Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/131/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201147 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201147.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Mgr. R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX Z., právne zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom AK Námestie Sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-KA1-48-007/2018-PK zo dňa 07.06.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-KA1-48-007/2018-PK zo dňa 07.06.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca bol všeobecným lekárom pre dospelých, zapísaným v zozname určeným poskytovateľom všeobecnej zdravotnej starostlivosti pre príslušníkov Policajného zboru MUDr. Q. U., uznaný dočasne neschopným na výkon štátnej služby od 27.11.2012. Ošetrujúci lekár určil žalobcovi liečebný režim počas dočasnej neschopnosti na potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. Y. zo dňa 27.11.2012 tak, že žalobca je povinný zdržiavať sa na adrese B. XX, Z., s povolením vychádzok od 07:00 hod. do 19:00 hod. 2. Dňa 23.02.2013 (sobota) bol žalobca v Poprade za účelom porady s jeho právnym zástupcom. Toho istého dňa si privodil zranenie kolena po pošmyknutí sa na zľadovatenom chodníku. Toto zranenie bolo žalobcovi ošetrené v ten istý deň v popradskej nemocnici. Dňa 27.02.2013 oznámil žalobca svojmu ošetrujúcemu lekárovi, že sa nemôže dostaviť na kontrolu, pretože dňa 23.02.2013 bol pre úraz ošetrený v meste Poprad a bol mu nariadený kľudový režim. 3. Dňa 08.03.2013 bolo na diaľničné oddelenie PZ Bratislava doručené oznámenie č. SPOU- OZ-27-004/2013-PL zo dňa 07.03.2013 o porušení liečebného režimu žalobcu od posudkového lekára odboru zdravotníctva, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky kpt. MUDr. N. V. na tom skutkovom základe, že dňa 28.02.2013 sa žalobca nedostavil na kontrolu, nakoľko bol pre úraz (23.02.2013) ošetrený v nemocnici v Poprade a má nariadený kľudový režim. Dňa 04.03.2013 manželka žalobcu doručila ošetrujúcemu lekárovi odborné lekárske nálezy žalobcu zo dňa 23.02.2013 a zo dňa 26.02.2013 z nemocnice v Poprade a zároveň uviedla, že žalobca sa t.č. nachádza na adrese F. ul. č. XX, B. - W.. 4. Na tomto skutkovom základe vydalo Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“ alebo „KR PZ“) dňa 07.01.2014 rozhodnutie č. KRPZ-BA-KD14-137-014/2013 vo veci priznania dávky nemocenského zabezpečenia žalobcovi, ktorý bol dočasne neschopný na výkon štátnej služby od 27.11.2012 do 06.05.2013. Prvostupňový správny orgán rozhodol, že podľa § 12 ods. 10 a § 103 ods. 2 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z. účinného do 30.04.2013 s poukázaním na § 143 písm. w/ zákona č. 328/2002 Z.z. priznáva žalobcovi od 23.02.2013 do 06.05.2013 nemocenské vo výške XXX,XX eur, t.j. vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 18 zákona č. 328/2002 Z.z. a podľa § 113 ods. 2 písm. g/ bod 2 zákona č. 328/2002 Z.z. je žalobca na základe údajov evidovaných v informačnom systéme SAP povinný vrátiť sumu XXX,XX eur ako rozdiel medzi vyplateným nemocenským a nemocenským priznaným týmto rozhodnutím za kalendárne dni od 23.02.2013 do 06.05.2013. 5. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Po preskúmaní odvolania žalovaný rozhodnutím č. PPZ-KA1-386-002/2014 zo dňa 31.03.2014 odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako vecne správne a zákonné potvrdil. 6. Žalovaný konštatoval u žalobcu porušenie základných povinností vyplývajúcich mu z § 48 ods. 3 písm. v/, w/ zákona č. 73/1998 Z.z., t.j., že žalobca porušil povinnosť dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti, zdržiavať sa na adrese v SR uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz. Ďalej žalovaný konštatoval porušenie povinnosti podľa § 113 ods. 2 písm. f/ zákona č. 328/2002 Z.z. pretože žalobca nedodržal liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej neschopnosti, t. j. povinnosť zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej neschopnosti. 7. Na základe včas podanej správnej žaloby Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/104/2014-62 zo dňa 04.12.2014 napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia zo dňa 31.03.2014, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil napadnuté prvostupňové rozhodnutie zo dňa 07.01.2014 síce správne použil pre predmetnú vec správnu právnu normu, ale ju nesprávne, resp. neúplne vyložil. Krajský súd konštatoval, že z ust. § 48 zákona č. 73/1998 Z.z. je nesporné, že zákon ukladá policajtovi povinnosť dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu, ako aj povinnosť zdržiavať sa na adrese uvedenej na tlačive, ktorým bola potvrdená dočasná neschopnosť. Z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu však ale nevyplynulo, resp. nie dostatočne bolo zrejmé, čo sa považuje za liečebný režim. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu nemal krajský súd preukázané žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by žalobcovi upravovali liečebný režim. Ošetrujúci lekár nestanovil žalobcovi nijaký konkrétny typ liečebného režimu (napr. vychádzky, návšteva, fitnescentrá a pod.), ktorý by bol povinný žalobca dodržiavať. Ošetrujúci lekár v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti ani akýmkoľvek spôsobom neobmedzoval žalobcu nejakým liečebným režimom v čase ním určených vychádzok od 07:00 hod. do 19:00 hod. Z rozhodnutia teda nie je zrejmé, aký liečebný režim mal žalobca povinnosť dodržiavať, keď mu nebol ošetrujúcim lekárom liečebný režim určený. Z administratívneho spisu ďalej nevyplynula ani skutočnosť, že by žalovaný alebo prvostupňový správny orgán okolnosti liečebného režimu žalobcu nejako skúmal. Naopak, žalovaný a aj prvostupňový správny orgán sa uspokojili iba so samotným konštatovaním, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinností uvedených v § 48 ods. 3 písm. v/, písm. w/ zákona č. 73/1998 Z.z. ako aj § 113 ods. 2 písm. f/ zákona č. 328/2002 Z.z. Z rozhodnutia žalovaného nevyplýva ani skutočnosť, či zobral do úvahy dôvod, ktorý znemožnil žalobcovi na krátky čas nezdržiavať sa na adrese, uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz. V odvolacom konaní bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave Najvyšším súdom Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 10Sžso/3/2015 zo dňa 11.11.2015 potvrdený. Najvyšší súd SR sa stotožnil s právnym názorom a závermi krajského súdu a zdôraznil, že rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu vychádzajú zo záverov posudku MUDr. W. Q., ktoré však najvyšší súd považoval len za všeobecné a nepodložené tým, že v konaní nebolo skúmané, či, príp. aký liečebný režim bol žalobcovi určený, preto nebolo najvyššiemu súdu zrejmé, ako dospela posudková lekárka k záveru, že žalobca porušil liečebný režim. 