Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/67/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200664 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200664.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Marty Barkovej a Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: EKOFIT, s.r.o., so sídlom Kotešová - Oblazov č. 12, 013 61 Kotešová, zastúpeného Mgr. Michalom Grošaftom, advokátom, AK so sídlom Hodžova 13, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina č. 10, 821 09 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie č. 1, 814 99 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.4503-9000/2018 zo dňa 18.04.2018, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutia 1. Žalovaný rozhodnutím č. 4503-9000/2018 zo dňa 18. 04. 2018 podľa § 140 ods. 3 a § 146 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z., vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu úradu č. 19988-6000/2016-ODI zo dňa 21.02.2018, vydanému v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok smerujúcich proti vylúčeniu navrhovateľa z verejnej súťaže na predmet nadlimitnej zákazky „Komplexná starostlivosť o zeleň v Bratislave“, vyhlásenej verejným obstarávateľom Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 15. 09. 2016 pod značkou 2016/S 178 - 319405 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 181/2016 dňa 19. 09. 2016 pod značkou 12949- MSS zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že zamietol námietky žalobcu ako navrhovateľa podľa § 175 ods. 4 cit. zákona. Úrad pre verejné obstarávanie prvostupňovým rozhodnutím úradu č. 19988-6000/2016-ODI zo dňa 21. 02. 2018 podľa § 175 ods. 1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. nariadil odstrániť protiprávny stav a zrušiť rozhodnutie kontrolovaného o vylúčení ponuky žalobcu a zaradiť jeho ponuku späť do procesu verejného obstarávania na uvedený predmet zákazky do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. 2. Žalovaný odôvodnil predmetné rozhodnutie predovšetkým tým, že žalobca ako navrhovateľ bol z tejto verejnej súťaže vylúčený z dôvodu, že vo svojej ponuke nepredložil výkaz výmer súladný s požiadavkami kontrolovaného. Nedostatok mal konkrétne spočívať v tom, že v rámci svojej kalkulácie navrhovateľ nevzal do úvahy údaj o frekvencii plnení pri desiatich položkách výkazu výmer. To de facto spôsobilo, že zatiaľ čo ostatní uchádzači pri oceňovaní svojej ponuky brali do úvahy údaj, že desať položiek výkazu výmer je potrebné vykonať viackrát do roka, navrhovateľ s tým pri všetkých desiatich položkách nepočítal (nakoľko, ako uvádza, domnieval sa, že frekvencia je už započítaná do rozlohy/množstva). Ponuky uchádzačov boli v danej verejnej súťaži neporovnateľné, čo nie je medzi účastníkmi konania ani sporné. Navrhovateľ totiž ocenil rozdielny objem služieb, ako ostatní dvaja uchádzači. Medzi účastníkmi nie je sporné ani to, že sa v danej fáze verejnej súťaže tento nedostatok nedá odstrániť. Potrebné bolo však posúdiť, či túto vzájomnú neporovnateľnosť ponúk zapríčinil kontrolovaný svojou nedôslednosťou pri koncipovaní súťažných podkladov, alebo naopak, navrhovateľ tým, že nedodržal dostatočne jasné inštrukcie na vyplnenie výkazu výmer. Za účelom tohto posúdenia poukázal na štruktúru výkazu výmer (bod 33 tohto rozhodnutia), najmä na stĺpec A „Výmera/množstvo za rok“, stĺpec B „Výmera/množstvo za 4 roky“ a napokon stĺpec E „Frekvencia rok“. Napriek opačnému názoru navrhovateľa sa podľa rady možno stotožniť so záverom úradu, podľa ktorého už pri „pohľade na tabuľku“ je racionálne predpokladať, že stĺpec „Frekvencia/rok“ má nejaký význam. Ako úrad uvádzav bode 40 rozhodnutia, ak by kontrolovaný nechcel, aby uchádzači pri stanovovaní cien rátali aj s frekvenciou, predmetný stĺpec by súčasťou výkazu výmer nebol. 3. Žalovaný zároveň uznával aj argument navrhovateľa (žalobcu), podľa ktorého súťažné podklady neobsahujú exaktnú informáciu, ako má byť frekvencia započítaná do výslednej ponuky. Samotný „pohľad na tabuľku“ ani podľa rady nie je dostatočný na prijatie jednoznačného záveru, ako mali uchádzači započítať údaj o frekvencii. Rada však konštatuje, že uchádzači v predmetnej verejnej súťaži neobdŕžali iba sporný výkaz výmer, ale spolu s nim aj množstvo ďalších informácií uvedených v súťažných podkladoch. Výkaz výmer preto nie je možné vnímať samostatne, oddelene od ďalších informácií, ale v celku a vo vzájomných súvislostiach spolu so všetkými ďalšími poskytnutými informáciami. V tomto kontexte bolo potrebné posúdiť, či mohla absencia exaktného výpočtu spôsobiť negatívne dôsledky, ktoré opisoval navrhovateľ. Podľa neho v dôsledku absencie výpočtu je možné, resp. jedine správne, chápať výkaz výmer tak, že stĺpec „Frekvencia/rok“ má len informatívny charakter a v skutočnosti je už započítaný v stĺpcoch A a B. Ak by sa tento výklad ukázal ako správny, znamenalo by to, že kontrolovaný pri koncipovaní súťažných podkladov pochybil. Tento výklad však žalovaný za správny nepovažoval. Dôvodom je položka výkazu výmer č. 42 „Vyprázdňovanie nádoby na odpadky s dočistením stojiska. V stĺpci A „Výmera/množstvo za rok“ je uvedené, že táto položka sa týka 22 ks smetných nádob. V stĺpci B „Výmera/množstvo za 4 roky“ sa uvádza, že za 4 roky pôjde o 88 ks smetných nádob. V stĺpci E „Frekvencia rok“ je uvedené číslo 104. V danej položke sa teda nebolo možné domnievať, že údaj o frekvencii (104) je už započítaný v údaji o množstve (22 resp. 88). Uvedené by bolo logickým nezmyslom. Podľa neho sa tieto tri údaje dali čítať jediným spôsobom, a to že 22 smetných nádob (stĺpec A) sa má v priebehu roka vyprázdniť 104 krát (stĺpec E). To znamená, že v priebehu roka je potrebné oceniť 2 288 „úkonov“ a v priebehu štyroch rokov 9 152 (čo presne korešponduje s výsledkom súčinu stĺpca B a frekvencie E). Z tohto dôvodu sa žalovaný nemohol stotožniť s tvrdením navrhovateľa, že údaj o frekvencii je započítaný v množstvách. Najneskôr pri položke č. 42 muselo byť nielen navrhovateľovi, ale všetkým subjektom jasné, že to matematicky ani logicky jednoducho nie je možné. 4. Tvrdenie navrhovateľa však neobstálo ani z ďalšieho dôvodu. Vo výkaze výmer je položkou č. 1 „Kosenie lúčneho porastu parkov a parkovo upravených plôch (...)“, pri ktorej je v stĺpci A „výmera/ množstvo za rok“ uvedené číslo 98 000 m2. Frekvencia má hodnotu 10. Ak by mal platiť výklad navrhovateľa, znamenalo by to, že kosiť je potrebné parky a parkovo upravené plochy vo výmere 9.800 m2, a to desaťkrát, čo nám spolu dáva výmeru 98 000 m2 za rok a 392.000 m2 za štyri roky. Avšak v opise predmetu zákazky (časť B. 1 súťažných podkladov), v ktorom sú bližšie opísané všetky obstarávané činnosti, je aj časť nazvaná „Parky a parkovo upravené plochy“. Hneď v prvej vete danej časti je uvedená informácia, podľa ktorej „výmera pozemkov je cca 98.000 m2“. Výklad navrhovateľa teda v kontexte súťažných podkladov ako celku neobstojí. Pri pozornom čítaní opisu predmetu zákazky totiž muselo byť zrejmé, že výmera parkov a parkovo upravených plôch je 98.000 m2 a tým pádom výklad navrhovateľa nemôže byť správny. Rovnaká situácia sa opakovala aj v prípade položky výkazu výmer č. 2 „Kosenie lúčneho porastu sídliskovej zelene (...)“. Vo výkaze výmer je pri tejto položke uvedená informácia o výmere 2.050.000 m2 s frekvenciou 5. Rovnaká informácia o výmere je uvedená aj v Opise predmetu zákazky, kde je hneď v prvej vete časti nazvanej „Sídlisková zeleň, skupiny stromov a ostatné zatrávnené plochy“ uvedené, že „výmera pozemkov je cca 2.050.000 m2“. Opäť teda išlo o totožné číslo ako vo výkaze výmer, pričom zdanej vety je zrejmé, že ide o výmeru, nie o výmeru prenásobenú frekvenciou, ako tvrdí navrhovateľ. 