KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava2. 2. 2020plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/217/2019 z 2. 2. 2020

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 2. februára 2020, sp. zn. 1S/217/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1019201366.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/217/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201366
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201366.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: HYDINA SK, s.r.o., Slavkovská cesta 54/1468, 060
01 Kežmarok, IČO: 46 645 454, zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS|ADVOKÁTI s.r.o., IČO:
51 003 848, Dunajská 32, 811 08 Bratislava, za ktoré koná advokát JUDr. Miloš Kvasňovský, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101902274/2019 zo dňa 08.08.2019, o návrhu
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 07.10.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo
„tunajší súd“) dňa 08.10.2019, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 101902274/2019 zo dňa 08.08.2019, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č.
563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
potvrdil rozhodnutie Kriminálneho úradu finančnej správy č. 100601617/2019 zo dňa 11.03.2019, ktorým
Kriminálny úrad finančnej správy uložil žalobcovi podľa § 50 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na ustanovenie
§ 160 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov predbežné opatrenie, nakoľko je odôvodnená obava, že nesplatná alebo
nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená, alebo bude nevymožiteľná, alebo, že v tejto dobe
bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami za využitia všetkých zákonom stanovených
foriem v rozsahu povinnosti zložiť na účet správcu dane peňažnú sumu vo výške XXX XXX eura za
zdaňovacie obdobie február 2018 a marec 2018.

2. Žalobca zároveň požiadal súd, aby priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa ustanovenia § 185
písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). V dôvodoch svojho návrhu
uviedol, že je nevyhnutne daná potreba úpravy pomerov vyplývajúcich z právneho stavu vytvoreného
napadnutým rozhodnutím. Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil hrozbou
závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, ktoré budú predstavovať vážne nenapraviteľný
následok. Argumentoval tým, že ako podnikateľský subjekt sa dostal do situácie, pri ktorej v rámci výkonu
rozhodnutia nebude objektívne schopný plniť svoje záväzky a to nielen vo vzťahu k daňovému úradu,
ale najmä vo vzťahu k svojim zamestnancom a príslušným sociálnym alebo zdravotným inštitúciám,
ako aj vo vzťahu k obchodným partnerom. Tvrdil, že prípadným výkonom výkonu daňovej exekúcie sa
stane nielen absolútne a objektívne platobne neschopným, ale pre svojich zamestnancov a dodávateľov
aj nedôveryhodným subjektom pre akúkoľvek dlhšiu spoluprácu. V dôvodoch svojho návrhu dôrazne
poukázal na skutočnosť, že z obsahu riadnej účtovnej závierky žalobcu zostavenej ku dňu 31.12.2018
vyplýva, že prevádzkové zdroje nepokrývajú ani prevádzkové záväzky, v dôsledku čoho žalobca ako
obchodná spoločnosť tvorí záporný prevádzkový kapitál. Záväzky žalobcu značne prevyšujú pohľadávky
žalobcu, čo predstavuje komplikácie v rámci financovania prevádzky žalobcu, ktorý je nútený zdroje na
chod a hospodársku réžiu financovať aj z cudzích zdrojov, prijatých formou úveru. Podľa žalobcu bude



výkon napadnutého rozhodnutia pre žalobcu likvidačným. V návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe žalobca osobitne zdôraznil svoju úlohu ako zamestnávateľa, ktorý zamestnáva približne
70 zamestnancov v regióne sídla prevádzky - okres Kežmarok v Prešovskom kraji s tým, že náklady
spojené s plnením si povinností žalobcu ako zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom predstavujú
len zlomok celkových nákladov obchodnej spoločnosti žalobcu. Argumentoval aj tým, že nepriznanie
odkladného účinku správnej žalobe by predstavovalo vážne ekonomické a sociálne komplikácie pre
zamestnancov a aj v spôsobe života regionálneho obyvateľstva. Takýto zásah by mal za následok
zvýšenie už teraz neprimerane vysokej miery nezamestnanosti v rámci regiónu pôsobnosti žalobcu.
Zdôraznil i tú skutočnosť, že ako zamestnávateľ prispieva k priaznivému vývoju prostredia trhu práce
a k sociálnej stabilite v regióne. Tvrdil, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nepochybne
nevzniká rozpor s verejným záujmom. Priznanie odkladného účinku dáva žalobcovi možnosť naďalej
udržiavať svoje podnikateľské pôsobenie a zamestnanosť. V dôvodoch svojho návrhu poukázal i na
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove v obdobných veciach, v ktorých bol odkladný účinok správnej
žalobe žalobcu priznaný. Mal za to, že v rámci zachovania právnej istoty žalobcu na rozhodovaní
súdov a s poukazom na legitímne očakávania žalobcu v dôsledku už raz priznaného odkladného účinku
obdobne správnej žalobe, je tento žalobcov návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby
relevantný a odôvodnený pre tento účel. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 21.06.2011 sp. zn. 1 Sžr/28/2010, v zmysle ktorého s princípom právnej
istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako. Akoukoľvek blokáciou
alebo zamedzeniu žalobcovi nakladať so zostatkom na bankových účtoch, alebo dispozíciou s majetkom
žalobcu ako obchodnej spoločnosti je nepochybné, že v danom prípade dôjde k naplneniu podmienok
stanovených ustanovením § 185 písm. a) SSP. Zdôrazňoval aj tú skutočnosť, že terajšia finančná situácia
dovoľuje žalobcovi vykonávať svoju podnikateľskú činnosť s pozitívnym prognózovaním finančnej
situácie do budúcna, nechystá sa meniť spôsob a systém prevádzky.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne podaním zo dňa 13.01.2020, doručeným
správnemu súdu dňa 13.01.2020, v rámci ktorého sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe vyjadril tak, že poukázal najmä na to, že žalobcom uplatnené právo na
odpočítanie dane podľa hmotnoprávneho predpisu - ustanovenia § 49 až § 51 zákona DPH, pri
ktorom sa reálnosť dodania fakturovaných zdaniteľných obchodov nepotvrdila, a preto žalovaný v tejto
súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej právnu ochranu
môže mať len poctivé podnikanie a relevantné fakturované prijaté a dodané zdaniteľné obchody v
rámci obchodných vzťahov, čo sa v danom prípade u žalobcu v priebehu výkonu daňovej kontroly a
následného vyrubovacieho konania nepotvrdilo. Podľa žalovaného súčasťou návrhu žalobcu nie sú
žiadne dôkazy preukazujúce prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, pretože jeho tvrdenie v návrhu o hrozbe exekučnej činnosti žalovaného, resp. že výkonom
rozhodnutí o nariadení predbežného opatrenia sa stane objektívne platobne neschopným a pre svojich
dodávateľov a zamestnancov nedôveryhodným, neobsahuje žiadne relevantné dôkazy, na základe
ktorých by sa malo návrhu na priznanie odkladného účinku vyhovieť.