8. Najvyšší súd rovnako ako krajský súd sa nestotožnil so žalovaného výkladom ust. § 48 ods. 3 písm. w/ zákona č. 73/1998 Z.z., keď žalobcovi kládol za vinu, že sa nezdržiaval na adrese uvedenej na tlačive, ktorým bola potvrdená jeho dočasná neschopnosť. Z predloženého administratívneho spisu najvyššiemu súdu vyplynulo, že ošetrujúci lekár žalobcovi povolil vychádzky od 07:00 hod. do 19:00 hod. a zároveň určil, že počas PN je povinný sa zdržiavať na adrese B. XX, Z. s povolením vyššie uvedených vychádzok. Preto najvyšší súd uložil správnemu orgánu, aby v ďalšom konaní skúmal, čo bol žalobca v čase oprávnených vychádzok oprávnený robiť a kde sa mohol počas týchto vychádzok zdržiavať, a teda, či cestou do Popradu porušil liečebný režim určený jeho ošetrujúcim lekárom s tým, že uvedené môže ozrejmiť iba ošetrujúci lekár žalobcu a nie posudkový lekár. 9. V novom konaní po vrátení veci súdom listom zo dňa 29.02.2016 bol opätovne hlavný posudkový lekár MV SR požiadaný o podanie odborného stanoviska, ktorý podal dňa 21.03.2016 (záznam č. SPOU-OZ-94/2016-PL). Hlavný posudkový lekár v tomto stanovisku skonštatoval, že liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje praktický ošetrujúci lekár (§ 2 ods. 11 zákona č. 576/2004 Z.z.) a jeho súčasťou sú spravidla užívanie predpísaných liekov, kľudového režimu na určenej adrese, dodržiavanej určenej liečebnej výživy, povolené vychádzky, účasť na rehabilitačných procedúrach, na lekárskych vyšetreniach a kontrolách a pod. S prihliadnutím na charakter choroby môže ošetrujúci lekár dočasne neschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré časovo vymedzí. Vychádzky sú určené za účelom „vychádzať z bytu“, t.j. byť vonku - na vzduchu, prechádzať sa v meste a okolo bydliska (adresy uvedenej na potvrdení o dočasnej neschopnosti), ísť do obchodu nakúpiť potrebné veci, lieky a pod. Vychádzky neznamenajú vykonávanie spoločenských, športových a iných aktivít. Ošetrujúci lekár na odporúčanie odborného lekára stanovil žalobcovi celodenné vychádzky za účelom vychádzania z bytu, t.j. prechádzať sa v okolí počas dočasnej neschopnosti. Obmedzenie vychádzok na okolie bydliska a obsah vychádzok sa neuvádza, lebo z pojmu „povolenie vychádzok“ logicky vyplýva, že sa „vychádza“ len v mieste bydliska, v okolí miesta pobytu počas dočasnej neschopnosti. Platí nepísaná dohoda, že psychiatrickým a onkologickým pacientom sa z dôvodu charakteru choroby povolia „celodenné“ vychádzky. Hlavný posudkový lekár v stanovisku ďalej skonštatoval, že žalobca nemal ošetrujúcim lekárom upravený režim vychádzok, lebo je známe a logické, že počas vychádzok môže dočasne neschopná osoba vyjsť z určeného pobytu počas dočasnej neschopnosti na vychádzku, teda prechádzať sa v mieste tohto pobytu a jeho okolí. Hlavný posudkový lekár ďalej zotrval na pôvodnom stanovisku, že žalobca porušil liečebný režim, nedodržal zásady a pravidlá určeného liečebného režimu (kľud, vychádzky, dodržiavanie termínu kontroly....), napr. mu bol vzhľadom na zdravotný stav odporúčaný kľudový režim a on v zimnom období cestoval cca 400 km, kde išiel riešiť stresujúce pracovnoprávne záležitosti, hoci krátky čas predtým jeho psychiater uviedol, že z dôvodu zdravotného stavu nie je plne spôsobilý preberať písomnosti a vyjadrovať sa ku skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, pričom ako dôvod bol uvedený zlý zdravotný stav a liečba tlmivými liekmi. 10. Hlavný posudkový lekár MV SR s poukazom na lekársku správu MUDr. Z. zo dňa 23.02.2013 (ošetrujúci lekár v nemocnici Poprad) skonštatoval, že odvolateľ bol spôsobilý prepravy do Bratislavy, kde mal mať kontrolu „dľa spádu“. 11. V novom konaní bol vypočutý žalobcov ošetrujúci lekár MUDr. Q. U., ktorý vo výpovedi potvrdil, že žalobca bol uznaný dočasne neschopným na výkon štátnej služby od 27.11.2012 s vystaveným potvrdením o dočasnej neschopnosti č. L XXXXXX, kde bolo uvedené, že počas dočasnej neschopnosti je povinný sa zdržiavať na adrese B. XX, Z.. Vychádzky mu boli povolené od 07:00 hod. do 19:00 hod., a to na základe odporúčania lekára špecialistu z odboru psychiatria, ktorý mu taktiež určil liečbu medikamentmi. Žalobca mal dodržiavať štandardný liečebný režim, medikamentóznu liečbu s vykonávaním primeranej fyzickej a psychickej aktivity. Počas dočasnej neschopnosti sa mal zdržiavať na adrese B. XX, Z. bez zmeny adresy pobytu. Miesto trávenia vychádzok mu nebolo špeciálne vymedzené. Ďalej uviedol, že v prípade, ak sa pacient z vážnych dôvodov hodlá vzdialiť z miesta pobytu počas dočasnej neschopnosti na väčšiu vzdialenosť, napr. do iného mesta, je obvyklé, že o to požiada a on mu to s prihliadnutím na jeho diagnózu odsúhlasí a vyznačí do zdravotnej dokumentácie pre potreby kontroly dodržiavania liečebného režimu. V prípade konkrétnej cesty žalobcu do Popradu išlo o režim životosprávy, ktorý je veľmi neobvyklý. Niekoľko hodinovú cestu do Popradu v prípade žalobcu ošetrujúci lekár vyhodnotil ako záťaž na organizmus a obvykle nespadajúcu do štandardného terapeutického postupu so záverom, že ale nemôže 100% posúdiť, aký vplyv mala táto cesta a riešenie veci s právnym zástupcom na zdravotný stav žalobcu, ale skôr sa priklonil k negatívnemu vplyvu. K zraneniu, ktoré žalobca utrpel v Poprade dňa 23.02.2013 uviedol, že podľa dostupného nálezu išlo o ľahšie poranenie s potrebou konzervatívnej (analgetickej) liečby bez jednoznačne stanoveného prísneho kľudového režimu. Ďalší liečebný postup bol preto určený na traumatologickej ambulancii podľa spádu v mieste bydliska. Vychádzajúc z dostupných nálezov MUDr. Q. U. usúdil, že zdravotný stav žalobcu nebránil možnosti transportu do miesta bydliska. Okrem toho vo výpovedi potvrdil, že žalobca sa mal dňa 28.02.2013 dostaviť na plánovanú kontrolu, avšak dňa 27.02.2013 mu telefonicky oznámil, že sa na kontrolu nedostaví z dôvodu úrazu v Poprade. Dňa 04.03.2013 mu žalobcova manželka priniesla jeho lekárske nálezy a oznámila, že sa žalobca v tom čase zdržiava v Poprade. 