5. Výklad navrhovateľa (žalobcu), podľa ktorého mala byť frekvencia započítaná do informácie o výmere, v kontexte súťažných podkladov ako celku, neobstojí. Dokonca bol pri niektorých položkách úplne nelogický (položka č. 42 výkazu výmer). Za daných okolností nezrovnalosti v ponuke navrhovateľa neboli zapríčinené konaním kontrolovaného, ale nesprávnym pochopením súťažných podkladov zo strany navrhovateľa. Za nesprávne pochopenie súťažných podkladov však nemôže niesť zodpovednosť kontrolovaný. Uchádzači vo verejnom obstarávaní majú k dispozícii inštitúty slúžiace na ozrejmenie častí súťažnej dokumentácie, ktoré im nie sú zrejmé. Rovnako aj navrhovateľ mohol požiadať kontrolovaného o vysvetlenie súťažných podkladov, keďže minimálne pri položke č. 42 mu muselo byť zrejmé, že frekvencia nemôže byť započítaná v množstve (keďže údaj o frekvencii bol v danej položke vyšší, ako údaj o množstve). Vo verejnom obstarávaní nie je možné detailne definovať každý jeden úkon, ktorý sú uchádzači povinní vykonať. Lipnutie na povinnosti definovať všetko do absolútnych detailov by bolo kontraproduktívne, nakoľko pri nekonečnom množstve rôznych, do úvahy prichádzajúcich, situácii sa vždy nájde detail, ktorý definovaný nebude. Práve z tohto dôvodu je nevyhnutné čítať všetky podklady ako celok, vo vzájomných súvislostiach, a pri prípadných nezrovnalostiach alebo pochybnostiach aktívne osloviť verejných obstarávateľov so žiadosťou o vysvetlenie, prípadne so žiadosťou o nápravu. Práve to je správny spôsob, ktorým je možné zabezpečiť plynulosť verejného obstarávania k spokojnosti vereného obstarávateľa, ako aj všetkých uchádzačov. 6. Pri pozornom čítaní všetkých podkladov v danej verejnej súťaži nemožno dospieť k záveru, že frekvencia pri desiatich položkách výkazu výmer je už započítaná vo výkaze výmer. Tento záver je v kontexte všetkých informácií absurdný (pri položke č. 42), resp. očividne nesprávny (pri položkách č. 1 a 2). Žalovaný pritom podporne poukázal aj na ďalších dvoch uchádzačov v predmetnej verejnej súťaži, ktorí pokyny kontrolovaného pochopili správne a údaj o frekvencii do svojich ponúk započítali. Z týchto dôvodov nesúhlasil so záverom úradu, podľa ktorého súťažné podklady umožňovali dvojitý výklad. Výklad prezentovaný navrhovateľom je logicky vylúčený, čo znamená, že jediným správnym výkladom je výklad kontrolovaného, podľa ktorého mal byť údaj o frekvencii započítaný do výslednej ponukovej ceny uchádzačov. Práve z tohto dôvodu bolo nevyhnutné zmeniť výrok prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný poukázal aj na konanie kontrolovaného, ktoré nasledovalo po tom, čo sa dozvedel o chybe navrhovateľa. Kontrolovaný spolu až trikrát oslovil navrhovateľa so žiadosťou o vysvetlenie jeho ponuky, pričom v dvoch žiadostiach výslovne navrhovateľovi uviedol, že úpravu jeho ponuky nebude považovať za jej zmenu. Navrhovateľ teda mal možnosť započítať frekvencie do svojej ponuky, čo by síce jeho cenu výrazne navýšilo, ale len dočasne, keďže v následnej elektronickej aukcii by mal možnosť ju opätovne znížiť. Aplikácia ustanovenia súťažných podkladov upravujúceho možnosť vylúčenia ponuky uchádzača v prípade, ak jeho ponuková cena prevyšuje predpokladanú hodnotu zákazky (bod 14 súťažných podkladov), totiž podľa rady absolútne neprichádza do úvahy pred uskutočnením elektronickej aukcie, keďže až do jej ukončenia nie je ponuková cena konečná. Navrhovateľ však predmetnú možnosť opakovane nevyužil. Kontrolovaný by mohol v budúcnosti v rámci prevencie zvážiť ešte dôkladnejšie vymedzenie spôsobu výpočtu ponukových cien. Poskytnutie detailnejšej informácie v danom verejnom obstarávaní totiž mohlo zamedziť vzniku akéhokoľvek nedorozumenia, ako aj predísť uplatneniu revíznych postupov, čo by bolo v konečnom dôsledku pozitívne pre kontrolovaného, ako aj uchádzačov. II. žaloba a námietky 7. Žalobca v žalobe uviedol, že sporným pri správnosti vyplňovania tabuľky sa stal najmä stĺpec „E“ (frekvencia rok) a to, či sa mal prenásobiť tento stĺpec do ďalších stĺpcov „F“ a „G“, prípadne či sa dalo zadefinovanie prenásobenia jeho údajov do ďalších dvoch stĺpcov tabuľky „F“ a „G“ jednoznačne vyčítať zo súťažných podkladov. Podľa kontrolovaného sa mala (avšak toto jeho zadefinovanie bolo vyslovené až po predkladaní ponúk) tabuľka vyplniť takýmto násobením stĺpcov: “A" (výmera rok) x 4 (stĺpec “B" množstvo za 4 roky) x “C” (jednotková cena) x E (frekvencia rok) a tento súčet vpísať do stĺpcov “F” a “G”. Žalobca však vyplnil tabuľku tak že nenásobil stĺpec E (frekvencia rok) a to z dôvodu že v tabuľke ani nikde v súťažných podkladoch nebolo napísané čo sa má s týmto stĺpcom robiť. Názor žalobcu prečo je jeho verzia vyplnenia správna bol ten, že názvy stĺpcov „F“ a „G“ sú označené ako „Cena za 4 roky v € bez DPH“ a „Cena za 4 roky v € s DPH“ . Keďže sa žalobca nemohol nikde zo znenia súťažných podkladov dozvedieť, že sa má stĺpec E (frekvencia) násobiť spolu s ďalšími stĺpcami, tak stĺpce „F“ a „G“ s názvami „Cena za 4 roky v € bez DPH“ a „Cena za 4 roky v € s DPH“ musel presne vyplniť podľa ich názvu a sémantického významu týchto stĺpcov - čiže „Cena za 4 roky v € bez DPH“ a „Cena za 4 roky v € s DPH“. Dôležitým faktom vzťahujúcim sa k tomu, či uchádzač vôbec mohol násobiť jednotkové ceny frekvenciou uvedenou v stĺpci „E bez jednoznačných inštrukcií zo strany verejného obstarávateľa/ Kontrolovaného, je pokyn v súťažných podkladoch oddielu B. 2 s názvom - Spôsob určenia ceny, kde v bode č. 10 bolo uvedené „Výkaz výmer nie je prípustné v žiadnom prípade meniť (doplniť položku, zmeniť vecný rozsah položky, rozšírenie položky, rozčlenenie položky, integrovanie položky atď.)“. Takže pokiaľ by uchádzač ešte násobil stĺpce „F“ a „G“ aj frekvenciou tak by došlo k integrácii (čo je v rozpore so súťažnými podkladmi) a uchádzač by porušil jasné zadefinovanie stĺpcov, ktoré je v ich názve a to „Cena za 4 roky v € bez DPH“ a „Cena za 4 roky v € s DPH“ a tiež by porušil Spôsob určenia ceny. 8. Podľa zákona o verejnom obstarávaní nedostatky vo formulácii súťažných podkladov vo verejnom obstarávaní nie je možné aplikovať na ťarchu uchádzača. Kontrolovaný zle, nepresne a s chybami zadefinoval tabuľku výkaz výmer súťažných podkladov a to tak, že ju nedostatočne zadefinoval ako sa má vypĺňať, ako sa majú zohľadňovať jej jednotlivé časti, čo treba robiť s niektorými jej časťami, navyše niektoré jej položky ako napríklad č. 1,2, 40, 42 sú v rozpore s opisom predmetu zákazky (v tabuľke sú uvádzané iné množstvá ako v opise predmetu zákazky) a niektoré položky sú uvedené úplne mylne ako napríklad položka č. 97. Z tohto dôvodu sa mohla tabuľka chápať a vyplniť rôznymi spôsobmi, čo sa aj stalo a uchádzači ju vyplnili rôznymi spôsobmi. Nejasnosť zadefinovania, viacvýznamovosť a možnosť vyplnenia tabuľky viacerými spôsobmi tabuľky potvrdil aj Úrad pre verejné obstarávanie v rozhodnutí o námietkach č. 19988-6000/2016 ODI. Kontrolovaný vylúčil žalobcu zo súťaže z dôvodu, že žalobca nevyplnil tabuľku spôsobom, ktorý nebol v súťažných podkladoch jasne zadefinovaný a ktorý sa snažil prezentovať kontrolovaný, až po lehote predkladania ponúk vo fáze vyhodnotenia ponúk. Po oboznámení sa s textovou časťou súťažných podkladov, v spojení s predmetnou tabuľkou je zrejmé, že napádané rozhodnutie je chybné a žalobca sa nemal ako zo súťažných podkladov dozvedieť čo so stĺpcom „E“ (frekvencia rok) sa malo robiť. Z tohto dôvodu uchádzač nemôže byť vylúčený zo súťaže. Podľa zákona o verejnom obstarávaní nedostatky vo formulácii súťažných podkladov vo verejnom