Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/173/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201449 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201449.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: L E H O R, spol. s r.o., IČO: 35754524, so sídlom v Bratislave, Lietavská 16, zastúpeného spoločnosťou WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., IČO: 47257164, so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 65/A, za ktorú koná advokát JUDr. Milan Ragas, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42499500, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101517238/2018 zo dňa 7.8.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101517238/2018 zo dňa 7.8.2018 spolu s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 100977862/2018 zo dňa 17.5.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie marec 2013 dňa 24.4.2013; priznal vlastnú daňovú povinnosť v sume 1.661,26 €, ktorá bola splatná dňa 25.4.2013. Žalobca daňovú povinnosť v uvedenej lehote neuhradil. 2. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 2.5.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 87/2016 zo dňa 6.5.2016, začal voči žalobcovi reštrukturalizačné konanie. Dňa 14.6.2016 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie súdu o povolení reštrukturalizácie. Okresný súd Bratislava I následným uznesením zo dňa 9.1.2017 potvrdil reštrukturalizačný plán žalobcu a ukončil reštrukturalizáciu; reštrukturalizačný plán žalobcu je schválený do 25.1.2025. 3. Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 100977862/2018 zo dňa 17.5.2018 postupom podľa § 156 ods. 1 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (DP alebo Daňový poriadok) žalobcovi vyrubil úrok z omeškania v sume 996,70 € za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie marec 2013 v ustanovenej lehote a výške. V odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol, že žalobca bol povinný zaplatiť daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2013 v sume 1.661,26 € do 25.4.2013, no neurobil tak. Pri výpočte úrokov citoval § 156 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 DP s tým, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) ku dňu 26.4.2013 predstavovala 0,75%. Vzhľadom na to, že štvornásobok základnej úrokovej sadzby ECB nedosiahol 15%, pri výpočte použil ročnú úrokovú sadzbu 15% za 1461 dní omeškania (od 25.4.2013 do 25.4.2017). 4. Rozhodnutím žalovaného č. 101517238/2018 zo dňa 7.8.2018 bolo prvostupňové rozhodnutie č. 100977862/2018 zo dňa 17.5.2018 potvrdené ako vecne a právne správne. Žalovaný nespochybnil reštrukturalizáciu žalobcu a doplnil, že Daňový úrad Bratislava prihlásil nedoplatok vyplývajúci z podaného daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie marec 2013 v sume 1.661,26 €, splatný dňa 25.4.2013, riadne a včas do zoznamu pohľadávok. Žalobca túto pohľadávku poprel a Daňový úrad Bratislava dňa 2.9.2016 podal incidenčnú žalobu o určenie výšky pohľadávky, preto nie je pohľadávka zahrnutá v reštrukturalizačnom pláne; Okresný súd Bratislava I do dňa rozhodnutia žalovaného nerozhodol v incidenčnom spore. Žalovaný poukázal na § 2 písm. b/ DP s tým, že úrok z omeškania nemožno považovať za príslušenstvo prihlásenej pohľadávky (prihlásenej dane, u ktorej daňovník mešká s platbou, a úrok sa vypočíta z výšky nezaplatenej dane a doby omeškania), ale za samostatnú daň, ktorá je na účely zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 7/2005 Z.z.) pohľadávkou. Ak tento nárok vznikol a daňový subjekt ho neuhradil, stane sa podľa DP nedoplatkom. Splatnosť dane je závislá od právoplatnosti vydaného rozhodnutia. Konanie o určení úroku z omeškania za nezaplatenie DPH vyrubenej podaním daňového priznania, je samostatným sankčným konaním a pohľadávka z tohto konania vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia o výške úroku z omeškania. Začatím reštrukturalizačného konania ani povolením reštrukturalizácie a skončením reštrukturalizácie sa daňové konanie ani vyrubovacie konanie neprerušujú. Zákon č. 7/2005 Z.z. ani DP nezakazujú vyrubiť úrok z omeškania počas reštrukturalizačného konania ani po skončení reštrukturalizácie. Ak nastanú zákonné dôvody, správca dane nemá na výber a je povinný vyrubiť úrok z omeškania. Správca dane v napadnutom rozhodnutí neuvádza, že úroky z omeškania do začatia