12. K veci bol vypočutý dňa 22.09.2016 a 21.10.2016 i sám žalobca, ktorý k zásadnej otázke porušenia tzv. vychádzok počas liečebného režimu poukázal, že ide o otázku právnu a nie odbornú odkazujúc i na základné zásady a práva vyplývajúce z Ústavy. Následne riaditeľ KR PZ v Bratislave na základe doplnených dôkazov skúmal, či ošetrujúci lekár stanovil žalobcovi nejaký konkrétny typ liečebného režimu, ktorý by bol žalobca povinný dodržiavať a dospel k záveru, že nie je možné jednoznačne skonštatovať, že žalobca vycestovaním do Popradu za účelom porady s právnym zástupcom, v čase kedy mal povolené vychádzky, liečebný režim porušil, pretože ošetrujúcim lekárom mu bol určený liečebný režim len vo všeobecnej rovine, pričom mu neboli stanovené žiadne konkrétne obmedzenia, resp. odporúčania, ktoré by bol povinný dodržiavať. Takisto nebolo žalobcovi špeciálne vymedzené miesto, kde sa môže počas povolených vychádzok zdržiavať, resp. nachádzať. Z uvedeného dôvodu riaditeľ KR PZ v Bratislave nemohol skonštatovať, že žalobca svojim konaním, t.j. cestou do Popradu v čase povolených vychádzok, porušil liečebný režim a preto svoje nové rozhodnutím č. KRPZ-BA- KDI4-136-008/2017 zo dňa 10.05.2017 a preto nové rozhodnutie založil na tom, že žalobca sa od 23.02.2013 minimálne do 27.02.2013 aj v čase mimo povolených vychádzok zdržiaval počas dočasnej neschopnosti mimo miesta uvedeného na potvrdení, a to adresa: B. XX, Z., čím si „nesplnil povinnosť ustanovenú v § 113 ods. 2 písm. f/ zákona č. 328/2002 Z.z., podľa ktorého je poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej neschopnosti a zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení“ a preto rozhodol o tom, že za kalendárne dni od 23.02.2013 do 06.05.2013 mu priznal nemocenské v celkovej výške XXX,XX eur, t.j. vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8 zákona č. 328/2002 Z.z. a súčasne mu uložil povinnosť vrátiť sumu v celkovej výške XXX,XX eur, ktorú tvorí rozdiel medzi vyplateným nemocenským a nemocenským priznaným napadnutým rozhodnutím za kalendárne dni 23.02.2013 do 06.05.2013. 13. Žalobca prvostupňové rozhodnutie napadol odvolaním, pretože ho považoval za vecne nesprávne a nezákonné. O odvolaní rozhodol žalovaný dňa 07.06.2018 tak, že rozhodnutím č. PPZ- KA1-48-007/2018-PK (ďalej aj len „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) zmenil napadnuté prvostupňové rozhodnutie riaditeľa KR PZ v Bratislave č. KRPZ-BA-KDI4-136-008/2017 zo dňa 10.05.2017 tak, že v bode 1 výrokovej časti poukaz na „§ 143 písm. w/ zákona č. 328/2002 Z. z.“ nahradil správne „§ 143w zákona č. 328/2002 Z. z“. 14. Žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán vychádzal z riadne zisteného skutočného stavu veci, postupoval a vo veci rozhodoval v súlade so zákonom. Dostatočne bolo žalobcovi a mimo rozumných pochybností preukázané porušenie povinnosti dodržiavať liečebný režim ustanovený v § 113 ods. 2 písm. f/ zákona č. 328/2002 Z.z. účinného do 30.04.2013 a v § 48 ods. 3 písm. v/ zákona č. 73/1998 Z.z. účinného do 30.04.2013 zakladajúce dôvod priznania nemocenského vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8 zákona č. 328/2002 Z.z. a súčasne uloženia povinnosti vrátiť rozdiel medzi už vyplateným nemocenským a nemocenským priznaným napadnutým rozhodnutím. Žalovaný považoval bezpečne za preukázané, že žalobca sa dňa 23.02.2013 nevrátil späť do Bratislavy, B. 23, kde bol povinný zdržiavať sa počas jeho dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby. O tom, že sa dňa XX.XX.XXXX nebude zdržiavať na určenej adrese neupovedomil ani ošetrujúceho lekára, ani nadriadeného, i keď došlo k objektívnej a nepredvídanej skutočnosti, t.j. zraneniu v dôsledku pádu na zľadovatenom chodníku. Žalobcovo zotrvanie v Poprade, teda mimo určenej adresy bolo neopodstatnené a neodôvodnené. Žalobca svojim konaním preto porušil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 113 ods. 2 písm. f/ zákona č. 328/2002 Z.z. účinného do 30.04.2013, čím porušil liečebný režim a rovnako tak vyplývajúcu z § 48 ods. 3 písm. v/ zákona č. 73/1998 Z.z. účinného do 30.04.2013, pretože počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby sa zdržiaval mimo určeného miesta, keďže zostal v Poprade niekoľko dní aj po úraze, ktorý sa mu stal dňa 23.02.2013 (sobota). Zo žalobcových vyjadrení vyplýva, že v Poprade zotrval cca 5 dní, pričom dňa 27.02.2013 bola na Pošte Matejovce podaná zásielka adresovaná na KDI KR PZ v Bratislave, čo sa malo zrejme jednať o písomné oznámenie o zmene adresy počas dočasnej neschopnosti. Presný dátum návratu z Popradu žalobca doposiaľ neuviedol, ale je možné predpokladať, že na adresu, na ktorej bol povinný sa zdržiavať, sa vrátil najskôr dňa 05.03.2013, keďže jeho manželka dňa 04.03.2013 predložila ošetrujúcemu lekárovi MUDr. Q. U. lekárske nálezy žalobcu a oznámila, že sa v tom čase zdržiaval v Poprade. Teda povinnosť oznámiť adresu na ktorej sa dočasne zdržiava vykonal až po 11 dňoch od vzniku úrazu. Uvedené obdobie žalovaný považoval za neprimerane dlhú dobu zdržiavania sa mimo určenej adresy. Má za to, že ak žalobcovi v súvislosti s úrazom zdravotný stav neumožňoval návrat na určenú adresu, nič mu nebránilo v tom, aby pri prvej možnej príležitosti o tejto skutočnosti informoval nadriadeného a ošetrujúceho lekára, a požiadal ho o zmenu miesta pobytu počas dočasnej neschopnosti. Úraz sa žalobcovi stal v sobotu dňa 23.02.2013 a až na piaty deň od jeho vzniku urobil prvé úkony smerujúce k tomu, aby ošetrujúcemu lekárovi a nadriadenému oznámil zmenu miesta pobytu počas dočasnej neschopnosti, pričom ošetrujúceho lekára ani len dodatočne po vzniku úrazu nepožiadal o zmenu miesta pobytu počas dočasnej neschopnosti. Žalobca teda bezprostredne po vzniku úrazu neoznámil ani ošetrujúcemu lekárovi ani nadriadenému nevyhnutnú potrebu zotrvania mimo určenej adresy. Neurobil tak ani v rámci prvého pracovného dňa (pondelok 25.02.2013) v týždni, keďže sa mu úraz stal cez víkend, ale až tretí pracovný deň (v stredu), kedy ošetrujúcemu lekárovi len oznámil, že sa na druhý deň nedostaví na kontrolu, lebo mal úraz. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom túto svoju nečinnosť ani nezdôvodnil. II. Žaloba 15. Žalobca sa žalobou včas doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako súdu správnemu (ďalej aj len „správny súd“) dňa 15.08.2018 domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného č. PPZ-KA1-48-007/2018- PK zo dňa 07.06.2018 a rozhodnutia Krajského riaditeľstva PZ č. KRPZ-BA-KD14-136-008/2017 zo dňa 10.05.2017 s návrhom na ich zrušenie a vrátenie veci žalovanému na priznanie dávky nemocenského zabezpečenia. 16. Žalobca považuje rozhodnutia vydané v rozpore so zisteným skutkovým stavom, v rozpore s právnym stavom a súčasne nespĺňajúce náležitosti riadneho odôvodnenia. Zároveň namieta porušenie procesných práv v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutých rozhodnutí podstatným spôsobom. 17. Žalobca v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že pri identickom procesnom stave bolo už voči žalovanému vedené správne konanie a tiež preskúmavacie konanie pred Krajským súdom v Bratislave (sp. zn. 1S/104/2014), ktoré skončilo zrušením rozhodnutia žalovaného. Správny súd prvej inštancie a aj najvyšší súd v tomto konaní vyslovili záväzný právny názor na procesný postup správnych orgánov. Správne orgány po vrátení veci do štádia správneho konania v podstate zopakovali predchádzajúci procesný postup a založili svoje rozhodnutie na rovnakých dôvodoch. Jediným dôkazom, ktoré správne orgány zopakovali, bol výsluch posudkového lekára, i to bez akéhokoľvek upovedomenia žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu. Z uvedeného dôvodu žalobca je nútený preto zopakovať svoje žalobné dôvody, nakoľko preukázateľne výsledok predchádzajúceho súdneho správneho konania nemal na postup správnych orgánov žiaden vplyv. 