Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8SaZ/10/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201653 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201653.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou v právnej veci žalobcu: V. W. K., nar. XX.XX.XXXX, X. štátnej príslušnosti, t.č. pobytom C. XX, XXX XX D., zastúpeného Ligou za ľudské práva, občianske združenie so sídlom Baštová 5, 811 03 Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 03.12.2019 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-57-61/2018-Ž zo dňa 29. októbra 2019 takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-57-61/2018-Ž zo dňa 29. októbra 2019, ktorým žalobcovi V. W. K., nar. XX.XX.XXXX, nebol udelený azyl a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou doručenou súdu v zákonnej lehote sa žalobca s odkazom na ust. § 191 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) domáhal vynesenia rozsudku, ktorým by súd rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-57-61/2018-Ž zo dňa 29.10.2019, ktorým zamietol jeho žiadosť o udelenie azylu zrušil z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 pís. c/ SSP), nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 pís. d/ SSP), skutkového stavu, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia v rozpore s administratívnym spisom v ktorom nemá oporu (§ 191 ods. 1 pís. d/ SSP), podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 pís. g/ SSP). V skutkových dôvodoch žaloby sa odvolal na rozhodnutie ČAS: MU-PO-57-31/2018-Ž zo dňa 04.07.2018, ktorým mu síce bola poskytnutá doplnková ochrana a ktoré bolo rozsudkom NS SR sp.zn. 1Sžak/2/2019 zo dňa 26.03.2019 zrušené v časti o neudelení azylu a vec bola žalovanému vrátená na ďalšie konanie. 2. V žalobe žalobca poukázal na svoju výpoveď pred žalovaným, z ktorej bolo zistené, že s priateľkou v Iraku sa spoznali na vysokej škole, poznali sa približne 3 roky, on študoval biológiu a ona informačné technológie. V septembri roku 2016 ich pri rozprávaní sa a bozkávaní (v Iraku je mimomanželský sex zakázaný) v ich dome prichytil jej mladší brat. Podarilo sa mu utiecť k svojmu priateľovi, keďže domov sa vrátiť nemohol, lebo rodina priateľky trvala na jeho smrti a tam by ho našla a usmrtila a odveta by bola zase povinnosťou jeho rodiny. Polícia takéto typy konfliktov považuje za osobnú záležitosť rodiny a nerieši ich a preto sa na ňu neobrátili. Z obavy o život odišiel do Turecka a keďže sa konflikt rodín neupokojil, pokračoval za rodinou, ktorú má vo Veľkej Británii. 3. V doplňujúcom pohovore uviedol, že priateľka má asi 23 rokov, troch bratov, z ktorých jeden bol študentom, avšak na inej univerzite, inak by ich vzťah nemohol existovať. Navštívil ju lebo bol do nej zamilovaný. Po uvedenom incidente jej rodina zobrala telefón a viac sa s ňou nevedel skontaktovať. Jej otec, Ali K. O., čo zahŕňa aj titul vyjadrujúci postavenie vo vyššom spoločenskom rebríčku ako rodina žalobcu, patriaca do klanu D., má asi 64 rokov. Doplnil, že problémy tohto typu sa v Iraku riešia dvoma spôsobmi a to finančným vyrovnaním, čo rodina priateľky nepotrebuje, alebo smrťou a presťahovanie do inej J. obývanej časti Iraku nemôže, pretože tam by ho bez problémov našli. Z takéhoto dôvodu bol po predchádzajúcich vyhrážkach zo strany rodiny dievčaťa, priamo na ulici dobodaný aj jeho bratranec. 4. Zdôraznil, že počas udelenej doplnkovej ochrany sa zdržiaval na Slovensku, tu pracuje a chcel by pracovať v odbore, ktorý vyštudoval a tiež pokračovať v štúdiu na univerzite. Napadnutému rozhodnutiu vytkol nevysporiadanie sa s otázkami azylového konania v zmysle zrušujúceho rozsudku NS SR a nezaoberanie sa jeho azylovo relevantnými tvrdeniami z doplňujúceho pohovoru, nenaplnenie záväzného názoru NS SR vo vzťahu k otázke perzekúcie z dôvodu jeho príslušnosti k sociálnej skupine, riadne neodôvodnenie ne/splnenia definície sociálnej skupiny, uvedenej v ust. § 19a ods. 4 písm. e/ Zákona o azyle, ignorácie nevyhnutnosti odôvodňovať príslušnosť/nepríslušnosť k určitej sociálnej skupine a nesprávne právne posúdenie vyvodením, že iné než v zákone uvedené sociálne skupiny nemôžu existovať, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a článku 13 Európskeho dohovoru o ľudských právach. 5. Rozhodnutie označil za nepreskúmateľné a vnútorne rozporné, bez vyjadrenia sa žalovaného k špecifikám rodovej príslušnosti, napríklad či sú obeťami zločinu zo cti v Iraku muži len za súčasného potrestania ženy, k angažovanosti vlastnej rodiny v riešení problému, k škále možností navrátenia cti, k možnostiam ochrany v domácom prostredí a k časovým aspektom. Odôvodneniu rozhodnutia vytkol, že neobsahuje bližšiu argumentáciu osvetľujúcu , že mu nehrozí zabitie alebo iný závažný zásah do jeho integrity či ľudských práv, v zmysle definície prenasledovania podľa ust. § 2 písm. d/ ZoA. Poukázal na objektívne informácie citované vo vyjadrení právnej zástupkyne zo dňa 09.09.2019 k otázke jeho kmeňovej príslušnosti, rodiny jeho a jeho bývalej priateľky, ich rozdielneho mocenského postavenia vylučujúceho medzikmeňový dialóg, k otázke predmanželského pomeru a následnej stigmatizácie ľudí spoločnosťou a jeho vnímania v ním uvedených oblastiach krajiny pôvodu, k otázke jeho ohrozovateľov, t.j mužskej časti priateľkinej rodiny a tiež dvoch alternatív riešenia sporu a preukázania vylúčenia možnosti jeho riešenia v Iraku, k otázke neexistencie aktérov chrániacich v týchto konfliktoch mužov, na rozdiel od mechanizmov pre ženy, k vylúčeniu možnosti, že časom sa vec urovná bez pomsty a k vylúčeniu možnosti jeho vnútorného presídlenia. 