Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/78/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200745 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200745.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Rosnička Slovakia, a.s., so sídlom Kopčianska č. 89, Bratislava IČO: 35 814 918, zastúpeného Mgr. Stanislavom Hutňanom, AK Kominárska 2,4 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 115254/2018 zo dňa 26.02.2018 a rozhodnutia Hlavného mesta Bratislavy zn. 1/17/233521-36/57/302296 zo dňa 19.10.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 115254/2018 zo dňa 26.02.2018 ako aj rozhodnutie Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy zn. 1/17/233521-36/57/302296 zo dňa 19.10.2016 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutia 1. Žalovaný rozhodnutím č. 115254/2018 zo dňa 26.02.2018 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. 1/17/233521- 36/57/302296 zo dňa 19.10.2017, ktorým bola podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov vyrubená žalobcovi daň z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie rok 2017 vo výške XX.XXX,XX €. 2. Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené predovšetkým tým, že platenie dane z nehnuteľností je zákonom určená povinnosť každej osobe, ktorá je podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach daňovníkom, a to v takej výške alebo v splátkach a v takej lehote, ktorú určí správca dane v rozhodnutí. Termín zaplatenia dane nadväzuje na právoplatnosť rozhodnutia tak, že vyrubená daň z nehnuteľností je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov prostredníctvom ustanovenia § 57, umožňuje daňovníkovi využiť inštitút odkladu platenia dane alebo povolenie platenia dane v splátkach, a to na základe podanej žiadosti miestne príslušnému správcovi dane. 3. Ako zo spisového materiálu vyplýva, odvolávajúci sa žiadosť na povolenie splátok k dnešnému dňu správcovi dane nepodal a teda nevyužil možnosť, ktorú mu ukladá citované ustanovenie. V rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach správca dane uvedie lehotu na platenie dane, ktorú nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie podľa § 28 a § 29 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Tvrdenie, že správca dane postupoval v rozpore s ust. § 99g zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach je na základe uvedeného neopodstatnené. Zákonodarca v uvedenom ustanovení správcovi dane neukladá povinnosť určiť platenie dane z nehnuteľnosti, ale určuje iba možnosť určiť daň v splátkach; ak je vyrubená daň z nehnuteľností vyššia ako XX.XXX € a správca dane určí platenie tejto dane najmenej v dvoch rovnomerných splátkach. Splátky dane sú splatné v lehotách určených správcom dane v rozhodnutí, ktorým sa vyrubuje daň. Daňovník môže vyrubenú daň z nehnuteľností, ktorá bola rozhodnutím správcu dane určená v splátkach, zaplatiť aj naraz najneskôr v lehote splatnosti prvej splátky. Správca dane uznesením č. 900/2012 zo dňa 13. 12. 2012 určil platenie dane z nehnuteľností právnických osôb, ktorých daň je nad XXX € v troch splátkach: prvá splátka dane do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Druhá splátka do 31. augusta zdaňovacieho obdobia a tretia splátka do 31. októbra zdaňovacieho obdobia. Ak rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť po termíne druhej alebo tretej splátky, daň alebo jej príslušné splátky, ktorých termín splatnosti už uplynul, sú splatné v termíne do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. 4. V napadnutom rozhodnutí je pod čl. IV. bod 2. uvedené: „Správca dane určil splatnosť dane z nehnuteľností podľa riadku 1 zákona alebo splatnosť splátok dane v zmysle § 99g ods. 2 zákona v nasledovnej lehote peňažného plnenia: v termíne do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v sume: XX.XXX,XX € “. Neuvádza žiadne termíny splátok podľa uznesenia č. 900/2012 zo dňa 31. 