Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/230/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201831 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201831.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcov: 1. O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom V záhradách XX, Z., 2. W.. W. N., bytom V záhradách XX, Z., obaja právne zastúpení: Mgr. Stanislav Hutňan, advokát, Kominárska 2,4, Bratislava, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie, katastra SR, Chlumeckého 2, Bratislava, za účasti: 1. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonností rozhodnutí žalovaného č. LPO-8364/2018/Pop zo dňa 01.10.2018 a č. VoÚ-16/2019/Pop zo dňa 21.02.2019, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žaloby z a m i e t a . Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnymi orgánmi týkajúce sa veci vedenej pred správnym súdom pôvodne pod sp. zn. 2S/230/2018 1. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor prijal dňa 22.05.2017 návrh na vklad vlastníckeho práva, ktorého prílohu tvorila kúpna zmluva uzatvorená dňa 19.05.2017 medzi predávajúcim O. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, V záhradách XXXX/XX, XXXXX Z. a kupujúcim W.. W. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, V záhradách XXXX/XX, XXXXX Z.. 19. Predmetom kúpnej zmluvy bola nehnuteľnosť pozemok registra E KN parc. č. XXXX/X, záhrady o výmere 338 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. Staré Mesto v spoluvlastníckom podiele 1/72. 2. Okresný úrad dňa 16.06.2017 vydal rozhodnutie o prerušení návrhu na vklad pod č. V - XXXXX/ XXXX. V rozhodnutí o prerušení okresný úrad vytkol účastníkom konania absenciu príslušného registra pri pozemku uvedenom v kúpnej zmluve. Účastníci konania doručili okresnému úradu ,,nový“ návrh na vklad vlastníckeho práva zo dňa 24.06.2017 a dodatok č. 1 zo dňa 26.06.2017, čím vytknuté nedostatky odstránili a okresný úrad dňa 27.06.2017 návrh na vklad pod č. V - XXXXX/XXXX povolil. 3. Dňa 09.05.2018 bol Okresnému úradu Bratislava, katastrálnemu odboru doručený protest prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky VI/1 Gd 530/17/1000-13 zo dňa 23.04.2018 proti vyššie uvedenému rozhodnutiu, prvostupňový správny orgán po preskúmaní veci a po oboznámení Účastníkov konania s obsahom protestu prokurátora, predmetnému protestu nevyhovel a vec predložil na rozhodnutie Okresnému úradu Bratislava, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľnosti. 4. Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľnosti rozhodnutím č. ÚPo 40/2018-BPR zo dňa 09.07.2018 protestu prokurátora nevyhovel. V odôvodnení svojho rozhodnutia správny orgán uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou protestu s tým, že správny orgán preskúmal kúpnu zmluvu v súlade s § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a na rozdiel od vkladového konania č. V - XXXXX/XXXX, v konaní č. V - XXXXX/XXXX nemal, a to ani v čase rozhodnutia vkladu vlastníckeho práva, vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní, resp. o vydaní rozsudku súdom, preto nemohol správny orgán na uvedenú skutočnosť prihliadať. Protest prokurátora síce konštatuje nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, avšak bez konkrétneho porušenia hmotnoprávnych alebo procesných noriem. Konštatovanie, že určité konanie osôb navonok vykazujúce súlad so zákonom, avšak vo výsledku sledujúce protiprávny stav, nie je samo o sebe dôvodom preukazujúcim porušenie zákona správnym orgánom v konaní č. V - XXXXX/XXXX. 5. Proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľnosti podal prokurátor Generálnej prokuratúry SR odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. LPO-8364/2018/Pop zo dňa 01.10.2018, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností č. Úpo 40/2018-BPR -16 zo dňa 09.07.2018 tak, že výrok rozhodnutia znie nasledovne: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností podľa § 24 ods. 8 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov protestu prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava č. VI/1 Gd 530/17/1000-13 zo dňa 23.04.2018 vyhovuje a rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru č. V XXXXX/XXXX zo dňa 27.06.2017 zrušuje. 6. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že podkladom povolenia vkladu do katastra nehnuteľností je splnenie zákonných podmienok ustanovených v katastrálnom zákone a iných právnych predpisoch. Príslušný správny orgán preskúma platnosť zmluvy, a to najmä či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom príslušný správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Splnenie podmienok na povolenie vkladu skúma ku dňu rozhodovania o návrhu na vklad (t.j. ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad). Ku dňu rozhodovania o návrhu na vklad (t.j. ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad) teda správny orgán skúma aj to, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou. Osobitne pri rozhodovaní o vklade prihliada správny orgán v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. 7. V čase vyhlásenia rozsudku Krajského Bratislave č. k. 4Co/285/2016-625 zo dňa 24.05.2017, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C/230/2010-587 zo dňa 20.01.2016, ktorým bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo k predmetnému pozemku a daný pozemok bol prikázaný do výlučného vlastníctva p. W. O., predávajúci (žalobca 1) už o tejto skutočnosti mohol vedieť, avšak aj napriek tomu sa podieľal na odstránení nedostatkov návrhu na vklad a jeho príloh vytknutých v rozhodnutí o prerušení okresným úradom. 