Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/136/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201204 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201204.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: BRANDEX, s.r.o., so sídlom Narcisova č. 1, 821 01 Bratislava IČO: 35 789 280, zastúpeného spoločnosťou PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s.r.o., AK so sídlom Masarykova č. 13, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101385722/2018 zo dňa 18.07.2018 a rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 9104406/100626037/2018/Širk. zo dňa 27.03.2018, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutia 1. Žalovaný rozhodnutím č. 101385722/2018 zo dňa 18.07.2018 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9104406/100626037/2018/Širk zo dňa 27.03.2018, ktorým prvostupňový orgán podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014 v sume 16.842,20 €. 2. Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že preverovaním uskutočneného zdaniteľného obchodu za kontrolované obdobie máj 2014 na základe dožiadania u miestne príslušného správcu dane daňového subjektu IMKOTEX SK Prešov, s.r.o.. nebolo preukázané jeho reálne dodanie a uskutočnenie. Výsledkom zisťovania miestne príslušného správcu dane bola skutočnosť, že svedok Dušan Blaško, bývalý konateľ daňového subjektu IMKOTEX SK Prešov, s.r.o., k ekonomickej činnosti za obdobie roka 2014 neposkytol žiadne relevantné vyjadrenie ani doklady, nepreukázal vznik daňovej povinnosti v zmysle faktúr, ktoré mali byť vyhotovené za poskytnutie tovaru a služieb pre odvolávajúceho sa, neumožnil preveriť požadované skutočnosti, správcovi dane predložil CD nosič, na ktorom bol zoznam 9 000 podnikateľských subjektov, ktorým podľa jeho vyjadrenia boli distribuované katalógy. Svoje tvrdenie, že dotknuté katalógy, ktoré dodal odvolávajúcemu sa, tlačila spoločnosť REMKA, s.r.o., nevedel tiež preukázať. 3. Z verejne dostupných informácií Obchodného registra SR daňový subjekt IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. bol dňa 13.11.2015 zrušený a vymazaný z obchodného registra na základe rozhodnutia spoločníkov o zrušení obchodnej spoločnosti a jeho právnym nástupcom sa stala spoločnosť offline.sk s.r.o. (zahŕňa 70 zaniknutých spoločností), Magurská 37, 974 11 Banská Bystrica, ktorá následne dňa 20.01.2016 bola zrušená a dňa 28.04.2016 vymazaná z obchodného registra a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Remeda s.r.o. (zahŕňa 32 zaniknutých spoločností), ktorej konateľom je občan rumunskej republiky. Rovnako aj spoločnosť REMKA s.r.o., IČO: 35699990 bola dňa 04.02.2016 na základe rozhodnutia spoločníkov zrušená a dňa 23.02.2016 vymazaná z obchodného registra a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť DANO s.r.o. (zahŕňa 150 zaniknutých spoločností). IČO: 36177725, DIČ: 2020044389, ktorá na základe rozhodnutia spoločníkov bola zrušená dňa 06.10.2017 a vymazaná z obchodného registra dňa 11.04.2018. Právnym nástupcom spoločnosti DANO s.r.o. sa stala spoločnosť Eurotransfer, spol. s r.o. (zahŕňa 127 zaniknutých spoločností), IČO: 31722261, DIČ: 2020504574, ktorej konateľom je občan francúzskej republiky. Spoločnosť Eurotransfer, spol. s.r.o. je nekontaktná. so správcom dane nespolupracuje, na adrese sídla zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava nemá svoje označenie, ani poštovú schránku. 4. Správca dane v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz použil kontrolné výkazy spoločností IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. a REMKA, s.r.o. za zdaňovacie obdobie máj 2014, z ktorých vyplynulo, že citované spoločnosti medzi sebou nepriznali žiadne obchodné vzťahy. To znamená, ak spoločnosť REMKA s.r.o. nedeklaruje dodanie katalógov spoločnosti IMKOTEX SK Prešov s.r.o., nemohla spoločnosť IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. dodať katalógy odvolávajúcemu sa, čiže spoločnosti IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH. a preto odvolávajúci sa nemá právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry dodávateľa IMKOTEX SK Prešov s.r.o. V zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH má platiteľ právo na odpočítanie dane z tovaru alebo služby v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, čo v tomto prípade nevznikla. Odvolávajúci sa napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v zákone o dani z pridanej hodnoty podľa názoru správcu dane nedodržal princíp fungovania mechanizmu dane a postupoval s cieľom získania daňovej výhody neoprávnenom nárokom na vrátenie dane z pridanej hodnoty z obchodu, ktorého ekonomické opodstatnenie odvolávajúci sa nepreukázal. V zmysle uvedeného správca dane vyhotovil protokol č. 100087041/2018 zo dňa 10.01.2018, ktorý tvoril prílohu výzvy č. 100089288 2018 zo dňa 10.01.2018 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, a ktorú odvolávajúci sa prevzal dňa 25.01.2018. Odvolávajúci sa dňa 14.02.2018 vyjadril k zisteniam správcu dane uvedeným v protokole (vyjadrenie zaevidované u správcu dane pod č. 6/02029724/2018). 5. Správca dane spísal s odvolávajúcim sa zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100548339/2018 zo dňa 14.03.2018. predmetom ktorej bolo prerokovanie pripomienok k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly č. 100087041 2018 zo dňa 10.01.2018. Nakoľko odvolávajúci sa nepredložil správcovi dane žiadne nové relevantné doklady a dôkazy, ktoré by mali vplyv na stav veci zisteného v daňovej kontrole a v daňovom konaní, považoval správca dane predmetnú spísanú zápisnicu o ústnom pojednávaní za poslednú pred vydaním rozhodnutia v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Dôvody uvedené v odvolaní odvolávajúceho sa žalobcu boli vo všeobecnej rovine, nepoukazujú na konkrétne porušenia všeobecne záväzných predpisov, nepredložil žiadne nové doklady a dôkazy, o ktorých by správca dane počas kontroly nevedel. Odvolávajúci sa len namietal nezrozumiteľnosť napádaného rozhodnutia, konštatoval, že závery správcu dane sú bez opory vo vykonaných dôkazoch, sú len domnienkou správcu dane a odvolávajúci sa bol toho názoru, že preukázal reálnosť zdaniteľných obchodov so spoločnosťou IMKOTEX SK Prešov, s.r.o., a preto má nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014. Nosnou myšlienkou celého odvolania je nezákonnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa odvolávajúceho sa spočívalo v nesprávnom skutkovom a právnom posúdení veci. ktoré však nikde v odvolaní nie je dostatočne konkretizované a preukázané tak, aby bolo možné na základe súboru objektívnych, presne označených dôkazov posúdiť, v čom podľa odvolávajúceho nesprávne skutkové a právne posúdenie veci spočíva. 