Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/182/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201524 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201524.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: MVE Šášovské Podhradie s.r.o., IČO: 36860981, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, zastúpeného spoločnosťou URBÁNI & Partners s.r.o., IČO: 36646181, so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, za ktorú koná advokát JUDr. Ing. Michal Ševčík, PhD., proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Námestie Ľ. Štúra 1, za účasti ďalších účastníkov konania: 1) Združenie domových samospráv, so sídlom v Bratislave, Rovniankova 14, P.O.Box 218, 2) Klub slovenských turistov, so sídlom v Bratislave, Záborského 33, 3) J. E., bytom v T. R. XX, M. nad F., 4) G. E., bytom v T. R. XX, M. nad F., 5) OZ Hereditas HH, so sídlom v Hliníku nad Hronom, Námestie SNP 310, 6) OZ Rieka - združenie na ochranu vodných tokov, so sídlom v Čadci, Rieka 2307, 7) Inštitút pre ochranu prírody, so sídlom v Banskej Bystrici, Sásovská cesta 86, 8) Združenie Slatinka, so sídlom vo Zvolene, Sládkovičova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5804/2018-9.2 (11/2018- rozkl.) zo dňa 17.8.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému a ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca dňa 6.8.2015 požiadal žalovaného o vydanie súhlasu na zmenu stavu mokrade v zmysle § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 543/2002 Z.z.) a dňa 16.9.2015 rozšíril žiadosť aj o povolenie výnimky z druhovej ochrany. 2. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 1079/2018-6.3 zo dňa 7.3.2018: A. nepovolil výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ a § 35 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z., čiže nepovolil žalobcovi ako žiadateľovi úmyselne rušiť v prirodzenom areáli chránené druhy živočíchov: potápač veľký (Mergus merganser), vodnár potočný (Cinclus cinclus), bocian čierny (Ciconia nigra), volavka popolavá (Ardea cinerea), rybárik čierny (Alcedo atthis), kalužiačik malý (Actitis hypoleucos), trasochvost horský (Motacilla cinerea), úmyselne zraňovať alebo usmrcovať a rušiť v prirodzenom areáli chránené druhy živočíchov: hrúz Kesslerov (Romanogobio kessleri, syn. Gobio kessleri), užovka fŕkaná (Natrix tessellata), užovka obojková (Natrix natrix) a poškodzovať alebo ničiť miesta ich rozmnožovania alebo miesta ich odpočinku, rušiť v prirodzenom areáli chránené druhy živočíchov: klinovka čiernonohá (Onychogomphus forcipatus), pásikavec (Cordulegaster bidentata), kunka žltobruchá (Bombina variegata), skokan zelený (Rana eseidenta), ropucha bradavičnatá (Bufo bufo), skokan hnedý (Rana tempriara), vydra riečna (Lutra Intra) a poškodzovať alebo ničiť miesta ich rozmnožovania alebo miesta ich odpočinku v súvislosti s výstavbou Malej vodnej elektrárne Šášovské Podhradie v rkm 134,62 na rieke Hron, a B. nevydal súhlas podľa § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou Malej vodnej elektrárne Šášovské Podhradie v rkm 134,62 na rieke Hron. Žalovaný si vyžiadal stanovisko od Štátnej ochrany prírody SR, ktorá v stanovisku č. ŠOP SR/1377/2016 zo dňa 26.5.2016 konštatovala, že predložená dokumentácia rybovodu nie je v súlade s metodickým usmernením žalovaného „Určenie vhodných typov rybovodov podľa typológie vodných tokov“, a odporúčala doplniť podanie o ďalšie podrobnosti. Žalovaný uviedol, že Malá vodná elektráreň Šašovské Podhradie (ďalej aj len MVE alebo MVE Šášovské Podhradie) je navrhovaná na rieke Hron v Banskobystrickom samosprávnom kraji, v okrese Žiar nad Hronom, k. ú. Šašovské Podhradie v rkm 134,62. MVE je navrhovaná ako prihaťová. Objekt MVE je navrhovaný pri ľavom brehu, hať ako dvojpoľová, vaková s hradiacou výškou