Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/46/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200505 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200505.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej v právnej veci žalobcu: VINÁRSTVO Viničky s.r.o., 076 34 Ladmovce 186, IČO: 36 588 016, zastúpený: Deloitte Legal s.r.o., Digital Park II, Einsteinova 23, 851 01 Bratislava, IČO: 36 868 019 proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/19550/2015-77 zo dňa 24.09.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. MF/19550/2015-77 zo dňa 24.09.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1116136/2015 zo dňa 09.07.2015 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že Daňový úrad Kráľovský Chlmec dodatočným platobným výmerom č. 9818301/5/1103/2012/Ric zo dňa 31.01.2012 žalobcovi znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2010 zo sumy XXX XXX,XX eura na sumu XXX XXX,XX eura, podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. Rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1020503/1/530793-987043/2012/4897 zo dňa 16.05.2012 bol potvrdený dodatočný platobný výmer v zmysle § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. Žalobca doručil prvostupňovému správnemu orgánu dňa 14.05.2015 návrh na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR zo dňa 16.05.2012. Z návrhu na obnovu konania zo dňa 30.04.2015 je zrejmé, že žalobca ako novú skutočnosť, ktorá vyšla najavo, uvádza porušenie zákona a pochybenia správcu dane, ktoré sú uvedené v Protokole o výsledku kontroly vykonanej Finančným riaditeľstvom SR, sekciou inšpekcie a vnútornej kontroly v súlade so zákonom č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe (ďalej aj ako Protokol), ktorý získal, až keď mu bol poskytnutý orgánom činným v trestnom konaní. 2. V administratívnom spise sa nachádza protokol o výsledku kontroly vykonanej v súlade so zákonom č. 10/1996 Z.z. vykonanej Finančným riaditeľstvom SR, sekciou inšpekcie a vnútornej kontroly č. 1300210/1/298267/2013 zo dňa 22.06.2013, z ktorého vyplýva, že kontrola bola zameraná na dodržiavanie platných právnych predpisov, interných riadiacich aktov pri postupe správcu dane (Daňový úrad Kráľovský Chlmec) v období od 01.01.2012 do 28.02.2013, teda pri vyššie spomínanej daňovej kontrole u žalobcu. Na 63 stranách protokolu sú okrem uvedenia zamerania kontroly opísané preukázané kontrolné zistenia, ktoré pri kontrole vyšli najavo. V časti protokolu označenom ako zhrnutie výsledkov kontroly sa v protokole konštatujú nasledovné pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného relevantné porušenia právnych predpisov: - porušenie § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. tým, že správca dane neupovedomil kontrolovaný daňový subjekt o vypočutí svedka, - porušenie § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. tým, že správca dane neurčil dátum prerokovania protokolu tak, aby bolo zachované oprávnenie kontrolovaného daňového subjektu písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa jeho doručenia, - porušenie § 15 ods. 17 v nadväznosti na § 165 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. tým, že správca dane neukončil daňovú kontrolu v zákonnej lehote, - porušenie § 25h ods. 4 v nadväznosti na § 165 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. tým, že správca dane po právoplatnom prerušení daňovej kontroly vykonával úkony v daňovej kontrole, pričom prekážky, pre ktoré bola prerušená nepominuli, - porušenie § 27 ods. 1 a § 15 ods. 5 písm. a/ zákona č. 511/1992 Zb. tým, že správca dane nepredvolal osobu, ktorej osobná účasť v daňovom konaní je nevyhnutná a písomne o tomto konaní neupovedomil kontrolovaný daňový subjekt, - porušenie § 20 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. tým, že v predvolaní správca dane neuviedol, že predvoláva osobu, ktorej osobná účasť pri správe daní bola nevyhnutná; správca dane opakovane nepredvolal daňový subjekt. 3. Prvostupňový správny orgán Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1116136/2015 zo dňa 09.07.2015 návrh žalobcu na obnovu konania zamietol. 