6. Žalovaný tiež nesúhlasil s tvrdením, že správca dane porušil procesno- právny predpis (Daňový poriadok) a hmotno-právny predpis (zákon o DPH), že pri miestnom zisťovaní v spoločnosti Slovenská Grafia a.s.. Pekná cesta 6, 834 03 Bratislava mu neumožnil uplatniť právo odvolávajúceho sa spočívajúce v kladení svedkom a znalcom otázky v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. V tomto prípade správca dane vykonal v spoločnosti Slovenská Grafia a.s.. ktorá v mesiaci február 2014 dodala katalógy odvolávajúcemu sa, miestne zisťovanie v zmysle § 35 Daňového poriadku a nie výsluch svedka v zmysle § 25 Daňového priadku. Práve naopak odvolávajúci sa mohol využiť svoje právo v zmysle § 23 Daňového poriadku, t. j. nahliadnuť do spisu odvolávajúceho sa, čo nevykonal. Taktiež tvrdenie odvolávajúceho sa. že by spoločnosť IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. nepredložila správcovi dane žiadne dôkazy o tom, že spoločnosť REMKA s.r.o. tlačila deklarované katalógy, a ani to nevyplýva so svedeckej výpovede bývalého konateľa spoločnosti IMKOTEX SK Prešov, s.r.o., považovalo Finančné riaditeľstvo SR za irelevantné. Z preverovania miestne príslušného správcu dane spoločnosti IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. a vykonanom ústnom pojednávaní so svedkom Dušanom Blaškom - bývalým konateľom spoločnosti IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102254146/2017 zo dňa 26.10.2017) vyplynulo, že okrem CD nosiča, ktoré obsahovalo tisíce adries podnikateľských subjektov, žiadne iné dôkazy nepredložil. Táto skutočnosť je v zápisnici uvedená v bode - Podstatný obsah listín predložených na nahliadnutie, kde sa uvádza, že neboli predložené. 7. Tvrdenie odvolávajúceho sa, že si splnil povinnosť predložiť doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie, nie je postačujúce na preukázanie reálneho uskutočnenia hospodárskych operácií. Samotná existencia faktúry alebo iného dokladu, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom. že odvolávajúci saje oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Správca dane využil všetky prostriedky procesného inštitútu na zistenie stavu veci v zmysle § 24 Daňového poriadku, pričom dbal. aby skutočnosti boli zistené čo najúplnejšie. V zmysle § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Finančné riaditeľstvo SR vyhodnocuje námietky odvolávajúceho sa. že správca dane využil dôkazy a poznatky, ktoré si obstaral v inej daňovej kontrole, sú podľa odvolávajúceho sa nezákonné dôkazy získané bez účasti účastníka konania, a týmto postupom bolo zasiahnuté do jeho procesných práv, t. j. práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, za neopodstatnené. V zmysle § 24 Daňového poriadku je úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH vychádzať nielen z daňových dokladov predložených odvolávajúcim sa. ale aj zo zistení získaných od iných správcov dane. pri iných daňových kontrolách. 8. Finančné riaditeľstvo SR ďalej poukázalo na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 4Sžť/20/2011. Platiteľ ako podnikateľský subjekt má byť dostatočne oboznámený so svojimi povinnosťami daňovníka vo vzťahu k správcovi dane. ktoré vyplývajú z daňových zákonov (plnenie daňových povinností je jedna z podstatných podmienok podnikania). Dá sa preto oprávnene očakávať od daňovníka vedomosť o tom, že má v zmysle daňových predpisov preukázať pri daňovej kontrole, že k zdaniteľnému plneniu skutočne došlo a preukázať, kto uvedenú službu skutočne poskytol. Je na úvahe daňového subjektu, akým spôsobom mal zabezpečiť dôkazy, ktoré by preukázali dodanie služieb osobou uvedenou na faktúrach. Finančné riaditeľstvo SR k námietke, že odvolávajúci sa nemohol vedieť o svojich obchodných partneroch uvádza, že dôkazná povinnosť je na strane odvolávajúceho sa v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a je vecou odvolávajúceho sa. ako a či si preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov, od ktorých zamýšľa nadobudnúť tovar alebo služby, aby sa tak uistil o ich spoľahlivosti. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na všetky zistené skutočnosti. Správca dane sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami, ktoré majú význam pre posúdenie rozporných zdaniteľných obchodov a vo vydanom rozhodnutí uviedol zákonné ustanovenia, na základe ktorých dospel v danej veci k správnemu právnemu záveru. V danom prípade správca dane dodržal zásadu ekonomického dosahu právneho úkonu na daň, t.j. hodnotil právne úkony podľa skutočného obsahu. Skutočným obsahom v danom obchodnom prípade bolo iba profitovať na odpočítaní dane z pridanej hodnoty za zdaniteľný obchod, s cieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore s platnou legislatívou. II. žaloba a námietky 9. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom nesprávne právne posúdenie veci v tomto prípade spočíva v nesprávnej a nedostatočnej aplikácii súvisiacich ustanovení právnych predpisov. Žalovaný ako druhostupňový orgán disponoval zákonodarcom upravenými oprávneniami a povinnosťami v konaní voči žalobcovi, pričom oprávnenia využíval nad rámec stanovený zákonom a povinnosti neplnil v súlade so zákonom, a to v neprospech žalobcu. Povinnosťou žalovaného bolo dôsledne preveriť dôkazy získané v daňovej kontrole, procesnú zákonnosť, ich vierohodnosť a vyhodnotenie, vyjadrenie žalobcu - to všetko za účelom zistenia úplného skutkového stavu. Uvedené povinnosti si žalobca splnil čiastočne, pričom žalobca bol ukrátený na svojich právach podľa podmienok a v rozsahu danom daňovým poriadkom. Po vykonanej daňovej kontrole na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2014 zaslal správca dane žalobcovi protokol č. 100087041/2018, na ktorý vyjadrením reagoval žalobca podaním č. 602029724/2018. V citovanom vyjadrení žalobca trval na tom, aby bola správcom dane vyrubená daň podľa podaného riadneho daňového priznania. Správca dane sa v rozhodnutí č. 9104406/100626037/2018/Šir. nevysporiadal s vyjadrením žalobcu, čím porušil povinnosti určené žalovanému daňovým poriadkom. 