obstarávaní nie je možné aplikovať na ťarchu uchádzača, čo potvrdil Úrad pre verejné obstarávanie vo svojom rozhodnutí č. 19988-6000/2016 ODI. V tomto konaní súd musí posúdiť, či sa žalobca mal ako dozvedieť zo súťažných podkladov, že stĺpec „E“ frekvencia sa musel násobiť s ostatnými stĺpcami a zohľadniť toto násobenie do stĺpcov „F“ a „G“ s názvami „Cena za 4 roky v € bez DPH“ a „Cena za 4 roky v € s DPH“ a z tohto potom vyvodiť záver, či bol uchádzač zo súťaže vylúčený oprávnene alebo nie. 9. V tomto smere je dôležité zdôrazniť to, že nikde v súťažných podkladoch nebolo stanovené, čo sa má s údajom „frekvencia rok“ vôbec robiť. Zo znenia súťažných podkladov a ani z ďalších dokumentov poskytnutých kontrolovaným (vysvetľovania súťažných podkladov) v lehote na predkladanie ponúk nevyplýval jasný pokyn vynásobiť uvedenú frekvenciu pri jednotlivých položkách tabuľky prílohy č. 2 súťažných podkladov a teda následne po vynásobení túto zarátať do celkovej ceny za danú položku. Naopak v tabuľke bolo jasné zadefinovanie sporných stĺpcov „F“ a „G“ s názvami „Cena za 4 roky v € bez DPH“ a „Cena za 4 roky v € s DPH“ . Pokiaľ sa uchádzač nemohol nikde zo súťažných podkladov dozvedieť, že sa má stĺpec „E“ - frekvencia násobiť spolu s ďalšími stĺpcami, tak stĺpce „F“ a „G“ s názvami „Cena za 4 roky v € bez DPH“ a „Cena za 4 roky v € s DPH“ musel presne vyplniť podľa ich názvu a sémantického významu týchto stĺpcov - čiže „Cena za 4 roky v € bez DPH“ a „Cena za 4 roky v € s DPH“. Pokiaľ by tie žalobca násobil aj predmetnou frekvenciou, tak by porušil ich jasné zadefinovanie, ktoré je v ich názve a to „Cena za 4 roky v € bez DPH“ a „Cena za 4 roky v € s DPH“. Žalobca by taktiež porušil pokyn v súťažných podkladoch oddielu B. 2 s názvom Spôsob určenia ceny (str. 60), kde v bode č. 10 je uvedené „Výkaz výmer nie je prípustné v žiadnom prípade meniť (doplniť položku, zmeniť vecný rozsah položky, rozšírenie položky, rozčlenenie položky, integrovanie položky atď.)“. Pokiaľ kontrolovaný mal v úmysle, aby údaj o frekvencii v stĺpci „E“ násobil scénami jednotlivých položiek a premietol do stĺpcov s názvom „Cena za 4 roky v € bez DPH“ a „Cena za 4 roky v € s DPH“ mohol to s určitosťou riešiť minimálne dvomi spôsobmi: a) Inak pomenovať stĺpce ako napríklad „Cena za 4 roky v € bez DPH vynásobená frekvenciou “ a „Cena za 4 roky v € s DPH vynásobená frekvenciou “ b) Mohol v súťažných podkladoch uviesť, že sa má stĺpec E frekvencia násobiť s ostatnými stĺpcami. Nakoľko obstarávateľ predmetný stĺpec nijako v súťažných podkladoch nezadefinoval, nemohol sa žalobca ako dozvedieť na čo sa vôbec tento stĺpec v súťažných podkladoch nachádza a akého je charakteru. Podľa zákona o verejnom obstarávaní nejasnosť v súťažných podkladoch nie je na ťarchu uchádzača, ale na ťarchu verejného obstarávateľa. 10.V súťažných podkladoch kapitola B.l Opis predmetu zákazky je uvedené: Pravidelná údržba a revitalizácia pozemkov je realizovaná na ploche 2.148.000 m2. Túto plochu tvoria trávniky, trávnaté porasty (parky, parkovo upravované plochy, sídlisková zeleň), nespevnené plochy, záhony, skupiny stromov. Prvá položka tabuľky má názov : „Kosenie lúčneho porastu parkov a parkovo upravovaných plôch (....)“, táto položka má výmeru v tabuľke 98.000 m2. V opise predmetu Zákazky je uvedený odstavec s názvom „Parky a parkovo upravované plochy“, kde sa jedná tiež výmeru 98.000 m2, avšak treba si uvedomiť, že túto plochu nie je možné celú kosiť tak ako uvádza aj Kontrolovaný , nakoľko, ako je zrejmé z opisu predmetu zákazky, sa na ploche okrem trávnika nachádzajú aj dreviny, stromy, kvetinové záhony, plochy na okopávanie, nespevnené plochy, ktoré treba podľa zadania verejným obstarávateľom/ Kontrolovaným revitalizovať (Revitalizácia zelene podľa wikipédie: omladenie, prípadne nová výsadba stromov a podobne). V tomto dal žalobca do pozornosti porovnanie položiek tabuľky s opisom predmetu zákazky: a) Položka tabuľky č. 1 kosenie o výmere 98.000 m2 - túto plochu treba podľa tabuľky a Žalovaného celú kosiť. b)Parky a parkovo upravované plochy 98.000 m2 - táto plocha je zložená z drevín, stromov, kvetinových záhonov, plôch na okopávanie, plôch na revitalizáciu a z nespevnených plôch, trávnika. Z uvedeného jasne vyplýva, že nie je možné celú plochu o výmere 98.000 m2 kosiť a v hodnote stĺpca A prvej položky tabuľky sa musí logicky nejaká frekvencia už nachádzať, čo vyvracia argumentáciu žalovaného, že sa v stĺpci „A“ žiadna frekvencia nenachádza; o akú frekvenciu sa má však jednať, to sa zo súťažných podkladov dozvedieť nedá lebo kontrolovaný nikde nešpecifikoval rozčlenenie tejto plochy na kosenie a inú činnosť. Zo súťažných podkladov by sa teoreticky dalo vyčítať, že frekvencia sa nenachádzala v 98.000 m2, tak ako tvrdil žalovaný, iba vtedy, ak by sa dalo kosiť celých 98.000 m2. 11. Z toho dôvodu tvrdenie, že žalobca mohol zo súťažných podkladov vyčítať, že sa v stĺpci A frekvencia nenachádza je nesprávny a tým pádom je aj rozhodnutie žalovaného nesprávne. Dôležitým faktom vzťahujúcim sa k tomu, či uchádzač vôbec mohol násobiť jednotkové ceny frekvenciou uvedenou v stĺpci „E bez jednoznačných inštrukcií zo strany verejného obstarávateľa/Kontrolovaného, je pokyn v súťažných podkladoch oddielu B. 2 s názvom Spôsob určenia ceny (str. 60), kde v bode č. 10 je uvedené „Výkaz výmer nie je prípustné v žiadnom prípade meniť (doplniť položku, zmeniť vecný rozsah položky, rozšírenie položky, rozčlenenie položky, integrovanie položky atď.). Takže pokiaľ by uchádzač ešte násobil stĺpce „F“ a „G“ aj frekvenciou tak by došlo k integrácii (čo je v rozpore so súťažnými podkladmi) a uchádzač by porušil jasné zadefinovanie stĺpcov, ktoré je v ich názve a to „Cena za 4 roky v € bez DPH“ a „Cena za 4 roky v € s DPH“ a tiež by porušil Spôsob určenia ceny (str. 60). Predmetná argumentácia platí aj k obsahu bodu 56. Napádaného rozhodnutia. Bod č. 56. : Rovnaká situácia sa opakuje aj v prípade položky výkazu výmer č. 2 „Kosenie lúčneho porastu sídliskovej zelene Vo výkaze výmer je pri tejto položke uvedená informácia o výmere 2.050.000 m2 s frekvenciou 5. Rovnaká informácia o výmere je uvedená aj v Opise predmetu zákazky, kde je hneď v prvej vete časti nazvanej „Sídlisková zeleň, skupiny stromov a ostatné zatrávnené plochy“ uvedené, že „výmera pozemkov je cca 2.050.000 m Opäť teda ide o totožné číslo ako vo výkaze výmer, pričom z danej vety je zrejmé, že ide o výmeru, nie o výmeru prenásobenú frekvenciou, ako tvrdí navrhovateľ. 