6. Nesprávne právne posúdenie veci nachádzal v otázke minulého prenasledovania, ako rozporného so zákonom, Ženevským dohovorom ako aj ustálenou judikatúrou NS SR. K prospektívnemu posúdeniu hrozby prenasledovania uviedol, že neprenasledovanie v minulosti neznamená, že mu v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí, čo oprel o rozhodnutia NS SR sp.zn. 1Sža/17/2014 zo dňa 29.07.2014, 1Sža/17/2016 zo dňa 11.10.2016 a rozsudky Najvyššieho správneho súdu ČR č.j. 2AZS 100/2007-64 zo dňa 26.02.2008 a č.j. 4AZS 103/2007-63 zo dňa 27.03.2008 a žalovanému s poukazom na článok 46 ods. 1 a 3 procedurálnej smernice č. 2013/32/EÚ a na ust. § 191 ods. 6 SSP vytkol nerešpektovanie právne záväzného názoru súdu, za čo mu s odkazom na rozsudok NSS ČR sp. zn. 1As 6/2011 navrhol v súlade s ust. § 191 ods. 6 v spojení s ust. § 80 ods. 1 a 2 SSP uloženie pokuty v maximálnej výške 2000 eur (viď. rozsudky Krajského súdu v Trnave sp. zn. 43Sa 6/2018 zo dňa 04.03.2019, sp. zn. 43Sd 83/2014 zo dňa 07.11.2016 a rozsudky NS SR sp. zn. 5 Sž 7/2013 a sp. zn. 5Sžo 25/2013). 7. Vo vyjadrení zo dňa 10.01.2020 žiadal žalovaný žalobu zamietnuť. Poukázal na prepojenie zákona o azyle na definíciu utečenca podľa Ženevskej konvencie z roku 1951 a formuláciu „obete alebo potenciálne obete trestných činov zo cti, “ považoval pre absenciu charakteristík sociálnu skupinu vytvárajúcich, za nesúladnú s jej definíciou podľa ust. § 19a ods. 3 písm. e/ ZoA, čo podporil ustálenou rozhodovacou činnosťou NS SR z ktorej vyplýva, že krvná pomsta (sp.zn. l0Sža/42/2011) či problémy so súkromnými osobami - rodinnými príslušníkmi (sp.zn. l0Sžak/5/2017 a 1Sa/50/2010) nezakladajú nárok na udelenie azylu. Žalobca nie je člen/príslušník sociálnej skupiny s určitými nezameniteľnými charakteristikami, ktorých by nemal byť nútený sa zriecť za súčasnej obavy prenasledovania kvôli príslušnosti k takejto skupine. Definície prenasledovania (Ženevský dohovor, Zákon o azyle) v súvislosti so sociálnou skupinou predpokladajú splnenie ešte dvoch osobitných podmienok: existenciu sociálnej skupiny a opodstatnené obavy z prenasledovania, z dôvodu príslušnosti k nej. Rada OSN pre ľudské práva špecificky definovala vraždy zo cti ako „svojvoľné pozbavenie života žien a dievčat (ale možno aj mužov a chlapcov) členmi (mužskými) rodiny alebo kmeňa, pretože sa predpokladá, že spôsobili hanbu alebo pošpinili česť rodiny alebo kmeňa.“ Vraždy zo cti sú teda páchané príbuznými obete, resp. členmi kmeňa, čo nie je prípad žalobcu, keďže podľa jeho tvrdenia, s rodinou je cez skype v kontakte pravidelne cca dvakrát týždenne, brat mu zaslal kópiu vysvedčenia z univerzity a počas pobytu vo Veľkej Británii bol v kontakte s tam žijúcimi príbuznými. 8. V dokumente Otázky medzinárodnej ochrany, týkajúcom sa ľudí utekajúcich z Iraku, spracovanom v máji 2019, sa vysoký komisár OSN pre utečencov (UNHCR) venuje aj téme násilia zo cti a krvných kmeňových sporov a uvádza: „Násilie páchané členmi rodiny na ochranu cti rodiny alebo kmeňa je údajne stále rozšírené, pretína náboženské a etnické rozdiely, má silný kmeňový prvok a je spojené so silnou patriarchálnou spoločnosťou.“ Ženy a dievčatá, v menšej miere aj muži a chlapci, môžu byť zabití alebo vystavení inému typu násilia, ak sa predpokladá, že porušili kultúrne, sociálne alebo náboženské normy, a tým spôsobili hanbu svojej rodine. K násiliu „zo cti“ dochádza z rôznych dôvodov, ako (vnímané) cudzoložstvo, strata panenstva (dokonca znásilnenie), odmietanie dohodnutého manželstva, pokus o zosobášenie sa proti vôli rodiny alebo žiadosť o rozvod...“ V tomto duchu sa k téme násilia na základe cti a kmeňových sankcií vyjadril aj Európsky podporný úrad pre azyl (EASO) v príručke pre krajinu Irak, publikovanej v júni 2019, v ktorej uvádza: „Pošpinenie rodinnej cti spojené s kultúrnym presvedčením o panenstve alebo čistote žien viedlo k rodinám a kmeňom, ktoré páchajú násilie zo cti, celý rad zločinov, napr. asexuálne vzťahy mimo manželstva vrátane znásilnenia alebo iných foriem sexuálneho násilia, neprimeraných prejavov alebo neprijateľného kontaktu s mužmi mimo rodiny a iné...“. Z ďalších zdrojov vyplýva, že trestné činy „zo cti“ sa neobmedzujú iba na územie krajiny pôvodu (v tomto prípade Irak), ale dochádza k nim aj na území USA, Veľkej Británie, Nemecka a pod. Paradoxné je, že v prípade prenasledovania z dôvodu „vraždy zo cti,“ žalobca z Turecka pokračoval do Veľkej Británie, kde očakával pomoc od rodiny. 