4. Žalovaný rozhodnutím č. MF/19550/2015-77 zo dňa 24.09.2015 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe odvolania žalobcu ako daňového subjektu potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1116136/2015 zo dňa 09.07.2017, ktorým bol zamietnutý návrh na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1020503/1/530793-987043/2012/4897 zo dňa 16.05.2012. 5. Žalovaný sa so závermi prvostupňového správneho orgánu stotožnil. Poukazujúc na znenie § 75 ods. 1 Daňového poriadku žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na povolenie obnovy konania nestačí, aby dôkazy boli len nové, musia byť takej kvality, že keby sa uplatnili v pôvodnom konaní, mohli by zmeniť rozhodnutie správcu dane vo veci a zároveň tieto skutočnosti a dôkazy sa nemohli uplatniť v daňovom konaní bez zavinenia účastníka konania. K porušeniam uvedeným v predmetnom protokole žalovaný konštatoval, že pochybenia správcu dane uvedené v protokole sú procesného charakteru, pričom nepreukazujú nepravdivosť skutkových zistení v pôvodnom konaní a nespôsobujú nezákonnosť protokolu z kontroly. Ide o nesprávny typ zápisníc, neúplnosť zápisníc, nezaevidovanie mailovej komunikácie do administratívneho informačného systému, chýbajúca pečiatka na odpovedi na dožiadanie, chýbajúci doklad o vrátení dokladov daňovému subjektu. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že správca dane znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2010 z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že k dodávke strojov a zariadení pre výrobné a skladovacie priestory na výrobu vína - projekt HATFA od spoločnosti C. s.r.o. a T. s.r.o. skutočne došlo v tomto zdaňovacom období, t.j. neboli splnené podmienky § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov pre uplatnenie nadmerného odpočtu. K osobe I.. G. A., ktorý mal podľa žalobcu zasahovať do daňovej kontroly napriek tomu, že mal byť vylúčený z daňového konania z dôvodu zaujatosti, bolo zo spisového materiálu zrejmé, že na vykonanie daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2010 bolo poverených postupne niekoľko osôb. Ing. A. však poverený nebol. Žalobca v návrhu na obnovu konania ani v odvolaní neuviedol, ako konkrétne mal do tejto kontroly zasahovať. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 09.07.2015 dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodňuje, že predložený návrh žalobcu na obnovu konania nezakladá dôvod na povolenie obnovy konania, a preto ako zákonné žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba 6. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.12.2015, domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.09.2015 vydaného pod č. MF/19550/2015-77 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR zo dňa 09.07.2015 pod č. 1116136/2015. 7. V žalobe uviedol, že odvolacím rozhodnutím bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým Finančné riaditeľstvo SR zamietlo návrh žalobcu na obnovu daňového konania vo veci dodatočného platobného výmeru na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010, vydaného Daňovým úradom Košice, kontaktné miesto Kráľovský Chlmec, Mierová 2 zo dňa 31.01.2012, ukončeného právoplatným rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1020503/1/530793-987043/2012/4897 zo dňa 16.05.2012. Žalobca sa svojim návrhom na obnovu daňového konania za obdobie november 2010 domáhal obnovy tohto daňového konania, nakoľko podľa jeho názoru v priebehu daňového konania sa vyskytli skutočnosti, resp. došlo k pochybeniam správcu dane, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia daňového úradu. 8. Žalobca namietal, že správca dane, ako aj prvostupňový orgán počas daňového konania vychádzali z dôkazov, ktoré sa podľa názoru žalobcu ukázali ako nepravdivé, čo má podstatný vplyv tak na samotnú daňovú kontrolu, ako aj na výrok rozhodnutia. 