reštrukturalizačného konania prihlásil, že by boli uznané a zaradené do reštrukturalizačného plánu. Úrok z omeškania bol vyrubený rozhodnutím č. 100977862/2018 zo dňa 17.5.2018 a reštrukturalizačné konanie žalobcu sa začalo na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 2.6.2016, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 87/2016 zo dňa 6.5.2016. Reštrukturalizačný plán žalobcu bol potvrdený uznesením súdu dňa 9.1.2017 a reštrukturalizácia žalobcu bola aj ukončená (uznesenie Okresného súdu Bratislava I bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 15/2017 dňa 23.1.2017). Úrok z omeškania bol preto vyrubený po skončení reštrukturalizácie a správca dane nemohol tvrdiť, že úrok z omeškania bol zaradený do reštrukturalizačného plánu. Ak správca dane vyrubí úrok z omeškania po začatí reštrukturalizačného konania alebo po skončení reštrukturalizácie, vyrubí ho za štyri roky omeškania s platbou dane; štyri roky omeškania so zaplatením dane za zdaňovacie obdobie marec 2013 uplynuli dňa 25.4.2017. Keďže úrok z omeškania sa na účely reštrukturalizácie nepovažuje za príslušenstvo prihlásenej pohľadávky, nie je možné aplikovať ustanovenie § 156 ods. 2 DP. II. Žaloba 5. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101517238/2018 zo dňa 7.8.2018, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 100977862/2018 zo dňa 17.5.2018 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Napadnuté rozhodnutia priamo zasiahli do jeho majetkovej sféry, čím bolo porušené jeho právo podnikať a vlastniť majetok. 6. Žalobca trvá na tom, že je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z., najmä § 120 ods. 1 až ods. 3 a § 155 ods. 2. Rozhodujúcim kritériom pre uspokojovanie peňažných pohľadávok v reštrukturalizácii je moment ich vzniku. Skutkové deje, z ktorých úrok z omeškania vznikol, nastali pred začatím reštrukturalizácie. Žalovaný však opomína skutočnosť, že nemožnosť vymoženia pohľadávky neprihlásenej riadne do reštrukturalizácie sa viaže na samotnú pohľadávku a jej vznik, a nie na konanie, v ktorom sa táto pohľadávka len vyčíslila vo forme rozhodnutia. Skutočnosť, že zákon č. 7/2005 Z.z. výslovne neuvádza, že daňové konanie sa prerušuje a bráni začatiu konania o vyrubení úrokov z omeškania, nie je nedostatkom tohto zákona. Zákonodarca uvedenú situáciu vyriešil viazanosťou vymáhateľnosti pohľadávky v reštrukturalizácii na jej vznik, resp. na vznik skutočností, ktoré majú z hmotnoprávneho hľadiska vplyv na jej vznik. Keďže moment vzniku pohľadávky nastal pred začatím reštrukturalizácie, pohľadávku treba prihlásiť do reštrukturalizácie vrátane jej príslušenstva. Zákonnú výnimku z tohto pravidla predstavujú podmienené pohľadávky, teda pohľadávky, ktoré síce vzniknú po začatí reštrukturalizačného konania, ale ich vznik je založený na skutkovom deji spadajúcom do obdobia pred začatím reštrukturalizácie. Pohľadávka, ktorú veriteľ neprihlásil do reštrukturalizácie spôsobom určeným zákonom č. 7/2005 Z.z., sa v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zo zákona stáva naturálnou obligáciou. Ak správny orgán vydá rozhodnutie na takúto nevymáhateľnú pohľadávku, ide o nehospodárne konanie. Pohľadávka vyplývajúca z napadnutého rozhodnutia mala byť prihlásená do štrukturalizácie ako príslušenstvo k pôvodnej pohľadávke (DPH za zdaňovacie obdobie marec 2013) alebo ako podmienená pohľadávka podľa § 120 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. Neprihlásením tejto pohľadávky zaniklo právo žalovaného ju vymáhať momentom potvrdenia reštrukturalizačného plánu žalobcu. 7. Okrem uvedeného žalobca poukázal aj na nesprávny výpočet úroku z omeškania, pretože podľa zákona č. 7/2005 Z.z. je aj pri riadne prihlásených pohľadávkach možné prihlásiť príslušenstvo len do začatia reštrukturalizačného konania, teda do 2.5.2016. V napadnutých rozhodnutiach žalovaného a správcu dane sú úroky z omeškania vypočítané do 25.4.2017, t.j. k poslednému dňu štvorročnej doby odo dňa splatnosti dane. Žalobca pri správnosti výpočtu úroku z omeškania vychádzal z § 138 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., ktorý žalovaný opomenul. 8. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že úrok z omeškania sa na účely reštrukturalizácie nepovažuje za príslušenstvo prihlásenej pohľadávky, pretože je v rozpore so zákonom č. 7/2005 Z.z. Jedným z dôvodov vzniku príslušenstva je aj úrok z omeškania, ktorý sa uvádza vo formulári prihlášky do reštrukturalizácie. Okrem toho, „úrok z omeškania“ je obsahom slova „daň“ výlučne na účely Daňového poriadku (§ 2 písm. b/). Na účely reštrukturalizačného konania je úrok z omeškania svojou povahou príslušenstvom k istine, ktoré malo byť prihlásené do reštrukturalizácie. 9. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 10/04 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/2/2016. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa odvolal na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia a zopakoval, že podľa jeho názoru úrok z omeškania bol vyrubený po ukončení reštrukturalizácie, a preto ho nebolo potrebné prihlásiť do reštrukturalizácie, nakoľko v tom čase ešte táto pohľadávka neexistovala. 11. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžf/47/2015 a sp. zn. 2Sžf/77/2015. IV. Replika žalobcu 12. Žalobca v replike zopakoval dôvody uvedené v žalobe. Zdôraznil, že rozhodnutia Najvyššieho súdu SR citované žalovaným neobsahujú odpovede na všetky otázky vzniknuté v predmetnej právnej veci. Práve rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/2/2016, na ktorý už poukázal v žalobe, sa touto problematikou podrobne zaoberá. 13. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. V. Verejné vyhlásenie rozsudku 14. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 18.11.2020, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím správneho súdu bez nariadenia pojednávania. 15. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. a Daňového poriadku, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. VI. Relevantné právne predpisy 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 2 písm. b/ a písm. f/ DP na účely tohto zákona sa rozumie daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu (písm. b/), daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane (písm. f/). 18. Podľa § 156 ods. 1 písm. a/ DP úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane. 19. Podľa § 156 ods. 2 DP správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15%. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. 20. Podľa § 156 ods. 4 DP ak preddavok na daň nebol zaplatený v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane, správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa odseku 2 do dňa platby vrátane, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. 21. Podľa § 158 DP daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku (ods. 1). Suma dane, na ktorej vrátenie má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za záväzok (ods. 2). Ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania (ods. 3). Záväzok, ktorý vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, sa považuje za záväzok vzniknutý po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania (ods. 4). Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu (ods. 5). V konkurze a v reštrukturalizácii vystupuje v mene správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, poverený zamestnanec správcu dane, finančného riaditeľstva; v konkurze v mene správcu dane môže konať aj iná osoba, ktorou je právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určená ministerstvom, na základe podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej s finančným riaditeľstvom (ods. 6). 22. Podľa § 28 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (ďalej len "podmienená pohľadávka"); práva spojené s podmienenou pohľadávkou je však podmienený veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky. 23. Podľa § 113 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o začatí reštrukturalizačného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína reštrukturalizačné konanie. Iné rozhodnutia alebo písomnosti súdu vydané pred začatím reštrukturalizačného konania sa v Obchodnom vestníku nezverejňujú. 24. Podľa § 120 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká (ods. 1). Pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa § 488 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku (ods. 2). Za prednostné pohľadávky sa nepovažujú nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania. Tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou ako podmienené pohľadávky, inak v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi (ods. 3). 25. Podľa § 155 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému (ods. 1). Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou (ods. 2). VII. Posúdenie veci krajským súdom 26. V predmetnej právnej veci správny súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava o vyrubení úrokov z omeškania podľa § 156 DP z dôvodu nezaplatenia DPH za zdaňovacie obdobie marec 2013 riadne a včas. Medzi účastníkmi bol sporný okamih vzniku úrokov z omeškania a s tým súvisiaca prípadná povinnosť správcu dane prihlásiť túto pohľadávku do reštrukturalizácie žalobcu. 27. Žalobca podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie marec 2013 dňa 24.4.2013; priznal vlastnú daňovú povinnosť v sume 1.661,26 €, ktorá bola splatná dňa 25.4.2013, v tejto lehote ju však neuhradil. Nasledujúcim dňom (26.4.2013) vznikol na strane žalobcu daňový nedoplatok. 28. Je nepochybné, že dňa 6.5.2016 sa začalo voči žalobcovi reštrukturalizačné konanie (uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 2.5.2016 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 87/2016 dňa 6.5.2016). Okresný súd Bratislava I následným uznesením zo dňa 9.1.2017 potvrdil reštrukturalizačný plán žalobcu a ukončil reštrukturalizáciu; reštrukturalizačný plán platí do 25.1.2025. 29. Daňový nedoplatok na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2013 (teda vlastná DPH v sume 1.661,26 €) vznikol dňa 26.4.2013 (v deň nasledujúci po dni splatnosti DPH), teda pred začatím reštrukturalizácie žalobcu. V súvislosti s týmto daňovým nedoplatkom bol správca dane povinný prihlásiť ho do reštrukturalizácie, tento daňový nedoplatok per se nie je predmetom tohto súdneho preskúmavacieho konania, je však významným pre určenie vzniku úroku z omeškania, ktorý vyrubil správca dane rozhodnutím preskúmavaným v predmetnej právnej veci. 30. Cieľom zákona č. 7/2005 Z.z. je najmä efektívne riešiť úpadok dlžníka ako spoločensky nežiaduci stav v oblasti mnohopočetnej záväzkovej sféry alebo prostredníctvom speňaženia majetku úpadcu a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne, s cieľom definitívneho uspokojenia pohľadávok. 31. Správca dane, ktorý je veriteľom vo vzťahu k daňovému subjektu ako dlžníkovi v reštrukturalizácii, musí postupovať podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. ako špeciálneho právneho predpisu a nie podľa Daňového poriadku ako všeobecného právneho predpisu. Tento svoj úmysel zákonodarca potvrdzuje v § 158 ods. 5 DP prostredníctvom priameho odkazu na ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z., kde je určená povinnosť pre správcu dane postupovať po povolení reštrukturalizácie podľa tohto špeciálneho zákona. 32. Najvyšší súd SR v rozsudkoch sp.zn. 1Sžso/5/2014 aj sp. zn. 1/Sžf/2/2016 zdôraznil, že začatie reštrukturalizačného konania vyvoláva účinky, ktoré zákonodarca opisuje najmä v § 114 zákona č. 7/2005 Z.z. Prihlasované pohľadávky v procese reštrukturalizácie strácajú svoju vykonateľnosť (§ 114 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 118 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z.) za účelom zabezpečenia nemennosti majetku úpadcu. Veritelia svoje oprávnenia ako aj celkové procesné postavenie v reštrukturalizácii (§ 120 ods. 1 v spojení s § 132 zákona č. 7/2005 Z.z.) odvíjajú od existencie prihlásených pohľadávok, t. j. majetkového protikladu k ustálenej hodnote majetku dlžníka/ úpadcu. Ich stabilitu veritelia v zmysle zásady súčinnosti (§ 134 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.) verifikujú navrhnutím reštrukturalizačného plánu, ktorý je v zmysle § 132 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. po schválení súdom záväzný pre všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok. 33. Účelom reštrukturalizačného konania je zbaviť dlžníka - žalobcu - existujúcich záväzkov či dlhov a umožniť mu ďalšie podnikanie, pri ktorom nebude zaťažený svojimi predchádzajúcimi záväzkami, ktoré neboli prihlásené v rámci reštrukturalizácie, za súčasného zachovania relevantného zmyslu reštrukturalizácie ako kolektívneho uspokojenia veriteľov. Tento záver platí aj pre daňové konanie, tak ako to predpokladá § 158 ods. 5 DP. 34. Proces reštrukturalizácie vychádza z osobitných postupov sledujúcich naplnenie spoločného cieľa a z tohto dôvodu zákonodarca musel všetky majetkové záväzky dlžníka (peňažné aj nepeňažné) v reštrukturalizačnom konaní, ktoré vznikli na základe rôznorodých a odlišných právnych titulov v odlišných právnych odvetviach, prispôsobiť podmienkam (najmä prihlasovacím podmienkam) reštrukturalizačného konania. 