vaku 3,3m (max. rozdiel hladín 5,04m). Okrem hate a MVE sú navrhované ďalšie objekty a prevádzkové súbory: rybovod, úprava koryta pod haťou, úprava v zdrži, pravostranný priesakový kanál, pravostranná ochranná hrádza (so spevnenou komunikáciou), úprava Istebného potoka, prístupová cesta, terénne úpravy, výsadby, vyvedenie výkonu, kanalizácia, vodovod a pod. Posudzovaná lokalita sa vyznačuje vysokou biologickou hodnotou ako biotop obojživelníkov, rýb, cicavcov, plazov a spoločenstiev rastlín národného a európskeho významu viazaných na tu prítomné mokrade. Dotknuté územie je významnou spojnicou viacerých území európskeho významu v povodí rieky Hron, ktorých predmetom ochrany sú ryby. Výstavbou MVE Šášovské Podhradie by došlo k nezvratným zmenám v morfológii, prietoku, erózno-depozičných ekologických pomeroch a kontinuite v koryte a brehových líniách Hrona, čo môže mať nepriaznivý vplyv na tu prítomné populácie chránených druhov živočíchov a rastlín. Nadregionálna významnosť Hrona v územnom systéme ekologickej stability celého Pohronia je podporená vysokým stupňom zachovalosti biotopov samotnej rieky, ktorý v porovnaní s ostatnými riekami na Slovensku zostal nadpriemerne zachovaný v prírodnej forme. Rieka Hron tvorí veľký migračný koridor pre druhy rýb so silným migračným zmyslom (migrácie nad 100 km) dokonca aj pre časť spoločenstva Dunaja, ale aj jeho vlastnú ichtyofaunu. Priečnym prehradením MVE Šášovské Podhradie by došlo k citeľným stratám na chránených druhoch ichtyofauny. Vzhľadom na vyššie uvedené významné negatívne vplyvy navrhovanej činnosti na populácie druhov rastlín a živočíchov európskeho významu a národného významu vrátane chránených druhov, povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ a § 35 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. s výkonom navrhovanej činnosti by bolo podľa názoru žalovaného v rozpore so záujmami ochrany prírody a krajiny v dotknutom území. 3. Minister životného prostredia SR ako druhostupňový orgán rozhodnutím č. 5804/2018-9.2 (11/2018- rozkl.) zo dňa 17.8.2016 zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 1079/2018-6.3 zo dňa 7.3.2018 ako vecne a právne správne. Ministerstvo malo v konaní jednoznačne za preukázané, že posudzovaná lokalita sa vyznačuje vysokou biologickou hodnotou ako biotop obojživelníkov, rýb, cicavcov, plazov a spoločenstiev rastlín národného a európskeho významu viazaných na tu prítomné mokrade. Dotknuté územie je významnou spojnicou viacerých ÚEV v povodí rieky Hron, ktorých predmetom ochrany sú ryby. Výstavbou MVE Šášovské Podhradie by došlo k nezvratným zmenám v morfológii, prietoku, erózno-depozičných ekologických pomeroch a kontinuite v koryte a brehových líniách Hrona, čo môže mať nepriaznivý vplyv na tu prítomné populácie chránených druhov živočíchov a rastlín. Minister sa stotožnil so závermi ministerstva o dopadoch plánovanej výstavby a prevádzky MVE Šášovské Podhradie na dotknuté druhy živočíchov, ktorými sú zástupcovia herpetofauny: užovka fŕkaná (Natrix tessellata), užovka obojková (Natrix natrix), kunka žltobruchá (Bombina variegata), skokan hnedý (Rana temporaria); ďalej zástupcovia cicavcov: vydra riečna (Lutra lutra); zástupcovia druhov rýb: hrúz Kesslerov (Romanogobio kessleri, syn. Gobio kessleri), hrúz bielopluvý (Gobio albipinnatus), hlavátka podunajská (Hucho hucho), boleň dravý (Aspius aspius), hlaváč bicloplutvý (Coitus gobio) a mrena stredomorská (Barbus meridionalis) a chránené druhy vtákov: kalužiačik malý (Actitis hypoleucos), rybárik riečny (Alcedo atthis), volavka popolavá (Ardea cinerea), bocian čierny (Ciconia nigra), vodnár potočný (Cinclus cinclus), potápač veľký (Mergus merganser) a trasochvost horský (Motacilla cinerea). K vyjadreniu RNDr. Vladimíra Mužíka, na ktoré sa odvolával žalobca, že