12. Zo súťažných podkladov sa nemohol žalobca dozvedieť presnú výmeru jednotlivých činností spolu a tým pádom je vyvrátené tvrdenie, že bolo možné predpokladať, že je potrebné premietnuť frekvenciu do celkovej ceny za predmet zákazky za 4 roky (bez DPH/s DPH)“. Vydedukovanie, že frekvenciu do celkovej ceny za predmet zákazky za 4 roky (bez DPH/s DPH)“ treba zarátať by bolo možné iba vtedy, ak by sa celá plocha mohla kosiť. Naopak, keďže sa nemôže kosiť celá plocha, ktorá je uvedená v položke tabuľky č. 1 a č. 2, tak je logické, že sa už nejaká frekvencia v stĺpci A nachádza. Žalobca mal za preukázané, že argumentácia kontrolovaného je nesprávna, keďže výmeru pozemkov uvedenú v kapitole B.l Opis predmetu zákazky súťažných podkladov nie je možné považovať za jednoznačnú vo vzťahu k rozsahu/množstvu požadovaných služieb tvoriacich predmet tejto zákazky. Nebolo možné nijakým spôsobom predpokladať, že frekvencia plnení nie je zarátaná v stĺpci A („Výmera/ množstvo za rok“) a stĺpci B („Výmera/ množstvo za 4 roky“) a že je nutné frekvenciu (údaj v stĺpci E) premietnuť do celkovej ceny za predmet zákazky za 4 roky (bez DPH/s DPH). Ak žalovaný pripúšťal, že uchádzači vyplnili tabuľku rôznymi uvedenými spôsobmi, tak je úplne logické, že ponuky sa budú líšiť rozdielnym rozsahom prác. Výsledná cena spolu jednotlivých uchádzačov môže byť podobná, ale keďže majú uchádzači iné rozsahy prác, musia mať aj rozdielne jednotkové ceny. Jeden uchádzač násobil frekvencie, druhý nie. 13. Ak by sa jednotkové ceny všetkých uchádzačov násobili, tak by boli ceny podstatne rozdielne a tým pádom by už porovnateľné nemohli byť. Do pozornosti dal bod 23. napádaného rozhodnutia, kde kontrolovaný uvádzal, že z dôvodu nezapočítania frekvencií, by bol spôsobený neúmerný nárast objemu finančných prostriedkov čiže sám kontrolovaný priznával, že rôznym spôsobom vyplnenia tabuľky, by došlo k veľkým rozdielom a bod 26. napádaného rozhodnutia, kde si kontrolovaný protirečí. Až v týchto žiadostiach o vysvetlenie ponuky verejný obstarávateľ po prvý raz uviedol jasnú požiadavku na zohľadnenie frekvencie jednotlivých služieb v celkovej cene za predmet zákazky. V predmetných žiadostiach o vysvetlenie kontrolovaný navádzal žalobcu na zmenu ponuky s cieľom skryť a opraviť svoju chybu v nastavení súťaže, t.j, v nedostatočnom a nejednoznačnom zadefinovaní predmetu zákazky (rozsah zákazky, spôsob cenotvorby). V tejto fáze však žalobca už výkaz výmer upraviť nemohol. Avšak tvrdenie kontrolovaného je chybné, nakoľko žalobcovo ocenenie predmetu zákazky nie je v rozpore so zadávacou dokumentáciou (súťažnými podkladmi), keďže frekvencia bol údaj, ktorý podľa pokynov a požiadaviek uvedených v súťažných podkladoch sa neodzrkadľuje v cene predmetu zákazky (frekvencia nebola násobená s jednotkovou cenou danej položky č. 32 tabuľky). Zároveň toto nebolo predmetom vylúčenia zo súťaže. že nedostatky vo formulácii súťažných podkladov nie je v nijakom prípade možné aplikovať na ťarchu uchádzača. Za vzniknutú situáciu, kedy uchádzači ocenili cenovú tabuľku rôznymi spôsobmi, nemožno viniť uchádzača, plne zodpovedný je v tomto prípade kontrolovaný, ktorý postupoval v rozpore s § 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní a princípom transparentnosti verejného obstarávania podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. 14. Nesprávnosť zadefinovania tabuľky dokázal vo svojich námietkach o vylúčení, pričom Úrad pre verejné obstarávanie potvrdil správnosť jeho vyplnenia tabuľky a nesprávnosť pohľadu na vyplnenie tabuľky žalovaným vyvraciame v tejto žalobe. V danom prípade sa jedná o irelevantné tvrdenia, nakoľko zjavnú chybu kontrolovaného v nastavení tejto verejnej súťaže, nie je možné v tejto fáze zadávania zákazky odstrániť/opraviť (rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie o odstránení protiprávneho stavu). Jediným možným riešením vzniknutej situácie je zrušenie predmetnej verejnej súťaže a jej opätovné vyhlásenie s jednoznačným, úplným a nestranným zadefinovaním predmetu zákazky, s uvedením všetkých okolností, ktoré budú dôležité na plnenie zmluvy a na vypracovanie ponuky. To, že verejný obstarávate!' zle zadefinoval súťažné podklady nemôže byť na ťarchu žalobcu. Prenášanie zodpovednosti za vzniknuté riziko nehospodárnosti a neefektívnosti vynakladania finančných prostriedkov nemôže kontrolovaný prenášať na žalobcu. V takomto prípade má verejný kontrolovaný súťaž zrušiť. Žalobca nesprávnosť zadefinovania tabuľky dokázal vo svojich námietkach o vylúčení, pričom Úrad pre verejné obstarávanie potvrdil správnosť jeho vyplnenia tabuľky a nesprávnosť pohľadu na vyplnenie tabuľky žalovaným vyvraciame v tejto žalobe. Odmietal tvrdenie kontrolovaného o nesprávnej interpretácii zadávacích podmienok. To, že ostatní dvaja uchádzači, vynásobili položky cenovej tabuľky prílohy č. 2 súťažných podkladov frekvenciou v stĺpci E, ešte nič nevypovedá o správnosti, kompletnosti opisu predmetu zákazky a úplnosti zadávacích podmienok súťaže. Veď aj Úrad pre verejné obstarávanie vo svojom rozhodnutí o námietkach v bode č. 42 uvádzal, že zle zadefinovaná tabuľka sa dá vyplniť minimálne dvoma rôznymi výkladmi. Považoval za jednoznačné, že vzájomná neporovnateľnosť ponúk (rozdielny rozsah/objem ocenených služieb v rámci ponúk uchádzačov) zapríčinil práve Kontrolovaný nedostatočným, nejasným a nepresným zadefinovaním predmetu zákazky. O tzv. “jasných inštrukciách“ na vyplnenie výkazu výmer (tabuľky prílohy č. 2 súťažných podkladov) nemôže byť ani reč, keďže súťažné podklady obsahujú mnohé rozporuplné a nejednoznačné informácie ohľadom opisu predmetu zákazky a to v rôznych bodoch tabuľky (napr. v bodoch č. 1,2, 42, 97, 40 a ďalších). Vo viacerých bodoch údaje v tabuľke sú v rozpore s údajmi v Opise predmetu zákazky! Nehovoriac už o spornom stĺpci E, ktorý nebol nijako vysvetlený a zo súťažných podkladov sa nedalo nijakým spôsobom dozvedieť či vôbec a ako sa má brať do úvahy. 15. Žalobca si dôkladne preštudoval všetky dokumenty, ktoré tvoria súťažné podklady. Nikde v súťažných podkladoch nie je jasný pokyn, čo s údajom o frekvencii za rok má uchádzač urobiť. Uvedené nevyplýva ani v kontexte s údajmi, ktoré tvoria opis predmetu zákazky v kapitole B.l súťažných podkladov. Odmietol tvrdenie žalovaného, že si mal zo súťažných podkladov „vydedukovať“, že je nutné frekvenciu uvedenú v stĺpci E zohľadniť v celkových cenách jednotlivých položiek. Pri pozornom čítaní kapitoly B.l Opis predmetu zákazky „Mobiliár a prvky drobnej architektúry“ (str. 24 súťažných podkladov), je možné sa dozvedieť, že kontrolovaný požadoval pravidelné vyprázdňovanie nádob na odpadky v počte 22 ks. Týchto 22 ks je uvedených aj v tabuľke čo sa doteraz zhoduje s argumentáciou žalovaného. Avšak ďalšie vyprázdňovanie požaduje verejný obstarávateľ aj v ďalšej časti opisu predmetu zákazky - v Prílohe č. 3 k opisu predmetu zákazky (str. 36 súťažných podkladov), kde je uvedených až 49 ks odpadkových nádob. Počet 49 ks nijako nezapadá do položky č.42 tabuľky a preto tvrdenie žalovaného že „ V danej položke sa teda nebolo možné domnievať, že údaj o frekvencii (104) je už započítaný v údaji o množstve (22 resp. 88)“ neobstojí. Z tohto je jasné, že súťažné podklady predmetnej zákazky obsahovali natoľko rozporuplné údaje, že nebolo možné použiť vzorec, ktorý „vydedukoval“ žalovaný z pohľadu na tabuľku, lebo by to bolo logickým nezmyslom. Ďalším príkladom zlého zadefinovanovania predmetu zákazky je aj položka č. 40 cenovej tabuľky s názvom „Vyzbieranie rozptýleného odpadu s naložením na dopravný prostriedok, odvozom na miesto likvidácie odpadu a so zložením“. Kontrolovaný na jednej strane požaduje v kapitole B.l Opis predmetu zákazky súťažných podkladov vykonanie tejto činnosti 1 x týždenne, avšak v tabuľke prílohy č. 2 súťažných podkladov uvádza 3 frekvencie za rok. Rok má 52 týždňov. Taktiež sa nedá aplikovať vzorec prezentovaný radou úradu, inak by frekvencia musela byť 52x/ rok a nie ako uviedol verejný obstarávateľ/kontrolovaný 3x/rok. Toto je ďalší príklad prečo nebolo možné použiť vzorec, ktorý prezentuje žalovaný. Zlým zadefinovaním tabuľky je aj položka výkazu výmer č. 97 „Trávne osivo“ - v stĺpci A „Výmera/množstvo za rok“ je uvedené, že sa požaduje dodať 2 kg trávneho osiva. V stĺpci B „Výmera/množstvo za 4 roky“ sa uvádza, že za 4 roky treba dodať 6 kg osiva, čo je logický a matematický nezmysel (podľa úvahy žalovaného by v stĺpci B malo byť požadované ocenenie 8 kg osiva). Argumentácia žalovaného z tohto dôvodu neobstojí. 