Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/80/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200775 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200775.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: H.. S. J., X.. XX.XX.XXXX, L. R. X, R., zastúpený advokátom Mgr. Martin Čabák, so sídlom Jesenského 2, Bratislava, zapísaný pod reg. č. SAK: 5782, proti žalovanému: Univerzita Komenského v Bratislave, so sídlom Šafárikovo nám. 6, Bratislava, IČO: 00 397 865, zastúpený advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. VVČ a DŠ/1189/2018 zo dňa 27.03.2018, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie rektora Univerzity Komenského v Bratislave č. VVČ a DŠ/1189/2018 zo dňa 27.03.2018 ako aj rozhodnutie dekana Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave č. VED 14/2018 C V/1 zo dňa 01.02.2018 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu dekanovi Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Dekan Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave (ďalej len „FTVŠ UK“) svojím rozhodnutím č. VED 14/2018 C V/1 zo dňa 01.02.2018 rozhodol, že žalobca, ako študent 3. roku doktorandského štúdia na FTVŠ UK, pre porušenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutí orgánov akademickej samosprávy UK alebo jej fakulty, zo všeobecne záväzných predpisov, vnútorných predpisov UK a jej súčastí, sa dopustil disciplinárneho priestupku pre konania v rozpore s dobrými mravmi v súvislosti s plnením študijných povinností na tom skutkovom základe, že: žalobca dňa 21.02.2017 oznámil vedúcej Katedry športovej kinantropológie G.. H.. E. Z., J.. (ďalej len „vedúca KŠK“) prostredníctvom SMS správy, že sa necíti zdravotne spôsobilý, a že na pracovisko nepríde. Neskoro večer, rovnakého dňa poslal vedúcej KŠK opätovne SMS správu, že z dôvodu práceneschopnosti uznanej lekárom nemôže byť na pracovisku. Oznámil, že bude v domácom liečení. Žalobca na pracovisko žiadnu listinu preukazujúcu ním tvrdenú skutočnosť o údajnej práceneschopnosti nedoručil, takéto potvrdenie doniesol osobne až dňa 06.03.2017. Vedúca KŠK a členka KŠK H.. L. L., J.. sa opakovane pokúšali spojiť telefonicky s menovaným, pričom ten na výzvy nereagoval a následne vždy vo večerných hodinách prostredníctvom SMS správy, ako aj dňa 28.02.2017 o 17:44 hod. uviedol, že lekár mu odporučil predĺžiť práceneschopnosť o ďalší týždeň teda, že na pracovisko sa dostaví až dňa 06.03.2017. Vedúcou KŠK bol žalobca prostredníctvom SMS vyzvaný, aby uviedol, kde sa nachádza, pričom odpovedal, že sa nachádza na adrese R., N.. R. Č.. X. Následne poverené pracovníčky FTVŠ UK vykonali kontrolu dňa 02.03.2017 na mieste, kde sa mal menovaný nachádzať. Výsledkom kontroly bolo zistené, že žalobca sa na uvedenej adrese nenachádzal. Po návrate žalobcu na pracovisko dňa 06.03.2017, bol oboznámený s uvedenými skutočnosťami k čomu uviedol, že v domácom liečení nebol a priznal, že bol mimo územia Slovenskej republiky. Takýmto konaním sa dopustil disciplinárneho priestupku podľa čl. 4 ods. 5 písm. a) Disciplinárneho poriadku a disciplinárneho priestupku podľa čl. 4 ods. 5 písm. e) Disciplinárneho poriadku v spojení s čl. 4 ods. 1 a čl. 4 ods. 4 Disciplinárneho poriadku v spojení s § 72 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách (ďalej len „zákon o vysokých školách“), v spojení s bodom 13 a 14 Opatrenia dekana v nadväznosti na čl. 15 ods. 4 študijného poriadku FTVŠ UK, za čo sa mu ukladá vylúčenie zo štúdia ako disciplinárne opatrenie podľa čl. 5 ods. 1 Disciplinárneho poriadku v spojení s § 72 ods. 2 písm. c ) zákona o vysokých školách. 2. Predmetné rozhodnutie o disciplinárnom priestupku žiadal žalobca preskúmať, o čom rozhodol rektor UK rozhodnutím č. VVČ a DŠ/1189/2018 zo dňa 27.03.2018 tak, že žiadosť o zrušenie rozhodnutia zamietol a rozhodnutie o disciplinárnom priestupku potvrdil. II. Žaloba 3. Včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 24.05.2018, žalobca napáda obe rozhodnutia, nakoľko sú v celom rozsahu nesprávne a nezákonné. Žalovaný správny orgán vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté druhostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, žalovaný správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav na riadne posúdenie veci, skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Obe rozhodnutia žiada zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 4. Žalobca poukázal, že predmetný skutok, t.j. rovnaké skutkové okolnosti, boli predmetom už predchádzajúceho správneho konania, keď rozhodnutím dekana FTVŠ UK v Bratislave pod č. PED128/2017 D zo dňa 04.04.2017 v spojení s rozhodnutím rektora UK v Bratislave pod č. VVČ a DŠ/1489/201 zo dňa 24.04.2017, bol žalobca vylúčený z doktorandského štúdia. Obidve tieto rozhodnutia boli na základe správnej žaloby zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S/132/2017 zo dňa 06.12.2017 a vec vrátená orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 5. Žalobca namieta nezákonnosť napadnutého rozhodnutia rektora, ktoré bolo vydané po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty v zmysle § 72 ods. 6 zákona o vysokých školách, pričom rovnakú 30-dňovú lehotu na vydanie rozhodnutia o žiadosti študenta o preskúmanie rozhodnutia dekana o jeho vylúčení zo štúdia ukladajú rektorovi aj príslušné interné predpisy UK, resp. FTVŠ UK a to čl. 45 ods. 6 Študijného poriadku UK, čl. 11 ods. 5 Disciplinárneho poriadku UK, čl. 45 ods. 6 Študijného poriadku FTVŠ UK. Žalobca doručil žiadosť o preskúmanie rozhodnutia dekana č. VED 14/2018 C V/l zo dňa 01.02.2018 na adresu FTVŠ UK dňa 16.02.2018, pričom rektor UK vydal rozhodnutie č. VVČ a DŠ/1189/2018 dňa 27.03.2018, po uplynutí zákonom stanovenej 30- dňovej lehoty, ktorá márne uplynula dňa 18.03.2018. Vzhľadom na uvedené, je toto rozhodnutie nezákonné z dôvodu, že takýmto postupom žalovaného došlo k porušeniu § 72 ods. 6 zákona o vysokých školách, čl. 45 ods. 6 Študijného poriadku UK, čl. 11 ods. 5 Disciplinárneho poriadku UK, resp. čl. 45 ods. 6 Študijného poriadku FTVŠ UK. 6. Žalobca namieta nezákonnosť napadnutého rozhodnutia rektora ako aj rozhodnutia dekana, nakoľko vo výrokovej časti oboch rozhodnutí absentuje špecifikácia ustanovenia právneho predpisu (všeobecne záväzného právneho predpisu alebo vnútorného predpisu žalovaného), ktorého porušenia sa mal žalobca údajne dopustiť. Podľa žalobcu, v rozhodnutí dekana sa len všeobecne konštatuje, že „porušil povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí orgánov akademickej samosprávy UK alebo jej fakulty, zo všeobecne záväzných predpisov, vnútorných predpisov UK a konal v rozpore s dobrými mravmi v súvislosti s plnením študijných povinností“, bez toho, aby bolo špecifikované, ktoré konkrétne ustanovenie a ktorého konkrétneho právneho predpisu (všeobecne záväzného právneho predpisu, vnútorného predpisu UK, interného predpisu FTVŠ, interného predpisu rektora UK alebo dekana FTVŠ) malo byť opísaným konaním údajne porušené. Žalobca zdôraznil, že rozhodnutie rektora vo výrokovej časti neobsahuje ani takúto „všeobecnú“ špecifikáciu (údajne) porušených právnych predpisov. Takáto „všeobecná“ špecifikácia vychádza z čl. 4 ods. 5 písm. a) Vnútorného predpisu UK v Bratislave č. 8/2008 (Disciplinárny poriadok UK v Bratislave), podľa ktorého ,,disciplinárnym priestupkom študenta je najmä a) porušenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutí orgánov akademickej samosprávy UK alebo jej fakulty, zo všeobecne záväzných predpisov, vnútorných predpisov UK a jej súčastí. resp. ustanovenia čl. 15 ods. 3 písm. a) Vnútorného predpisu FTVŠ UK č. 5/2015 (Študijný priadok FTVŠ UK), podľa ktorého „študent je povinný najmä a) dodržiavať vnútorné predpisy UK a FTVŠ UK.