nadštandardným rybovodom vybudovaným v rámci výstavby MVE Šášovské Podhradie budú vykompenzované negatívne dopady stavby na okolité prírodné prostredie, alebo budú vytvorené nové typy biotopov pre druhy živočíchov dotknuté stavbou, minister uviedol, že uvedené vyjadrenia neriešia dopady výstavby a prevádzky plánovanej MVE na iné druhy živočíchov okrem rýb a ako také sa nezaoberajú skutočnosťou, že napriek existencii rybovodu by sa jedince, ktoré by prešli rybovodom, dostali do takmer stojatej, prehriatej a neokysličenej vody, z ktorej by unikli len návratom do rybovodu, alebo pokusom o prekonanie celej dĺžky vzdutia. Migrácia by bola znemožnená absenciou prúdivého charakteru toku, z čoho vyplýva, že ak by aj nedošlo k priamym úhynom chránených druhov (napríklad počas výstavby), došlo by k poklesu vhodných podmienok pre život uvedených druhov a tým aj k poklesu ich populácie. Pod vzdutím vodného diela by došlo k zhoršeniu kvality biotopu a predmetné druhy by boli vyrušované počas výstavby aj prevádzky vodného diela. Druhostupňový orgán vyhodnotil námietku žalobcu, že navrhovaná stavba MVE Šášovské Podhradie sa nachádza na území, kde platí prvý stupeň ochrany, ako neopodstatnenú. Ministerstvo v konaní rozhodovalo nielen o mokradi podľa § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z., ale aj o podmienkach ochrany chránených druhov podľa § 34 a § 35 zákona č. 543/2002 Z.z., ktoré nie sú viazané na stupne ochrany, čiže na chránené územia alebo ich ochranné pásma. Poukázal na stanovisko ŠOP SR č. ŠOP SR/446-003/2017 zo dňa 16.6.2017, v ktorom boli špecifikované druhy rastlín a živočíchov z hľadiska druhovej ochrany v lokalite navrhovanej MVE Šášovské Podhradie so záverom, že nie je naplnená podmienka ustanovená v § 40 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. a predpokladá porušenie záujmov ochrany prírody a krajiny. Podľa názoru ŠOP SR na základe uvedeného nie je dôvod na udelenie výnimky k predmetnému zámeru. Rozhodujúce pre rozhodnutie ministerstva o nepovolení výnimky zo zákazov ustanovených na ochranu chránených druhov bolo nesplnenie podmienok ustanovených v § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. Ministerstvo v odôvodnení rozhodnutia uviedlo, prečo žiadosť žiadateľa neposúdilo ako odôvodnený prípad podľa § 65 ods. 1 písm. h/ citovaného zákona. Okrem týchto dôvodov odvolací orgán poukázal na podmienku ustanovenú v § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., podľa ktorej orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. Z podkladov rozhodnutia je zrejmé, že výstavba MVE Šášovské Podhradie ohrozuje zabezpečenie priaznivého stavu populácie viacerých chránených druhov a vybraných druhov živočíchov. Žalobca sa odvolával na územné konanie o umiestnení stavby MVE Šášovské Podhradie, počas ktorého žiadny účastník konania a orgán ochrany prírody a krajiny nikdy nenamietal a neupozorňoval na údajnú prítomnosť chránených druhov živočíchov v hodnotenej lokalite, ani neodkazoval na potrebu povolenia predmetnej výnimky pre výstavbu MVE Šášovské Podhradie, a to ani v rámci konania ohľadom zmien a doplnkov územného plánu Mesta Žiar nad Hronom, ani v rámci posudzovania vplyvu tohto strategického dokumentu na životné prostredie. Odvolací orgán uviedol, že žiadne z vymenovaných konaní nebolo konaním podľa § 65 ods. 1 písm. h/ a § 83 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., ktoré je samostatným konaním a v ktorom sa posudzuje oprávnenosť povolenia výnimky podľa § 40 tohto zákona zo zákazov ustanovených na ochranu chránených druhov živočíchov v § 35 tohto zákona, ani konaním o vydaní súhlasu na zmenu stavu mokrade v súlade s § 6 ods. 4 zákona. Podklady zhromaždené v týchto konaniach sa preto netýkali otázok riešených v konaní podľa § 65 ods. 1 písm. h/ a § 