16. Uchádzači sa nemohli zo súťažných podkladov ako dozvedieť, v akom rozsahu by sa malo kosiť a tým pádom ani nemohli vydedukovať informácie ohľadom frekvencií. Navyše podľa kataster portálu sú predmetné pozemky, na ktorých sa má vykonávať údržba zelene vedené ako napríklad pozemok v rámci záhradného centra, na ktorom sa pestuje okrasná nízka a vysoká zeleň, pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením, pozemok prevažne v zastavanom území obce alebo v záhradkárskej osade, na ktorom sa pestuje zelenina, ovocie, okrasná nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske plodiny, zastavané plochy a nádvoria, pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasť. Dôrazne odmietal tvrdenie žalovaného, že nezrovnalosti v ponuke žalobcu neboli zapríčinené konaním kontrolovaného, ale nesprávnym pochopením súťažných podkladov zo strany žalobcu. V jeho ponuke boli predložené doklady a dokumenty, ktoré svojím rozsahom i obsahom plne zodpovedajú požiadavkám súťažných podkladov. Pri spracovaní ponuky sa žalobca striktne riadil pokynmi kontrolovaného, pričom zohľadnil všetky požiadavky uvedené v súťažných podkladoch, dokumentoch a prílohách, vrátane prílohy č. 2 súťažných podkladov k predmetnej zákazke. Povinnosťou kontrolovaného je uviesť v súťažných podkladoch všetky okolnosti, ktoré sú dôležité na plnenie zmluvy a na vypracovanie ponuky, opísať predmet zákazky jednoznačne, úplne a nestranne, a to tak, aby bol zabezpečený rovnaký prístup pre všetkých uchádzačov alebo záujemcov a zabezpečená čestná hospodárska súťaž. Uvedené kontrolovaný v zadaní predmetnej zákazky nedodržal a tým sa dopustil porušenia zákona o verejnom obstarávaní (najmä základných princípov vo verejnom obstarávaní v zmysle § 10 ods. 2 a § 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní). Nedostatky vo formulácii súťažných podkladov kontrolovaný i žalovaný (konkrétne Rada Úradu pre verejné obstarávanie) aplikoval nezákonne na ťarchu žalobcu. Treba zdôrazniť, že povinnosťou záujemcu/uchádzača nie je aplikácia inštitútu vysvetľovania. Ide len o zákonnú možnosť v prípade vzniku nejasností s prípravou ponuky. Naopak zákonnou povinnosťou kontrolovaného je zadefinovať predmet zákazky jednoznačne, zrozumiteľne a úplne. Žalobca využil inštitút vysvetľovania (žiadosťou o vysvetlenie súťažných podkladov, ktorá bola kontrolovanému doručený dňa 07.10.2016), avšak kontrolovaný nepovažoval za dôležité odpovedať na položené otázky. Až rozhodnutie úradu v konaní o námietkach (rozhodnutie č.: 3972- 9000/2017 zo dňa 15.03.2017) prinútilo kontrolovaného zodpovedať na položené otázky a uverejnil vysvetlenie súťažných podkladov na profile verejného obstarávateľa dňa 07.04.2017 (s prestojom vyše 6 mesiacov!). III. vyjadrenie žalovaného 17. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na ust. § 175 ods. 7 druhá veta ZVO, v zmysle ktorého je viazaný obsahom podaných námietok a v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného, kedy na základe námietok preskúmava postup kontrolovaného len v rozsahu namietaných činností. Predmetom skúmania v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok mala byť teda len skutočnosť označená žalobcom a či v tejto súvislosti bol obstarávateľom dodržaný zákonný postup. Uvedené znamená, že pre posúdenie opodstatnenosti námietok žalobcu bolo úlohou žalovaného v konaní o preskúmanie úkonov rolovaného na základe námietok zistiť a posúdiť, či procesný postup kontrolovaného, ktorý viedol k vylúčeniu žalobcu z predmetnej verejnej súťaže, bol v súlade so ZVO, avšak nie zákonnosť súťažných podkladov ako takých. Uvedený postup žalovaného je konštantný a žalovaný ho bezvýhradne používa odkedy bolo predmetné ustanovenie v ZVO zakotvené. Žalovaný dal do pozornosti napr. rozhodnutie č. 3007-6000/2016-ON/26, v ktorých sa zaoberal námietkami proti vylúčeniu, v ktorých navrhovateľ zároveň namietal aj znenie požiadavky kontrolovaného uvedené v súťažných podkladoch. Žalovaný mu však uviedol, že zákon mu neumožňuje zaoberať sa aj samotnou požiadavkou, lebo námietky smerujú proti vylúčeniu, nie proti súťažným podkladom. V rozhodnutí č. 23911- 6000/2016- ODI zasa žalovaný skonštatoval, že námietky smerovali proti vyhodnoteniu ponúk, ak chcel navrhovateľ namietať aj samotné kritériá na vyhodnotenie ponúk, mal tak učiniť skôr, a preto sa žalovaný nemohol zaoberať súťažnými podkladmi. Žalovaný kvôli tejto prekážke musel začať samostatné konanie o kontrole a až v tom stanovené kritériá vytknúť. Obdobne žalovaný postupoval aj v množstve ďalších prípadov. Obdobne postupuje aj rada žalovaného, ktorá opakovane konštatovala viazanosť úradu obsahom podaných námietok, napr. v rozhodnutí č. 8424-9000/2015-KR/ l 7, 7645-9000/2016-KR/9, 15142-9000/2015- KR/33, 4731 -9000/2014-KR/2I, 12998-9000/2013-KR/2. 18. Žalovaný dal do pozornosti aj judikatúru slovenských súdov, ktorá sa stotožňuje s postupom žalovaného v predmetnej právnej veci. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Sžf/47/2010 zo dňa 8. 2. 2011, v ktorom k namietanej netransparentnosti podmienok účasti skonštatoval nasledovné: „K princípu transparentnosti súťažných podmienok senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konštatuje, že vylúčený záujemca neuplatnil revízny postup smerujúci proti podmienkam uvedeným r súťažných podkladoch, najmä nepodal žiadosť o nápravu proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch podľa § 136 ods. l písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní, v ktorej mohol a mal uplatňovať námietky vzťahujúce sa ku konkrétnym podmienkam obstarávania, teda i k podmienkam stanoveným pre výpočet ceny za celý predmet zákazky. Poukazujúc na uvedené pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného musel konajúci súd vychádzať zo skutkového stavu, ktorý bol daný v čase vydania rozhodnutia žalovaného, teda aj z premisy, že podmienky obstarávania boli stanovené zákonne. Keďže v tomto prípade nevy užil vylúčený záujemca alebo iný záujemca postup, ktorí- ma umožňuje ustanovenie § 136 ods. 1 písm. b/ zákona o verejnom obstarávam, teda nepodal žiadosť o nápravu proti podmienkam uvedeným r súťažných podkladoch ani v iných dokumentoch poskytnutých obstarávateľom, súd v rámci tohto konania, ktoré smeruje pni rozhodnutiu kontrolovaného o vylúčení záujemcu z verejného obstarávala a druhostupňovému rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnutie kontrolovaného potvrdené, nemohol súd preskúmavať samotné podmienky verejného obstarávania uvedené v oznámení o vyhlásení, keďže zákon stanovuje krátku lehotu - 7 dní odo dňa prevzatia súťaži podkladov alebo iných dokumentov poskytnutých v lehote na predkladanie ponúk, na to. potencionálni záujemcovia, resp. iné osoby, ktoré sa domnievajú, že ich práva alebo pi chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného, mohli žiadať o preverenie zákonnosti stanovených podmienok uvedených v súťažných podkladoch. Keďže zákon o verejnom obstarávaní stanovuje osobitné konanie vzťahujúce sa k samotným podmienkam obstarávania, súd konštatuje, že rozhodnutia vydané v uvedenom konaní, sú spôsobilým a samostatným predmetom posúdenia zákonnosti rozhodnutia v správnom súdnictve, ktoré však v tomto prípade využité neboli“. 19. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neuplatnil revízne postupy smerujúce proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch, žalovaný vychádzal z premisy, že podmienky uvedené v súťažných podkladoch boli stanovené v súlade so ZVO. Z uvedených dôvodov bol žalobca povinný oceniť v tabuľke nachádzajúcej sa v prílohe č. 2 súťažných podkladov položky v stĺpcoch C, D a G tabuľky, ktoré prináležali k položkám v stĺpcoch A, B a E, ktoré boli preddefinované kontrolovaným (v týchto stĺpcoch sa sa nachádzali určené výmery/množstvo za rok/za 4 roky a frekvencia. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že položky uvedené v preddefinovaných stĺpcoch predmetnej tabuľky boli záväzné pre všetkých uchádzačov, vrátane žalobcu, a to z dôvodu, že neboli využité revízne postupy proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch. Z uvedeného dôvodu je neprípustné, aby žalobca v tomto štádiu rozporoval jednotlivé položky uvedené vo výkaze výmer. Žalobca bol teda povinný oceniť jednotlivé položky v stĺpcoch C, D a G v zmysle preddefinovaných stĺpcov a požiadaviek kontrolovaného. Vzhľadom na to, že žalobca vo svojej ponuke nepredložil výkaz výmer súladný s požiadavkami kontrolovaného, bol z predmetného postupu zadávania zákazky vylúčený. Nedostatok spočíval v tom, že v rámci svojej kalkulácie žalobca nevzal do úvahy udaj o frekvencii plnení pri desiatich položkách výkazu výmer (ocenil rozdielny objem služieb, ako ostatní dvaja uchádzači). To de facto spôsobilo, že zatiaľ čo ostatní uchádzači pri oceňovaní svojej ponuky brali do úvahy údaj, že desať položiek výkazu výmer je potrebné vykonať viackrát do roka, žalobca s tým pri všetkých desiatich položkách nepočítal (nakoľko, ako uvádza, domnieval sa, že frekvencia je už započítaná do rozlohy/množstva). 20. Podľa žalovaného sa tieto tri údaje dali čítať jediným spôsobom, a to že 22 smetných nádob (stĺpec A) sa má v priebehu roka vyprázdniť 104 krát (stĺpec E). To znamená, že v priebehu roka je potrebné oceniť 2.288 „úkonov" a v priebehu štyroch rokov 9.152 (čo presne korešponduje s výsledkom súčinu stĺpca B a frekvencie E). Z tohto dôvodu sa žalovaný nemohol stotožniť s tvrdením žalobcu, že údaj o frekvencii je započítaný v množstvách. Najneskôr pri položke č. 42 muselo byť nielen jemu, ale všetkým subjektom jasné, že to matematicky ani logicky jednoducho nie je možné. Tvrdenie navrhovateľa však neobstojí ani z ďalšieho dôvodu. Vo výkaze výmer je položkou č. 1 „Kosenie lúčneho porastu parkov a parkovo upravených plôch (...) ", pri ktorej je v stĺpci A „výmera/množstvo za rok“ uvedené číslo 98.000 m2. Frekvencia má hodnotu 10. Ak by mal platiť výklad navrhovateľa, znamenalo by to, že kosiť je potrebné parky a parkovo upravené plochy vo výmere 9.800 m2, a to desaťkrát, čo spolu dáva výmeru 98.000 m2 za rok a 392.000 m2 za štyri roky. Avšak v opise predmetu zákazky (časť B.I súťažných podkladov) v ktorom sú bližšie opísané všetky obstarávané činnosti, je aj časť nazvaná „Parky a parkovo upravené plochy“. Hneď v prvej vete danej časti je uvedená informácia, podľa ktorej „výmera pozemkov je cca 98.000 m2“. Výklad navrhovateľa teda v kontexte súťažných podkladov ako celku neobstojí. Pri pozornom čítaní opisu predmetu zákazky totiž musí byť zrejmé, že výmera parkov a parkovo upravených plôch je 98.000 m2 a tým pádom výklad navrhovateľa nemôže byť správny. Rovnaká situácia sa opakuje aj v prípade položky výkazu výmer č.2 „Kosenie lúčneho porastu sídliskovej zelene (...)“. Vo výkaze výmer je pri tejto položke uvedená informácia o výmere 2.050.000 m2 s frekvenciou 5. Rovnaká informácia o výmere je uvedená aj v Opise predmetu zákazky, kde je hneď v prvej vete časti nazvanej „Sídlisková zeleň, skupiny stromov a ostatné zatrávnené plochy“ uvedené, že „ výmera pozemkov je cca 2.050.000 m2 “. Opäť teda ide o totožné číslo ako vo výkaze výmer, pričom z danej vety je zrejmé, že ide o výmeru, nie o výmeru prenásobenú frekvenciou, ako tvrdí navrhovateľ. 21. Argumentácia žalobcu, v ktorej uvádzal, že položky č. 1, 2, 40, 42 výkazu výmer sú v rozpore s opisom predmetu zákazky, a preto sa podľa žalobcu mohla tabuľka chápať a vyplniť rôznymi spôsobmi, nemôže podľa žalovaného obstáť, pretože položky v preddefinovaných stĺpcoch predmetnej tabuľky boli záväzné pre všetkých uchádzačov, po tom, čo uplynula lehota na uplatnenie revíznych postupov proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol žalobca povinný oceniť jednotlivé položky v stĺpcoch C, D a G v zmysle preddefinovaných stĺpcov a požiadaviek kontrolovaného, resp. v prípade, že mal určité pochybností alebo nezrovnalosti pri oceňovaní, mal požiadať o vysvetlenie kontrolovaného. Nezrovnalosti v ponuke navrhovateľa neboli zapríčinené konaním kontrolovaného, ale nesprávnym pochopením súťažných podkladov zo strany žalobcu. Z uvedených položiek vyplýva, že žalobca rovnako ako aj ostatní dvaja uchádzači sa mal možnosť dozvedieť zo súťažných podkladov, že stĺpec „E“ frekvencia sa musel násobiť s ostatnými stĺpcami a zohľadniť toto násobenie do stĺpcov „F“ a „G“ s názvami „Cena za 4 roky v € bez a „Cena za 4 roky v € s DPH“. Kontrolovaný nemohol niesť zodpovednosť za uchádzača, ak nesprávne pochopil súťažné podklady. Uchádzači majú vo verejnom obstarávaní k dispozícii inštitúty slúžiace na ozrejmenie častí súťažnej dokumentácie, ktoré im nie sú zrejmé. 22. Záverom dodal, že žalobca mohol požiadať kontrolovaného o vysvetlenie súťažných podkladov, keďže minimálne pri položke č. 42 mu muselo byť zrejmé, že frekvencia nemôže byť započítaná v množstve (keďže údaj o frekvencii bol v danej položke vyšší, ako údaj o množstve). Pri pozornom čítaní všetkých podkladov v danej verejnej súťaži nemožno dospieť k záveru žalobcu, že frekvencia pri desiatich položkách výkazu výmer je už započítaná vo výkaze výmer. Uvedený záver je v kontexte všetkých dostupných informácií absurdný (pri položke č. 42), resp. očividne nesprávny (pri položkách č. 1 a 2). Vzhľadom na uvedené skutkové a právne okolnosti mal žalovaný za to, že jediným správnym výkladom je výklad kontrolovaného, podľa ktorého mal byť údaj o frekvencii započítaný do výslednej ponukovej ceny uchádzačov. Z uvedených dôvodov argumentácia žalobcu, že frekvencia mala byť započítaná do informácie o výmere, v kontexte súťažných podkladov ako celku, nemôže obstáť. Vo verejnom obstarávaní nie je možné detailne definovať každý jeden úkon, ktorý sú uchádzači povinní vykonať. Lipnutie na povinnosti definovať všetko do absolútnych detailov by bolo kontraproduktívne, nakoľko pri nekonečnom množstve rôznych, do úvahy prichádzajúcich situácií, sa vždy nájde detail, ktorý nebude definovaný. Práve z uvedeného dôvodu je nevyhnutné čítať všetky podklady ako celok, vo vzájomných súvislostiach, a pri prípadných nezrovnalostiach alebo pochybnostiach aktívne osloviť verejných obstarávateľov so žiadosťou o vysvetlenie, príp. so žiadosťou o nápravu. Žalovaný považoval za nevyhnutné v kontexte uvedeného poukázať na konanie kontrolovaného, ktoré nasledovalo po tom, čo sa dozvedel o chybe žalobcu. Kontrolovaný spolu až trikrát oslovil žalobcu so žiadosťou o vysvetlenie jeho ponuky, pričom v dvoch žiadostiach výslovne žalobcovi uviedol, že úpravu jeho ponuky nebude považovať za jej zmenu. Žalobca teda mal možnosť započítať frekvencie do svojej ponuky, čo by síce jeho cenu výrazne navýšilo, ale len dočasne, keďže v následnej elektronickej aukcii by mal možnosť ju opätovne znížiť. Aplikácia ustanovenia súťažných podkladov upravujúceho možnosť vylúčenia ponuky uchádzača v prípade, ak jeho ponuková cena prevyšuje predpokladanú hodnotu zákazky (bod 14 súťažných podkladov), totiž podľa žalovaného neprichádzala do úvahy pred uskutočnením elektronickej aukcie, keďže až do jej ukončenia nie je ponuková cena konečná. IV. pojednávanie 23. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 18.11.2020 rozsudkom. V. relevantné právne predpisy 24. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z., o verejnom obstarávaní (ďalej len ZVO) verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 25. Podľa § 44 ods. 1 ZVO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ vyhodnocujú ponuky na základe objektívnych kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktoré súvisia s predmetom zákazky, s cieľom určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. Verejným obstarávateľom a obstarávateľom určené kritériá musia byť nediskriminačné a musia podporovať hospodársku súťaž. 