12. 2012, na ktoré sa odvolával odvolávajúci sa a ktoré údajne nemohol splniť. Správca dane vychádzal zo zistených skutočností a daň z nehnuteľností vyrubil v súlade s ustanoveniami zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach. Daň z pozemkov podľa ust. § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach, podľa ktorého je daňovníkom dane z pozemkov vlastník pozemku a podľa ust. § 10 ods. 1 písm. h) zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach, podľa ktorého je daňovníkom dane zo stavieb vlastník stavby, vyrubil daň vlastníkovi pozemku a vlastníkovi stavby, t. j. odvolávajúcemu sa. Správca dane správne vychádzal zo stavu k 1. januáru kalendárneho roka a daň z nehnuteľností na rok 2017 bola vyrubená v súlade so zákonom o miestnych daniach a so Všeobecne záväzným nariadením hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 12/2014 z 23. októbra 2014 o dani z nehnuteľností. II. žaloba a námietky 5. Žalobca sa vo svojej žalobe odvolával na arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia a uviedol, že v zmysle § 99g zák. č. 582/2004 Z. z. vyrubená daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje sú splatné do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Správca dane môže určiť platenie dane z nehnuteľností, dane za psa, dane za predajné automaty a dane za nevýherné hracie prístroje v splátkach; ak je vyrubená daň z nehnuteľností vyššia ako XX.XXX €, správca dane určí platenie tejto dane najmenej v dvoch rovnomerných splátkach. Splátky dane sú splatné v lehotách určených správcom dane v rozhodnutí, ktorým sa vyrubuje daň. Daňovník môže vyrubenú daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje, ktorá bola rozhodnutím správcu dane určená v splátkach, zaplatiť aj naraz najneskôr v lehote splatnosti prvej splátky. Žalovaný sa nesprávne vysporiadal so skutočnosťou, že nebola namietaná obligatórnosť určenia plnenia dane v splátkach. Žalovaný aj v daňovom konaní namietal len fakultatívnosť určenia plnenia dane v splátkach vzhľadom na výšku splatnej dane aj objektívnymi obštrukciami pri vyrubení dane zo strany správcu dane. 6. Žalovaný žiadnym spôsobom nereflektoval v rozhodnutí veľmi špecifickú situáciu na strane žalobcu, vzhľadom na ukončenú reštrukturalizáciu a povinnosť plniť reštrukturalizačný plán. Žalobca tak popri nových vznikajúcich záväzkoch zo súkromnoprávneho styku pri dodávateľsko-odberateľských vzťahoch a obligatórnych pohľadávok voči orgánom verejnej správy musí plniť aj „staré dlhy“ po reštrukturalizačného plánu. Musí teda vynaložiť enormné úsilie pri svojej podnikateľskej činnosti, aby všetky pohľadávky boli plnené v zákonných lehotách. Je zrejmé, že žalovaný sa uvedeným žiadnym spôsobom nezaoberal ani nevysporiadal a túto preukázanú skutočnosť ignoroval v rozhodnutí. Rovnako sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal ani s námietkou zrejmého oneskorenia pri vyrubení danej dane, ktoré bolo spôsobené nedostatočným personálnym zabezpečením u správcu dane. výlučne z dôvodov na strane správcu dane nebolo možné plnenie tejto dane rovnomerne rozložiť do troch splátok, ako to predpokladá uvedené uznesenie. Je zrejmé, že výlučne postupom správcu dane, keď daň vyrubil s oneskorením takmer roka po obvyklom vyrubení dane, bola odňatá alternatíva pre žalobcu riadne plniť daň v splátkach. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že v danom prípade došlo k porušeniu tejto zásady rovného postavenia daňový subjektov. Je právne neudržateľné, že daňové subjekty, ktorým by správca dane vyrubil daň v riadnej lehote a v rovnakej výške ako žalobcovi, by mali riadny obligatórny nárok v zmysle citovaného uznesenia na splátky dane v uvedených lehotách a žalobca bol o túto možnosť ukrátený bez svojho subjektívneho zavinenia výlučne postupom správcu dane, a tento nezákonný postup bol potvrdený rozhodnutím žalovaného. III. argumenty žalovaného 7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že predmetom úpravy zákona o miestnych daniach sú miestne dane, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorých správcom dane je príslušná obec alebo mesto v Slovenskej republike. Obec ukladá miestne dane všeobecne záväzným nariadením. Podľa § 98 zákona o miestnych daniach, miestnu daň podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), e) f) a h) možno zaviesť a zrušiť, určiť a zmeniť sadzby dane, hodnotu pozemku, príplatok za podlažie, oslobodenia od dane alebo zníženia dane len k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, pričom správca dane v rámci svojej normotvornej činnosti vo všeobecne záväznom nariadení upravuje iba to, na čo je zákonom o miestnych daniach splnomocnený. Všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 12/2014 z 23. októbra 2014 o dani z nehnuteľností nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2015. Uznesením mestského zastupiteľstva hlavného mesta Bratislavy č. 524/2016 zo dňa 30. júna 2016 bolo schválené Všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 7/2016, ktorým sa mení a dopĺňa všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 12/2014 o dani z nehnuteľností (ďalej len VZN č. 12/2014 a VZN č. 7/2016). Podľa ust. § 99a zákona o miestnych daniach, priznanie k dani z nehnuteľností je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť k tejto dani podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. 8. Vzhľadom k tomu, že dňa 31.01.2017 podal žalobca čiastkové priznanie na zánik daňovej povinnosti, v ktorom uviedol nehnuteľnosti pod číslom parcely; XXXX/XXX vo výmere 324 m2, XXXX/XXX vo výmere 330 m2 a XXXX/XXX vo výmere 442 m2, t. j. spolu vo výmere 1 096 m2 s poznámkou-zbúrané nehnuteľnosti, zaslal mu správca dane Výzvu č. 1/17/227868-24/57/302296 zo dňa 07. 09. 2017, v ktorej ho vyzval k podaniu riadneho daňového priznania, s poukazom na nezrovnalosti s platným vlastníckym vzťahom zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX. Dňa 27.09.2018 podal žalobca opätovne čiastkové priznanie na zánik daňovej povinnosti, v ktorom priznal zbúrané nehnuteľnosti spolu už vo výmere: 2.364 m2 a zároveň priložil rozhodnutie o odstránení stavby spolu s oznámením o začatí konania o predĺžení lehoty na odstránenie stavby tam uvedenej, do konca roka 2018, ktoré vydal príslušný stavebný úrad. Nakoniec podal žalobca čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností zo dňa 16. 10. 2017, v ktorom uviedol nehnuteľnosti podľa listu vlastníctva XXXX a číslom parcely: XXXX/XXX vo výmere 880,00 m2, pod č. parc. XXXX/XXX vo výmere 647,00 m2, pod č. parc. XXXX/XXX vo výmere 221,00 m2, pod č, pare. XXXX/XXX vo výmere 544,00 m2, pod č. pare. XXXX/XXX vo výmere 1.X39,00 m2 a pod č. pare. XXXX/ XXX vo výmere 72,00 m2, všetky ako druh pozemku F, t. j. zastavané plochy a nádvoria. 9. Dňa 19.10.2017 správca dane vychádzajúc z uvedených údajov, ktoré si priznal žalobca v daňovom priznaní, pristúpil k vyrubeniu dane z nehnuteľností vydaním rozhodnutia č. 1/17/233521-36/57/302296. Prílohou rozhodnutia je zoznam objektov, v ktorom sú presne definované stavby s parcelnými číslami, výmerou, ročnou sadzbou dane, základom dane ako : jednoúčelové v počte 5, o výmere 3.868,00 m2 a pozemky v počte 19, o výmere 33.708,00 m2. Správca dane vo VZN č. 12/2014 podľa § 5 ods. 2 písm. f) v súlade s VZN č. 7/2016, ktorým sa mení a dopĺňa VZN č. 12/2014 o dani z nehnuteľností, ustanovil ročnú sadzbu dane zo stavieb na území mestskej časti Petržalka za každý aj začatý m2 zastavanej plochy vo výške 6 eur za stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a zárobkovou činnosťou. Žalobca sa v zmysle uvedených právnych predpisov stal daňovníkom dane z pozemkov podľa ust. § 6 ods. 1 písm. c) a daňovníkom dane zo stavieb podľa ust. § 10 ods. 1 písm. h) zákona o miestnych daniach. Výpočet dane je nasledovný podľa sadzby dane zo stavieb: (§ 5 ods. 2 písm. f) VZN č. 12/2014 a VZN č. 7/2016) vlastník stavieb so základom dane: 3.868,00 m2 x sadzba dane X,XX = XX XXX,XX € ako daň zo stavieb a ako vlastník pozemkov: (§ 3 ods. 2 písm. b) bod 2. VZN č. 12/2014 a VZN č. 7/2016) so základom dane 201.236,76 m2 x sadzba dane X,XX = XXXX,XX €. Daň z nehnuteľností je spolu vo výške XX.XXX,XX €. Žalovaný v daňovom konaní musí preveriť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre správne určenie dane a vysporiadať sa so všetkými návrhmi a námietkami daňového subjektu, aby čo najsprávnejšie zistil a vyrubil rozhodnutím daň. Žalovaný konal v súčinnosti so žalobcom aby čo najsprávnejšie určil daň z nehnuteľností za sledované obdobie. Lehotu, dokedy je správca dane povinný vyrubiť daň z nehnuteľností, zákon neurčuje. 10. Námietka žalobcu je preto neopodstatnená, že „daň bola vyrubená s oneskorením po, obvyklom vyrubení dane, a tak odňatá alternatíva pre žalobcu riadne plniť daň v splátkach“. Podľa ust. § 99e zákona o miestnych daniach daň z nehnuteľností vyrubuje správca dane každoročne podľa stavu kl. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia na celé zdaňovacie obdobie. Platenie dane z nehnuteľností je zákonom určená povinnosť každej osobe, ktorá je podľa zákona o miestnych daniach daňovníkom a to v takej výške alebo v splátkach a v takej lehote, ktorú určí správca dane v rozhodnutí. Termín zaplatenia dane nadväzuje na právoplatnosť rozhodnutia tak, že vyrubená daň z nehnuteľností je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia. Správca dane uznesením č. 900/2012 zo dňa 13. 12.2012 určil platenie dane z nehnuteľnosti právnických osôb, ktorých daň je nad XXX € v troch splátkach: prvá splátka dane do 15 dní nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, druhá splátka do 31. augusta zdaňovacieho obdobie a tretia splátka do 31. októbra zdaňovacieho obdobia. 11. Ak rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť po termíne druhej alebo tretej splátky, daň alebo jej príslušné splátky, ktorých termín splatnosti už uplynul, sú splatné v termíne do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa nesprávne vysporiadal so skutočnosťou, že nebola namietaná obligatórnosť určenia plnenia dane v splátkach je zavádzajúce, pretože vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, správca dane postupoval v súlade s ust. § 99g zákona o miestnych daniach. Zákonodarca v uvedenom ustanovení správcovi dane neukladá povinnosť určiť platenie dane z nehnuteľnosti v splátkach, ale určuje iba možnosť určiť daň v splátkach. Ak je vyrubená daň z nehnuteľností vyššia ako XX.XXX € a správca dane určí platenie tejto dane najmenej v dvoch rovnomerných splátkach. Splátky dane sú splatné v lehotách určených správcom dane v rozhodnutí, ktorým sa vyrubuje daň. Daňovník môže vyrubenú daň z nehnuteľností, ktorá bola rozhodnutím správcu dane určená v splátkach, zaplatiť aj naraz najneskôr v lehote splatnosti prvej splátky. V napadnutom rozhodnutí je pod čl. IV. bod 2. uvedené: „Správca dane určil splatnosť dane z nehnuteľností podľa riadku 1 zákona alebo splatnosť splátok dane v zmysle § 99g ods. 2 zákona v nasledovnej lehote peňažného plnenia: v termíne do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v sume: XX.XXX,XX €“. Neuvádza žiadne termíny splátok podľa uznesenia č. 900/2012 zo dňa 31. 12. 2012, na ktoré poukazuje žalobca a ktoré údajne nemohol splniť, resp. bol ukrátený o túto možnosť bez svojho subjektívneho zavinenia výlučne postupom správcu dane. Až po niekoľkých výzvach žalobca dostatočne preukázal predmet zdanenia v podaných čiastkových priznaniach a nesprávne podané priznanie na zánik daňovej povinnosti bolo zavádzajúce. A až po dokazovaní správcom dane bol určený základ dane z nehnuteľností podľa zastavanej plochy v m2 a následne vyrubená daň z nehnuteľností napadnutým rozhodnutím. 12. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu správcom dane by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (I.ÚS 115/02,1. ÚS 12/05, ÚS 352/06). Pri právnom posúdení veci vo všeobecnej rovine poukazujeme na zásadné stanovisko ústavného súdu, podľa ktorého sa nevyžaduje, aby na každý argument účastníka, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ale ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Rozhodnutie orgánu verejnej moci síce nemusí byť totožné s očakávaniami účastníka konania, avšak z „z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach (III. ÚS 311/07). Daňový poriadok prostredníctvom ustanovenia § 57, umožňuje daňovníkovi využiť inštitút odkladu platenia dane alebo povolenie platenia dane v splátkach, a to na základe podanej žiadosti miestne príslušnému správcovi dane. 13. Žalovaný bol presvedčený, že tento právny inštitút (žiadosť o splátky) mohol žalobca využiť pri svojej, ako sám uvádza “špecifickej“ situácii, a to, že musí plniť reštrukturalizačný plán. O postavení žalobcu ako reštrukturalizačného dlžníka mal žalobca samozrejme veľmi dobrú vedomosť, veď dlhoval len jemu na daniach sumu v celkovej výške XXX.XXX,XX €. Na základe tejto skutočnosti mal z dôvodu zabezpečenia daňového nedoplatku žalobca zriadených niekoľko rozhodnutí o záložnom práve v prospech Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava (viď. poznámka zapísaná na LV č. XXXX). Okresný súd Bratislava I povolil v právnej veci dlžníka: Rosnička-Slovakia, a.s., t. j. žalobcu reštrukturalizáciu dlžníka dňa 13.05.2016 pod číslom konania 8R/2/2016, ktorá bola ukončená uznesením zo dňa 25.10.2016 a zverejnená v Obchodnom vestníku č. 219/2016. Dozorná rada bola zavedená oznámením v obchodnom vestníku č. 119/2017 zo dňa 22.06.2017 a reštrukturalizácia bola ukončená mimo daňového konania. Správca dane Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava rozhodnutím č. 1/17/233521- 36/57/302296 zo dňa 19.10. 2017 vyrubil žalobcovi daň z nehnuteľností na rok 2017 vo výške XX.XXX,XX €, pričom správne vychádzal zo stavu k 1. januáru 2017 a daň z nehnuteľností na rok 2017 bola vyrubená v súlade so zákonom o miestnych daniach a so Všeobecne záväzným nariadením hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 12/2014 z 23. októbra 2014 o dani z nehnuteľností a v súlade so Všeobecne záväzným nariadením hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 7/2016, ktorým sa mení a dopĺňa Všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 12/2014 o dani z nehnuteľností. IV. Konanie pred správnym súdom 14.Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 30.09.2020 rozsudkom. V. Relevantné právne predpisy 15. Podľa § 99a ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach, Priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť k týmto daniam alebo niektorej z nich podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Daňovník nie je povinný podať priznanie k dani z nehnuteľností, ak je pozemok, stavba, byt alebo nebytový priestor v bytovom dome oslobodený od dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) a b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/20180101.html>. 16. Podľa § 99e ods. 1 cit. zákona, daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje vyrubuje správca dane každoročne podľa stavu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia na celé zdaňovacie obdobie jedným rozhodnutím, ak odseky 2 až 4, 6 a 7 neustanovujú inak. 17. Podľa § 99g ods. 1, 2 cit. zákona, vyrubená daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje sú splatné do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Správca dane môže určiť platenie dane z nehnuteľností, dane za psa, dane za predajné automaty a dane za nevýherné hracie prístroje v splátkach; ak je vyrubená daň z nehnuteľností vyššia ako 33.000 €, správca dane určí platenie tejto dane najmenej v dvoch rovnomerných splátkach. Splátky dane sú splatné v lehotách určených správcom dane v rozhodnutí, ktorým sa vyrubuje daň. Daňovník môže vyrubenú daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje, ktorá bola rozhodnutím správcu dane určená v splátkach, zaplatiť aj naraz najneskôr v lehote splatnosti prvej splátky. VI. Posúdenie veci správnym súdom 18. Ustanovenie § 1 zákona č. 582/2004 Z.z. určuje, že obec môže ustanoviť miestne dane. Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je však obec povinná ukladať. Miestne dane sú fakultatívneho charakteru, ktoré obec a vyšší územný celok môže podľa vlastných miestnych podmienok a potrieb zaviesť, ale aj nemusí, okrem poplatku za komunálny odpad a drobné stavebné odpady, ktorý je obec povinná vyberať. Miestne dane a poplatok za komunálny odpad a drobné stavebné odpady spravujú príslušné obce a mestá v Slovenskej republike okrem dane z motorových vozidiel, ktorú spravuje daňový úrad. Výnos z miestnych daní a poplatku za komunálny odpad je príjmom rozpočtov príslušných miest a obcí a výnos z dane z motorových vozidiel je príjmom vyššieho územného celku. Účelom daňového konania pri miestnych daniach je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči mestám a obciam. Zákon o správe daní a poplatkov, resp. daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy samosprávy, zákon o správe daní a poplatkov, resp. v súčasnosti daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 115254/2018 zo dňa 26.02.2018, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. 1/17/233521- 36/57/302296 zo dňa 19. 10. 2017. Prvostupňovým rozhodnutím Hlavného mesta Bratislavy bola podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov vyrubená žalobcovi daň z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie rok 2017 vo výške XX.XXX,XX . €. 19. Podstatná pre právne posúdenie predmetnej veci bola tá skutočnosť, že žalobca dôvodne namietal absenciu dôvodov v napadnutých rozhodnutiach s ohľadom na jeho osobitnú situáciu, t.j. vzhľadom na ukončenú reštrukturalizáciu a jeho povinnosť plniť reštrukturalizačný plán. Žalobca tiež namietal, že popri nových vznikajúcich záväzkov zo súkromnoprávneho styku pri dodávateľsko-odberateľských vzťahoch a obligatórnych pohľadávkach voči orgánom verejnej správy musí plniť aj tzv. „staré dlhy“ podľa reštrukturalizačného plánu. Musí teda vynaložiť enormné úsilie pri svojej podnikateľskej činnosti, aby všetky pohľadávky boli plnené v zákonných lehotách. Z administratívneho spisu pritom tiež vyplýva, že žalobca v odvolaní zo dňa 09.11.2017 poukazoval na splátkový kalendár určený Okresným súdom Bratislava I a požiadal o umožnenie úhrady v troch obvyklých splátkach. Naviac v doplnení odvolania zo dňa 15.12.2017 bližšie uviedol, že uznesením okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.10.2016 spis. zn. 8R/2/2016 /zverejnené v OV č. 219/2016 dňa 15.11.2016/ vo veci reštrukturalizácie bol potvrdený reštrukturalizačný plán daňovníka a ukončená reštrukturalizácia žalobcu ako daňovníka. Podľa záväznej časti reštrukturalizačného plánu a v nadväznosti na § 162 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z. sa na čas po skončení reštrukturalizácie až do úplného splnenia plánu zviedla nad žalobcom dozorná správa správcu AB restructuring k.s. s tým, že žalobca ako daňovník bol stále pod dozornou správou. Žalobca pritom vyslovil záujem splniť svoju povinnosť, ale poukázal pritom na objektívne dôvody, pre ktoré nemôže splniť uvedenú povinnosť v jednej splátke. 