Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/140/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201233 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201233.9 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: M. Š., C. Z. XX, XXX XX C., zastúpená advokátskou kanceláriou Zahoráková & Partners, s.r.o., so sídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava, IČO: 47 232 412, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: v 1. rade P.. D. M., C. V. Z. X, XXXXX S. X, Č., korešpondenčná adresa V. X, XXX XX C., v 2. rade A. M., C. V. X, XXX XX C., obaja zastúpení advokátom JUDr. Karol Spišák, Bajkalská 5/C, 831 04 Bratislava, vedený v registri SAK pod č. 3873, IČO: 30 795 541, v 3. rade P.. S. B., C. K. XX, XXX XX C., v 4. rade P.. Z. B., C. K. XX, XXX XX C., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2018/44509/ KIZ zo dňa 30.05.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Krajský súd v Bratislave žalovanému a ďalším účastníkom konania v 3. a 4. rade právo na náhradu trov konania nepriznáva. Krajský súd v Bratislave priznáva ďalším účastníkom konania v 1. a 2. rade voči žalobkyni právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Lamač č. 2017/751-8861/RUSK/SP/Ko zo dňa 15.12.2017, ako príslušný stavebný úrad I. stupňa (ďalej len „stavebný úrad“) podľa § 117 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zák. č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov, podľa § 2e a § 4 zák. č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov, Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „SP“) v znení neskorších predpisov, stavebníkom P.. D. M. a A. M., obaja bytom V. X, C., bola v spojenom územnom a stavebnom konaní povolená stavba „Rodinný dom - Daniel“ v MČ C. - F., V.. L. na E., na pozemkoch reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX kat. úz. F., podľa projektovej dokumentácie P... B.. Š.R. N., C. XXX, XXX XX C., pre účel bytová stavba - rodinný dom s jednou 5 izbovou jednotkou s označením objektov: SO 101 Rodinný dom, SO 102 Prípojka dažďovej kanalizácie - vsakovacie bloky, SO 103 Prípojka vody - Studňa, SO 104 Prípojka splaškovej kanalizácie - žumpa, SO 105 Prípojka NN (parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX), SO 106 Malá architektúra - oplotenie. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný pod č. OU-BA-OVBP2-2018/44509/KIZ zo dňa 30.05.2018 tak, že napadnuté rozhodnutie zmenil: 1. Na prvej strane rozhodnutia vo výroku prvostupňového napadnutého rozhodnutia v druhom odseku zrušil text v znení: „...v spojenom územnom a stavebnom konaní stavbu rodinného domu, prípojku NN, žumpu, studňu a spevnené plochy s oplotením pozemku pri ul. L. na E. N. C., „Rodinný dom - Daniel“ v MČ Bratislava - Lamač, v blízkosti ul. L. na E., reg. “C“ par. č. XXXX/XXX katastrálne územie F., podľa projektovej dokumentácie P.. B.. Š. N., C. XXX, XXX XX C., pre účel bytová stavba - rodinný dom s jednou 5 izbovou jednotkou s označením objektov: SO 101 Rodinný dom SO 102 Prípojka dažďovej kanalizácie - vsakovacie bloky SO 103 Prípojka vody - Studňa SO 104 Prípojka splaškovej kanalizácie - žumpa SO 105 Prípojka NN (parc. č. XXXX/XXX,XXXX/XXX, XXXX/XXX) SO 106 Malá architektúra - oplotenie a nahradil nasledovným textom: „...v spojenom územnom a stavebnom konaní stavbu rodinného domu, prípojku NN, žumpu, a spevnené plochy s oplotením pozemku pri ul. L. na E. N. C., „Rodinný dom - Daniel" v MČ Bratislava - Lamač, v blízkosti ul. L. na E., reg. "C" par. č. XXXX/XXX katastrálne územie F., podľa projektovej dokumentácie P.. B.. Š. N., C. XXX, XXX XX C., pre účel bytová stavba - rodinný dom s jednou 5 izbovou jednotkou s označením objektov: SO 101 Rodinný dom SO 102 Prípojka dažďovej kanalizácie - vsakovacie bloky SO 103 Prípojka vody SO 104 Prípojka splaškovej kanalizácie - žumpa SO 105 Prípojka NN (parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX) SO 106 Malá architektúra - oplotenie a podľa §§ 37, 39, 39a stavebného zákona v spojení s § 4 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok") vydáva rozhodnutie o umiestnení stavby: SO 103-1 Studňa. Povolenie uvedeného stavebného objektu stavby nie je predmetom prvostupňového rozhodnutia, nakoľko povolenie je v kompetencii špeciálneho stavebného úradu. 2. Na prvej strane rozhodnutia vo výroku prvostupňového napadnutého rozhodnutia v časti Stavba pozostáva: doplnil druhý odsek nasledovným textom: „..., studňa bude umiestnená vo vzdialenosti min. 3 m od pozemku parc. č. XXXX/X, k. ú. F.. “. 3. Na druhej strane rozhodnutia vo výroku prvostupňového napadnutého rozhodnutia v časti Stavba pozostáva: zrušil nasledovný text: „ - dažďové vody budú odvedené do vsakovacích zariadení - vsakovacích tunelov“ a nahradil ho nasledovným textom: „ - dažďová voda zo strechy domu a spevnených plôch bude zvedená do podzemného zásobníka 5 m3 (retenčnej nádrže s prepadom), ktorý bude pokračovať do samostatných odvzdušnených podpovrchových plošných vsakovacích blokov Ronntunel, obalených geotextíliou a štrkom, ktoré budú umiestnené na pozemku stavebníka vo vzdialenosti, min. 9,100 m od pozemku parc. č. XXXX/X, k. ú. F., odkiaľ budú dažďové vody postupne vsakovať do pôdy. “ 4. Na druhej strane prvostupňového napadnutého rozhodnutia v časti Pre umiestnenie stavby stanovil nasledovné podmienky: zrušil text v znení: „stavba sa umiestňuje tak, ako je to zakreslené v podklade kópie z katastrálnej mapy, ktorá je súčasťou tohto rozhodnutia. “ a nahradil ho textom: „ Stavba sa umiestňuje tak, ako je zakreslené v grafickej prílohe na podklade katastrálnej mapy v mierke 1:200, overenej odvolacím orgánom, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia.“ 5. Na druhej strane prvostupňového napadnutého rozhodnutia zrušil text podmienky č. 1 v znení: „ 1. Stavba sa bude realizovať podľa predloženej projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ktorú vypracoval P.. B.. Š. N., C. XXX, XXX XX C., autor, architekt *2112AA* v 02/2016. Projektová dokumentácia tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia. Každá zmena oproti schválenej projektovej dokumentácii musí byť vopred odsúhlasená stavebným úradom.“ a nahradil ho textom: „ 1. Stavba sa bude realizovať podľa predloženej projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ktorú vypracoval P.. B.. Š. N., C. XXX, XXXXX C., autorizovaný architekt *2112AA* v 02/2017 a podľa situačného výkresu č. 01 - koordinačná situácia 02/2017 v mierke 1:200, overeného odvolacím orgánom. Výkres č. 01 - koordinačná situácia 02/2017 v mierke 1:200 overený stavebným úradom sa nahrádza prepracovaným výkresom č. 01 - koordinačná situácia 02/2017 v mierke 1:200, s vyznačením odstupových vzdialeností od susedných nehnuteľností, overeným odvolacím orgánom. V textovej časti projektovej dokumentácie sa pôvodná B. Súhrnná technická správa 02/2017, overená stavebným úradom nahrádza prepracovanou správou: B. Súhrnná technická správa 02/2017, overenou odvolacím orgánom. Prípadné zmeny nesmú byť urobené bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu. Overená projektová dokumentácia v konaní o povolení stavby a prepracovaná projektová dokumentácia sú nedeliteľnou súčasťou rozhodnutia.“ 6. Na štvrtej strane rozhodnutia vo výroku prvostupňového napadnutého rozhodnutia v druhom odseku zrušil text v znení: „Stavebník pred kolaudáciou stavby predloží stavebnému úradu hydrogeologický prieskum. V prípade, že pôda na pozemku stavebníkov nebude dostatočne vsakovať dažďovú vodu, stavebník požiada stavebný úrad o zmenu stavby pred dokončením a predloží zmenu riešenia odvádzania dažďových vôd.“ 7. Na štvrtej strane prvostupňového napadnutého rozhodnutia do podmienky č. 24 doplnil text v znení: „Mestská časť Bratislava - Lamač, súhlasné stanovisko Číslo: OPRaSM-294/2018/Pol.- 1952 zo dňa 5. 3. 2018 k odvádzaniu dažďových vôd z pozemkov reg. „L.“ XXXX/XXX B. XXXX/XXX v k. ú. C. - F.. Dňa 16. 2. 2018 bola na tunajší úrad doručená žiadosť P.. D. M.Ö.K., C. V. X, XXX XX C. vo veci získania stanoviska k odvádzaniu dažďových vôd z pozemkov reg. „L.“ XXXX/XXX B. XXXX/XXX v k. ú. C. F., formou retenčnej nádrže a vsakovacích blokov umiestnených na pozemkoch žiadateľa. MČ Bratislava - Lamač súhlasí s riešením odvodu dažďových vôd formou retenčnej nádrže a vsakovacích blokov v zmysle projektovej dokumentácie pre RD typ MARCO a DANIEL pri dodržaní platnej legislatívy a noriem s nasledujúcimi podmienkami: 1. Vsakovacie bloky budú umiestnené minimálne 3 m od hranice susedného pozemku. 2. Retenčná nádrž a vsakovacie bloky budú použité len na odvod biologicky a chemicky neznečistených vôd z daného pozemku. 3. Retenčná nádrž a vsakovacie bloky budú minimálne takého objemu ako je uvedené v projektovej dokumentácii t.j. pre retenčnú nádrž 5 m3 a pre vsakovacie bloky celkovo 2,4 m3. V prípade, že sa tento objem vsakovacích blokov preukáže ako nepostačujúci budú tieto bloky doplnené o ďalšie časti. 4. Žiadateľ zabezpečí aby zrážkové vody odvedené z pozemku neprenikali na susedné pozemky. V zmysle projektovej dokumentácie sa na daných pozemkoch plánuje aj s vybudovaním studne a žumpy na odvádzanie splaškových vôd. Toto riešenie MČ Lamač môže považovať za dočasné a po dobudovaní verejného vodovodu a kanalizácie na danú lokalitu je žiadateľ povinný sa na tieto siete napojiť.“ 8. Na piatej a šiestej strane prvostupňového napadnutého rozhodnutia zrušil text v znení: „ V konaní boli v zákonnej lehote vznesené námietky účastníkov konania, ktoré podala M. Š., C. Z.X. XX, C., dňa 16.10.2017 - námietky uvádzame v plnom znení: Dovoľujem si požiadať, aby prípojka dažďovej kanalizácie bola riešená akumuláciou zrážkových vôd - aby dažďová voda bola zachytávaná a odvedená do nádrže. V prípade, že technické riešenie nádrže nevyhnutne vyžaduje prepad do vsakovacích blokov, dovoľujem si požiadať, aby bolo s minimálnym prepadom do vsakovacích blokov. Predíde sa tak potenciálnemu zatekaniu - podmáčaniu pozemku parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XXX, ktoré sú v mojom vlastníctve. Zároveň bude môcť stavebník dažďovú vodu využiť ako úžitkovú vodu pre použitie v domácnosti (napr. splachovanie WC). Stavebný úrad uvedeným námietkam vyhovuje. Vyhodnotenie námietky je v odôvodnení tohto rozhodnutia.“ a nahradil ho textom: „ V predmetnom konaní v zákonnej lehote vzniesla dňa 16.10.2017 námietku účastníčka konania M. Š., Z. XX, C., (citované): Vec: Vaše č. 2017/751-6357/RUSK/ozsk/Ko, rodinný dom „Daniel" - námietky a pripomienky v horeuvedenej veci si dovoľujem podať námietku voči riešeniu stavby „Rodinný dom „Daniel" na pozemku XXXX/XXX v k.ú. F. v časti: SO 102 Prípojka dažďovej kanalizácie - vsakovacie bloky. Dovoľujem si požiadať, aby prípojka dažďovej kanalizácie bola riešená akumuláciou zrážkových vôd - aby dažďová voda bola zachytávaná a odvedená do nádrže. V prípade, že technické riešenie nádrže nevyhnutne vyžaduje prepad do vsakovacích blokov, dovoľujem si požiadať, aby bolo s minimálnym prepadom do vsakovacích blokov. Predíde sa tak potenciálnemu zatekaniu - podmáčaniu pozemku parc. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XXX, ktoré sú v mojom vlastníctve. Zároveň bude môcť stavebník dažďovú vodu využiť ako úžitkovú vodu pre použitie v domácnosti (napr. splachovanie WC). Uvedená námietka sa zamieta.“ Časť projektovej dokumentácie pre vydanie stavebného povolenia, ktorá bola doložená v priebehu odvolacieho konania, overí Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky. Predmetné rozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Lamač č.: 2017/751-8861/RUSK/SP/Ko zo dňa 15.12.2017, ktorého ostatné časti ostali nezmenené a v platnosti. II. Žaloba. 