9. Žalobca sa nestotožnil s konaním a argumentáciou žalovaného v spojitosti s postupom pri vydávaní napadnutého rozhodnutia a domnieva sa, že uvedenými rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach. Mal za to, že ním predložené dôkazy, najmä Protokol o výsledku kontroly vykonanej v súlade so zákonom č. 10/1996 Z.z. je novým dôkazom, zakladajúcim dôvod na obnovu konania v zmysle príslušných ustanovení Daňového poriadku, a preto by podľa jeho názoru obnova daňového konania za obdobie november 2010 mala byť povolená. 10. V tejto súvislosti žalobca upozornil na rozhodovaciu činnosť NS SR napr. sp. zn. 5Sžf/5/2011, 6Sžf/4/2012. 11. Zároveň žalobca tvrdil, že neobstojí ani argumentácia žalovaného ohľadom vylúčenia osoby I.. G. A., ktorá podľa žalovaného nepredstavuje skutočnosť zakladajúcu dôvod na obnovu konania. Žalovaný totiž zisťoval vzťah nerozhodnutej námietky o jeho zaujatosti z pohľadu, či bol poverený na vykonanie daňovej kontroly u žalovaného. V tejto súvislosti žalobca upozornil, že I.. A. nepodal námietku ako kontrolór správcu dane, ale ako vedúci zamestnanec. 12. Na základe uvedeného je teda podľa žalobcu irelevantné, že žalobcom predložené dôkazy k návrhu na obnovu daňového konania za november 2010 sa týkali iného zdaňovacieho konania, keďže Ing. A. bol z titulu svojej pozície a kompetencií oprávnený riadiť kontrolórov pri výkone kontroly za akékoľvek zdaňovacie obdobie. Žalobca má teda za to, že ním predložené dôkazy dostatočne preukazujú, že do daňovej kontroly zasahovala osoba, ktorá sa sama cítila zaujatá a mala byť z kontroly vylúčená. 13. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol žalobca preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 14. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 26.01.2016 sa s argumentáciou žalobcu uvedenou v žalobe nestotožnil. 15. Podľa predbežného protokolu FR SR kontrolou vykonanou v súlade so zákonom NR SR č. 10/1996 Z. z. boli za predmetné zdaňovacie obdobie zistené porušenia ust. § 11 zákona č. 511/1992 Zb., § 27 zákona č. 511/1992 Zb., nedodržanie Podpisového poriadku finančnej správy pri vykonávaní dožiadania, nedodržanie smernice pre manipuláciu s pečiatkami a nedodržanie Registratúrneho poriadku. Na základe tohto žalovaný trval na tom, že vyššie uvedené porušenia nie sú takého charakteru, aby spôsobili nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly tak, ako to uviedol žalobca, pričom týmito formálnymi porušeniami nijako nebol žalobca ukrátený na svojich právach. Čo sa týka rozhodovania o povolení obnovy konania nadväzne na žalobcom uvedené rozsudky a štádiá konania, žalovaný zdôraznil, že pri povoľovaní obnovy konania musia byť podľa § 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku kumulatívne splnené tri podmienky a síce, novosť skutočností alebo dôkazov, ktoré vyšli najavo, možnosť ich podstatného vplyvu na výrok rozhodnutia a nemožnosť ich uplatnenia v konaní bez zavinenia účastníka konania. Žalovaný trval na názore, že tieto podmienky splnené neboli. 16. V súvislosti s vylúčením zamestnanca správneho orgánu žalovaný poukázal na skutočnosť, že vylúčený môže byť iba ten zamestnanec, ktorý uskutočňuje úkony, ktoré majú procesnoprávny charakter. Nie je možné vylúčiť tých zamestnancov, ktorí v konaní zabezpečujú práce, ktoré majú administratívny charakter. Daňovú kontrolu podľa zákona č. 511/1992 Zb. boli oprávnení vykonávať len poverení zamestnanci. Vykonaním daňovej kontroly u žalobcu Ing. A. poverený nebol. Iní zamestnanci správcu dane, ani vedúci kontroly, ani riaditeľ daňového úradu nemôžu zasahovať do úkonov pri daňovej kontrole a taktiež nie sú oprávnení zasahovať do vyrubovacieho konania, ktoré nasleduje po daňovej kontrole. 17. Žalobca v návrhu na obnovu konania ani v odvolaní neuviedol, ako konkrétne by Ing. A. do daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november 2010 mal zasahovať. Priložené zápisnice Okresného riaditeľstva PZ v Trebišove o výsluchu svedkov podľa názoru žalovaného za takýto dôkaz považovať nemožno, lebo sa týkajú zdaňovacieho obdobia za august 2011. 18. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. IV. 19. Krajský súd v Bratislave, po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného rozsudkom č. k. 1S 292/2015-64 zo dňa 14.07.2016 rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného č. MF/19550/2015-77 zo dňa 24.09.