Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/46/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200505 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200505.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: VINÁRSTVO Viničky s.r.o., Ladmovce 186, 076 34 Ladmovce, IČO: 36 588 016, zast.: Deloitte Legal s.r.o., Digital Park II, Einsteinova 23 , 851 01 Bratislava, IČO: 36 868 019, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/19550/2015-77 zo dňa 24.09.2015 a o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Správny súd návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 07.12.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. MF/19550/2015-77 zo dňa 24.09.2015, ktorým bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1116136/2015 zo dňa 09.07.2015. Prvostupňovým rozhodnutím Finančné riaditeľstvo SR zamietlo žiadosť žalobcu o povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1020503/1/530793-987043/2012/4897 zo dňa 16.05.2012, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. 9818301/5/1103/2012/Ric zo dňa 31.01.2012, ktorým žalobcovi znížil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010 zo sumy XXX XXX,XX eura na sumu XXX XXX,XX eura. Krajský súd v Košiciach žalobu proti uvedenému dodatočnému platobnému výmeru rozsudkom sp.zn. 6S/169/2012 zamietol ako nedôvodnú a Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. 8Sžf/56/2013 tento rozsudok potvrdil. 2. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S/292/2015-64 zo dňa 14.07.2016 vyhovel žalobcovmu návrhu a to tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. MF/19550/2015-77 zo dňa 24.09.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1116136/2015 zo dňa 09.07.2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný dňa 12.9.2016 podal proti predmetnému rozsudku kasačnú sťažnosť podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 1Sžfk/12/2016 zo dňa 20.2.2018 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu správnemu súdu dňa 21.06.2018 navrhol, aby súd uznesením priznal odklad vykonateľnosti rozhodnutia napadnutého obnovou konania a to rozhodnutia Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. 9818301/5/1103/2012/Ric zo dňa 31.01.2012. V návrhu uviedol, že od podania žalobného návrhu dňa 07.12.2015 uplynula dlhá doba, počas ktorej uplatnil prvostupňový orgán voči žalobcovi daňové exekučné konanie, na základe rozhodnutia, ktoré je napadnuté návrhom na obnovu konania, uložil žalobcovi poriadkovú pokutu, ktorá je predmetom ďalšieho exekučného konania, teda správca dane uplatnil voči žalobcovi úkony, následkom ktorých je závažná ujma a značná hospodárska škoda. V prípade vykonania daňovej exekúcie a až následného rozhodnutia v konaní o obnove konania, v prípade úspešnosti žalobcu, už nebude možné navrátiť exekučné konanie späť a tak odvrátiť likvidačné a nenapraviteľné následky. Návrh dôvodil skutočnosťou, že výkon predmetného rozhodnutia v tomto štádiu znamená pre žalobcu ohrozenie celkovej existencie, nakoľko poškodzuje dennodenný chod spoločnosti a to výkon podnikateľskej činnosti, dostáva žalobcu do druhotnej platobnej neschopnosti, znemožňuje spoluprácu s platobnými ústavmi - bankami, teda žiadať o úvery a využívať akékoľvek ďalšie služby potrebné na chod spoločnosti, v neposlednom rade ohrozuje tiež reálnu možnosť plniť si povinnosti vo vzťahu k štátu tak, ako ich plnil žalobca doteraz, bráni výkonu povinností vo vzťahu k zamestnancom, teda výplatu miezd, odvodov vo vzťahu k štátu, spôsobuje žalobcovi nevyčísliteľnú škodu. Na webovom portáli www.finstat.sk je žalobca vedený ako dlžník vo vzťahu k daňovému úradu, čo mu podstatne sťažuje výkon podnikateľskej činnosti, nakoľko obchodní partneri strácajú z tohto dôvodu voči nemu dôveru a hrozia daňovému subjektu odstúpením od doteraz zabehnutých, začínajúcich i prebiehajúcich obchodných aktivít. Táto situácia tiež značným spôsobom sťažuje plnenie záväzkov a povinností žalobcu ako takého vo vzťahu k iným subjektom. Zároveň poškodzuje dobré meno žalobcu, ktoré si žalobca buduje dlhodobo nielen v rámci Slovenskej republiky, ale i na medzinárodnej úrovni a tiež zabraňuje žalobcovi zúčastňovať sa verejných súťažných konaní. Na základe všetkých týchto argumentov, má žalobca za to, že výkonom napadnutého rozhodnutia žalobcovi vznikla a hrozí závažná ujma, tiež značná hospodárska škoda, zároveň nevyčísliteľná finančná škoda (mnohonásobne vyššia, ako je suma, ktorá je predmetom tohto konania) a mnoho iných vážnych nenapraviteľných následkov (poškodzovanie dobrého mena, schopnosť zamestnávať...), pritom odklad vykonateľnosti tohto rozhodnutia nie je v rozpore s verejným záujmom. 4. Podľa § 185 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 5. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 13.08.2018 na základe výzvy súdu uviedol, že nie je daný dôvod priznať odkladný účinok správnej žalobe v predmetnom konaní a to najmä z dôvodu, že predmetom konania vedeného na Krajskom súdu v Bratislave pod spis. zn. 1S/46/2018 je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 1116136/2015 zo dňa 09.07.2015 v spojení s rozhodnutím Ministerstva financií SR č. MF/19550/2015-77 zo dňa 24.09.2015, pričom žalobca žiadal svojim návrhom, aby súd priznal odklad vykonateľnosti rozhodnutia napadnutého obnovou konania a to rozhodnutia Daňového úradu Kráľovský Chlmec č.k. 9818301/5/1103/2012/ Ric z 31.01.2012, ktoré nie je predmetom tohto súdneho konania. Zdôraznil, že žaloba bola podaná na súde dňa 07.12.2015 (t.j. skoro pred 3 rokmi), pričom žalobca v čase jej podania nepovažoval za potrebné požiadať súd o odklad výkonu rozhodnutia (hoci Občiansky súdny poriadok v § 250c podanie takejto žiadosti umožňoval). S prihliadnutím na skoro trojročný odstup medzi podaním žaloby a podaním návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má za to, že je žalobcom tvrdená naliehavosť a opodstatnenosť priznania takéhoto odkladného účinku vrcholne diskutabilná, resp. absolútne nepreukázaná a neopodstatnená. Zároveň súdu uviedol, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1116136/2015 zo dňa 09.07.2015 v spojení s rozhodnutím Ministerstva financií SR č. MF/19550/2015-77 zo dňa 24.09.2015 o nepovolení obnovy konania, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu, nemôžu privodiť žalobcovi závažnú ujmu, značnú hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. 7. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia, je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 8. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a vyjadrením žalovaného nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a teda, že by žalobcovi v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Súd poznamenáva, že žalobca žiadal odklad vykonateľnosti rozhodnutia Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. 9818301/5/1103/2012/Ric zo dňa 31.01.2012, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom pred Krajským súdom v Košiciach pod sp.zn. 6S/169/2012, ktoré bolo už právoplatne skončené. 9. Z uvedených dôvodov správny súd nepovažoval návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe za dôvodný, a preto ho s poukazom na ustanovenie § 188 SSP zamietol. 10. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).