3. V zákonnej lehote žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.09.2018 sa žalobkyňa domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2018/44509/KIZ zo dňa 30.05.2018 ktorým bolo zmenené rozhodnutie prvostupňového stavebného úradu. 4. Žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie, ako aj postup správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia za nesprávne a nezákonné z dôvodov, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľne pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 5. Žalobkyňa namieta nesprávne právne posúdenie veci, ktoré spočíva v tom, že odvolací správny orgán použil nesprávnu právnu normu, resp. aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Odvolací správny orgán rozhodol podľa § 59 ods. 2 SP, keď prvostupňové rozhodnutie zmenil v podstatnej časti. Zmena rozhodnutia je vhodná vždy, keď prvostupňový správny orgán nesprávne použil hmotnoprávny predpis alebo oprel svoje rozhodnutie o nedostatočne zistený skutkový stav veci, keď prvostupňový orgán neúplne alebo nesprávne zhodnotil vykonané dôkazy, alebo keď správny orgán prvého stupňa nerešpektoval pri nezmenených skutkových okolnostiach právny názor. Žalobkyňa je názoru, že neboli splnené podmienky na zmenu napadnutého rozhodnutia, nakoľko odvolací organ zmenil prvostupňové rozhodnutie v tak širokom a podstatnom rozsahu, ktorý by bolo potrebné subsumovať pod jeho úplné zrušenie. Žalovaný odvolací orgán v svojom rozhodnutí vyslovil zmenu výrokových častí v takom rozsahu, že mal prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vrátiť na nové konanie. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na výrok odvolacieho orgánu v časti - rozhodnutie o umiestnení stavby: SO 103-1 Studňa s tým, že odvolacie konanie nemá nahrádzať prvostupňové konanie, takže takéto rozhodnutie mal odvolací orgán zrušiť. Keď odvolací orgán dospeje k záveru, že na zistenie materiálnej pravdy je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zruší a vráti mu vec na nové konanie a rozhodnutie. Preto dokazovanie, ktoré odvolací orgán vykonal sa malo uskutočniť na prvostupňovom správnom orgáne v novom konaní. 6. Žalobkyňa namieta skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Podľa názoru žalobkyne, správny orgán v rozhodnutí z hľadiska jeho preskúmateľnosti je povinný subsumovať zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu, pričom nepostačuje len citácia príslušných zákonných ustanovení, ale je potrebné, aby bol vyložený aj obsah týchto ustanovení. Uvedený právny názor žalobkyňa oprela o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžo 11/2013 zo dňa 27.02.2014 podľa ktorého „Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Osobitnú pozornosť treba v odôvodnení venovať tým skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel na náklade inštitútu voľnej úvahy. V týchto spravidla vychádza len zo všeobecného vymedzenia zákonných podmienok len zo všeobecného vymedzenia zákonných podmienok, ktoré zároveň predstavujú hranicu voľnej úvahy. Aj odvolací správny orgán by mal pri formulácii odôvodnenia svojho rozhodnutia dbať na jeho presvedčivosť a náležíte vysvetliť a odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec. Ak správne orgány tieto požiadavky na odôvodnenie svojich rozhodnutí nerešpektujú nespĺňajú v zmysle §250j ods. 2 písm. d/ OSP požiadavku zrozumiteľnosti a preskúmateľnosti. Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť. Nepreskúmateľnosť z „nedostatku dôvodov“ neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. “ Účastník konania z obsahu odôvodnenia nemôže v žiadnom prípade pochopiť vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením, ktoré sa v rozhodnutí nenachádza. Žalobkyňa sa nestotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, nakoľko ju odvolací orgán nepresvedčil a nevenoval sa všetkým namietaným skutočnostiam. V napadnutom rozhodnutí absentujú závery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené, pričom žalobkyňa sa cíti byť ukrátená na svojich procesných právach, keď v priebehu odvolacieho konania správny orgán komunikoval vo veľkej miere iba so stavebníkom a žalobkyňa sa o viacerých skutočnostiach dozvedala iba pri osobnom nahliadnutí do administratívneho spisu, keď napr. nebola informovaná, kedy a akým spôsobom odvolací orgán zaviazal stavebníka na vypracovanie hydrogeologického posúdenia. Odvolací orgán sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal skutočnosťami uvádzanými stavebníkom a s mnohými námietkami žalobkyne sa odvolací orgán v odôvodnení vôbec nezaoberal. Na základe uvedeného má žalobkyňa zato, že nemala rovnoprávne postavenie ako účastník. Žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené. 7. Žalobkyňa namieta nedostatočne zistený skutkový stav, v dôsledku čoho došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu napadnutého rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán nezohľadnil v stavebnom konaní námietku, aby prípojka dažďovej kanalizácie bola riešená akumuláciou zrážkových vôd, aby dažďová voda bola zachytávaná a odvádzaná do nádrže. Ak technické riešenie nádrže nevyhnutne vyžaduje prepad do vsakovacích blokov, žalobkyňa žiadala, aby bol s minimálnym prepadom do vsakovacách blokov, nakoľko sa tak predíde potencionálnemu zatekaniu - podmáčaniu pozemku parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XXX, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa trvala na preskúmaní riešenia odvádzania dažďovej/zrážkovej vody z pozemku stavebníka pred vydaním stavebného povolenia a nie až pred kolaudáciou. Na tomto mieste žalobkyňa poukázala na stavebné povolenie, v ktorom stavebný úrad konštatoval, že rodinný dom je umiestnený vo svahu, zvažujúcom sa smerom od cesty dole k pozemkom žalobkyne, pričom ide o stavbu 3 až 4 rodinných domov, ktoré sú nad pozemkami vo vlastníctve žalobkyne. 8. Žalobkyňa namieta, že stavebný úrad vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia str. 6 uvádza: „Stavebný úrad uvedeným námietkam vyhovuje. Vyhodnotenie námietky je v odôvodnení tohto rozhodnutia.”, avšak v dolnej časti na strane 6 uvádza, že námietke vyhovuje len čiastočne: „Stavebný úrad námietke čiastočne vyhovuje a do výroku tohto rozhodnutia zapracoval podmienku č. 23. Stavebník pred kolaudáciou stavby predloží stavebnému úradu hydrogeologický prieskum. V prípade, že pôda na pozemku stavebníkov nebude dostatočne vsakovať dažďovú vodu, stavebník požiada stavebný úrad o zmenu stavby pred dokončením a predloží zmenu riešenia odvádzania dažďových vôd.” Z podmienky č. 23 však nevzniká pre stavebníka záväzok meniť odvádzanie dažďových vôd, ale iba povinnosť požiadať o zmenu stavby pred dokončením, pričom samotné technické riešenie nie je špecifikované a ani nemôže byť, keďže neexistujú odborné podklady. Stavebný úrad nevyhovel námietke, ale záväzok z nej vyplývajúci presúva do obdobia až pred kolaudáciou, kedy už stavba bude dokončená a podľa projektu bude odvádzanie dažďových/zrážkových vôd už zrealizované formou naprojektovaných vsakovacích blokov. V prípade, že sa pred kolaudáciou zistí, že toto riešenie nie je vhodné, vzniknú škody nielen stavebníkovi. Taktiež budú v pôde nezvratné zmeny spôsobené stavbou vsakovacích blokov a aj po ich odstránení už bude pôda narušená. S touto námietkou sa odvolací orgán zaoberal v tom smere, že zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že námietku odcitoval v plnom znení, ako bola vznesená a povolil stavbu so vsakovacími blokmi pre odvádzanie dažďových/zrážkových vôd do podložia bez predchádzajúceho preskúmania podložia - teda hydrogeologického prieskumu. Podľa žalobkyne, z vecnej logiky mal byť vyhotovený pred spracovaním projektovej dokumentácie a nie pred kolaudáciou. Stavebný úrad nezabezpečil podklady (napr. hydrogeologický posudok) pre rozhodnutie o najlepšom spôsobe odvádzania dažďových/zrážkových vôd z tohto svahovitého územia s nezisteným typom pôdy a jej absorpčnej schopnosti a s nezisteným podložím, s nezabezpečeným odvodom dažďových/zrážkových vôd z existujúcej panelovej cesty bez kanalizácie. Stavebný úrad neriešil, že vsakovacie bloky sú navrhnuté blízko pozemku žalobkyne, čiže voda zo vsakovacích blokov prejde na jej pozemky. Stavebný úrad nevyvrátil vhodnosť riešenia formou akumulačnej nádrže a nezaoberal sa tým, či vsakovacie bloky sú vhodným riešením. Stavebný úrad neskúmal typ pôdy ani podložia, nebral do úvahy sklon pozemkov, v prípade realizácie odvádzania dažďových/splaškových vôd do vsakovacích blokov končiacich blízko hranice pozemkov žalobkyne, čím môže dôjsť k zásadným zmenám vodohospodárskych pomerov v území, čo spôsobí znehodnotenie pozemku vo vlastníctve žalobkyne a to podmáčaním, zatekaním, eróziou pôdy a jej odplavovaním. Žalobkyňa je názoru, ak sa na základe odborných podkladov zistí, že riešenie vsakovacími blokmi je pre toto územie vhodné riešenie, v žiadnom prípade nemôžu byť umiestnené na hranici s pozemkom žalobkyne, ale mali by byť umiestnené na opačnej strane pozemku, bližšie k domu stavebníka, pod žumpou, aby sa zabezpečil odstup od hranice s pozemkom žalobkyne a mali by byť nad studňou. Ak sa prírodná voda z blokov má vrátiť do prírodného režimu, tak má byť čo najbližšie k studni, aby sa v nej využila. Je prirodzenejšie, aby studňa bola pod vsakovacími blokmi, lebo prírodná voda bude podporovať prírodný zdroj podzemnej vody pre studňu a práve čerpanie spodnej vody zo studne urýchli odsávanie vody zo vsakovacích blokov. 9. Žalobkyňa namieta skutočnosť, že stavebný úrad sa nezaoberal ako bude riešené odvádzanie dažďových/zrážkových vôd počas výstavby, keďže stavebné povolenie neurčuje, akým spôsobom budú zachytávané dažďové/zrážkové vody počas výstavby tak, aby vo zvýšenej miere neodtekali na pozemky žalobkyne. Odvolací orgán zaviazal stavebníka k predloženiu hydrogeologického posúdenia, predmetom ktorého bola charakteristika hydrogeologických pomerov v mieste pripravovanej výstavby domu ako aj posúdenie infiltrácie zrážkových vôd zo striech a spevnených plôch do vsaku. Odvolací orgán však opomenul zahrnúť do hydrogeologického posúdenia aj otázky vyplývajúce z námietok žalobkyne, čím by sa mohlo vyriešiť viacero sporných skutočností. Odvolací orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len skonštatoval, že spracovateľ je podľa cit. vyhlášky a zákona odborne spôsobilý a odvolací orgán nie je oprávnený jeho závery spochybňovať. Žalobkyňa však nemá v úmysle spochybňovať závery odborne spôsobilej osoby, avšak odvolací orgán sa mal v odôvodnení rozhodnutia vyjadriť k vypracovanému posudku ako i k námietkam žalobkyne a vyhodnotiť túto situáciu a vysporiadať sa so spornými bodmi uvedenými v odvolaní. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazuje na rozpor skutočností uvádzaných v posudku, v ktorom uvádza vsakovanie zo strechy domu a spevnených plôch a v závere sa hodnotí len voda zo strechy (voda zo strechy je od vody zo spevnených plôch kvalitatívne odlišná). 10. Žalobkyňa namieta nezabezpečenie dostatočných podkladov pre posúdenie vplyvu stavby studne, ktorú stavebný úrad povolil v blízkosti pozemku žalobkyne. V dôsledku uvedeného, na pozemku žalobkyne môže pravdepodobne dôjsť k zníženiu hladiny podzemnej vody, čím na jej pozemku bude obmedzená výdatnosť vody (bude málo vody alebo nebude mať vodu vôbec). V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že správny orgán nekonal v zmysle zákona o vodách, keďže studňa je vodná stavba a mala by mať samostatné povoľovacie konanie. V prípade pochybností, preto mal stavebný úrad osloviť príslušný organ vodnej štátnej správy, aby povedal čo sú vodné stavby ktoré vyžadujú samostatné konanie a povolenie, a čo nie sú vodné stavby ktoré môžu byť povolené súčasne so stavbou rodinného domu. Žalobkyňa si je vedomá, že neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by určoval stavebníkovi v akom množstve má hospodáriť s vodou, avšak platí, že pokiaľ sa buduje studňa v lokalite, kde sú jestvujúce studne, odberom vody z novovybudovanej studne sa nesmie narušiť ich výdatnosť. Odvolací orgán nepostupoval procesne správne, keď vo výrokovej časti svojho rozhodnutia, zmenou povolil umiestnenie stavby: SO 103-1 Studňa. Uvedené povolenie nie je predmetom odvolacieho konania a nemôže byť zmenou prvostupňového rozhodnutia bez relevantných podkladov, ktoré sú potrebné k takémuto konaniu a rozhodnutiu. 