“ Z takto formulovaných ustanovení je zrejmé, že na spáchanie disciplinárneho priestupku sa vyžaduje porušenie ustanovenia iného právneho predpisu (či už všeobecne záväzného alebo vnútorného predpisy UK/FTVŠ), pričom konkrétne ustanovenie musí byť pri správnom trestaní príslušným orgánom verejnej správy riadne špecifikované tak, aby bolo zrejmé, akú konkrétnu povinnosť mal trestaný subjekt svojím konaním/ nekonaním porušiť. Táto podmienka v prípade napadnutého rozhodnutia rektora, ako aj rozhodnutia dekana, splnená nebola. V tejto súvislosti žalobca poukázal na predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S/132/2017 zo dňa 06.12.2017, keď tento nedostatok (absencia špecifikácie porušeného právneho predpisu) bol o.i. dôvodom zrušenia predchádzajúceho rozhodnutia o vylúčení žalobcu z doktorandského štúdia. Krajský súd v Bratislave výslovne uviedol ,,V tomto štádiu konania sú rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu nepreskúmateľné, pretože nie je z ich výroku zrejmé, akého skutku sa mal žaloba dopustiť s následkom, vylúčenia z doktorandského štúdia. Vo výroku nie je uvedený ani právny predpis (prípadne vnútorný predpis), ktorý mal žalobca porušiť.“ 7. Žalobca namieta údajné zavinenie spáchania disciplinárneho priestupku podľa čl. 4 ods. 5 písm. a) Disciplinárneho poriadku, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, resp. skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu. Z obsahu administratívneho spisu nijakým spôsobom nevyplýva skutočnosť, že by žalobca svoju práceneschopnosť nepreukázal príslušnými dokladmi, resp. včas, že by sa vedúca KŠK a členka KŠK H.. L. L., J.. so žalobcom opakovane pokúšali telefonicky spojiť, že by žalobca po návrate na pracovisko, dekanovi FTVŠ, príp. akejkoľvek inej osobe uviedol, že v skutočnosti v domácom liečení nebol a priznal, že bol mimo územia Slovenskej republiky. Žalobca uviedol, že v rozhodnom čase bol preukázateľne práceneschopný, v domácom liečení a na území Slovenskej republiky, túto skutočnosť riadne, v súlade s vnútornými predpismi UK a FTVŠ oznámil vedúcej KŠK a po návrate preukázal príslušnými dokladmi. Napriek tomu, že uvedené skutočnosti žalobca uviedol v žiadosti o preskúmanie rozhodnutia dekana zo dňa 14.02.2018, kde výslovne poprel nepravdivé a nepodložené tvrdenia prvostupňového orgánu verejnej správy, týmito tvrdeniami sa žalovaný orgán verejnej správy relevantným spôsobom nevysporiadal a zotrval na nesprávnom právnom posúdení veci a nedostatočne zistenom skutkovom stave. Napadnuté rozhodnutie rektora, ako i rozhodnutie dekana sú nezákonné z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, nakoľko z obsahu týchto rozhodnutí nie je vôbec zrejmé, na základe akých konkrétnych dôkazov dospel príslušný orgán verejnej správy k uvedeným (nepravdivým) skutkovým zisteniam, ako tieto (neexistujúce) dôkazy vyhodnotil, resp. akú právnu silu týmto dôkazom priznal. 8. Žalobca poukázal na bod 13 a 14 Opatrenia dekana „Osobitosti doktorandského štúdia na FTVŠ UK“ zo dňa 14.06.2016 z ktorých je zrejmé, že neprítomnosť doktoranda na pracovisku je možná o.i. aj z dôvodov hodných zreteľa. Hoci vnútorný predpis prípady hodné zreteľa bližšie nešpecifikuje a neupravuje, je z logiky veci nepochybné, že choroba študenta je dôvodom hodným zreteľa, ktorý neprítomnosť doktoranda ospravedlňuje. Túto skutočnosť priznáva aj prvostupňový orgán verejnej správy, keď v odseku 5. svojho odôvodnenia uvádza, že „za dôvody hodné osobitného zreteľa je možné považovať aj ospravedlnenú neprítomnosť doktoranda na pracovisku v dôsledku choroby.“ 9. Žalobca namieta tvrdenia žalovaného, že by dôvod hodný zreteľa (t.j. práceneschopnosť) len predstieral s cieľom ospravedlnenia absencie na pracovisku zapríčinenej pobytom v zahraničí, rovnako odmieta tvrdenia, že by akejkoľvek tretej osobe priznal pobyt mimo územia Slovenskej republiky. Tieto tvrdenia sú nepodložené, bez akejkoľvek opory v existujúcich dôkazoch a obsahu administratívneho spisu. V tejto súvislosti žalobca upozornil na skutočnosť, že v pôvodných rozhodnutiach o vylúčení žalobcu z doktorandského štúdia, ktoré boli predmetom súdneho prieskumu v konaní pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/132/2017, nebola zmienka o tom, že by žalobca svoju chorobu a teda práceneschopnosť predstieral (dôvodom vylúčenia mala byť skutočnosť, že žalobca nepredložil potvrdenie o práceneschopnosti v lehote 3 dní od jej začatia, resp., že nebol kontrolou z pracoviska zastihnutý na označenej adrese), pričom skutkový stav sa nijakým spôsobom nezmenil. Preto rozhodnutím žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, ide o nové, ničím nepodložené, účelové a nepravdivé tvrdenia s cieľom vylúčiť žalobcu z doktorandského štúdia. Dôkazná situácia, vrátane skutkového stavu sa v porovnaní s rokom 2017 a pôvodnými rozhodnutiami nijakým spôsobom nezmenila, a preto neexistoval žiadny relevantný dôvod na to, aby tieto údajne podstatné skutočnosti neboli uvedené už v pôvodných rozhodnutiach o vylúčení žalobcu z doktorandského štúdia v roku 2017. 10. K bodu 14. Opatrenia dekana „Osobitosti doktorandského štúdia na FTVŠ UK“ zo dňa 14.06.2016 žalobca uviedol, že predmetné opatrenie ustanovuje len povinnosť informovať o dôvodoch hodných zreteľa vedúcu príslušnej katedry, čo žalobca nepochybne splnil. 11. K čl. 21 ods. 9 Študijného poriadku FTVŠ žalobca uviedol, že neobsahuje žiadnu konkrétnu normatívnu úpravu, kedy je študent vysokej školy (resp. doktorand) povinný vyučujúcemu (resp. vedúcemu katedry) predložiť príslušné doklady preukazujúce dôvod práceneschopnosti, resp. absencie na vyučovacom procese. Predmetný článok upravuje len dôvody, pre ktoré je vyučujúci oprávnený študenta ospravedlniť z účasti na vzdelávacích činnostiach (vrátane choroby študenta) a stanovuje povinnosť študenta tieto dôvody vyučujúcemu preukázať príslušnými dokladmi (napr. potvrdením od doktora). Zároveň žalobca poukázal na bežnú prax na všetkých vysokých školách, že dôvod absencie (spočívajúci v lekárom určenej chorobe) sa vyučujúcemu preukazuje príslušnými dokladmi až následne, po návrate študenta do vyučovacieho procesu (čl. 21 ods. 9 Študijného poriadku FTVŠ UK). Je nemysliteľné požadovať, aby študent/doktorand predkladal/zasielal doklady o svojej chorobe na jej začiatku, t.j. v čase, kedy nie je vôbec isté, ako dlho bude jeho absencia trvať, či táto choroba nebude mať komplikácie, či povaha tejto choroby študentovi umožňuje tieto doklady vyučujúcemu predkladať/zasielať a pod.. Ak sa má na doktorandské štúdium analogicky použiť ust. čl. 21 ods. 9 Študijného poriadku FTVŠ UK, potom platí, že doktorand je príslušné doklady taktiež povinný predkladať až po ukončení jeho práceneschopnosti, pretože ust. čl. 21 ods. 11 Študijného poriadku FTVŠ UK žiadnu osobitnú úpravu v tejto veci neobsahuje. Z uvedeného logicky vyplýva, že predloženie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti dňa 06.03.2017, t.j. po ukončení liečby a nie na začiatku práceneschopnosti, nemôže zakladať porušenie právnych predpisov, resp. vnútorných predpisov UK alebo FTVŠ UK, keďže takúto úpravu neobsahujú. 