Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/130/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201155 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201155.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobkyne: J. F., R. T. XXX, U., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaBA 20026/2018 zo dňa 10.07.2018, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom 1. Dňa 14.06.2018 bola žalovanému doručená žiadosť žalobkyne o poskytnutie právnej pomoci v jej právnej veci označenej ako „1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu sa navrhovateľ domáha zaplatenia X.XXX,XX eur s príslušenstvom - príloha 1. OS BA III pl. rozkaz nevydal, žiada odo mňa vyjadrenie. Toto som zaslala súdu dňa 10.04.2017 - príloha 2. v totožnej veci mi za predchádzajúce žalované obdobie dal súd za pravdu rozsudkom z 10.06.2016, doručeným 16.01.2017. Žalobca sa však odvolal a vec je doposiaľ na KS BA. rozsudok. Príloha 3.“ 2. K tejto žiadosti žalobkyňa priložila kópie nasledovných dokladov: - návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 29.12.2016, - rozhodnutie Domova dôchodcov Rača č.j. D-443/2008 zo dňa 27.11.2008, - výzva na uzatvorenie zmluvy a vysporiadanie rozdielu v úhradách zo dňa 05.03.2013, - žiadosť o vyjadrenie vo veci stravy a predloženie návrhu zmluvy č. 608/2014 zo dňa 24.07.2014, - žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.254,40 eur s príslušenstvom z 30.12.2016, sp.zn. 19C/288/2016, - príloha k zmluve o poskytnutí sociálnej služby, rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 15C/182/2013 zo dňa 10.06.2016, - preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, - výzva Okresného súdu Bratislava III č.k. 19C/288/2016-213 zo dňa 30.05.2018, - vyjadrenie k sp. zn. 19C/288/2016, - rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. 30551908900 zo dňa 30.11.2017, - pokladničné doklady v počte 61 ks, - príjmové pokladničné doklady v počte 6 ks, - pokladničné doklady z lekárne, - doklad z optiky, - zmluva o dodávke elektriny, - faktúry UPC v počte 2 ks, - faktúry Slovak Telekom v počte 4 ks, - pokladničné doklady za Taxi službu. 3. Rozhodnutím č. KaBA 20026/2018 zo dňa 10.07.2018 rozhodol žalovaný správny orgán tak, že podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 327/2005 Z.z.“) a nepriznal žalobkyni nárok na poskytnutie právnej pomoci. 4. V odôvodnení svojho prvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že na preukázanie príjmov a majetkovej situácie žalobkyne ako žiadateľky bol predložený doklad: kópia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 30551908900 zo dňa 30.11.2017 o zvýšení starobného dôchodku od 01.01.2018 na sumu XXX,XX eur mesačne a vdovského dôchodku od 01.01.2018 na sumu XXX,XX eur mesačne, starobný dôchodok bol zvýšený o X,XX eur mesačne, vdovský dôchodok bol zvýšený o X,XX eur mesačne. 5. V posudzovanom období december 2017 až jún 2018 ako mesiac podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, bola žalobkyňa poberateľkou dávok dôchodkového poistenia a starobného dôchodku a vdovského dôchodku vyplácaných sociálnou poisťovňou a jej započítateľný príjem bol v decembri 2017 vo výške XXX,XX eur a presahoval 1,6 násobok životného minima ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z.z. o životné minimum t.j. sumu XXX,XX eur (platnú od 01.07.2017), ktorá predstavuje hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre jednu dospelú osobu o sumu XXX,XX eur a v januári 2018 až júli 2018 vo výške XXX,XX eur mesačne, čo presahovalo 1,6 násobok životného minima ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, t.j. sumu XXX,XX eur (platnú od 01.07.2017), ktorá predstavuje hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre jednu dospelú fyzickú osobu o sumu XXX,XX eur mesačne. Priemerný čistý príjem žalobkyne v období 6 mesiacov pred podaním žiadosti bol vo výške XXX,XX eur mesačne a presahoval 1,6 násobok sumy životného minima ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z.z. t.j. sumu XXX,XX eur , ktorá predstavuje hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre jednu dospelú fyzickú osobu o sumu XXX,XX eur mesačne. Čistý príjem žalobkyne v mesiaci podania žiadosti bol vo výške XXX,XX eur a presahoval 1,6 násobok sumy životného minima (XXX,XX eur) predstavujúcu hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre jednu dospelú fyzickú osobu o sumu XXX,XX eur. Na základe predložených dokladov o príjme a informácií o majetkovej situácii žalobkyne bolo preukázané, že nespĺňa zákonom stanovenú podmienku - stav materiálnej núdze. 