu dodávku, prevzatie tovaru
by bolo riadne potvrdené v mieste, kde mal byť dodaný, belgická spoločnosť H. NV by dodávky tovaru od
žalobcu, resp. jeho odberateľa potvrdila. Z obsahu žalobcom predložených listinných dokladov nemožno
vyvodiť záver o reálnom dodaní tovaru žalobcom deklarovaným odberateľom. Taktiež bolo potrebné,
aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou
vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných
obchodov medzi ním a deklarovaným dodávateľom bude spochybnené. Uvedený právny názor vyplýva
i z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžf/9/2012, sp.zn. 10Sžfk/13/2019.

I z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2009, vyplýva, že: „Základným predpokladom pre
riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať
vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky
pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak
činí. Ak takéto vedomosti štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade
ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu,
tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady
obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. oprávnené“.

11. nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci u jednotlivých odberateľov,
najmä Q. S.R.L., S. W.-I. S.., Z. H., žalobca nebol upovedomený o výsluchu svedka pána D.-V.
G., konateľa spoločnosti S. W.-I. S.. - Dodanie tovaru odberateľovi do iného členského štátu bolo
deklarované ako spojené s prepravou tovaru (tzv. „pohyblivé dodávky“), nazývané aj intrakomunitárne
dodanie. Takéto dodanie je možné oslobodiť od DPH len za súčasného splnenia podmienok:
- tovar bol odoslaný na územie iného členského štátu,
- nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre DPH,
- nadobúdateľ sa stáva vlastníkom tovaru.
V uvedenom prípade bol žalobca ako platiteľ dane povinný preukázať splnenie všetkých podmienok
oslobodenia podľa § 13 ods. 1 až 4 zákona o DPH v zmysle § 43 ods. 5 cit zákona. Nestačí však
iba formálne preukázanie (faktúra, CMR, zmluva a pod.), že tovar skutočne fyzicky opustil územie SR
a bol dodaný nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Keďže pri
intrakomunitámych obchodoch prechod tovarov cez hranice jednotlivých štátov nie je sledovaný, nie je
možné vylúčiť riziko daňových podvodov.

Z úkonov správcu dane vykonaných počas daňovej kontroly súd zistil, že správca dane vykonal rozsiahle
dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu a vyvrátenia pochybností, ktoré vznikli
počas daňovej kontroly o tom, či deklarované dodanie tovaru prebehlo tak, ako je deklarované na
predložených dokladoch. Hlbším preverovaním súvisiacich skutočností s preverovanou deklarovanou



obchodnou transakciou došlo práve k utvrdeniu sa v pochybnostiach správcu dane, ktoré však žalobca
nevedel žiadnym spôsobom vyvrátiť.
Na základe zistených skutočností správca dane podľa názoru súdu správne konštatoval, že žalobca
nepreukázal, že tovar bol dodaný/prepravený k odberateľom Q. Kft., Q.a, HF. I. uvedenými na faktúrach,
a teda, že by boli splnené všetky podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o P.
v prípade deklarovaných dodaní tovaru od žalobcu pre spoločnosti Q. S.r.l., S. W.-I. S.., a Z. H. I. J.
a teda nebolo preukázané splnenie podmienok na uplatnenie práva na oslobodenie dane podľa § 43
zákona o DPH. Uplatnením oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z., pri nesplnení
podmienok tohto oslobodenia dochádza k porušeniu § 19 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenia § 8 ods.
1, § 13 ods. 1 písm. c) a zároveň § 69 ods. 1 zákona o DPH.

Pokiaľ si žalobca uplatňoval právo na odpočítanie dane na základe odberateľských faktúr, musí byť
schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol aj reálne uskutočnený tak, ako je deklarované na
preverovaných faktúrach. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru, ale je potrebné preukázať
aj ich vecné naplnenie, pretože bez reálneho preukázania zdaniteľného obchodu nie sú dôkazom o
tom, že žalobca ako platiteľ dane skutočne tovar svojim odberateľom dodal. Ani prepravný doklad s
neúplnými a nedôveryhodnými údajmi bez dôkaznej preukaznosti nemôže byť pri dokazovaní nahradený
potvrdeniami v zmysle § 43 ods. 5 písm. c/ zákona o DPH, ak prepravné doklady nedokazujú, že práve
tovar uvedený na príslušnej odberateľskej faktúre bol prepravený do iného členského štátu.