12. Žalobca ďalej uviedol, že študent doktorandského štúdia nie je zamestnancom príslušnej vysokej školy a nemá postavenie zamestnanca. Z príslušných ustanovení zákona o vysokých školách vyplýva, že doktorandské štúdium je vysokoškolské štúdium - študijný program tretieho stupňa (§ 2 ods. 5 zákona o vysokých školách) a nie pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce alebo iných obdobných právnych predpisov. Študent doktorandského štúdia sa za zamestnanca nepovažuje ani v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (§ 4 ods. 1 písm. c)). Ak teda študent doktorandského štúdia nie je zamestnancom vysokej školy, nevzťahuje sa na neho ani zákon č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca v znení neskorších predpisov, tzn. nemá voči vysokej škole nárok na náhradu príjmu počas prvých 10 dní trvania dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 7 zákona č. 462/2003 Z.z.). Z uvedeného dôvodu, neprítomnosť na mieste liečby/pobytu, resp. porušenie liečebného režimu, by malo následky len vo vzťahu k nároku zamestnanca na náhradu príjmu od svojho zamestnávateľa podľa zákona č. 462/2003 Z.z. resp. vo vzťahu k nároku na nemocenskú dávku od Sociálnej poisťovne podľa zákona č. 461/2003 Z.z., a nie vo vzťahu k žalobcom preukázanej existencii choroby, teda dôvodov hodných zreteľa ospravedlňujúcich v zmysle vnútorných predpisov FTVŠ neprítomnosť žalobcu na pracovisku FTVŠ. Z uvedeného dôvodu je potom irelevantná skutočnosť, že žalobca dňa 02.03.2017 nebol pracovníčkami žalovaného zastihnutý na adrese N.. Žalobca uviedol, že síce o chystanej kontrole informovaný bol, ale len všeobecne (nebol oznámený konkrétny alebo aspoň približný dátum, resp. čas zamýšľanej kontroly). Preto nie vinou žalobcu kontrola bola uskutočnená v čase neprítomnosti žalobcu na označenej adrese, kedy bol u lekára pre potvrdenie o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti. I tieto skutočnosti uviedol žalobca v žiadosti o preskúmanie rozhodnutia dekana zo dňa 14.02.2018, no týmito tvrdeniami sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom nevysporiadal. 13. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že až dňa 13.03.2017, t.j. po ukončení práceneschopnosti, vedúca KŠK e-mailom oznámila pokyny prodekana FTVŠ UK ohľadom preukazovania/ospravedlňovania neprítomnosti na pracovisku z dôvodu choroby, pričom ani v týchto pokynoch nie je stanovená žiadna lehota na predloženie dokladov tak, ako uvádza žalovaný. Z uvedeného je nepochybné, že v rozhodnom čase (od 20.02.2017 do 03.03.2017) neexistovali žiadne záväzné interné predpisy, pokyny, resp. inštrukcie FTVŠ UK alebo UK o spôsobe preukazovania choroby doktoranda a dôvodnosti jeho neprítomnosti, resp. o určení lehoty v ktorej je doktorand príslušné doklady povinný príslušnému pracovníkovi FTVŠ UK predložiť. 14. Žalobca namieta údajné zavinené spáchanie disciplinárneho priestupku podľa čl. 4 ods. 5 písm. e) Disciplinárneho poriadku. Tento záver vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, resp. je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu. Žalobca sa nikdy konania v rozpore s dobrými mravmi v súvislosti s plnením študijných povinností nedopustil a žalovaný opak nepreukázal. Podľa názoru žalovaného, konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi spočívalo v údajnom zavádzaní ohľadne absencie na pracovisku a vo vytvorení fiktívnej práceneschopnosti, čo zakladá disciplinárny priestupok podľa čl. 4 ods. 4 písm. a) Disciplinárneho poriadku. Žalobca je názoru, že naopak, konaním v rozpore s dobrými mravmi je konanie dekana FTVŠ, resp. rektora UK, ktorí uvádzajú nové a doteraz nepoužité účelové, nepravdivé, resp. ničím nepreukázané tvrdenia a skutočnosti (fiktívna práceneschopnosť za účelom pobytu v zahraničí, priznanie žalobcu dekanovi FTVŠ, nesplnenie povinnosti preukázať dôvodnosť absencie na pracovisku už na jej začiatku), ktoré neboli tvrdené a použité pri predchádzajúcom rozhodnutí o vylúčení žalobcu z doktorandského štúdia. 15. V závere žalobca uviedol presvedčenie, že reálnym dôvodom jeho vylúčenia bol záujem a cieľ dekana fakulty FTVŠ, aby prestúpil z dennej formy doktorandského štúdia na externú formu, ktorá je dlhšia a spoplatnená. Uvedené potvrdzuje skutočnosť, že po návrate na pracovisko, dňa 06.03.2017, bolo žalobcovi oznámené dekanom FTVŠ osobne, že v prípade, ak neprestúpi z dennej na externú formu doktorandského študijného programu, bude zo štúdia vylúčený. Ďalšou podmienkou malo byť aj vykonávanie pedagogickej činnosti, bez nároku na akúkoľvek odmenu. Žalobca uvedený prestup odmietol z finančných dôvodov. Žalobca poukázal na e-mail zaslaný dekanom FTVŠ dňa 15.03.2017 o 17,13 hod. z ktorého citoval „zajtra o 8:00 Vás pozývam do dekanskej miestnosti na krátke stretnutie, kde H.. J. podpíše zmluvu o dobrovoľníckej činnosti a prinesie podpísanú žiadosť o prestup na externé štúdium, v opačnom prípade budeme vo VF postupovať podaním na disciplinárnu komisiu s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že bude H.. J. zo štúdia vylúčený.“ Žalobca sa zúčastnil stretnutia s dekanom FTVŠ dňa 16.03.2017 za účasti školiteľky, na ktorom žalobca celú svoju situáciu opätovne vysvetlil, že externú formu doktorandského štúdia si z finančných dôvodov nemôže dovoliť, a rád by štúdium, vzhľadom na splnenie všetkých podmienok (okrem absolvovania obhajoby dizertačnej práce) ukončil a zároveň predložil lekárom vystavený a potvrdený doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti preukazujúci chorobu v čase od 20.02.2017 do 03.03.2017. Dekan FTVŠ napriek uvedenému zotrval na svojom stanovisku a dal žalobcovi ultimátum vyjadriť sa do 13:00 hod.. Žalobca v ten istý deň odpovedal e-mailom o 12:48 hod., v ktorom nátlakovým spôsobom formulovaný návrh znovu z finančných dôvodov odmietol. Vzhľadom na uvedené, ak by sa žalobca dopustil konania v rozpore s dobrými mravmi tak ako tvrdí žalovaný, čo žalobca nepripúšťa, asi by nebolo možné a logické, aby takémuto študentovi bolo umožnené pokračovať v doktorandskom študijnom programe, či už v dennej alebo externej forme. III. Vyjadrenie žalovaného. 16. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne, podaním zo dňa 02.03.2018, doručeným súdu elektronicky dňa 03.08.2018 s tým, aby súd žalobu postupom podľa § 190 SSP ako zjavne nedôvodnú zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania. 17. K námietke nedodržania 30- dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia o preskúmaní rozhodnutia dekana FTVŠ UK s poukazom na § 72 ods. 6 zákona o vysokých školách ako aj čl. 45 ods. 6 Študijného poriadku FTVŠ UK a čl. 11 ods. 5 Disciplinárneho poriadku UK, žalovaný poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozsudku sp.zn. 7Sžo/7/2016 zo dňa 26.01.2017, z ktorého citoval „Pokiaľ žalobkyňa namietala nedodržanie lehoty na vydanie (druhostupňového) rozhodnutia v zmysle článku 45 ods. 6 ŠP UK, teda v lehote najneskôr do 30 dní, odvolací súd uvádza, že sa síce jedná o pochybenie, ktoré vsˇak nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Uvedenú lehotu stanovuje interny´ právny predpis a jedná sa o procesnú lehotu, s nedodržaním ktorej nie je stanovená sankcia neplatnosti.