Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/240/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201678 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201678.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannety Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: ALFA-R, s.r.o., IČO: 36 246 271, Bancíkovej 1/A, Bratislava, právne zastúpený: Nagy & Partners, s.r.o., IČO: 36 869 341, Športová 470/11, Galanta, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102316664/2019 zo dňa 08.10.2019, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnymi orgánmi 1. Daňový úrad Nitra vykonal u daňového subjektu (žalobcu) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl až december 2014 a január až máj 2015, na základe ktorej vydal dňa 25.09.2018 rozhodnutie č. 101898282/2018, ktorým v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Daňový poriadok) vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie september 2014 rozdiel DPH v sume XXX.XXX,XX eur. Žalovaný rozhodnutím č. 101284114/2019 zo dňa 28.05.2019 rozhodnutie Daňového úradu Nitra (správcu dane) potvrdil. Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 04.06.2019. 2. V nadväznosti na uvedené správca dane v zmysle § 155 ods. 12 písm. f/ bod 1 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na § 165e ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutím č. 101526916/2019 zo dňa 21.06.2016 uložil žalobcovi pokutu vo výške XX.XXX,- eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku, ktorým bolo v tomto prípade uvedenie nižšej dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2014 ako daň, ktorú mal žalobca ako daňový subjekt odviesť. Proti rozhodnutiu správcu dane žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutých rozhodnutím č. 102316664/2019 zo dňa 08.10.2019, ktorým rozhodnutie správcu dane o uložení pokuty potvrdil. 3. Daňové orgány v odôvodnení rozhodnutia poukazujúc na § 154 ods. 1 písm. e/, § 155 ods. 1 písm. f/ bod 1, § 155 ods. 4 a § 155 ods. 6 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 uviedli, že úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 02.10.2018, t.j. v deň doručenia rozhodnutia Daňového úradu Nitra č. 101898282/2018 zo dňa 25.09.2018 splnomocnenému zástupcovi žalobcu predstavovala 0,00% a trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 10%, preto správca dane uložil pokutu vo výške 10% zo sumy z rozdielu dane, o ktorú po vykonanej daňovej kontrole správca dane rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní zvýšil DPH uvedenú v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2014, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e/ a f/ Daňového poriadku. Pokuta za zdaňovacie obdobie september 2014 bola vypočítaná súčinom XXX.XXX,XX x XX %=XX.XXX,XXX eur po zaokrúhlení XX.XXX,- eur. 4. Žalovaný vo svojom rozhodnutí k odvolacej námietke žalobcu, že správca dane vydal rozhodnutie č. 101526916/2019 na základe rozhodnutia Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS) č. 101742751/2018 zo dňa 06.09.2018 o tom, že žalobca je povinný zložiť na účet správcu dane peňažnú sumu XXX.XXX,- eur, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 102409909/2018 zo dňa 29.11.2018, uviedol, že rozhodnutie správcu dane o uložení pokuty nebolo vydané na základe týchto rozhodnutí. Rozhodnutie KÚFS bolo vydané z dôvodu, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Rozhodnutie o uložení pokuty za zdaňovacie obdobie september 2014 bolo vydané v nadväznosti na rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101898282/2018, ktorým bol daňovému subjektu v zmysle § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel DPH v sume XXX.XXX,XX eur za zdaňovacie obdobie september 2014 a ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. 