8. Podľa žalovaného povolením návrhu na vklad vlastníckeho práva pod č. V - XXXXX/XXXX dňa 27.06.2017 okresný úrad porušil § 31 ods. 1 katastrálneho zákona v súvislosti so skutkovými okolnosťami týkajúcimi sa pozemku, pričom tieto okolnosti sa týkajú platnosti zmluvy, pričom orgán katastra o platnosti zmluvy nerozhoduje, avšak ak dôjde k záveru, že zmluva je v skúmanom rozsahu neplatná, nemôže rozhodnúť o povolení vkladu. Dôležitou okolnosťou skúmania návrhu na vklad a jeho príloh je zisťovanie, či zmluva doložená k návrhu na vklad zákon neobchádza, čím by takéto konanie mohlo vo svojom výsledku sledovať protiprávny stav. Obchádzaním zákona bolo konanie predávajúceho spočívajúceho v uzavretí kúpnej zmluvy doloženej k návrhu na vklad, ktorú uzatvoril v čase tesne pred vyhlásením rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co/285/2016-625 zo dňa 24.05.2017 a následne ju doplnil dodatkom č. 1 zo dňa 26.06.2017, teda v čase už po vyhlásení uvádzaného rozsudku. Kúpna zmluva sa teda stala perfektnou (došlo k zavŕšeniu prejavu vôle) až po vyhlásení rozhodnutia súdu. Takýmto postupom došlo k zmareniu právnych účinkov súdnych rozhodnutí o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti mali konštituovať nový právny stav a to výlučné vlastníctvo W. O. k Pozemku. Konanie, ktoré smeruje k tomu, aby vydané súdne rozhodnutie nemohlo po svojej právoplatnosti nadobudnúť predpokladané právne účinky, je nutné vyhodnotiť ako protiprávne. Z týchto dôvodov sa žalovaný nestotožnil so závermi okresného úradu, odboru opravných prostriedkov, pričom dodal, že aj keď vo všeobecnosti platí, že nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej správy je neoddeliteľne spojené so „zavineným“ pochybením tohto orgánu pri aplikácii hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych noriem v rámci administratívneho konania, nemusí tomu tak vzhľadom na širokú procesnú variabilitu vždy byť, t. j. nie je rozhodujúce ako sa o tejto skutočnosti mohol orgán katastra dozvedieť. Rozhodujúce je to, že rozhodnutím o povolení návrhu na vklad bol porušený zákon a nie to, či o skutočnosti, ktorá by viedla k neplatnosti kúpnej zmluvy okresný úrad v čase rozhodovania o návrhu na vklad mal vedomosť. 9. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný a správne orgány nižších stupňov správny orgán v administratívnom konaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam tohto rozhodnutia a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení v časti X. tohto rozsudku. II. Žaloba žalobcu 1 vedená pred správnym súdom pôvodne pod sp. zn. 2S/230/2018 10. Žalobca 1 v žalobe doručenej súdu dňa 28.12.2018 žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. LPO-8364/2018/Pop zo dňa 01.10.2018 a navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 11. Namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, pretože správny orgán nevysvetlil, z čoho vychádzal pri svojom závere, že predmetná kúpna zmluva mala obchádzať zákon a ako mal byť preukázaný takýto údajný úmysel žalobcu 1 či kupujúceho (žalobcu 2). 12. Podľa žalobcu mali žalovaný a v konečnom dôsledku aj Generálna prokuratúra SR povinnosť jasne a zrozumiteľne vysvetliť, z čoho vychádzal pri konštatovaní, že žalobca mal v úmysle obchádzať zákon, čo sa však nestalo a uvedené požiadavky v napadnutom rozhodnutí neboli naplnené. Rozhodnutie žalovaného je nezrozumiteľné v tom, že nie je z neho jasný okamih, kedy by obdobná kúpna zmluva mohla byť uzavretá počas prebiehajúceho konania o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a kedy sa uzavretie takejto zmluvy počas prebiehajúceho konania o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva už považuje za údajné obchádzanie zákona. Žalovaný nevysvetlil, ako mala predmetná kúpna zmluva zmariť účinný rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/285/2016 zo dňa 24.05.2017. To platí najmä vo svetle § 228 ods. 2 CSP, keďže konanie pred Krajským súdom v Bratislave sa týkalo určenia vecného práva k nehnuteľnosti a na príslušnom liste vlastníctva bola uvedená poznámka o tomto súdnom konaní. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobcu 1 13. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 25.03.2019 so žalobnými námietkami žalobcu 1 nesúhlasil, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 14. K správnej žalobe žalovaný uviedol, že pri rozhodovaní o odvolaní prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa oboznámil s rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odboru opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľnosti rozhodnutím č. UPo 40/2018/-BPR zo dňa 09.07.2018 a s jeho dôvodmi. Podľa vyjadrenia prokurátora v proteste prokurátora predávajúci participoval na odstránení nedostatkov napriek tomu, že vedel, že vo vzťahu k pozemku prebieha súdne konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súčasne už v čase odstraňovania nedostatkov návrhu na vklad a kúpnej zmluvy predávajúci mohol a mal vedieť, že došlo k vyhláseniu rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co/285/2016-625 zo dňa 24.05.2017, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C/230/2010-587 zo dňa 20.01.2016, ktorým bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo k pozemku a daný pozemok bol prikázaný do výlučného vlastníctva p. W.. Okresný úrad po odstránení nedostatkov návrhu na vklad a jeho príloh návrh na vklad vlastníckeho práva pod č. O. dňa 27.06.2017 do katastra nehnuteľností povolil, čím podľa prokurátora Okresný úrad porušil § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, v ktorom je vymedzený rozsah prieskumu orgánu katastra vo vkladovom konaní. 15. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nevysvetlil, ako mala kúpna zmluva zmariť účinky rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co/285/2016-625 zo dňa 24.05.2017, poukázal na ustanovenie § 228 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov, keďže konanie pred Krajským súdom v Bratislave sa týkalo určenia vecného práva k pozemku a na príslušnom liste vlastníctva bola vedená poznámka o tomto súdnom konaní, žalovaný uviedol, že preveril tvrdenie žalobcu a zistil, že v čase pred a po povolení návrhu na vklad pod č. V - XXXXX/XXXX nebola na liste vlastníctva č. 8996 k. ú. Staré Mesto vedená poznámka o súdnom konaní na Krajskom súde v Bratislave. Dňa 27.09.2017, t. j. po povolení vkladu O.eď na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. Staré Mesto bol ako podielový spoluvlastník pozemku vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/72 zapísaný Mgr. W. N., bola Okresnému úradu doručená žiadosť o zápis rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co/285/2016-625 zo dňa 24.05.2017, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C/230/2010-587 zo dňa 20.01.2016. Zápis rozsudku, do katastra nehnuteľností, Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co/285/2016-625 zo dňa 24.05.2017, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C/230/2010-587 zo dňa 20.01.2016 nemohol byť zrealizovaný k spoluvlastníckym podielom vo vlastníctve Mgr. W. N. a W. N., ktorý nadobudol podiel na pozemku od X. N. na základe povolenia vkladu pod č. O.7 zo dňa 17.07.2017, čím boli zmarené účinky predmetného rozsudku a W. O. tak nemá zapísané výlučné vlastníctvo k pozemku. 16. Žalovaný poukázal na odôvodnenie Mgr. W. N. (žalobca 2) k dôvodu odkúpenia podielu na predmetnom pozemku, ktorý uviedol vo vyjadrení zo dňa 22.06.2018 k protestu prokurátora. W.. W. N. odkúpenie podielu na pozemku odôvodnil účelom výstavby garáže, pričom žiadosť o výstavbu garáže podal na stavebnom úrade dňa 26.10.2017. Žalovaný k tomu konštatoval, že takéto konanie žalobcu 2 v čase, keď už bol vyhlásený rozsudok a neskôr sa stal aj právoplatným, nemožno hodnotiť inak ako konanie v rozpore s dobrými mravmi so zámerom sťažiť p. W. O. uplatnenie si svojich vlastníckych práv k pozemku. IV. Vstup prokurátor do konania pred súdom 17. Písomným podaním č. VI/2 Gc 14/19/1000-4 zo dňa 28.05.2019 v súlade s § 46 SSP vstúpila Generálna prokuratúra Slovenskej republiky do súdneho konania, pričom v tomto podaní zároveň zotrvala na svojom doterajšom právnom názore prezentovanom v administratívnom konaní, žalobu považovala za nedôvodnú a žiadala ju zamietnuť. 18. Podľa vyjadrenia prokuratúry rozhodnutím č. O. zo dňa 27.6.2017 bol povolený vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy z 18.5.2017 uzatvorenej medzi Vladimírom N. ako predávajúcim a W.. W. N. ako kupujúcim. Návrh na vklad vlastníckeho práva datovaný 18.5.2017 bol na Okresnom úrade Bratislava, katastrálnom odbore podaný 22.5.2017. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor najprv rozhodnutím č. V XXXXX/XX z 16.6.2017 vkladové konanie prerušil a vyzval jeho účastníkov na odstránenie príslušných nedostatkov v návrhu na vklad a v kúpnej zmluve. Predmetné nedostatky mali byť odstránené „novým“ návrhom na vklad z 24.6.2017 a dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve z 24.6.2017, podanými 26.6.2017. Žalobca 1 ako predávajúci participoval na uvedenom odstránení nedostatkov napriek tomu, že vedel, že vo vzťahu k pozemku, ktorého sa týkal prevod spoluvlastníckeho podielu, prebieha súdne konanie o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súčasne v čase odstraňovania nedostatkov návrhu na vklad a kúpnej zmluvy už predávajúci mohol a mal vedieť, že došlo k vyhláseniu rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/285/2016-625 z 24.5.2017, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 11C/230/2010-587 z 20.1.2016, ktorým bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo k pozemku parcele registra „E“ č. XXXX/X záhrady o výmere 338 m2 v katastrálnom území Staré Mesto zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX a daný pozemok bol prikázaný do výlučného vlastníctva W. O.. Takéto konanie žalobcu malo jednoznačne povahu obchádzania zákona, konkrétne § 228 CSP. 19. Žalobca 1 nezapísateľnosť rozsudkov Okresného súdu Bratislava I č.k. 11C/230/2010-587 z 20.1.2016 a Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/285/2016-625 z 24.5.2017 dosiahol tým, že po vyhlásení rozsudku krajského súdu doplnil kúpnu zmluvu dodatkom, na podklade ktorého bol potom povolený vklad vlastníckeho práva v prospech jeho syna Mgr. Mareka N. (žalobcu 2). Na žalobcu 2 však subjektívna záväznosť súdnych rozhodnutí o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedopadala, pretože tento jednak nebol stranou tohto súdneho konania a zároveň sa nestal právnym nástupcom O. N. ako strany súdneho konania až po právoplatnosti rozsudku podľa § 228 ods. 1 CSP. Žalobca v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva W. O. pritom nemohol zabezpečiť subjektívnu záväznosť vo veci vydaného rozsudku súdu ani prípadným zápisom informatívnej poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní v zmysle § 228 ods. 2 CSP do katastra nehnuteľností. Rozšírená subjektívna záväznosť spojená so zápisom poznámky v katastri nehnuteľností sa podľa § 228 ods. 2 CSP totiž vzťahuje len na „výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti“, teda na deklaratívne súdne rozhodnutia s určujúcim výrokom a nie na konštitutívne súdne rozhodnutie, akým je rozsudok súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva majúci povahu titulu nadobudnutia vlastníckeho práva. Pokiaľ teda žalobca 1 vo svojej žalobe uvádza, že zo žalovaného rozhodnutia a ani protestu prokurátora nie je zrejmé, v čom malo spočívať obchádzanie zákona a ako mali byť zmarené účinky súdnych rozhodnutí o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, tak je tomu len preto, že vyššie opísané skutočnosti ignoruje, resp. nechce vidieť. 20. Prokurátor zdôraznil, že bez ingerencie generálnej prokuratúry pretavenej do protestu prokurátora podaného proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru č. V 14256/2017 z 27.6.2017 by jednoznačne došlo k tomu, že súdne rozhodnutia o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva by boli do katastra nehnuteľností nezapísateľné a ochrana poskytnutá žalobcovi ich prostredníctvom by bola zmarená. Inak povedané, protest prokurátora generálnej prokuratúry mal v rámci ochrany zákonnosti zabezpečiť aj rešpektovanie autority súdov, vrátane Krajského súdu v Bratislave. V právnom štáte totiž nemožno akceptovať také správanie subjektov práva, ktoré smeruje k negovaniu, či obchádzaniu autority súdov, ktoré ako jediné sú oprávnené rozhodovať spory týkajúce sa nehnuteľností a práv k nim (§ 3 CSP). Konanie, ktoré preto smeruje k tomu, aby vydané súdne rozhodnutie nemohlo po svojej právoplatnosti nadobudnúť predpokladané právne účinky, je nutné vyhodnotiť ako protiprávne. 21. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru č. V XXXXX/XXXX z 27.6.2017 bol povolený vklad vlastníckeho práva na podklade kúpnej zmluvy majúcej povahu právneho úkonu rozporného s § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu obchádzania zákona. Túto protiprávnosť preto správne odstránil Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v žalovanom rozhodnutí č. LPO-8364/2018/Pop z 1.10.2018, ktorým zabezpečiť zákonný stav prostredníctvom vyhovenia protestu prokurátora a zrušenia ním napadnutého rozhodnutia o povolení vkladu vo vzťahu ku konkrétnej skutkovej a právnej situácií. V tomto rozsahu bolo dané rozhodnutie aj náležite a zrozumiteľne odôvodnené. Úlohou jeho odôvodnenia však nebolo uskutočňovať doktrinálny výklad, v rámci ktorého by sa riešili hypotetické situácie týkajúce sa možného nakladania so spoluvlastníckym podielom počas prebiehajúceho súdneho konania o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ako sa mylne domnieva žalobca 1 v argumentácii svojej všeobecnej správnej žaloby. V. Konanie pred správnymi orgánmi týkajúce sa veci vedenej pred správnym súdom pôvodne pod sp. zn. 2S/94/2019 22. Rozhodnutím napadnutým správnou žalobou vedenou pôvodne pod sp. zn. 2S 94/2019 žalovaný rozhodnutím č. O. 16/2019/Pop zo dňa 21.02.2019 zamietol odvolanie žalobcov 1 a 2 a potvrdil v prvom stupni vydané rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru č. V-XXXXX/XXXX zo dňa 28.11.2018, ktorým správny orgán preskúmal návrh na vklad vlastníckeho práva a dospel k záveru, že vklad vlastníckeho práva nie je možné povoliť a návrh na vklad vlastníckeho práva v súlade s § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol. 23. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že sa oboznámil s argumentami uvedenými v odvola- ní, administratívnym spisom pod č. V - XXXXX/XXXX, najmä s návrhom na vklad vlastníckeho práva, kúpnou zmluvou, rozhodnutím o zamietnutí a rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C/230/2010-587 zo dňa 20.01.2016 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co/285/2016-625 zo dňa 24.05.2017. 24. Poukazujúc na § 3 ods. 1, ods. 5 prvá veta Správneho poriadku a § 31 ods. 1, ods. 3 katastrálneho zákona žalovaný uviedol, že predpokladom povolenia vkladu do katastra nehnuteľností je splnenie zákonných podmienok ustanovených v katastrálnom zákone a iných právnych predpisoch. Príslušný okresný úrad, katastrálny odbor preskúma platnosť zmluvy, a to najmä či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad, katastrálny odbor aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom príslušný okresný úrad, katastrálny odbor ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. 25. Žalobcovia v odvolaní ako nesúhlas s rozhodnutím o zamietnutí poukázali najmä na skutočnosť, že v čase podpísania a podania predmetného návrhu na vklad nebola na pozemku vyznačená žiadna poznámka ani zákaz nakladať s pozemkom, teda mali v tom čase ústavné právo nakladať so svojim majetkom a taktiež, že návrh na vkl d pod č. O. podali pred právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/285/2016-625 zo dňa 24.05.2017, a teda predmetný rozsudok nemôže byť prekážkou povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho, nakoľko nepôsobí spätne, a teda predávajúci mal právo disponovať so svojim majetkom, t.j. so spoluvlastníckym podielom na pozemku. 26. Žalovaný sa s týmto názorom nestotožnil. V čase, keď okresný úrad, katastrálny odbor rozhoduje o návrhu na vklad musí prihliadať na všetky skutkové a právne okolnosti, ktoré sa návrhu na vklad týkajú. V prípade konania o návrhu na vklad pod č. V - XXXXX/XXXX sa Okresný úrad musel vysporiadať so skutočnosťou, že v čase rozhodovania o návrhu na vklad mal Okresný úrad vedomosť o tom, že súdne konanie v právnej veci žalobcu Martina O. proti žalovaným R.. X. N. a O. N. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku bolo právoplatne ukončené a Okresný úrad y čase rozhodovania o návrhu na vklad pod č. V - 14256/2017 disponoval s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C/230/2010-587 zo dňa 20.01.2016 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co/285/2016-625 zo dňa 24.05.2017 právoplatného dňa 21.08.2017. 27. Ďalej žalovaný poukázal na ustanovenie § 34, § 37 ods. 1, § 39 a § 123 Občianskeho zákonníka a na § 5 ods. 1, § 5 ods. 2 a § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona. Uviedol, že kúpna zmluva predstavuje titul na prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na pozemku vo výške 1/72, pričom však samotná Kúpna Zmluva vlastnícke právo sama o sebe neprevádza. K prevodu vlastníckeho práva sa ešte vyžaduje právny spôsob, t. j. vklad do katastra nehnuteľnosti. Žalovaný sa stotožnil s postupom Okresného úradu, ktorý po oboznámením sa s rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C/230/2Q10-587 zo dňa 20.01.2016 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co/285/2016-625 zo dňa 24.05.2017 právoplatného dňa 2l.08.2017 pri rozhodovaní o návrhu na vklad už nepovažoval predávajúceho za spoluvlastníka podielu vo výške 1/72 na pozemku, a tak návrh na vklad vlastníckeho práva zamietol. Predávajúci (žalobca 1) v čase rozhodovania Okresného úradu o návrhu na vklad č. V-XXXXX/XXXX už nebol vlastníkom spoluvlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/72 na pozemku a z toho dôvodu nemohol so spoluvlastníckym podielom vo výške 1/72 na pozemku nakladať. Legitímnym vlastníkom pozemku sa na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 11C/230/2010-587 zo dňa 20.01.2016 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co/285/2016-625 zo dňa 24.05.2017 právoplatného dňa 21.08.2017 stal W. O.. Ide o originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, na ktorý okresný úrad musel prihliadať v zmysle príslušných zákonných ustanovení. Predmetné rozsudky, ktoré preukazujú vlastnícke právo Martina O., majú deklaratórny charakter a do katastra nehnuteľností sa zapisujú záznamom, pri ktorom okresný úrad plní len evidenčnú funkciu, t. j. nerozhoduje o vlastníckom práve. Okresný úrad nemôže spochybňovať rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C/230/2010-587 zo dňa 20.01.2016 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co/285/2016-625 zo dňa 24.05.2017 právoplatný dňa 21.08.2017, ani či príslušné súdy správne aplikovali zákonné ustanovenia. 28. Pri zápise práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností záznamom, okresný úrad vykonáva evidenčnú funkciu a posudzuje, či predložená verejná listina alebo iná listina je bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa katastrálneho zákona. Okresný úrad nie je oprávnený skúmať vecnú stránku predloženej verejnej listiny, nemôže hodnotiť či príslušný súd, ktorý verejnú listinu vydal, postupoval v súlade s právnymi predpismi, normami hmotného i procesného práva a má vecne správne predpísané obsahové i formálne náležitosti. Za vecnú stránku predloženej verejnej listiny v plnej miere zodpovedá jej vyhotoviteľ. Ak by okresný úrad, katastrálny odbor ý rámci záznamového konania skúma aj vecnú stránku verejnej listiny, prekročil by tým svoje kompetencie, čo by bolo v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Každý orgán štátu má buď Ústavou SR alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu Ústava SR aj zákon dovoľuje. 29. Ďalej žalovaný v rozhodnutí uviedol, že okresný úrad sa pri svojom rozhodovaní riadil právnym názorom vyjadrenom v rozhodnutí žalovaného č. LPO _ 8364/2018/Pop zo dňa 01.10.2018 a zohľadnil aj skutočnosť, že kúpnou zmluvou dochádzalo k obchádzaniu zákona, nakoľko konanie žalobcu 1 (predávajúceho) spočívajúce v uzatvorení kúpnej zmluvy a v odstránení jej nedostatkov sledovalo protiprávny stav, t. j. zmarenie právnych účinkov súdnych rozhodnutí - rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C/230/2010-587 zo dňa 20.01.2016 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/285/2016 zo dňa 24.05.2017 o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalovaný konštatoval, že sa stotožnil s názorom prokurátora vyjadrenom v proteste prokurátora že konanie, ktoré smeruje k tomu, aby vydané súdne rozhodnutie nemohlo po svojej právoplatnosti nadobudnúť predpokladané právne účinky, je nutné vyhodnotiť ako protiprávne. VI. Žaloba žalobcu 1 a žalobcu 2 vedená pred správnym súdom pôvodne pod sp. zn. 2S/94/2019 30. Žalobcovia 1 a 2 v správnej žalobe doručenej súdu dňa 14.05.2019 žiadali preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 16/2019/Pop zo dňa 21.02.2019 ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru č. V-XXXXX/XXXX zo dňa 28.11.2018 a navrhli, aby súd obe napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 31. Žalobcovia namietali, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože žalovaný v ňom konštatuje, že žalobca 1 nebol údajne v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu vlastníkom spoluvlastníckeho podielu a z toho dôvodu nemohol zo spoluvlastníckym podielom nakladať. Uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy považoval žalovaný za obchádzanie zákona. 32. Žalobcovia namietali, že žalobca 1 bol v čase rozhodovania prvostupňového orgánu vlastníkom spoluvlastníckeho podielu, a preto mohol so spoluvlastníckym podielom nakladať. Návrh na vklad vlastníckeho práva bol podaný dňa 22.05.2017, teda ešte pred vydaním rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/285/2016 zo dňa 24.05.2017, v čase keď nepoznal výrok tohto rozsudku, ktorý mohol byť pre neho navyše aj priaznivý. Aj oprava návrhu na vklad bola uskutočnená dňa 26.06.2017 ešte predtým, než rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť (21.08.2017), čo je takmer 2 mesiace neskôr po uskutočnení opravy návrhu na vklad. Až 21.08.2017 žalobca 1 prestal byť vlastníkom spoluvlastníckeho podielu a už od tohto momentu nemohol so svojim spoluvlastníckym podielom nakladať. 33. Z rozhodnutia žalovaného č. LPO-8364/2018/Pop zo dňa 01.10.2018 (napadnuté v správnej žalobe vedenej pod sp. zn. 2S/230/18) podľa žalobcov nepriamo vyplýva, že žalobca 1 predmetný úkon mohol urobiť a správny orgán mohol takýto návrh schváliť, takýto právny úkon však mal byť urobený včas pred vyhlásením rozsudku odvolacieho súdu. So žalobami napadnutých rozhodnutí však nevyplýva, kedy takýto právny úkon obchádza zákon a kedy ešte nie. Je však zjavné, že úplne vylúčiť uskutočnenie takéhoto úkonu, teda od začiatku konania o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva až do jeho skončenia nemožno. Napadnuté rozhodnutie je tak nezrozumiteľné, nedostatočne odôvodnené a založené na nejasných požiadavkách zákazu obchádzania zákona. VII. Vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobcu 1 a žalobcu 2 34. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.06.2019 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor prijal dňa 22.05.2017 návrh na vklad vlastníckeho práva, ktorého prílohu tvorila kúpna zmluva uzatvorená dňa 19.05.2017 medzi predávajúcim O. N., rod. N., nar. XX.XX.P., V záhradach XXXX/XX, XXX XX Z. (žalobca 1) a kupujúcim W.. W. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, V záhradách XXXX/XX, XXX XX Z. (žalobca 2). Predmetom kúpnej zmluvy bola nehnuteľnosť pozemok registra E KN parc.č. XXXX/X, záhrady o výmere 338 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. Staré Mesto (ďalej ,,Pozemok“) v spoluvlastníckom podiele X/XX. Okresný úrad dňa 16.06.2017 vydal rozhodnutie o prerušení návrhu na vklad pod č. V - 14256/2017 (ďalej „Rozhodnutie o prerušení“). V Rozhodnutí o prerušení okresný úrad vytkol Účastníkom konania absenciu príslušného registra pri Pozemku uvedenom v Kúpnej zmluve. Účastníci konania doručili Okresnému úradu ,,nový“ návrh na vklad vlastníckeho práva zo dňa 24.06.2017 a dodatok č. 1 zo dňa 26.06.2017, čím vytknuté nedostatky odstránili a Okresný úrad dňa 27.06.2017 návrh na vklad pod č. V - XXXXX/XXXX povolil. Dňa 09.05.2018 bol Okresnému úradu doručený protest prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „Prokurátor“) sp. zn. VI/1 Gd 530/17/1000-13 zo dňa 23.04.2018 proti rozhodnutiu Okresného úradu č. V 14256/2017 zo dňa 27.06.2017 (ďalej len „Protest prokurátora“). Okresný úrad po preskúmaní veci a po oboznámení Účastníkov konania s obsahom Protestu prokurátora, predmetnému protestu nevyhovel a vec predložil na rozhodnutie Okresnému úradu Bratislava, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľnosti. Okresný úrad OOP rozhodnutím č. UPo 40/2018/-BPR zo dňa 09.07.2018 protestu prokurátora nevyhovel. Voči rozhodnutiu o nevyhovení Protestu podal Prokurátor dňa 23.07.2018 v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 18.08.2018, o ktorom rozhodoval žalovaný, ktorý po preskúmaní skutkového stavu a oboznámení sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí o nevyhovení protestu rozhodol tak, že predmetné rozhodnutie zmenil, čím vyhovel protestu prokurátora a rozhodnutie okresného úradu pod č. V - 14256/2017 zo dňa 27.06.2017 zrušil. 35. Okresnému úradu boli dňa 09.11.2018 doručené rozhodnutia Okresného úradu OOP č. Upo - 40/18 - BPR zo dňa 09.07.2018 a Úradu č. LPO-8364/2018/Pop zo dňa 01.10.2018 s vyznačenou právoplatnosťou spolu so spisovým materiálom V - XXXXX/XX na ďalšie rozhodovanie o návrhu na vklad. Okresný úrad opätovne preskúmal návrh na vklad vlastníckeho práva pod č. V - XXXXX/XXXX a dospel k záveru, že vklad vlastníckeho práva nie je možné povoliť, a tak dňa 28.11.2018 vydal rozhodnutie pod č. V - XXXXX/XXXX, ktorým návrh na vklad vlastníckeho práva v súlade s § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol. 36. Žalovaný preskúmal rozhodnutie o zamietnutí Okresného úradu č. V - XXXXX/XXXX zo dňa 28.11.2018, oboznámil sa s odvolaním Účastníkov konania a Rozhodnutím Úradu, odvolanie účastníkov zamietol a rozhodnutie Okresného úradu č. V - XXXXX/XXXX zo dňa 28.11.2018 potvrdil. 