26. Podľa § 53 ods. 1 ZVO, vyhodnocovanie ponúk komisiou je neverejné. Komisia vyhodnotí ponuky z hľadiska splnenia požiadaviek verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa na predmet zákazky alebo koncesie a v prípade pochybností overí správnosť informácií a dôkazov, ktoré poskytli uchádzači (...). Ak komisia identifikuje nezrovnalosti alebo nejasnosti v informáciách alebo dôkazoch, ktoré uchádzač poskytol, písomne požiada o vysvetlenie ponuky a ak je to potrebné aj o predloženie dôkazov. Vysvetlením ponuky nemôže dôjsť k jej zmene. Za zmenu ponuky sa nepovažuje odstránenie zrejmých chýb v písaní a počítaní. 27. Podľa § 53 ods. 5 písm. b) ZVO verejný obstarávateľ a obstarávateľ vylúčia ponuku, ak ponuka nespĺňa požiadavky na predmet zákazky alebo koncesie uvedené v dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky. 28. Podľa § 53 ods. 5 písm. d) ZVO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ vylúčia ponuku, ak uchádzačom predložené vysvetlenie ponuky nie je svojim obsahom v súlade s požiadavkou podľa odseku 1. VI. Posúdenie veci správnym súdom 29. „Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.“ (NS SR spis. zn. 2Sžo/32/2014) Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a že ho vydal orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - Ústavou <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015819&f=2>, ktorá v článku 142 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2109246&f=2> ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2108584&f=3> zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny súdny poriadok. Je veľmi dôležité uviesť, že v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať. Správny súd dodáva, že v prípade ustanovenia § 178 ods. 1 SSP - zákon k aktívnej legitimácie ustanovuje dve kumulatívne podmienky a to z dôvodu, aby žalobca mohol svoje oprávnenie podať všeobecnú správnu žalobu preukázať. Tieto podmienky sú: a) postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie a b) ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalobná legitimácia musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobcu, t. j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, závažne a autoritatívne dotýka jeho právnej sféry. 30. Z administratívneho spisu súd zistil, že Hlavné mesto SR Bratislava vyhlásilo v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 15. 09. 2016 pod značkou 2016/S 178 - 319405 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 181/2016 dňa 19. 09. 2016 pod značkou 12949 - MSS verejnú súťaž na predmet zákazky „Komplexná starostlivosť o zeleň v Bratislave“. Išlo o nadlimitnú zákazku na poskytnutie služieb. Súťažné podklady boli poskytnuté piatim záujemcom s tým, že v lehote na predkladanie ponúk predložili traja uchádzači ponuky. Dňa 17. 01. 2017 úrad vydal rozhodnutie č. 19988-6000/2016-ODI, ktorým nariadil predmetnú verejnú súťaž zrušiť, z dôvodu diskriminačnej podmienky účasti. Proti tomuto rozhodnutiu podal dňa 02. 02. 2017 verejný obstarávateľ odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. 4503-9000/2018 zo dňa 18.04. zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že zamietol námietky navrhovateľa podľa § 175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. 31. V tomto spore dôležité uviesť, že žalobca neuplatnil revízne postupy smerujúce proti podmienkami uvedeným v súťažných podkladoch. Žalovaný takto vychádzal z premisy, že podmienky uvedené v súťažných podkladoch boli stanovené v súlade so ZVO. Treba uviesť, že Úrad je viazaný obsahom podaných námietok a v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok preskúmava postup kontrolovaného len v rozsahu namietaných skutočností; to neplatí, ak ide o námietky podané orgánom štátnej správy podľa § 170 ods. 1 písm. e). ZVO Preto v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného posudzoval procesný postup verejného obstarávateľa, ktorý sa týkal vylúčenia žalobcu z verejnej súťaže a nezaoberal sa zákonnosťou súťažných podkladov. Tomu postupu nebolo možné zo strany konajúceho súdu vytknúť porušenie konkrétneho ustanovenia ZVO. V zmysle súťažných podkladov bol žalobca povinný oceniť v tabuľke v prílohe č. 2 podkladov položky v stĺpcoch C, D a G a tieto prináležali položkám v stĺpcoch A, B a E, ktoré boli preddefinované verejným obstarávateľom. Príloha č. 2 súťažných podkladov „Ocenenie položiek uchádzačom“, ktorá obsahuje zoznam položiek (125), tvoriacich predmet zákazky, mala nasledovnú formu: Por. číslo Popis položky m.j. Výmera/ množstvo za rok Výmera/ množstvo za 4 roky' Jedn. cena v € za m. j. bez DPH Jedn.cenav € za m. j. s DPH Frekvencia rok Cena za 4 roky v€ bez DPH Cena za 4 roky v € s DPH A B C D E F G Tiež je dôležité uviesť, že dôvodom vylúčenia žalobcu z predmetnej súťaže bolo, že nepredložil výkaz výmer v súlade s požiadavkami verejného obstarávateľa. Chybou v postupe žalobcu bol fakt, že nezahrnul pri svojich výpočtoch tzv. údaj o frekvencii plnení pri 10 položkách. Ostatní uchádzači pritom postupovali správne, keď pri oceňovaní svojej ponuky vzali na zreteľ údaj, že uvedených že desať položiek výkazu výmer je potrebné vykonať viackrát do roka (údaj o frekvencii). 32. Ústrednou otázkou pre posúdenie tohto sporu bolo preto vyhodnotenie námietky žalobcu, že išlo v danom prípade o nedostatky vo formuláciách súťažných podkladov vo verejnom obstarávaní, čo nie je možné aplikovať na jeho ťarchu. Tu je potrebné uviesť, že žalobca tvrdil, že verejný obstarávateľ mal výslovne uviesť v súťažných podkladoch, napr. stanovením vzorca, z ktorého by vyplývalo, že v celkovej cene má byť zahrnutá aj frekvencia, prípadne presnejším pomenovaním stĺpca, napr. „cena za 4 roky aj s frekvenciou“ a teda ak obstarávateľ nič podobné v súťažných podkladoch neuviedol, a ani to z nich nevyplývalo, mal za to, že údaj „Frekvencia rok“ je informatívny a už zahrnutý v stĺpci „Výmera/ množstvo za rok“. Preto správny súd považoval za nevyhnutné zamerať sa na skutočnosť, či spôsob vypĺňania tabuľky skutočne pripúšťal (minimálne) dva rôzne výklady. Žalovaný pri formulácii dôvodov svojho rozhodnutia logicky poukázal na štruktúru výkazu výmer, najmä na stĺpec A „Výmera/množstvo za rok“, stĺpec B „Výmera/množstvo za 4 roky“ a napokon stĺpec E „Frekvencia rok“, kedy je okamžite možné prijať racionálny záver, že stĺpec „Frekvencia/rok“ „má nejaký význam“. Preto ak by verejný obstarávateľ nemal záujem zarátavať aj frekvenciu, tento stĺpec by stratil svojej opodstatnenie a súčasťou výkazu výmer by zrejme nebol. Žalovaný napriek uvedenému uznal argument žalobcu, podľa ktorého súťažné podklady neobsahujú exaktnú informáciu, ako má byť frekvencia započítaná do výslednej ponuky. Je pritom pravda, že v súťažných podkladoch absentoval „vzorec“ na tento výpočet. Ostatní uchádzači pri oceňovaní svojej ponuky vzali do úvahy údaj, že položky výkazu výmer je potrebné vykonať viac krát za rok. Žalobca pri cenotvorbe s uvedeným zrejme nepočítal a domnieval sa, že frekvencia už bola započítaná do rozlohy/množstva. Správny súd po hlbšom preskúmaní výkazu výmer nemohol akceptovať tvrdenie žalobcu o inom možnom chápaní spôsobu cenotvorby a prijal záver, že žalobca skutočne nesprávne pochopil súťažné podklady, keď konštatoval, že frekvencia mala byť započítaná do informácie o výmere, v kontexte súťažných podkladov ako celku. Na prvý pohľad jeho argumenty nesú isté „rátio“ (čo dokladuje