10. Žalobca vo vyjadrení k protokolu správcovi dane deklaroval svoju povinnosť vyplývajúcu mu o opatrnosti pri preverovaní svojich dodávateľov, čím postupoval pri zabezpečovaní preverenia dodávateľa IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. V súlade s rozsudkom C- 142/11 a C-80/11 Mahagében Kft. - článok 167, článok 168 písm. a), článok 178 písm. a), článok 220 ods. 1 a článok 226 smernice Rady 2006/112 z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej praxi, v zmysle ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté, z hodnoty dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby alebo jeden z jej poskytovateľov sa dopustila nezákonnosti a bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca; resp. článok 167, článok 168 písm. a), článok 178 písm. a) a článok 273 smernice Rady 2006/112 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej praxi, v zmysle ktorej daňový orgán zamietne právo na odpočet dane z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, na základe ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet dane spĺňala podmienky zdaniteľnej osoby, že disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť daň z pridanej hodnoty, alebo z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené, napriek tomu, že vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet dane upravené v smernici 2006/112 boli splnené a že zdaniteľná osoba nedisponovala informáciou, ktorá by ju oprávňovala predpokladať vznik nezákonnosti alebo daňového podvodu na strane uvedeného vystaviteľa faktúry. Na uvedené vyjadrenie správca dane v rozhodnutí vôbec nereagoval, nevysporiadal sa s uvedeným podaním žalobcu. 11. Žalobca vo vyjadrení k protokolu správcovi dane deklaroval, že dožiadaním u miestne príslušného správcu dane bol preverený dodávateľ IMKOTEX SK Prešov, s.r.o., resp. jeho konateľ (v čase dodania tovaru) pán Blaško, ktorý potvrdil dodanie tovaru tak ako je deklarovaný na faktúre FV2014005. Okrem toho dodávateľ predložil aj dôkazy - CD nosič so zoznamom adries a opísanie výroby a distribúcie objednaných komodít. Správca dane vo vyrubovacom konaní vôbec nevyhodnotil žalobcom predložené relevantné dôkazy, čím porušil zásadu rovnosti účastníkov konania a najmä zásadu správy daní podľa § 3 ods. 2 prvá a druhá veta, a to v neprospech žalobcu. Zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Podklady z protokolu z daňovej kontroly (zákonne aj nezákonne získané v priebehu daňovej kontroly) a ich nedostatočné vyhodnotenie zo strany správcu dane sa preniesli do ním vydaného rozhodnutia, čím sa rozhodnutie správcu dane stalo nepreskúmateľným a nezákonným. Žalobca v odvolaní poukazoval v časti I. bod 4. odvolania na konanie správcu dane, keď sa nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že postupoval pri zabezpečovaní preverenia dodávateľa IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. v súlade s rozsudkom C-142/11 a C-80/11 Mahagében Kft. - článok 167, článok 168 písm. a), článok 178 písm. a), článok 220 ods. 1 a článok 226 smernice Rady 2006/112 z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Namiesto toho správca dane uvádzal skutočnosti ohľadom iných dodávateľov a odberateľov, o ktorých žalobca nemal povinnosť a ani možnosť získavať informácie, na zabezpečenie ktorých ho v konaní zaväzoval správca dane. V odvolacom konaní sa uvedenou skutočnosťou vôbec žalovaný nezaoberal, pričom práve jemu musí byť známa judikatúra a právna prax, keď daňové subjekty príjmu účinné opatrenia na elimináciu zistenia podvodného konania svojich obchodných partnerov, tak sú zbavené zodpovednosti za takéto konanie. 12. Žalovaný mu neumožnil uplatnenie jeho práv podľa § 45 ods. 1 písm. e) - klásť svedkom a znalcom otázky pri citovanom miestnom zisťovaní, svedeckej výpovedi v nadväznosti na § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku - vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Svedeckú výpoveď, pri ktorej bolo žalobcovi odňaté právo klásť svedkom pri ústnom pojednávaní otázky, je potrebné považovať za dôkaz získaný v rozpore so zákonom a na takýto dôkaz nie je možné prihliadnuť. Uvedené miestne zisťovanie, ktoré bolo v právnom postavení svedeckej výpovede bez prítomnosti zástupcu žalobcu a záver správcu dane je pritom dominantným dôvodom, ktorý obhajuje prenesenie dôkazného bremena na stranu žalobcu a odôvodnenie výroku rozhodnutia správcu dane, ktoré potvrdil žalovaný svojím rozhodnutím č. 101385722/2018 zo dňa 18.07.2018. Žalovaný uprel a nepriznal práva žalobcovi podľa § 45 ods. 1 písm. e) v nadväznosti na písm. f) Daňového poriadku pri vykonávaní svedeckej výpovede, ktorú správca dane označil ako miestne zisťovanie u daňového subjektu Slovenská Grafia a.s., pričom v rozhodnutí č. 101385722/2018 potvrdil nezákonné konanie správcu dane v procese kladenia otázok svedkovi, keďže žalobca nebol upovedomený o konaní takejto svedeckej výpovede. V zákonne spôsobilom rozhodnutí žalovaný mal vrátiť vec z dôvodu nezákonného postupu a pochybení správcovi dane na ďalšie konanie, ale uvedené žalovaný neurobil, ale potvrdil nezákonnosť konania správcu dane, a tým aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia č. 101385722/2018. 13. Žalovaný potvrdením rozhodnutia správcu dane okrem toho zabránil žalobcovi, aby uniesol rozsah dôkazného bremena daňového subjektu, ktorý je daný v § 24 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach. Žalobca nemohol rozsah dôkazného bremena uniesť pochybením žalovaného a správcu dane, pretože nemal priznané práva podľa daňového poriadku pri konaní svedeckej výpovede. Aj preto mal žalovaný napadnuté rozhodnutie správcu dane zrušiť a vrátiť mu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný v rozhodnutí č. 101385722/2018 na strane 5 posledná veta celistvého prvého odseku uvádzal: „Práve naopak odvolávajúci sa mohol využiť svoje právo v zmysle § 23 Daňového poriadku, t.j. nahliadnuť do spisu odvolávajúceho sa, čo nevykonal.