37. K námietke žalobcov, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávne právneho posúdenia veci, pretože žalovaný v ňom konštatuje, že žalobca 1 nebol údajne v čase rozhodovania prvostupňového orgánu vlastníkom spoluvlastníckeho podielu a z toho dôvodu nemohol so spoluvlastníckym podielom nakladať, žalovaný uviedol, že žalobca 1 ako predávajúci v čase rozhodovania Okresného úradu, t. j. dňa 28.11.2018 už nebol podielovým spoluvlastníkom pozemku vo výške 1/72 a Okresný úrad nemohol rozhodnúť o vklade vlastníckeho práva v prospech žalobcu 2/ ako kupujúceho, a to z dôvodu, že v čase rozhodovania, t. j. dňa 28.11.2018, bol oboznámený s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C/230/2010-587 zo dňa 20.01.2016 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co/285/2016-625 zo dňa 24.05.2017 právoplatný dňa 21.08.2017. Vlastníkom Pozemku na základe vyššie uvedených rozsudkov bol v čase rozhodovania, t. j. dňa 28.11.2018, p. W. O.. 38. Žalovaný argumentoval, že vklad práva má konštitutívne účinky a okresný úrad pri rozhodovaní o návrhu na vklad prihliada na skutkové a právne skutočnosti ku dňu vydania rozhodnutia, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie návrhu na vklad. Z dôvodu, že žalovaný nepovažoval Kúpnu zmluvu za vkladuschopnú, nakoľko už bol oboznámený s inými skutočnosťami (zmena vlastníctva) odvolanie účastníkov zamietol a rozhodnutie okresného úradu pod č. V - 14256/2017 zo dňa 28.11.2018 potvrdil. Poukázal ďalej na to, že sa v odôvodnení rozhodnutia vyjadril aj k skutočnosti, že uzatvorením kúpnej zmluvy došlo k obchádzaniu zákona, čím sa stotožnil aj s rozhodnutím Úradu č. LPO - 8364/2018/Pop zo dňa 01.10.2018. Pre posúdenie veci bola dôležitá skutočnosť, že predávajúci v čase rozhodovania o návrhu na vklad už nebol vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na pozemku, ktorý tvoril predmet prevodu v zmysle kúpnej zmluvy. VIII. Spojenie vecí na spoločné konanie 39. Uznesením č.k. 2S/230/2018 - 71 zo dňa 25.11:2019 správny súd spojil veci vedené pod sp. zn. 2S/230/2018 a pod sp. zn. 2S/94/2019 na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 2S/230/2018, a to v súlade s § 65 ods. 1 SSP, keďže skutkové okolnosti podaných žalôb opísaných v časti II. a VI. Odôvodnenia tohto rozsudku dávali dostatočný dôvod na spojení vecí na spoločné konanie v súlade so zásadou a záujmom hospodárnosti konania pred správnym súdom. IX. Relevantné právne predpisy 40. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 41. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 42. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 43. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním 44. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 45. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 46. Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. 47. Podľa § 5 ods. 2 Katastrálneho zákona záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam 48. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy. či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu 49. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. 50. Podľa § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. 51. Podľa § 36 ods. 2 Katastrálneho zákona, ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra. 52. Podľa § 36 ods. 4 Katastrálneho zákona, okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. 53. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 54. Podľa § 3 ods. 5 prvá veta Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. 55. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 56. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 57. Podľa § 228 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. X. Posúdenie veci správnym súdom 58. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia vydané žalovaným v oboch stupňoch ako aj postup správneho orgánu je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 59. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 60. Podľa § 6 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 61. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobu sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 62. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 63. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré mal zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 64. Pokiaľ ide o konanie pred správnymi orgánmi opísané v časti I. odôvodnenia tohto rozsudku, meritórnou a medzi účastníkmi spornou bola otázka, či kúpna zmluva uzavretá medzi dňa 19.05.2017 žalobcom 1 (predávajúcim) a žalobcom 2 (kupujúcim), ktorej predmetom bol prevod vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/72 nehnuteľnosť - pozemok registra E KN, parc. č. XXXX/X, záhrady, o výmere 338 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. Staré Mesto. 65. Žalobca 1 aj žalobca 2 argumentovali, že v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy (19.05.2017) a podania návrhu na vklad (22.05.2017) bol žalobca 1 s vyššie identifikovaným predmetom svojho vlastníckeho práva oprávnený nakladať bez obmedzenia, pretože rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co/285/2016-625 zo dňa 24.05.2017, ktorým definitívne prestal byť spoluvlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X, nebol právoplatný a vykonateľný - tým sa stal až dňa 21.08.2017. 66. Správny súd predchádzajúcej argumentácii nemohol konštatovať iné, ako to, že žalobcovia uvedenú chronológiu predostreli eklekticky a cielene len ku prospechu žalobcami tvrdenej zákonnosti povolenia vkladu vlastníckeho práva pôvodným rozhodnutím správy katastra - rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru č. V - 14256/2017 zo dňa 27.06.2017. Žalobcovia zámerne opomínajú vo svojej argumentácii komplexný pohľad na právny a skutkový stav a na právne relevantné okolnosti majúce vplyv na zmluvnú (dispozičnú) voľnosť žalobcu 1. 67. Pre komplexné posúdenie veci je za podstatné okolnosti, okrem tých, ktoré vybrali žalobcovia 1 a 2, zobrať viaceré skutočnosti. 68. Podstatnou okolnosťou bola existencia už v odôvodnení tohto rozsudku spomínaného súdneho sporu, ktorého účastníkom bol žalobca 1 a ktorý sa týkal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku registra E KN parc. č. XXXX/X, záhrady, o výmere 338 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. Staré Mesto. Žalobca bol spoluvlastníkom tohto pozemku v spoluvlastníckom podiele 1/36 a druhý spoluvlastník, W. O. bol spoluvlastníkom tohto pozemku v spoluvlastníckom podiele 35/36 a tretím spoluvlastníkom bol Ing. X. N. v spoluvlastníckom podiele 1/36. 69. V čase uzavretia spomínanej kúpnej zmluvy a podania návrhu na vklad mal celkom nepochybne žalobca 1 a je možné dôvodne sa domnievať, že aj žalobca 2, ktorý je synom žalobcu 1, vedomosť o tom, že Okresný súd Bratislava I vyhlásil rozsudok č.k. 11C/230/2010-587 z 20.1.2016, ktorým zrušil podielové spoluvlastníctvo k predmetnému pozemku a prikázal ho do výlučného spoluvlastníctva väčšinového spoluvlastníka W. O.. Vychádzal pri tom z posúdenia odbornej otázky - reálne deliteľnosti pozemku, ku ktorej súdny znalec ustanovený súdom uviedol, že pre prípad rozdelenia pozemku by na žalobcu 1 pripadlo len 9 m2 a v takejto výmere by bol novovzniknutý pozemok na využívanie nevhodný. So znaleckým posudkom Ing. O. O. č. 22/2012 zo dňa 16.06.2012 bol žalobca 1 takisto oboznámený. 