Za účelom získania práva na oslobodenie DPFI, pokiaľ zdaniteľná osoba dodáva tovar alebo služby
do iného členského štátu, nestačí, aby predložila dôkazy o tom, že dodávky boli uskutočnené. Je tiež
nevyhnutné splniť povinnosť fakturovať dodávku správnej zdaniteľnej osobe ako skutočnému príjemcovi
dodávky (odberateľovi), tak, aby bolo umožnené daňovým orgánom členských štátov zdaniť správnu
zdaniteľnú osobu v správnej výške a v správny čas (rozhodnutie ESD C-285/09)

I v rozhodnutí C-409/04 Teleos, C-184/05 Twoh International Súdny dvor EÚ konštatoval, že k uplatneniu
oslobodenia dodania tovaru v rámci spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom
ako vlastník je prevedené na nadobúdateľa, keď predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo
prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku jeho odoslania alebo prepravy fyzicky opustil
územie členského štátu dodania. Daň z pridanej hodnoty zo zdaniteľného obchodu oslobodeného od
dane v členskom štáte, v ktorom je miesto dodania tovaru, platí nadobúdateľ tovaru v členskom štáte
skončenia prepravy alebo odoslania tovaru. Daňové vyhlásenie týkajúce sa nadobudnutia tovaru podané
kupujúcim v členskom štáte určenia dodávky nie je podľa vyjadrenia Súdneho dvora EÚ vo veci Twoh
(C- 184/05) dôkazom na účely preukázania, že tovar skutočne opustil územie členského štátu dodania.
Podľa názoru súdu skutkový stav, tak ako ho zistil správca dane a je podrobne opísaný v prvostupňovom
rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí žalovaného, žalobca žiadnym spôsobom a ani dôkazom predloženým
správcovi dane a ani v odvolacom konaní nespochybnil a pochybnosti správcu dane nevyvrátil.
12. žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.-
Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní
riadne a dostatočne zaoberal a podal k nim aj zodpovedajúce vysvetlenie, ktoré je taktiež podrobne
a zrozumiteľne opísané v rozhodnutí žalovaného. To, že neuznal námietky žalobcu za opodstatnené,
neznamená, že sa s týmito námietkami nezaoberal.

101. Po vyhodnotení všetkých podstatných žalobných dôvodov žalobcu súd tieto neuznal za dôvodné.
Podľa názoru súdu z vykonaného dokazovania počas daňovej kontroly vzišli tak závažné pochybnosti
o reálnosti dokladmi žalobcu preukazovaného obchodného plnenia, že bolo povinnosťou žalobcu
preukázať jeho skutočné realizovanie aj ďalšími dôkazmi podporujúcimi jeho uplatnený nárok voči
správcovi dane. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že tieto pochybnosti nadobudol správca
dane až z dokazovania vykonaného s časovým odstupom od uskutočnenia deklarovaného obchodu.
Práve naopak, v prípade takto zistených pochybností žalobca mal vyvinúť aktivitu, aby preukázal
všetkými možnými priamymi i nepriamymi dôkazmi, že obchod bol skutočne uskutočnený tak, ako bol
ním deklarovaný na ním predložených dokladoch. Je neobvyklé, ak obchodná spoločnosť vykonáva
podnikanie za účelom dosiahnutia zisku, aby nebola pri výkone svojej podnikateľskej činnosti obozretná
a neuchovala si pre prípad kontroly dôkazy, resp. dokumentáciu, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť
pochybnosti správcu dane a žalobca by tým mohol preukázať i obozretnosť pri výkone podnikania a tiež,
že podnikanie vykonáva v súlade so zásadou poctivého obchodného styku.



102. Súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11,
kde súdny dvor pripomenul, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ
uznaný a podporovaný smernicou 2006/112 (pozri najmä rozsudky Halifax zo 07.12.2010, R, C-285/09,
bod 36, ako aj z 27.10.2011 Tanoarch, C-504/10, bod 50) a osoby podliehajúce súdnej právomoci
sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie a ani judikatúry
súdneho dvora (pozri najmä rozsudok z 03.03. 2005, Fini H, C-32/03, Zb. s. 1-1599, bod 32; Halifax a
i., ako aj Kittel a Recolta Recycling, bod 54). Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom
zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto
právo sa uplatňuje podvodne (pozri v tomto zmysle rozsudky Fini H, body 33 a 34; Kittel a Recolta
Recycling, ako aj z 29. 03. 2012, Véleclair, C-414/10, bod 32).

103. Podľa judikatúry súdneho dvora subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne
od nich požadovať, na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to,
či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť
týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (pozri
rozsudok Kittel a Recolta Recycling, bod 51).

104. Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od
neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti
na daňovom podvode (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. septembra 2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s.
I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj z 21. decembra 2011, Vlaamse Oliemaatschappij,
C-499/10, bod 25).

105. Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej
si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany
predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej
(rozsudok SD EÚ v spojených veciach Mahagében kft a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).

106. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného
hodnotenia dôkazov vyplývajúcu zo zákona o správe daní, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať,
aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie,
možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný
potvrdil, zodpovedá zásadám logického myslenia a medziam správneho uváženia a je v súlade aj s
hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH.

107. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žalobcove
námietky neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané
rozhodnutie a v ňom prijaté závery boli súladné so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 190 SSP
zamietol.

108. O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému
nepriznal právo na ich náhradu, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.

109. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.



V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní
sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.