35. Z uvedeného dôvodu aj Daňový poriadok prostredníctvom § 158 ods. 1 terminologicky pretransformoval pojem daňový nedoplatok na účely reštrukturalizácie na pohľadávku a ďalej v odseku 3 vymedzil časové účinky dňa začatia reštrukturalizačného konania na takto modifikovaný daňový nedoplatok, aby oprávnené úradné osoby mohli s pohľadávkou nakladať. 36. Zo systematického zaradenia právnej úpravy úrokov z omeškania v Daňovom poriadku vyplýva, že úrok z omeškania je majetkovým postihom dlžníka (sankciou) za neodvedenie daňového nedoplatku: ustanovenie § 156 DP je zaradené v piatej časti s názvom „Zodpovednosť za porušenie povinnosti“ a v skupine ustanovení § 155 až § 157 DP so spoločným názvom „sankcie“. Ide teda o neodlučiteľnú právnu úpravu (úrokov z omeškania) od primárnej právnej úpravy, ktorá nebola dodržaná (povinnosť odviesť daň z pridanej hodnoty riadne a včas). Inými slovami, previazanosť vyplýva aj z toho, že nebyť porušenia primárnej právnej úpravy, neexistoval by dôvod na uloženie sankcie (vyrubenie úrokov z omeškania). 37. Daňový poriadok prostredníctvom definičného ustanovenia § 2 vymedzuje pojmy daň (písm. b/), daňová pohľadávka (písm. e/) a daňový nedoplatok (písm. f/). Z logického výkladu horeuvedených pojmov je nepochybné, že zákonodarca pod pojem daňová pohľadávka zahŕňa nielen samotnú daň ako istinu, ale aj ďalšie jej súčasti, t.j. úroky, pokuty a úrok z omeškania. Týmto sa vymedzenie rozsahu pojmu úrok z omeškania na účely daňových predpisov odlišuje od súkromnoprávneho vymedzenia úrokov z omeškania, ktoré sú na účely Občianskeho zákonníka definované svojím trvale užívacím charakterom, avšak na účely daňových predpisov je nutné k charakteristike úrokov z omeškania pristupovať z pozície ich zdieľania osudu hlavnej veci, t.j. samotnej dane (a to v časovom vymedzení jej splatnosti) ako istiny vrátane jej vzniku ako zániku (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/2/2016). 38. Z charakteru úrokov z omeškania ako súčasti dane vyplýva, že vznikajú spoločne s istinou s tým, že majú narastajúcu tendenciu (§ 156 ods. 2 piata veta Daňového poriadku), správca dane ich môže vyčíslovať aj priebežne, pričom zákonodarca v súčasnom znení priamo ako koniec lehoty pre narastanie úrokov z omeškania stanovil deň začatia reštrukturalizačného konania. V súvislosti s reštrukturalizáciou dlžníka ako daňového subjektu nie je možno považovať úrok z omeškania za samostatný daňový nedoplatok, ale tento zdieľa osud dane s tým, že ako každá peňažná sankcia vzniká zo zákona z titulu deliktuálnej zodpovednosti daňového subjektu po márnom uplynutí zákonnej lehoty na zaplatenie dane. V súvislosti s reštrukturalizáciou dlžníka ako daňového subjektu nie je možné považovať úrok z omeškania za samostatný daňový nedoplatok, ale tento zdieľa osud dane s tým, že ako každá peňažná sankcia vzniká zo zákona z titulu deliktuálnej zodpovednosti daňového subjektu po márnom uplynutí zákonnej lehoty. Preto správca dane vedomý si začatia reštrukturalizačného konania a následnej povinnosti postupu podľa špeciálneho právneho predpisu, ktorým je zákon č. 7/2005 Z.z., mal ako súčasť daňového nedoplatku uplatňovať v zmysle § 156 ods. 1 a ods. 2 DP aj úrok z omeškania. Tým, že tak nekonal, tento nárok správcu dane v súlade s § 138 zákona č. 7/2005 Z.z. zanikol po skončení reštrukturalizácie žalobcu. Správca dane aj žalovaný nesprávne právne vec posúdili, keď neaplikovali ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. ako špeciálneho právneho predpisu. 39. Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžf/47/2015 a sp. zn. 2Sžf/77/2015, na ktoré poukázal žalovaný, sa v plnej miere netýkajú predmetnej právnej veci, preto ich správny súd ani neaplikoval. 40. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že žalovaný aj správca dane nesprávne právne vec posúdili, preto zrušil rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c/, ods. 3 písm. a/ a ods. 4 SSP. 41. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní orgán verejnej správy prvého stupňa riadne zistí skutkový stav a vec právne posúdi v intenciách záverov rozsudku krajského súdu v predmetnej právnej veci. 42. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 43. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).