83 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. a nebolo ich možné použiť na tieto účely z dôvodu koncentrácie konania. Aktualizácia koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenskej republiky do roku 2030 nie je záväzným dokumentom a preto nie je ani záväzným podkladom pre územné, či stavebné konanie a zároveň nenahrádza príslušné povolenia príslušných správnych orgánov na úseku ochrany životného prostredia. Odvolací orgán nespochybnil skutočnosť, že výroba elektriny prostredníctvom MVE má ekologickejší charakter ako výroba elektriny prostredníctvom tepelnej elektrárne. V danom konaní však záujem na ekologickom spôsobe výroby elektriny neprevážil záujmy ochrany prírody a krajiny, ktoré by boli výstavbou a prevádzkou predmetnej MVE negatívne dotknuté. Odvolací orgán na základe doplnenia rozkladu žalobcom zo dňa 24.4.2018, v ktorom uviedol, že si nechal vypracovať doplňujúce odborné stanovisko v súvislosti s údajným výskytom chránených živočíchov v predmetnej lokalite, ako aj s údajnými negatívnymi vplyvmi výstavby MVE Šášovské Podhradie na populáciu týchto chránených druhov živočíchov a že by malo byť podľa prísľubu spracovateľa predmetné stanovisko spracované do 60 dní a následne predložené na ministerstvo, predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutia do 17.8.2018. Nakoľko žalobca nepredložil stanovisko v 60-dňovej lehote a ani ku dňu vydania druhostupňového rozhodnutia ako aj s ohľadom na skutočnosť, že v tejto veci bol náležite zistený skutkový stav, nebol dôvod opätovne predlžovať lehotu a nerozhodnúť vo veci samej. II. Žaloba 4. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5804/2018-9.2 (11/2018-rozkl.) zo dňa 17.8.2016, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 1079/2018-6.3 zo dňa 7.3.2018 a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov sú podľa jeho názoru mimo rámca relevantnej správnej úvahy a neberú ohľad na právoplatné územné rozhodnutie. 5. Žalobca poukázal na to, že ŠOP SR nie je orgánom vydávajúcim záväzné stanoviská, a preto jeho názor vyjadrený v písomnom podaní zo dňa 16.6.2017 je rozporný so závermi a zisteniami v územnom rozhodnutí. Podľa ustanovenia § 39b ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 50/1976 Zb.) sa rozhodnutie o využívaní územia zlúči s rozhodovaním o umiestnení stavby, ak sa má na pozemku, ktorého sa rozhodnutie týka, uskutočniť aj stavba. A to je práve prípad MVE Šášovské Podhradie. Žalobca zdôraznil, že v územnom konaní sa práve Ministerstvo životného prostredia SR vyjadrilo kladne a toto bolo zdupľované aj stanoviskom Okresného úradu životného prostredia v Banskej Štiavnici č. 2010/01518/ZH zo dňa 5.11.2010. 6. Podľa názoru žalobcu je daný súlad s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Žiar nad Hronom, ktoré v roku 2011 pristúpilo k obstaraniu zmien a doplnkov platnej územnoplánovacej dokumentácie, súčasťou jej obstarania bol i proces posudzovania vplyvu strategického dokumentu na životné prostredie, kde Okresný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici vydal rozhodnutie č. 2011/00321/ ZC zo dňa 11.4.2011, v zmysle ktorého zmeny a doplnky č. 2 ÚPN mesta Žiar nad Hronom sa budú posudzovať podľa zákona č. 24/2006, a následne rozhodnutím č. 2011/00321/ZC-JA zo dňa 16.5.2011 stanovil rozsah hodnotenia, na základe ktorého bola vypracovaná správa o hodnotení strategického dokumentu. Záverečné stanovisko č. 2011/00321/ZC-DK zo dňa 14.9.2011 odporúčalo schválenie strategického dokumentu. Nikde v uvedených dokumentoch ani stanoviskách sa nerieši predmetná mokraď ani užovka, ktoré podľa rozhodnutia žalovaného vytvárajú prekážku udelenia požadovanej výnimky a súhlasu. 