9. Podľa definície Rady OSN pre ľudské práva a ani iných vyjadrení nemôže byť žalobca podľa vyjadrenia žalovaného príslušníkom sociálnej skupiny potenciálnych obetí trestných činov „zo cti,“ teda nemôže byť príslušníkom sociálnej skupiny potenciálnych obetí trestných činov „zo cti,“ a to ani podľa definície ministerstva vnútra Spojeného kráľovstva Veľkej Británie, Politika krajín a informačná nóta, ktorou argumentuje právna zástupkyňa, nesprávne ju však na prípad žalobcu aplikujúca, poukazujúc na jeho odôvodnené obavy pred prenasledovaním zo strany rodiny priateľky s odvolaním sa na zdroje, komentujúce takéto prípady. V tých je však muž zabitý nie pre česť rodiny, ale pre pomstu, ktorá v niektorých rodinách môže viesť ku krvným sporom, kde obe rodiny súhlasia so zabitím. Zdroje nevedeli o žiadnych prípadoch, keď bol z páru zabitý iba muž a žena nie. V súvislosti s krvnou pomstou podľa kmeňových zvykov, sú mužskí členovia rozšírenej rodiny (khamsa) povinní pomstiť zranenie alebo smrť iného člena, či už formou zabitia niekoho z vrahovej khamsy, alebo dohodou o finančnej kompenzácii. Žalobca uviedol, že otec ho podporoval v odchode z Iraku emocionálne aj finančne, vie že priateľku zbili a tak získali jeho telefónne číslo a adresu, navštívili jeho dom a vyhrážali sa jeho zabitím, pretože finančná kompenzácia neprichádzala do úvahy, keďže jeho rodina nemá toľko finančných prostriedkov. Nakoľko on lrak opustil, príbuzní priateľky by sa pravdepodobne pomstili inému členovi jeho rodiny, a takéto ohrozenie neuvádzal. Ak by jeho vyjadrenia aj boli subsumované pod krvnú pomstu, nejde o vraždou „zo cti“, (i keď motívom by strata cti mohla byť) ale výlučne o spor medzi súkromnými osobami, azylovo irelevantný, i keď v istých prípadoch by bolo dôvodné poskytnutie doplnkovej ochrany, ktorá žalobcovi bola poskytnutá. 10. S odkazom na teleologický výklad tejto právnej normy žalovaný uviedol, že dotknutá osoba musí byť príslušníkom určitej sociálnej skupiny a až potom môže byť pre to prenasledovaná. Ak teda niekto netvorí sociálnu skupinu, nemôže byť pre príslušnosť k nej prenasledovaný. Dodatočne síce určitú skupinu vytvoriť môže (napr. obete vojny, osoby nespravodlivo odsúdené alebo nútené opustiť svoje domovy a pod.), ale pre príslušnosť k nej nebol prenasledovaný. Argumentácia o tzv. sociálnej skupine obetí je preto iracionálna a nelogická, odporujúca zmyslu medzinárodnej zmluvy a zákona. Ak sa žalobca aj subjektívne cíti byť prenasledovaný z dôvodu možného potrestania zo cti, môže ísť o prenasledovanie z dôvodu rodinnej cti, nie z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine. 11. Žalovaný uviedol, že si preštudoval aj Správu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, aj odkaz na sociálnu skupinu a s tým súvisiacu národnú judikatúru, v ktorej však o obetiach trestných činov zo cti nie je ani zmienka a dospel k záveru, že i keď sa v správe používa výraz „obete alebo potenciálne obete trestných činov zo cti,“ i Veľká Británia ponecháva toto na individuálne posúdenie. 12. Ďalej konštatoval, že z námietky žalobcu nie je zrejmé konkrétne nerešpektovanie právneho názoru súdu, preto sa nemôže k tomu vyjadriť a zdôraznil, že žalobcu nepovažuje za utečenca podľa práva medzinárodného, európskeho a SR, ale uznal za dôvodné mu poskytnúť subsidiárnu medzinárodnú ochranu (doplnkovú ochranu). Pred návratom do Iraku je teda v súčasnosti chránený a v prípadných konaniach o predlžovaní doplnkovej ochrany bude vždy nanovo subjektívne posúdená a zvážená jej potreba na území SR s ohľadom na subjektívne okolnosti a aj objektívnu situáciu v Iraku. 13. V prednese na pojednávaní súdu právna zástupkyňa žalobcu s odkazom na dôvody zrušujúceho rozsudku NS SR sp.zn. 1Sžak/2/2019 zo dňa 26.03.2019 spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného, konštatovala opätovné riadne neodôvodnenie napadnutého rozhodnutia s poukazom na názor, že obsah dodatočného vyjadrenia správneho orgánu k správnej žalobe resp. kasačnej sťažnosti nemôže nahrádzať absentujúce dôvody preskúmavaného rozhodnutia a nemožno ho ani považovať za konvalidáciu pochybení správneho orgánu. Najzreteľnejšie pochybenie v napadnutom rozhodnutí nachádzala v otázke nedostatočného posúdenia príslušnosti žalobcu k sociálnej skupine, žalovanému vytkla zopakovanie nepreskúmateľného záveru bez akéhokoľvek odôvodnenia a namietla doplňujúce odôvodnenie napadnutého rozhodnutia až vo vyjadrení k žalobe. 