101284114/2019 potvrdené. Rozhodnutie o uložení pokuty bolo vydané po nadobudnutí právoplatnosti oboch uvedených rozhodnutí. K námietke žalobcu v odvolaní, že správca dane vydal rozhodnutie č. 101526916/2019 predčasne, pretože žalobca ešte nevyužil všetky právne možnosti, ktoré mu právny poriadok umožňuje, a to podanie správnej žaloby, žalovaný uviedol, že ako dôvod na neuloženie pokuty nemôže žalovaný akceptovať skutočnosť, že žalobca má možnosť podať správnu žalobu na krajský súd. Podanie správnej žaloby nemá vplyv na povinnosť správcu dane uložiť daňovému subjektu pokutu, pokiaľ sa daňový subjekt dopustí niektorého zo správnych deliktov definovaných v § 154 Daňového poriadku. Žalovaný nemá vedomosť o tom, či voči rozhodnutiu žalovaného č. 101284114/2019 v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia podal žalobca správnu žalobu a ani o tom, či správny súd priznal žalobe odkladný účinok. 5. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukázal na všeobecnú správnu žalobu, ktorej súčasťou je návrh na priznanie odkladného účinku všeobecne správnej žalobe, ktorú priložil k odvolaniu voči rozhodnutiu č. 101526916/2019 o uložení pokuty za zdaňovacie obdobie september 2014, žalovaný v rozhodnutí uviedol, že všeobecná správna žaloba bola podaná na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102409909/2018 zo dňa 29.11.2018 a rozhodnutia KÚFS č. 101742751/2018 zo dňa 06.09.2018, ktoré sú samostatným konaním vo veci predbežného opatrenia a nemajú priamu súvislosť s rozhodnutím o uložení pokuty. Ako vyplýva zo spisového materiálu, rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101898282/2018 a rozhodnutie žalovaného č. 101284114/2019 nadobudli právoplatnosť dňa 04.06.2019, teda skutočnosť, že žalobca sa dopustil správneho deliktu v zmysle § 154 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku sa potvrdila, preto správca dane pristúpil k uloženiu pokuty v zmysle § 155 ods. 1 písm. f/ bod 1 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na § 165e ods. 2 Daňového poriadku oprávnene. 6. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný správny orgán a správca dane v administratívnom konaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam tohto rozhodnutia a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení v časti V. tohto rozsudku. II. Žaloba 7. Včas podanou žalobou súdu doručenou dňa 11.12.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102316664/2019 zo dňa 08.10.2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni správcom dane Daňovým úradom Bratislava č. 101526916/2019 zo dňa 21.06.2019, ktorým bola podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na § 165e ods. 2 Daňového poriadku uložená pokuta vo výške XX.XXX,- eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku za uvedenie dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2014 nižšej ako daň, ktorú mal žalobca uviesť. 8. V podanej žalobe žalobca žiadal, aby súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102316664/2019 zo dňa 08.10.2019 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101526916/2019 zo dňa 21.06.2019 a vec vrátil Daňovému úradu Bratislava ako orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 9. Po stručnom opise konania pred daňovými orgánmi žalobca uviedol, že rozhodnutia daňových orgánov považuje za nezákonné z dôvodu, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzali daňové orgány za základ svojich rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi a/alebo nemá v nich oporu a v konaní pred daňovými orgánmi došlo k podstatnému porušeniu procesných predpisov, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. 10. Tieto všeobecné konštatovania o nezákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí boli žalobcom konkretizované, ako sám žalobca uviedol „konkrétne skutkové a právne dôvody nezákonnosti rozhodnutia a rozhodnutia DÚ žalobca uvádza v častiach III. 1 a III.2 nižšie“. Žalobca doslova uviedol, že „orgány Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky predmetné rozhodnutie vydali predčasne. Túto skutočnosť opierame o ten fakt, že žalobca doposiaľ ešte nevyužil všetky právne možnosti, ktoré mu právny poriadok umožňuje. Je síce pravda, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101284114/2019 zo dňa 28.05.2019 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Nitra č. 101898282/2018 zo dňa 25.09.2018 je právoplatné a vykonateľné a teda následný postup Daňového úradu Bratislava pri vydaní Rozhodnutia je síce pochopiteľný, ale proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101284114/2019 zo dňa 28.05.2019 bolo možné podať zákonný opravný prostriedok, a to správnu žalobu