18. Žalobca tvrdí, že konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia na prvom, tak aj na druhom stupni nesie preukázateľné znaky úrodnej šikany. Dňa 23.02.2013 sa žalobca počas práceneschopnosti zo zdravotných dôvodov nachádzal v meste Poprad. Dôvodom jeho návštevy v Poprade bola porada s právnym zástupcom majúcim sídlo v meste Poprad. Predmetom porady bolo v tom čase aktuálne konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru, nakoľko správny orgán prvého stupňa konajúci v tomto konaní nebral na zreteľ zdravotnú nespôsobilosť žalobcu a konanie voči nemu neprerušil. Žalobca teda nemal inú možnosť, než do mesta Poprad vycestovať. 19. Toho istého dňa si žalobca privodil zranenie kolena po pošmyknutí sa na zľadovatenom chodníku. O svojom nútenom a neplánovanom pobyte v meste Poprad informoval žalobca nadriadeného dňa 26.02.2013, po tom, čo bol na kontrolnom vyšetrení na úrazovom oddelení v Poprade. V čase opustenia miesta trvalého pobytu mal žalobca časovo neobmedzené vychádzky do 19:00 hod., čo vyplýva z úradného záznamu zo dňa 18.12.2012, vyhotovenom MUDr. N. V., posudkovou lekárkou MV SR. Vyšetrenie zranenia bolo vykonané o 12:49 hod. Z uvedeného skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že žalobca sa nachádzal mimo miesta svojho trvalého pobytu v súlade s liečebným poriadkom. Cesta z Bratislavy do Popradu trvá 3:45 hod. Žalobca vykonal svoju cestu tak, aby - ak by nedošlo k neočakávanému zraneniu, mohol ukončiť svoju cestu pred 19:00 hod. Na tom, že sa žalobca objektívne nemohol vrátiť do skončenia povolenej vychádzky, neniesol žalobca vinu. 20. Žalobca nerozporuje skutočnosť, že sa do miesta svojho trvalého pobytu uvedeného dňa a v rámci vymedzeného vychádzkového režimu nedostavil, rovnako je nesporné, že k tomuto nedošlo zavineným konaním žalobcu. Porušenie liečebného režimu nie je možné chápať ako objektívnu zodpovednosť, t.j. k porušeniu liečebného režimu dôjde vždy, ak sú splnené jeho formálne znaky, bez ohľadu na to, že pacient mohol alebo nemohol porušenie ovplyvniť. Porušenie liečebného režimu je založené na subjektívnej zodpovednosti, t.j. na predpoklade, že pacient liečebný režim porušil úmyselne alebo aspoň z nedbanlivosti. Opačný výklad by zakladal bezprávie voči osobe, ktorá opustila miesto pobytu v súlade s liečebným režimom, avšak pre nepredvídateľné okolnosti sa do miesta pobytu nemohla vrátiť. 21. Okrem toho, že k úmyselnému porušeniu liečebného režimu preukázateľne nedošlo, konanie voči žalovanému bolo vykonané v hrubom rozpore so základnými procesnými právami žalobcu. V prvom rade žalobca namieta, že správny orgán prvého stupňa ho neoboznámil s vyjadrením posudkového lekára a podkladmi rozhodnutia vo veci samej. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správny orgán prvého stupňa toto vyjadrenie považoval za dôkaz, výlučne ktorým odôvodnil jeho výrok. Uvedeným postupom prvostupňový správny orgán porušil procesné právo žalobcu. Žalobca pripomína, že posudková lekárka je oprávnená hodnotiť výlučne zdravotný stav, pričom z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia doslovne odpísal vyjadrenie posudkovej lekárky, ku ktorému doplnil len príslušné zákonné ustanovenia. Takýto výklad správnej úvahy je procesne absurdný a popierajúci všetky základné zásady správneho konania, navyše, vypracovaný posudok okrem pochybenia, že posudková lekárka sa priamo k posudku vyjadruje k odvolaniu žalobcu, pričom uvádza, že s týmto odvolaním nesúhlasí, takto vypracovaný posudok nemá žiadnu výpovednú lehotu. Jedinou jeho výpovednou hodnotou je svedectvo o zaujatosti posudkovej lekárky voči žalobcovi. Posudkový lekár je povinný vykonávať svoju pôsobnosť nestranne a odborne. Lekársky posudok v žiadnom prípade nesmie byť vyhotovený takou formou, z ktorej je zrejmé, že osobné stanovisko lekára prevažuje stanovisko odborné. Jazyk odborného vyjadrenia má byť neutrálny a vecný, z jeho obsahu nemôže byť zrejmý postoj spracovateľa k výsledku konania, čo v danom prípade zachované nebolo. 22. Hoci námietky žalobcu boli obsahom odvolania voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, odvolací orgán sa s týmito námietkami v podstatnej časti nevyporiadal. Žalovaný sa nikde v odôvodnení nevysporiadal s námietkou zaujatosti lekárky vykonávajúcej posudok, pričom neodbornosť, zaujatosť a neobjektívnosť lekárky je zrejmá už z obsahu posudku. Z obsahu posudku je zrejmé, že lekárka sa nevyjadruje len k zdravotnému stavu žalobcu, ale vyjadruje sa ku konaniu samotnému a sama vyvracia jeho odvolacie dôvody. Žalovaný sa nijako nevysporiadal s návrhom na vyhotovenie objektívneho lekárskeho posudku, ktorý žalobca predložil a neodôvodnil ani svoje rozhodnutie tomuto návrhu nevyhovieť. Nikde v odôvodnení sa nenachádza názor žalovaného na to, či žalobca bol alebo nebol povinný hlásiť vopred cestu do Popradu v prípade, ak dôvodne predpokladal, že sa vráti do miesta bydliska pred skončením vychádzky. Okrem absencie odôvodnenia v týchto meritórnych právnych otázkach je odôvodnenie žalovaného nesprávne aj v častiach, v ktorých sa s odvolacími námietkami žalobcu vyporiadal. 23. Žalobca preto záverom navrhol, aby súd rozhodol v zmysle žalobného návrhu a rozhodnutie žalovaného č. PPZ-KA1-48-007/2018-PK zo dňa 07.06.2018 v spojení s rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ č. KRPZ-BA-KD14-136-008/2017 zo dňa 10.05.2017 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného 24. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 22.02.2019. Žalovaný zopakoval argumentáciu, ktorú uviedol už v dôvodoch rozhodnutia a zotrváva na názore, že postup riaditeľa KR PZ v Bratislave bol správny a jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. 