14. Žalovaný zotrval na argumentácii použitej na odôvodnenie svojho rozhodnutia a vyjadrenia a na obhajobu žalobcom vytknutých nových tvrdení vo vyjadrení uviedol, že ich cieľom nebolo konvalidovať pôvodné rozhodnutie, ale nové argumenty boli uvedené na objasnenie niektorých skutočností a námietka, že boli použité až vo vyjadrení neobstojí pretože v opačnom prípade by sa strácal význam vyjadrenia. K žiadnym novým nosným argumentom nedospel a z toho dôvodu boli do rozhodnutia len doplnené. Žalobcovi bola udelená doplnková ochrana, na základe nej sa integroval do spoločnosti a umožňuje mu využívať rôzne sociálne výhody. Rozporoval tvrdenie, že nerešpektoval právny názor NS SR v zrušujúcom rozsudku, pretože vykonal doplňujúci pohovor a dokazovanie za účelom zistenia nových skutočností. Na námietku žalobcu mu zabezpečil nového tlmočníka, zisťoval informácie o kmeni označenom žalobcom ako AKA a zistil, že existuje len kmeň AKO a nepotvrdili sa ani ním predložené informácie o vodcovi kmeňa, pretože sa ho nepodarilo zistiť. Rovnako sa ani nepotvrdili informácie o dievčine z univerzity, ktorej fotky mali byť zverejnené na internete a na podporu boli vykonávané protesty študentov. K opakovanej hrozbe krvnej pomsty poukázal na ustálenú judikatúru NS SR, v zmysle ktorej ide o súkromnú záležitosť nezakladajúcu dôvody na udelenie azylu a tiež na správanie žalobcu v predchádzajúcom období, ktorý cestoval po Európe, bol v Nemecku, vo Veľkej Británii, nečakal na vydanie rozhodnutia po podaní žiadosti o azyl na Slovensku, čo je správanie nenasvedčujúce potrebe istoty a z uvedeného vyvodil, že doplnková ochrana ako nižšia forma medzinárodnej ochrany mu poskytuje dostatočnú istotu. V poukaze na rozsudok NS SR namietol konštatovanie žalobcu, že spĺňa podmienky na udelenie azylu ale vo svojich zrušujúcich dôvodoch uviedol, resp. poskytol len návod na doplnenie dokazovania a doplnil, že azyl nie je ochrana pred akýmkoľvek bezprávím a žalobca sa do takejto situácie dostal výlučne svojím subjektívnym v krajine pôvodu neakceptovateľným správaním a napriek tomu mu SR poskytla doplnkovú ochranu, ako ochranu pred vážnym bezprávím. 15. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 S.s.p.) preskúmal vec postupom podľa prvého dielu štvrtej hlavy S.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, na nariadenom pojednávaní. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu dôvodov podanej žaloby dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (ust. § 220 S.s.p.). 16. Podľa § 206 ods. 3, 4, 6 S.s.p. správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 17. Podľa § 220 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti. 18. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 5 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 19. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 20. Z obsahu administratívneho spisu a rozhodnutia žalovaného, ktoré právne odôvodnil ust. § 2 písm. d/ a f/ § 8, § 10, § 19a ods. 2 a ods. 4 písm. e/ Zákona o azyle č. 480/2002 Z.z. (ďalej len ZoA“), s upriamením pozornosti na dôvody, pre ktoré žalobca požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany súd zistil, že mu neudelil azyl, o ktorý z dôvodu obavy o svoj život prvýkrát na území SR požiadal dňa 03.02.2017. Rozhodnutím ČAS: MU-PO-29-14/2017 zo dňa 21.03.2017 žalovaný toto konanie zastavil pre svojvoľné opustenie Pobytového tábora Rohovce žalobcom, dňa 13.03.2017, na viac ako sedem dní. Po vrátení žalobcu na územie SR z Veľkej Británie na základe Dublinského dohovoru, vo vstupnom pohovore dňa 25.04.2018 uviedol, že z Erbilu v Iraku sa dňa 04.10.2016 letecky dopravil do Turecka, kde zotrval určitý čas a potom mu Kurdi sprostredkovali cestu kamiónom do Európy, kde cieľovou krajinou mala byť Veľká Británia, kde má príbuzných. Po zadržaní na území SR síce požiadal o medzinárodnú ochranu, ale pokračoval v ceste do Veľkej Británie, kde tiež požiadal o azyl, ale bol vrátený na Slovensko. Počas vstupného pohovoru uviedol, že dôvodom jeho odchodu z Iraku bola obava o vlastnú bezpečnosť pred rodinou priateľky, s ktorou sa zoznámil počas štúdia na Univerzite v meste Sulejmanija a na návšteve v dome jej rodičov kde sa najprv len rozprávali a potom aj bozkávali do miestnosti vstúpil jej mladší brat. Podarilo sa mu ujsť ku kamarátovi a domov sa už nevrátil. Následne mu rodičia telefonovali, že ich boli navštíviť príbuzní priateľky a vyhrážali sa jeho zabitím. Jeho rodičia sa situáciu snažili vyriešiť zmierom, ale rodina priateľky trvala na jeho smrti a preto z Iraku odišiel, najprv do Turecka a keďže sa nič nezmenilo a rodina jeho priateľky stále trvala na jeho smrti, rozhodol sa odísť k rodine do Veľkej Británie. V krajine pôvodu nebol členom žiadnej politickej strany alebo hnutia, nikdy nečelil žiadnym problémom zo strany oficiálnych či neoficiálnych štátnych orgánov a nebol trestne stíhaný ani vyšetrovaný ani v žiadnej z krajín Európskej únie. 21. Rozhodnutím zo dňa 04.07.2018 nebol žalobcovi udelený azyl, ale bola mu poskytnutá doplnková ochrana. Správnu žalobu, ktorú žalobca podal, Krajský sud v Bratislave rozsudkom sp.zn. 4Saz/5/2018 zo dňa 07.11.2018 zamietol. Na základe kasačnej sťažnosti žalobcu Najvyšší súd SR, rozsudkom sp.zn. lSžak/2/2019 zo dňa 26.03.2019 rozsudok krajského súdu z dôvodu predčasnosti jeho záveru o nesplnení podmienok pre udelenie azylu žalobcom zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zaviazal ho na podrobnejšiu identifikáciu možných dôvodov prenasledovania žalobcu, s konkrétnym uvedením zaoberania sa s nimi, uvedením k akým čiastkovým záverom dospel, najmä s ohľadom na dôveryhodnosť žiadateľa, uveriteľnosť jeho príbehu, forme prenasledovania a jeho pôvodcoch, príčinnej súvislosti medzi prenasledovaním a kvalifikačnými dôvodmi, časovom aspekte, možnosti využitia ochrany, odôvodnenosti obáv žiadateľa a k vyvodeniu záveru k akému dospel. 22. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 09.07.2019 bol vykonaný doplňujúci pohovor, v ktorom žalobca zopakoval, že hlavným dôvodom odchodu z krajiny pôvodu bola obava zo zabitia pre zneuctenie cti jeho priateľky a následne aj jej rodiny. Pri tomto pohovore prezradil aj jej meno ( pri prvom pohovore ho odmietol uviesť), že sa zoznámili v roku 2016 na univerzite, boli v telefonickom kontakte, stretávali sa napr. v študentskej kaviarni a jedálni, pričom ich vzťah trval tri roky. Na návštevu do domu priateľky prišiel, lebo sa dlho nevideli a okrem toho mu telefonicky oznámila, že v tom čase bude sama doma. Ako dopadla po ich odhalení nevedel, nebol s ňou viac v kontakte a v Iraku je to súkromná a veľmi citlivá téma, o ktorej sa nehovorí. Po incidente mu volala jej rodina, vyhrážali sa mu zabitím, na základe čoho zmenil mobil a viac s nimi v kontakte nebol. Napriek tomu jeho obava pretrvávala, nakoľko otec priateľky bol veľmi bohatý a vplyvný muž a rodina vlastní veľa nehnuteľností a pôdy. Jeho otec je policajt, ale u nich polícia takéto spory nerieši, je to záležitosť rodín a existujú len dve možnosti: smrť alebo finančné vyrovnanie. Rodina jeho priateľky je ale vplyvná a tak by požadovali veľkú sumu, možno aj viac ako 50.000 dolárov. Jeho problém by sa nevyriešil ani odchodom do inej časti Iraku, mohol by žiť len v kurdskej časti, kde by ho určite po čase našli. V Turecku sa už cítil relatívne bezpečne, napriek tomu však pokračoval v ceste do Veľkej Británie, kde má rodinu od ktorej očakával pomoc. V súčasnej dobe ale na Slovensku pracuje, má prenajatý byt, cíti sa tu bezpečne a preto tu chce aj naďalej zotrvať. 23. Ako príklad fungovania vrážd zo cti uviedol svojho bratranca dobodaného na ulici len pre podozrenie, že má kontakt s jedným dievčaťom. Poukázal aj na prípad spolužiačky z univerzity Larna Sarwer, ktorej nahé fotky boli zverejnené na internete a po ich zverejnení zmizla, jej rodina tvrdila, že ochorela a poslali ju do USA. Keďže sa neozvala sa ani svojim priateľkám, študenti vyšli aj do ulíc a pýtali sa spoločnosti, kde je, no nedozvedeli sa. 24. Dňa 03.10.2019 vydal žalovaný rozhodnutie ČAS: MU-PO-77-22/2019-Ž, ktorým žalobcovi predĺžil doplnkovú ochranu do 08.10.2021, s ktorou sú spojené aj sociálne výhody a vážnej ujmy sa už obávať nemusí, k hodnoteniu dôvodov na medzinárodnú ochranu pristúpil už len z hľadiska podmienok azylovo relevantných. Podľa zdrojov z Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce je väčšina spoločnosti v Iraku, ako aj v irackom Kurdistane veriaca a značne konzervatívna. Pojem ,,zločin zo cti“ vychádza z presvedčenia, že česť rodiny závisí aj od sexuálnej čistoty jej ženských členov a tieto zločiny nemajú byť klasifikované ako vražda. K „zločinom zo cti“ dochádza pomerne často a v Iraku zahŕňajú aj fyzické obmedzenie a kontrolu pohybu, nútené manželstvá, nútené samovraždy a verejné popravy. Takmer všetky zdroje uvádzajú, že je menej pravdepodobné, že by sa obeťou stal len muž. Muži ktorí sa zapletú do mimomanželských vzťahov sa často nepovažujú za škvrnu rodinnej cti. Väčšina konzultovaných zdrojov uvádza, že vraždy zo cti zasahujú viac ženy, nakoľko česť rodiny je spájaná s ich panenstvom a čistotou, mužov zasahuje len výnimočne, v prípade homosexuálov, bisexuálov alebo transsexuálov. Ženy a dievčatá, v menšej miere aj muži a chlapci môžu byť zabití alebo vystavení násiliu, ak sa predpokladá, že porušili kultúrne, sociálne alebo náboženské normy a tým spôsobili hanbu svojej rodine. K násiliu zo cti dochádza z rôznych dôvodov, ako cudzoložstvo, strata panenstva, odmietnutie dohodnutého manželstva, pokus zosobášenia proti vôli rodiny alebo požiadanie o rozvod. Obmedzená je aj možnosť ochrany zo strany štátu alebo štátnych orgánov, lebo väčšina spoločnosti zločiny zo cti toleruje, a miernejšie tresty za ne obsahuje aj trestný zákon, často sa dokonca tešia beztrestnosti. Postoje k predmanželským vzťahom sú v mestách v porovnaní s vidiekom miernejšie, v kurdskej časti Iraku orgány podnikli kroky na boj proti tejto praxi a zrušili články trestného zákonníka povoľujúce dôvody cti, napr. na zmiernenie zločinov spáchaných na rodinných príslušníkoch. Napriek tomu, zločiny zo cti zostávajú rozšírené a často beztrestné a v mnohých prípadoch sa označujú ako samovraždy alebo nehody, na predídenie stíhania osôb, ktoré ich vykonali. 