11. Žalobkyňa ďalej namietala skutočnosť, že zo stavebného povolenia nie je zrejmé, ako je vyriešené odvedenie dažďových/zrážkových vôd z hornej časti pozemku stavebníka pri terajšej panelovej ceste, kým nebude vybudovaná komunikácia C2 podľa Územného plánu zóny Zečák (tento stav môže trvať celé roky, keďže nie je jasné kedy sa C2 bude stavať). Táto horná časť pozemku je o rozmeroch cca 17m x cca 6 až 7 m, pričom v rozhodnutí nie je uvedené, ako bude táto plocha upravená napr. vybetónovaním (keďže príjazd k parkovacím miestam domu má byť spevnená plocha) a teda aj z tejto plochy pôjde spádom na pozemok žalobkyne ďalšia voda z panelovej cesty, keďže existujúca panelová cesta nie je odkanalizovaná. S touto námietkou sa správne orgány nezaoberali vôbec. 12. S poukazom na nesprávne skutkové zistenia, žalobkyňa ďalej uviedla, že odvolací orgán sa nezaoberal s § 58 ods. 2 SZ, týkajúceho sa preukázania vlastníckeho alebo iného práva k pozemku, keďže je rozpor vo výrokovej časti rozhodnutia a v jeho odôvodnení, kde sa ako vlastník uvádza iba A. M.. 13. Žalobkyňa namieta, že správne orgány dostatočne nevyhodnotili súlad s územným plánom a odvolací orgán iba kopíroval prvostupňové rozhodnutie. Odvolací orgán spravil chybu v bode 20 stavebného povolenia, kde malo byť správne uvedené, že stavba bude dokončená do dvoch rokov od začatia nie od právoplatnosti a taktiež neprihliadal ani na skutočnosti vyššie uvedené v dôsledku ktorých môže dôjsť k trvalému obmedzeniu susedného pozemku na vymedzený účel, t.j., že žalobkyňa by bola obmedzená vo svojom investičnom zámere, budúcej stavby, čo je neprípustné. Vlastník susedného pozemku musí umiestniť a zrealizovať stavbu tak aby nad mieru primeranú zákonom neobmedzil druhého stavebníka pri realizácii jeho stavby. 14. Žalobkyňa citovala ust. § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 SP a má zato, že správne orgány neobjasnili a nezaoberali sa dôvodmi tak, ako namietala počas celého konania na prvostupňovom a druhostupňovom správnom orgáne, preto došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie zrušiť. III. Vyjadrenie žalovaného. 15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 14.11.2018 s tým, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 16. Žalovaný poukázal na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Mestskej časti Bratislava - Lamač, ktorý ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím č. 2017/751-8861/RUSK/SP/Ko zo dňa 15.12.2017 v spojenom územnom a stavebnom konaní povolil stavbu: „ Rodinný dom - Daniel", prípojku NN, žumpu, studňu a spevnené plochy s oplotením pozemku pri ul. L. na E. N. C., na pozemku pare. č. XXXX/XXX, k. ú. F., pre stavebníkov D. M. a A. M., bytom V. X, C., v členení stavby na stavebné objekty: SO 101 Rodinný dom SO 102 Prípojka dažďovej kanalizácie - vsakovacie bloky SO 103 Prípojka vody - Studňa SO 104 Prípojka splaškovej kanalizácie - žumpa SO 105 Prípojka NN (pare. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX) SO 106 Malá architektúra - oplotenie, podľa projektovej dokumentácie, ktorú vypracoval P.. B.. Š. N., C. XXX, XXX XX C. -*2112AA* 02/2017. Pre realizáciu stavby určil stavebný úrad podmienky a zároveň určil stavebníkom povinnosť rešpektovať podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. Žalobkyňa proti predmetnému rozhodnutiu v stanovenej lehote podala odvolanie, v ktorom vyjadrila nesúhlas s určenými podmienkami pre realizáciu stavby, keďže stavebný úrad nevyhovel jej námietke vznesenej v konaní. 17. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky ako príslušný odvolací orgán, preskúmal predložený spisový materiál a napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu s príslušnými právnymi predpismi, najmä s príslušnými ustanoveniami SZ, SP a pre potreby odvolacieho konania uskutočnil na tvári miesta dňa 06.04.2018 miestne šetrenie. Po doplnení spisového materiálu dospel odvolací správny orgán k záveru, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie je potrebné vo vzťahu k ust. § 59 ods. 1 prvá veta SP zmeniť tak, aby bolo v súlade s právnymi predpismi. 18. Odvolací správny orgán v konaní a rozhodovaní prvostupňového stavebného úradu nezistil také porušenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov, ktoré by odôvodňovalo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky po zvážení všetkých skutočností, podmienok a požiadaviek vyplývajúcich z platných právnych predpisov zistil dôvody pre zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle § 59 ods. 1 SP zistené chyby odstránil zmenou napadnutého prvostupňového rozhodnutia v časti výroku a podmienok napadnutého prvostupňového rozhodnutia a zmenou projektovej dokumentácie - nahradením výkresu č. 01 a súhrnnej technickej správy, doplnením hydrogeologického posudku, vrátane doplnenia grafickej prílohy rozhodnutia na podklade katastrálnej mapy v mierke 1:200 s vyznačením umiestnenia stavby. 19. Pokiaľ ide o námietky uvedené v žalobe, žalovaný uviedol, že sú totožné s námietkami vznesené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, s týmito sa odvolací orgán vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia č. OU-BA-OVBP2-2018/44509/K1Z zo dňa 30.05.2018. Žalovaný zotrváva na svojom stanovisku k námietkam, na svojom právnom názore uvedenom rozhodnutí a preto v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie svojho rozhodnutia. IV. Vyjadrenie ďalších účastníkov v 1. a 2. rade. 20. Pribratí ďalší účastníci v 1. a 2. rade sa k žalobe vyjadrili podaním doručeným súdu elektronicky dňa 22.01.2019 s tým, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a ďalším účastníkom priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. 21. K námietke nesprávneho právneho posúdenia sa vyjadrili s tým, že o nesprávne právne posúdenie ide v prípade, ak orgán verejnej správy použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, alebo právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Žalobkyňa vôbec neuvádza, o ktorú konkrétnu situáciu z vyššie uvedených prípadov ide v napadnutom rozhodnutí. Žalobkyňa sa iba domnieva, že neboli splnené podmienky na zmenu napadnutého rozhodnutia a preto malo dôjsť k jeho zrušeniu. Správny poriadok stanovuje jedinú podmienku, kedy má odvolací orgán zrušiť prvostupňové rozhodnutie, a to vtedy, keď je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Správny poriadok pri rozhodovaní o opravnom prostriedku kladie dôraz na účelnosť a hospodárnosť konania, preto ďalším účastníkom nie je zrejmé, z čoho žalobkyňa vyvodila, že podmienky na zmenu rozhodnutia neboli splnené. Nesprávne právne posúdenie veci je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy iba vtedy, ak jeho následkom je nezákonné rozhodnutie, tzn., že nesprávne právne posúdenie malo rozhodujúci vplyv na vadu rozhodnutia správneho orgánu, o čo však nejde v prejednávanej veci. 22. Podľa názoru ďalších účastníkov, rozsah zmeny výrokových častí nie je ukazovateľom pre posúdenie, či je možné vykonať zmenu prvostupňového rozhodnutia alebo je treba napadnuté rozhodnutie zrušiť. Uvedené sa týka zmeny rozhodnutia o povolení SO Studňa, preto odvolací orgán konal správne, keď napadnuté rozhodnutie v tejto časti zmenil tak, že zrušil rozhodnutie o povolení stavby studne a ponechal iba rozhodnutie o umiestnení uvedenej stavby, pretože povolenie vodnej stavby je v kompetencii iného ako všeobecného stavebného úradu. 23. K tvrdeniu žalobkyne, že keď odvolací orgán dospeje k záveru, že na zistenie materiálnej pravdy je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, rozhodnutie správneho orgánu zruší a vec mu vráti na nové konanie a rozhodnutie, ďalší účastníci uviedli, že takéto tvrdenie nemá oporu v platných právnych predpisoch. Práve v zmysle § 60a SP sa „ustanovenia prvej až tretej časti primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní", pričom v tretej časti SP sa nachádzajú ustanovenia týkajúce sa podkladu rozhodnutia, aj dokazovania. Teda odvolací orgán má kompetencie vykonať ďalšie dokazovanie potrebné pre vydanie rozhodnutia a potreba vykonania ďalšieho dokazovania nie je automaticky dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Opačný postup by bol v rozpore s princípom hospodárnosti. Preto odvolacie konanie nenahrádzalo prvostupňové konanie a odvolací orgán postupoval v rámci jeho zákonných kompetencií, pričom v súlade so zásadou hospodárnosti odstránil vady prvostupňového rozhodnutia. Účelom odvolacieho konania totiž má byť vydanie rozhodnutia súladného s právnymi predpismi, pričom nie je podstatné, či sa to dosiahne zmenou alebo zrušením rozhodnutia. Ďalší účastníci sú toho názoru, že napadnuté rozhodnutie netrpí vadou nesprávneho právneho posúdenia, preto uvedená námietka nie je opodstatnená. 24. K námietke nepreskúmateľnosti a nedostatočného odôvodnenia ďalší účastníci uviedli, že odvolací správny orgán sa na stranách 11 - 13 svojho rozhodnutia rozsiahlo a zrozumiteľne vysporiadal s námietkami vznesenými žalobkyňou počas administratívneho konania, ako aj s dokladmi predloženými stavebníkmi počas odvolacieho konania a svoje rozhodnutie náležíte odôvodnil. Odvolací orgán na strane 17 svojho rozhodnutia v poslednom odseku pred poučením vysvetlil, z akého dôvodu napadnuté rozhodnutie stavebného úradu zmenil, prečo ho nezrušil a nevrátil prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodnutie. Ďalší účastníci s poukazom na citáciu ust. § 47 ods. 3 SP konštatovali, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky zákonné náležitosti, pričom zákon nestanovuje, že by mal orgán verejnej správy v rozhodnutí výslovne uvádzať, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené a ich právny význam. 25. K námietke ukracovania žalobkyne na jej právach, podľa vyjadrenia ďalších účastníkov nemá podklad v skutkovom stave ani v priebehu administratívnych konaní, pretože z administratívneho spisu jasne vyplýva, že žalobkyni bolo umožnené nahliadnuť do spisu vždy, keď o to požiadala. Správny orgán nad rámec svojich povinností zasielal, na základe žiadostí žalobkyne oznámenia nielen poštovou prepravou, ale aj elektronicky, stavebníci zaslali dňa 24.04.2018 správnemu orgánu aj žalobkyni hydrogeologický posudok spolu s odborným vyjadrením k odvolaniu žalobkyne, pričom práve žalobkyňa sa k uvedeným podkladom vyjadrila až podaniami zo dňa 26.05.2018 a zo dňa 27.05.2018 a odvolací orgán vydal napadnuté rozhodnutie až po doručení týchto vyjadrení, dňa 31.05.2018. Na základe uvedeného, podľa názoru ďalších účastníkov, objektívne nie je možné konštatovať, že žalobkyňa nemala rovnoprávne postavenie účastníka konania, pričom zo žiadneho ustanovenia platných právnych predpisov nevyplýva orgánom verejnej správy povinnosť informovať účastníka konania o každej listine, ktorá pribudne do administratívneho spisu (na tieto účely slúži inštitút nahliadania do spisu ktorý žalobkyňa plne využívala). 26. Ďalší účastníci konštatovali, že žalobkyňa len všeobecne uvádza, že správny orgán sa nevysporiadal s mnohými jej námietkami, preto ak nie sú uvedené konkrétne námietky s ktorými sa správny orgán údajne nevysporiadal, nie je možné sa k takejto námietke vyjadriť. 27. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu, k prípojke dažďovej kanalizácie - vsakovacie bloky, keď s niektorými námietkami žalobkyne sa správny orgán nedostatočne zaoberal, resp. sa nezaoberal vôbec, žalobkyňa neuvádza, v čom má spočívať nesprávne právne posúdenie. Námietka týkajúca sa odvádzania dažďovej vody do vsakovacích blokov bola vyriešená po podaní odvolania tým, že pred vsakovacie bloky bola umiestnená retenčná nádrž a vsakovacie bloky boli posunuté ďalej od pozemku žalobkyne, pričom v odvolacom konaní bol do administratívneho spisu doplnený hydrogeologický posudok a odborné posúdenie, ktorými bola potvrdená správnosť tohto technického riešenia. Uvedené skutočnosti vyplývajú z administratívnych spisov aj z rozhodnutia žalovaného. V konečnom dôsledku sama žalobkyňa vo svojich vyjadreniach uvádza, že jej pracovníci stavebného úradu vysvetlili, že akumulačná nádrž, ktorej sa tak urputne dožaduje, musí byť s prepadom do vsakovacích blokov. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa sa dožaduje riešenia, ktoré nie je technicky podložené a je otázne, či je vôbec technicky možné. 28. K námietke z obavy potencionálneho zatekania - podmáčania pozemku žalobkyne, ďalší účastníci uviedli, že táto opakovaná obava nie je podložená žiadnym odborným stanoviskom a žalobkyňa taktiež nepreukázala, že by mala odbornú kvalifikáciu na vynášanie takýchto úsudkov. Je na dotknutých účastníkoch konania, aby svoje tvrdenia aj hodnoverne preukázali, v opačnom prípade neostáva správnym orgánom nič iné, len nepodložené námietky zamietnuť. Ďalší účastníci dali do pozornosti správneho súdu, že sama žalobkyňa vyslovene uvádza, že ide iba o potenciálnu hrozbu, pričom v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v prípade vzniku akejkoľvek škody sa môže poškodený voči škodcovi domáhať náhrady škody v zmysle Občianskeho zákonníka. Zároveň ďalší účastníci uviedli, že k žiadnemu podmáčaniu pozemkov žalobkyne dosiaľ nedošlo. 29. K tvrdeniu žalobkyne, že ide o stavbu 3 až 4 rodinných domov, ďalší účastníci konštatovali, že predmetom napadnutých rozhodnutí je povolenie stavby jedného rodinného domu, preto žaloba nemôže smerovať nad rozsah napadnutých rozhodnutí. 30. K námietke nesúladu výrokovej časti a odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu vyhodnotenia námietky žalobkyne vo veci hydrogeologického prieskumu pred kolaudáciou stavby, tento nedostatok odstránil odvolací orgán, preto je uvedená námietka bezpredmetná. 31. Ďalší účastníci poukázali na skutočnosť, že v odvolacom konaní stavebníci doložili hydrogeologický posudok, ktorého predmetom bolo posúdenie prípadného vplyvu vsakovania dažďových vôd na kvalitu podzemných vôd v predmetnej oblasti, ako aj posúdenie možnosti likvidácie dažďových vôd infiltráciou do horninového prostredia pomocou navrhnutého vsakovacieho systému. V závere posudku je konštatované, že „navrhovaný systém odvodnenia zrážkových vôd pre posudzovaný RD v Bratislave garantuje zabezpečenie spoľahlivej infiltrácie zrážkových vôd, kde sa prakticky celý objem zrážky dostane do nenasýtenej zóny horninového prostredia a postupne vsakuje“. Týmto posudkom, ktorý vychádzal z inžiniersko-geologického prieskumu danej oblasti vyhotoveného Q.. Z. Š., ktorým sa zistilo zloženie podložia povoľovaných stavieb, boli rozptýlené všetky obavy žalobkyne z prenikania zrážkovej vody zo vsakovacích blokov na jej pozemky. Preto námietka žalobkyne, že stavebný úrad neskúmal typ podložia, nie je pravdivá ani opodstatnená. 32. V ďalšom sa ďalší účastníci vyjadrili k skutkovému stavu s tým, že z pôvodného projektu stavebníkov, ako aj z pozmeneného projektu po odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu vyplýva, že vsakovacie bloky (RONN tunel) boli navrhnuté v mieste dostatočne vzdialenom od pozemku žalobkyne, ako prejav ústretovosti zo strany stavebníkov. Tak, ako konajúce orgány verejnej správy, aj ďalší účastníci sú toho názoru, že účastník konania nemôže stavebníkovi diktovať umiestnenie stavieb na pozemku stavebníka, ak navrhnuté umiestnenie stavieb je v súlade s právnymi predpismi a projekt vypracovala odborne spôsobilá osoba. A okrem toho, umiestnenie vsakovacích blokov nad studňou so zámerom, aby zrážková voda dopĺňala vodu v studni by nemalo žiaden význam, pretože „voda sa do studne bude dopĺňať z hlbokých horizontov podzemných vôd, vsakovaná voda nebude mať žiaden vplyv na dopĺňanie zásob podzemnej vody v studni". 33. K námietke, že stavebný úrad sa nezaoberal ako bude riešené odvádzanie dažďových/ zrážkových vôd počas výstavby, ďalší účastníci uviedli, že takéto tvrdenie žalobkyne nie je pravdivé. Stavebný úrad už v svojom prvostupňovom rozhodnutí v bode 13. uviedol, že „stavebník je povinný dbať na to, aby pri realizácii stavby neboli spôsobené škody na cudzích nehnuteľnostiach a majetku. V prípade, že dôjde k spôsobeniu škôd na cudzích nehnuteľnostiach, je stavebník povinný ich na vlastné náklady odstrániť.“ 34. K námietke, že odvolací orgán opomenul zahrnúť do hydrogeologického posúdenia aj otázky vyplývajúce z námietok žalobkyne, ďalší účastníci uviedli, že žalobkyňa neuviedla, ktoré konkrétne jej námietky neboli v posudku, resp. odbornom stanovisku Z.. Z. B. zo dňa 20.04.2018 zodpovedané. Pričom v závere hydrogeologického posudku, ktorý ďalší účastníci v tomto svojom vyjadrení už citovali, je uvedené, že boli námietky žalobkyne zodpovedané a obavy z presakovania zrážkových vôd na pozemky žalobkyne rozptýlené. 35. K námietke nezrovnalosti, že v závere posudku sa hodnotí len zrážková voda zo strechy, ďalší účastníci konštatovali, že takéto tvrdenie žalobkyne sa nezakladá na pravde, pretože v závere hydrogeologického posudku vypracovaného Q.. A. B. dňa 18.04.2018 sa hodnotí zrážková voda komplexne a nielen zrážková voda zo strechy. 36. K námietke nezodpovedanej námietky žalobkyne týkajúcej sa odvádzania zrážkových vôd z hornej časti pozemku stavebníkov pri terajšej panelovej ceste, ďalší účastníci uviedli, že odvádzanie zrážkových vôd je riešené komplexne pomocou vsakovacích blokov, ktoré riešenie bolo navrhnuté odborne spôsobilou osobou a jeho správnosť bola odsúhlasená certifikovanými hydrogeológmi (Q.. A. B., Z.. Z. B.). 37. K námietke, že neboli zabezpečené dostatočné podklady pre posúdenie vplyvu studne, keď môže dôjsť k zníženiu hladiny podzemnej vody, že studňa je vodná stavba a mala mať samostatné povoľovacie konanie, že stavebný úrad nepovolil odber podzemnej vody a že odvolací orgán nepostupoval správne, keď povolil umiestnenie stavby SO 103-1 Studňa, ďalší účastníci poukázali a citovali ust. § 42 ods. 5 SZ, v zmysle ktorého „V odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Stavebný úrad je povinný účastníkov konania na to upozorniť v oznámení o začatí územného konania.“ V tejto súvislosti uviedli, že námietky žalobkyne uplatnené dňa 16.10.2017 sa týkali iba vsakovacích blokov, pričom žalobkyňa ako účastníčka konania bola poučená, že na námietky, ktoré nebudú uplatnené v stanovenej lehote sa nebude prihliadať. Na uvedené poukázal aj odvolací správny orgán v svojom rozhodnutí. 38. Ďalší účastníci poukázali na skutočnosť, s ktorou sa zaoberali aj správne orgány v administratívnom konaní a to, že v dotknutej oblasti sa plánuje vybudovanie verejného vodovodu a kanalizácie a po realizácii je stavebník povinný sa na tieto siete pripojiť. Zároveň ďalší účastníci ako stavebníci, iniciovali vybudovanie dočasnej vodovodnej prípojky, ktorá je už ako celok dokončená (Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. uskutočnila už montáž domového vodomeru), preto využívanie zásobovania vodou zo studne bude minimálne (polievanie) alebo žiadne, teda ohrozenie výdatnosti studní v budúcnosti vybudovaných na pozemkoch žalobcu skutočne nehrozí. 39. K námietke neposúdenia vplyvu studne - povolenie na osobitné užívanie vôd v zmysle § 21 písm. b) bod 1. zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „vodný zákon“) je potrebné v súlade s § 21 ods. 2 vodného zákona vydať pred vydaním stavebného povolenia na vodnú stavbu alebo súčasne so stavebným povolením v spoločnom konaní, ak nejde o existujúcu vodnú stavbu alebo povolenú vodnú stavbu. V zmysle § 26 ods. 3 vodného zákona „Pri vodných stavbách má orgán štátnej vodnej správy pôsobnosť stavebného úradu podľa osobitného predpisu s výnimkou pôsobnosti vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia.“ Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že námietky žalobkyne týkajúce sa SO Studňa, nemajú podklad v platných právnych predpisoch, pretože odvolací orgán opravil rozhodnutie prvostupňového stavebného úradu, keď stavebné povolenie k SO Studňa zrušil a ponechal iba rozhodnutie na umiestnenie stavby SO 103-1 Studňa, t.j. územné rozhodnutie (v súlade s § 26 ods. 3 vodného zákona), pričom k SO 103-1 Studňa nie je k dnešnému dňu vydané stavebné povolenie. 40. K námietke týkajúcej sa rozporu výrokovej časti a odôvodnenia (pravdepodobne) rozhodnutia žalovaného, vo vzťahu k preukázaniu vlastníckeho práva k pozemku, ďalší účastníci uviedli, že je nezrozumiteľná. Stavebníkom dotknutej stavby sú D. a A. M.Ö.K., vlastníkom pozemku je len jeden z týchto stavebníkov, čo v žiadnom prípade nepredstavuje prekážku spojeného územného a stavebného konania. 41. K námietke nedostatočného vyhodnotenia súladu s územným plánom ďalší účastníci uviedli, že žalobkyňa neuviedla v čom má pochybenie spočívať, pričom stavebný úrad štandardne pred vydaním rozhodnutia preverí súlad navrhovanej stavby s územným plánom, avšak osobitné rozhodnutie o tom nevydáva. Ak má žalobkyňa za to, že stavba nie je v súlade s územným plánom je povinná svoje tvrdenie preukázať. 42. V ďalšom sa ďalší účastníci vyjadrili k tvrdeniu žalobkyne ktorá uviedla, že realizáciou stavby, ktorej povolenie je predmetom napadnutých rozhodnutí, bude ohrozený jej investičný zámer, ďalší účastníci (ako vlastníci susedných nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne) uviedli, že do dnešného dňa neboli ako účastníci územného alebo stavebného konania oboznámení so žiadnou výstavbou na pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne. 43. Ďalší účastníci poukázali, že žalobkyňa uvádza len všeobecné a nekonkrétne dôvody a tvrdí, že správne orgány neobjasnili a nezaoberali sa dôvodmi ktoré namietala. Z administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány sa vysporiadali so všetkými námietkami žalobkyne a rozhodnutie žalovaného obsahuje zrozumiteľné a vyčerpávajúce odôvodnenie. Ďalší účastníci sa snažili žalobkyni v priebehu celého administratívneho konania vyjsť v ústrety, absolvovali osobné stretnutie, zriadili retenčnú nádrž naprojektovanú pred vsakovacími blokmi, vsakovacie bloky posunuli ďalej od hranice pozemku žalobkyne, avšak žalobkyňa nesúhlasí ani s prepracovaným projektom, a to ani po predložení hydrogeologického posudku a odborného vyjadrenia, ktoré kladne zhodnotili navrhované riešenie odvádzania zrážkových vôd. Napriek tomu, že dokumenty boli vypracované odborne spôsobilými osobami, žalobkyňa ich považuje za neprofesionálne, pretože sa nestotožňuje s obsahom ani závermi týchto posudkov. 44. V podaní zo 07.10.2019 ďalší účastníci poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave pod sp.zn. 1S/115/2018 zo dňa 12.09.2019, ktorým správny súd žalobu zamietol. Ide o skutkovo obdobnú vec, v ktorej sa rovnako žalobkyňa domáha zrušenia rozhodnutia stavebného úradu, ktorým bola povolená stavba rodinného domu, prípojky NN, žumpy a spevnených plôch s oplotením pozemku, rovnako pre stavebníkov D. B. A. M., ktorý je susedným pozemkom k pozemku, ku ktorému sa vedie spojené územné a stavebné konanie, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu. V. Replika žalobkyne. 