Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/217/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201366 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201366.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: HYDINA SK, s.r.o., Slavkovská cesta 54/1468, 060 01 Kežmarok, IČO: 46 645 454, zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS|ADVOKÁTI s.r.o., IČO: 51 003 848, Dunajská 32, 811 08 Bratislava, za ktoré koná advokát JUDr. Miloš Kvasňovský, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101902274/2019 zo dňa 08.08.2019 a o opätovnom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 07.10.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 09.10.2019, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101902274/2019 zo dňa 08.08.2019, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, potvrdil rozhodnutie Kriminálneho úradu finančnej správy č. 100601617/2019 zo dňa 11.03.2019, ktorým Kriminálny úrad finančnej správy uložil žalobcovi podľa ustanovenia § 50 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na ustanovenie § 160 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predbežné opatrenie, nakoľko je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená, alebo bude nevymožiteľná, alebo, že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami za využitia všetkých zákonom stanovených foriem v rozsahu povinnosti zložiť na účet správcu dane peňažnú sumu vo výške XXX XXX eur za zdaňovacie obdobie február 2018 a marec 2018. 2. Žalobca zároveň požiadal súd, aby priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa ustanovenia § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). V dôvodoch svojho návrhu uviedol, že je nevyhnutne daná potreba úpravy pomerov vyplývajúcich z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, ktoré budú predstavovať vážne nenapraviteľný následok. Argumentoval tým, že ako podnikateľský subjekt sa dostal do situácie, pri ktorej v rámci výkonu rozhodnutia nebude objektívne schopný plniť svoje záväzky a to nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale najmä vo vzťahu k svojim zamestnancom a príslušným sociálnym alebo zdravotným inštitúciám, ako aj vo vzťahu k obchodným partnerom. Tvrdil, že prípadným výkonom výkonu daňovej exekúcie sa stane nielen absolútne a objektívne platobne neschopným, ale pre svojich zamestnancov a dodávateľov aj nedôveryhodným subjektom pre akúkoľvek dlhšiu spoluprácu. V dôvodoch svojho návrhu dôrazne poukázal na skutočnosť, že z obsahu riadnej účtovnej závierky žalobcu zostavenej ku dňu 31.12.2018 vyplýva, že prevádzkové zdroje nepokrývajú ani prevádzkové záväzky, v dôsledku čoho žalobca, ako obchodná spoločnosť tvorí záporný prevádzkový kapitál. Záväzky žalobcu značne prevyšujú pohľadávky žalobcu, čo predstavuje komplikácie v rámci financovania prevádzky žalobcu, ktorý je nútený zdroje na chod a hospodársku réžiu financovať aj z cudzích zdrojov, prijatých formou úveru. Podľa žalobcu bude výkon napadnutého rozhodnutia pre žalobcu likvidačným. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca osobitne zdôraznil svoju úlohu ako zamestnávateľa, ktorý zamestnáva približne 70 zamestnancov v regióne sídla prevádzky - okres Kežmarok v Prešovskom kraji s tým, že náklady spojené s plnením si povinností žalobcu, ako zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom predstavujú len zlomok celkových nákladov obchodnej spoločnosti žalobcu. Argumentoval aj tým, že nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe by predstavovalo vážne ekonomické a sociálne komplikácie pre zamestnancov a aj v spôsobe života regionálneho obyvateľstva. Takýto zásah by mal za následok zvýšenie už teraz neprimerane vysokej miery nezamestnanosti v rámci regiónu pôsobnosti žalobcu. Zdôraznil i tú skutočnosť, že ako zamestnávateľ prispieva k priaznivému vývoju prostredia trhu práce a k sociálnej stabilite v regióne. Tvrdil, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nepochybne nevzniká rozpor s verejným záujmom. Priznanie odkladného účinku dáva žalobcovi možnosť naďalej udržiavať svoje podnikateľské pôsobenie a zamestnanosť. V dôvodoch svojho návrhu poukázal i na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove v obdobných veciach, v ktorých bol odkladný účinok správnej žalobe žalobcu priznaný. Mal za to, že v rámci zachovania právnej istoty žalobcu na rozhodovaní súdov a s poukazom na legitímne očakávania žalobcu v dôsledku už raz priznaného odkladného účinku obdobne správnej žalobe, je tento žalobcov návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby relevantný a odôvodnený pre tento účel. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.06.2011 sp. zn. 1 Sžr/28/2010, v zmysle ktorého s princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako. Akoukoľvek blokáciou alebo zamedzeniu žalobcovi nakladať so zostatkom na bankových účtoch, alebo dispozíciou s majetkom žalobcu, ako obchodnej spoločnosti je nepochybné, že v danom prípade dôjde k naplneniu podmienok stanovených ustanovením § 185 písm. a) SSP. Zdôrazňoval aj tú skutočnosť, že terajšia finančná situácia dovoľuje žalobcovi vykonávať svoju podnikateľskú činnosť s pozitívnym prognózovaním finančnej situácie do budúcna, nechystá sa meniť spôsob a systém prevádzky. 3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne podaním zo dňa 13.01.2020, doručeným správnemu súdu dňa 13.01.2020, v rámci ktorého sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril tak, že poukázal najmä na to, že žalobcom uplatnené právo na odpočítanie dane podľa hmotnoprávneho predpisu - ustanovenia § 49 až § 51 zákona č.222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), pri ktorom sa reálnosť dodania fakturovaných zdaniteľných obchodov nepotvrdila, a preto žalovaný v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej právnu ochranu môže mať len poctivé podnikanie a relevantné fakturované prijaté a dodané zdaniteľné obchody v rámci obchodných vzťahov, čo sa v danom prípade u žalobcu v priebehu výkonu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nepotvrdilo. Podľa žalovaného súčasťou návrhu žalobcu nie sú žiadne dôkazy preukazujúce prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože jeho tvrdenie v návrhu o hrozbe exekučnej činnosti žalovaného, resp. že výkonom rozhodnutí o nariadení predbežného opatrenia sa stane objektívne platobne neschopným a pre svojich dodávateľov a zamestnancov nedôveryhodným, neobsahuje žiadne relevantné dôkazy, na základe ktorých by sa malo návrhu na priznanie odkladného účinku vyhovieť. 4. Krajský súd uznesením č.k. 1S/217/2019-109 zo dňa 03.02.2020 návrh žalobcu zo dňa 07.10.2019 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 5. Žalobca návrhom doručeným krajskému súdu dňa zo dňa 24.02.2020 opätovne t.j. druhýkrát, požiadal súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101902274/2019 zo dňa 08.08.2019, podľa ustanovenia § 185 ods.1 písm. a) SSP z rovnakých dôvodov, ktoré uviedol v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 07.10.2019 a opätovne poukázal aj na skutočnosť, že na strane žalobcu je daná objektívna nemožnosť dobrovoľného plnenia bez toho, aby ukončil svoju činnosť. Podľa žalobcu priznaním odkladného účinku správnej žalobe nepochybne nevzniká rozpor s verejným záujmom, ktorým je zabezpečenie včasného a riadneho výberu daní, nakoľko priznaním odkladného účinku správnej žalobe nezaniká žiadne právo, pohľadávka a ani právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom rozhodnutia. 6. Krajský súd uznesením č.k. 1S/217/2019-163 zo dňa 12.03.2020 opätovný (druhý) návrh žalobcu zo dňa 24.02.2020 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 7. Žalobca návrhom doručeným krajskému súdu dňa 05.05.2020 opätovne, t.j. tretíkrát, požiadal súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101902274/2019 zo dňa 08.08.2019, podľa ustanovenia § 185 ods.1 písm. a) SSP v podstate z rovnakých dôvodov, ktoré uviedol v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 07.10.2019 a zo dňa 24.02.2020. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/255/2019-131 zo dňa 23.03.2020, ktorým Krajský súd v Bratislave priznal správnej žalobe odkladný účinok až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej a to vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102231958/2019 zo dňa 24.09.2019, ktorým žalovaný, ako odvolací orgán potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 100410939/2019 zo dňa 08.02.2019, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XXX XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014, ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6S/6/2018, ktorý v obdobnej veci týkajúcej sa obchodnej spoločnosti Podtatranská hydina, a s. rozhodol tak, že priznal správnej žalobe odkladný účinok a rovnako tak boli žalobcovi priznané viaceré odkladné účinky pri správnych žalobách vzhľadom na šikanózny postup správcu dane a nezákonný výkon daňových kontrol (napr. sp. zn. 6S/7/2018, sp. zn. 2S/8/2018, sp. zn. 5S/7/2018, sp. zn. 2S/7/2018). Žalobca zdôraznil, že sa nachádza v mimoriadne ťažkej finančnej a ekonomickej situácii v súvislosti prijatými opatreniami vládou Slovenskej republiky na zabránenie šírenia nového koronavírusu COVID - 19, predovšetkým uzavretím maloobchodných prevádzok verejného stravovania a stánkov s rýchlym občerstvením, ktoré mimoriadne negatívne zasiahli do jeho príjmovej stránky. Zdôraznil, že predmetné opatrenia predstavujú objektívnu právnu skutočnosť, ktorá je v celom rozsahu nezávislá od jeho vôle a pričinenia a zdôraznil, že už pred zavedením jednotlivých reštriktívnych opatrení bola jeho finančná situácia ako daňového subjektu mimoriadne napätá a predmetný zásah v podobe opatrení vlády na odvrátenie koronavírusu predstavuje mimoriadny negatívny zásah do jeho finančnej situácie. Žalobca zároveň