25. Žalovaný poukázal na názor v stanovisku právnej zástupkyne, že žalobca je prenasledovaný pre príslušnosť k sociálnej skupine, ktorú naformulovala ako „obete alebo potencionálne obete trestných činov zo cti.“ Vzhľadom na definíciu sociálnej skupiny podľa ust. § 19a ods. 4 písm. e/ ZoA a odkazom na rozsudok NS SR sp.zn. 10Sža/42/2011, vyslovil, že žalobca ju so svojimi problémami v krajine pôvodu a sociálnym postavením rozhodne nespĺňa a nespĺňa ani podmienky prenasledovania dané ust. § 19a ods. 2 ZoA, pretože nikdy nečelil žiadnym takýmto hrozbám prenasledovania, či už zo strany štátu alebo neštátnych aktérov. Na základe uvedeného ani po opätovnom prehodnotení žiadosti žalobcu nepristúpil k udeleniu azylu podľa ust. § 8 zákona o azyle. 26. Záverom doplnil, že dňa 03.09.2019 sa právna zástupkyňa žalobcu oboznámila so spisom pred vydaním rozhodnutia a v stanovisku, doručenom mu dňa 10.09.2019, okrem iného uviedla, že informácie, ktoré žalovaný zabezpečil poukazujú na to, že vraždy zo cti sú definované ako svojvoľné pozbavenie života žien a dievčat, ale zrejme aj mužov a chlapcov mužskými členmi rodiny alebo kmeňa, pre predpoklad že spôsobili hanbu alebo pošpinili česť rodiny alebo kmeňa. Do konania však na potvrdenie tohto konštatovania nedoložila žiadne podklady, vychádzala iba zo zdrojov získaných z ODZS. Poukázala však na informáciu z Ministerstva vnútra Spojeného kráľovstva Veľkej Británie z augusta 2017, ktorá obete kurdských „zločinov zo cti“ považuje za osobitnú sociálnu skupinu, s čím sa ale správny orgán už vysporiadal v samostatnej časti odôvodnenia rozhodnutia. 27. Azyl je špecifickým právnym inštitútom, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky, teda opodstatnené obavy pred reálne prebiehajúcou perzekúciou osôb, ktoré majú určité presvedčenie a to buď zo strany štátu alebo neštátnych pôvodcov. Udelenie azylu podľa § 8 ZoA je objektívne viazané na prítomnosť prenasledovania, ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu. 28. Podľa § 8 ZoA ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a/ má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b/ je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 29. Podľa § 2, písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. 30. Prenasledovanie, ktoré je jedným z kľúčových prvkov definície utečenca podľa čl. I. Ženevského dohovoru ako aj ust. § 8 ZoA, je vážnym porušením základných ľudských práv. Ktoré z nich je v individuálnom prípade dotknuté, závisí od konkrétnych okolností každej veci. V zmysle ustanovenia § 2 písm. d/ bod 6. zákona o azyle je prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom a ktoré spočíva najmä v konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Pod pojem prenasledovanie je tiež možné podriadiť prenasledovanie páchané štátnymi orgánmi krajiny, závažnú diskrimináciu alebo iné útoky či násilie páchané miestnym obyvateľstvom alebo jednotlivcami, v prípade ak je toto konanie všeobecne a preukázateľne tolerované štátnymi orgánmi alebo ak štátne orgány odmietnu alebo nie sú schopné poskytnúť účinnú pomoc. 31. Posudzovanie odôvodnenosti strachu z prenasledovania je úzko spojené s ďalšími kritériami, pretože prieskum udelenia azylu je prospektívnym konaním, postaveným na potencionalite prenasledovania v budúcnosti, po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu. K samotnému pojmu strach treba uviesť, že ust. § 8 pís. a/ ZoA pracuje s prvkom subjektívnych pocitov žiadateľa, pri odôvodnenosti strachu z prenasledovania ako objektívneho prvku, pričom neurčuje podmienku faktického prenasledovania v minulosti ale vyvstáva potreba skúmania možnosti budúceho prenasledovania, za využívania štandardu primeranej pravdepodobnosti. 32. Podľa § 19a ods. 2 zákona o azyle, skutočnosť, že žiadateľ už bol prenasledovaný alebo utrpel vážne bezprávie alebo bol vystavený priamym hrozbám prenasledovania alebo vážnemu bezpráviu, je dôležitým znakom opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania alebo hrozby vážneho bezprávia, ak nie sú závažné dôvody domnievať sa, že prenasledovanie alebo vážne bezprávie sa už nebude opakovať. 33. Podľa § 19a ods. 4 písm. e/ zákona o azyle, Ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu. 34. Podľa § 19a ods. 7 zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu vychádza z toho, že ochrana pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím je v krajine pôvodu spravidla poskytovaná, keď štát, politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, prijmú primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, najmä účinným právnym systémom na odhalenie, stíhanie a potrestanie činov predstavujúcich prenasledovanie alebo vážne bezprávie, pričom táto ochrana je účinná a nie je iba dočasná, a žiadateľ má prístup k takej ochrane. 35. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, v duchu ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia) a musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká, spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť jeho tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne, zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu. 36. NS SR v rozsudku sp.zn. 1Sžak/2/2019 zo dňa 26.03.2019, ktorým zmenil predchádzajúce rozhodnutie tunajšieho súdu vo veci a rozhodnutie žalovaného zrušil pre nedostatočné odôvodnenie jeho rozhodnutia s vytknutím mu povinnosti podrobnejšie uviesť, ktoré z možných dôvodov prenasledovania konkrétne identifikoval a nimi sa zaoberal, k akým čiastkovým záverom najmä o dôveryhodnosti žiadateľa a uveriteľnosti jeho príbehu, forme prenasledovania a jeho pôvodcoch, príčinnej súvislosti medzi prenasledovaním a kvalifikačnými dôvodmi, časovým aspektom, možnosti a využitia ochrany odôvodnenosti obáv žiadateľa dospel. Tieto výhrady predniesol v nadväznosti na posúdenie žiadosti žalobcu so záverom nie o jej zjavnej neopodstatnenosti (teda, že žalobca v žiadosti uvádzal iné skutočnosti, ako uvedené v § 8, 10, 13a a 13b zák. č. 480/2002 Z.z. a zo žiadosti je už bez hlbšej analýzy zjavné, že niet ďalej čo skúmať s následkom nespĺňania predpokladov pre jej posúdenie v merite - § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle) z čoho možno vyvodzovať, že niektoré skutočnosti žalobcom uvádzané vyhodnotil ako nasvedčujúce záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov podľa ust. § 8 zákona o azyle a na objektivizáciu vykonal prostredníctvom svojho Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce dokazovanie informáciami o Iraku a jeho kurdskej časti. 37. Aj proti rozhodnutiu ČAS: MU-PO-57-61/2018-Ž, vydanému v ďalšom konaní dňa 29.10.2019, podal žalobca správnu žalobu, v ktorej rozhodnutiu žalovaného primárne vyčítal absenciu bližšej argumentácie o preukázaní, že mu nehrozí zabitie alebo iný závažný zásah do integrity či ľudských práv, v zmysle definície prenasledovania podľa ust. § 2 písm. d/ Zákona o azyle, nepreskúmateľnosť a vnútornú rozpornosť, nevyjadrenie sa k špecifikám rodovej príslušnosti, konkrétne či obeťami zločinu zo cti v Iraku sú muži len za súčasného potrestania ženy alebo len muži či ženy, k angažovanosti vlastnej rodiny v riešení problému, k škále možností navrátenia cti, k možnostiam ochrany v domácom prostredí a k časovým aspektom a to i v nadväznosti na vyjadrenie právnej zástupkyne zo dňa 09.09.2019 k otázke kmeňovej príslušnosti žalobcu, rodiny jeho a jeho bývalej priateľky, ich rozdielneho mocenského postavenia vylučujúceho medzikmeňový dialóg, k otázke predmanželského pomeru a následnej stigmatizácie ľudí spoločnosťou a aj jeho vnímania v oblastiach krajiny pôvodu, k otázke jeho ohrozovateľov, t.j. rozšírenej mužskej časti rodiny jeho priateľky a tiež dvoch alternatív riešenia sporu a preukázania vylúčenia možnosti riešenia jeho problému v Iraku, k otázke neexistencie aktérov chrániacich v týchto konfliktoch mužov, na rozdiel od chrániacich mechanizmov pre ženy, k vylúčeniu možnosti o pokojnom urovnaní veci bez pomsty a k vylúčeniu možnosti jeho vnútorného presídlenia. 38. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy, predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp.zn. 2Sžo32/2014). 39. Podľa čl. 8 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/95/EÚ (ďalej aj „kvalifikačná smernica“) „pri posudzovaní, či má žiadateľ opodstatnenú obavu z prenasledovania alebo je reálne ohrozený vážnym bezprávím, alebo má prístup k ochrane proti prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu v časti krajiny pôvodu v súlade s odsekom 1, členské štáty zohľadnia v čase prijímania rozhodnutia o žiadosti všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny a osobné okolnosti žiadateľa v súlade s článkom 4. Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby sa získali presné a aktuálne údaje z príslušných zdrojov, napríklad od Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov a Európskeho podporného úradu pre azyl.“ 40. Žalovaný cez svoj Odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce zabezpečil informácie vo vzťahu k rodine žalobcovej priateľky O. vo vzťahu k fotografiám študentky Sulajmanjskej univerzity Lana Sarwar pre podozrenie, že sa stala obeťou vraždy zo cti, k zmene vnímania spoločnosti, miestnych a štátnych orgánov k prípadom vraždy zo cti v kurdskej časti Iraku počas posledných dvoch rokov, k otázke zaznamenania konkrétnych prípadov či by sa obeťou vraždy zo cti stali aj mladí muži, konkrétne prípad priateľského, predmanželského vzťahu so spolužiačkou zo školy, k súčasnej vnútropolitickej, bezpečnostnej a ekonomickej situácii v kurdskej časti Iraku, so zameraním na provinciu Sulajmanija a k hrozbe konkrétneho nebezpečenstva pri návrate neúspešných žiadateľov o azyl do kurdskej časti Iraku. 