45. Žalobkyňa priamo, bez intervencie svojho právneho zástupcu, podaním zo dňa 09.10.2019 elektronicky doručila súdu doplnenie žaloby o nové skutočnosti a návrh na vykonanie dokazovania. 46. Žalobkyňa poukázala na rovnaký projekt toho istého stavebníka, ktorý sa realizuje na susednom pozemku - dom A, z ktorého je zrejmé, ako sa bude realizovať stavba domu Daniel, preto navrhla obhliadku, miestne zisťovanie, pre získanie objektívneho pohľadu. V prípade, že sa súd nestotožní s oprávnenou obavou, že stavebníkom zvolené riešenie odvodu dažďových vôd (vsaky 30 cm od pozemku žalobkyne) je nedostatočné a nevhodné v tomto podloží a teréne, ako aj z ohľadom na nové skutočnosti (napr. stavebník pri stavbe bude meniť terén navážkou), žalobkyňa navrhla k tejto otázke výsluch odborníkov z oblasti hydrogeológie, geológie, odborníka zo Slovenského vodohospodárskeho podniku a atď.. Vzhľadom na rovnaký projekt na susednom pozemku - dom A, na ktorom sa robia terénne úpravy, ktorými sa podstatne mení vzhľad prostredia aj odtokové pomery, ako aj statické vlastnosti terénu, žalobkyňa navrhla výsluch statika a z dôvodu navýšenia terénu aj odborníka na svetlotechniku. 47. Žalobkyňa uviedla, že odvolací orgán nemá nahrádzať prvostupňové konanie. Keď odvolací orgán dospeje k záveru, že na zistenie materiálnej pravdy je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zruší a vráti mu vec na nové konanie a rozhodnutie. Žalobkyňa uviedla, že odvolací orgán zaviazal stavebníka doložiť hydrogeologický posudok, pričom takéto dokazovanie sa malo uskutočniť na stavebnom úrade a odvolací orgán neoprávnene zmenil hydrogeologický prieskum, na hydrogeologický posudok. Na takýto postup nemal odvolací orgán oprávnenie a postupoval v hrubom rozpore s návrhom Územného plánu Zečák, podľa ktorého stavebný úrad a MČ Lamač postupujú. V návrhu Územného plánu Zečák je výslovne uvedené, že pre riešenie odvodu dažďových vôd musí byť na pozemku stavebníka hydrogeologický prieskum. V zmysle uvedeného odvolací orgán nepravdivo uvádza v svojom rozhodnutí, že navrhovaná stavba je v súlade s územným plánom. 48. Žalobkyňa v ďalšom uviedla nové skutočnosti a to vo vzťahu k susednému pozemku na ktorom sa realizuje rovnaký projekt - dom A tým istým stavebníkom (prvý zo štyroch projektov s rovnakými domami), s projektom toho istého architekta P.. Á.. Š. N.. Pri tomto projekte stavebník na vyrovnanie terénu robí navážku vo výške min. 4 m, čím úplne mení podmienky pre použitie a umiestnenie vsakov, čím stavebníkom doložený hydrogeologický posudok nie je možné vôbec použiť. Ďalšou novou skutočnosťou je, že podľa stanoviska stavebného úradu z „Oznámenia o výsledku štátneho stavebného dohľadu z 01.08.2019 č. 2019/677- 5318/OUKSP/ŠSD/De je retenčná nádrž vodnou stavbou a odvolací orgán zámerne túto stavbu, ktorú má stavebník v projekte, schválil a neriešil ju ako vodnú stavbu a aj preto je potrebné rozhodnutie odvolacieho orgánu považovať za nezákonné. Ako novú skutočnosť žalobkyňa uviedla, že stavebník a jeho architekt zámerne nepravdivo v projekte uvádzajú zastavanú plochu 100,2 m2, pričom v skutočnosti je zastavaná plocha minimálne 153 m2, ako vyplýva z projektu, ktorý sa už realizuje - dom A. Väčšia zastavaná plocha znamená aj väčší odvod zrážkových a dažďových vôd, preto výpočty, použité v projekte a v hydrogeologickom posudku nie sú relevantné a predložený posudok tým nemá výpovednú hodnotu. Zastavaná plocha domu A, ktorý je rovnaký ako dom Daniel, je dokonca väčšia o 421 m. Stavebník nepravdivo uvádza v projekte plochu 619,4 m2 pozemku, pričom podľa Územného plánu Zečák sa musí uvádzať plocha po „zábere na komunikáciu C2 z územného plánu“. V koordinačnej situácii sa uvádza plocha pravdepodobne po zábere - teda v prípade domu Daniel 503,7 m2 (tento údaj nemusí byť pravdivý, pretože architekt uvádza rôzne nepravdivé údaje) a v skutočnosti môže byť tento údaj oveľa menší. Žalobkyňa má zato, že Okresný úrad rozhodoval v tomto správnom konaní v rozpore so SZ, SP, s vodným zákonom, s vyhláškou č. 453/2000 a č. 532/2002 a inými súvisiacimi právnymi predpismi ako aj v rozpore s návrhom Územného plánu zóny Zečák. Okresný úrad umiestnil studňu do vzdialenosti 5,7 m od pozemku žalobkyne parc. č. XXXX/X v rozpore s minimálnym ochranným pásmom, ktoré má byť podľa zákona najmenej 10 m. Okresný úrad svojvoľne, bez podkladov a zdôvodnenia, zmenil text súvisiaci s odvodom dažďových vôd do vsakovacích tunelov - blokov a nezohľadnil pri umiestňovaní vsakovacích blokov skutočnosť, že stavebníci nemali v stavebnom konaní žiadne relevantné podklady pre takéto riešenie odvodu dažďových vôd. Odvolací stavebný úrad svojvoľne v rozpore so zákonmi, overil grafickú prílohu, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia, pričom grafická príloha nebola stavebníkmi doložená do stavebného konania oficiálnou cestou, neexistuje žiaden záznam o tom, kedy a akým spôsobom sa do spisu dostala. Okresný úrad neriešil návrh žalobkyne, aby stavebníci odvádzali dažďovú vodu do akumulačnej nádrže a použili ju ako úžitkovú vodu. Stavebný úrad vôbec neriešil, že stavebníci nedodržiavajú množstvo iných podmienok SZ a iných právnych predpisov, že nemajú riešenie terénu do terás a plánujú vytvoriť cca 4 a možno viac metrov vysoký zráz rovnako, že nemajú povolenie vjazdov, že riešenie tretieho parkovacieho miesta vľavo je technicky nerealizovateľné a je v rozpore s Územným plánom Zečák, že nemajú povolenie od hasičského a záchranného zboru, že nemajú dopravné riešenie. Žalobkyňa je názoru, že nemá povinnosť dokazovať, či potečie voda riešením odvodu dažďových vôd stavebníka na pozemok žalobkyne, ale sú to stavebníci, ktorí majú dokázať, že na pozemok žalobkyne ich voda neprenikne, nepotečie a neznehodnotí ho, čo nepreukázali ani ničím nepodložili. VI. Vyjadrenie ďalších účastníkov v 1. a 2. rade k doplneniu žaloby žalobkyňou. 49. Ďalší účastníci v 1. a 2. rade sa k doplneniu žaloby žalobkyňou vyjadrili podaním zo dňa 06.03.2020 doručeným súdu elektronicky dňa 09.03.2020 s tým, že poukázali na koncentračnú zásadu s dôrazom na § 36 SZ, v zmysle ktorej po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Účelom koncentrácie konania v stavebnom konaní je stanovenie určitých limitov stavebného konania a jej cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok. V prejednávanej veci bola žalobkyňa ako účastníčka stavebného konania upozornená stavebným úradom na povinnosť predložiť svoje námietky v stanovenej lehote s tým, že na neskôr uplatnené námietky sa nebude prihliadať. Ďalší účastníci v ďalšom citovali ust. § 25 prvá veta SSP v spojení s § 153 ods. 2 CSP a vyslovili názor, že vzhľadom na to, že žalobkyňa svojím podaním generuje nové tvrdenia a návrhy na vykonanie dokazovania po skončení administratívneho konania a rok po začatí súdneho konania, navrhuje predvolanie a vypočutie bližšie nešpecifikovaných odborníkov a miestnu ohliadku súdom, pričom tieto návrhy mohla uplatniť spolu so žalobou, navrhli, aby súd na doplnenie žaloby zo dňa 09.10.2019 neprihliadal a navrhované dôkazy nevykonal, najmä s ohľadom na koncentračnú zásadu a aj preto, že úlohou správneho súdu nie je preverovanie skutkových zistení ale preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžp/20/2013 zo dňa 17.09.2014). 50. Napriek vyslovenému právnemu názoru, ďalší účastníci sa vyjadrili k neopodstatneným a nepravdivým tvrdeniam žalobkyne v doplnení žaloby zo dňa 09.10.2019. 51. K tvrdeniu žalobkyne s poukazom na ust. § 32 SP, že správny orgán si mal zaobstarať podklady potrebné pre rozhodnutie, t.j., aby dažďové vody neprenikali na susedné pozemky, ďalší účastníci uviedli, že v administratívnom konaní bola vypracovaná projektová dokumentácia odborne spôsobilou osobou, bol vypracovaný hydrogeologický posudok aj odborné stanovisko a to odborne spôsobilými osobami, v zmysle ktorých je odvádzanie dažďových vôd z dotknutého pozemku dostatočne zabezpečené. Správny orgán nebol povinný zaobstarávať žiadne ďalšie podklady, ktoré by štvrtýkrát potvrdzovali správnosť riešenia odvádzania dažďových vôd. Žalobkyňa mala od roku 2017, t.j. od začatia stavebného konania, dostatok času na to, aby predložila vyjadrenie inej odborne spôsobilej osoby, ktorá by závery odborných podkladov predložených v stavebnom konaní vyvrátila. To žalobkyňa neurobila, preto správnosť riešenia odvádzania zrážkových vôd nebola doteraz spochybnená. 52. K tvrdeniu žalobkyne, že stavebníci budú pri stavbe meniť terén navážkou, ďalší účastníci uviedli okrem toho, že ide o novú námietku, toto tvrdenie nie je pravdivé, nie je ničím podložené, pričom žalobkyňa nemôže svoje tvrdenie-názor, akým spôsobom bude stavebník realizovať svoju stavbu, vyvodzovať iba podľa toho, že na susednom pozemku je takým spôsobom realizovaná iná stavba. Uvedené platí aj vo vzťahu k návrhu žalobkyne na vypočutie statika a odborníka na svetlotechniku. 53. Ďalší účastníci nesúhlasia s tvrdením žalobkyne, že odvolací orgán musí v prípade potreby vykonania dokazovania rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie, nakoľko v zmysle § 60a SP sa ustanovenia o dokazovaní v prvostupňovom konaní použijú aj na odvolacie konanie. Pre zmenu rozhodnutia odvolacím orgánom nestanovuje SP taxatívne dôvody a žalobkyňa si ich nemôže svojvoľne dotvárať. 54. K návrhu Územného plánu zóny Zečák, na ktorý sa žalobkyňa v doplnení žaloby odvoláva, ide o novú námietku a ďalší účastníci uviedli, že tento nebol ku dňu vydania napadnutých rozhodnutí schválený, dokonca nie je schválený ani ku dňu vypracovania vyjadrenia ďalšími účastníkmi, preto nie je právne záväzný a nevyžaduje sa, aby povoľované stavby boli s ním v súlade. 55. K hydrogeologickému posudku predložený stavebníkmi v administratívnom konaní, ďalší účastníci uviedli, že tento potvrdzuje správnosť technického riešenia odvádzania zrážkových vôd nielen zo strechy ale komplexne, preto tvrdenie žalobkyne o posudzovaní odvádzania dažďových vôd iba zo strechy domu je nepravdivé. Rovnako nie je pravdivé ani tvrdenie, že hydrogeologický posudok riešil iba bezpečnosť odvádzania dažďových vôd pre stavbu stavebníkov, nakoľko práve správne odvádzanie zrážkových vôd predstavuje ochranu pre žalobkyňu ako vlastníka susedného pozemku. 56. K novej námietke žalobkyne ohľadom navážky terénu, ďalší účastníci uviedli, že skutočnosť, že iný stavebník realizuje svoju stavbu navážkou zeminy, nemôže automaticky znamenať, že aj stavebníci v tomto konaní budú terénne úpravy riešiť rovnako. Preto hydrogeologický posudok nestratil svoj význam a hypotetickú námietku môže žalobkyňa uplatniť v prípadnom kolaudačnom konaní, resp. inom konaní, ak by skutočne došlo k navozeniu zeminy. 57. K novej námietke, že retenčná nádrž je vodnou stavbou, ďalší účastníci poukázali na vyjadrenie Orgánu štátnej vodnej správy - Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-OSZP3-2019/097274/JAJ-IV-v. zo dňa 14.08.2019, v zmysle ktorého, retenčná nádrž nie je vodnou stavbou, teda si nevyžaduje stavebné povolenie, ale ide o drobnú stavbu, na ktorú postačuje ohlásenie. 58. K námietke týkajúcej sa prekročenia zastavanej plochy uvedenej v projektovej dokumentácii, ďalší účastníci uviedli, že je nerelevantná, pretože sa odvoláva na skutočne zastavanú plochu domu realizovaného iným stavebníkom. Pričom súlad zrealizovanej stavby so stavebným povolením je predmetom kolaudačného konania, a keďže sa so stavbou v zmysle napadnutého rozhodnutia ešte nezačalo, je táto námietka hypotetická a neopodstatnená. 59. K námietke ochranného pásma studne, ktoré je najmenej 10 metrov, ako uvádza žalobkyňa, ďalší účastníci uviedli, že ochranné pásmo sa netýka zastavanosti okolia studne ale toho, že v tomto rozmedzí nesmie byť okolie studne znečisťované, preto je umiestnenie studne plne v súlade s platnými právnymi predpismi a technickými normami (STN 75 5115). 