Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/230/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201404 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201404.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Sunny Land, s.r.o., so sídlom Pri šajbách 20, Bratislava, IČO: 46 783 644, 2/ Sunny Land 1, s.r.o., so sídlom Pri šajbách 20, Bratislava, IČO: 47 475 838, 3/ Sunny Land 2, s.r.o., so sídlom Pri šajbách 20, Bratislava, IČO: 47 556 943, všetci žalobcovia zastúpení: JUDr. Michal Piják, advokát so sídlom Panenská 8, Bratislava, IČO: 42 137 438, proti žalovanému: Starosta obce Ivanka pri Dunaji, so sídlom Moyzesova 57, Ivanka pri Dunaji, zastúpený: MST PARTNERS, s.r.o., so sídlom Laurinská 3, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, vydanému v konaní reg. č. 163/3732/2019 zo dňa 27.8.2019, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie Starostu obce Ivanka pri Dunaji o odvolaní žalobcov zo dňa 30.07.2019, vedené pod značkou Reg. číslo 163/3732/2019 zo dňa 27.8.2019, ako aj rozhodnutie Obce Ivanka pri Dunaji vedené pod značkou Reg. číslo 163/3732/2019 zo dňa 16.7.2019 v časti, v ktorej Obec Ivanka pri Dunaji nevyhovela žiadosti žalobcov o informácie zo dňa 03.07.2019, označené v rozhodnutí pod bodmi 2., 3. a 4. a vec v r a c i a v tejto časti Obci Ivanka pri Dunaji na ďalšie konanie. Žalobcom v 1/ až 3/rade súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z pripojených administratívnych spisov súd zistil, že žiadosťou zo dňa 3.7.2019, adresovanej Obci Ivanka pri Dunaji, žalobcovia ako žiadatelia o informácie žiadali povinnú osobu o sprístupnenie nasledovných informácii: 1) Kedy presne (dátum a čas) bol Zverejnený text zverejnený na webovom sídle obce? 2) Ktorá osoba, príp. ktoré osoby (meno, priezvisko, funkcia) skoncipovali Zverejnený text? 3) Kto je nadriadeným (subjektom s priamou riadiacou pôsobnosťou) vo vzťahu k osobe, ktorá skoncipovala Zverejnený text? 4) Ktorá osoba, príp. ktoré osoby (meno, priezvisko, funkcia) rozhodli o zverejnení Zverejneného textu na webovom sídle obce, príp. dali na také zverejnenie súhlas alebo pokyn? 5) Ktorá osoba (meno, priezvisko, funkcia) je priamo zodpovedná za obsah webového sídla obce? 6) Ktorý subjekt technicky zabezpečuje prevádzku webového sídla obce? 7) Aká je priemerná navštevovanosť titulnej strany webového sídla obce (počet unikátnych prístupov za 24 hodín). 8) Žiadam o zaslanie organizačného poriadku obecného úradu, príp. obdobného dokumentu vymedzujúceho rozsah pôsobností jednotlivých organizačných útvarov obce, pričom za Zverejnený text, žalobcovia v úvode žiadosti o informácie označili nepodpísaný text, zverejnený na webovom sídle obce Ivanka pri Dunaji (IP adresa 82.119. 224.20 1) dňa 2.7.2019, označený ako „Informácia obecného úradu o prevádzke súkromného zariadenia na W. ulici XXXX/XX“. 2. Žalobcovia žiadali, aby im boli požadované informácie poskytnuté v listinnej forme alebo v elektronickej forme, a to poštou na adresu uvedenú v záhlaví žiadosti alebo do elektronickej dátovej schránky. Podľa § 7 ods. 2 zákona o slobode informácií trvali na priamom sprístupnení požadovaných informácií (požadovaným spôsobom), a to aj v prípade, ak niektorá z požadovaných informácií je zverejnenou informáciou. II. Rozhodnutia správnych orgánov 3. Rozhodnutím reg. číslo: 163/3732/2019 zo dňa 16.07.2019 Obec Ivanka pri Dunaji poskytla žalobcom nasledujúce informácie podľa jednotlivých bodov Žiadosti: 1) Text bol zverejnený dňa 02.07.2019 o 15:27:56 hod. 2) V tomto bode žiadate o informácie, ktoré podľa ust. § 5 cit. zákona nepatria medzi obcou povinne zverejňované informácie a v spojení s ust. § 11 ods. l písm. a) a písm. g) cit. zákona Vám nebudú poskytnuté. 3) V tomto bode žiadate o informácie, ktoré podľa ust. § 5 cit. zákona nepatria medzi obcou povinne zverejňované informácie a v spojení s ust. § 11 ods. l písm. a) a písm. g) cit. zákona Vám nebudú poskytnuté. 4) V tomto bode žiadate o informácie, ktoré podľa ust. § 5 cit. zákona nepatria medzi obcou povinne zverejňované informácie a v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm. a) a písm. g) cit. zákona Vám nebudú poskytnuté. 5) Za obsah webového sídla obce je zodpovedný I.. F. C., zástupca starostu obce. 6) Webové sídlo obce zabezpečuje spoločnosť WEBY GROUP, s.r.o., sídlo: Nižovec 2a, 960 01 Zvolen. 7) Priemerná návštevnosť titulnej strany webového sídla obce je 283 za 24 hodín. 8) Organizačný poriadok obecného úradu zasielame v prílohe. 4. Prílohu Rozhodnutia podľa predchádzajúceho bodu mal tvoriť Organizačný poriadok obecného úradu Ivanka pri Dunaji. Rozhodnutie bol žalobcom podľa pripojenej doručenky doručené dňa 19.7.2019. 5. Podaním zo dňa 30.7.2019, ktoré bolo rovnakého dňa doručené žalovanému, podali žalobcovia odvolanie voči vyššie uvedenému rozhodnutiu v časti bodov 2 až 4, teda v časti, v ktorej bola ich žiadosť o informácie zamietnutá a namietali, že v dotknutej časti povinná osoba nevydala riadne rozhodnutie, pričom boli názoru, že povinná osoba v tejto časti vydala fiktívne rozhodnutie a to s odkazom na publikáciu WILFLING, P.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Komentár. Problémy z praxe. Rozhodnutia súdov. Via Iuris, 2012, s. 172, ako a na rozsudky NS SR, spis. zn. 3Sži 3/2011, 6Sži 1/2010, 5 Sži 1/2011, 7Sž 180/2001. Oznámenie o nesprístupnení informácií v dotknutej časti žalobcovia považovali na nesprávne právne posúdenie ich žiadosti. Podľa nich sa povinnou osobou uvádzané dôvody na posudzovanú vec nevzťahujú. Skutočnosť, že žiadané informácie nie sú povinne zverejňovanými informáciami, sa nedotýka povinnosti povinných osôb zverejniť na žiadosť každú ďalšiu informáciu, ktorú majú povinné osoby k dispozícii (§ 3 ods. 1) - aj nad rámec informácií uvedených v § 5. Odkaz povinnej osoby na § 11 ods. 1 písm. a) a g) zákona o slobode informácií považovali za nezrozumiteľný a zjavne nesprávny. Vyžiadané informácie smerovali k identifikácii a funkčnému zaradeniu osôb zodpovedných za konanie povinnej osoby. Nejde o informácie súkromnej povahy, ktoré by povinná osoba mala povinnosť chrániť, príp. požadovať na ich sprístupnenie súhlas dotknutých osôb - naopak, na ich sprístupnenie je v zmysle záverov právnej doktríny i súdnej praxe právny nárok: „Porušením ochrany osobných údajov nebude ani sprístupnenie informácie o tom, ktorá konkrétna osoba uskutočnila určitý úradný úkon. Takisto ide o výkon činností v rámci orgánov verejnej moci a nie informácie týkajúce sa súkromnej sféry týchto osôb.“ (Wilfling, P.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám - Komentár, Problémy z praxe, Rozhodnutia súdov. VIA IURIS - Centrum pre práva občana, Pezinok, 2012, str. 89). 6. Žalobcovia žiadali, aby v prípade, ak povinná osoba nerozhodne o odvolaní autoremedúrou, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil povinnej osobe na nové konanie a rozhodnutie. 7. Na odvolanie žalobcov reagoval žalovaný neformálnym listom zo dňa 27.8.2019, v ktorom oznámil žalobcom, že sa v celom rozsahu pridržiava odpovede povinnej osoby, ktorá bola zaslaná žalobcom na ich žiadosť o sprístupnenie informácie. Žalovaný trval na tom, že zaslaná odpoveď spĺňa všetky formálne náležitosti odpovede podľa zákona č. 211/2000 Z. z.. Žalovaný dodal, že nevydal rozhodnutie podľa zákona č. 211/2000 Z.z., pričom žiadateľovi poskytol kompletnú informácie na jeho žiadosť. V danej veci nenastala situácia, že Obec Ivanka pri Dunaji nesprístupnila informácie žiadateľovi hoci len sčasti, nakoľko všetky informácie k predmetnej veci sú verejne dostupné a sprístupnené na webovom sídle obce Z.. Postup podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. nebol teda na mieste, nakoľko žiadateľovi bola riadne a včas doručená odpoveď o poskytnutie informácie; z uvedeného dôvodu povinná osoba, nevydávala rozhodnutie (podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.). III . Žaloba 8. Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonnej lehote dňa 15.10.2019 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako i povinnej osoby a vec žiadal vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Ako žalobné dôvody uviedli nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, spočívajúcu v tom, že - povinná osoba ani žalovaný o nesprístupnení informácií nevydali riadne rozhodnutie a - záver o nesprístupnení informácií spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. 9. Žalobca namietal, že povinná osoba ani žalovaný ako odvolací orgán o nesprístupnení vyžiadaných informácií nevydali rozhodnutie v zmysle § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií. Ich nesprístupnenie oznámil neformálnym listom, ktorý neobsahuje obligatórne náležitosti rozhodnutia - najmä výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať opravný prostriedok. Pre chýbajúce odôvodnenie (pozri aj ďalší bod) nie sú žiadatelia v stave posúdiť správnosť záverov, ku ktorým povinná osoba dospela pri vyhodnocovaní žiadosti. Žalobcovia namietajú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. 10. Podľa žalobcov už samotná absencia formálneho rozhodnutia (resp. vydanie tzv. fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií) zo strany povinnej osoby predstavuje podľa konštantnej súdnej praxe dôvod pre jeho zrušenie odvolacím orgánom. 11. Žalobcovia poukázali na to, že povinná osoba (zhodne aj žalovaný) v neformálnom liste, ktorým vybavila ich žiadosť bez bližšieho zdôvodnenia odkázala na § 5 a § 11 ods. 1 písm. a) a g) zákona o slobode informácií. Pre absenciu odôvodnenia žalobcovia nie sú v stave posúdiť správnosť úvah povinnej osoby v naznačenom smere. 12. Ustanovenie § 5 zákona o slobode informácií obsahuje povinne zverejňované informácie, t. j. informácie, ktoré sú povinné osoby povinné zverejňovať „automaticky“, bez žiadosti zo strany žiadateľov. Tým nie je dotknutá 4 povinnosť povinných osôb zverejniť na žiadosť každú ďalšiu informáciu, ktorú majú povinné osoby k dispozícii (§ 3 ods. 1) - aj nad rámec informácií uvedených v § 5. Ak povinná osoba mala vyžiadané informácie k dispozícii, bola povinná ich zverejniť. 13. Nezrozumiteľný a zjavne nesprávny je podľa žalobcov aj odkaz na § 11 ods. 1 písm. a) a g) zákona o slobode informácií. Vyžiadané informácie smerovali k identifikácii a funkčnému zaradeniu osôb zodpovedných za konanie povinnej osoby. Nejde o informácie súkromnej povahy, ktoré by povinná osoba mala povinnosť chrániť, príp. požadovať na ich sprístupnenie súhlas dotknutých osôb - naopak, na ich sprístupnenie je v zmysle záverov právnej doktríny i súdnej praxe právny nárok: „Porušením ochrany osobných údajov nebude ani sprístupnenie informácie o tom, ktorá konkrétna osoba uskutočnila určitý úradný úkon .... Takisto ide o výkon činností v rámci orgánov verejnej moci a nie informácie týkajúce sa súkromnej sféry týchto osôb.“ (Wilfling, P.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám - Komentár, Problémy z praxe, Rozhodnutia súdov. VIA IURIS - Centrum pre práva občana, Pezinok, 2012, str. 89). Nesprístupnenie vyžiadaných informácií považujú žalobcovia z uvedeného dôvodu za protiprávne. IV. Vyjadrenie žalovaného 14. Písomným podaním zo dňa 20.12.2019 sa žalovaný vyjadril k žalobe tak, že ju ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. K jednotlivým žalobným námietkam žalobcov uviedol nasledovné: 15. K nedostatku riadneho rozhodnutia vo veci a vydaniu fiktívneho rozhodnutia žalovaný uviedol, že zo žaloby nie je zrejmé, či žalobcovia namietajú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vzhľadom na údajné fiktívne rozhodnutie alebo nezákonnosť z dôvodu nedodržania formálnych náležitosti napadnutého rozhodnutia. 16. V predmetnom prípade nemožno podľa žalovaného hovoriť o vydaní fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení žalobcami požadovanými informácií, tak ako to predpokladá ustanovenie § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.. Povinná osoba a žalovaný neboli nečinní, nakoľko na Žiadosť a Odvolanie žalobcom reagovali v primeranej lehote a poskytli odpoveď, a to listom zo dňa 16.07.2019 a listom zo dňa 27.08.2019. 17. Oba písomne vyhotovené listy, t. j. Odpoveď na Žiadosť zo dňa 16.07.2019 a Odpoveď na Odvolanie zo dňa 27.08.2019, ktoré boli podpísané (vydané) osobou oprávnenou rozhodovať, napriek tomu, že nie sú označené ako rozhodnutie alebo neobsahujú náležitosti rozhodnutia, sa považujú za rozhodnutie. Pri posúdení otázky, či ide o rozhodnutie, je potrebné vždy vychádzať z obsahu písomnosti, a nie z jej názvu, označenia či formy ( v tejto súvislosti poukázal na Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 28/96 zo dňa 16.05.1996). 18. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že rozhodnutie je nezákonné z dôvodu nespreskúmateľnosti, spočívajúcej v absencii riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z obsahu Listov žalovaného jednoznačne vyplýva postoj povinnej osoby a žalovaného k Žiadosti žalobcov a odôvodnenie nesprístupnenia nesprístupnených informácií, t. j. s poukazom na ust. § 5 a § 11 ods. 1 písm. a) a g) zákona č. 211/2000 Z.z. Žalobcami žiadané informácie podľa žalovaného nepatria ani medzi povinne zverejňované informácie, vymedzené v § 5 zákona č. 211/2000 Z.z., ale ani pod režim sprístupňovania informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z., čo povinná osoba odôvodnila odkazom na ust. § 11 ods. 1 písm. a) a g) zákona č. 211/2000 Z.z.. S prihliadnutím na obsah Zverejneného textu a zaradenia predmetného Zverejneného textu v sekcii „Dôležité informácie pre občana" je zrejmé, že sa nejedná o informáciu získanú v súvislosti s činnosťou povinnej osoby, ale o informáciu poskytnutú povinnej osobe inými osobami, a to bez právnej povinnosti. Uvedené znamená to, že neexistuje žiadne ustanovenie zákona, ktoré by tretiu osobu k poskytnutiu informácie povinnej osobe zaväzovalo, ani žiadne ustanovenie zákona, ktoré by povinnú osobu oprávňovalo túto informáciu získať. Občania a právnické osoby pri komunikácii s povinnými osobami často odovzdajú aj informácie, ktoré odovzdať nemusia a ktoré povinná osoba pre vybavenie úradnej agendy nevyhnutne nepotrebuje. Môže ísť napríklad o rôzne neformálne listy, oznámenia, podnety alebo petície. Vzhľadom na uvedené a s prihliadnutím na skutočnosť, že neexistuje verejný záujem na sprístupnení uvedených nesprístupnených informácií žalovaný a povinná osoba rozhodla s poukazom na predmetné ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z.z. 19. Z Listov žalovaného je celkom jednoznačne zistiteľné ako, o čom a prečo bolo rozhodnuté práve uvedeným spôsobom. Nemožno hovoriť o nepreskúmateľnosti a nezákonnosti údajného fiktívneho rozhodnutia odvolacieho orgánu alebo Odpovede na Odvolanie a údajného fiktívneho rozhodnutia povinnej osoby alebo Odpovede na Žiadosť. Žalovaný poukázal aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 6 A 118/2000 zo dňa 27.11.2003. 20. Žalovaný bol presvedčený, že nie sú naplnené dôvody na zrušenie napadnutých rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a g) SSP, nakoľko: - sa nejedná o fiktívne rozhodnutia, keďže Odpoveď a Žiadosť a Odpoveď na Odvolanie, napriek formálnym nedostatkom možno považovať za rozhodnutia - napadnuté rozhodnutia nie sú nezrozumiteľné, keďže obsahujú riadne odôvodnenie nesprístupnenia žalobcami požadovaných informácií - nesprístupnenie informácií má oporu v zákone č. 211/2000 Z.z.; - formálne nedostatky napadnutých rozhodnutí nie sú takého charakteru, aby mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 21. K otázke nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaný uviedol nasledovné: 22. Žalobcovia podľa žalovaného evidentne majú informáciu o tom, že Zverejnený text je oznam povinnej osoby. 23. Zamestnanci obecného úradu povinnej osoby nepatria do okruhu fyzických osôb uvedených v ust. § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.. Poskytnutie informácie, a to identifikovať zamestnanca obecného úradu je citlivá informácia o fyzickej osobe, poskytovanie ktorých je regulované ust. § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z.z., vzhľadom na čo povinná osoba sprístupní informácie len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Účelom ustanovenia § 9 zákona č. 211/2000 Z.z. je chrániť informácie týkajúce sa súkromia a osobné údaje fyzických osôb v rozsahu a za podmienok ustanovených Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27.04.2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (ďalej len „Nariadenie") a zákonom č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon"). 24. Napriek tomu, že žalovaný ani povinná osoba vo vzťahu k nesprístupneným informáciám neuviedli ust. § 9 zákona č. 211/2000 Z.z. vo vzťahu k nesprístupneným informáciám, s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 211/2000 Z.z. je zrejmé, že k nesprístupneniu informácií došlo okrem iného aj z dôvodu, že sa jedná o osobné údaje fyzických osôb, či už zamestnancov povinnej osoby alebo osôb adresujúcich povinnej osobe neformálne listy, oznámenia, prípadne „udania". 25. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 211/2000 Z.z. nadväzuje na ustanovenie či. 7 ods. 2 druhá veta Ústavy SR, podľa ktorého „Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky," a na ustanovenie či. 7 ods. 5 Ústavy SR, podľa ktorého „Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.". 26. Právne záväzné akty Európskej únie, na základe ktorých môže byť obmedzené právo na informácie, sú najmä nariadenia, ktoré sú bezprostredne aplikovateľné vo všetkých členských štátoch. Takým nariadením je aj vyššie označené Nariadenie regulujúce ochranu osobných údajov. 27. Žalovaný a povinná osoba správne právne posúdili Žiadosť žalobcov o sprístupnenie informácií, a preto sa nejedná v danom prípade o naplnenie dôvodu zrušenia nezákonného rozhodnutia v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. 28. Žalovaný súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. V. Ďalšie vyjadrenia 29. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagovali žalobcovia podaním zo dňa 20.1.2020. Žalobcovia zotrvali na tom, že žalovaný vo veci vydal fiktívne rozhodnutie, pretože list z 27. 8. 2019, ktorým žalovaný reagoval na odvolacie dôvody, bolo vyhotovené až po márnom uplynutí lehoty na rozhodnutie žalovaného o odvolaní t.j. v zmysle § 19 ods. 3 ZoI došlo podľa žalobcov bez ďalšieho k založeniu fikcie negatívneho rozhodnutia odvolacieho orgánu. Už táto okolnosť zakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ani (dodatočne) doručený list žalovaného podľa žalobcov neobsahuje zákonné náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 1 ZoI, vrátane výroku, riadneho odôvodnenia a poučenia o možnosti preskúmania rozhodnutia. Žalobcovia sa nestotožnili s názorom žalovaného, že samotný odkaz na ustanovenie zákona uvedený bez ďalšieho textu možno považovať za „riadne odôvodnenie“ rozhodnutia o nesprístupnení informácií, najmä nie je zrejmé, ako a z akých dôvodov správny orgán dotknuté ustanovenie aplikoval a ako sa vysporiadal s opačnou argumentáciou žiadateľov (žalobcov) obsiahnutou v odvolaní a pod. Už samotná skutočnosť, že správne orgány oboch stupňov nerozhodli riadnym rozhodnutím je sama o sebe dôvodom pre zrušenie napadnutého (fiktívneho) rozhodnutia súdom bez skúmania jeho vecnej správnosti. 30. Podľa žalobcov nimi vyžiadané informácie nepredstavujú osobné údaje, na ktoré sa vzťahuje ochrana podľa osobitných predpisov, pretože išlo o informácie o činnosti povinnej osoby (obecného úradu) pri výkone verejnej moci v rozsahu meno, priezvisko a funkcia, a to výlučne v súvislosti s vykonaním konkrétneho úkonu povinnej osoby (zverejnením vyhlásenia). 31. Žalobcovia poukázali na judikatúru ESĽP a ÚS SR, podľa ktorej „Ak však nejakú informáciu zjavne nemožno považovať za súčasť súkromnej sféry fyzickej osoby, keďže ide o informáciu o výkone verejnej funkcie alebo úradnej činnosti touto osobou, nemožno takúto informáciu považovať za ústavne chránený osobný údaj, ktorého sprístupnenie by malo byť odmietnuté. Pojem „osobný údaj“ uvedený v § 3 zákona o ochrane osobných údajov treba preto v takýchto prípadoch vykladať tak, že nezahŕňa informácie o výkone verejnej funkcie alebo úradnej činnosti fyzickou osobou.“ 32. Žalobcovia ďalej poukázali na: - publikáciu WILFLING, P.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Komentár. Problémy z praxe. Rozhodnutia súdov. Via Iuris, 2012, s. 88, v ktorej sa uvádza: „Porušením ochrany osobných údajov nebude ani sprístupnenie informácie o tom, ktorá konkrétna osoba uskutočnila určitý úradný úkon ... . Takisto ide o výkon činností v rámci orgánov verejnej moci a nie informácie týkajúce sa súkromnej sféry týchto osôb. Dostupnosť takýchto informácií má veľký význam pre možnosť verejnej kontroly.“ - rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 S 94/05 zo dňa 15. februára 2006: „... súd dospel k záveru, že meno a priezvisko fyzickej osoby, bez určenia všeobecne použiteľného identifikátora, spolu s údajom o tom, že táto osoba pracuje na Ministerstve zahraničných vecí SR, nie je osobným údajom požívajúcim ochranu v zmysle zákona o ochrane osobných údajov. Pokiaľ teda správne orgány prvého a druhého stupňa nevyhoveli žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie v časti týkajúcej sa mien a priezvisk zamestnancov ministerstva s odvolaním sa na zákon o ochrane osobných údajov, nepostupovali v súlade s objektívnym právom. ... Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že účinky aplikácie zákona o ochrane osobných údajov, použitej v danom prípade správnymi orgánmi, by boli nezlučiteľné s ústavnou úpravou práva na informácie. Hoci je definícia pojmu osobný údaj obsiahnutá v citovanom ustanovení § 3 zákona o ochrane osobných údajov veľmi všeobecná, nemožno toto ustanovenie vykladať spôsobom, ktorý by viedol k neprípustnému obmedzeniu ústavou zaručeného práva žalobcu, či ktorejkoľvek inej fyzickej alebo právnickej osoby, na informácie, najmä keď ide o informácie o ústrednom štátnom orgáne, ktorého činnosť má byť v demokratickom a právnom. štáte pod verejnou kontrolou. Súd je toho názoru, že v danom prípade právo žalobcu na informácie požadované podľa zákona č. 211/2000 Z.z. vyplýva priamo z článku 26 ods. 1 Ústavy SR a je nadradené záujmu žalovaného na ochrane údajov o zamestnancoch verejnej správy.“ 33. Z vyššie uvedených dôvodov žalobcovia považovali vecnú argumentáciu žalovaného za nesprávnu. Žalobcovia pre úplnosť namietali nepravdivosť tvrdenia žalovaného o tom, že vyžiadané informácie mali k dispozícii (bod 29. vyjadrenia žalovaného). Žalobcovia vyžiadanými informáciami dodnes nedisponujú. Žalovaný bol navyše povinný sprístupniť aj informáciu, ktorá príp. bola zverejnená (§ 7 ods. 2 ZoI); vyžiadané informácie však zverejnené neboli (nie sú). 34. Na vyššie uvedené podanie žalobcov reagoval žalovaný podaním zo dňa 11.2.2020 nasledovne: 35. Žalovaný nesúhlasil s tým, že nedodržanie procesnej lehoty prvostupňovým resp. druhostupňovým orgánom je takou vadou, ktorá by spôsobila nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa žalovaného nemožno hovoriť o vydaní fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení žalobcami požadovanými informácií a nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, keďže povinná osoba reagovala a bola činná vo vzťahu k Žiadosti zo dňa 03.07.2019 a žalovaný ako reakciu na Odvolanie zaslal žalobcom Odpoveď na Odvolanie. 36. Poukázal na to, že fikcia rozhodnutia predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia, avšak v posudzovanej veci existujú rozhodnutia, hoci boli vydané po uplynutí zákonnej lehoty, a tieto predstavujú rozhodnutia v zmysle ust. § 18 a § 19 zákona č. 211/2000 Z.z.. 37. Žalovaný poukázal na nasledovné rozhodnutia NS SR: - Najvyšší súd zastáva názor, že ak je rozhodnutie o poskytnutí, čiastočnom poskytnutí alebo aj neposkytnutí informácie vydané hoci aj dodatočne, teda po uplynutí lehôt stanovených na vybavenie žiadosti, resp. na rozhodnutie o odvolaní v § 17, resp. § 19 zákona č. 211/2000 Z.z., zaniká možnosť uplatnenia existencie fiktívneho rozhodnutia. Iba takýto prístup totiž umožní splniť zákonnú požiadavku na právo na informáciu v čo najkratšej lehote, nakoľko účelom zákona o slobode informácií je včasné podanie informácie a nie vydávanie fiktívnych rozhodnutí. Ak teda rozhodnutie o odvolaní bolo v danej veci vydané (hoci aj oneskorene), prípadné „fiktívne rozhodnutie" sa stáva bezpredmetným. V prípade, že by súd akceptoval názor žalovaného, že fiktívne rozhodnutie existuje v danej veci, došlo by k popretiu samotného účelu zákona, tj. poskytovaniu informácií. Takýmto výkladom zákona, by orgány, ktoré boli požiadané o poskytnutie informácie mohli brániť žiadateľovi domáhať sa v prípade nesprístupnenia informácie ochrany na súde, čo však určite nebol zámer a úmysel zákonodarcu v zákone o slobode informácií." (Rozsudok sp. zn. 8Sži/16/2013 zo dňa 20.03.2014) - „Fikcia rozhodnutia predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia a s prihliadnutím na účel zákona sa má aplikovať táto možnosť iba potiaľ, pokiaľ nebolo vo veci vydané meritórne, hoci aj oneskorené rozhodnutie, pričom lehotou na posúdenie časového faktoru v tomto prípade je potrebné považovať dobu, do ktorej je podaná žaloba na súde." (Rozsudok sp. zn. 5Sži/21, 22, 23/2012); obdobne aj sp. zn. 5Sži/21/2013 zo dňa 21.11.2013. 38. Podľa žalovaného Rozhodnutia obsahujú riadne odôvodnenie nesprístupnenia žalobcami požadovaných informácií, ktoré má oporu v zákone č. 211/2000 Z.z. Formálne nedostatky Rozhodnutí nie sú takého charakteru, aby mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 19S/31/2002 zo dňa 16.05.2002. 39. K tvrdeniu žalobcov, že nimi vyžiadané informácie /nesprístupnené/ nepredstavujú osobné údaje, na ktoré sa vzťahuje ochrana podľa osobitných predpisov, žalovaný zotrval na tom, že zamestnanci obecného úradu Obce Ivanka pri Dunaji nepatria do okruhu fyzických osôb uvedených v § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.. Poskytovanie informácii o identifikácii zamestnanca obecného úradu je podľa žalovaného citlivá informácia o fyzickej osobe, ktoré je regulované ust. § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z.z., vzhľadom na čo povinná osoba sprístupní takéto informácie len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. 40. Účelom ustanovenia § 9 zákona č. 211/2000 Z.z. je chrániť informácie týkajúce sa súkromia a osobné údaje fyzických osôb v rozsahu a za podmienok ustanovených Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27.4.2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (ďalej len „Nariadenie") a zákonom č. 18/2018. 41. Podľa žalovaného zákon č. 211/2000 Z.z. z ochrany vyníma len tie informácie, ktoré je vo verejnom záujme potrebné sprístupniť aj napriek tomu, že sú chránené. Zákon č. 211/2000 Z.z. tak prostredníctvom svojich ustanovení stanovuje situácie, kedy sa pri sprístupnení informácií uplatňuje princíp prevažujúceho záujmu. 42. Na sprístupnenie informácií (osobných údajov) o osobe/osobách, ktoré skoncipovali zverejnený text, vrátane nadriadenej osoby, o osobe/osobách, ktoré rozhodli o uverejnení zverejneného textu, podľa žalovaného nie je dôvod, nakoľko uvedená informácia nie je informáciou verejného záujmu. 43. Žalovaný záverom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/191/2015 zo dňa 26.10.2016: „Žiadosť o sprístupnenie informácií má za cieľ poskytnúť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných bez toho, aby sa žiadosť stala výhradne pokynom na výkon určitých činností, alebo postupu povinnej osoby. Ak žiadateľ požiadal o sprístupnenie informácií o súkromí alebo osobných údajov (resp. dokumentov obsahujúcich tieto informácie), povinná osoba ich podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z.z. sprístupní len vtedy, ak to stanovuje osobitný zákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby (osoby, ktorej sa týka informácia o súkromí alebo osobný údaj). Žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona slobodne informácií má slúžiť iba ako nástroj spoločenskej kontroly a nie ako prostriedok na zneužitie práva.". VI. Skutkové a právne závery správneho súdu. 44. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nespĺňa podmienky zákonnosti a ako také bolo potrebné ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie podľa § 190 SSP v spojení s § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 45. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 46. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 47. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 48. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 49. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. Z., informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. 50. Podľa § 14 ods. 1 až 5 zákona č. 211/2000 Z.z., žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží. Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Na žiadosť povinná osoba písomne potvrdí podanie žiadosti a oznámi predpokladanú výšku úhrady za sprístupnenie informácie. 51. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., pri sprístupňovaní informácií, ktoré získala povinná osoba od tretej osoby na plnenie úlohy na základe osobitného zákona, podľa ktorého sa na povinnú osobu vzťahuje povinnosť mlčanlivosti alebo iná prekážka ochraňujúca informácie pred zverejnením alebo zneužitím, ktoré však možno podľa tohto zákona sprístupniť, sprístupní povinná osoba len tie informácie, ktoré priamo súvisia s jej úlohami. 52. Podľa § 17 ods. 1 až 3 zákona č. 211/2000 Z.z., žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. 53. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). 54. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17). 55. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. 56. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 57. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 58. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku, podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. 59. Predmetom preskúmania správneho súdu bolo rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce rozhodnutie povinnej osoby, vydané v konaní o žiadosti žalobcov o informácie zo dňa zo dňa 03.07.2019, a to v časti označenej v žiadosti žalobcov o informácie pod bodmi 2., 3. a 4. 60. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na ustálenú judikatúru nálezov Ústavného súdu SR (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 37/95, II. ÚS 50/01, I. ÚS 52/02, III. ÚS 183/2003, I. ÚS 354/08) a rozhodnutí najvyššieho súdu (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžf/29/2010 alebo sp. zn. 5Sžp/5/2011), z ktorej vyplýva, že predmetom preskúmania súdom môžu byť aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických a fyzických osôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy. List žalovaného č. 48337/2014-23-II zo dňa 15.12.2014 nepochybne spadá do takejto kategórie rozhodnutí správnych orgánov. Keďže tento list žalovaného sa považuje za rozhodnutie, nemohlo dôjsť k vydaniu fiktívneho rozhodnutia podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na svoje skoršie rozhodnutie sp. zn. 5Sži/21/2013 zo dňa 21.11.2013: „Fiktívne rozhodnutie v konaní podľa zákona o slobode informácií má svoje opodstatnenie pre ochranu práv žiadateľa na informácie len dovtedy, dokiaľ nedošlo k faktickému vydaniu rozhodnutia vo veci. Takéto fakticky vydané rozhodnutie má totiž prednosť pred fiktívnym rozhodnutím, je aktom výkonu verejnej správy spôsobilým ovplyvniť práva a právom chránené záujmy žiadateľa. Účelom zákona o slobode informácií je totiž nielen to, aby bola žiadosť o ich sprístupnenie vybavená v čo najkratšom čase, ale v prvom rade, aby bola vybavená.“ Ak sa aj žalovaný domáhal, že malo byť zrušené fiktívne rozhodnutie namiesto rozhodnutia č. 48337/2014-23- II zo dňa 15.12.2014, najvyšší súd uvádza, že z hľadiska výsledku konania by nedošlo k zmene oproti súčasnému stavu, keď je zrušené rozhodnutie č. 48337/2014-23-II zo dňa 15.12.2014. Správny súd by mohol zrušiť fiktívne rozhodnutie len z hľadiska nepreskúmateľnosti a nedostatočného odôvodnenia, keďže fiktívne rozhodnutie žiadne dôvody neobsahuje. Správny súd by sa nemohol vyjadriť k meritu veci žiadosti o sprístupnenie informácií. Postup, ktorý navrhol žalovaný by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti, keďže by to neprivodil iné výhodnejšie postavenie žalobcu alebo žalovaného. (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sži/3/2016 zo dňa 21. júna 2017). 61. Dôvodom správnej žaloby bola nespokojnosť žalobcov so spôsobom vybavenia ich žiadosti o informácie, a to v časti 2, 3, 4, ktorou sa žalobcovia domáhali sprístupnenia informácií o mene, priezvisku a funkcii osôb, ktoré skoncipovali a rozhodli o zverejnení Zverejneného textu (body 2 a 4 Žiadosti o informácie) a sprístupnenia informácie o tom, kto je nadriadeným osoby, špecifikovanej v bode 2 ich žiadosti. Žiadosť o informácie v tejto časti vybavila povinná osoba rovnako vo vzťahu k všetkým dotknutým otázkam, a to oznámením (list Obce Ivanka pri Dunaji Reg. číslo 163/3732/2019 zo dňa 16.7.2019), že žiadané informácie, ktoré podľa ust. § 5 cit. zákona nepatria medzi obcou povinne zverejňované informácie, a v spojení s ust. § 11 ods. l písm. a) a písm. g) cit. zákona nebudú žalobcom poskytnuté. Na odvolanie žalobcov proti rozhodnutiu povinnej osoby reagoval žalovaný (list Starostu obce Ivanka pri Dunaji Reg. číslo: 163/3732/2019 zo dňa 27.8.2019) tak, že v zásade obmedzil na konštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia povinnej osoby, k čomu doplnil, že všetky informácie k predmetnej veci sú verejne dostupné a sprístupnené na webovom sídle obce Z. a preto nemohlo dôjsť k situácii, aby žalobcom neboli sprístupnené žiadané informácie, čo i len sčasti. 62. Správny súd sa primárne zaoberal otázkou, čo (ktoré rozhodnutia) by malo byť predmetom prieskumu správneho súdu. Napriek tomu, že povinná osoba časti žiadosti žalobcov nevyhovela, o dôvodoch nevyhovenia žalobcov informovala listom zo dňa 16.7.2019. V zmysle ustálenej judikatúry (viď citáciu rozhodnutia NS SR vyššie) je potrebné aj takéto neformálne oznámenie považovať za rozhodnutie. V prípade povinnej osoby teda ani nedošlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, keď v lehote na vydanie rozhodnutia povinná osoba vydala oznámenie s uvedením dôvodov nesprístupnenia časti žiadaných informácii. Čo sa týka žalovaného, tento v lehote na vydanie rozhodnutia o odvolaní žalobcov nerozhodol vôbec, tj. v tomto prípade došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, ktoré bolo žalobcom doručené 16.08.2019, avšak následne vo veci listom zo dňa 27.8.2019 žalovaný oznámil žalobcom, ako naložil z ich odvolaním. Vydaním dotknutého oznámenia už vydané fiktívne rozhodnutie žalovaného stratilo svoje opodstatnenie, pretože dotknuté oznámenie žalovaného, ktoré je rovnako potrebné považovať za rozhodnutie, má pred fiktívnym rozhodnutím žalovaného prednosť. 63. Správny súd sa teda vo svojom prieskume zameral na preskúmanie zákonnosti listov/rozhodnutí: - list Obce Ivanka pri Dunaji Reg. číslo 163/3732/2019 zo dňa 16.7.2019 - list Starostu obce Ivanka pri Dunaji Reg. číslo: 163/3732/2019 zo dňa 27.8.2019, 64. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám predpokladá vybavenie žiadosti o informácie v zásade dvoma spôsobmi- a to sprístupnením žiadanej informácie (v takomto prípade sa vydanie rozhodnutia nevyžaduje) alebo vydaním rozhodnutia o nesprístupnení žiadaných informácií, pričom rozhodnutie o nesprístupnení informácií musí mať v súlade s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. náležitosti vymedzené všeobecným predpisom o správnom konaní, tj. náležitosti ustanovené v § 46 a § 47 Správneho poriadku. 65. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 66. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 67. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 68. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 69. V konaní pred správnym súdom nebolo sporné, že dotknuté oznámenia/rozhodnutia povinnej osoby a žalovaného zákonom predpísané náležitosti neobsahovali. 70. Stručný list žalovaného zo dňa 27.8.2019 nedáva žiadnu odpoveď na námietky, vymedzené žalobcami v odolaní, najmä prečo povinná osoba mala/nemala povinnosť žalobcami žiadané informácie sprístupniť, ani na to, či prečo žalobcami žiadané informácie spadajú/nespadajú medzi informácie, ku ktorým je prístup na informácie obmedzený. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s námietkami žalobcov o nedostatku riadneho odôvodnia, nesprávneho právneho posúdenia veci, naopak vo svojom rozhodnutí, v rozpore s obsahom administratívneho spisu tvrdil, že žalobcom boli informácie prístupné, pretože sú verejne dostupné a sprístupnené na webovom sídle obce Z.. 71. Pretože z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi námietkami žalobcov, uvedenými v jeho odvolaní, správny súd musel rozhodnutie žalovaného zrušiť pre nepreskúmateľnosť. 72. Nepreskúmateľným je aj rozhodnutie povinnej osoby, pretože z neho nevyplýva žiadna úvaha, ktorá by odôvodňovala záver povinnej osoby, vyjadrený v jej rozhodnutí/liste v časti, v ktorej žalobcom žiadané informácie nesprístupnila, t.j. z rozhodnutia povinnej osoby vôbec nie je zrejmé z akých skutočností povinná osoba pri svojom rozhodnutí vychádzala a akými úvahami sa pri svojom rozhodnutí riadila. 73. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalovaného, že aj napriek nedostatku zákonných náležitostí Rozhodnutia nemožno považovať za nezákonné, pretože z nich je zrejmý postoj žalovaného a povinnej osoby. Je pravdou, že z rozhodnutí je zrejmý postoj orgánov, ktoré ich vydali, a to nesprístupniť žalobcom žiadané informácie, avšak vôbec z nich nie sú zrejmé dôvody, ktoré ich k tomu viedli. Tento nedostatok nie je možné odstrániť výkladom žalovaného v priebehu konania o správnej žalobe. 74. Na základe uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, preto nemal inú možnosť ako namietané rozhodnutie zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Pretože dôvod nezákonnosti, konštatovaný v tomto rozhodnutí, sa vzťahoval aj na rozhodnutie žalovaného, aj na rozhodnite povinnej osoby, správny súd na návrh žalobcu podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil aj rozhodnutie povinnej osoby, ktoré predchádzalo preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného. 75. O vrátení veci povinnej osobe na ďalšie konanie a rozhodnutie správny súd rozhodol podľa § 191 ods. 4 SSP. Súd dáva do pozornosti povinnej osobe, že podľa rovnakého zákonného ustanovenia lehota na vydanie nového rozhodnutia začne plynúť povinnej osobe až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. 76. Úlohou povinnej osoby v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobcov v časti vymedzenej v bodoch 2. až 4. Povinná osoba o žiadosti žalobcov v dotknutej časti opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby jej rozhodnutie spĺňalo všetky zákonom predpísané náležitosti. Zoberie pri tom do úvahy aj to, že žalobcovia trvali na sprístupnení aj tých informácií, ktoré boli zverejnené (§ 7 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z.). Povinná osoba vo svojom novom rozhodnutí zohľadní aktuálnu judikatúru, ktorá sa na vec vzťahuje, a pri rozhodovaní o žiadosti žalobcov o informácie sa bude spravovať právnym názorom správneho súdu, vyslovenom v tomto rozhodnutí. 77. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešným žalobcom priznal právo na náhradu trov konania. 78. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).