6. Žalovaný ďalej vo svojom rozhodnutí uviedol, že § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. umožňuje v rámci voľnej úvahy rozhodnúť o poskytnutí právnej pomoci v takých prípadoch, kde je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Pod primeranými okolnosťami s ohľadom na všeobecnú formuláciu zákonného ustanovenia možno rozumieť podľa dostupnej judikatúry to, že ide o taký právny stav, ktorý by mal byť posudzovaný s osobitným zreteľom a hodný osobitnej ochrany zákonom. Interné smernice žalovaného 2015/2 podľa čl. II. ods. 5 konkretizuje, aké sú primerané okolnosti, ktoré sú podmienkou poskytnutia právnej pomoci podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z.. Za tieto sa považujú také okolnosti alebo skutkový stav a sociálna situácia žiadateľky, ktorá nasvedčuje tomu, že neposkytnutie právnej pomoci alebo neposkytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou malo vážne následky a/ alebo spôsobilo vážnu ujmu na živote, zdraví alebo právach žiadateľky. Rovnaké podmienky musí žiadateľka spĺňať aj v prípade prehodnocovania jej nároku na poskytovanie právnej pomoci. Z dokladov predložených žalobkyňou žalovaný vyhodnotil, že žalobkyňa žiada o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá nepatrí medzi vyššie demonštratívne vymenované prípady hodné osobitného zreteľa a nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobkyni nespôsobí vážne následky alebo vážnu ujmu na živote, zdraví alebo na právach žalobkyne alebo osôb odkázaných na výživu alebo starostlivosťou na žalobkyňu. Nepriznanie právnej pomoci neznamená neúspech v prípadnom súdnom konaní. Taktiež nie je vylúčené, že žalobkyni by v súdnom konaní bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože zákon č. 327/2005 Z.z. upravuje iné kritériá pri posudzovaní odkázanosti žalobkyne o poskytnutie právnej pomoci ako Civilný sporový poriadok pri posudzovaní oslobodenia od súdnych poplatkov (§ 254 CSP). 7. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa žalovaný s ohľadom na vyššie uvedené posudzovaným ďalších podmienok nezaoberal. 8. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný správny orgán v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutie, pričom jeho odôvodnenie je obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam tohto rozhodnutia a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení v časti VII. tohto rozsudku. II. Žaloba 9. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobkyni doručené dňa 31.07.2018. 10. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. 11. Podľa § 69 ods. 3 SSP do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. 12. Podľa § 69 ods. 5 SSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak podanie urobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovného času. 13. Lehota na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovaného č. KaBA 20026/2018 zo dňa 10.07.2018 začala žalobkyni plynúť deň po jeho doručení, teda odo dňa 01.08.2018, pričom v zmysle §10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. plynula do 15.08.2018. Žalobkyňa podaním na poštovú prepravu dňa 14.08.2018 podala proti rozhodnutiu žalovaného správny žalobu. Z uvedeného vyplýva, že žaloba bola podaná včas. 14. Žalobkyňa rozhodnutie žalovaného, ktorého zákonnosť navrhla preskúmať, považovala za nezákonné a žiadala ho zrušiť. Uviedla, že rozhodnutie žalovaného je arbitrárne a diskriminačné. Správny orgán sa odvolal na použitie správnej úvahy pri neposkytnutí právnej pomoci so spoluúčasťou žiadateľa nakoľko žalobkynin príjem bol vyšší než príjem pre vznik právneho nároku na právnu pomoc. Neposkytnutie právnej pomoci so spoluúčasťou žiadateľovi však správny orgán riadne neodôvodnil, obmedzil sa na tvrdenie, že v spore, pre ktorý je právna pomoc žiadaná, nie sú ohrozené žiadne základné práva žalobkyne. 15. Správna úvaha nemôže byť svojvôľou a správny orgán musí uviesť všetky konkrétne dôvody, ktoré ho viedli úvahou k rozhodnutiu. Tieto dôvody musia byť reprodukovateľné a opakovateľné pre právne identické alebo vecne podobné iné rozhodnutia, týkajúce sa iných subjektov. Túto podmienky odôvodnenie správneho orgánu nespĺňa. 