7. Žalobca splnil podmienky uvedené v § 39, § 39a, § 37 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. Po riadnom zistení skutkového stavu žalovaný (i orgán I. stupňa) mohol využiť správnu úvahu a v tolerančnom pásme Správneho poriadku a zákona č. 50/1976 Zb. vec posúdiť a rozhodnúť, avšak toto neurobil, len stroho prevzal názor ŠOP SR a na tomto základe vydal svoje rozhodnutie. Podľa žalobcu je teda zrejmé, že žalovaný nevzal na zreteľ všetky okolnosti prípadu, svoje vlastné predošlé zistenia, právoplatné rozhodnutie o umiestnení stavby a využití územia a tam prezentované závery ochrany prírody a životného prostredia. 8. Keďže sa žalovaný nevysporiadal s jeho námietkami, jeho rozhodnutie je nezákonné. 9. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sž/81/1997, sp. zn. 8Sžo/11/2011, sp. zn. 8Sžo/163/2010, R 27/2012, sp. zn. 8Sžh/2/2010. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa v plnom rozsahu pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že ŠOP SR je osobitnou odbornou organizáciou ministerstva s celoslovenskou pôsobnosťou, zameranou najmä na zabezpečovanie úloh na úseku ochrany prírody a krajiny vrátane správy jaskýň podľa zákona č. 543/2002 Z.z. a na úseku ochrany druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi podľa zákona č. 15/2005 Z.z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 15/2005 Z.z.). Podľa § 65a písm. v/ zákona č. 543/2002 Z.z. ŠOP SR spracúva odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody. Nemá síce postavenie dotknutého orgánu, no je odbornou organizáciou zloženou z odborníkov z dotknutých oblastí, ktorá v súlade so zverenými kompetenciami vydáva odborné stanoviská potrebné pre činnosť orgánov ochrany prírody. Tvorba odborných stanovísk ŠOP SR nie je viazaná rozhodnutiami alebo stanoviskami iných správnych orgánov, musia byť nezávislé a nestranné a musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. 11. ŠOP SR (Správa CHKO Štiavnické vrchy) sa k navrhovanej činnosti nevyjadrila kladne, požadovala doplniť podklady a predbežne sa priklonila k nulovému variantu, teda k nezrealizovaniu navrhovanej činnosti. Skutočnosť, že mesto Žiar nad Hronom s cieľom umožniť žalobcovi svoj zámer zmenilo a doplnilo svoj územný plán a v súlade s ním vydalo aj rozhodnutie umiestnení stavby, nezakladá nárok žalobcu na kladné rozhodnutie ministerstva podľa zákona č. 543/2002 Z.z. 12. Žalovaný uviedol, že mu nie je zrejmé, ako by mohol prvostupňový alebo druhostupňový správny orgán v konaní podľa zákona č. 543/2002 Z.z. uplatňovať správnu úvahu podľa zákona č. 50/1976 Zb., konania podľa uvedených zákonov nemožno stotožňovať. Ani žalobca v správnej žalobe netvrdí a nepreukazuje, žeby boli splnené zákonné podmienky na vyhovenie jeho žiadosti a bezúčelne sa odvoláva len na rozhodnutie o umiestnení stavby. IV. Vyjadrenie ďalších účastníkov IV.A Združenie domových samospráv 13. Ďalší účastník v prvom rade - Združenie domových samospráv - navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobu považuje za nedôvodnú a okrem toho je jej predmet zo zákona vylúčený zo súdneho prieskumu. 14. Žalobca nesprávne posúdil postavenie ŠOP SR, pretože ide o zo zákona oprávnenú organizáciu na obstarávanie odborných podkladov pre rozhodovaciu činnosť orgánov ochrany prírody a žalovaný bol v zmysle § 32 ods. 3 SP oprávnený aj povinný sa týmto podkladom rozhodnutia zaoberať. 15. Najvyšší súd SR opakovane judikoval, že orgán ochrany prírody rozhoduje autonómne a neprihliada na územné rozhodnutia, ak rozhoduje o povolení alebo nepovolení výnimky z ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z.z. Územné rozhodnutie nepredstavuje pre žalobcu žiadne právo, takým by bolo až stavebné povolenie. V dôsledku toho nedošlo vydaním rozhodnutia žalovaného k zásahu do subjektívnych práv žalobcu, a preto je rozhodnutie žalovaného vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP). 