20. Z ustanovenia § 99g ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. vyplýva, že platenie dane z nehnuteľností je zákonom určená povinnosť každej osobe, ktorá je podľa zákona č. 582/2004 Z.z. <aspi:// module='aspi'&link='582/2004%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> daňovníkom, a to v takej výške alebo v splátkach a v takej lehote, ktorú určí správca dane v rozhodnutí. Správca dane vo svojej evidencii predpisuje každému daňovníkovi jeho daňovú povinnosť, eviduje úhradu dane, zánik daňovej pohľadávky, ako aj z toho vyplývajúce daňové preplatky a nedoplatky. Daň z nehnuteľností je ročná daň, ktorá sa platí naraz. Platenie tejto dane môže správca dane určiť aj v splátkach v rozhodnutí, ktorým vyrubuje daň. Teda ide o fakultatívnosť určenia platenia dane v splátkach zo strany správcu dane (ak nejde o prípad vyrubenej dane z nehnuteľností v sume vyššej ako 33.000 €). Správny súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaný (aj Hlavné mesto Bratislava) - ak teda vzhľadom na reštrukturalizáciu nepristúpili k určeniu platenia dane v splátkach, mali v napadnutých rozhodnutiach relevantným spôsobom ozrejmiť dôvody, prečo už v samotnom rozhodnutí ekonomickú situáciu žalobcu nereflektujú. 21. Stala sa aktuálnou preto otázka, či žalovaného odkaz na ustanovenie § 57 zákona č. 563/2009 Z. z., teda možnosť využiť inštitút odkladu platenia dane v splátkach mal spôsobilosť tento nedostatok odstrániť. Správny súd uvádza, že na žiadosť daňového subjektu môže správca dane povoliť odklad platenia dane, ktorej správu vykonáva, alebo povoliť platenie tejto dane v splátkach; rovnako aj samotný žalobca tvrdil, že inštitút žiadosti o odklad splátok je mu samozrejme dobre známy. Čo však správny súd prízvukuje - vo všeobecnosti platí, že ak je v zákone daná orgánu verejnej správy možnosť rozhodnúť nejakým spôsobom, nepostačuje sa iba na túto možnosť odvolať, ale správny orgán musí aj relevantne zdôvodniť, prečo napríklad konkrétne námietky odvolateľa nereflektuje. Uvedené sa v tomto prípade nestalo a objektívna existencia inštitútu žiadosti o odklad platenia dane tento nedostatok nenapravila a v danej časti bol podľa súdu zistený prvok arbitrárnosti. Preto bolo možné zo strany súdu konštatovať, že z hľadiska dôvodov napadnutého rozhodnutia sa žalovaný žiadnym spôsobom nezaoberal a ani nevysporiadal s relevantnou odvolacou námietkou. 22. Úlohou súdu v správnom súdnictve je kontrola zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, a nie nahrádzať rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, k čomu by došlo, pokiaľ by súd dopĺňal vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu podstatným spôsobom, pretože a priori povinnosťou správneho orgánu bolo náležité odôvodniť svoje rozhodnutie v súlade s Daňovým poriadkom. Je preto nevyhnutné, že aby žalovaný správny orgán náležité vyhodnotil dôkazný materiál a uviedol presvedčivé dôvody rozhodnutia vo veci. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov, pričom ide o vady skutkových zistení, o ktoré sú opreté rozhodovacie dôvody. Rozhodnutie musí obsahovať dôvody, prečo správca dane nereflektoval ekonomickú situáciu žalobcu po ukončení reštrukturalizácie. Neexistencia týchto dôvodov v napadnutých rozhodnutiach zakladá nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Krajský súd na základe uvedených dôvodov rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutia zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, v ktorom viazaný vysloveným právnym názorom súdu v tomto rozsudku a bude postupovať v naznačenom smere. Námietku žalobcu vzťahujúcu sa na výlučné dôvody na strane správcu dane pri oneskorenom vyrubení dane nepovažoval správny súd za dôvodnú s poukazom na nezrovnalosti v čiastkových daňových priznaniach. 23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní plný úspech. 24. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).