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1116136/2015 zo dňa 09.07.2015 podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol tak, že priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania s tým, že o výške rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 20. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe kasačnej sťažnosti žalovaného predmetné rozhodnutie krajského súdu svojím rozhodnutím sp. zn. 1Sžfk/12/2016 zo dňa 20.02.2018 zrušil vzhľadom na to, že napadnutý rozsudok nespĺňa zákonné požiadavky na formálne i obsahové náležitosti rozsudku požadované v zmysle § 139 SSP. Keďže tento rozsudok nedostatočne vychádza zo zisteného skutkového stavu, ktorého právna subsumácia pod daňové právo nebola riadne správnym súdom odôvodnená, vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby správny súd vykonal prieskum prvostupňového ako aj preskúmavaného rozhodnutia v zmysle právneho názoru kasačného súdu. V. Právna úprava 21. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci ust. § 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej SSP) po opätovnom preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v rozsahu a dôvodov v žalobe uvedených vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 22. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP). 23. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 24. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 75 ods. 1 Daňového poriadku, daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 3, sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom, c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. 27. Podľa § 75 ods. 3 Daňového poriadku, návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni. 28. Podľa § 75 ods. 4 Daňového poriadku, návrh na obnovu konania musí byť podaný do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie. VI. Právne posúdenie 29. V danom prípade išlo o prvé štádium obnovy konania, teda rozhodovanie o existencii alebo neexistencii dôvodov obnovy konania a nie o priame vyhodnotenie reálneho vplyvu predložených dôkazov na meritum veci, pretože by išlo o prejudikovanie rozhodovania v obnovenom konaní, ku ktorému ešte neprišlo. V prvom štádiu konania o obnove správny orgán vykonáva dokazovanie nanajvýš smerujúce k zisťovaniu, či tvrdenia podávateľa návrhu sú pravdivé a k pravdepodobnosti vplyvu tvrdeného porušenia práv na výsledok konania. Príslušný správny orgán v konaní o povolení obnovy konania neskúma, či v pôvodnom konaní vydané rozhodnutie je v súlade so zákonom, alebo či rozhodnutiu predchádzalo úplné zistenie skutkového stavu veci, ale skúma len to, či sú splnené podmienky stanovené v zákone pre obnovenie (povolenie obnovy) konania. Tiež platí, že inštitút obnovy správneho konania je mimoriadnym opravným prostriedkom pre prípad, ak nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní. 30. Správny súd v zmysle žalobných námietok skúmal, či bolo možné konať o obnove. Ako už bolo uvedené, zo zákonnej úpravy inštitútu obnovy konania vyplýva, že po podaní žiadosti o povolenie obnovy sa v prvom rade koná o povolení alebo nariadení obnovy, kedy sa rozhoduje iba o prípustnosti obnovy; príslušný orgán nepreskúmava meritórne výrok rozhodnutia, ale iba zisťuje, či sú splnené podmienky obnovy konania. Až v prípade, že obnovu konania správny orgán povolí, začne sa nové konanie, v ktorom sa znovu prejedná a rozhodne vec, o ktorej sa rozhodlo v pôvodnom konaní. Správny orgán v prvom štádiu konania o obnove teda nevykonáva dokazovanie smerujúce k zisťovaniu, či napríklad novo predložený dôkaz reálne má, alebo nemá vplyv na meritum veci. Správny orgán v tomto štádiu zisťuje len to, či ide o novosť dôkazu a možnosť, teda pravdepodobnosť jeho vplyvu na výsledok konania. 31. Podľa názoru súdu protokol o výsledku kontroly vykonanej v súlade so zákonom č. 10/1996 Z. z., bol vypracovaný po právoplatnom ukončení pôvodného daňového konania, a teda po právoplatnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 1020503/1/530793-987043/2012/4897 zo dňa 16.05.2012. Pre žalobcu ako účastníka pôvodného daňového konania išlo o novú skutočnosť, ktorú nad všetky pochybnosti nemohol v pôvodnom konaní uplatniť bez vlastného zavinenia. Pokiaľ ide o posúdenie otázky, či uvedené nové skutočnosti vyplývajúce z protokolu o výsledku kontroly vykonanej v súlade so zákonom č. 10/1996 Z. z. by mohli mať vplyv na výrok pôvodného daňového rozhodnutia, je súd presvedčený, že predovšetkým pre žalovaného záväzné zistenie o možnej nezákonnosti protokolu o daňovej kontrole a postupe správcu dane pri výkone daňovej kontroly opísané na strane 2 odôvodnenia tohto rozsudku, nie sú len bezvýznamnými vadami konania nemajúcimi vplyv na zákonnosť pôvodného daňového rozhodnutia, ako sa to snažil v napadnutom rozhodnutí alebo vo vyjadrení k žalobe bagatelizovať žalovaný. 32. Z vyššie uvádzaného protokolu vyplýva, že správca dane v rámci daňovej kontroly neupovedomil žalobcu o výsluchu svedkov a bolo mu odopreté právo klásť svedkom otázky, vyjadriť sa k nim a vyvrátiť ich tvrdenia, že správca dane zvolil nevhodný postup, keď zaslal písomné otázky vybraným svedkom bez vysvetlenia, prečo nevypočul (nekontaktoval) všetkých relevantných svedkov, že správca dane porušil § 15 ods. 17 v nadväznosti na § 165 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. tým, že neukončil daňovú kontrolu v zákonnej lehote (pozri napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010) alebo, že správca dane porušil § 27 ods. 1 a § 15 ods. 5 písm. a/ zákona č. 511/1992 Zb. tým, že nepredvolal osobu, ktorej osobná účasť v daňovom konaní je nevyhnutná a písomne o tomto konaní neupovedomil kontrolovaný daňový subjekt (žalobcu). Krajský súd zastáva názor, že uvedené pochybenia sú rozhodne takého charakteru, že mohli mať vplyv na zákonnosť pôvodne vydaného rozhodnutia vo vyrubovacom konaní. Pokiaľ boli žalobcovi upreté vyššie opísané práva, ktoré nemohol riadne uplatniť, nemožno s určitosťou tvrdiť, že pôvodné daňové rozhodnutie bolo zákonné. Zmyslom konania o povolení obnovy nie je, ako už súd uviedol, konštatovať nezákonnosť (prípadne zákonnosť) pôvodného daňového rozhodnutia a ani prejudikovať rozhodnutie, ktoré účastník žiada po obnovení konania vydať. Úlohou správneho orgánu je len určiť, či nová skutočnosť alebo dôkaz sú spôsobilé ovplyvniť nový výrok a iba eventuálne sa uvažuje o tom, či môže privodiť pre účastníka administratívneho konania priaznivejší výsledok ako v pôvodnom už právoplatnom konaní. 33. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 34. Žalobca dňa 01.10.2018 zaslal súdu na vedomie rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/1/2018 zo dňa 27.06.2018 v obdobnej veci. 35. Správny súd zistil, že na tunajšom súde prebehlo ďalšie súdne konanie, vedené pod sp. zn. 2S/275/2015, v ktorom bol označený ten istý žalobca a ten istý žalovaný. Predmetom konania bolo rovnako preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúcich rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu - Finančného riaditeľstva SR, v priebehu ktorého odvolacím rozhodnutím bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým Finančné riaditeľstvo SR zamietlo návrh žalobcu na obnovu daňového konania vo veci dodatočného platobného výmeru na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2010, vydaného Daňovým úradom Košice, kontaktné miesto Kráľovský Chlmec, nakoľko podľa názoru žalobcu v priebehu daňového konania sa vyskytli skutočnosti, resp. došlo k pochybeniam správcu dane, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia daňového úradu, pričom jediný rozdiel medzi prejednávanou vecou a vecou vedenou pod sp. zn. 2S/275/2015 je v zdaňovacom období, keď v konaní pod sp. zn. 2S/257/2015 išlo o zdaňovacie obdobie október 2010, a v prejednávanej veci ide o zdaňovacie obdobie november 2010. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2S/275/2015-67 zo dňa 21.06.2017 napadnuté rozhodnutie žalovaného č. MF/19549/2015-77 zo dňa 24.09.