Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/269/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201679 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201679.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: ALFA-R s.r.o., Ul. Palackého 85/5, 911 01 Trenčín, IČO: 36 246 271, zastúpený: Nagy & Partners, s.r.o., Športová 470/11, 924 01 Galanta, IČO: 36 869 341, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102316845/2019 zo dňa 08.10.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnymi orgánmi 1. Správca dane zaslal daňovému subjektu oznámenie č. 100342730/2018 zo dňa 12.02.2018 o pominutí dôvodov prerušenia daňovej kontroly dňom 05.02.2018, ktoré si daňový subjekt prevzal dňa 16.02.2018. 2. Daňový subjekt - obchodná spoločnosť - ALFA-R, s.r.o., Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 36 246 271 (ďalej aj ako „daňový subjekt“ alebo aj ako „žalobca“), podal dňa 25.08.2014 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014 , v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume X XXX, XX eura. 3. Daňový úrad Nitra (ďalej aj ako „správca dane“) vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl až december 2014 a január až máj 2015, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 100637283/2018 zo dňa 28.03.2018 (ďalej len ako „Protokol“), ktorý bol doručený splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu dňa 05.04.2018 spolu s výzvou na vyjadrenie č. 100638980/2018 zo dňa 28.03.2018 sa k zisteniam uvedeným v Protokole. 4. Správca dane doručil dňa 09.07.2015 daňovému subjektu oznámenie o výkone daňovej kontrole č 20463386/2015 zo dňa 03.07.2015. 5. Od 13.05.2016 bola správcom dane prerušená kontrola u daňového subjektu na základe rozhodnutia č. 103112146/2016 zo dňa 10.05.2016 z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia na nevyhnutný čas do dňa, kedy správca dane získal podklady a informácie potrebné pre správne určenie dane. 6. Správca dane zaslal daňovému subjektu oznámenie č. 100342730/2018 zo dňa 12.02.2018 o pominutí dôvodov prerušenia daňovej kontroly dňom 05.02.2018, ktoré si daňový subjekt prevzal dňa 16.02.2018. 7. Daňový úrad Nitra na základe vykonanej daňovej kontroly u daňového subjektu DPH za zdaňovacie obdobie júl až december 2014 a január až máj 2015 vydal rozhodnutie č. 101897979/2018 dňa 25.09.2018, ktorým v zmysle ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Daňový poriadok“), vyrubil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014 rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len ako „DPH“) v sume XXX XXX,XX eur. Rozhodnutie č. 101897979/2018 dňa 25.09.2018 bolo doručené splnomocnenému právnemu zástupcovi platiteľa dane z pridanej hodnoty dňa 02.10.2018. 8. Proti rozhodnutiu Daňového úradu Nitra rozhodnutiu č. 101897979/2018 dňa 25.09.2018, podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 rozhodnutím č. 101283891/2019 zo dňa 28.05.2019, ktorým rozhodnutie správcu dane č. 101897979/2018 dňa 25.09.2018 potvrdil. Rozhodnutie č. 101283891/2019 zo dňa 28.05.2019 bolo doručené splnomocnenému právnemu zástupcovi platiteľa dane z pridanej hodnoty dňa 04.06.2019. 9. Daňový úrad Nitra (ďalej aj ako prvostupňový orgán“ alebo aj ako „žalovaný“) v zmysle ustanovenia § 155 ods. 12 písm. f) bod 1 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na ustanovenie § 165e ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutím č. 101527293/2019 zo dňa 21.06.2016 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) uložil daňovému subjektu (žalobcovi) pokutu vo výške XX XXX eura za správny delikt podľa ustanovenia § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku za uvedenie DPH v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2014 nižšej ako daň, ktorú mal žalobca ako daňový subjekt uviesť. 10. Prvostupňový orgán sa v odôvodnení rozhodnutia odvolával na ustanovenia § 154 ods. 1 písm. e), § 155 ods. 1 písm. f) bod 1, § 155 ods. 4 a § 155 ods. 6 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 s tým, že podľa ustanovenia § 155 ods. 6 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. i) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania. Podľa ustanovenia § 165e ods. 2 Daňového poriadku sa podľa ustanovenia § 155 v znení účinnom do 31. decembra 2015 pri ukladaní pokuty postupuje, ak k podaniu dodatočného daňového priznania, doručeniu oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručeniu oznámenia o daňovej kontrole, doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo k doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň došlo do 31. decembra 2015. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 02.10.2018 predstavovala 0,00%. Vzhľadom na skutočnosť, že trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 10 %, pokuta bola uložená vo výške 10 % zo sumy, rozdiel dane uvedená v daňovom priznaní a daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní. Pokutu vypočítal nasledovne: 10 % x suma, rozdiel dane, o ktorú správca dane zvýšil daň vo vyrubovacom konaní, 10 % x XXX XXX,XX =XX XXX, XXX eura. Podľa ustanovenia § 161 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, zaokrúhľuje sa daň, preddavok na daň, úrok z omeškania, pokuta a úrok na desiatky eurocentov nadol. 11. Daňový subjekt podal dňa 26.07.2019 odvolanie proti rozhodnutiu Daňového úradu Nitra č. 101527293/2019 zo dňa 21.06.2016 a tvrdil, že správca dane uvedené rozhodnutie vydal na základe rozhodnutia Kriminálneho úradu finančnej správy (ďalej len „KÚFS“) č. 101735445/2018 zo dňa 05.09.2018, ktorým KÚFS rozhodol o tom, že daňový subjekt je povinný zložiť peňažnú sumu XXX XXX eur na účet správcu dane, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102407072/2018 zo dňa 29.11.2018, proti ktorému nie je možné podať riadny opravný prostriedok, a teda v spojení s rozhodnutím KÚFS č. 101735445/2018 zo dňa 05.09.2018 sa stalo právoplatným a vykonateľným. 