uviedol, že vážnosť danej situácie je zvýraznená o to viac, že žalovaný realizuje exekučnú činnosť na podklade vykonateľného exekučného titulu, ktorého vykonateľnosť nastala napriek skutočnosti, že právny základ v podobe rozhodnutia, a to predbežného opatrenia, ktorý nie je právoplatný a súčasne ako závislého rozhodnutia od rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, kde daňové kontroly, nie to vyrubovacie konania, ešte len prebiehajú, resp. ani neboli začaté, ktoré rovnako nie právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, a teda pohľadávka de facto nie je ani zákonne splatná a objektívne absolútne nepreukázaná. V danej situácii podľa názoru žalobcu ide o hrozbu značnej finančnej škody a finančnej ujmy, a to, keď sa vykoná daňová exekúcia, ktorá už v súčasnosti prebieha a následne bude rozhodnutie o nariadenie predbežného opatrenia zrušené zo strany Krajského súdu v Bratislave, pričom takáto hrozba je jedným z dôvodov predpokladaných SSP pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca uviedol, že nepriznaním odkladného účinku tejto správnej žalobe sa jeho situácia ešte viac zhorší. 8. Súd po oboznámení sa s vecou zistil, že žalobca k návrhu predložil rovnaké účtovné doklady týkajúce sa majetku žalobcu ako pri predošlých návrhoch a to: prehľad peňažných tokov JMS od PS.2018 do 31.12.2018 - denník, účtovnú závierku k 31.12.2018. Ďalej predložil opätovne daňovú exekučnú výzvu č.k.: 110000420761, č.102302535/2019 a daňový exekučný príkaz č.k.: 110000420764, č. 100131264/2020 zo dňa 13.01.2020, mesačnú štatistiku o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie a taktiež predložil uznesenie Krajského súdu v Prešove 2S/103/2018-77 zo dňa 19.07.2019 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave 5S/29/2019-154 zo dňa 12.11.2019. 9. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/). 10. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 11. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 12. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. 13. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. 14. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko žalobca neosvedčil zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 185 písm. a) SSP žiadnymi novými relevantnými dôkazmi oproti pôvodne predloženým dôkazom. 15. Zo znenia ustanovenia § 185 SSP vyplýva, že jednou z nevyhnutných podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je existencia hrozby, že v budúcnosti nastane niektorý z tam uvedených následkov. Súd zastáva názor, že táto podmienka v danom prípade splnená nebola. Samotný žalobca v návrhu uviedol, že žalovaný už v súčasnosti realizuje exekučnú činnosť na podklade vykonateľného exekučného titulu. Z tvrdenia žalobcu teda vyplýva, že ujma, ktorej sa obáva žalobca, nastala už pred podaním opätovného (tretieho) návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Súd ďalej poznamenáva, že žalobca v návrhu neuviedol nové relevantné skutočnosti, ani nepredložil nové dôkazy osvedčujúce splnenie zákonných podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto ním tvrdené následky, nemožno vyhodnotiť ako závažnú ujmu, či značnú hospodársku alebo finančnú škodu, či nenapraviteľný následok. 16. Správny súd záverom poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 53/2018-15 zo dňa 07.02.2018, v ktorom je uvedené, že žalobca môže podať nový návrh na priznanie odkladného účinku, len ak došlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu. 17. K tvrdeniu žalobcu, že mal legitímne očakávania, že správny súd rozhodne v tejto veci rovnako ako Krajský súd v Prešove a Krajský súd v Bratislave v obdobných prípadoch vo veciach týkajúcich sa rozhodnutí žalovaného, súd uvádza, že judikatúra Slovenskej republiky definuje legitímne očakávania ako kategóriu právnej istoty, ktorej účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06). V tejto rovine doktrína legitímneho očakávania pripomína zásadu, že pri rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch má orgán verejnej moci postupovať tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely a taktiež zásadu zákazu prekvapivých rozhodnutí orgánov verejnej moci. Súd konštatuje, že táto doktrína nie je absolútna a nie všetky očakávania účastníka sa považujú za legitímne. To znamená, že ak iný správny súd vo veci žalobcu priznal správnej žalobe odkladný účinok v obdobných prípadoch, ešte neznamená, že bola porušená zásada legitímneho očakávania, pretože správny súd rozhoduje v každej veci po vyhodnotení dôkazov podľa svojej úvahy. 18. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní opätovného (tretieho) návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný, nakoľko neboli splnené podmienky stanovené v ustanovení § 185 písm. a) SSP, a preto rozhodol s poukazom na ustanovenie § 188 SSP tak, že tento návrh zamietol. 19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. a SSP).