41. Správny súd je však nútený skonštatovať, že azylovo relevantné informácie vo vzťahu k príbehu žalobcu, spôsobom procesne vyhovujúcim nepoužil, hoci náležitým spôsobom zistil skutkový stav veci, aplikoval naň zodpovedajúce zákonné ustanovenia avšak podrobne, zrozumiteľne a vo vzájomných logických súvislostiach neodôvodnil a nerozviedol všetky podstatné a na seba nadväzujúce fakty, dostatočným spôsobom neexplikoval svoj postup, ktorým dospel k záveru o potrebe zamietnuť žiadosť žalobcu o udelenie azylu na území SR. 42. Vo svojom rozhodnutí uviedol napr., že sa oboznámil z informáciou z Ministerstva vnútra Spojeného kráľovstva Veľkej Británie z augusta 2017, ktorá obete kurdských „zločinov zo cti“ považuje za osobitnú sociálnu skupinu, a konštatoval, že s touto informáciou sa už vysporiadal v samostatnej časti odôvodnenia rozhodnutia. Súd však v napadnutom rozhodnutí takúto skutočnosť nepostrehol. Podstatné informácie na objasnenie svojich tvrdení, konkretizujúce zásadné výčitky žalobcu, ako aj kasačného súdu, správny orgán doplnil až vo vyjadrení k žalobe. 43. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods.1 Ústavy SR. Ak správny orgán pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôlu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane povinnosti rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako správny orgán v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní. 44. Povinnosťou správneho orgánu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci podstatná a nevyhnutná. 45. Rozhodnutie vydané v konaní podľa zákona č. 482/2002 Z. z. musí v zmysle ustanovenia § 3 Správneho poriadku spĺňať atribúty, ktoré pre rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje Správny poriadok v cit. ust. § 47 v nadväznosti na ust. § 46 Správneho poriadku a žalovaný sa uvedenými ustanoveniami dôsledne neriadil. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného musí konštatovať namietanú nepreskúmateľnosť odôvodnenia jeho rozhodnutia, pre absenciu zákonných náležitostí v zmysle ust. § 47 Správneho poriadku. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov a podľa doktríny chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. V prípade rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia ide o vadu spočívajúcu v nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Správny súd dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR, sp.zn. lSža/9/2016 zo dňa 27.07.2016, v ktorom sa expressis verbis vyjadril: „V zmysle judikatúry a ustálenej súdnej praxe nestačí, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal; rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania. Uvedený názor možno v niektorých prípadoch aplikovať nielen na rozhodnutie správnych orgánov, ako na výsledok ich činnosti ale aj na samotný priebeh správneho konania, zdokumentovaný v administratívnom spise.“ 46. V nadväznosti na uvedené potom súd konštatuje, že nie je postačujúce, relevantné a vec objasňujúce informácie, i konkretizovaním jednotlivých situácii doplniť vo vyjadrení účastníka, tak ako sa mylne domnieva žalovaný. Obsah dodatočného vyjadrenia správneho orgánu k správnej žalobe resp. kasačnej sťažnosti nemôže nahrádzať absentujúce dôvody preskúmavaného rozhodnutia a nemožno ho ani považovať konvalidáciu pochybení správneho orgánu. 47. Riadne odôvodnenie rozhodnutia je teda dané priamo hypotézou ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku a ako také je podmienkou preskúmateľnosti rozhodnutia. Už s ohľadom na uvedené, keď žalovaný žiadnym spôsobom neodstránil nedostatky vytknuté mu v rozsudku NS SR sp.zn. lSžak/2/2019 zo dňa 26.03.2019, a to o predčasnosti jeho záveru o nesplnení podmienok pre udelenie azylu žalobcom, o podrobnejšej identifikácii možných dôvodov prenasledovania žalobcu, s konkrétnym uvedením zaoberania sa s nimi, uvedením k akým čiastkovým záverom dospel, najmä s ohľadom na dôveryhodnosť žiadateľa, uveriteľnosť jeho príbehu, forme prenasledovania a jeho pôvodcoch, príčinnej súvislosti medzi prenasledovaním a kvalifikačnými dôvodmi, časovom aspekte, možnosti využitia ochrany, odôvodnenosti obáv žiadateľa a k vyvodeniu záveru k akému dospel, čo žalobca opakovane namietal aj správnou žalobou zo dňa 03.12.2019, vytvoril právny základ na naplnenie dispozície písm. c/ a d/ ods. 1 ust. § 191 S.s.p.. 48. Správny súd sa teda v preskúmavanej veci plne stotožnil s námietkami žalobcu o riadnom neodôvodnení napadnutého rozhodnutia vyvolávajúcom vadu jeho nepreskúmateľnosti, Vydaním takéhoto rozhodnutia sa žalobcovi odňala možnosť riadnej ochrany jeho práv, na základe čoho súd postupoval v zmysle ust. § 220 a napadnuté rozhodnutie zrušil. 49. Návrhu žalobcu na uloženie pokuty žalovanému nevyhovel, nakoľko postup žalovaného nepovažoval za tak rigorózne porušenie povinnosti, že by bola adekvátna aplikácia ust. podľa ust. § 80 ods. 1 písm. c/ S.s.p. uložením pokuty zo strany súdu. 50. O trovách konania žalobcu súd rozhodol v zmysle ust. § 167 ods. 1 S.s.p., za rešpektovania jeho prejavu, ktorým si nárok neuplatnil, mu náhradu trov konania nepriznal.. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).