16. Ďalší účastník v prvom rade sa v plnom rozsahu stotožnil s vyjadrením žalovaného k správnej žalobe. IV.B Ostatní účastníci 17. Ďalší účastníci v druhom rade až ôsmom rade sa k žalobe ani k vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka v prvom rade písomne nevyjadrili. V. Verejné vyhlásenie rozsudku 18. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 SSP rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 30.9.2020 podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca, žalovaný aj ďalší účastníci v druhom a siedmom rade súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, ďalší účastníci v prvom, treťom, štvrtom, piatom, šiestom a ôsmom rade nepožiadali o nariadenie pojednávania. 19. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 543/2002 Z.z. a Správneho poriadku, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. VI. Relevantné právne predpisy 20. Podľa § 6 ods. 1 SPS správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2019 na zmenu stavu mokrade, najmä jej úpravu zasypávaním, odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody okrem vykonávania týchto činností správcom vodného toku v súlade s osobitným predpisom. 22. Podľa § 48 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 364/2004 Z.z.) pri správe vodného toku treba prihliadať na ochranu povrchových vôd a podzemných vôd v príbrežnej zóne, zachovanie infiltračných podmienok a prvkov prirodzeného ekosystému, ochranu rybárstva a samočistiacu schopnosť vodného toku, ochranu osobitne chránených častí prírody a krajiny a na zachovanie rekreačnej hodnoty a estetického vzhľadu krajiny; činnosti podľa odseku 4 písm. b) až f), ktoré sa majú vykonávať v chránených územiach mimo lesných pozemkov, správca vodného toku vopred oznámi orgánu ochrany prírody. 23. Podľa § 35 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2019 chráneného živočícha je zakázané úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli (písm. b/), úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie (písm. c/). 24. Podľa § 35 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2019 zakázané je poškodzovať alebo ničiť miesta rozmnožovania alebo miesta odpočinku chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli. 25. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2019 orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. 26. Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2019 výnimku podľa odseku 2 možno povoliť v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov (písm. a/), pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku (písm. b/), v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie (písm. c/), na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely (písm. d/), na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu (písm. e/). 27. Podľa § 65 ods. 1 písm. h/ zákona č. 543/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2019 ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností, ak ide o druhy podľa § 40. 28. Podľa § 65a ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2019 Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky je odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou zriadená ministerstvom ako príspevková organizácia, ktorá zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona a osobitných predpisov. 29. Podľa § 65a ods. 2 písm. v/ zákona č. 543/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2019 Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky spracúva odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody. 30. Podľa § 3 ods. 1, ods. 4 a ods. 5 SP správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (ods. 1). Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb (ods. 4). Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (ods. 5). 