70. Žalobca si bol vedomý skutočnosti, že ním v súdnom konaní pred Okresným súdom Bratislava I navrhovaný spôsob vysporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku, rozdelenie veci, je nepravdepodobný a vzhľadom na priebeh konania pred civilným súdom a obsah rozsudku bolo pravdepodobnejším vysporiadanie prikázaním do výlučného vlastníctva spoluvlastníkovi W. Z uvedeného vyplýva dôvodný záver, že konanie žalobcu 1 tým, že uzavrel so žalobcom 2 predmetnú kúpnu zmluvu o prevode polovice svojho spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti v čase prebiehajúceho súdneho sporu, ktorý sa pre neho nevyvíjal priaznivo, nebolo dobromyseľné a ani nesledovalo legitímny cieľ. 71. V zhode s názorom prokurátora, ktorý si osvojil aj žalovaný, správny súd vyššie opísané konanie žalobcu 1 klasifikoval ako obchádzanie zákona. Žalobca 1 v snahe o obštrukciu previedol časť svojho spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, ku ktorej právo bolo predmetom súdneho sporu, aby zámerne dosiahol výsledok, ktorý je nežiadúci - zmenou vlastníckych pomerov a teda i účastníkov súdneho konania zmariť vyhlásené rozhodnutie súdu. 72. Obchádzaním zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu niektorého zákonného ustanovenia, svojimi dôsledkami však sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Konanie žalobcu 1 in fraudem legis, ktoré bolo ním realizované so zámerom zmariť pre neho nepriaznivý ale nepochybne i očakávaný výsledok civilného súdneho konania, nemôže byť v demokratickej spoločnosti, kde rešpektovanie súdnych rozhodnutí je jedným s imanentných atribútov právneho štátu akceptované ako zákonný a platný právny úkon a v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka nepožíva právnu ochranu. Ako výstižne vyjadril prokurátor vo svojom podaní zo dňa 28.05.2019 adresovanom správnemu súdu, „v právnom štáte totiž nemožno akceptovať také správanie subjektov práva, ktoré smeruje k negovaniu, či obchádzaniu autority súdov, ktoré ako jediné sú oprávnené rozhodovať spory týkajúce sa nehnuteľností a práv k nim (§ 3 CSP). Konanie, ktoré preto smeruje k tomu, aby vydané súdne rozhodnutie nemohlo po svojej právoplatnosti nadobudnúť predpokladané právne účinky, je nutné vyhodnotiť ako protiprávne.“ 73. Správny súd v danom ohľade vyzdvihuje zásluhu Generálnej prokuratúry SR ako orgánu chrániaceho práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Vďaka jej bdelosti vykonala v súlade s príslušnými predpismi vo verejnom záujme opatrenia, ktorými prispela k odstráneniu porušenia zákonnosti a k obnove porušených práv. Spracovanie právneho rámca a objasnenie právneho posúdenia a výkladu právnych noriem bude vďaka precedenčnému účinku protestov prokurátora prípadne rozhodnutí súdu užitočný pre správne orgány aj do budúcnosti a môže mať kladný vplyv na predchádzanie obdobnému porušovaniu zákonnosti. Z hľadiska aplikačnej praxe uvedená iniciatíva prokuratúry bola viac ako spôsobilá prispieť k upevneniu právnej istoty a zabrániť do budúcnosti podobnému špekulatívnemu správaniu strán súdnych sporov a mareniu ochrany súdom (či iným orgánom verejnej správy) priznaných práv. 74. Ďalšou podstatnou a signifikantnou okolnosťou potvrdzujúcou vyššie zdôvodnené konštatovanie o obchádzaní zákona žalobcom 1 bolo jeho konanie ako predávajúceho a zároveň účastníka administratívneho konania pred Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom. Okrem toho, že kúpna zmluva bola uzavretá dňa 19.05.2017 a návrh na vklad podaný dňa 22.05.2017, teda po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Bratislava č.k. 11C/230/2010-587 zo dňa 20.1.2016 a niekoľko dní pred vyhlásením rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co/285/2016-625 zo dňa 24.05.2017, kúpna zmluva a návrh žalobcov obsahovali vady, ktoré správny orgán v uznesení o prerušení konania vytkol a vyzval účastníkov na ich odstránenie. Účastníci konania (žalobca 1 a žalobca 2) doručili okresnému úradu doplnený návrh na vklad vlastníckeho práva dňa 24.06.2017 a dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 26.06.2017, teda už po vyhlásení rozsudku krajským súdom. 75. Žalobca 1 na výzvu správneho orgánu vykonal odstránenie nedostatkov návrhu na vklad a kúpnej zmluvy, hoci v tom čase vedel resp. mal vedieť, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/285/2016-625 vyhlásený dňa 24.5.2017 rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo k predmetnému pozemku a výlučné vlastníctvo bolo určené inej osobe ako žalobcovi 1, potvrdil. Teda žalobca 1 mal vrdieť, že rozsudok Krajského súdu, hoci v čase opravy návrhu na vklad a uzavretia dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve nebolo právoplatné, išlo len o dočasnú situáciu z dôvodu procesnej postupnosti a pravidiel, ktorým sa žalobca 1 svojim konaním snažil predísť, resp. zmariť nevyhnutne nasledujúce právne účinky vyhláseného rozsudku krajského súdu. Takéto konanie žalobcu malo jednoznačne povahu obchádzania zákona, konkrétne § 228 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 76. Správny súd v tomto kontexte dopĺňa, že ako účelovú a z toho dôvodu i nepresvedčivú vnímal argumentáciu žalobcov, že v katastri nehnuteľností v čase medzi nimi uskutočneného prevodu vlastníckeho práva k predmetnému spoluvlastníckemu podielu nebola na príslušnom liste vlastníctva uvedená poznámka informujúca o prebiehajúcom súdnom spore ani zákaz nakladať s pozemkom, teda mali ústavné právo nakladať so svojim majetkom. 77. Odhliadnuc od toho, že poznámka na liste vlastníctva má len informatívny a nezáväzný charakter, nepopierateľným faktom je, že žalobcovia si nimi „naoko“ ignorovanými skutočnosťami obmedzujúcimi ich dispozičné právo nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou museli byť a aj boli vedomí. Žalobcovia mali vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a tiež aj o rozsudkoch okresného a krajského súdu. Preto toto ich účelové tvrdenie, ktoré je v príkrom rozpore nie len s právom ale i s vedomím žalobcov, považoval súd za právne irelevantné. 78. Na tomto mieste súd považuje za vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 79. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. Pl. ÚS 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. II. ÚS 2048/2009). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. Pl. ÚS 34/09). 