16. V spore vedenom na Okresnom súde Bratislava III titulom vydania bezdôvodného obohatenia sa jedná o nárok poskytovateľa sociálnej služby podľa § 35 zákona č. 448/2005 Z.z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov, ktorý vznikol neplatením plnej výšky úhrady za ubytovanie žalobkyne. Zákon o sociálnych službách konkludentne určuje práva a povinnosti účastníkov právneho vzťahu. Rozhodnutie o bezdôvodnom obohatení zakladá možnosť ukončiť poskytovanie sociálnej služby spočívajúcej v poskytovaní bývania, čo by pre žalobkyňu znamenalo stratu strechy nad hlavou. Dôkazy predkladané v spore žalobou obsahujú aj právne stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým žalobca v civilnej veci argumentuje absenciou zmluvného vzťahu medzi ním a žalobkyňou v predmetnej veci. 17. Žalobkyňa v žalobe tiež uviedla, že rozhodnutie žalovaného je diskriminačné, nakoľko správny orgán rozhodol o poskytnutí právnej pomoci iného žiadateľa v civilnom spore s identickým titulom, podobnou kauzou a s identickým žalobcom, pričom podmienky zákona o poskytovaní bezplatnej právnej pomoci spĺňajú obaja žiadatelia podobne. III. Vyjadrenie žalovaného 18. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 09.11.2018. Vo vyjadrení namietal, že žaloba bola podaná po uplynutí lehoty podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z.. Uviedol, že lehota na podanie žaloby začala žalobkyni plynúť dňa 31.07.2018 a uplynula dňom 14.08.2018, pričom žalobu podala žalobkyňa dňa 16.08.2018. Na základe tejto skutočnosti žalobca žiadal, aby súd oneskorene podanú žalobu zamietol. 19. Pre prípad, že by sa súd nestotožnil s tvrdením žalovaného, žalovaný žiadal aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Žalovaný trval na rozhodnutí o nepriznaní nároku, keďže príjmové pomery žalobkyne v mesiaci podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci (jún 2018) presahovali zákonom stanovenú hranicu 1,6 násobku sumy životného minima. Podotkol, že pred vydaním rozhodnutia o nepriznaní nároku vyhodnotil príjmovú a majetkovú situáciu žalobkyne na základe ňou predložených dokladov. Pri posúdení oprávnenosti nároku žiadateľa žalovaný posudzuje príjem žiadateľa za mesiac podania žiadosti a za 6 mesiacov dozadu podľa výšky súm životného minima ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z.z.. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 4 ods. 1 písm. i/ zákona č. 327/2005 Z.z. a § 7 ods. 4 tohto zákona. 20. Ďalej žalovaný uviedol, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa zaoberal aj úpravou § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., podľa ktorej je daná správnemu orgánu možnosť na základe vlastnej správnej úvahy priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci v prípadoch, keď je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, aj keď účastník konania nespĺňa zákonnú podmienku stavu materiálnej núdze. Žalovaný na základe predložených dokladov vyhodnotil a v rozhodnutí o nepriznaní nároku riadne odôvodnil, že v prípade žalobcu sa jedná o konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia. Takáto vec nepatrí prípady hodné osobitného zreteľa vzhľadom na skutočnosť, že nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci tohto konania nespôsobí žalobkyni vážne následky alebo vážnu ujmu na jej živote, zdraví alebo na jej právach alebo osôb odkázaných výživou alebo starostlivosť na žalobkyňu. Žalovaný bol toho názoru, že žalobkyňa nesplnil jednu z kumulatívnych podmienok poskytnutia právnej pomoci vymedzenej v § 6 ods. 1 písm. a/, § 6a ods. 1 a § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z.. Preto rozhodol, že jej nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. IV. Doplnenie žaloby 21. Dňa 13.11.2018 doručila žalobkyňa doplnenie správnej žaloby, v ktorom uviedla, že žalovaný pri posudzovaní majetkovej príjmovej situácie pre účel zistenia splnenia podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. opomenul uplatniť zvýšenú ochranu prijímateľa sociálnej služby podľa zákona č. 448/2008 Z.z. (zákon o sociálnych službách). Žalovaný ignoroval osobitnú právnu úpravu podľa § 73 ods. 2 tohto zákona, keď po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu s poskytovaním celodennej stravy musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 20% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom. Po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu v zariadení bez poskytovania stravovania musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne najmenej 75% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom. Aj keď sa nejedná o ustanovenie expresis verbis implementované v zákone č. 327/2005 Z.z., bol správny orgán povinný