31. Podľa § 32 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (ods. 1). Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať (ods. 2). Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie (ods. 3). 32. Podľa § 47 ods. 1 a ods. 3 SP rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu (ods. 1). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (ods. 3). VII. Posúdenie veci správnym súdom 33. Predmetom preskúmavania je v predmetnej právnej veci rozhodnutie ministra životného prostredia SR, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR o nepovolení výnimky zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b/ a písm. c/, § 35 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. a o nevydaní súhlasu podľa § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou Malej vodnej elektrárne Šášovské Podhradie v rkm 134,62 na rieke Hron. 34. Žalobca namietal, že ŠOP SR nie je dotknutým orgánom a jej stanovisko nemohlo byť podkladom rozhodnutia v predmetnej právnej veci. Správny súd upriamuje pozornosť na ustanovenie § 65a zákona č. 543/2002 Z.z., ktoré upravuje postavenie Štátnej ochrany prírody SR a jej kompetencie. V zmysle § 65a ods. 1 a ods. 2 písm. v/ citovaného zákona ide o odbornú organizáciu ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorá zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona a osobitných predpisov a okrem iného spracúva odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody. Orgánom ochrany prírody je v tomto prípade žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy a ten je oprávnený si od ŠOP SR žiadať pre svoju rozhodovaciu činnosť odborné stanovisko. Stanovisko ŠOP SR je potom jedným z podkladov rozhodnutia podľa § 32 ods. 2 SP, ktoré žalovaný hodnotí vo vzájomnej súvislosti s inými podkladmi rozhodnutia, aj jednotlivo v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov. Žalobca bol oprávnený sa s podkladmi rozhodnutia oboznámiť ešte pred vydaním rozhodnutia a vyjadriť sa k nim. ŠOP SR v predmetnej právnej veci postupovala v súlade so zákonom (§ 65a ods. 2 písm. v/ zákona č. 543/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2019), keď žalovanému ako ústrednému orgánu štátnej správy na úseku ochrany prírody predložila svoje stanovisko a to sa stalo jedným z podkladov rozhodnutia vo veci samej. Skutočnosť, či v rozhodovacom procese podľa zákona č. 543/2002 Z.z. je ŠOP SR „dotknutým orgánom“, je právne irelevantná a nemá vplyv na posúdenie žiadosti žalobcu o vydanie súhlasu so zmenou stavu mokrade a o povolenie výnimky z druhovej ochrany. Ide o odborný orgán, ktorý postupoval v rámci svojej kompetencie zverenej mu zákonom v§ 65a ods. 2 písm. v/ zákona č. 543/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2019 a rozsah tejto kompetencie neprekročil. Napokon, dotknutým orgánom môže byť len Ministerstvo životného prostredia SR, Slovenská inšpekcia životného prostredia, okresný úrad v sídle kraja, okresný úrad a obec (§ 9 ods. 1 v spojení s § 64 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2019) a nie ŠOP SR. Žalobca netvrdí, že Ministerstvo životného prostredia SR ako dotknutý orgán vychádzalo v územnom konaní aj zo stanoviska ŠOP SR. 35. Okrem uvedeného správny súd uvádza, že dotknuté orgány predkladajú záväzné stanoviská na účely územného konania a stavebného konania v zmysle § 140b zákona č. 50/1976 Zb. a stavebné úrady sú nimi viazané. Zákonodarca predpokladal aj situáciu s odlišnými záväznými stanoviskami jednotlivých dotknutých orgánov a limitoval stavebný úrad tým, že pred vydaním jeho rozhodnutia musia byť záväzné stanoviská zosúladené postupom podľa § 140b ods. 5 a § 136 zákona č. 50/1976 Zb. Územné konanie, prípadne stavebné konanie však nemožno stotožňovať s konaním podľa zákona č. 543/2002 Z.z. vzhľadom