“ Žalovaný uvažoval o tom, že žalobca mal využiť nejaké svoje právo, ale pritom sa nezaoberá upretím práva žalobcu na účasti svedeckej výpovedi podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Aj uvedený myšlienkový postup žalovaného je dôkazom neprehľadnosti, nelogickosti a nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia z dôvodov nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia. 14. Žalovaný a správca dane sa neriadili v rozhodnutiach zákonnými ustanoveniami a v rozhodnutiach náležite neodôvodnili, z akých dôkazov pri rozhodovaní vychádzali, neopísali zistený skutkový stav a nevyčerpali všetky právne ustanovenia, ako vo veci rozhodli. Dôvodom nepriznania odpočtu DPH je podľa žalovaného nepreukázanie skutočnosti, že tovar uvedený na faktúre vystavenej spoločnosťou IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. - katalógy - nakúpený tovar na dodávku tovarov a služieb ako platiteľa. Preto správne orgány oboch stupňov nerozhodli správne, že nemôže byť žalobcovi priznané právo na odpočet DPH na vstupe podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, lebo ani správca dane ani žalovaný neodstránili pri svojom rozhodovaní zákonný procesný nedostatok v konaní, keď upreli a nepriznali práva žalobcovi podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku pri vykonávaní svedeckej výpovede. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného spočíva aj v nedostatočnom vyhodnotení odpovede na dožiadanie miestne príslušného správcu dane - Daňového úradu Prešov - kedy žalovanému boli predložené dôkazy o uskutočnení zdaniteľného plnenia medzi dodávateľom IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. a žalobcom s databázou odberateľov distribuovaných katalógov. Žalovaný je oprávnený vykonať v odvolacom konaní úkony, ktoré prvostupňový orgán zákonne nevykonal, ale v danom prípade žalobca uvedené neurobil, nedostatočne odôvodnil vo svojom rozhodnutí zopakovanú (ako správca dane) nedokonalosť vysporiadania sa s faktami a relevantnými dôkazmi predloženými dožadovaným správcom dane - Daňovým úradom Prešov. Žalovaný v rozhodnutí č. 101385722/2018, vo vzťahu k odpovedi Daňového úradu Prešov a pripisovaným dôvodom neuznania odpočítania dane od dodávateľa IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. nedostatočne argumentoval svoju úvahu o tom, aby zabezpečil celkovú presvedčivosť odôvodnenia a závery s prijateľnou zrozumiteľnosťou. 15. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, spis. zn.: 5Sžf/23/2016 a na ustanovenia § 63 ods. 2 a 5, § 74 ods. 2 Daňového poriadku. Počas výkonu daňovej kontroly preukázal, že vynaložil a prijal všetky potrebné rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej činnosti a aby zabránil tomu, že sa ocitne v podozrení správcu dane a žalovaného. Opatrenia, ktoré mohol pri daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní vykonať a ktoré mu daňové orgány umožnili vykonať vykonal, ale na druhej strane žalovaný a správca dane znemožnili žalobcovi právo na účasť na procesnom úkone svedeckej výpovede, a tým, že nemohol v konaní klásť otázky svedkovi, nemohol ani preukazovať úplné vynaloženie starostlivosti a opatrnosti vo svojej podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že v daňovom konaní platí zásada prejednávacia a nie vyhľadávacia, žalovaný a aj správca dane neprejednali vec s dostatočnou minimálnou odbornou starostlivosťou, pretože obmedzili žalobcu na jeho elementárnych právach uvedených v treťom diele daňového poriadku (postup pri daňovej kontrole.) Podľa judikatúry Súdneho dvora, (rozsudky Kittel a Recolta Recycling) subjekty, ktoré príjmu všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe. Správca dane aj žalovaný disponovali informáciami, že žalobca spolupracoval so správcom dane, správca dane vykonal výsluch konateľa dodávateľa žalobcu, ale ani správca dane a ani žalovaný v rozhodnutiach neodôvodnili, aké opatrenia žalobca nemal prijať, z čoho mali vyvodiť, že žalobca nemá nárok, nakoľko nepreukázal oprávnenie na odpočítanie dane od dodávateľa IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. Skutočnosť uvedená v predchádzajúcej vete zakladá oprávnenú obavu žalobcu o tom, že absencia takéhoto odôvodnenia činí rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane nepreskúmateľnými a zmätočnými. III. argumenty žalovaného 16. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2014 vykázal vlastnú daňovú povinnosť v sume 18.172,68 €. Opätovná daňová kontrola bola vykonaná u žalobcu na základe žiadosti Kriminálneho úradu finančnej správy so zameraním na preverenie uskutočnenia zdaniteľného obchodu dodávateľom IMKOTEX SK Prešov, s.r.o., IČO: 36478539, IČ DPH: SK2021636595. Predložená dodávateľská faktúra č. FV20140005 zo dňa 15.05.2014, dátum dodania 15.05.2014 dodávateľa IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. bola za dodané tovary - katalóg TEXTIL 2014 - Neutral, Hauerland a služby - poskytnutie adries, distribúcia katalógov a ich rozvoz v celkovej sume 101.053,20 €, z ktorej si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 16.842,20 €. Preverovaním uskutočneného zdaniteľného obchodu za kontrolované obdobie máj 2014 na základe dožiadania u miestne príslušného správcu dane daňového subjektu IMKOTEX SK Prešov, s.r.o., nebolo preukázané jeho reálne dodanie a uskutočnenie. Výsledkom zisťovania miestne príslušného správcu dane bola skutočnosť, že svedok Dušan Blaško, bývalý konateľ daňového subjektu IMKOTEX SK Prešov, s.r.o., k ekonomickej činnosti za obdobie roka 2014 neposkytol žiadne relevantné vyjadrenie ani doklady, nepreukázal vznik daňovej povinnosti v zmysle faktúr, ktoré mali byť vyhotovené za poskytnutie tovaru a služieb pre žalobcu, neumožnil preveriť požadované skutočnosti, správcovi dane predložil CD nosič, na ktorom bol zoznam 9.000 podnikateľských subjektov, ktorým podľa jeho vyjadrenia boli distribuované katalógy. Svoje tvrdenie, že dotknuté katalógy, ktoré dodal žalobcovi, tlačila spoločnosť REMKA, s.r.o., nevedel tiež preukázať. 