“ V súvislosti s uvedeným právnym názorom, žalovaný vychádzal zo systematiky zákona o vysokých školách, interných právnych predpisov ako aj z ust. § 72 ods. 6 zákona o vysokých školách in fine, alebo z interných normatívnych predpisov žalovaného, z ktorých je zrejmé, že nejde o perfektné právne normy, čo má za následok, že nedodržanie 30- dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia o preskúmaní rozhodnutia dekana FTVŠ UK nie je takej kvality, aby bolo spôsobilé založiť nezákonnosť vydaného rozhodnutia rektorom UK, preto tieto predpisy je potrebné považovať za právne normy poriadkového charakteru. V uvedenom rozsudku najvyššieho súdu bola rovnako riešená otázka, keď druhostupňový orgán o preskúmaní rozhodnutia dekana FSEV UK vydal rozhodnutie po uplynutí 30- dňovej lehoty v rozpore s čl. 45 ods. 6 Študijného poriadku. Napriek tomu, že najvyšší súd sa v predmetnom rozsudku vysporiadal len s čl. 45 ods. 6 Študijného poriadku UK bez toho, aby zaujal stanovisko aj k výkladu právnej normy § 72 ods. 6 zákona o vysokých školách, žalovaný má za to, že právne závery Najvyššieho súdu SR sú aplikovateľné aj na predmetný skutkový a právny stav, pretože aj keď 30- dňovú lehotu neupravujú len interné predpisy žalovaného, ale aj zákon o vysokých školách, avšak § 72 ods. 6 zákona o vysokých školách ako aj interné predpisy žalovaného, nezakladajú v prípade porušenia lehoty, žiadny právny následok. Z uvedeného je preto zrejmé, že čl. 45 ods. 6 Študijného poriadku UK má poriadkový charakter. V tejto súvislosti žalovaný citoval čl. 45 ods. 6 Študijného poriadku a má zato, že z tohto ustanovenia o.i. vyplýva, že v zložitejších prípadoch, ktorým prejednávaný prípad nepochybne je, oprávňuje rektora UK rozhodnúť aj do 60 dní od predloženia žiadosti študenta. Napriek tomu, že takéto oznámenie rektor UK dekanovi FTVŠ UK ani žalobcovi nezaslal, právny poriadok, ani interné predpisy žalovaného s takýmto opomenutím nespájajú žiadny právny následok. No v prípade ak je orgán verejnej správy nečinný, právny poriadok dáva účastníkovi konania možnosť domáhať sa odstránenia nečinnosti, podaním podnetu príslušnej prokuratúre. Žalovaný nemá vedomosť o tom, že by sa žalobca ako účastník konania domáhal odstránenia „nečinnosti“ rektora UK. 18. K námietke žalobcu, že rozhodnutie rektora UK ako aj rozhodnutie dekana FTVŠ trpia vadou spočívajúcou v absencii špecifikácie právneho predpisu, akých porušení sa mal žalobca dopustiť vo výrokovej časti, žalovaný uviedol, že rozhodnutie dekana FTVŠ rešpektuje všetky zákonom požadované esenciálne náležitosti rozhodnutia ako výrok, odôvodnenie a poučenie. Dekan FTVŠ UK v svojom rozhodnutí vo výrokovej časti postupoval v súlade s trestnoprávnou aplikačnou praxou, keď detailným spôsobom oboznamuje čoho sa žalobca dopustil, na akom skutkovom základe sa dopustil disciplinárneho previnenia, následne tieto závery právne kvalifikoval a explicitne odkázal na jednotlivé články Disciplinárneho poriadku v spojení s konkrétnymi ustanoveniami zákona o vysokých školách. Zároveň vo výrokovej časti uložil disciplinárne opatrenie odkazom na konkrétny článok Disciplinárneho poriadku a ustanovenie zákona o vysokých školách. Preto odkaz na jednotlivé ustanovenia, ktorých porušenia sa žalobca dopustil sú obsahom výrokovej časti rozhodnutia v časti za slovom „čím sa dopustil“, kde následne nastupuje jasný a zrozumiteľný odkaz na ustanovenia a články, ktoré spadajú pod diapazón rozhodnutí orgánov akademickej samosprávy UK alebo jej fakulty, ako aj všeobecne záväzných predpisov a vnútorných predpisov UK. Vzhľadom na uvedené, žalovaný túto námietku považuje za účelovú, s cieľom formálneho založenia nepreskúmateľnosti a tým aj nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože s poukazom na bod 13. a bod 14. Opatrenia dekana je zrozumiteľné, akého porušenia vnútorného predpisu sa žalobca dopustil. Podľa názoru žalovaného, bez akýchkoľvek pochybností, bez hlbšej analýzy a bez pomoci interpretačných pravidiel možno dôjsť k záveru, že medzi uvedeným skutkovým základom a právnou kvalifikáciou, existuje logická a obsahová súvislosť, ktorá dáva jasnú odpoveď na to, v čom dekan FTVŠ UK videl disciplinárne previnenie žalobcu. K rozhodnutiu rektora UK žalovaný uviedol, že toto rozhodnutie nekonštituuje nový právny stav, ale preskúmava vydané rozhodnutie z hľadiska žalobcom namietaných skutočností, vo výrokovej časti skutok neuvádza, právne nekvalifikuje, ani neuvádza príslušné právne normy. Takéto pochybenie, podľa názoru žalovaného, nie je spôsobilé založiť nezákonnosť rozhodnutia, pretože kým v prípade rozhodnutia dekana FTVŠ UK by absencia špecifikácie právneho predpisu nepochybne založila nejasnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia, v prípade rozhodnutia rektora UK ide o nepodstatnú vadu, ktorá ak by bola dôsledkom zrušenia tohto rozhodnutia, malo by to za následok vydanie obsahovo totožného rozhodnutia, doplnené formálne o ustanovenie predpisu, bez dopadu na zákonnosť a správnosť rozhodnutia. Žalovaný tak poukázal na ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP, ktoré je legislatívnym trendom v tom, aby súd v každom jednotlivom prípade na základe vlastnej a spravodlivej úvahy posúdil intenzitu a dopad pochybenia orgánu verenej správy na zákonnosť vydaného rozhodnutia. 19. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, ako aj rozporu administratívneho spisu zo zisteným skutkovým stavom veci, žalovaný uviedol, že trvá v plnom rozsahu na správne a zákonne zistenom skutkovom stave veci, z ktorého dokazovania vyplýva disciplinárne previnenie žalobcu z dôvodu fingovanej práceneschopnosti, keď sa reálne v zmysle zistení, v tomto čase nachádzal mimo územia Slovenskej republiky. V súvislosti s uvedenou námietkou sa žalovaný vyjadril i k skutočnosti uvedenej žalobcom, ktorý poukázal na skutočnosť, že žalovaný túto argumentáciu v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, ktoré boli už predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom pred Krajským súdom v Bratislave sp.zn. 2S/132/2017 neuviedol, že túto skutočnosť zabudol žalovaný v svojich rozhodnutiach uviesť, čo však neznamená, že o tejto skutočnosti nemal vedomosť. Žalovaný trvá na svojom vyjadrení, že žalobca pri jednom z osobných stretnutí s dekanom FTVŠ UK sa priznal, že v čase údajnej práceneschopnosti bol v zahraničí, konkrétne v G. Podľa názoru žalovaného, takto zistený a ustálený skutkový stav zodpovedá skutočnému stavu veci, že žalobca bol mimo územia SR a teda sa nemohol ani zdržiavať na ním uvedenej adrese ul. R. X, R.. Vzhľadom na uvedené, je irelevantná argumentácia žalobcu o jeho dočasnej práceneschopnosti, ako dôvodu osobitného zreteľa. Žalovaný nepoprel, že dočasná práceneschopnosť študenta je dôvodom hodným osobitného zreteľa ospravedlňujúcim neprítomnosť doktoranda na pracovisku, avšak jedine za predpokladu, že práceneschopnosť bola skutočná a nie predstieraná. 20. Žalovaný rešpektujúc ust. § 121 ods. 1 SSP navrhol súdu vykonať dokazovanie a to prostredníctvom dotazu na telefónneho operátora žalobcu, odkiaľ (z akého štátu, prípadne konkrétne miesta) boli ním odosielané SMS správy z tel. č. XXXX XXX XXX, z ktorého informoval G.. H.. E. Z., J.. o svojej údajnej pracovnej neschopnosti (SMS správa zo dňa 21.02.2017 o 5:27 hod., SMS správa zo dňa 21.01.2017 o 21:02 hod., SMS správa zo dňa 28.02.2017 o 17:44 hod., SMS správa zo dňa 20:44 hod.). Zároveň žalovaný navrhol vykonať dokazovanie dopytom na Prezídium policajného zboru a to koľko platných cestovných pasov mal žalobca vyhotovených k 20.02.2017 a následne aby súd uložil žalobcovi tieto pasy predložiť, pretože existuje legitímny predpoklad, že v nich bude figurovať zmienka o návšteve G. K., nakoľko táto nie je súčasťou Schengenského priestoru. 21. Žalovaný tiež uviedol, že predstieranie práceneschopnosti predstavuje závažný a neakceptovateľný útok na majetkové hodnoty Univerzity Komenského v Bratislave resp. jej Fakulty telesnej výchovy a športu, ktorý je spôsobilý vyvolať pohoršenie nielen na akademickej pôde, ale aj v spoločnosti, pretože neospravedlnená absencia v práci zamestnanca, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu so svojim zamestnávateľom, štandardne vedie k „sankcii“ v podobe skončenia pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Navyše žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že existuje podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty trestného činu podvodu, pretože predstieranie dočasnej práceneschopnosti je konaním, ktorého cieľom nie je nič iné len uviesť Univerzitu Komenského do omylu a na škodu Univerzity Komenského sa obohatiť o mesačne vyplácané štipendium. 22. K nátlakovému konaniu dekana FTVŠ UK, ktoré žalobca uviedol v žalobe, žalovaný konštatoval, že namiesto toho, aby žalobca sebakriticky priznal pochybenie a ponuku dekana FTVŠ UK prijal ako kompromis, účelovo sa snaží vytvárať obraz o nátlakom konaní, čo žalovaný principiálne odmieta. 23. V závere vyjadrenia žalovaný poznamenal, že ak by námietky žalobcu mali založiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, potom žalovaný namieta pasívnu vecnú legitimáciu, keď subjektom majúcim pasívnu vecnú legitimáciu je v zmysle § 180 ods. 1 SSP rektor UK a nie žalovaná Univerzita Komenského v Bratislave, čo je dôvodom na odmietnutie žaloby. IV. Replika žalobcu. 24. Žalobca v replike doručenej súdu elektronicky dňa 22.08.2018 uviedol, že na dôvodnosti svojich tvrdení a argumentov v žalobe trvá. Žalovaný sa v svojom vyjadrení v zásade venuje len formálnym vadám napadnutého rozhodnutia rektora UK v Bratislave v spojení s rozhodnutím dekana FTVŠ UK v Bratislave. 25. Žalobca poukázal na účelové tvrdenie žalovaného, ktorý opäť mení svoje kľúčové tvrdenia keď uviedol, že „tvrdenie, že bol mimo územia Slovenskej republiky a to konkrétne v G. K., mal dekan FTVŠ UK preukázané aj fotografiami s Facebook-ového účtu žalobcu, na ktorom v čase predstieranej práceneschopnosti uverejnil niekoľko fotografií z dovolenky v G. K., pričom tieto následne uvedomujúc si dopad jeho konania, odstránil.“ Toto tvrdenie a údajný dôkaz pritom žalovaný, resp. dekan FTVŠ UK nikdy v priebehu disciplinárneho konania na preukázanie správnosti a pravdivosti svojich tvrdení nepoužili a ani neuviedli v predmetných rozhodnutiach. Rovnako toto tvrdenie (a údajný dôkaz) nezaznelo ani v priebehu už spomínaného súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 2S/132/2017. Táto skutočnosť len ilustruje fabulovanie ďalších dôvodov, ktoré v disciplinárnom konaní neboli vôbec použité, ktorými sa snažia ospravedlniť a zdôvodniť nesprávne rozhodnutia o vylúčení žalobcu z doktorandského štúdia, pričom tieto tvrdenia neboli do dnešného dňa doložené relevantným dôkazom, čo znamená, že tieto tvrdenia sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu. 26. Žalobca opäť poukázal, že žalovaný uvádza skutočnosti v rozpore s obsahom administratívneho spisu keď tvrdí, že v prípade žalobcu išlo o neospravedlnenú absenciu, resp. predstieranú dočasnú práceneschopnosť, hoci žalobca vydokladoval svoje tvrdenie, že v súlade s vnútornými predpismi UK a FTVŠ oznámil vedúcej príslušnej katedry FTVŠ práceneschopnosť a túto skutočnosť aj po ukončení práceneschopnosti vydokladoval (práceneschopnosť potvrdená ošetrujúcim lekárom). Tu žalobca zdôraznil, že žiadny všeobecne záväzný právny predpis, resp. interný predpis FTVŠ UK alebo UK a už vôbec nie opatrenie dekana FTVŠ UK „Osobitosti doktorandského štúdia na FTVŠ UK“ zo dňa 14.06.2016, neupravujú konkrétny postup pri chorobe doktoranda, tzn. kedy a akým spôsobom je doktorand túto skutočnosť povinný príslušným osobám oznámiť, resp. kedy a aké doklady je za týmto účelom povinný predložiť. Sám žalovaný vo vyjadrení výslovne uznáva, že „dočasná práceneschopnosť študenta je dôvodom hodným osobitného zreteľa ospravedlňujúcim neprítomnosť doktoranda na pracovisku“. 27. K vyjadreniu žalovaného, ktorý spochybňuje názor žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia rektora z dôvodu jeho vydania po uplynutí 30-dňovej lehoty vyplývajúcej z § 72 zákona o vysokých školách, žalobca uviedol, že nejde o poriadkovú lehotu, ako to nesprávne a účelovo tvrdí žalovaný, ale o lehotu, ktorá ukladá orgánu verejnej správy postupovať určitým spôsobom a v určitých lehotách. Následok porušenia tejto zákonnej povinnosti zo strany orgánu verejnej správy (rektora univerzity) je tá skutočnosť, že jeho rozhodnutie nebolo výsledkom zákonom aprobovaného postupu, čo znamená, že ide o nezákonné rozhodnutie. V tejto súvislosti nie je použiteľné žalovaným uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.01.2017 sp. zn. 7Sžo/7/2016, nakoľko ide o nedodržanie lehoty interného predpisu, kde ide o odlišnú „kvalitu“ právnej povinnosti. Rovnako ani čl. 45 ods. 6 Študijného poriadku, ktorý umožňuje rektorovi v zložitejších prípadoch rozhodnúť do 60 dní, nie je možné naň prihliadať, nakoľko ide o právny predpis nižšej právnej sily ako je zákon o vysokých školách, ktorý je v evidentnom rozpore so znením § 72 ods. 6 zákona o vysokých školách, ktoré žiadne predĺženie lehoty neumožňuje. Preto predmetné ustanovenie Študijného poriadku je nezákonné a nemožno naň prihliadať. 28. Žalobca zotrval na námietke nepreskúmateľnosti žalobou napadnutých rozhodnutí z dôvodu absencie špecifikácie ustanovenia právneho predpisu (všeobecne záväzného právneho predpisu alebo vnútorného predpisu žalovaného), ktorého porušenia sa mal žalobca údajne dopustiť vo výrokovej časti opísaným konaním. 29. Žalobca opäť dôrazne odmietol a poprel tvrdenie žalovaného tom, že by sa žalobca priznal dekanovi FTVŠ, príp. akejkoľvek inej osobe k pobytu mimo územia Slovenskej republiky; pričom toto tvrdenie žalovaný neuviedol v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach a ide o ničím nepodložené a nepreukázané tvrdenie bez akejkoľvek opory v existujúcich dôkazoch a obsahu administratívneho spisu. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že z obsahu napadnutých rozhodnutí a ani obsahu administratívneho spisu nevyplýva žiadny relevantný dôkaz o údajnom fingovaní choroby (práceneschopnosti), resp. o pobyte žalobcu mimo územia Slovenskej republiky. Žalobca svoju chorobu (práceneschopnosť) a teda aj existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa v zmysle bodu 14. Opatrenia dekana FTVŠ UK „Osobitosti doktorandského štúdia na FTVŠ UK“ zo dňa 14.06.2016, preukázal lekárskym potvrdením, ktoré je dôkazom o tom, že ochorenie (práceneschopnosť) bolo skutočné a nie predstierané. Žalobca opäť zdôraznil, že jeho neprítomnosť na pracovisku bola z dôvodov, ktoré vnútorné predpisy FTVŠ akceptujú ako dôvod ospravedlnenej neprítomnosti (bod 14. Opatrenia dekana FTVŠ UK „Osobitosti doktorandského štúdia na FTVŠ UK“ zo dňa 14.06.2016) choroba ako dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý riadne preukázal lekárskym potvrdením, ktoré je súčasťou administratívneho spisu a je dôkazom toho, že ochorenie (práceneschopnosť) bola skutočná a nie predstieraná. 30. Žalobca poukázal na stav jeho doktorandského štúdia a potrebu absolvovania „už len“ obhajoby dizertačnej práce ako aj vážnu ujmu s poukazom na dĺžku predchádzajúceho disciplinárneho konania a následného súdneho konania (sp. zn. 2S/132/2017), ako i dĺžku tohto následného/opakovaného disciplinárneho konania a dĺžku tohto súdneho konania, pričom právnymi následkami napadnutých rozhodnutí sa znemožňuje žalobcovi výkon jeho Ústavou SR chráneného práva na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň (čl. 35 ods. 1 Ústavy SR), ako i výkon jeho práva na vzdelanie (čl. 42 ods. 1 Ústavy SR) a tým zároveň znemožnenie uskutočnenia ďalšieho osobnostného, pedagogického a profesijného rastu. Žalobca v plnom rozsahu zotrval na žalobných dôvodoch. V. Administratívne konanie. 31. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca v čase vydania napadnutého rozhodnutia dekana bol študentom tretieho (posledného) ročníka doktorandského študijného programu „Športová kinantropológia“ Katedry športovej kinantropológie FTVŠ UK, v dennej forme. Jeho školiteľom bola J.. H.. U. B.Á., J.., v rozhodnom čase bola vedúcou Katedry športovej kinantropológie FTVŠ UK G.. H.. E. Z., J.. 32. Dňa 20.02.2017 bol žalobca prítomný na FTVŠ a plnil si svoje študijné povinnosti vrátane výkonu pedagogickej činnosti. V čase obeda mal žalúdočné problémy a počas noci z 20.02.2017 na 21.02.2017 zvýšenú teplotu, preto dňa 21.02.2017 v čase o 5:27 hod. prostredníctvom SMS správy oznámil vedúcej katedry, že dňa 21.02.2017 nebude môcť kvôli chorobe prísť na pracovisko FTVŠ. Dňa 21.02.2017 prostredníctvom SMS správy v čase o 21:02 hod. oznámil vedúcej katedry, že mu lekár odporučil domácu liečbu a má prísť o týždeň na kontrolu. Uvedené vzala doc. H.. E. Z., J.. na vedomie a nemala voči tomu žiadne námietky. Dňa 28.02.2017 žalobca prostredníctvom SMS správy v čase o 17:44 hod. informoval vedúcu katedry, že mu lekár odporučil ostať doma do konca týždňa, t.j. do 03.03.2017. Dňa 01.03.2017 vedúca katedry, prostredníctvom e-mailu v čase o 10:22 hod. a aj prostredníctvom SMS správy v čase o 20:44 hod., požiadala žalobcu o oznámenie adresy na ktorej sa zdržiava, kvôli chystanej kontrole. Žalobca odpovedal SMS správou v čase o 22:05 hod. a oznámil adresu: N.. R. X, R.. Dňa 02.03.2017 žalobca bol na kontrole u lekára, ktorý potvrdil tlačivo o dočasnej pracovnej neschopnosti. Rovnako dňa 02.03.2017, bola v čase o 11:12 hod. vykonaná dvomi pracovníčkami FTVŠ kontrola na adrese: N.. R. X, R., v čase neprítomnosti žalobcu na uvedenej adrese, pričom o tejto skutočnosti nechali v schránke lístok. Dňa 06.03.2017, po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti, sa žalobca dostavil na pracovisko FTVŠ, kde vedúcej katedry dal na nahliadnutie lekárom potvrdené tlačivo o dočasnej pracovnej neschopnosti v čase od 20.02.2017 do 03.03.2017, ktoré následne odovzdal na sekretariáte katedry. Súčasťou administratívneho spisu ako dôkazy sú vyššie uvedené SMS správy, e-mailová komunikácia, potvrdenie o ošetrení u lekára dňa 02.03.2017, záznam o kontrole PN z pracoviska FTVŠ dňa 02.03.2017, doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 20.02.2017, výňatok z knihy príchodov a odchodov od 07.02. - 16.05. (poznámka súdu:bez špecifikácie kalendárneho roka). 33. Následne dekan FTVŠ UK pod č. PED128/2017 D zo dňa 04.04.2017 vydal rozhodnutie o vylúčení žalobcu zo štúdia. Súčasťou administratívneho spisu nie je žiadosť žalobcu o preskúmanie rozhodnutia, avšak v administratívnom spise je rozhodnutie rektora UK pod č. VVČ a DŠ/1489/2017 zo dňa 24.04.2017, ktorým potvrdil rozhodnutie dekana a žiadosť žalobcu zamietol. Vo veci žalobca podal dňa 13.06.2017 súdnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave pod sp.zn. 2S/132/2017-99 zo dňa 06.12.2017 tak, že rozhodnutie rektora ako aj rozhodnutie dekana zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Správny súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a absenciu konkretizácie skutku disciplinárneho priestupku vo výroku oboch rozhodnutí a keďže ide o zásadnú vadu správnych rozhodnutí, ktoré spôsobuje ich nezákonnosť, správny súd sa nezaoberal hmotnoprávnymi námietkami žalobcu. 34. Následne dekan FTVŠ UK pod č. VED 14/2018 C V/1 zo dňa 01.02.2018 vydal rozhodnutie o disciplinárnom priestupku - vylúčenie zo štúdia, ktoré je špecifikované v odseku 1.tohto rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie žalobca žiadal preskúmať, žiadosťou zo dňa 14.02.2018. O žiadosti rozhodol rektor UK, ktorý svojím rozhodnutím č. VVČ a DŠ/1189/2018 zo dňa 27.03.2018 žiadosť o zrušenie rozhodnutia zamietol a rozhodnutie o disciplinárnom priestupku potvrdil. Uvedené rozhodnutia sú predmetom súdneho prieskumu. 35. Súčasťou administratívneho spisu nie sú listiny-dôkazy, ktoré žalobca doručil spolu s predmetnou správnou žalobou a to e-mailová korešpondencia z 15.03.2017 adresovaná dekanom FTVŠ žalobcovi, vo veci stretnutia ohľadom podpisu zmluvy o dobrovoľníckej činnosti a podpísaní žiadosti o prestup na externú formu štúdia s podmienkou, že letný semester doučí bez nároku na honorár, v opačnom prípade podá návrh na disciplinárnu komisiu s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že žalobca bude zo štúdia vylúčený. Ďalej žalobca predložil e-mail zo dňa 16.02.2017 adresovaný dekanovi FTVŠ s obsahom, že žalobca má záujem pokračovať v štúdiu, nakoľko splnil všetky požadované podmienky doktorandského štúdia, že externá forma štúdia, kde by musel financovať alikvotnu časť za 3. ročník a celý 4. ročník, je pre žalobcu z finančných dôvodov neprípustná. VI. Právne posúdenie. 36. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutia a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 37. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 38. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 40. Podľa § 66 ods. 1 písm. c) zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium skončí vylúčením zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy. 41. Podľa § 66 ods. 2 písm. c) zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dňom skončenia štúdia je podľa odseku 1 písm. c) a d) deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť. 42. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, disciplinárny priestupok je zavinené porušenie právnych predpisov alebo vnútorných predpisov vysokej školy alebo jej súčastí, alebo verejného poriadku. 43. Podľa § 72 ods. 2 písm. c) zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za disciplinárny priestupok možno uložiť študentovi niektoré z týchto disciplinárnych opatrení: c) vylúčenie zo štúdia. 44. Podľa § 72 ods. 4 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, disciplinárne opatrenia podľa odseku 2 ukladá rektor; študentom zapísaným na štúdium študijných programov uskutočňovaných na fakulte ukladá disciplinárne opatrenia dekan. Rektor ani dekan nemôže uložiť prísnejšie disciplinárne opatrenie, než navrhla disciplinárna komisia. 45. Podľa § 72 ods. 5 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, konanie o disciplinárnom priestupku pred disciplinárnou komisiou vysokej školy (fakulty) je ústne za prítomnosti študenta; ak sa študent nedostaví bez riadneho ospravedlnenia, možno konať aj bez jeho prítomnosti. 46. Podľa § 72 ods. 6 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť písomné, musí obsahovať odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o jeho preskúmanie; študentovi musí byť doručené do vlastných rúk. Žiadosť sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak je týmto orgánom dekan, môže sám žiadosti vyhovieť a rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Ak žiadosti nevyhovie, postúpi ju rektorovi. Rektor rozhodnutie dekana preskúma a ak je v rozpore so zákonom, vnútorným predpisom verejnej vysokej školy alebo jej súčastí, rozhodnutie zmení alebo zruší, inak žiadosť zamietne a rozhodnutie potvrdí. Rektor musí vydať rozhodnutie najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti o preskúmanie rozhodnutia dekana. 47. Podľa § 108 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na rozhodovanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) rozhodovania o uložení pokuty podľa § 2a, b) rozhodovania o zastavení konania alebo rozhodovania o prerušení konania podľa § 47, c) rozhodovania o udelení oprávnenia podľa § 49a, d) rozhodovania o priznaní sociálneho štipendia podľa § 96. 48. Podľa čl. 4 ods. 1 Disciplinárneho poriadku, disciplinárny priestupok je zavinené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútorných UK alebo jej súčastí, alebo verejného poriadku. 49. Podľa čl. 4 ods. 4 Disciplinárneho poriadku, disciplinárny priestupok je spáchaný úmyselne, ak študent: -vedel, že svojím konaním môže spôsobiť porušenie predpisu uvedeného v odseku 1 ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že sa tak nestane, -nevedel, že môže svojím konaním spôsobiť porušenie predpisu uvedeného v odseku 1, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. 50. Podľa čl. 4 ods. 5 písm. a) Disciplinárneho poriadku, disciplinárnym priestupkom študenta je najmä porušenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutí orgánov akademickej samosprávy UK alebo jej fakulty, zo všeobecne záväzných predpisov, vnútorných predpisov UK a jej súčastí. 51. Podľa čl. 4 ods. 5 písm. e) Disciplinárneho poriadku, disciplinárnym priestupkom študenta je najmä konanie v rozpore s dobrými mravmi v súvislosti s plnením študijných povinností, a to najmä: -vydávanie cudzej práce za vlastnú, použitie cudzej práce alebo jej časti vo vlastnej práci bez ...; -opakované odovzdanie rovnakej alebo mierne pozmenenej práce, ktorá už bola študentom odovzdaná ...; -akákoľvek forma odpisovania alebo nedovolenej spolupráce ... . 52. Podľa čl. 15 ods. 3 písm. a) Študijného poriadku, študent je povinný najmä dodržiavať vnútorné predpisy UK a FTVŠ UK. 53. Podľa čl. 15 ods. 4 Študijného poriadku, orgány akademickej samosprávy fakulty majú v súlade so zákonom o vysokých školách právo v mene UK a FTVŠ UK rozhodovať vo veciach akademických práv a povinností študentov zapísaných na štúdium podľa študijných programov uskutočňovaných na fakulte. 54. Podľa bodu 13. Opatrenia dekana, doktorand je povinný zdržiavať sa na pracovisku, na ktoré je zaradený v čase výučbovej i skúškovej časti semestra. Okrem toho je povinný byť na pracovisku v prípade účasti na štátnych skúškach v pozícii vedúceho záverečnej práce, oponenta záverečnej práce či administrátora. Doktorand sa súčasne zúčastňuje na akciách pracoviska u fakulty a to podľa požiadaviek školiteľa, vedúceho pracoviska a vedenia fakulty. Doktorand dodržiava platné nariadenia dekana fakulty o evidencii prítomnosti na pracovisku, (zápis č. 6 zo zasadnutia Kolégia dekana FTVŠ UK dňa 14.02.2013, bod 5 q) účasť interných doktorandov na pracovisku je nevyhnutná v rozsahu minimálne 6 hodín denne s podmienkou zapisovania sa a súčasne je potrebné túto dochádzku na katedrách archivovať po dobu celého štúdia. 55. Podľa bodu 14. Opatrenia dekana, neprítomnosť doktoranda na pracovisku je možná, okrem prípadov hodných zreteľa, len v prípadoch, keď doktorand realizuje činnosti spojené so spracovaním dizertačnej práce, či príprave vedeckých výstupov uvedených najmä v bode 8. O neprítomnosti informuje doktorand najmä školiteľa a vedúceho príslušného pracoviska. VII. Závery správneho súdu. 56. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí č. VVČ a DŠ/1189/2018 zo dňa 27.03.2018 ako aj rozhodnutie dekana FTVŠ UK č. VED 14/2018 C V/1 zo dňa 01.02.2018, ktorými bol žalobca ako študent 3. roku doktorandského štúdia na FTVŠ UK pre disciplinárny priestupok podľa čl. 4 ods. 5 písm. a) Disciplinárneho poriadku a čl. 4 ods. 5 písm. e) Disciplinárneho poriadku, v spojení s § 72 ods. 1 zákona o vysokých školách, v spojení s čl. 15 ods. 3 písm. a) a čl. 15 ods. 4 Študijného poriadku FTVŠ UK v nadväznosti na bod 15 a bod 14 Opatrenia dekana, vylúčený zo štúdia VED 14/2018 CV/1. 57. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 5. tohto rozhodnutia, že napadnuté rozhodnutie rektora bolo vydané po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty v zmysle § 72 ods. 6 zákona o vysokých školách, čo má za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia rektora, súd vyhodnotil nasledovne. Správny súd zastáva názor, že aj keď ide o zákonnú lehotu, ktorá je premietnutá do čl. 45 ods. 6 Študijného poriadku UK a čl. 11 ods. 5 Disciplinárneho poriadku UK, s poukazom na skutočnosť, že zákon o vysokých školách pri nedodržaní predmetnej lehoty neustanovuje žiadnu sankciu neplatnosti, nemožno vyvodiť legitímny záver o tom, že by napadnuté rozhodnutie rektora, v dôsledku nedodržania predmetnej lehoty, bolo nezákonné. V tejto súvislosti možno len konštatovať, že žalobca bol v období od podania žiadosti o preskúmanie zo dňa 14.02.2018 (v administratívnom spise nie je žiadna informácia o tom, kedy bola predmetná žiadosť žalovanému doručená) do rozhodnutia rektora dňa 27.03.2018 (v administratívnom spise nie je žiadna informácia o tom, kedy bolo predmetné rozhodnutie žalobcovi doručené), v právnej neistote. Na tomto mieste správny súd musí poukázať aj na skutočnosť, ako už uviedol, že administratívnom spise nie je žiadna relevantná informácia o tom, kedy bola žiadosť žalobcu doručená žalovanému, v dôsledku čoho nie je k dispozícii informácia, na základe ktorej by bolo možné počítanie predmetnej lehoty ustáliť, preto táto skutočnosť nemôže byť vyhodnotená v neprospech žalobcu. 58. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 6. tohto rozhodnutia, že vo výrokovej časti oboch rozhodnutí absentuje špecifikácia ustanovenia právneho predpisu (všeobecne záväzného právneho predpisu alebo vnútorného predpisu žalovaného), ktorého porušenia sa mal žalobca svojím konaním údajne dopustiť, správny súd vyhodnotil ako dôvodnú. V tejto súvislosti treba uviesť, že aj keď podľa § 108 ods. 1 zákona o vysokých školách, na rozhodovanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem špecifikovaných ustanovení, ust. § 72 ods. 6 zákona o vysokých školách upravuje, čo rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia musí obsahovať. Nakoľko ide o disciplinárny postih, je nevyhnutné pre nezameniteľnosť disciplinárneho porušenia, presné vymedzenie právneho predpisu s príslušným konaním žalobcu tak, aby bolo priamo konkrétne konanie žalobcu prepojené na príslušné zákonné ustanovenie (interný predpis), ktoré svojím konaním žalobca porušil. Podľa názoru súdu, tak, ako sú kumulatívne špecifikované príslušné právne normy v záhlaví oboch rozhodnutí a vymedzenie obsahu výrokovej časti rozhodnutia dekana, by bolo možné akceptovať v prípade, ak by išlo o jedno disciplinárne previnenie. No vo výroku rozhodnutia dekana a ani v jeho odôvodnení, nie je uvedená súvislosť označených právnych predpisov vo vzťahu k opísaným dvom disciplinárnym porušeniam jednotlivo, t.j. v čom spáchané disciplinárne previnenia spočívajú, t.zn. aká povinnosť bola žalobcom protiprávnym konaním porušená a ktoré z uvedených zákonných ustanovení a interných predpisov, svojím konaním žalobca porušil, a to osobitne k opísaným dvom disciplinárnym priestupkom. Len kumulatívne zhrnutie zákonných a interných predpisov bez priameho priradenia k označenému disciplinárnemu porušeniu, neumožňuje relevantný záver o tom, ktoré konkrétne povinnosti chránené zákonom, resp. interným predpisom mali byť konaním žalobcu porušené. Uvedené, podľa názoru súdu je takou vadou konania, ktorá spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a tým nezákonnosť. Správny súd konštatuje, s poukazom na obsah druhostupňového rozhodnutia, že ani rozhodnutím rektora nebola predmetná vada odstránená. Preskúmavané rozhodnutia nie sú dostatočne odôvodnené, sú nepreskúmateľné vo vzťahu k dvom disciplinárnym porušeniam, ktoré nie sú v rozhodnutí dekana osobitne prepojené, priradené k porušeným právnym predpisom, čo nebolo odstránené ani rozhodnutím rektora. Ústavne garantované právo (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) na spravodlivý proces má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania a vylúčiť ľubovôľu. 