25. Poukázal na to, že v zmysle § 113 ods. 2 písm. f/ zákona č. 328/2002 Z.z. účinného do 30.04.2013, t.j. účinného v čase porušenia povinnosti, poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia, ktorým bol v danej dobe aj žalobca, bol povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom tým, že počas trvania dočasnej neschopnosti má povinnosť zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej neschopnosti. Uvedená povinnosť žalobcovi vyplývala aj z § 48 ods. 3 písm. v/ zákona č. 73/1998 Z.z. účinného do 30.04.2013, podľa ktorého bol povinný počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz zdržiavať sa na adrese uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz. V prípade žalobcu išlo o adresu B. XX, Z.. Je dostatočne preukázané, že žalobca dňa 23.02.2013 v čase povolených vychádzok (medzi 07:00 hod. a 19:00 hod.) vycestoval do Popradu za svojim právnym zástupcom. Počas jeho pobytu v Poprade došlo k nepredvídanej situácii, kedy sa mu stal úraz a poranil si pravé koleno, v dôsledku čoho bol v čase o 12:49 hod. toho istého dňa ošetrený v nemocnici v Poprade. V danej veci je teda nesporné, že žalobca sa dňa 23.02.2013 nevrátil späť do Bratislavy, B. XX, kde bol povinný sa zdržiavať počas jeho dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby. O tom, že sa dňa 23.02.2013 nebude zdržiavať na určenej adrese neupovedomil ani ošetrujúceho lekára ani nadriadeného. Žalobcovi treba dať za pravdu, že dňa 23.02.2013 došlo k objektívnym a nepredvídaným skutočnostiam (zranenie v dôsledku jeho pádu na zľadovatenom chodníku). Avšak jeho zotrvanie v Poprade, teda mimo určenej adresy, bolo neopodstatnené a neodôvodnené. Žalobca svojim konaním porušil povinnosť vyplývajúcu z § 113 ods. 2 písm. f/ zákona č. 328/2002 Z.z. účinného do 30.04.2013, čím porušil liečebný režim a rovnako tak povinnosť vyplývajúcu z § 48 ods. 3 písm. v/ zákona č. 73/1998 Z.z. účinného do 30.04.2013, pretože počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby sa zdržiaval mimo určeného miesta, keďže zostal v Poprade niekoľko dní aj po úraze. Zo žalobcových vyjadrení vyplýva, že v Poprade zostal cca 5 dní. Dňa 27.02.2013 telefonicky oznámil ošetrujúcemu lekárovi, že sa dňa 28.02.2013 nedostaví na kontrolu z dôvodu vzniku úrazu a dňa 27.02.2013 podal na pošte Matejovce zásielku adresovanú na KDI KR PZ v Bratislave (zrejme písomné oznámenie o zmene adresy počas dočasnej neschopnosti). Presný dátum návratu z Popradu doposiaľ nebol preukázaný. Vzhľadom na vyjadrenie ošetrujúceho lekára MUDr. Q. U., ktorý uviedol, že manželka žalobcu mu dňa 04.03.2013 priniesla jeho lekárske nálezy a oznámila, že sa v tom čase zdržiava v Poprade, možno dôvodne predpokladať, že na adresu, na ktorej bol povinný sa zdržiavať, sa vrátil najskôr 05.03.2013, t.j. najskôr po 11-tich dňoch od vzniku úrazu. Uvedené obdobie žalovaný považuje za neprimerane dlhú dobu jeho zdržiavania sa mimo určenej adresy, žalobca mal dostatok času, aby sa bezodkladne po vzniku úrazu vrátil do určeného miesta, resp. aby bezodkladne ošetrujúceho lekára požiadal o zmenu miesta pobytu počas dočasnej neschopnosti. Žalobca tak neurobil bezprostredne po vzniku úrazu (sobota 23.02.2013) a ani v rámci prvého pracovného dňa (pondelok 25.02.2013) v týždni, keďže sa mu úraz stal cez víkend, ale až tretí pracovný deň (streda 27.02.2013). 26. K samotnému konaniu o dávkach nemocenského zabezpečenia žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán vychádzal z riadne zisteného skutočného stavu veci, postupoval a rozhodol v súlade so zákonom. Bolo dostatočne preukázané, že prvostupňový orgán žalobcovi mimo rozumných pochybností preukázal porušenie povinnosti dodržiavať liečebný režim ustanovený v § 113 ods. 2 písm. f/ zákona č. 328/2002 Z.z. účinného do 30.04.2013 a v § 48 ods. 3 písm. v/ zákona č. 73/1998 Z.z. účinného do 30.04.2013, zakladajúcej dôvod priznania nemocenského vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8 zákona č. 328/2002 Z.z. a súčasne uloženia povinnosti vrátiť rozdiel medzi už vyplateným nemocenským a nemocenským priznaným napadnutým rozhodnutím. Všetky dôkazy obsiahnuté v zadováženom spisovom materiály prvostupňový orgán zhromaždil a vykonal v súlade so zákonom, zhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech žalobcu a dospel k záveru, že zakladajú relevantné dôvody zodpovedajúce výroku napadnutého rozhodnutia. 27. Zákon č. 328/2002 Z.z. účinný do 30.04.2013 v ust. § 113 ods. 2 písm. f/ stanovuje pre poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia, ktorým v danej dobe nepochybne bol aj žalobca, povinnosť dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom tým, že počas trvania dočasnej neschopnosti je povinný sa zdržiavať na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej neschopnosti. S poukazom na potvrdenie o dočasnej neschopnosti č. L XXXXXX je preukázané, že žalobca bol počas jeho dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby povinný sa zdržiavať na adrese B. XX, Bratislava. 28. Žalovaný sa nestotožňuje ani s námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia po obsahovej i formálnej stránke spĺňa všetky náležitosti vyžadované ust. § 47 Správneho poriadku a je z neho v dostatočnej miere zrejmé, porušenie akej povinnosti videl prvostupňový orgán v konaní žalobcu (porušenie liečebného režimu tým, že sa nezdržiaval na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej neschopnosti). Taktiež je v potrebnom rozsahu zdôvodnené aj to, prečo prvostupňový orgán v konaní žalobcu, ktorý počas povolených vychádzok vycestoval na poradu za právnym zástupcom do Popradu, nemohol skonštatovať porušenie liečebného režimu. Z pohľadu vzniku úrazu, ktorý sa žalobcovi stal dňa 23.02.2013 je nepochybné a nesporné, že išlo o objektívnu skutočnosť, ktorú žalobca nemohol predpokladať a preto nemožno hovoriť o jeho zodpovednosti. Podstatné však je to, že žalobca zostal v Poprade, teda mimo adresy, na ktorej bol povinný zdržiavať sa počas dočasnej neschopnosti, aj napriek tomu, že neexistovali tak závažné skutočnosti, ktoré by mu bránili v návrate z Popradu. Prvostupňový orgán videl subjektívne porušenie povinnosti žalobcu práve v tom, že pri úraze dňa 23.02.2013 neutrpel také zranenia, v dôsledku ktorých by bol nútený zostať mimo určenej adresy, pričom svoje rozhodnutie založil na odbornom posúdení hlavného posudkového lekára MV SR a ošetrujúceho lekára. Žalovaný sa v plnej miere stotožňuje so záverom prvostupňového orgánu a má za to, že žalobca porušil liečebný režim podľa § 113 ods. 2 písm. f/ zákona č. 328/2002 Z.z. účinného do 30.04.2013, pretože sa mimo času povolených vychádzok zdržiaval mimo adresy uvedenej na potvrdení o dočasnej neschopnosti. 29. Žalovaný pripomenul, že odôvodnenie správneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. 30. Žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 07.06.2018 zmenil rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ zo dňa 10.05.2017 vo veci s ohľadom na znenie ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Prvostupňový orgán v bode 1 výrokovej časti napadnutého rozhodnutia rozhodol o tom, že žalobcovi podľa § 12 ods. 10 a § 103 ods. 2 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z. účinného do 30.04.2013 s poukázaním na § 143 písm. w/ zákona č. 328/2002 Z.z. priznáva za kalendárne dni od 23.02.2013 do 06.05.2013 nemocenské v celkovej výške XXX,XX eur, t.j. vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8 zákona č. 328/2002 Z.z. V prípade uvedenia ust. § 143 písm. w/ zákona č. 328/2002 Z.z. sa prvostupňový orgán dopustil pisárskej chyby, pretože uvedené ustanovenie zákona nie je označené ako § 143 písm. w/, ale ako § 143w. Uvedená nepresnosť však nemá žiaden vplyv na zákonnosť, vecnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov bolo potrebné nepresné označenie zákonného ustanovenia, uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia zmeniť tak ako sa uvádza vo výroku rozhodnutia žalovaného. 