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1126223/2015 zo dňa 09.07.2015 zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V bodoch č. 29 - č. 32 tohto rozsudku súd uvádza právne závery z odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu č. k. 2S/275/2015-67 zo dňa 21.06.2017. 36. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 3Sžfk/1/2018 zo dňa 27.06.2018 kasačnú sťažnosť žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/275/2015-67 zo dňa 21.06.2017 zamietol. 37. V odôvodnení citovaného rozhodnutia najvyšší súd v bode č. 10 uviedol: „Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že sa v ňom nachádza list Finančného riaditeľstva SR č. 14000001/168747/2014 zo dňa 02.04.2014, ktorým bola prešetrovaná sťažnosť na postup zamestnancov správcu dane pri výkone daňových kontrol, v ktorom sa konštatuje, že „Vinárstvo Viničky, s.r.o. - kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2010, november 2010, február 2011 a august 2011, hlavne pri dodržaní lehoty na vykonanie daňových kontrol ako dôvodov na prerušenie daňovej kontroly bol v rozpore so základnými zásadami daňového konania zakotvenými v § 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov. 38. Krajský súd v súvislosti s vyššie uvedenou argumentáciou kasačného súdu poznamenáva, že administratívny spis v preskumávanej veci rovnako obsahuje list Finančného riaditeľstva SR č. 14000001/168747/2014 zo dňa 02.04.2014, ktorým bola prešetrovaná sťažnosť na postup zamestnancov správcu dane pri výkone daňových kontrol, tak ako vo veci vedenej pod sp. zn. 2S/275/2015. 39. Ďalej krajský súd poukazuje na závery kasačného súdu: „Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tvrdí, že pochybenia správcu dane uvedené v Protokole FR SR sú procesného charakteru, pričom nepreukazujú nepravdivosť skutkových zistení v pôvodnom konaní a nespôsobujú nezákonnosť protokolu z kontroly. „Ide o nesprávny typ zápisníc, neúplnosť zápisníc, existencia dokumentov od iných správcov dane v spisovej zložke daňového subjektu, z ktorých nie je zrejmé, z akého dôvodu boli správcovi doručené...“. Kasačný súd konštatuje, že podľa opisu nejde o „drobné procesné vady“. V prípade takýchto zistení by nadriadený orgán správcu dane mal ex offo preskúmať rozhodnutie správcu dane mimo odvolacieho konania, ako reakciu na protokol z kontroly. Závažné procesné vady daňovej kontroly vedú k nezákonnosti dôkazov, ktoré nemôžu byť použité vo vyrubovacom konaní. Medzi takéto závažné porušenia patrí prekročenie lehoty na vykonanie daňovej kontroly a vykonávanie úkonov daňovej kontroly vylúčeným pracovníkom správcu dane, na ktoré skutočnosti musia daňové orgány prihliadať ex offo. V ďalšom konaní je nevyhnutné pripojiť úplné spisy z vnútornej kontroly, vykonanej sekciou inšpekcie a vnútornej kontroly voči kontrolovanému správcovi dane podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe č. 14000001/168747/2014 a č. 1300210/1/298267/2013. Rovnako v ďalšom konaní je potrebné pripojiť aj spisy z disciplinárnych konaní voči vylúčeným zamestnancom správcu dane. Rozhodnutie o vylúčení zamestnanca správcu dane má deklaratórny (nie konštitutívny) charakter a konštatuje existenciu dôvodov vylúčenia. Preto existenciu týchto dôvodov nemožno automaticky vylúčiť i pri iných zdaňovacích obdobiach a podľa ich závažnosti je potrebné preskúmať dosah týchto dôvodov aj do iných zdaňovacích období. Tieto skutočnosti musí komplexne posúdiť žalovaný v ďalšom konaní“ (bod č. 11 rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžfk/1/2018 zo dňa 27.06.2018). 40. Krajský súd v Bratislave na základe týchto skutočností a s poukazom na citované právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentované v rozsudku sp. zn. 3Sžfk/1/2018 zo dňa 27.06.2018 preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v zmysle § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. 41. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania, vrátane kasačného konania, o ktorých výške bude rozhodnuté podľa § 175 ods. 2 SSP samostatným uznesením, ktoré vo veci vydá súdny úradník. 42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.