v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, to bolo do 04.08.2019 (resp. 05.08.2019). Daňový úrad Bratislava, nakoľko mu to bolo zakaždým prízvukované, v každom úkone žalobcu, si bol vedomý toho, že žalobca využije všetky zákonné možnosti aby sa domohol svojho práva, a teda, podal aj správnu žalobu v tejto veci. S podaním správnej žaloby bolo spojené aj právo navrhnúť vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by bola pozastavená vykonateľnosť predmetného rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky ako aj rozhodnutia Daňového úradu Nitra č. 101898282/2018 zo dňa 25.09.2018. V takom prípade by už ale potom Rozhodnutie nebolo dôvodné a v prípade jeho vydania a následného vydania neodkladného opatrenia vyššie uvedeného znenia aj nevykonateľné, ba až nezákonné, nakoľko sa o právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutí, rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101284114/2019 zo dňa 28.05.2019 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Nitra č. 101898282/2018 zo dňa 25.09.2018, bude ešte rozhodovať na príslušnom správnom súde, ktorý môže predmetné dve rozhodnutia aj zrušiť a tým pádom by Rozhodnutie nemalo žiadnu oporu, dôvod. Daňový úrad Bratislava vydal Rozhodnutie (dňa 21.06.2019) ešte práve pred tým ako vôbec žalobcovi uplynula lehota na podanie všeobecnej správnej žaloby (05.08.2019) proti Rozhodnutiu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101284114/2019 zo dňa 28.05.2019 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Nitra č. 101898282/2018 zo dňa 25.09.2018. Máme za to, že pre správcu dane nie je podstatné, či k vydaniu Rozhodnutia a k jeho prípadnému následnému výkonu rozhodnutia dôjde, alebo až po právoplatnom rozhodnutí súdu ohľadom vyššie uvedenej správnej žaloby. Správca dane v prípade ak mal záujem vydať Rozhodnutie, mal tak rozhodnúť až po dátume dokedy mal žalobca právo podať všeobecnú správnu žalobu, resp. keď ju už podal tak až po právoplatnom rozhodnutí vo veci, a nie ešte pred týmto termínom. Správny orgán by mal vo všeobecnosti počítať s tým, že sa dotknutý subjekt bude brániť všetkými zákonnými a právnymi prostriedkami a to vrátane mimoriadnych, a teda všetky následné úkony, rozhodnutia naviazané na pôvodné rozhodnutia, v tomto prípade na rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101898282/2018 zo dňa 25.09.2018 a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101284114/2019 zo dňa 28.05.2019, mali byť vykonané až potom, kedy by sa vyčerpali všetky možnosti opravných prostriedkov, vrátane tých mimoriadnych, a nie ešte predtým.“ 11. V žalobe žalobca ďalej uvádza, že dôvody nezákonnosti opísal aj v časti III.2., túto časť však jeho správna žaloba neobsahuje. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 17.02.2020, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 13. K námietkam žalobcu, že správca dane vydal rozhodnutie č. 1015 26916/2019 predčasne, pretože žalobca ešte nevyužil všetky právne možnosti, ktoré mu právny poriadok umožňuje, a to podanie správnej žaloby v tejto veci, žalovaný trval na svojom závere, že ako dôvod na neuloženie pokuty nemôže akceptovať skutočnosť, že žalobca má možnosť využiť podanie správnej žaloby na krajský súd. Podanie správnej žaloby nemá vplyv na povinnosť správcu dane uložiť žalobcovi pokutu, pokiaľ sa dopustí niektorého zo správnych deliktov definovaných v § 154 daňového poriadku. 14. Podľa získaných informácií žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného číslo 101284114/2019 zo dňa 28.05.2019 správnu žalobu na Krajskom súde v Nitre s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ale vo veci preskúmania zákonnosti uvedeného rozhodnutia ani vo veci priznania odkladného účinku nebolo zatiaľ rozhodnuté. Posúdenie správnosti postupu správcu dane pri daňovej kontrole ako aj postupu žalovaného v rámci odvolacieho konania je v kompetencii súdu. Je na posúdení súdu, či žalobu žalobcu zamietne alebo rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti na ďalšie konanie. Ako vyplýva zo spisového materiálu, rozhodnutie Daňového úradu Nitra číslo 101898282/2018 a rozhodnutie žalovaného č. 101284114/2019 nadobudli právoplatnosť dňa 04.06.2019, teda skutočnosť, že daňový subjekt sa dopustil