posudzovať v prípade žalobkyne ako prijímateľovi sociálnej služby aj výdavkovú stránku, rovnako ako aj napríklad exekútor v prípade vykonávania exekučných zrážok z príjmu alebo exekučného poriadku postupom v súlade s Nariadením vlády SR o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Žalobkyni určil verejný poskytovateľ sociálnej služby podľa § 35 zákona o sociálnych službách úhradu za ubytovanie vo výške XXX,XX eur mesačne, stravovanie ani iné činnosti nepoberá s odkazom na § 35 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 4 a § 106, ods. 5,6,7 zákona o sociálnych službách. Žalobkyni po zaplatení sumy úhrady za poskytovanú sociálnu službu musí z mesačného príjmu v súlade s § 73 ods. 2 zákona o sociálnych službách ostať najmenej XXX,XX eur a na zabezpečenie životných potrieb musí preto nevyhnutne vynaložiť sumu XXX,XX eur. Rozdiel medzi uvedenou sumou a sumou životného minima pre jednu plnoletú osobu podľa zákona č. 601/2003 Z.z. vo výške platnej po 30.06.2018 je XXX,XX eur. O túto hodnotu sa zvyšuje príjmová hranica podľa § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. i podľa § 6 ods. 1 písm. a/ tohto zákona. Hranice výšky priemerného čistého príjmu žalobkyne za 6 mesačné obdobie ako podmienky pre získanie nároku podľa § 6a ods. 1 alebo nároku podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. sú stanovené za obdobie do 01.07.2018 vo výške 328,12 eur mesačne (1,6 násobok životného minima) a 287,1 eur za mesiac (1,4 násobok životného minima) a po aplikácii osobitnej ochrany zákonom o sociálnych službách sú potom limity vo výške XXX,XX. eur (1,6 násobok) a XXX,XX. eur (1,4 násobok). Žalovaný ustálil mesačný príjem žalobkyne počas zákonom stanoveného obdobia na XXX,X eur priemerne a žalobkyňa tak jednoznačne nespĺňa podmienku na priznanie bezplatnej právnej pomoci bez spoluúčasti na výdavkoch jej právneho zastúpenia. Prevýšenie príjmu žalobkyne je proti hornej hranici príjmu materiálnej núdze však najviac 132,73 eur mesačne, čo je oproti limitom podľa výpočtu žalovaného pre obdobie od januára do júna 2018 vo výške XXX,XX eur menej takmer o polovicu. Táto právna skutočnosť mala ovplyvniť voľnú úvahu žalovaného. Ďalej žalobkyňa uviedol, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, čo malo vplyv na výsledok jeho voľnej úvahy, ktorá je vymedzená zákonom a prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. V spore vedenom proti žalobkyni na Okresnom súde Bratislava III sa jedná o návrh na vypratanie bytu a teda hrozí jej strata obydlia, v ktorom žije 10 rokov. Táto skutočnosť je podľa žalobkyni zásadnou okolnosťou a správne orgán bol povinný v rámci správnej úvahy prihliadnuť na dôsledky pozitívneho rozhodnutia o žalobe na vypratanie. Žalovaný má zobrať do úvahy a aplikovať Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v zmysle čl. 8 v súlade s rozsiahlou a jednotnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, kde je ochrane obydlia venovaná pozornosť a hierarchia hodnôt v zmysle život, zdravie, obydlie a majetok je z tejto judikatúry zrejmá primerane aj v situácii, ak sa jedná o súdne konanie v súlade s právnym poriadkom SR. Žalobkyňa citovala, že „strata domova je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Ktokoľvek, komu hrozí zásah takéhoto rozsahu, by v zásade mal mať možnosť nechať posúdiť primeranosť tohto opatrenia nezávislým súdom z hľadiska relevantných zásad podľa čl. 8 Dohovoru, a to aj vtedy, ak podľa vnútroštátnej legislatívy právo na držbu nehnuteľností zaniklo“. 22. Žalobkyňa poukázala na to, že Domov sociálnych služieb a zariadenia pre seniorov Rača proti nej vedie na Okresnom súde Bratislava III ďalšie dva súdne spory o vydanie bezdôvodného obohatenia, pre ktoré žalovaného nežiadala o právnu pomoc, ale financovanie aj tretieho je pre jej príjem už finančne neúnosné. Pritom prvý zo sporov rozsudkom 15C/182/2013-157 zo dňa 10.06.2016 súd prvej inštancie zamietol. Na Krajskom súde v Bratislave sa koná vo veci odvolanie žalobkyni proti tomuto rozsudku. Spory na plnenie titulom vydania bezdôvodného obohatenia a vypratania titulom absencie právneho vzťahu sú spormi, v ktorých je v prvom rade nevyhnutné rozhodnúť, či medzi účastníkmi právny vzťah je alebo nie je. V. Duplika žalobkyne 23. Dňa 06.12.2018 žalobkyňa doručila súdu dupliku na vyjadrenie žalovaného, v ktorom uviedla, že je osoba pokročilého veku a chatrného zdravia a pri zmeškaní zákonnej lehoty na podanie opravného prostriedku proti správnemu rozhodnutiu nepožiadala o odpustenie lehoty pre vek a zdravotný stav. Poukázala na to, že v trestnom práve je osoba vysokého veku osobitne chránená, pričom si uvedomuje, že v správnom práve to neplatí, napriek tomu žiadala súd, aby na tento fakt prihliadol. VI. Relevantné právne predpisy 24. Podľa § 4 ods. 1 písm. ) zákona č. 327/2005 Z.z. na účely tohto zákona je právnou pomocou poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým spojených 25. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom2) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/20190301> a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 26. Poznámka č. 2: § 2 zákona č. 601/2003 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/601/> o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z. z. 27. Podľa § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom2) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/327/20190301> a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/20190301> tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/20190301> sa použije primerane. 28. Podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z.ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. 29. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona. 30. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. VII. Posúdenie veci správnym súdom 31. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vydané žalovaným aj postup správneho orgánu bol v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 32. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 33. Podľa § 6 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 34. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobu sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 35. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 36. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré mal zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 37. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. 38. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 39. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. Pl. ÚS 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. II. ÚS 2048/2009). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. Pl. ÚS 34/09). 40. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že účelom zákona č. 327/2005 Z.z. je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv. Právna pomoc umožnená v zmysle zákona č. 327/2005 Z.z. sa mimo iných týka aj konaní o oddlžení podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 7/2005 Z.z.. 41. Konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z.z. sa pred správnym orgánom príslušným na rozhodovanie (žalovaným) začína podaním písomnej žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na určenom tlačive. Žiadateľ k žiadosti (alebo na výzvu správneho orgánu je povinný predložiť podklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, pričom podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje správny orgán, ktorý tieto vyžiada od štátnych orgánov, obcí, notárov a iných právnických osôb a fyzických osôb. 42. Po zabezpečení všetkých potrebných dokladov a spoľahlivo zistenom skutkovom stave správny orgán o žiadosti v zákonom určenej lehote rozhodne. Zákon správnemu orgánu vymedzuje rozhodnúť o poskytnutí právnej pomoci fyzickej osobe bez finančnej účasti za predpokladu splanenia podmienok ustanovených v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., pričom tieto podmienky musia byť žiadateľom splnené kumulatívne. 43. Z uvedeného vyplýva, že úspešným žiadateľom môže byť len osoba, ktorá osvedčí, že sa jeho príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom (§ 2 zákona č. 601/2003 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/601/> o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z. z.), nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota tohto sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 44. Zákon č. 327/2005 Z.z. umožňuje okrem právnej pomoci bez finančnej účasti, aby správny orgán rozhodol o poskytnutí právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu, a to za predpokladu, že splanenia podmienok ustanovených v § 6a ods. 1 zákona. Ide o prípady, kedy príjem fyzickej osoby, žiadateľa, presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom2) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/327/20190301> a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom. 45. Prvou z vyššie menovaných podmienok na vyhovenie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci podľa § 6 alebo § 6a zákona č. 327/2005 Z.z. je podmienka nedosahovania určitej hranice mesačného príjmu, ktorú žiadateľ musí spĺňať v čase podania žiadosti ako aj počas celého obdobia poskytnutia právnej pomoci. 46. Príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci (§7 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z.z.). 47. Za príjem podľa tohto zákona sa považujú príjmy fyzických osôb podľa osobitného predpisu (zákon č. 595/2003 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/> o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) po odpočítaní poistného na verejné zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb a ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmov fyzických osôb (§7 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Za príjem podľa tohto zákona sa považujú aj príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu (§7 ods. 2 písm. a) zákona č. 327/2005 Z.z.). Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. sú takýmito príjmami oslobodenými od dane sú aj dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia, individuálneho zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, plnenia zo starobného dôchodkového sporenia. 48. Hoc ide o situáciu, ktorú vysvetľuje v ods. 49 odôvodnenia tohto rozsudku, nad rámec potrebného odôvodnenia správny súd uvádza, že zákon č. 327/2005 Z.z. jasne a zrozumiteľne vymenúva, čo sa pre potreby určenia nároku na poskytnutie právnej pomoci považuje za príjem a tiež ako sa jeho výška určuje, resp. ktoré výdavky ( vymenované v §7 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.) sa do príjmu nezahŕňajú. Tento taxatívny výpočet výdavkov, po ktorých odpočítaní sa určuje príjem žiadateľa pre posúdenie jeho práva na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z. neobsahuje žiaden z výdavkov spomenutý žalobkyňou v jej podaní opísanom v ods. 21 odôvodnenia tohto rozsudku a zároveň za právne relevantné považuje súd skutočnosť, že ani zákon č. 327/2005 Z.z. neodkazuje v otázke výpočtu (alebo spôsobu výpočtu) príjmu pri posudzovaní práva žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci na zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Zosumarizujúc hore uvedené preto nemožno prisvedčiť námietke žalobkyne uvedenej v jej podaní (opísanom v ods. 21 odôvodnenia tohto rozsudku) doručenom dňa 13.11.2018, ktorým rozšírila žalobné dôvody. 49. Je zároveň nevyhnutné podotknúť, že súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (t. j. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný a nemôže ho prekročiť. V správnom súdnictve platí tzv. koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, avšak rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadať. S poukazom na koncentračnú zásadu uplatňovanú v správnom súdnictve k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadať. Argumenty uvedené v doplnení žaloby (opísanom v ods. 21 odôvodnenia tohto rozsudku) neboli súčasťou žaloby, pričom žalobkyňa ich uplatnila po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty určenej § 181 ods. 1 SSP. Preto, hoci sa k nim v predchádzajúcich odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku súd vyjadril, z hľadiska posúdenia zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia boli bez právneho významu. 50. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že rozhodnutie žalovaného je arbitrárne a diskriminačné, s toto námietkou sa správny súd nestotožnil. Žalobou napadnuté rozhodnutie ako celok nie je nepreskúmateľné. I keď z pohľadu účastníka konania by mohlo každé správne rozhodnutie vykazovať vyššie kvalitatívne i kvantitatívne parametre, z aspektu minimálnych nárokov na preskúmateľnosť rozhodnutia správny súd rozhodnutie žalovaného nepovažoval za rozhodnutie, ktorým by bol porušený § 47 ods. 3 správneho poriadku. 51. Je potrebné pripomenúť, že poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. je eventuálnou možnosťou pre správny orgán priznať právnu pomoc aj takému žiadateľovi, ktorého príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze. To znamená, že hoci by žiadateľ nespĺňal podmienky na priznanie práva na právnu pomoc, za určitých okolností dáva zákon č. 327/2005 Z.z. správnemu orgánu možnosť (nie povinnosť) poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou žiadateľovi, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Z dikcie ustanovenia § 6b ods. 2 zákona nevyplýva žiadateľovi právny nárok na poskytnutie právnej pomoci, a to ani v prípade, ak okolnosti žiadanej právnej pomoci priznaniu nasvedčujú. Správnemu orgánu je tak ponechaná diskrečná právomoc, kedy poskytnutie alebo neposkytnutie právnej pomoci sa uskutočňuje v rámci voľnej úvahy správneho orgánu, zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch uplatňuje svoju právomoc a rozhodne, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť zdôvodnené. 