aj prvostupňové rozhodnutie ), ale pri dôslednom preskúmaní podkladových materiálov bolo nutné taký postup vylúčiť; teda spôsob oceňovania podľa uvedenej tabuľky nepripúšťal alternatívny postup. Napadnuté rozhodnutie žalovaného pritom obsahuje presvedčivou a racionálnou argumentáciou napr. pri položke č. 42, ktorá sa týkala vyprázdňovania nádoby na odpadky s dočistením stojiska. Aj podľa správneho súdu tri údaje (stĺpec A, B a E) dali čítať jediným spôsobom, a to že 22 smetných nádob (stĺpec A) sa má v priebehu roka vyprázdniť 104 krát (stĺpec E), po dobu 4 rokov (stĺpec B). To znamená, že v priebehu roka mal žalobca oceniť 2.288 „úkonov“ a v priebehu štyroch rokov 9.152 (čo presne korešponduje s výsledkom súčinu stĺpca B a frekvencie E). Evidentne údaj o frekvencii nemohol byť započítaný v množstvách, tak ako tvrdil žalobca. Išlo by o nelogický postup a ak by žalobca vykonal matematickú skúšku správnosti, musel by dospieť k inému záveru. Obdobne sa dalo dospieť k rovnakému záveru pri dôslednejšom preskúmaní ostatných položiek. Aj v prípade položky č. 1 týkajúcej sa kosenia lúčneho porastu parkov a parkovo upravených plôch, kde bola v stĺpci A uvedená výmera 98.000 m2 a stĺpci F frekvencia 10 krát neobstojí výklad žalobcu, pretože v takom prípade sa mala kosiť plocha 9.800 m2, t.j. iba 1/10 z celkovej plochy a to nevyplýva zo súťažných podkladov, kde v prvej vete v časti B. 1 súťažných podkladov bola uvedená informácia, podľa ktorej „výmera pozemkov je cca 98.000 m2“. Neobstojí logicky ani argument, že plocha mala byť zložená z drevín, stromov, kvetinových záhonov, plôch na okopávanie, plôch na revitalizáciu, z nespevnených plôch, trávnika a teda nebolo by možné celú plochu kosiť, pretože by nedávalo zmysel, aby verejný obstarávateľ uvádzal o 90 % viac plochy, ktorú treba reálne kosiť. 33. Krajský súd poznamenáva, že princípy verejného obstarávania vyjadrené v § 10 ods. 2 <aspi:// module='aspi'&link='25/2006%20Z.z.%2523P9'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ZVO vyžadujú, aby verejní obstarávatelia a obstarávatelia pristupovali rovnako, nediskriminačne a transparentne vo vzťahu ku všetkých uchádzačom a záujemcom aj v určovaní kritérií na vyhodnotenie ponúk, na základe ktorých vyhodnocujú ponuky. Zákon o verejnom obstarávaní, ako aj normatíva Európskej únie sa obmedzuje na dve kritériá vyhodnotenia ponúk, a to: - na najnižšiu cenu, ktorá môže byť určená tak za celé plnenie alebo aj vo vzťahu k cene za jednotlivé plnenia na základe rámcovej dohody, a v prípade, ak nie je možné presne určiť celkovú cenu plnenia, aj k cene za jednotku (či už časovú alebo množstvovú, objemovú a pod.) plnenia alebo - ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, ktorá zohľadňuje okrem ceny aj iné významné parametre s cieľom určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. Podľa čl. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31.03.2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentne. Vo vzťahu k vyššie uvedenej Smernici EP a Rady treba poznamenať, že v Prílohe č. 7 k zákonu o verejnom obstarávaní Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie je uvedená okrem iných aj táto smernica, t.j. jej ustanovenia boli transponované do ustanovení zákona o verejnom obstarávaní. 34. Súdny dvor Európskej únie vyvinul súbor základných zásad pre prideľovanie verejných zákaziek, ktoré sú odvodené z pravidiel a základných zásad Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Základnou povinnosťou obstarávateľa je postupovať pri zadávaní zákaziek v súlade s princípom rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie, transparentnosti, hospodárnosti a efektívnosti. Pri zásade rovnakého zaobchádzania vychádza právna úprava verejného obstarávania z požiadavky na vylúčenie svojvôle verejného obstarávateľa a uprednostňovania určitých subjektov. Zásada rovnakého zaobchádzania implikuje princíp transparentnosti, aby mohlo byť overené, či je táto zásada dodržiavaná. Jej cieľom je vylúčenie existencie rizika a svojvôle verejného obstarávateľa. Implikuje, že všetky podmienky a pravidlá zvoleného postupu sú jasne, presne a jednoznačne stanovené vo vyhlásení verejnej súťaže alebo v súťažných podkladoch(bod 39 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. 3. 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby) a má predstavovať spravodlivosť a rovnosť podmienok (možností/ príležitostí) pre všetky subjekty, ktoré majú alebo mohli mať záujem o účasť na zadávaní zákazky uchádzačov alebo záujemcov(rozsudok ESD Universale-BauAgC-470/99, rozsudok ESD ATI EAC Srl e Viaggi di MaioSncC-331/04, k podobným záverom dospel ESD aj v rozsudku zo dňa 13. 11. 2008 vo veci C-324/07, CoditelBrabant SA proti Communed'Uccle a Région de Bruxelles-Capitale s tým, že význam zásady transparentnosti v prvom rade smeruje k cieľu samotného práva verejných zákaziek, ktorým je zabezpečenie hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti nakladania s verejnými prostriedkami).Aj keď v judikatúre Súdneho dvora EÚ nebol exaktne vymedzený princíp transparentnosti, vo svojej podstate zahŕňa predvídateľnosť jednotlivých procesných postupov verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa v procese verejného obstarávania a vyjadruje požiadavku, aby tento proces prebiehal v plnom súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Predvídateľnosť tohto procesu a postupu verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa korešponduje aj s ústavným princípom právnej istoty a vytvára tak priestor pre efektívnu konkurenciu medzi uchádzačmi, ktorá by mala viesť k účelnému vynakladaniu verejných zdrojov a tým aj k udržaniu hospodárnosti a efektívnosti samotného procesu verejného obstarávania /bližšie rozsudok NS SR 3Sžf/123/2013/. 35. Aj správny súd je toho názoru, že ak by bol žalobca dôsledný, nemohol by dospieť k záveru, že frekvencia pri desiatich položkách výkazu výmer bola už započítaná vo výkaze výmer. Tento záver je v kontexte uvedených skutočností absurdný. Ostatní dvaja uchádzači v predmetnej verejnej súťaži pokyny verejného obstarávateľa pochopili správne a údaj o frekvencii do svojich ponúk započítali. Nebolo preto ani možné vysloviť, že súťažné podklady umožňovali dvojitý výklad. Za zmienku ešte stojí fakt, že verejný obstarávateľ trikrát oslovil žalobcu so žiadosťou o vysvetlenie jeho ponuky. Žalobca pritom tvrdil, že nikde v súťažných podkladoch nebolo napísané čo sa má s týmto stĺpcom E robiť, kedy pri dôslednej analýze tabuľky je zrejmé, že stĺpec E musel mať pri cenotvorbe význam. Pri racionálnom postupe nie je možné takto vynechať, či subsumovať takto definovanú premennú. V dvoch žiadostiach výslovne obstarávateľ uviedol, že úpravu žalobcovej ponuky nebude považovať za jej zmenu a teda žalobca mal možnosť údaj o frekvencie správne započítať. Správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že boli vydané v súlade so zákonom. Nepovažoval žiadnu z uplatnených námietok za dôvodnú a ani nezistil takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Uvedené znamená že orgán verejnej správy riadne zistil skutkový stav a na tento aplikoval správne hmotnoprávne i procesné právne normy; teda orgán verejnej správy neprekročil medze správneho uváženia. Preto správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú. 36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Ďalšiemu účastníkovi správny súd nepriznal náhradu trov konania, pretože od neho nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by im vznikli v konaní pred správnym súdom trovy (§ 169 SSP). 37. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).