správneho deliktu v zmysle § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, sa potvrdila, a o žalobe ešte nebolo rozhodnuté, správca dane pristúpil k uloženiu pokuty v zmysle § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na §165e ods. 2 daňového poriadku oprávnene. Keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 02.10.2018, t. j. v deň doručenia rozhodnutia Daňového úradu Nitra č. 101898282/2018 zo dňa 25.09.2018 splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu, predstavovala 0,00 %, a trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 10 %, správca dane uložil pokutu vo výške 10 % zo sumy z rozdielu dane, o ktorú správca dane rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní zvýšil daň uvedenú v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2014, za správny delikt podľa § 154 ods.1 písm. e) a f) daňového poriadku, t. j. v sume po zaokrúhlení 10 840,00 eur. Správca dane nemal dôvod čakať na to, ako rozhodne Krajský súd Nitra o žalobe žalobcu voči rozhodnutiu č. 101284114/2019 zo dňa 28.05.2019. 15. Žalovaný dodal, že z rozhodnutia žalovaného č. 101284114/2019 vyplýva, že žalobca bol zapojený do reťazca obchodníkov s mäsom, konanie subjektov zapojených v tomto reťazci nesie podľa zistenia správcu dane pri daňovej kontrole znaky podvodného konania. Subjekty, ktoré mali dodávať túto komoditu žalobcovi, si svoje daňové povinnosti neplnili, v reťazci sa nachádzali tzv. rizikové subjekty. Žalobca tým, že si odpočítal daň z faktúr od takýchto spoločností, ukrátil štátny rozpočet. Dôsledkom konania žalobcu je vyrubenie rozdielu dane a následné uloženie pokuty. Pokiaľ by si žalobca svoje daňové povinnosti plnil v súlade s platnou legislatívou, nevystavil by sa riziku uloženia sankcií, následnej exekúcie ani trestného stíhania. IV. Relevantné právne predpisy 16. Podľa § 154 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť. 17. Podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 1. Daňového poriadku správca dane uloží pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2009/563/20191201.html>, 18. Podľa § 155 ods. 2 Daňového poriadku pokuta podľa odseku 1 písm. f) až h) sa počíta za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania alebo po dni splatnosti dane až do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo do uplynutia lehoty uvedenej v § 16 ods. 9 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20200401> na podanie dodatočného daňového priznania po spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, alebo do dňa doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok nie menej ako 1 % z vyrubenej sumy najviac však vo výške vyrubenej sumy. Pri vyrubení dane vyrubovacím rozkazom sa pokuta vypočíta spôsobom podľa prvej vety do dňa vyrubenia dane. 19. Ustanovenie § 155 ods. 4 Daňového poriadku sa pri výpočte pokuty za predmetný správny delikt, ktorý sa kladie za vinu žalobcu neuplatňuje, pretože výška pokuty je výsledkom súčinu ustanoveného v 155 ods. 2 Daňového poriadku. Správny orgán nemá v takomto prípade ukladať pokutu v určitej sadzbe, ale dospeje po dosadení jednotlivých súčiniteľov ku konkrétnej sume pokuty. V. Posúdenie veci správnym súdom 20. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 6 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobu sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 23. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 24. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré mal zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 25. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 26. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu (v danom prípade správneho deliktu), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu. 27. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. 28. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu i žalovaného vyplynulo, že opis skutku vyplynuvšieho z vykonaných dôkazov bol totožný so skutkami, ako boli opísané v napadnutých rozhodnutiach. Zároveň je nutné konštatovať, že správny súd nemal žiaden relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery správneho orgánu. Žalovaný a správca dane vo svojich rozhodnutiach zhrnul pochybenia žalobcu, vysvetlil, na základe akých skutočností k svojmu záveru dospel a prezentoval aj svoje úvahy ohľadom výšky uloženej sankcie. 29. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že dôkazné bremeno je povinná uniesť tá osoba, ktorá v administratívnom konaní prišla s určitým tvrdením. Ak táto osoba nepreukáže svoje tvrdenia dôveryhodným spôsobom, správny orgán nie je povinný hľadať dôkazy, ktoré vyvracajú ním tvrdené a na základe dôkazov preukázané skutočnosti. Naopak podľa názoru správneho súdu žalovaný správny orgán dostatočne preukázal skutočnosť, že v posudzovanom prípade žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2014 uviedol nižšiu daň (DPH) ako daň, ktorú mal ako daňový subjekt odviesť. Uvedené konštatovanie vyplýva najmä z (v daňovom konaní) osvedčených skutočností, že Daňový úrad Nitra vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie júl až december 2014 a január až máj 2015, na základe ktorej vydal rozhodnutie č. 101898282/2018 zo dňa 25.09.2018, ktorým v zmysle § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie september 2014 rozdiel DPH v sume XXX.XXX,XX eur a následne, po podaní odvolania žalobcom, rozhodnutím č. 101284114/2019 zo dňa 28.05.2019, právoplatným dňa 04.06.2019, rozhodnutie správcu dane potvrdil aj žalovaný. 30. Z uvedených zistení daňových orgánov nespochybnených žalobcom žiadnym z jeho argumentov, či už predostreným v konaní pred daňovými orgánmi alebo pred správnym súdom, nad všetky pochybnosti vyplýva, že daňové orgány mali v predmetnom deliktuálnom administratívnom konaní za preukázané spáchanie skutku opísaného v odsekoch 1, 2 a 29 odôvodnenia tohto rozsudku, ktorý zároveň napĺňa všetky materiálne i formálne znaky správneho deliktu v zmysle § 154 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Žalobca sa dopustil spáchania správneho deliktu tým, že v daňovom priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie september 2014 uviedol daň, ktorá bola nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť. 31. Správny súd sa plne stotožnil s odôvodnením rozhodnutia žalovaného (opísané v ods. 3 až 5 odôvodnenia rozsudku) ako aj s vyjadrením (opísané v ods. 13 až 15 odôvodnenia rozsudku), na ktorých znenie v kontexte s jeho (vyššie uvedeným) právnym posúdením predmetnej veci poukazuje. 32. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že rozhodnutia daňových orgánov považuje za nezákonné z dôvodu, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzali daňové orgány za základ svojich rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi a/alebo nemá v nich oporu a v konaní pred daňovými orgánmi došlo k podstatnému porušeniu procesných predpisov, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. 33. Takéto tvrdenia sú podľa názoru nedostatočné pre posúdenie zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí, pokiaľ ich žalobca bez ďalšieho uvedie iba ako konštatovanie bez uvedenia právne relevantného neodôvodnia, v čom nezákonnosť spočíva s odkazom na konkrétne ustanovenie, ktoré bolo správnym orgánom porušené. 34. Súdne konanie pred správnym súdom je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou, z čoho vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným. Ide o zásadu iudex ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strána súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť žalobcu napadnutého rozhodnutia. Mimo iné musí žalobca tvrdiť, že správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia porušil zákon, a to tak, že odkáže na konkrétne ustanovenia právnych predpisov či už hmotného, alebo procesného práva a v žalobe musí uviesť aj dôvody, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu. S tým súvisí i imperatív, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. Pl. ÚS 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. II. ÚS 2048/2009). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. Pl. ÚS 34/09). 35. Uvedené možno zhrnúť do axiómy, že správny súd rozhoduje v zásade v intenciách žalobných dôvodov a nie je jeho úlohou vyhľadávať či dokonca domýšľať za žalobcu dôvody nezákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia i keby takéto dôvody jestvovali, avšak žalobca na v správnej žalobe neupozornil (nenamietal). 36. Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného resp. správcu dane o uložení pokuty boli vydané predčasne, ani s touto žalobnou námietkou sa správny súd nestotožnil. Vo svojej námietke žalobca vychádzal z mylného predpokladu, že možnosť podania správnej žaloby proti rozhodnutiu, ktoré bolo podkladom (východiskom) pre vydanie rozhodnutia o pokute, bráni správcovi dane začať administratívne konanie a rozhodnúť o správnom delikte, ktorého sa žalobca dopustil konaním opísaných v ods. 1, 2 a 29 odôvodnenia tohto rozsudku. Hoci právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje účastníkom administratívneho konania, ktorí tvrdia, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy a správny súd poskytuje ochranu takýmto právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, ide o prieskum právoplatných a vykonateľných rozhodnutí. 37. Pojem právoplatnosť a vykonateľnosť je v našom právnom poriadku definovaný jednoznačne. Právoplatným sa stáva rozhodnutie vtedy, ak už nie je možné napadnúť ho riadnym opravným prostriedkom. Pojem vykonateľnosť rozhodnutia súvisí s jeho právoplatnosťou a spája sa s rozhodnutiami, ktoré podľa osobitného predpisu a zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýkajú, resp. ukladajú účastníkovi konania povinnosť plniť, konať alebo nekonať. Ide o takú vlastnosť rozhodnutia, ktorá spôsobuje, že povinnosť uloženú v rozhodnutí možno priamo a bezprostredne vynútiť zákonnými prostriedkami. 38. Ako vyplýva z administratívneho spisu žalovaný vydal v odvolacom konaní rozhodnutie č. 101284114/2019 zo dňa 28.05.2019, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101898282/2018 zo dňa 25.09.2018, ktorým v zmysle § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie september 2014 rozdiel DPH v sume XXX.XXX,XX eur. V danom prípade rozhodnutie, ktoré bolo podkladom (východiskom) pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia, teda rozhodnutie žalovaného č. 101284114/2019 zo dňa 28.05.2019 (potvrdzujúce rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní), sa stalo dňom jeho doručenia právoplatným (dňa 04.06.2019) a od nasledujúceho dňa i vykonateľným. 39. Rozhodnutia správnych orgánov vydané v poslednom stupni (proti ktorým nie je prípustný riadny opravný prostriedok) sú vykonateľnými i v prípadoch, kedy je proti nim podaná všeobecná správna žaloba, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak. Zákonodarca tak rozlišuje medzi situáciou, kedy o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodol v poslednom stupni, je podaná správna žaloba, o ktorej rozhoduje súd a úkonom procesnej obrany v rámci konania pred správnym orgánom (podanie odvolania), kedy príslušný právny predpis zväčša pripúšťa odkladný účinok takéhoto úkonu. 40. Daňový poriadok pri podaní žaloby proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane odloženie vykonateľnosti neustanovuje. Vychádzajúc z ustanovenia § 184 SSP platí, že vo všeobecnosti podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok (§ 185 ods. 1 SSP). 41. V posudzovanom prípade bolo rozhodnutie opísané v ods. 38 odôvodnenia tohto rozsudku v čase vydania žalobou napadnutých rozhodnutí právoplatné a vykonateľné, pričom jeho vykonateľnosť nebola odložená ani po podaní správnej žaloby. 42. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že postup správcu dane, ktorý začal konanie a rozhodol o uložení sankcie za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku, ktorým bolo v tomto prípade uvedenie nižšej dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2014 ako daň, ktorú mal žalobca ako daňový subjekt odviesť a následne konanie a rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodnutím č. 102316664/2019 zo dňa 08.10.2019 prvostupňové rozhodnutie správcu dane o uložení pokuty potvrdil, boli súladné so zákonom. 43. Správne orgány oboch stupňov podľa názoru súdu správne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili v intenciách právnej úpravy a v ich konaní sa nevyskytli vady, ktoré by mali negatívny vplyv na zákonnosť ich rozhodnutí. Správny súd preto podľa § 190 SSP žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 44. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia. 45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).