60. Tvrdenie žalobkyne týkajúce sa nekompetentnosti pracovníkov stavebného úradu považujú ďalší účastníci za nepravdivé a urážlivé, subjektívne hodnotenie žalobkyne, ktoré nemá v tomto konaní miesto. Hydrogeologický prieskum sa v predmetnom území realizoval, a na jeho podklade bola vypracovaná projektová dokumentácia aj hydrogeologický posudok (ktorý naň odkazuje) a sú súčasťou administratívneho spisu. 61. K tvrdeniu žalobkyne, že odvolací orgán v rozpore so zákonmi overil grafickú prílohu, ktorá nebola stavebníkmi doložená do stavebného konania oficiálnou cestou keďže neexistuje záznam akým sa do spisu dostala, ďalší účastníci v tejto súvislosti citovali str. 15 rozhodnutia žalovaného „Zároveň boli z dôvodu vyžiadania upresnenia umiestnenia vsakov a studne do upraveného výkresu Koordinačná situácia 01/02/2017 doplnené kóty odstupových vzdialeností vsakov a studne, pričom tento situačný výkres s kótami odstupových vzdialeností bol dňa 24.4.2018 osobne doplnený a založený do spisového materiálu a k nahliadnutiu. Spracovateľ ponechal na prepracovanom výkrese pôvodný dátum vypracovania 02/2017, pričom zakreslenie studne a vsakovacích blokov sa nemenilo a bolo ponechané tak, ako ich autor projektu po vznesení odvolania prepracoval a zakreslil - do výkresu boli doplnené len presné kóty odstupových vzdialeností.“ Z uvedeného odôvodnenia vyplýva, že podklady boli do administratívneho spisu doplnené oficiálnou cestou, koordinačná situácia sa nemenila, zakreslilo sa do nej iba umiestnenie studne a vsakov, preto žiadna ďalšia lehota na podanie námietok nemohla žalobkyni vzniknúť. Pokiaľ ide o (na základe odvolania žalobkyne) prepracovanú technickú správu a situačný plán, tieto boli písomne doložené do administratívneho spisu dňa 16.02.2019. O oficiálnej komunikácii so stavebným úradom existuje písomná dokumentácia, preto námietky žalobkyne ohľadom nezapisovania návštev stavebníkov na stavebnom úrade a pod. sú absurdné a dehonestujúce. 62. K námietke porušenia podmienky „Každá zmena oproti schválenej projektovej dokumentácii musí byť vopred odsúhlasená stavebným úradom“ zo strany odvolacieho orgánu, ďalší účastníci uviedli, že táto podmienka sa netýka konania na odvolacom orgáne o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu, ale akejkoľvek ďalšej zmeny oproti definitívne schválenej projektovej dokumentácii (v tomto prípade) odvolacím orgánom. Ide o prípad, keby mal stavebník v úmysle meniť projekt po nadobudnutí právoplatnosti prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené, k žiadnemu porušeniu zákona zo strany odvolacieho orgánu nedošlo. 63. K námietke umiestnenia žumpy, ďalší účastníci uviedli, že žalobkyňa nie je odborne spôsobilá na posudzovanie jej technického riešenia a vzhľadom na to, že projektovú dokumentáciu vypracovala odborne spôsobila osoba (s vysokoškolským vzdelaním v odbore stavebníctvo a architektúra), námietka je irelevantná. 64. K námietke, že stavebníci nemajú súhlas na vsaky, ďalší účastníci poukázali na stanovisko Mestskej časti Bratislava - Lamač k odvádzaniu dažďových vôd z pozemkov parc. č. XXXX/XXX B. Č.. XXXX/ XXX v k.ú. F. pod č. OPRaSM-294/2018/Pol.-1952 zo dňa 05.03.2018 v zmysle ktorého „MČ Bratislava - Lamač súhlasí s riešením odvodu dažďových vôd formou retenčnej nádrže a vsakovacich blokov v zmysle projektovej dokumentácie pre RD typ MARCO a DANIEL...“, ktoré sama žalobkyňa pripojila k doplneniu žaloby zo dňa 09.10.2019. 65. V závere ďalší účastníci uviedli, že vyjadrenia a tvrdenia žalobkyne v doplnení žaloby podaním zo dňa 09.10.2019 sa nezakladajú na pravde, tvrdené skutočnosti boli jednoznačne vyvrátené obsahom administratívneho spisu a zdôraznili, že je irelevantné, akým spôsobom sa realizuje stavba na susednom pozemku a opäť poukázali na rozsudok vydaný Krajským súdom v Bratislave v skutkovo totožnej veci medzi tými istými účastníkmi pod sp.zn. 1S/115/2018 zo dňa 12.09.2019 a navrhli žalobu zamietnuť a ďalším účastníkom priznať náhradu trov konania. VII. Administratívne konanie. 66. Z administratívneho spisu súd zistil, že žiadosťou doručenou stavebnému úradu dňa 18.07.2017, stavebníci P.. D. M. a A. M., obaja bytom V. X, XXX XX C., požiadali Mestskú časť Bratislava - Rača o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Rodinný dom Daniel“ na pozemku parc. č. XXXX/XXX v k.ú. F., ktorý je podľa LV č. XXXX vo vlastníctve jedného zo stavebníkov - A. M.. Na konanie stavebníci splnomocnili dňa 11.09.2017 A. Ž., C. V. X, C.. Spolu so žiadosťou stavebníci predložili Zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena č. 286505661700/0099 zo dňa 18.07.2017, vo veci uloženia NN prípojky na parc. č. XXXX/XXX (ostatné plochy, LV č. XXX), ktorá je súčasťou stavby „Rodinný dom A“ v Bratislave, na ktorú sa napojí „Rodinný dom Daniel“. Súčasťou žiadosti boli vyjadrenia a stanoviská všetkých dotknutých orgánov k navrhovanej stavbe. Stavebný úrad vyzval stavebníkov listom č. 2017/751-5300/RUSK/popl/Ko zo dňa 20.07.2017 na zaplatenie správneho poplatku, ktorý vo výške 200,- EUR uhradili dňa 03.08.2017. 67. Stavebný úrad listom č. 2017/751-6357/RUSK/ozsk/Ko zo dňa 11.09.2017 vydal oznámenie o spojení územného a stavebného konania a začatie spojeného konania uvedenej stavby všetkým známym účastníkom konania a dotknutým orgánom a organizáciám. Stavebný úrad podľa § 61 ods. 2 SZ upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, nakoľko pomery staveniska mu boli dobre známe a žiadosť poskytovala dostatočný podklad pre riadne a úplné posúdenie navrhovanej stavby. Zároveň stanovil lehotu do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, v ktorej mohli účastníci konania uplatniť svoje námietky a pripomienky, a dotknuté orgány a organizácie svoje stanoviská. 68. V zákonnej lehote dňa 16.10.2017 boli vznesené námietky žalobkyne ako účastníčky konania v znení: „Dovoľujem si požiadať, aby prípojka dažďovej kanalizácie bola riešená akumuláciou zrážkových vôd - aby dažďová voda bola zachytávaná a odvedená do nádrže. V prípade, že technické riešenie nádrže nevyhnutne vyžaduje prepad do vsakovacích blokov, dovoľujem si požiadať, aby bolo s minimálnym prepadom do vsakovacích blokov. Predíde sa tak potenciálnemu zatekaniu - podmáčaniu pozemku parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XXX, ktoré sú v mojom vlastníctve. Zároveň bude môcť stavebník dažďovú vodu využiť ako úžitkovú vodu pre použitie v domácnosti (napr. splachovanie WC).“ 69. Stavebný úrad Mestskej časti Bratislava - Lamač vydal rozhodnutie č. 2017/751-8861/RUSK/SP/Ko zo dňa 15.12.2017, ktorým stavebníkom P.. D. M. a A. M., v spojenom územnom a stavebnom konaní povolil stavbu „Rodinný dom Daniel“ tak, ako je špecifikované v odseku 1. tohto rozhodnutia. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 21.01.2018, doručené stavebnému úradu dňa 23.01.2018 v ktorom namietala, že stavebný úrad vôbec nezohľadnil: - námietku v znení „Dovoľujem si požiadať, aby prípojka dažďovej kanalizácie bola riešená akumuláciou zrážkových vôd - aby dažďová voda bola zachytávaná a odvedená do nádrže. V prípade, že technické riešenie nádrže nevyhnutne vyžaduje prepad do vsakovacích blokov, dovoľuje si požiadať, aby bolo s minimálnym prepadom do vsakovacích blokov.“ - stavebný úrad povoľuje stavbu so vsakovacími blokmi pre odvádzanie dažďových/zrážkových vôd do podložia bez predchádzajúceho preskúmania podložia - hydrogeologického prieskumu a z vecnej logiky by mal byť vyhotovený pred spracovaním projektovej dokumentácie a nie pred kolaudáciou stavby, - stavebný úrad sa nezaoberal riešením odvádzania dažďových/zrážkových vôd počas výstavby, keďže sa ňou zasiahne do odtokových pomerov tak, aby vo zvýšenej miere neodtekali na pozemky žalobkyne, - stavebný úrad nezabezpečil dostatočné podklady pre posúdenie vplyvu stavby studne, ktorú povolil menej ako 2 m od pozemku žalobkyne, čím pravdepodobne spôsobí zníženie hladiny podzemnej vody na pozemku žalobkyne a bude mať málo vody alebo vodu vôbec nebude mať, - stavba povolená napadnutým rozhodnutím je jedným z objektov sústredenej výstavby 3 - 4 rodinných domov na pozemkoch stavebníkov, čo stavebný úrad nezohľadnil a ani sprievodné negatívne vplyvy (vodohospodárske a iné) na pozemky vo vlastníctve žalobkyne, - zo stavebného povolenia nie je zrejmé, ako je vyriešené odvedenie dažďových/zrážkových vôd z hornej časti pozemku stavebníkov, pri terajšej panelovej ceste, kým nebude vybudovaná komunikácia C2 podľa Územného plánu zóny Zečák, - v stavebnom povolení sa neuvádza, či existuje taký projekt organizácie výstavby stavby, ktorý vy vyriešil odvádzanie dažďových/zrážkových vôd počas výstavby tak, aby dažďová/zrážková voda nemala negatívny vplyv na pozemky vo vlastníctve žalobkyne. V závere podaného odvolania žalobkyňa konštatovala, že nemohla predpokladať, že ako účastník konania má namietať to, čo sú povinné preskúmavať a preverovať orgány, ktoré posudzujú žiadosť o stavebné povolenie z dokumentácie a to všetky parametre uvedené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch (odstupové vzdialenosti, či navrhovaná studňa je alebo nie je vodná stavba, vplyv stavby na susedné pozemky a pod.), keďže zákon ukladá stavebnému úradu povinnosť hájiť verejný záujem a záujmy susedných pozemkov. 70. Predmetné odvolanie bolo doručené stavebníkom a dotknutým orgánom listom zo dňa 29.01.2018 na vyjadrenie s výzvou podľa § 56 SP. Následne prebehla e-mailová komunikácia medzi žalobkyňou a stavebníkmi, ktorá bola doručená stavebnému úradu dňa 05.03.2018. Prvostupňový stavebný úrad listom č. 2018-2017/751-2201/RUSK/SP ods/Ko zo dňa 13.03.2018 oznámil účastníkom a dotknutým orgánom odstúpenie spisového materiálu na rozhodnutie žalovanému. 71. Žalovaný listom č. OU-BA-OVBP2-2018/44509/KIZ zo dňa 24.04.2018 upovedomil účastníkov konania a dotknuté orgány o tom, že odvolaciemu stavebnému úradu bolo doručené podanie stavebníkov zo dňa 23.04.2018, ktorým doplnili spisový materiál o hydrogeologický posudok týkajúci sa vypúšťania dažďových vôd zo striech a spevnených plôch do vsaku, vypracovaný Q.. A. B. dňa 18.04.2018 a o odborné stanovisko k odvolaniu žalobkyne, vypracované Z.. Z. B. (konateľ spoločnosti HYDRANT s.r.o.) v apríly 2018, s možnosťou nahliadnutia a vyjadrenia sa k doplneniu spisového materiálu. Keďže uvedenú možnosť účastníci ani dotknuté orgány nevyužili, následne žalovaný pod č. OU-BA-OVBP2-2018/44509/KIZ zo dňa 30.05.2018 vydal rozhodnutie, ktorým napadnuté rozhodnutie zmenil tak, ako je uvedené v odseku 2. tohto rozhodnutia. Uvedené rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu, spolu s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu. 72. Predmetom hydrogeologického posudku doložený stavebníkmi, bola charakteristika hydrogeologických pomerov v mieste pripravovanej výstavby rodinného domu a posúdenie infiltrácie zrážkových vôd zo striech a spevnených plôch do vsaku. V zmysle projektovej dokumentácie budú odvádzané zrážkové vody zo strechy domu ako aj priľahlých spevnených plôch cez retenčnú nádrž do podpovrchového plošného vsakovania, ktoré je umiestnené na pozemku stavebníkov. Predmetom posudku bolo posúdenie prípadného vplyvu vsakovania dažďových vôd na kvalitu podzemných vôdv predmetnej oblasti, ako aj posúdenie možnosti likvidácie dažďových vôd zo strechy rodinného domu infiltráciou do horninového prostredia pomocou navrhnutého vsakovacieho systému. V závere posudku sa uvádza „ ... navrhovaný systém odvodnenia zrážkových vôd pre posudzovaný rodinný dom garantuje zabezpečenie spoľahlivej infiltrácie zrážkových vôd, kde sa prakticky celý objem zrážky dostane do nenasýtenej zóny horninového prostredia a postupne vsakuje. Po zhodnotení všetkých dostupných podkladov a vznesení niektorých pripomienok, je záverečné stanovisko k navrhovanému odvodneniu rodinného domu na par. č. XXXX/XXX, k.