17. Z verejne dostupných informácií Obchodného registra SR daňový subjekt IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. bol dňa 13.11.2015 zrušený a vymazaný z obchodného registra na základe rozhodnutia spoločníkov o zrušení obchodnej spoločnosti a jeho právnym nástupcom sa stala spoločnosť offline.sk s.r.o. (zahŕňa 70 zaniknutých spoločností), ktorá následne dňa 20.01.2016 bola zrušená a dňa 28.4.2016 vymazaná z obchodného registra a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Remeda s.r.o. (zahŕňa 32 zaniknutých spoločností), ktorej konateľom je občan rumunskej republiky. Rovnako aj spoločnosť REMKA s.r.o., IČO: 35699990 bola dňa 04.02.2016 na základe rozhodnutia spoločníkov zrušená a dňa 23.02.2016 vymazaná z obchodného registra a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť DANO s.r.o. (zahŕňa 150 zaniknutých spoločností), IČO: 36177725, DIČ: 2020044389, ktorá na základe rozhodnutia spoločníkov bola zrušená dňa 06.10.2017 a vymazaná z obchodného registra dňa 11.04.2018. Právnym nástupcom spoločnosti DANO s.r.o. sa stala spoločnosť Eurotransfer, spol. s r.o. (zahŕňa 127 zaniknutých spoločností), IČO: 31722261, DIČ: 2020504574, ktorej konateľom je občan francúzskej republiky. Spoločnosť Eurotransfer, spol. s r.o. je nekontaktná, so správcom dane nespolupracuje, na adrese sídla zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava nemá svoje označenie, ani poštovú schránku. 18. Dôvody uvedené v žalobe žalobcu sú vo všeobecnej rovine, nepoukazujú na konkrétne porušenia všeobecne záväzných predpisov, nepredložil žiadne nové doklady a dôkazy, o ktorých by správca dane počas kontroly nevedel, žalobca len namietal nezákonnosť napádaného rozhodnutia. Pritom konštatoval, že preukázal reálnosť zdaniteľných obchodov, a preto má nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014. Správca dane v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz použil kontrolné výkazy spoločností IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. a REMKA, s.r.o. za zdaňovacie obdobie máj 2014, z ktorých vyplynulo, že citované spoločnosti medzi sebou nepriznali žiadne obchodné vzťahy. To znamená, ak spoločnosť REMKA s.r.o. nedeklaruje dodanie katalógov spoločnosti IMKOTEX SK Prešov s.r.o., nemohla spoločnosť IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. dodať katalógy žalobcovi, čiže spoločnosti IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH, a preto žalobca nemá právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry dodávateľa IMKOTEX SK Prešov s.r.o. V zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH má platiteľ právo na odpočítanie dane z tovaru alebo služby v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, čo v tomto prípade nevznikla. Pokiaľ žalobca vo svojej žalobe sa odvoláva na niektoré rozsudky Súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora, a nielen uvádzať právne závery uvedené v týchto rozsudkoch, je povinný preukázať, že skutkový stav jeho obchodnej transakcie má prvky konkrétneho rozsudku. Správca dane len na základe predloženia faktúry a ústneho tvrdenia žalobcu nepovažoval za dostatočný dôkaz vecného a reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov dodaných práve dodávateľom uvedeným na faktúre, nebola preukázaná materiálna podstata. 19. Nosnou myšlienkou celej žaloby je len poukazovanie žalobcu na nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa žalobcu spočíva v nesprávnom skutkovom a právnom posúdení veci, ktoré však nikde v odvolaní nie je dostatočne konkretizované a preukázané tak, aby bolo možné na základe súboru objektívnych, presne označených dôkazov posúdiť, v čom podľa žalobcu nesprávne skutkové a právne posúdenie veci spočíva. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením, že správca dane porušil procesno- právny predpis (Daňový poriadok) a hmotno-právny predpis (zákon o DPH), že pri miestnom zisťovaní v spoločnosti Slovenská Grafia a.s. mu neumožnil uplatniť právo odvolávajúceho sa spočívajúce v kladení svedkom a znalcom otázky v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. V tomto prípade treba poukázať na skutočnosť, že správca dane vykonal v spoločnosti Slovenská Grafia a.s., ktorá v mesiaci február 2014 dodala katalógy odvolávajúcemu sa, miestne zisťovanie v zmysle § 35 Daňového poriadku a nie výsluch svedka v zmysle § 25 Daňového priadku. Práve naopak odvolávajúci sa mohol využiť svoje právo v zmysle § 23 Daňového poriadku, t. j. nahliadnuť do spisu odvolávajúceho sa, čo nevykonal. Taktiež tvrdenie žalobcu, že by spoločnosť IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. nepredložila správcovi dane žiadne dôkazy o tom, že spoločnosť REMKA s.r.o. tlačila deklarované katalógy, a ani to nevyplývalo so svedeckej výpovede bývalého konateľa spoločnosti IMKOTEX SK Prešov, s.r.o., považuje žalovaný za irelevantné. Z preverovania miestne príslušného správcu dane spoločnosti IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. a vykonanom ústnom pojednávaní so svedkom S. - bývalým konateľom spoločnosti IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. (zápisnica o ústnom pojednávaní č.102254146/2017 zo dňa 26.10.2017) vyplynulo, že okrem CD nosiča, ktoré obsahovalo tisíce adries podnikateľských subjektov, žiadne iné dôkazy nepredložil. Táto skutočnosť je v zápisnici uvedená v bode - Podstatný obsah listín predložených na nahliadnutie, kde sa uvádza, že neboli predložené. 