4. Podľa § 184 zákona ć. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej
žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej
správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne
pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku
nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.



7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol, nakoľko neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie podľa
ustanovenia § 185 písm. a) SSP. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle
ustanovenia § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie
odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či
finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho
nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým
výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo
jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného
účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto
priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.

9. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou
žalobou - ako jej súčasť, ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol ohrozenie následkom závažnej
ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a po dôkladnom
preskúmaní spisového materiálu súd dospel k záveru, že žalobca vo svojom návrhu dostatočne
neodôvodnil, v čom konkrétne spočíva jeho ohrozenie tvrdenými následkami. V tejto súvislosti správny
súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie
odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a)
ustanovenia § 185 (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny
dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Inštitút odkladného účinku má dočasný charakter a je výlučne
na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v ustanovení § 185 SSP. Pri návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen
uviesť, ale má i tú povinnosť, niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé,
že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či
finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V prejednávanom prípade k osvedčeniu
dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu nedošlo.

10. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby
predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej
nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia
k účinkom vyhovenia správnej žalobe.

11. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať
odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, tunajší súd dospel k záveru, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú
hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia žalovaného. Na základe tvrdení žalobcu a predložených dokladov (výpisov
z bankových účtov, účtovnej závierky zostavenej ku dňu 31.12.2018 a prehľad účtovných odpisov
dlhodobého majetku ku dňu 09.2019) si správny súd vytvoril obraz o celkovej finančnej situácii žalobcu.
Žalobca je postihnutý exekúciami, má negatívny hospodársky výsledok, je v nepriaznivej finančnej
situácii. V jednej časti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tvrdí, že mu likvidácia
hrozí a ukončenie činnosti žalobcu je nezvratné, v inej časti argumentuje tým, že je v stabilizovanej
situácii resp. že svoju situáciu udržuje. Z argumentácie žalobcu je citeľná istá neurčitosť tvrdení a
nesúlad v argumentácii. Tvrdí, že výkon rozhodnutia spôsobí „absolútny rozklad“ žalobcu, avšak zo
žalobcom predložených dokumentov vyplýva, že žalobca už toho času je platobne neschopný a je
zadĺžený. Je nutné zdôrazniť a poukázať na tú skutočnosť, že žalobcom predložená účtovná závierka
bola zostavená ku dňu 31.12.2018, a teda neodráža reálny stav ku dňu podania návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu spolu so žalobou vo veci
samej dňa 08.10.2019. Ani prehľad účtovných odpisov dlhodobého majetku k 09.2019 nepreukazuje
splnenie zákonných podmienok pre vydanie kladného rozhodnutia súdu o odkladnom účinku žaloby a
taktiež ani odkaz na žalobcom uvádzané rozhodnutia „v obdobných veciach“ iných krajských súdov.
Rozhodnutiami iných krajských súdov v obdobných veciach nie je správny súd pri rozhodovaní právne
viazaný. Naviac, nejedná sa o totožné súdne veci, a preto v danom prípade nemožno hovoriť o porušení



princípu zachovania právnej istoty žalobcu na rozhodovaní súdov a legitímneho očakávania žalobcu v
dôsledku už raz priznaného odkladného účinku správnej žalobe.

12. Priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje
spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní
odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade
jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi
závažná ujma a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

13. Súd poznamenáva, že žalobca neosvedčil ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku
žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca sám poukázal na skutočnosť, že na jeho strane
je daná objektívna nemožnosť dobrovoľného plnenia bez toho, aby ukončil svoju činnosť. Z uvedeného
je podľa názoru správneho súdu možné vyvodiť, že žalobca nemá záujem na dobrovoľnom plnení si
svojich daňových povinností poukazujúc na svoju zlú finančnú situáciu. Nakoľko žalobca hodnoverne
žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom
chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej
žalobe, neosvedčil, Krajský súd v Bratislave podľa ustanovenia § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2
písm. e) SSP.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1019201366)

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam