Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/256/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201568 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201568.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Ministerstvo obrany SR, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, IČO: 30 845 572 proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, P. O. Box 98, 820 05 Bratislava, IČO: 31 797 903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5366-6000/2019-OD/6 zo dňa 25.09.2019, v konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 28.10.2019 z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej aj len „správny súd“) dňa 28.10.2019 v časti vylúčenej na samostatné konanie uznesením tunajšieho súdu č.k. 5S 241/2019-51 zo dňa 03.03.2020 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5366-6000/2019-OD/6 zo dňa 25.09.2019. Tomuto predchádzajúcim rozhodnutím č. 5366-6000/2019- OD/5 zo dňa 21.08.2019 (ďalej len „rozhodnutie o prerušení“) žalovaný prerušil konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy podľa § 173 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“ alebo „zákon č. 343/2015 Z.z.“) a nariadil kontrolovanému doručiť žalovanému kompletnú dokumentáciu v origináli do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia (súdna vec sp. zn. 5S241/2019). Rozhodnutím č. 5366-6000/2019-OD/6 zo dňa 25.09.2019 (ďalej len „rozhodnutie o uložení pokuty“) žalovaný uložil žalobcovi ako kontrolovanému subjektu podľa § 173 ods. 5 zákona č. 343/2015 Z.z. poriadkovú pokutu v celkovej výške X.XXX,- eur za to, že nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z rozhodnutia o prerušení konania a úradu nedoručil kompletnú dokumentáciu v originálnom vyhotovení v súvislosti s aplikáciou výnimky z pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 343/2015 Z.z. pri uzatváraní zmluvy na dodanie 14 lietadiel F-16 Block 70/72 z 12.12.2018 (ďalej len „zmluva o nákupe lietadiel“) ani v dodatočnej lehote určenej žalovaným v rozhodnutí o prerušení konania. 2. Žalobca nezákonnosť postupu žalovaného odôvodnil uplatnením výnimky podľa ustanovení § 1 ods. 2 písm. a) a § 1 ods. 2 písm. ab) zákona o verejnom obstarávaní, kedy sa zákon o verejnom obstarávaní na proces uzatvorenia zmluvy nevzťahuje. Argumentoval tým, že prvou relevantnou skutočnosťou, ktorá v každom prípade podlieha postupom a procesom upraveným v zákone o verejnom obstarávaní, ako aj dohľadu zo strany žalovaného, je výlučne rozhodnutie žalobcu ako verejného obstarávateľa o uplatnení niektorej výnimky. Uviedol, že v nadväznosti na § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní nie žalobca, ale vláda SR podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov zodpovedá za obranu, bezpečnosť štátu a určuje základnú koncepciu obrany a bezpečnosti štátu prijímaním konkrétnych opatrení. Vláda SR svojimi uzneseniami č. 139 z 18.03.2015, č. 444 z 29.09.2016 a č. 51 zo dňa 25.01.2017 uložila ministrovi obrany vykonať konkrétne úkony nevyhnutne vedúce k zrealizovaniu predmetného nákupu, ktorým predchádzalo rozhodnutie vlády SR o uplatnení § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. Obstaranie stíhacích lietadiel F-16 jednoznačne posilní rozvoj individuálnych schopností Slovenskej republiky v oblasti obrany. Práve rozvoj individuálnych schopností SR v oblasti obrany je podľa žalobcu opodstatneným a legitímnym dôvodom na uplatnenie výnimky § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. Dôvody znemožňujúce využiť menej rušivé opatrenia v zmysle § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní sú nevyhnutná ochrana základných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky rozvojom individuálnych schopností Slovenskej republiky zabezpečujúcich obranu územia Slovenskej republiky a v tomto zmysle ich predstavuje strategický nákup lietadiel F-16. Žalobca je toho názoru, že je dôležité vylúčiť akékoľvek rušivé a vonkajšie vplyvy, ktoré by oslabovali a spochybňovali strategické rozhodnutia vlády SR a boli schopné akýmkoľvek spôsobom zmariť naplnenie základných záujmov bezpečnosti Slovenskej republiky. Predmetný nákup je v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2016 - 2020 v rámci stanovenej priority - obrana štátu. Je opatrením v oblasti vzdušných síl na zvýšenie obranyschopnosti Slovenskej republiky rozvojom jej individuálnej schopnosti odolávať ozbrojenému útoku. 3. Žalobca ďalej poukázal na článok 346 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, článok 4 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a na viaceré ustanovenia smernice č. 2009/81/ES z 13.07.2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (ďalej len „obranná smernica“). Uviedol, že v súlade s výkladovým oznámením Európskej komisie o uplatňovaní článku 296 zmluvy (teraz čl. 346 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) v oblasti verejného obstarávania pre rezort obrany zo 07.12.2006, ktoré sa vzťahuje na obstarávania pre rezort obrany vnútroštátnymi orgánmi na európskom vnútornom trhu (ďalej len „výkladové oznámenie Európskej komisie“) sú členské štáty zodpovedné za vymedzenie a ochranu záujmov svojej bezpečnosti, pričom v článku 296 zmluvy sa uznáva toto privilégium, ktoré umožňuje výnimku v prípadoch, keď by dodržiavanie európskych právnych predpisov ohrozilo základné záujmy bezpečnosti členských štátov. Zároveň z výkladového oznámenia Európskej komisie vyplýva, že jediným zámerom, ktorý oprávňuje použiť takúto výnimku je ochrana základných záujmov bezpečnosti členských štátov, pričom majú privilégium definovať základné záujmy svojej bezpečnosti a povinnosť tieto záujmy chrániť. Z výkladového oznámenia Európskej komisie ďalej vyplýva, že pokiaľ ide o obstarávanie, členské štáty môžu zladiť svoje privilégiá v oblasti bezpečnosti so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy iba tak, že pri každej zákazke pre obstarávania starostlivo posúdia, či je výnimka z pravidiel Spoločenstva oprávnená alebo neoprávnená. 4. Ďalej žalobca popísal, ako posúdil a vykonal test uplatnenia výnimky, pričom jeho hlavnými argumentmi sú obrana Slovenskej republiky prostredníctvom taktického letectva, ochrana vzdušného priestoru SR v rámci integrovaného systému protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO, podpora pozemných síl a plnenie úloh prieskumu, praktický výcvik s využitím cvičných taktických lietadiel a zaručovanie obrany štátu ako nevyhnutného predpokladu existencie štátu a zachovanie bezpečnosti jeho občanov vlastnými silami. Podľa žalobcu je nespochybniteľné, že v danom prípade nie je možné akceptovať použitie striktne formálnych postupov v podobe, či mala byť a bola dodržaná zákonná lehota, či sa jednotlivé úkony vykonali podľa striktne stanovených pravidiel v určených lehotách a určenej forme, či bol na základe individuálneho strategického rozhodnutia pre obranu štátu niekto diskriminovaný alebo nie, či bola hospodárska súťaž dostatočne veľká, či sa postupovalo primerane vo vzťahu k účelu a pod. Žalobca preto ako výkonný štátny orgán obrany súhlasil s rozhodnutím vlády SR, že bolo jej legitímnou povinnosťou rozhodnúť o výbere postupu pri takomto strategickom nákupe, ktorým sa zabezpečuje obrana Slovenskej republiky, pri sledovaní výlučne a prioritne záujmov bezpečnosti Slovenskej republiky s odvolaním sa na výkladové oznámenie Európskej komisie. V zmysle uvedeného žalobca splnil svoju zákonnú povinnosť ako verejný obstarávateľ a predložil žalovanému podrobné zdôvodnenie, na základe ktorého rozhodol o uplatnení výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní spolu s odôvodnením. Žalovaný prekročil podľa žalobcu rámec svojich kompetencií a požadoval predloženie dokumentácie, ktorá v danom prípade nepodlieha jeho dohľadu. Zmluva o nákupe lietadiel vo vzťahu k predmetnému nákupu môže byť predmetom kontroly žalovaného len v prípade, ak by na základe konkrétnych dôkazov odôvodnil nezákonnosť uplatnenia výnimky zo zákona o verejnom obstarávaní na základe opakovane predkladaného zdôvodnenia žalobcu. Žalovaný podľa žalobcu pri svojom postupe a vydaní napadnutého rozhodnutia opomenul vzťah právne záväzných aktov Európskej únie a európskych spoločenstiev na jednej strane a vnútroštátnej legislatívy na druhej strane. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo/40/2015 z 29.06.2016 a z dôvodu absencie ďalšej relevantnej judikatúry slovenských súdov na rozsudok Krajského súdu v Brne sp. zn. 62Ca 25/2006-196 z 22.12.2006. Žalobca je toho názoru, že po preukázaní splnenia podmienok pre použitie relevantných výnimiek verejným obstarávateľom nie je právny dôvod preskúmavať zmluvu o nákupe lietadiel a ani súvisiacu dokumentáciu orgánom dohľadu v oblasti verejného obstarávania. Pri odôvodnenej aplikácii výnimky v súlade s § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní a čl. 346 ods. 1 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa primárnym stáva právo členského štátu rozhodovať o svojich základných bezpečnostných záujmoch a členský štát nie je povinný pri ich zabezpečení aplikovať právne akty Európskej únie a príslušné právne predpisy SR. Po aplikácii predmetnej výnimky sa zákon o verejnom obstarávaní na zákazku neaplikuje a žalobca ako verejný obstarávateľ je povinný v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní poskytnúť len informácie súvisiace so zdôvodnením postupu podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. 5. Žalobca žiada na základe uvedených skutočností rozhodnutie o uložení pokuty podľa § 191 ods. 1 písm. b), c) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušiť. 6. Súčasne s podaním správnej žaloby žalobca navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) SSP a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že právnymi následkami už samotného rozhodnutia o prerušení konania hrozí značná finančná škoda a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. V rozhodnutí o uložení pokuty žalovaný deklaroval, že trvá na doručení originálu dokumentácie v zmysle rozhodnutia o prerušení konania a v prípade, ak mu žalobca nedoručí originál kompletnej dokumentácie v zmysle rozhodnutia o prerušení konania, uloží mu poriadkovú pokutu opakovane. Žalovaný môže vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia o prerušení konania opakovane vydávať rozhodnutia o uložení poriadkovej pokuty až do celkovej sumy 30.000,- eur. Na základe uvedeného má žalobca za to, že priznanie odkladného účinku je dôvodné. 7. K žalobe sa žalovaný vyjadril písomným podaním zo dňa 24.01.2020, doručeným tunajšiemu správnemu súdu dňa 29.01.2020 a predložil správnemu súdu administratívny spis. Úvodom svojho vyjadrenia žalovaný v krátkosti popísal skutkový stav a zhrnutie žalobcom uvedených žalobných bodov, ku ktorým sa následne vyjadril. Uviedol, že meritum prejednávanej veci spočíva v preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Považuje za potrebné ustáliť, či žalovaný je oprávnený preskúmavať splnenie podmienok na uplatnenie predmetnej výnimky zo zákona o verejnom obstarávaní a na ten účel si od žalobcu vyžiadal originál zmluvy o nákupe lietadiel vrátane všetkých jej príloh a prípadných dodatkov uzavretých v súvislosti s dodaním 14 lietadiel F-16 Block 70/72, ako aj všetky dokumenty, ktoré súvisia s aplikáciou predmetnej výnimky. Žalovaný považoval za nevyhnutné vysporiadať sa s námietkou žalobcu, v zmysle ktorej nie žalobca, ale vláda SR zodpovedá za obranu a bezpečnosť štátu a určuje základnú koncepciu obrany a bezpečnosti štátu prijímaním konkrétnych opatrení, a preto mal žalovaný adresovať požiadavky na poskytnutie informácií a dokumentov vláde SR. Žalovaný argumentoval tým, že subjektom zodpovedným za proces verejného obstarávania je žalobca, ktorý uzavrel zmluvu o nákupe lietadiel a nie vláda SR. V danom prípade je za postup pri uzatvorení zmluvy o nákupe lietadiel zodpovedný žalobca ako verejný obstarávateľ a nie vláda SR, pretože tá v tomto prípade nedisponuje právnou subjektivitou ani požadovanými informáciami a dokumentmi. Žalovaný skonštatoval, že je oprávnený požadovať dokumentáciu z použitého postupu vrátane odôvodnenia použitia výnimky doplneného dôkazmi, ktoré preukazujú tvrdenia žalobcu, výhradne od žalobcu. Ďalej žalovaný k predmetu právnej veci uviedol, že zotrváva na právnom posúdení uvedenom v žalobou napadnutom rozhodnuti. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutia verejného obstarávateľa v režime mimo zákona o verejnom obstarávaní, je podľa žalovaného nesprávne, účelové, má špekulatívny charakter a možno konštatovať, že predmetné tvrdenie nie je odôvodnené relevantnými právnymi argumentmi. Žalovaný považoval za nevyhnutné uviesť základné postuláty pri uplatňovaní výnimiek, a to že zodpovednosť za uplatnenie výnimky z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní pri zadávaní zákazky je výlučne na verejnom obstarávateľovi (napr. C-385/02, C-337/06, C-250/07) a že exempcie stanovené smernicami vo verejnom obstarávaní a zákonom o verejnom obstarávaní je potrebné vykladať reštriktívne a majú sa vykladať doslovne (napr. C-71/92, C-57/94 a ďalšie). Oprávnenosť aplikácie výnimky verejným obstarávateľom musí byť vždy preskúmateľná. 8. Žalovaný má za to, že tvrdenie žalobcu, že žalovaný je oprávnený preskúmavať výlučne rozhodnutia verejného obstarávateľa do momentu rozhodnutia nezačať postup obstarávania podľa zákona o verejnom obstarávaní, je nesprávne, pretože by ani pri flagrantnom porušení zákona o verejnom obstarávaní nebolo možné realizovať výkon dohľadu a došlo by de facto k legalizácii konania contra legem. Tým by bol popretý účel a zmysel výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním. 9. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že výnimka z pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, na ktorú sa žalobca odvoláva a ktorej sa dožaduje, bola do zákona o verejnom obstarávaní transponovaná smernicou č. 2014/24/EÚ zo dňa 26.02.2014, t. j. civilnou smernicou a nie obrannou smernicou, ako to tvrdí žalobca. Za podstatnú pre posúdenie merita prejednávanej veci považuje žalovaný aj čl. 1 bod 1 revíznej smernice č. 89/665/EHS zo dňa 21.12.1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (ďalej len „revízna smernica“). Z revíznej smernice vyplýva povinnosť členských štátov prijať potrebné opatrenia týkajúce sa postupov verejného obstarávania, ktoré umožnia účinne a čo možno najskôr preskúmať všetky rozhodnutia prijaté verejnými obstarávateľmi. Žalovaný tvrdí, že kompetencia vykonávať dohľad nad verejným obstarávaním vyplynula pre neho z transpozície čl. 1 ods. 1 revíznej smernice Rady 89/665/ EHS zo dňa 21.12.1989, ktorá stanovila členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby rozhodnutia verejných obstarávateľov mohli byť predmetom účinného a čo najrýchlejšieho preskúmania. Cieľom tejto transpozície bolo zabezpečiť existenciu opravných prostriedkov proti porušeniam platných predpisov v oblasti verejného obstarávania. Preskúmavacia právomoc žalovaného sa teda vzťahuje na všetky rozhodnutia verejného obstarávateľa vrátane tých, ktoré sa týkajú prípadného nezačatia realizovania postupu obstarávania na základe toho, že príslušná zmluva nespadá, podľa verejného obstarávateľa (žalobcu) do rámca pôsobnosti príslušných pravidiel EÚ, t. j. výnimka podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný dal do pozornosti konštatovanie Európskej komisie, ktorá v liste adresovanom žalovanému pod č. grow.ddg2.g.4(2019)838472 zo dňa 11.02.2019 poskytla žalovanému odpovede k výkladu niektorých ustanovení obrannej smernice. Európska komisia v predmetnom liste uviedla, že smernica 2009/81/ES neobsahuje konkrétny kontrolný postup pre zákazky zadávané v oblasti obrany a bezpečnosti, ani nepožaduje existenciu špeciálneho štátneho kontrolného orgánu. Preto určenie orgánu/orgánov zodpovedných za každú konkrétnu kontrolu zostáva v kompetencii členských štátov. Kontrolný režim platný na výnimky nerozlišuje medzi verejnými zákazkami týkajúcimi sa občianskych vecí a verejnými zákazkami týkajúcimi sa obrany, vojenského alebo bezpečnostného materiálu alebo zariadenia. 10. Argumentáciu žalobcu, že rozsudok Krajského súdu v Brne sp. zn. 62Ca 25/2006-196 potvrdzuje jeho argumentačnú líniu, žalovaný vyvracal tvrdením, že uvedené nezodpovedá skutočnosti, pretože je vytrhnutá z kontextu. V čase vydania predmetného rozsudku (2006) neexistovala výnimka, na ktorú v súčasnosti poukazuje žalobca a ktorá sa týka menej rušivých opatrení. Tá bola zavedená až civilnou smernicou o verejnom obstarávaní. Na predmetnú zákazku bol teda aplikovaný odlišný právny stav oproti prejednávanej právnej veci v tomto súdnom konaní. Žalovaný za relevantnú považoval najmä skutočnosť, že Úřadu pro ochranu hospodářské souteže (ďalej len „Úřad“) bola predložená dokumentácia súvisiaca s aplikáciou danej výnimky za účelom posúdenia oprávnenosti aplikácie predmetnej výnimky, pričom až po jej preskúmaní Úřad dospel k záveru, že nie je príslušný na vykonanie dohľadu. V prejednávanom prípade však žalovaný doposiaľ nemohol vykonať kontrolu a zistiť, či žalobcom aplikovaná výnimka bola použitá správne. 11. Podľa žalovaného je výnimku vyplývajúcu z § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní potrebné vnímať v kontexte civilnej smernice o verejnom obstarávaní. Jedná sa o prípady, ak sa obstarávanie a plnenie verejnej zákazky vyhlásia za tajné alebo ich musia sprevádzať osobitné bezpečnostné opatrenia v súlade so zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami, ktoré sú platné v členskom štáte. Výnimka sa uplatňuje, len ak Slovenská republika určí, že dotknuté základné záujmy nemožno zaručiť menej rušivými opatreniami. 12. Žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie je v zmysle zákona o verejnom obstarávaní oprávnený v rámci výkonu dohľadu začať kontrolu v konaní aj zo svojej úradnej moci, v rámci ktorej posúdi, či sa vo veci má postupovať podľa pravidiel verejného obstarávania v oblasti obrany a bezpečnosti. Pre dosiahnutie tohto účelu považuje za potrebné, aby mu žalobca predložil požadovanú kompletnú dokumentáciu v origináli. Jej nepredložením žalobca znemožnil žalovanému výkon kontroly nad dodržiavaním zákona o verejnom obstarávaní, za čo mu bola uložená poriadková pokuta. 13. Žalovaný považuje dôvody uvedené v správnej žalobe za nesprávne, účelové, neodôvodnené a nezodpovedajúce súčasnej normatívnej právnej úprave, preto navrhol správnu žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. 14. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný nevyjadril. 15. Podľa § 184 SSP , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 16. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 17. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 18. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. 19. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 20. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a/ SSP je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. 21. Správny súd s prihliadnutím na žalobcom v návrhu odkazujúce ustanovenie § 185 písm. a/ SSP skúmal, či sú v danej veci splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 22. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ako dôvod priznania odkladného účinku hrozba závažnej ujmy predstavuje najširšie vyjadrenie pre žalobcu neželaného stavu, ktorý by v dôsledku nastúpenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia aj v prípade úspechu správnej žaloby a ich následného odpadnutia mal v podstate nezvratný charakter. Hrozba značnej hospodárskej a finančnej škody, ktorou žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe argumentuje, už predstavuje konkrétnejšie vymedzenie ujmy merateľné v peňažnom vyjadrení. Pod značnou hospodárskou a finančnou škodou je pritom nutné rozumieť škodu, ktorá je už pre žalobcu „ekonomicky citeľná“ a ktorej vznik hrozí v dôsledku nastúpenia takých účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré pri hospodárskej škode negatívne ovplyvňuje žalobcove ekonomické správanie, resp. pri finančnej škode majú na žalobcu priamy peňažný vyjadriteľný dosah. 23. Keďže priznanie odkladného účinku správnej žalobe má charakter výnimočnosti, odkladný účinok je možné žalobe priznať len v prípade riadne odôvodneného a dôkazmi podloženého návrhu, z ktorého je zrejmé, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi niektorí zo zákonov predpokladaných závažných následkov. Žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žalobe nielen tvrdiť, ale tieto dôvody musí správnemu súdu aj osvedčiť. 24. Správny súd po oboznámením sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyjadrením žalovaného k žalobe a oboznámením sa s administratívnym spisom žalovaného nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie tak ako ho žalobca vymedzil. Žalobca dôvod, pre ktorý sa návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby domáha, vidí v hrozbe finančnej škody so zreteľom na možnosť opakovaného uloženia pokuty za nepredloženie požadovanej dokumentácie až do celkovej sumy XX.XXX,- eur, pričom bližšie finančnú škodu resp. jej hrozbu nezdôvodnil a neosvedčil jej dopad na jeho ekonomickú situáciu. 25. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnil ani skutočnosť, ktorá je jednou z podstatných náležitostí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a/ SSP, a to, že odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nebude v rozpore s verejným záujmom. Tento v návrhu ani nevymedzil. Pritom logicky musí ísť o verejný záujem, ktorý je spojený s účinkami preskúmavaného rozhodnutia. 26. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a/ SSP, preto správny súd v súlade s ust. § 188 SSP jeho návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 27. V prípade rozhodnutia správneho súdu o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe môže žalobca podať nový návrh na priznanie odkladného účinku, ak došlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu. 28. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).