31. Ďalej v súvislosti so zmenou výrokovej časti napadnutého rozhodnutia žalovaný v zmysle § 12 ods. 10 zákona č. 328/2002 Z.z. účinného do 30.04.2013 rozhodol aj o náhrade služobného platu počas dočasnej neschopnosti a to tak, že nemocenské sa u policajta určuje za kalendárny deň z čistého denného služobného platu. Čo spolu za uvedené obdobie od 23.02.2013 do 06.05.2013 má žalobca nárok na nemocenské v celkovej výške XXX,XX eur (XX,XX eur + XXX,XX eur + XXX,XX eur + XX,XX eur), t.j. vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8 zákona č. 328/2002 Z.z. a z dôvodu porušenia liečebného režimu je preto povinný vrátiť rozdiel medzi vyplateným nemocenským (X.XXX,XX eur) a nemocenským priznaným napadnutým rozhodnutím (XXX,XX eur) v celkovej výške XXX,XX eur (X.XXX,XX - XXX,XX eur), tak ako bližšie vypočítal vo svojom rozhodnutí a vyjadrení k žalobe. IV. Relevantné právne predpisy 32. Podľa § 8 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného do 30.04.2013, výška nemocenského je u policajta 70 % čistého denného služobného platu ustanoveného v § 12 a profesionálneho vojaka je 70 % čistého denného služobného príjmu ustanoveného v § 12. 33. Podľa § 12 ods. 10 cit. zákona, policajt, ktorý má počas dočasnej neschopnosti nárok na služobný plat, náhradu služobného platu alebo nemocenské, alebo profesionálny vojak, ktorý má počas dočasnej neschopnosti nárok na služobný príjem, náhradu služobného príjmu alebo nemocenské a ktorý porušil liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, má odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej neschopnosti nárok na polovicu nemocenského podľa § 8. 34. Podľa § 113 ods. 2 písm. f/ cit. zákona účinného do 30.04.2013, poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom a počas trvania dočasnej neschopnosti zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej neschopnosti. 35. Podľa § 113 ods. 2 písm. g/ bod 1 cit. zákona účinného do 30.04.2013, poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo nepatrila v poskytnutej sume, ak nesplnil povinnosť ustanovenú týmto zákonom. 36. Podľa § 48 ods. 3 písm. v/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov účinného do 30.04.2013, policajt je povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz 37. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/, g/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov; ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. V. Právne posúdenie veci 38. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a postupu orgánov predchádzajúcemu ich vydaniu, dospel k záveru, že žalobe je treba priznať úspech a napadnuté rozhodnutie zrušiť. Urobil tak verejným vyhlásením rozsudku konaným dňa 22.09.2020 za splnenia v ust. § 137 ods. 4 SSP určených podmietok, t. j. v zákonnej lehote bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnené na informačnej tabuli súdu a webovej stránke súdu. 39. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. PPZ- KA1-48-007/2018-PK zo dňa 07.06.2018, ktorým Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky posúdilo odvolanie a zmenilo rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. KRPZ-BA-KDI4-136-008/2017 zo dňa 10.05.2017 vo veci priznania dávky nemocenského zabezpečenia bývalému príslušníkovi policajného zboru Mgr. R. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, Z., naposledy služobne zaradený vo funkcii starší referent diaľničného oddelenia Policajného zboru Bratislava, Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, služobný úrad Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktorý bol dočasne neschopný na výkon štátnej služby od 27.11.2012 do 06.05.2013. 40. Ministerstvo vnútra SR na základe zistených skutočností rozhodlo tak, že podľa § 84 ods. 4 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. napadnuté rozhodnutie zmenilo, a to tak, že odstránilo pisársku chybu v bode 1 výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia spočívajúcu v poukázaní na nesprávne ustanovenie § 143 písm. w/ zákona č. 328/2002 Z.z. a nahradilo ho správnym ustanovením § 143w zákona č. 328/2002 Z.z. V súvislosti so zmenou výrokovej časti napadnutého rozhodnutia žalovaný v zmysle § 12 ods. 10 zákona č. 328/2002 Z.z. účinného do 30.04.2013 rozhodol aj o náhrade služobného platu počas dočasnej neschopnosti tak, že nemocenské sa u policajta určuje za kalendárny deň z čistého denného služobného platu. Za uvedené obdobie spolu od 23.02.2013 do 06.05.2013 má potom žalobca nárok na nemocenské v celkovej výške XXX,XX eur, t.j. vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8 zákona č. 328/2002 Z.z. a z dôvodu porušenia liečebného režimu je preto povinný vrátiť rozdiel medzi vyplateným nemocenským (X.XXX,XX eur) a nemocenským priznaným napadnutým rozhodnutím (XXX,XX eur) v celkovej výške XXX,XX eur. 41. Žalobca body žaloby vymedzil rozporom rozhodnutia so zisteným skutkovým a právnym stavom a nepreskúmateľnosťou rozhodnutia žalovaného. 42. Zo zistení správneho súdu vyplynulo, že žalobca bol ošetrujúcim lekárom MUDr. Q. U., všeobecným lekárom pre dospelých (zapísaný v zozname určených poskytovateľov všeobecnej zdravotnej starostlivosti pre príslušníkov Policajného zboru) uznaný dočasne neschopným na výkon štátnej služby od 27.11.2012 do 06.05.2013. Liečebný režim počas dočasnej neschopnosti určil ošetrujúci lekár na „Potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti č. L XXXXXX zo dňa 27.11.2012“ tak, že žalobca je povinný zdržiavať sa na adrese B. XX, Bratislava, s povolením vychádzok od 7:00 hod. do 19:00 hod. Dňa 08.03.2013 bolo na diaľničné oddelenie Policajného zboru v Bratislave KDI KR PZ v Bratislave doručené oznámenie posudkového lekára odboru zdravotníctva, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu MV SR kpt. MUDr. N. V. pod č. SPOU-OZ-27-004/2013-PL zo dňa 07.03.2013 o porušení liečebného režimu žalobcom na tom skutkovom základe, že dňa 27.02.2013 žalobca telefonicky oznámil svojmu ošetrujúcemu lekárovi, že sa dňa 28.02.2013 nemôže dostaviť na kontrolu, nakoľko bol pre úraz ošetrený v nemocnici v Poprade a má nariadený kľudový režim. Dňa 04.03.2013 manželka žalobcu doručila ošetrujúcemu lekárovi odborné lekárske nálezy žalobcu zo dňa 23.02.2013 a dňa 26.02.2013 z nemocnice v Poprade a zároveň uviedla, že žalobca sa t.