52. Žalovaný svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca, z tohto rámca nevybočil a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil. Súd je toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zaoberal právnym posúdením a hodnotením skutkového stavu vyplynuvšieho z konania, pričom súd nepovažuje za chybu, že sa už nezaoberal výpočtom naznačovaným žalobkyňou v jej podaní opísanom v ods. 21 odôvodnenia tohto rozsudku. 53. Len preto, že žalobkyňa bola oboznámená s rozhodnutím žalovaného v jedinom prípade, ktorý považovala za podobný jej prípadu a v ktorom bola účastníkovi poskytnutá pomoc podľa zákona č. 327/2005 Z.z., neznamená pre žalobkyňu legitímne očakávanie rozhodnutia správneho orgánu v jej veci a zároveň nepreukazuje nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Súd nespochybňuje, že pri rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch má orgán verejnej moci postupovať tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely a tiež platí zásada zákazu prekvapivých rozhodnutí orgánov verejnej moci ako súčasť princípu právnej istoty. Očakávania účastníka konania o postupe orgánu verejnej moci a jeho rozhodnutiu musia byť dôvodné a právnu relevanciu môžu nadobudnúť len v prípade ustálenej praxe. Ako už súd uviedol, žalobkyňa bola oboznámená iba s jediným rozhodnutím žalovaného, čo celkom isto nepredstavuje prax konania a rozhodovania žalovaného v konkrétnych so posudzovaným prípadom príbuzných veciach veciach. 54. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe argumentovala, že súdny spor, na zastupovanie v ktorom žiadala poskytnúť právnu pomoc a ktorého predmetom je vydanie bezdôvodného obohatenia, môže pre ňu znamenať stratu strechy nad hlavou, súd sa s takýmto tvrdeným následkom súdneho sporu nestotožnil. Možnosť, že žalobkyňa prehrá spomínaný súdny spor o vydanie bezdôvodného obohatenia, neznamená vypratanie z bytu, v ktorom toho času žalobkyňa býva. Rozsudok v tejto veci vedenej pred Okresným súdom Bratislava III priamo otázku bývania žalobkyne nerieši a teda ani priamo neohrozuje. „Strata strechy nad hlavou“ ako to označuje žalobkyňa, by mohla byť len následkom výkonu právoplatného rozhodnutia súdu o vyprataní nehnuteľnosti, pričom takéto konanie sa proti žalobkyni (ako vyplýva z administratívneho spisu) nevedie. Pokiaľ zákonodarca v § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. uvádza možnosť poskytnúť právnu pomoc aj osobe, ktorá nespĺňa podmienky, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, má vzhľadom na účel tejto zákonnej úpravy práve na mysli situáciu, kedy žiadateľ nie je schopný svoje práva dostatočne obhájiť (alebo uplatniť) a poskytnutím právnej pomoci sa zabezpečí primeraná a spravodlivá ochrana práv a právom chránených záujmov žiadateľa. Ustanovenie § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. slúži ako možnosť poskytnúť právnu pomoc v prípadoch, kedy si to vyžaduje ochrana základných práv a slobôd fyzickej osoby a kedy naopak neposkytnutie právnej pomoci by mohlo mať pre túto osobu za následok vážnu ujmu na živote, zdraví alebo jej garantovaných právach. 55. V tomto istom kontexte je súd toho názoru, že ani žalobkyňou spomínaný dôkaz v predmetnom súdnom spore - právne stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým žalobca v civilnej veci argumentuje absenciou zmluvného vzťahu medzi ním a žalobkyňou v predmetnej veci, nie je priamo spôsobilý zapríčiniť stratu strechy nad hlavou“, pretože, ako už súd uviedol, o vyprataní nehnuteľnosti môže rozhodnúť len súd a v inom súdnom konaní, než pre ktorý žalobkyňa žiadala poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z. . 56. Na základe hore uvedeného možno konštatovať, že dôkazy, ktoré zabezpečil správny orgán počas administratívneho konania dostatočne odôvodňovali v rozhodnutí napadnutom všeobecnou správnou žalobou vyvodený právny záver. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 57. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. 58. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).