20. Podľa súčasnej judikatúry Európskeho súdneho dvora, ktorú odcitoval napr. Krajský súd Trenčín vo svojom rozhodnutí spis. zn. 13S/69/2017 zo dňa Ľ7-01-2018, Európsky súdny dvor taktiež vo svojom rozsudku zo dňa 21. júna 2012 v spojených veciach C 80/2011 a C - 142/2011 (Mahagében Kft. a Pétér Dávid) jednoznačne vyslovil právny názor, že správca dane je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe, v tomto prípade žalobcovi, právo odpočítať DPH za poskytnutý tovar z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tento tovar alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti, ale len vtedy, ak správca dane objektívne preukáže, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba, v tomto prípade odvolávajúci sa vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúci nárok na odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Preukazovanie prijatých zdaniteľných obchodov žalobcom, ktorý si z nich uplatňuje právo na odpočítanie dane, je jeho povinnosťou, aj bez vydania výzvy na predloženie dôkazov, pretože musí byť predovšetkým v jeho záujme preukázať všetky skutočnosti, ktoré predložením dokladov tvrdí. Povinnosť predkladať záznamy, doklady, ktoré preukazujú hospodárske, finančné a účtovné prípady a dôkazy, ktoré preukazujú jeho plnenia, vyplýva platiteľovi dane aj z § 45 ods. 1 Daňového poriadku, ktorý bol uvedený aj v oznámení o daňovej kontrole č. 100493197/2017 zo dňa 20.03.2017. Dôkazná povinnosť je na platiteľovi dane, správca dane vedie dokazovanie podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetná služba dodaná, nie je povinný dokazovať jej nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na predložených faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúr. Ak daňovník neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie DPH. 21. Žalobca ako podnikateľský subjekt má byť dostatočne oboznámený so svojimi povinnosťami daňovníka vo vzťahu k správcovi dane, ktoré vyplývajú z daňových zákonov (plnenie daňových povinností je jedna z podstatných podmienok podnikania). Dá sa preto oprávnene očakávať od daňovníka vedomosť o tom, že má v zmysle daňových predpisov preukázať pri daňovej kontrole, že k zdaniteľnému plneniu skutočne došlo a preukázať, kto uvedenú službu skutočne poskytol. Je na úvahe žalobcu, akým spôsobom mal zabezpečiť dôkazy, ktoré by preukázali dodanie služieb osobou uvedenou na faktúrach. Podľa názoru žalovaného, z vykonaných zistení, predložených dokladov a vyjadrení bolo preukázané, že dodávateľ žalobcu, neuskutočnil predmet dane uvedený na faktúrach, nepredložil dôkazné prostriedky o ich realizácii. Dôkazná núdza bola a je na strane žalobcu. Jeho povinnosťou bolo preukázať reálne uskutočnenie všetkých zdaniteľných obchodov. Dôkazné bremeno žalobcu sa týkalo výlučne skutočností, o ktorých musí subjekt uskutočňujúci ekonomickú činnosť ako zdaniteľná osoba vedieť. Zistené skutočnosti a dôkazy preukazujú, že fakturované služby nedodal daňový subjekt IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. uvedený na faktúrach, nevznikla mu daňová povinnosť podľa § 19 zákona č. 222/2004 Z. z., následkom čoho je, že žalobca nemá právo na odpočítanie dane. Správca dane postupoval v zmysle § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pričom v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi chránil záujmy štátu a obci a dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 3 vyššie citovaného zákona hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 22. Podľa predloženého spisového materiálu, správca dane postupoval správne, keď za máj 2014 nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za deklarované služby. Zákon o DPH v § 49 až § 51 stanovuje podmienky, ktoré musí platiteľ splniť, aby mu vzniklo právo na odpočítanie dane. V danom prípade neboli splnené, následkom toho je, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. Bolo zistené a preukázané, že právo na odpočítanie dane bolo uplatnené za účelom neoprávneného čerpania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu SR. Žalovaný nezistil porušenie základných zásad daňového konania správcom dane. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na všetky zistené skutočnosti. Správca dane sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami, ktoré majú význam pre posúdenie rozporných zdaniteľných obchodov a vo vydanom rozhodnutí uviedol zákonné ustanovenia, na základe ktorých dospel v danej veci k správnemu právnemu záveru. V danom prípade správca dane dodržal zásadu ekonomického dosahu právneho úkonu na daň, t.j. hodnotil právne úkony podľa skutočného obsahu. Skutočným obsahom v danom obchodnom prípade bolo iba profitovať na odpočítaní dane z pridanej hodnoty za zdaniteľný obchod, s cieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore s platnou legislatívou. Podľa žalovaného faktúra (vyhotovená v zmysle § 71 až § 74 zákona o DPH je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. Zaúčtovanie faktúr v účtovníctve ešte nie je dôkazom reálneho dodania tovaru a služieb dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. 23. Skutočnosť, že si žalobca splnil povinnosť predložiť doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie, nie je postačujúca na preukázanie reálneho uskutočnenia hospodárskych operácií. Samotná existencia faktúry alebo iného dokladu, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt reálne uskutočnil zdaniteľný obchod a je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Samotná existencia faktúry alebo iného dokladu, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Dôkaz daňovým dokladom je iba formálnym dôkazom, pretože je nepochybné, že podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká, ak je preukázané, že daňová povinnosť pri dodaní tovaru z titulu jeho dodania deklarovanému dodávateľovi vôbec vznikla. Správca dane využil všetky prostriedky procesného inštitútu na zistenie stavu veci v zmysle § 24 Daňového poriadku, pričom dbal, aby skutočnosti boli zistené čo najúplnejšie. 24. V tomto prípade správca dane preverovaním dodávateľa žalobcu spochybnil samotné zdaniteľné plnenie, existencia predmetu zdaniteľného plnenia, pretože správca dane preukázateľne zistil, že plnenie uvedené vo faktúre predloženej žalobcom spoločnosť IMKOTEX SK Prešov s.r.o. nedodala, čiže k zdaniteľným plneniam tak, ako to žalobca deklaroval, nedošlo, žalobca žiadnymi dôkazmi nevyvrátil. Ďalej žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 4Sžf/20/2011. V zmysle § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takéhoto daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Odvolal sa aj na rozsudok Súdneho dvora, napr. vo veciach C-255/02 a C-110/99. Šiesta smernica DPH bráni právu platiteľa dane na odpočet tejto dane zaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie. V daných obchodných transakciách aktivity daňového subjektu nesmerovali k dosiahnutiu cieľa podnikania, t.j. dosiahnutiu zisku, ale k umelému vytvoreniu podmienok na čerpanie daňovej výhody, na zníženie daňovej povinnosti. 