80. Dôležitou okolnosťou skúmania návrhu na vklad a jeho príloh je zisťovanie, či zmluva doložená k návrhu na vklad zákon neobchádza, čím by takéto konanie mohlo vo svojom výsledku sledovať protiprávny stav. 81. V čase, keď okresný úrad, katastrálny odbor rozhoduje o návrhu na vklad musí prihliadať na všetky skutkové a právne okolnosti, ktoré sa návrhu na vklad týkajú. V prípade konania o návrhu na vklad pod č. V - 14256/2017 sa okresný úrad mal vysporiadať so skutočnosťou, že v čase rozhodovania o návrhu na vklad sa pred Okresným súdom Bratislava I viedlo súdne konanie v právnej veci žalobcu W.R. proti žalovaným Ing. X. N. a O. N. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku, ktorého súčasťou bol i prevádzaný spoluvlastnícky podiel. Špecifické na vzniknutej situácii bolo to, že žalobcovia túto skutočnosť pred správnym orgánom zatajili a právnym úkonom obchádzajúcim zákon formálne sa však javiaci ako so zákonom súladným dosiahli zápis vlastníckeho práva k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu na žalobcu 1. 82. Pre konštatovanie nezákonnosti takéhoto postupu v dôsledku čoho bolo vydané nezákonné rozhodnutie o povolení vkladu nebolo podstatné, či o skutočnosti, ktorá by viedla k neplatnosti kúpnej zmluvy správny orgán v čase svojho rozhodovania o návrhu na vklad mal vedomosť. Právne významnou a rozhodujúcou bola tá skutočnosť, že rozhodnutím o povolení návrhu na vklad bol porušený zákon a že toto rozhodnutie bolo nespravodlivé. 83. Z uvedených dôvodov preto správny súd považoval za zákonné a vecne správne rozhodnutie žalovaného č. LPO-8364/2018/Pop zo dňa 01.10.2018, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností č. Úpo 40/2018-BPR -16 zo dňa 09.07.2018 tak, že výrok rozhodnutia znie nasledovne: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností podľa § 24 ods. 8 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov protestu prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava č. VI/1 Gd 530/17/1000-13 zo dňa 23.04.2018 vyhovuje a rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru č. V XXXXX/XXXX zo dňa 27.06.2017 zrušuje. 84. Pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného č. VoÚ 16/2019/Pop zo dňa 21.02.2019, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov 1 a 2 a potvrdil v prvom stupni vydané rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru č. V-XXXXX/XXXX zo dňa 28.11.2018, ktorým správny orgán preskúmal návrh na vklad vlastníckeho práva a dospel k záveru, že vklad vlastníckeho práva nie je možné povoliť a návrh na vklad vlastníckeho práva v súlade s § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol, správny súd ich považoval za vydané v súlade so zákonom. 85. Uvedené rozhodnutia nasledovali po tom, ako nadobudlo právoplatnosť im procesne predchádzajúce rozhodnutie - č. LPO-8364/2018/Pop zo dňa 01.10.2018, opísané v odsekoch 5 až 9 odôvodnenia tohto rozsudku. Správny orgán konajúci v prvom stupni bol týmto rozhodnutím viazaný a bol povinný postupovať a rozhodnúť v intenciách právneho názoru v ňom vyjadreným. Rovnako tiež bolo povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní o návrhu na vklad prihliadať na všetky skutkové a právne okolnosti, ktoré sa návrhu na vklad týkajú. V prípade konania o návrhu na vklad pod č. V- X4256/2017 sa okresný úrad musel vysporiadať so skutočnosťou, že žalobca 1 nebol vlastníkom prevádzaného spoluvlastníckeho podielu, a to z dôvodu, že rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 11C/230/2010-587 zo dňa 20.1.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co/285/2016-625 zo dňa 24.05.2017 bol v danom čase právoplatný, pričom na základe týchto rozhodnutí sa vlastníkom celej nehnuteľnosti, teda aj spoluvlastníckeho podielu žalobcu 1, stal Martin O.. Žalobca 1 teda nedisponoval s prevádzaným spoluvlastníckym podielom ako vlastník, a teda pre absenciu jeho vlastníckeho práva toto nemohlo byť prevedené na žalobcu 2. 86. Žalobcovia (predovšetkým však žalobca 1) vo svojich správných žalobách namietali nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného č. LPO-8364/2018/Pop zo dňa 01.10.2018. Argumenty žalobcu 1 sú opísané v ods. 11 a 12 odôvodnenia rozsudku, v správnej žalobe podanej oboma žalobcami (pôvodne vedenej pod sp. zn. 2S/94/2019) bližšie odôvodnenie namietanej nepreskúmateľnosti absentuje. 87. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. 88. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. 89. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. 90. Pokiaľ ide o žalobcom 1 namietané nedostatky odôvodnenia žalovaného č. LPO-8364/2018/ Pop zo dňa 01.10.2018, súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie ako celok nie je nepreskúmateľné. Uvedené vyplýva aj z argumentov žalovaného opísaných v ods. 5 až 9 odôvodnenia tohto rozsudku. S odôvodnením rozhodnutia sa správny súd plne stotožnil a poukazuje na jeho znenie. 91. I keď z pohľadu účastníka konania by mohlo každé správne rozhodnutie vykazovať vyššie kvalitatívne i kvantitatívne parametre, z aspektu optimálnych nárokov na preskúmateľnosť rozhodnutia správny súd napadnuté rozhodnutie nepovažuje za rozhodnutie, ktorým by bol porušený § 47 ods. 3 správneho poriadku. Práve naopak, žalovaný, ako vidno z ods. 5 až 9 odôvodnenia rozsudku, podľa názoru súdu dostatočne pomenoval dôvod nemožnosti povoliť vklad vlastníckeho práva požadovaný žalobcami a vysvetlil, prečo predmetný právny úkon nemožno považovať za platný. Dostatočne zrozumiteľne žalovaný vysvetlil aj to, prečo možno konanie žalobcu 1 charakterizovať ako obchádzanie zákona, pričom vysvetlil aj časové hľadisko relevantné pre úvahy správneho orgánu. Preto podľa názoru súdu rozhodnutie žalovaného nemožno považovať za nepreskúmateňé pre nedostatok dôvodov. 92. Na základe hore uvedeného možno konštatovať, že podklady zabezpečené počas administratívnych konaní dostatočne odôvodňovali v rozhodnutiach napadnutých všeobecnými správnymi žalobami vyvodený právny záver. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutých rozhodnuí v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutých rozhodnutí žalovaného, a preto žaloby podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 93. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil a v neposlednom rade aj preto, že ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. Z rovnakých dôvodov súd nepriznal náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi súdneho konania, Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. 94. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).