č. nachádza na adrese F. ul. č. XX, Poprad - W.. Rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č. KRPZ-BA- KD14-137-014/2013 zo dňa 07.01.2014 vo veci priznania dávky nemocenského zabezpečenia žalobcovi bolo rozhodnuté tak, že podľa § 12 ods. 10 a § 113 ods. 2 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z. účinného do 30.04.2013 s poukázaním na § 143 písm. w/ zákona č. 328/2002 Z.z. sa priznalo žalobcovi od 23.02.2013 do 06.05.2013 nemocenské vo výške XXX,XX eur, t.j. vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 18 zákona č. 328/2002 Z.z. Zároveň podľa § 113 ods. 2 písm. g/ bod 2 zákona č. 328/2002 Z.z. uložilo žalobcovi povinnosť vrátiť sumu XXX,XX eur ako rozdiel medzi vyplateným nemocenským a nemocenským priznaným týmto rozhodnutím za kalendárne dni od 23.02.2013 do 06.05.2013. Krajské riaditeľstvo svoje rozhodnutie založilo na závere, že žalobca porušil zákonom uloženú povinnosť odo dňa 23.02.2013, pretože v čase dočasnej neschopnosti sa nenachádzal na adrese, na ktorej bol povinný sa zdržiavať (B. XX, Bratislava) a uvedená zmena pobytu žalobcu bola počas dočasnej neschopnosti bez súhlasu jeho ošetrujúceho lekára. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-KAI-386-002/2014 zo dňa 31.03.2014 ako vecne správne a zákonné prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 43. Na základe správnej žaloby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. PPZ- KA1-386-002/2014 zo dňa 31.03.2014 v spojení s rozhodnutím KR PZ v Bratislave č. KRPZ-BA- KDI4-137-014/2013 zo dňa 07.01.2014 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave mal za to, že žalovaný správny orgán pri vydávaní rozhodnutia pochybil tým, že síce použil pre predmetnú vec správnu právnu normu, avšak ju nesprávne, resp. neúplne vyložil. Považoval za nesporné, že ust. § 48 ukladá policajtovi povinnosť dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu, ako aj povinnosť zdržiavať sa na adrese uvedenej na tlačive, ktorým bola potvrdená táto dočasná neschopnosť, no z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného súdu nevyplynulo, resp. nebolo dostatočne zrejmé, čo považuje žalovaný správny orgán za liečebný režim. Z obsahu administratívneho spisu súd nezistil žiadne určené konkrétnosti zo strany ošetrujúceho lekára, ktoré by žalobcovi liečebný režim nejako špeciálne upravoval. Z obsahu administratívneho spisu nevyplynulo, že by žalobcovi bol ošetrujúcim lekárom určený nejaký typ liečebného režimu ako napr. vychádzky, šport, návšteva fitnes centra a pod., ktorými by ošetrujúci lekár upravoval liečebný režim žalobcu, ktorý by bol tento povinný dodržiavať, resp. že by ošetrujúci lekár akýmkoľvek spôsobom obmedzoval žalobcu v čase ním určených vychádzok. Potom súd mal za nezodpovedanú otázku, aký liečebný režim bol žalobca povinný dodržiavať. Z obsahu administratívneho spisu súdu zároveň nevyplynula skutočnosť, že by žalovaný správny orgán skúmal okolnosti porušenia liečebného režimu ohľadom určenia alebo obmedzenia spôsobu a miesta trávenia vychádzok zo strany žalobcu. V tejto súvislosti súd konštatoval i nedostatočné zistenie skutkového stavu. 44. Najvyšší súd SR rozsudkom vo veci sp. zn. 10Sžso/3/2015 zo dňa 11.11.2015 odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/104/2014-62 zo dňa 04.12.2014 potvrdil. Najvyšší súd sa stotožnil s právnym názorom a dôvodmi zrušenia napadnutého rozhodnutia a konštatoval, že rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu vychádzajú zo záverov posudku MUDr. W. Q., ktoré Najvyšší súd považuje za všeobecné a nepodložené. Tým, že v konaní nebolo skúmané, či a príp. aký liečebný režim bol žalobcovi určený, nebolo najvyššiemu súdu zrejmé, ako dospela posudková lekárka k záveru, že žalobca porušil liečebný režim. 45. Najvyšší súd sa rovnako ako krajský súd nestotožnil so žalovaného výkladom ust. § 48 ods. 3 písm. w/ zákona č. 73/1998 Z.z., keď žalobcovi kládol za vinu, že sa nezdržiaval na adrese uvedenej na tlačive, ktorým bola potvrdená jeho dočasná neschopnosť. Konštatoval, že ošetrujúci lekár žalobcovi povolil vychádzky od 7:00 hod. do 19:00 hod. Zároveň mu ošetrujúci lekár určil, že počas PN je povinný sa zdržiavať na adrese B. XX, Bratislava. Najvyšší súd bol toho názoru, „že je potrebné skúmať, čo bol žalobca v čase povolených vychádzok oprávnený robiť a kde sa mohol počas týchto vychádzok zdržiavať, a teda či cestou do Popradu porušil liečebný režim, určený jeho ošetrujúcim lekárom. Uvedené však môže ozrejmiť iba ošetrujúci lekár žalobcu, a nie posudkový lekár“. 46. V novom konaní po vrátení veci súdom žalovaný doplnil dokazovanie o posudok MUDr. W. Q., hlavnej posudkovej lekárky MV SR ku konkrétnym otázkam týkajúcim sa najmä liečebného režimu žalobcu, povolených vychádzok a posúdenia účelu cesty žalobcu dňa 23.02.2013 do mesta Poprad, vypočul ošetrujúceho lekára žalobcu MUDr. Q. U. a žalobcu. MUDr. Q. vo svojom stanovisku zo dňa 21.03.2016 o. i. zodpovedala otázky týkajúce sa liečebného režimu najprv všeobecne a následne hodnotila liečebný režim a jeho dodržiavanie žalobcom a podala svoj výklad pojmu „celodenné vychádzky“. V tejto súvislosti uviedla, že „platí nepísaná dohoda, že psychiatrickým a onkologickým pacientom sa z dôvodu charakteru choroby povolia „celodenné vychádzky“. Znamená to, že sa im vychádzky časovo nevymedzujú... Neznamená to však, že dočasne neschopná osoba má byť vonku celý deň!.. Na základe žiadosti dočasne neschopnej osoby môže ošetrujúci lekár zo závažných dôvodov povoliť zmenu miesta pobytu dočasne neschopnej osoby, čo zapíše na tlačivo PN a do zdravotnej dokumentácie osoby“. K otázke, či cesta žalobcu do mesta Poprad dňa 23.02.2013 bola v súlade so zásadami a pravidlami liečebného režimu bol vypočutý dňa 07.06.2016 ošetrujúci lekár žalobcu MUDr. Q. U.. MUDr. U. na otázku uviedol, že ak sa pacient z vážnych dôvodov hodlá vzdialiť z miesta pobytu počas PN na väčšiu vzdialenosť, napr. do iného mesta, je „obvyklé“, že ošetrujúceho lekára o to požiada. Prípad cesty žalobcu potom považoval za veľmi neobvyklý, pretože niekoľkohodinová cesta predstavuje záťaž na organizmus a „obvykle nespadá do štandardného terapeutického postupu“. 47. Vychádzajúc z takto doplneného dokazovania KR PZ dňa 10.05.2017 rozhodnutím č. KRPZ-BA- KDI4-136-008/2017 vo veci opätovne rozhodlo o krátení nároku na nemocenské pre porušenie liečebného režimu s tým, že opätovným zhodnotením dôkaznej situácie KR PZ dospelo k záveru, že nie je možné jednoznačne konštatovať, že žalobca vycestovaním do mesta Poprad za účelom porady s právnym zástupcom v čase kedy mal povolené vychádzky, liečebný režim porušil. Za preukázané ale považoval, že žalobca od 23.02.2013 minimálne do 27.02.2013 aj v čase mimo povolených vychádzok sa zdržiaval počas dočasnej neschopnosti mimo miesta uvedeného na potvrdení (B. XX, Bratislava), čím si nesplnil povinnosť ustanovenú v § 113 ods. 2 písm. f/ zákona č. 328/2002 Z. z., podľa ktorého je poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej neschopnosti a zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení. Uvedenú argumentáciu prevzal i žalovaný, ktorý na odvolanie žalobcu rozhodnutím č. PPZ-KA1-48-007/2018-PK zo dňa 07.06.2018 rozhodnutie KR PZ zmenil v bode 1 výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia odstraniac chybu v písaní spočívajúcu v nesprávnom uvedení § 143 písm. w zákona č. 328/2002 Z. z. namiesto správne § 143w zákona č. 328/2002 Z. z. a zároveň rozhodol o povinnosti vrátiť rozdiel medzi vyplateným nemocenským a nemocenským priznaným týmto rozhodnutím. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že na základe posudku hlavného posudkového lekára MV SR podľa medicínskych vedomosti a skúsenosti u žalobcu došlo k porušeniu liečebného režimu (§ 2 zákona č. 576/2004 Z. z.) a k porušeniu povinnosti zdržiavať sa počas dočasnej neschopnosti na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej neschopnosti podľa § 48 ods. 3 písm. v/ zákona č. 73/1998 Z. z., ako aj podľa § 113 ods. 2 písm. f/ zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2013. Jednalo sa teda o bezdôvodné zdržiavanie sa mimo určenej adresy a navyše žalobca nepožiadal ošetrujúceho lekára o zmenu miesta pobytu počas dočasnej neschopnosti a oneskorene túto skutočnosť oznámil aj ošetrujúcemu lekárovi a nadriadenému. 48. Žalobca v žalobe vytýka, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore so zisteným skutkovým stavom, v rozpore s právnym stavom a súčasne, že nespĺňa požiadavky riadneho odôvodnenia. 49. Na tomto mieste správny súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 10Sžso/3/2015 zo dňa 11.11.2015, ktorým najvyšší súd potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/104/2014-62 zo dňa 04.12.2014, ktorým krajský súd skôr vydané obdobné rozhodnutie vo veci priznania dávky nemocenského zabezpečenia č. PPZ- KA1-386-002/2014 zo dňa 31.03.2014 v spojení s rozhodnutím KR PZ č. KRPZ-BA-KDI4-137-014/2013 zo dňa 07.01.2014 zrušil. Najvyšší súd sa nestotožnil so žalovaného výkladom ust. § 48 ods. 3 písm. w/ zákon č. 73/1998 Z. z., keď žalobcovi kládol za vinu, že sa nezdržiaval na adrese uvedenej na tlačive, ktorým bola potvrdená jeho dočasná neschopnosť. Preto najvyšší súd uložil správnemu orgánu, aby v súvislosti s povolenými vychádzkami v ďalšom konaní skúmal, čo bol žalobca v čase oprávnených vychádzok oprávnený robiť a kde sa mohol počas týchto vychádzok zdržiavať. Teda, či cestou do Popradu porušil liečebný režim určený jeho ošetrujúcim lekárom s tým, že uvedené môže ozrejmiť iba ošetrujúci lekár žalobcu a nie posudkový lekár. Uvedeným právnym názorom bol žalovaný zo zákona viazaný. 50. Zo zistení, ktoré z administratívneho spisu správnemu súdu vyplynuli, je zrejmé, že žalovaný sa týmto neriadil a nové rozhodnutie opätovne založil na závere posudkového lekára MUDr. W. Q., ktorá na základe jeho žiadosti dňa 21.03.2016 podala vo veci posudok - odborné stanovisko č. SPOU- OZ-94/2016-PL. Teda vo veci nebol rešpektovaný záväzný právny názor na procesný postup správnych organov a túto skutočnosť žalovaný ani dostatočne a zrozumiteľne nezdôvodnil. Už uvedené zakladalo dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného ako to navrhol žalobca v žalobe, keď navyše žalobca nebol ako účastník konania riadne s podkladmi nového rozhodnutia oboznámený. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že sa jedná o rozhodnutie vydané v ďalšom konaní, pričom boli doplnené dôkazy k porušeniu liečebného režimu meniace skutkový a právny význam. 51. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nevyplýva nad akúkoľvek pochybnosť, či žalobca nedodržal liečebný režim určený lekárom počas trvania dočasnej neschopnosti tým, že sa na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej neschopnosti nezdržiaval, alebo že nepožiadal ošetrujúceho lekára o zmenu adresy počas PN. V tomto smere je odôvodnenie rozhodnutia nedostatočne zrozumiteľné v kontexte aj na výpoveď ošetrujúceho lekára MUDr. Q. U., ktorá je v zmysle názoru NS SR pre vec rozhodujúca. Zhodnotenie dôkazov a správnu úvahu žalovaného správny súd preto považuje za nedostatočnú, čo potvrdzuje i skutočnosť, že žalovaný nielen rozhodnutie založil na posudku hlavného posudkového lekára, ale vo významnej miere toto nahrádza citáciou posudku dôvody odvolacieho orgánu, čo žalobca v žalobe namieta. Správny súd súhlasí s tým, že oboznámenie dôkazu je obsahovou náležitosťou odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, avšak nenahrádza a nemôže nahradiť voľné hodnotenie dôkazov, ktoré sa nutne musí premietnuť do zrozumiteľného presvedčivého a čo do dostatku dôvodov uvedeného odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. Takúto kvalitu rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu nemá. Navyše, keď žalobca nestrannosť a nezaujatosť posudkovej lekárky po celú dobu konania namieta, i keď to procesne nevyjadril do formálnej námietky zaujatosti. Jazyk, obsah, nedostatok neutrality a interpunkčné znamienka, ktoré posudková lekárka v prvom posudku použila, by mohli nasvedčovať subjektívnym pochybnostiam žalobcu vo vzťahu k podanému posudku hlavného posudkového lekára. 52. S poukazom na vyššie uvedené súd musí súhlasiť i s námietkou žaloby, že rozhodnutie žalovaného a aj prvostupňového orgánu nereflektovalo na všetky žalobcom uplatnené námietky, ktoré pre meritum veci žalobca považuje za zásadné. 53. Správny súd v tejto súvislosti musí súhlasiť so žalobcom i v tom, že z odôvodnenia rozhodnutia dostatočne zrozumiteľne nevyplýva podstata porušenia liečebného režimu, keď sám ošetrujúci lekár žalobcu MUDr. U., na ktorého názor ako rozhodujúci upriamil pozornosť najvyšší súd hovorí v súvislosti so vzdialením sa počas PN do iného mesta než je miesto uvedené na potvrdení o PN o „obvyklosti“. V tomto smere chýba bližší výklad príslušnej právnej normy a jeho ustanovenia. 54. Vzhľadom na uvedené, správny súd žalobu uznal dôvodnou a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a g/ SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 55. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa § 191 ods. 6 SSP správny orgán viazaný, odstrániť vyššie vytýkanú vadu v konaní, zadovážiť k spornej otázke liečebného režimu v zmysle pokynu NS SR odborné vyjadrenie ošetrujúceho lekára žalobcu MUDr. Q. U. a až následne vo veci vydať nové rozhodnutie, v ktorom sa žalovaný riadne a dostatočne zrozumiteľne vysporiada so všetkými doteraz žalobcom vznesenými námietkami pri súčasnom zdôvodnení a subsubumácii záverov pod príslušné zákonné normy a ich relevantné ustanovenia. 56. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi v konaní plne úspešnému priznal voči žalovanému úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. 57. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.