25. Správca dane sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami, ktoré majú význam pre posúdenie rozporných zdaniteľných obchodov a vo vydanom rozhodnutí uviedol zákonné ustanovenia, na základe ktorých dospel v danej veci k správnemu právnemu záveru. V danom prípade správca dane dodržal zásadu ekonomického dosahu právneho úkonu na daň, t.j. hodnotil právne úkony podľa skutočného obsahu. Žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako bolo deklarované na sporných faktúrach, a tým nepreukázal ani splnenie zákonom stanovených podmienok na odpočítanie dane. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca pre ľahkú zneužiteľnosť požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Žalobca preukazoval nárok na odpočítanie dane faktúrou, o ktorej pravdivosti správca dane vzhľadom na zistené skutočnosti nadobudol počas vykonaného dokazovania oprávnené pochybnosti. Faktúra, hoci obsahuje všetky formálno-právne náležitosti, je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH použiteľná len vtedy, ak v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Preukázanie tejto skutočnosti je v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku, povinnosťou daňového subjektu a jej splnenie podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov potom hodnotí daňový orgán. IV. verejné vyhlásenie rozsudku 26. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 18.11.2020, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci a súdom boli poučení, že ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. V. Relevantné právne predpisy 27. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 28. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. 29. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 30. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 31. Podľa § 3 ods. 6 prvá veta DP pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. 32. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 33. Podľa § 45 ods. 2 DP kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu (písm. a/), zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly (písm. b/), poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou (písm. c/), predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia (písm. d/), predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (písm. e/), umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom (písm. f/), zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie (písm. g/), umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov (písm. h/). 34. Podľa § 46 ods. 1 DP daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. 35. Podľa § 46 ods. 8 DP zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36. Podľa § 46 ods. 9 DP daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/). 37. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/). 38. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3). 39. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 40. Podľa § 8 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru je dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy. 41. Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu. 42. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi (ods. 1). Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (ods. 2). 43. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 44. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/). 45. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. VI. Posúdenie veci správnym súdom 46. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 101385722/2018 zo dňa 18.07.2018, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9104406/100626037/2018/Širk zo dňa 27.03.2018, na základe ktorého bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014 v sume 16.842,20 €. 47. Z ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. vyplývajú hmotnoprávne podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu boli naozaj dodané konkrétnym platiteľom DPH (t.j. uskutočnenie zdaniteľného plnenia). Na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú bez ďalšieho predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. 48. Obchod je spojovací medzičlánok medzi rôznymi hospodárskymi odvetviami zameranými na uskutočňovanie obehu tovaru. Obchod predstavuje výmenu produktov (statkov, výrobkov, tovaru a služieb) formou kúpy a predaja. Správny súd pri obchodnej činnosti prízvukuje ekonomickú analýzu a zdôvodnenie opodstatnenosti relevantných obchodných transakcií. Vzhľadom na uvedené daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. 49. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených. Avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/ alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House). 50. Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61). Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid).Znakom jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. oprávnené (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013). 51. Súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa preukáže, že platiteľ dane sa svojou participáciou (kúpou) zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy ,ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Bolo na žalobcovi (on mal dôkazné bremeno), aby preukázal, že vynaložil adekvátne úsilie a prijal všetky opatrenia, a ktoré možno od neho rozumne požadovať a ktoré by účinne viedli k tomu, aby nebol súčasťou fiktívneho obchodu, ktorého účelom bolo získať(neoprávnene) nadmerný odpočet DPH (účasti na daňovom podvode). Osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Z toho dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Obchod, o existencií ktorého svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality DPH žalobcom. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by správne orgány od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od iného daňového subjektu (svojho subdodávateľa, resp. odberateľa). Správca dane mal právo preveriť existenciu obchodu, príp. odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení o skutočnom vykonaní deklarovaného zdaniteľného obchodu. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že dodaný tovar aj skutočne bol dodaný tak, ako to deklaroval. Toto však neučinil. 52. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Bratislava vykonal na základe žiadosti Kriminálneho úradu finančnej správy u daňového subjektu opätovnú daňovú kontrolu za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj 2014. Žalobca ako platiteľ dane si uplatnil nárok na odpočítanie DPH z faktúry č. FV20140005 zo dňa 15.05.2014, dátum dodania 15.05.2014 od dodávateľa IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. Uvedená faktúra bola za dodané tovary - katalóg TEXTIL 2014 - Neutral, Hauerland a služby - poskytnutie adries, distribúcia katalógov a ich rozvoz v celkovej sume 101.053,20 €, z ktorej si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 16.842,20 €. Výsledkom daňovej kontroly bol protokol č. 100087041/2018 zo dňa 10.01.2018. 53. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane, súd poznamenáva, že nie je úlohou daňových orgánov odstraňovať rozpory vzniknuté v rámci šetrenia správcu dane, ktorým sa overuje pravdivosť tvrdení žalobcu, ako aj pravdivosť skutočnosti uvedených na dokladoch predložených žalobcom. Je povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z daňových dokladov preukázať relevantnými dôkazmi, že nim uplatnený nárok bol oprávnený. Dôkazná povinnosť správcu dane spočíva až v overení pravdivosti tvrdení daňového subjektu. Pokiaľ daňový subjekt spoľahlivo nepreukáže pravdivosť svojich tvrdení, nemôže mu byť uznané právo na odpočítanie dane. Právo na odpočítanie dane z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Právo na odpočítanie dane teda vzniká len za predpokladu, že tovar bol i skutočne dodaný a dodanie daňovým subjektom náležite preukázané. Pri posudzovaní správnosti daňového priznania sa nemôže vychádzať len z faktúr a iných písomností ale k tomuto účelu musí byť vykonané dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry a písomnosti odrážajú v skutočnosti a či majú i obsahový podklad. Ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemusia byť dostatočným podkladom pre uznanie práva odpočítať daň, ak nie je preukázané, že skutočne k uskutočneniu zdaniteľného obchodu došlo tak, ako je na daňových dokladoch deklarované. Nie je úlohou ani povinnosťou daňových orgánov preukazovať v skutočnosti tvrdené daňovým subjektom, táto povinnosť spočíva len na daňovom subjekte. V danom prípade vznikli v rámci daňovej kontroly u správcu dane dôvodné pochybnosti opravdivosti žalobcom predložených dokladov a o skutočnostiach v týchto dokladoch uvedených. Správca dane umožnil žalobcovi uvedené pochybnosti odstrániť, z dôkazov predložených žalobcom však o odstránení pochybnosti nemožno hovoriť. 54. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v žalobe namietal rovnaké skutočnosti, ktoré namietal už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný sa v rozhodnutí napadnutom žalobou podrobne vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami, svoje závery náležite a zrozumiteľne odôvodnil - aj prečo považoval za nevierohodné dodatočne predložené doklady daňovým subjektom, pričom súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje. Z dôkazov založených v administratívnom spise však vyplýva, že správca dane dôvodne spochybnil existenciu predmetu zdaniteľného plnenia, pretože bolo z hľadiska skutkového stavu zistené, že predmet plnenia uvedený na faktúre nebol vôbec žalobcovi spoločnosťou IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. dodaný. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nepreukázal uskutočnenie materiálneho plnenia takým spôsobom, ako bolo deklarované. Podstatné je, že svedok Dušan Blaško, ako bývalý konateľ daňového subjektu IMKOTEX SK Prešov, s.r.o., k ekonomickej činnosti za obdobie roka 2014 neposkytol žiadne relevantné vyjadrenie ani doklady, nepreukázal vznik daňovej povinnosti v zmysle faktúr, ktoré mali byť vyhotovené za poskytnutie tovaru a služieb pre žalobcu. Svedok tiež neumožnil preveriť požadované skutočnosti. Je síce pravda, že predložil správcovi dane CD nosič, na ktorom bol zoznam 9 000 podnikateľských subjektov, ktorým podľa jeho vyjadrenia boli distribuované katalógy; iné dôkazy však nepredložil. Svedok Blaško nevedel žiadnym spôsobom preukázať ani pôvod katalógov, teda že ich vytlačila spoločnosť REMKA, s.r.o. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplynul aj nedostatok formálne deklarovaného toku tovaru, pretože že spoločnosti IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. a REMKA, s.r.o. za zdaňovacie obdobie máj 2014 medzi sebou nepriznali žiadne obchodné vzťahy. To znamená, ak spoločnosť REMKA s.r.o. nedeklarovala dodanie katalógov spoločnosti IMKOTEX SK Prešov s.r.o., nemohla spoločnosť IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. formálne dodať katalógy žalobcovi, čiže spoločnosti IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH, a preto žalobca nemal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry dodávateľa IMKOTEX SK Prešov s.r.o. Dňa 08.08.2017 bolo vykonané miestne zisťovanie v spoločnosti Slovenská Grafia, a.s., o ktorom bol spísaný úradný záznam č. 1017700352/2017 podľa § 37 ods. 4 Daňového poriadku, kde nešlo o výsluch svedka a teda nebola ani zdokumentovaná v danej súvislosti svedecká výpoveď. Neobstála preto ani námietka žalobcu o porušení jeho procesných práv. 55. Súd nezistil žiadne namietané porušenia zásad daňového konania, daňové orgány vykonali riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom naň kladené náležitosti a je riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 56. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 57. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).