ú. F.Č., pomocou navrhovaného vsakovacieho systému orientovaného na rozvetrané granodiority v hĺbke cca. 3 m kladné.“ VIII. Právne posúdenie žaloby. 73. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§27 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 74. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 75. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 76. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 77. Podľa § 39a ods. 4 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v čase podania žiadosti stavebníkov o stavebné povolenie, stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. 78. Podľa § 61 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. stavebný zákon, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. 79. Podľa § 61 ods. 2 zák. č. 50/1976 Zb. stavebný zákon, od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. 80. Podľa § 61 ods. 6 zák. č. 50/1976 Zb. stavebný zákon, stavebný úrad upovedomí dotknuté orgány vždy jednotlivo. Tieto orgány sú povinné oznámiť svoje stanovisko v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje námietky účastníci konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie dlhší čas, predĺži stavebný úrad na jeho žiadosť lehotu pred jej uplynutím. Ak dotknutý orgán v určenej alebo predĺženej lehote neoznámi svoje stanovisko k povoľovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí. 81. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. stavebný zákon, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov. 82. Podľa § 62 ods. 3 zák. č. 50/1976 Zb. stavebný zákon, stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. 83. Podľa § 62 ods. 4 zák. č. 50/1976 Zb. stavebný zákon, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. 84. Podľa § 66 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. stavebný zákon, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. 85. Podľa § 66 ods. 3 zák. č. 50/1976 Zb. stavebný zákon, záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, d) lehotu na dokončenie stavby, e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, g) použitie vhodných stavebných výrobkov, h) povinnosť oznámiť začatie stavby. 86. Podľa § 140 zák. č. 50/1976 Zb. stavebný zákon, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 87. Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 88. Podľa § 32 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 89. Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 90. Podľa § 47 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 91. Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 92. Podľa § 59 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 93. Podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. IX. Závery správneho súdu. 94. Úlohou súdu bolo preskúmať, v rozsahu včas podaných námietok, zákonnosť rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového stavebného úradu, ktorými bola v spojenom územnom a stavebnom konaní povolená stavba „Rodinný dom - Daniel“ v MČ Bratislava - F., na par. č. XXXX/XXX kat. úz. F., špecifikovaná v odseku 2. tohto rozhodnutia. 95. Správny súd pre masu a kontext podaných námietok vo veci posúdenia podstaty problému samotného stavebného konania, má potrebu zdôrazniť zásadnú námietku žalobkyne, ktorá spočíva z obavy, či navrhnutý vsakovací systém odvedenia zrážkových vôd pre posudzovanú stavbu rodinného domu, je natoľko spoľahlivý, že nedôjde k podmáčaniu, zatopeniu resp. inému poškodeniu pozemku žalobkyne. 96. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 5. toho rozhodnutia, že odvolací správny orgán rozhodol podľa § 59 ods. 2 SP, pričom podľa názoru žalobkyne, neboli splnené podmienky na zmenu napadnutého rozhodnutia, ale bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie zrušiť, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd k tejto námietke nepochybne konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 59 SP s dôrazom na skutočnosť, že v rámci odvolacieho konania sa plne uplatňuje apelačný princíp, ktorý umožňuje odvolaciemu orgánu napraviť prvostupňové rozhodnutie, doplniť dokazovanie a sám môže rozhodnúť vo veci samej, pričom sa môže odchýliť od skutkového stavu zisteného prvostupňovým orgánom a to všetko s cieľom odvolacieho konania, ktorým je vydanie rozhodnutia, ktorým sa vec rieši konečným rozhodnutím. Odvolací správny orgán vracia vec prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodnutie len výnimočne, a to ak boli zistené podstatné procesné vady a rozsah zisťovania skutkového stavu si vyžaduje aby ho vykonal správny orgán prvého stupňa. Na tomto mieste správny súd poukazuje na zásadu materiálnej pravdy, v zmysle ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktorá je zakotvená nielen v § 3 ods. 5 SP ale je premietnutá aj ustanoveniach § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 SP. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán a to nielen prvostupňový ale aj odvolací orgán, je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán tak musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Z obsahu administratívneho spisu ako aj z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že z dôvodu zistenia materiálnej pravdy, s dôrazom na námietky žalobkyne podané v odvolaní, bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Podľa názoru súdu, žalovaný ako odvolací stavebný orgán postupoval súladne so zásadou hospodárnosti konania a v súlade s § 60a SP, keď vyhodnotil doplnené dokazovanie stavebníkmi o hydrogeologický posudok týkajúci sa vypúšťania dažďových vôd zo striech a spevnených plôch do vsaku, vypracovaný Q.. A. B. dňa 18.04.2018, v spojení s odborným stanoviskom k odvolaniu žalobkyne, vypracované Z.. Z. B. z apríla 2018, tak ako je uvedené v odseku 71. tohto rozhodnutia. Rovnako treba uviesť, že správny orgán nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania, pričom rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje samotný správny orgán. Ako súd už vyššie uviedol, apelačný princíp v odvolacom konaní smeruje k náprave nedostatkov prvostupňového rozhodnutia, preto podľa názoru správneho súdu, žalovaný postupoval v súlade kompetenciami ustanovenými zákonom a v spojení so zásadou hospodárnosti, odstránil vady prvostupňového rozhodnutia v súčinnosti so stavebníkmi. Odvolací stavebný orgán tak s náležitou odbornou starostlivosťou vyhodnotil predložený hydrogeologický posudok, ktorým stavebníci vyvrátili pochybnosti žalobkyne, ktorý v závere konštatuje, „že navrhovaný systém odvedenia zrážkových vôd garantuje zabezpečenie spoľahlivej infiltrácie zrážkových vôd, kde sa prakticky celý objem zrážky dostane do nenasýtenej zóny horninového prostredia a postupne vsakuje.“ 97. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 6. toho rozhodnutia, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, keď právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, v zmysle § 47 ods. 3 SP musí spĺňať zákonom stanovené požiadavky, pričom iba riadne, logické a zrozumiteľné odôvodnenie sa pre účastníka správneho konania stáva presvedčujúcim o jeho zákonnosti. Dodržiavanie tejto povinnosti má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutí a vylúčiť ľubovôľu. Podľa názoru správneho súdu, preskúmavané rozhodnutie obsahuje náležitý popis zisteného skutkového stavu, vrátane dôkazov, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom správneho konania. Žalovaný jasne a nezameniteľne vo výrokovej časti svojho rozhodnutia uviedol ktoré časti a v akom rozsahu výrok prvostupňového rozhodnutia zmenil, keď citoval pôvodný text výroku prvostupňového rozhodnutia a následne uviedol text zmeny výroku svojho rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol v logických súvislostiach, v dôsledku čoho (na základe odvolania podaného žalobkyňou) a na základe akej právnej úpravy (citovanie príslušných právnych predpisov SZ, SP) a skutkových zistení (doplnením dokazovania o hydrogeologický posudok a odborné stanovisko k odvolaniu žalobkyne) zmenil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal aj s relevantnými odvolacími námietkami žalobkyne. K tejto námietke súd už len poznamenáva, že žalobkyňa predmetnú námietku vzniesla len všeobecne, s konštatáciou z právnej teórie, bez označenia jednotlivých častí odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, ktoré sa podľa názoru žalobkyne javia byť nezrozumiteľné, nepreskúmateľné, resp. nelogické. Skutočnosť, že žalobkyňa sa s dôvodmi, na ktorých založil žalovaný svoje rozhodnutie nestotožnila, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia. 98. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 7. a 8. toho rozhodnutia, v ktorom namieta nedostatočne zistený skutkový stav, keď prvostupňový správny orgán nezohľadnil námietku, aby prípojka dažďovej kanalizácie bola riešená akumuláciou zrážkových vôd, aby dažďová voda bola zachytávaná a odvádzaná do nádrže, a stavebný úrad povolil stavbu so vsakovacími blokmi bez predchádzajúceho preskúmania podložia - hydrogeologický prieskum, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd k tejto námietke konštatuje, že predmetná námietka sa týka prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu, a keďže žalovaný ako odvolací orgán túto námietku vyriešil odborným hydrogeologickým posudkom predloženým stavebníkmi, ktorý v svojom závere konštatuje, „ ... že navrhovaný systém odvedenia zrážkových vôd garantuje zabezpečenie spoľahlivej infiltrácie zrážkových vôd, kde sa prakticky celý objem zrážky dostane do nenasýtenej zóny horninového prostredia a postupne vsakuje.“, jednak vyvrátil pochybnosti žalobkyne a na druhej strane treba povedať, že ak žalobkyňa generuje potenciálnu hrozbu, túto musí preukázať iným odborným posudkom a ten predložiť stavebnému orgánu, ktorý následne príjme záverečné stanovisko s vyhodnotením a odôvodnením na základe ktorého stanoviska rozhodol a prečo. Je absolútne logické, že v akomkoľvek konaní, účastník konania svoje tvrdenie musí preukázať. Ak ide o posúdenie odbornej otázky, túto musí účastník preukázať odborným posudkom alebo stanoviskom. Z administratívneho spisu je nepochybné, že stavebníci predložili stavebnému úradu, vo veci odvádzania/vypúšťania dažďových vôd zo striech a spevnených plôch do vsaku, hydrogeologický posudok ako aj odborné stanovisko k odvolaniu žalobkyne špecifikované v odseku 71. tohto rozhodnutia, avšak žalobkyňa svoju potenciálnu hrozbu žiadnym relevantným dôkazom ani len neosvedčila. V tejto súvislosti stavebníci po podaní odvolania žalobkyňou, predložili aj prepracovaný výkres č. 01 - koordinačná situácia 02/2017 v mierke 1:200 a prepracovanú správu: B - súhrnná technická správa 02/2017. Po odstránení nedostatkov prvostupňového konania, po posúdení opodstatnenosti námietok účastníkov konania uplatnených v prvostupňovom konaní ako aj v odvolacom konaní, a po zvážení všetkých skutočností a podaných námietok, žalovaný dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je potrebné zmeniť v časti výroku napadnutého prvostupňového rozhodnutia vrátane nahradenia časti projektovej dokumentácie a doplnením grafickej prílohy s tým, že ostatné časti prvostupňového rozhodnutia ponechal nezmenené. Podľa názoru súdu žalovaný svoje rozhodnutie založil na riadne zistenom skutkovom stave a vec po právnej stránke správne vyhodnotil a aplikoval príslušné ustanovenia stavebného zákona. Pri súdnom prieskume predmetnej zmeny prvostupňového rozhodnutia, správny súd nezistil ani že by sa žalovaný pri svojom rozhodovaní odchýlil od relevantných zákonných ustanovení citovaných v rozhodnutí. 99. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 9. toho rozhodnutia, v ktorom namieta, že stavebný úrad sa nezaoberal odvádzaním dažďových/zrážkových vôd počas výstavby aby vo zvýšenej miere neodtekali na pozemky žalobkyne, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd v súvislosti s predmetnou námietkou poukazuje na prvostupňové rozhodnutie, v ktorom v bode 13. stavebný úrad uložil stavebníkom povinnosť, že „stavebník je povinný dbať na to, aby pri realizácii stavby neboli spôsobené škody na cudzích nehnuteľnostiach a majetku. V prípade, že dôjde k spôsobeniu škôd na cudzích nehnuteľnostiach, je stavebník povinný ich na vlastné náklady odstrániť.“, pričom druhostupňové rozhodnutie v poslednom odseku výrokovej časti rozhodnutia konštatuje, že toto rozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia, ktorého ostatné časti ostávajú nezmenené a v platnosti. Z uvedeného potom možno uzavrieť, keďže prvostupňové rozhodnutie v bode 13. nebolo druhostupňovým rozhodnutím zmenené, otázka predmetnej námietky bola stavebným úradom vyriešená prvostupňovým rozhodnutím. 100. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 10. toho rozhodnutia, v ktorom namieta nezabezpečenie dostatočných podkladov pre posúdenie vplyvu stavby studne, ktorú stavebný úrad povolil v blízkosti pozemku žalobkyne (môže dôjsť k zníženiu hladiny podzemnej vody na pozemkoch žalobkyne), súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd dal za pravdu ďalším účastníkom v 1. a 2. rade, ktorí poukázali na ust. § 42 ods. 5 SZ a to vo vzťahu k námietkam žalobkyne uplatnené v podaní dňa 16.10.2017 ktoré sa týkali iba vsakovacích blokov, pričom žalobkyňa ako účastníčka stavebného konania bola poučená, že na námietky, ktoré nebudú uplatnené v stanovenej lehote sa nebude prihliadať. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobkyňa námietku posúdenia vplyvu studne na hladinu podzemnej vody na pozemkoch žalobkyne v prvostupňovom stavebnom konaní neuviedla. O možnosti podať námietky podľa § 42 ods. 5 SZ žalobkyňa bola poučená a predmetnú námietku podala až v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu tak, ako je uvedené v odseku 69. tohto rozhodnutia. Na tomto mieste správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v stavebnom konaní platí koncentračná zásada, ktorá znamená, že po termíne určenom stavebným úradom, sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné (napr. rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Sžp/20/2013 zo 17.09.2014). Správny súd dáva do pozornosti aj zásadu platnú už v rímskom práve „vigilantibus iura scripta sunt“ t.j. „práva patria len bdelým“, podľa ktorej práva patria len pozorným, ostražitým, opatrným, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. Preto správny súd s poukazom na koncentračnú zásadu, sa s námietkou, ktorú žalobkyňa neuplatnila v prvostupňovom konaní bez zavinenia stavebného úradu, nezaoberal. V tejto súvislosti súd len poznamenáva, že ďalší účastníci ako stavebníci, iniciovali vybudovanie dočasnej vodovodnej prípojky, ktorá je už ako celok dokončená, preto využívanie studne bude minimálne (polievanie) alebo žiadne. 101. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 11. toho rozhodnutia, že zo stavebného povolenia nie je zrejmé, ako je vyriešené odvedenie dažďových/zrážkových vôd z hornej časti pozemku stavebníka pri terajšej panelovej ceste, kým nebude vybudovaná komunikácia C2 podľa Územného plánu zóny Zečák, keďže existujúca panelová cesta nie je odkanalizovaná, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd na tomto mieste poukazuje na skutočnosť, že námietka odvádzania zrážkových vôd je vyriešená komplexne vsakovacími blokmi, ako je uvedené v projektovej dokumentácii, čo bolo odsúhlasené hydrogeologickým posudkom ako aj odborným stanoviskom certifikovaných hydrogeológov Q.. A. B. a Z.. Z. B. v odseku 71. a 72. tohto rozhodnutia. 102. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 12. toho rozhodnutia, že odvolací orgán sa nezaoberal s § 58 ods. 2 SZ, týkajúceho sa preukázania vlastníckeho alebo iného práva k pozemku, keďže je rozpor vo výrokovej časti rozhodnutia a v jeho odôvodnení, kde sa ako vlastník uvádza iba A. M.K., súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd poukazuje na obsah administratívneho spisu ako aj odsek 66. tohto rozhodnutia, z ktorých je nepochybné, že stavebníci k žiadosti o stavebné povolenie priložili doklad o vlastníctve k pozemku výpisom z katastra nehnuteľností LV č. XXXX, ktorým stavebníčka A. M.Ö.K. preukázala vlastníctvo k pozemku na ktorom má byť stavba zriadená. V danom prípade, ak je vlastníkom pozemku jeden z manželov, k žiadosti o stavebné povolenie nepotrebuje súhlas druhého manžela, lebo nejde o spoločnú vec. Splnenie uvedenej materiálnej podmienky spojeného územného a stavebného konania je nepochybné a táto skutočnosť je jednoznačná z odôvodnení obidvoch rozhodnutí. 103. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 13. toho rozhodnutia, že správne orgány dostatočne nevyhodnotili súlad s územným plánom, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Pri tejto námietke súd opäť poukazuje len na všeobecné tvrdenie žalobkyne, bez konkrétnej opory s územným plánom. Žalobkyňa až v doplnení žaloby zo dňa 09.10.2019 uviedla, že odvolací orgán postupoval v hrubom rozpore s návrhom Územného plánu Zečák, v ktorom je výslovne uvedené, že pre riešenie odvodu dažďových vôd musí byť na pozemku stavebníka hydrogeologický prieskum. Správny súd dáva do pozornosti, že ide o generovanie novej námietky, ktorá ani nemá oporu v skutkovom stave v tom, že návrh Územného plánu zóny Zečák, na ktorý sa žalobkyňa odvoláva, nebol ku dňu podania žiadosti o spojené územné a stavebné povolenie, ani ku dňu vydania napadnutých rozhodnutí schválený a preto nie je právne záväzný. Pokiaľ ide o chybu v bode 20 prvostupňového rozhodnutia, v ktorom podľa názoru žalobkyne malo byť správne uvedené, že stavba bude dokončená do 2 rokov od začatia, nie od právoplatnosti rozhodnutia, správny súd je názoru, že táto námietka je právne irelevantná. Z bodu 2. výroku prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že so stavebnými prácami na stavbe možno začať až po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia a stavebné povolenie stráca platnosť, ak stavba nebude začatá do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti; v zmysle bodu 3. výroku rozhodnutia, stavebník je povinný v zmysle § 66 ods. 2 písm. h) SZ oznámiť stavebnému úradu začatie stavebných prác a v zmysle bodu 20. výroku rozhodnutia, stavba bude dokončená do 2 rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, a v prípade, že termín nebude môcť byť dodržaný, stavebník je povinný požiadať stavebný úrad o predĺženie termínu. Z kontextu citovaných bodov výroku prvostupňového rozhodnutia nepochybne, podľa názoru súdu vyplýva, že ide o zrejmú nesprávnosť, ktorá nemá vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. 104. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 14. toho rozhodnutia, že správne orgány neobjasnili a nezaoberali sa dôvodmi tak, ako namietala počas celého konania na prvostupňovom a druhostupňovom správnom orgáne, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd aj pri tejto námietke musí konštatovať, že žalobkyňa uvádza len všeobecné a nekonkrétne tvrdenie bez prepojenia skutkových dôvodov s konkrétnym odôvodnením napadnutých rozhodnutí. Napriek uvedenému, podľa názoru súdu s poukazom na obsah administratívneho spisu možno konštatovať, že postupom správneho orgánu nedošlo k popretiu zásady aktívnej súčinnosti účastníkov konania, ktorá predstavuje jednu zo základných zásad správneho konania. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by správny orgán v správnom konaní nevytvoril optimálne podmienky na uplatnenie práv žalobkyňou (žalobkyňa ako účastníčka konania bola informovaná o stavebnom konaní, mala možnosť nahliadať do administratívneho spisu, robiť si výpisy, vyhotoviť fotokópie dokladov a oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie, ... ). Na tomto mieste správny súd poznamenáva, že stavebný úrad v konaniach podľa SZ rozhoduje prioritne na základe stanovísk dotknutých orgánov s tým, že s odkazom na ust. § 140b ods. 1 SZ, je obsah záväzných stanovísk pre správny orgán záväzný, pričom pod záväzným stanoviskom sa na účely stavebných konaní rozumie stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Relevantným podkladom vo veci vydania stavebného povolenia na vyššie uvedenú stavbu, o ktorý sa stavebný úrad opieral pri svojom rozhodovaní, boli stanoviská a odborné vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy (sú súčasťou administratívneho spisu), ktoré zaujali k povoleniu predmetnej stavby súhlasné stanoviská, resp. súhlasné stanoviská za dodržania nimi stanovených podmienok, ktoré sú zárukou najmä ochrany zdravia ľudí a zdravých životných podmienok. V prípade stanovených podmienok, ktoré vyplynuli zo záväzných stanovísk, boli žalovaným ako aj prvostupňovým stavebným úradom uvedené vo výroku rozhodnutia, ako záväzné podmienky pre uskutočnenie predmetnej stavby a ich splnenie bude príslušný správny orgán skúmať v kolaudačnom konaní. 105. V rámci odôvodnenia, súd sa nezaoberal všetkými námietkami s odkazom na princíp, že súd nemusí dávať odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcom v žalobe, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. 106. Správny súd dáva do pozornosti, že v skutkovo obdobnej veci, v ktorej sa žalobkyňa tiež domáha zrušenia rozhodnutia stavebného úradu, ktorým bola povolená stavba rodinného domu, prípojky NN, žumpy a spevnených plôch s oplotením pozemku, pre stavebníkov D. a A. M., ktorý je susedný pozemok k pozemku, ku ktorému sa vedie predmetné súdne konanie, bolo vo veci vydané rozhodnutie Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn. 1S/115/2018 dňa 12.09.2019, ktorým správny súd žalobu zamietol. 107. Zároveň súd upriamuje pozornosť aj na aktuálnu skutočnosť, že v priebehu súdneho konania došlo k zmene vlastníka pozemku na ktorom má byť zriadená stavba ku ktorej sa viaže preskúmavané rozhodnutie stavebného úradu tak, že registráciou kúpnej zmluvy dňa 05.08.2019 sú vlastníkmi pozemku pribratí ďalší účastníci v 3. a 4. rade, ktorí v zmysle stanoviska stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Lamač pod č. 2020/745-6629/OUKSP/De zo dňa 11.11.2020, podali na stavebný úrad žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Rodinný dom, Cesta na Klanec-Zečák, Bratislava- Lamač“ na pozemku C-KN par. č. XXXX/XXX k.ú. F. a neplánujú začať s výstavbou rodinného domu podľa pôvodného stavebného povolenia z roku 2017 vydané na základe žiadosti pôvodných stavebníkov D. a A. M.. 108. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že správne orgány v konaní postupovali zákonne, objektívne zistili skutkový stav, svoje rozhodnutia riadne v logických súvislostiach odôvodnili, súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na ich zákonnosť, preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol X. Trovy konania. 109. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, keďže úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej správy), súd mu náhradu trov nepriznal. Ďalším účastníkom v 1. a 2. rade súd podľa § 169 v spojení s § 175 ods. 1 SSP priznal náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorá nebola v konaní úspešná, ktoré vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré im správny súd uložil. Ďalším účastníkom v 3. a 4. rade žiadne trovy nevznikli, preto im súd náhradu trov konania nepriznal. 110. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).