59. Správny súd dodáva, že v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. V súvislosti s právnym posúdením nie je dostatočné len citovanie príslušných ustanovení, ale je potrebné, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Právna teória považuje za nesprávne také odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa nedajú rozlíšiť skutkové a právne závery. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí absentuje uvedenie logickej súvzťažnosti medzi výrokom rozhodnutia a strohým opisom skutkových zistení. Argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia má byť presvedčivá tak, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým správny orgán na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne a v neposlednej rade aj spravodlivé a presvedčivé. 60. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, že preskúmavané rozhodnutia vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, resp. skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu, súd vyhodnotil ako dôvodnú. V zmysle preskúmavaných rozhodnutí, tvrdenie žalovaného, že žalobca v domácom liečení nebol a priznal, že bol mimo územia Slovenskej republiky, správny súd musí konštatovať, s dôrazom na obsah administratívneho spisu, že takéto tvrdenie žalovaného nemá oporu v administratívnom spise (napr. zápis zo stretnutia s uvedením dátumu a obsahu stretnutia). Dokonca súčasťou administratívneho spisu nie ani zmienka o stretnutí dekana FTVŠ UK so žalobcom, iba sám žalobca spolu so správnou žalobou predložil ako dôkaz e-mailovú komunikáciu s dekanom FTVŠ UK. Vzhľadom na uvedené, odôvodnenie rozhodnutia rektora v odseku 10. s konštatovaním, „Dekan FTVŠ UK považoval priznanie žiadateľa na spoločnom stretnutí, že sa v čase práceneschopnosti (predstieranej) nachádzal v zahraničí, za dostatočne preukázané zavinené porušenie povinnosti študenta 3. stupňa štúdia, ktoré napĺňa skutkovú podstatu disciplinárneho priestupku pre porušenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutí orgánov akademickej samosprávy UK ....“, bez náležitej opory v administratívnom spise, nemá relevanciu pre takéto konštatovanie. Takéto tvrdenie žalovaného súd uzatvára ako nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý nemá oporu v administratívnom spise. V kontexte uvedeného záveru, potom dal súd za pravdu žalobcovi i tom, že tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca dekanovi priznal pobyt mimo územia Slovenskej republiky v čase práceneschopnosti, na čom založil svoje ďalšie tvrdenie, že žalobca práceneschopnosť predstieral, je nepodložené, bez opory dôkazov v administratívnom spise. Predmetné tvrdenie žalovaného, ktorý konštatuje, že išlo o vedomé konanie žalobcu predstierať práceneschopnosť v čase jeho pobytu mimo územia Slovenskej republiky, pričom žalovaný s poukazom na e-mailovú komunikáciu dekana FTVŠ UK zo dňa 15.03.2017 so žalobcom (poznámka súdu, ktorá nie je súčasťou administratívneho spisu) predpokladal, že žalobca po tom čo neprijal alternatívu preradenia na externú formu doktorandského štúdia, že napriek vylúčeniu zo štúdia, uzná svoje pochybenie a sankciu dobrovoľne príjme, podľa názoru súdu je len nepodloženou úvahou žalovaného, ktorý dokonca túto argumentáciu v svojom predchádzajúcom rozhodnutí, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 2S/132/2017, vôbec neuviedol. 61. Námietku žalobcu, vo vzťahu k nesprávnemu tvrdeniu žalovaného, že žalobca svoju práceneschopnosť nepreukázal príslušnými dokladmi, resp. včas, súd vyhodnotil ako dôvodnú. Pri tejto námietke treba vychádzať z bodov 13 a 14 Opatrenia dekana zo dňa 14.06.2016 v spojení s čl. 21 ods. 9 Študijného poriadku FTVŠ. V kontexte uvedených interných predpisov je nepochybné, že tieto neobsahujú žiadnu konkrétnu normatívnu úpravu, z ktorej by študentovi doktorandského štúdia, v prípade dočasnej práceneschopnosti, vyplývala povinnosť, spočívajúca v stanovenej lehote predložiť doklad o dočasnej neschopnosti. Bod 14. Opatrenia dekana ustanovuje len povinnosť informovať o dôvodoch hodných zreteľa vedúcu príslušnej katedry, čo žalobca nepochybne splnil (SMS správa je súčasťou administratívneho spisu) a čl. 21 ods. 9 Študijného poriadku FTVŠ upravuje len dôvody, pre ktoré je vyučujúci oprávnený študenta ospravedlniť. Keďže vnútorný predpis prípady hodné zreteľa bližšie nešpecifikuje a ani neupravuje, logickým vyhodnotením situácie, ktorá má spočívať v dôvodoch hodných zreteľa, nepochybne je ochorenie študenta, a teda dôvodom ospravedlnenia neprítomnosti doktoranda na vyučovacom procese, pričom ako príslušný doklad preukazujúci dôvod neprítomnosti na vyučovacom procese, v prípade dočasne práceneschopnosti nepochybne je vystavené potvrdenie lekárom, osvedčené dátumom, pečiatkou a podpisom, dostatočným potvrdením, resp. dôkazom. Keďže v danom prípade u žalobcu ako doktoranda vo vzťahu k žalovanému nejde o pracovnoprávny vzťah v zmysle zákonníka práce, kedy neprítomnosť na pracovisku a porušenie liečebného režimu sa riadi zákonom č. 462/2003 Z.z. resp. zákonom č. 461/2003 Z.z., ospravedlnenie neprítomnosti doktoranda na vyučovacom procese sa riadi preukázaním dôvodov hodných zreteľa v zmysle citovaných interných predpisov. (Opatrenie dekana a Študijný poriadok) 62. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe v odseku 23. tohto rozhodnutia namietal pasívnu vecnú legitimáciu. Súd predmetnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, pričom v tejto časti svojho rozhodnutia odkazuje podľa § 140 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, na právny názor správneho súdu vyslovený v odseku 25. rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S/132/2017-99 zo 06.12.2017 (týkajúci sa totožných účastníkov konania, v ktorom sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti prvýkrát vydaného rozhodnutia v predmetnej veci, uvedené v odseku 33. tohto rozhodnutia). 63. V rámci odôvodnenia súd sa nezaoberal všetkými námietkami s odkazom na princíp, že súd nemusí dávať odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcom v žalobe, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. 64. Pokiaľ ide o dokazovanie, ktoré správny súd vykonal podľa § 119 vety druhej v spojení s § 120 písm. b) SSP, za účelom zistenia z akého štátu, resp. miesta boli žalobcom zaslané SMS správy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu a zistiť z cestovných dokladov žalobcu, či v rozhodnom čase bol mimo územia Slovenskej republiky, resp. Európskej únie, výsledkom tohto sú vyjadrenia dožiadaných správnych orgánov na č.l. 211 a č.l. 236 súdneho spisu. Správny súd konštatuje, že vykonané dokazovanie neprinieslo do súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí žiadne nové informácie, ktoré by mohli mať vplyv na právny názor správnych orgánov pri vydávaní rozhodnutí. 65. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a rozhodnutia žalovaného prvého aj druhého stupňa sú postihnuté takými vadami (nesprávne právne posúdenie, nezrozumiteľné, skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom) podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) SSP, ktoré robia rozhodnutia nepreskúmateľnými, je potrebné ich zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný je viazaný vysloveným právnym názorom súdu podľa § 191 ods. 6 SSP a bude povinný vo veci konať a na základe indícií súdu vo veci opätovne rozhodnúť. VIII. Trovy konania. 66. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 67. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).