na ich odlišný účel a charakter. Možno však dospieť k záveru o vplyve výsledku konania podľa zákona č. 543/2002 Z.z. na územné konanie, resp. stavebné konanie a v tom prípade by bolo na mieste prerušenie územného konania až do právoplatného skončenia konania podľa zákona č. 543/2002 Z.z., keďže v tomto konaní sa rieši otázka ochrany prírody a krajiny, o povolení alebo nepovolení výnimky zo zákazov podľa § 35 ods. 1 písm. b/ a písm. c/, § 35 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. a o vydaní alebo nevydaní súhlasu podľa § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z., teda či je možné zmeniť stav mokrade a rušiť chránené živočíchy v prirodzenom areáli v súvislosti s výstavbou MVE Šášovské Podhradie. V prípade právoplatného negatívneho rozhodnutia podľa zákona č. 543/2002 Z.z., teda keď nemožno rušiť chránené živočíchy a nemožno zmeniť stav mokrade, tak ako v predmetnej právnej veci, je potom bez praktického významu konať v územnom a stavebnom konaní v lokalitách, kde nemožno úmyselne rušiť chránené živočíchy a zmeniť stav mokrade, keď stavebná činnosť nepochybne k rušeniu živočíchov vedie a rovnako aj k zmene stavu mokrade a priamo ich ovplyvňuje. Podľa názoru správneho súdu je potom nenáležité poukazovať v konaní podľa zákona č. 543/2002 Z.z. na výsledky územného konania (rozhodnutie o umiestnení stavby), keď zo systematickej a logickej komparácie uvedených konaní by to malo byť práve naopak - teda v územnom konaní by bolo vhodné poukazovať na výsledky konania podľa zákona č. 543/2002 Z.z. Správny súd preto z uvedených dôvodov vyhodnotil námietku žalobcu ako bezpredmetnú. 36. Správne orgány oboch stupňov sa správne zaoberali aj konfliktom záujmu na ekologickom spôsobe výroby elektriny prostredníctvom MVE so záujmom ochrany prírody. Zohľadnili nadregionálnu významnosť Hrona v územnom systéme ekologickej stability celého Pohronia a vysoký stupeň zachovalosti biotopov samotnej rieky, ktorý v porovnaní s ostatnými riekami na Slovensku zostal nadpriemerne zachovaný v prírodnej forme. Rieka Hron tvorí veľký migračný koridor pre druhy rýb so silným migračným zmyslom (migrácie nad 100 km) dokonca aj pre časť spoločenstva Dunaja, ale aj jeho vlastnú ichtyofaunu, má vysokú biologickú hodnotu ako biotop obojživelníkov, rýb, cicavcov, plazov a spoločenstiev rastlín národného a európskeho významu viazaných na tu prítomné mokrade. Priečnym prehradením MVE Šášovské Podhradie by došlo k citeľným stratám na chránených druhoch ichtyofauny a došlo by k nezvratným zmenám v morfológii, prietoku, erózno-depozičných ekologických pomeroch a kontinuite v koryte a brehových líniách Hrona, čo môže mať nepriaznivý vplyv na tu prítomné populácie chránených druhov živočíchov a rastlín. Správne orgány oboch stupňov dospeli k záveru o prevahe záujmu na ochrane prírody a krajiny nad výrobou elektriny prostredníctvom MVE, správny súd sa s ich záverom stotožňuje a považuje ho za logicky a zákonne odôvodnený. Správna úvaha oboch správnych orgánov je v medziach zákona č. 543/2002 Z.z. 37. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel správny súd k záveru, že správne orgány oboch stupňov správne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili, v ich konaní sa nevyskytli vady, ktoré by mali negatívny vplyv na zákonnosť ich rozhodnutí. Druhostupňový správny orgán sa vysporiadal so všetkými pre vec podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v rozklade. Správny súd preto žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia. 39. O náhrade trov konania ďalších účastníkov správny súd rozhodol podľa § 169 SSP a nepriznal im právo na náhradu trov konania, pretože im neuložil takú povinnosť, v dôsledku ktorej by im vznikli trovy konania. 40. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).