12. Daňový subjekt namietal, že správca dane vydal rozhodnutie č. 101527293/2019 zo dňa 21.06.2019 predčasne, pretože daňový subjekt doposiaľ ešte nevyužil všetky právne možnosti, ktoré mu právny poriadok umožňuje, pretože proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102407072/2018 zo dňa 29.11.2018 bolo možné podať mimoriadny opravný prostriedok, a to správnu žalobu v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky t. j. do 07.02.2019. 13. Daňový subjekt navrhol, aby Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutie správcu dane č. 101527293/2019 zo dňa 21.06.2016 zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie s tým, aby správca dane rozhodol tak, že konanie o uložení pokuty zastaví. 14. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 ako odvolací orgán (ďalej aj ako „druhostupňový orgán“) o odvolaní daňového subjektu proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 101527293/2019 zo dňa 21.06.2016 rozhodol rozhodnutím č. 102316845/2019 zo dňa 08.10.2019 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“) a ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 101527293/2019 zo dňa 21.06.2019 o uložení pokuty daňovému subjektu. K jednotlivým námietkam daňového subjektu žalovaný uviedol, že námietky daňového subjektu nie je možné akceptovať a to, že správca dane vydal rozhodnutie č. 101527293/2019 zo dňa 21.06.2019 na základe rozhodnutia KÚFS č. 101735445/2018 zo dňa 05.09.2018 s tým, že daňový subjekt je povinný zložiť na účet správcu dane peňažnú sumu XXX XXX eur, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102407072/2019 zo dňa 29.11.2018. Druhostupňový orgán zdôraznil, že rozhodnutie KÚFS č. 101735445/2018 zo dňa 05.09.2018 bolo vydané z dôvodu, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, preto prvostupňové rozhodnutie č. 101527293/2019 zo dňa 21.06.2016 o uložení pokuty daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie júl 2014 bolo teda vydané v nadväznosti na rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101897979/2018 zo dňa 25.09.2018, ktorým bol daňovému subjektu v zmysle ustanovenia § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XXX XXX,XX eura za zdaňovacie obdobie júl 2014, a ktoré bolo rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101283891/2019 zo dňa 28.05.2019 potvrdené. Rozhodnutie o uložení pokuty bolo vydané po nadobudnutí právoplatnosti obidvoch uvedených rozhodnutí. K námietkam daňového subjektu, že správca dane vydal rozhodnutie č. 101527293/2019 zo dňa 21.06.2016 predčasne, pretože daňový subjekt ešte nevyužil všetky právne možnosti, ktoré mu právny poriadok umožňuje, a to podanie správnej žaloby v tejto veci, žalovaný uviedol, že ako dôvod na neuloženie pokuty nemožno akceptovať skutočnosť, že má možnosť využiť podanie správnej žaloby na krajský súd. Podanie správnej žaloby nemá vplyv na povinnosť správcu dane uložiť daňovému subjektu pokutu, pokiaľ sa daňový subjekt dopustí niektorého zo správnych deliktov definovaných v ustanovení § 154 Daňového poriadku. Druhostupňový orgán uviedol, že správca dane pri vydaní prvostupňového rozhodnutia č. 101527293/2019 zo dňa 21.06.2016 postupoval v zmysle platných právnych predpisov. 15. Z pripojeného administratívneho spisu súd ďalej zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný a správca dane v administratívnom konaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. II. Žaloba 16. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako ,,správny súd”) dňa 11.12.2019 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102316845/2019 zo dňa 08.10.2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101527293/2019 zo dňa 21.06.2016, ktorým bola žalobcovi ako daňovému subjektu podľa ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku v nadväznosti na ustanovenie § 165e ods. 2 tohto zákona, uložená pokuta vo výške XX XXX eur za správny delikt podľa ustanovenia § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku za uvedenie dane z pridanej hodnoty v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2014 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť daňovému subjektu. 17. Žalobca žiadal, aby súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie č. 102316845/2019 zo dňa 08.10.2019 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. č. 101527293/2019 zo dňa 21.06.2016 a vec vrátil Daňovému úradu Bratislava ako orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 18. Po stručnom opise konania pred daňovými orgánmi žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutia daňových orgánov považuje za nezákonné z dôvodu, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzali daňové orgány za základ svojich rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi alebo nemá v nich oporu a v konaní pred daňovými orgánmi došlo k podstatnému porušeniu procesných predpisov, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. 19. Žalobca zastával názor, že orgány verejnej správy v napadnutom rozhodnutí rovnako ako aj v prvostupňovom rozhodnutí svoje závery opierali o predčasné závery a nesprávne zistený a následne vyhodnotený skutkový stav, v dôsledku čoho dospeli k nesprávnemu a predčasnému posúdeniu veci. 20. Namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a že niektoré závery žalovaného sú vnútorne rozporné. 21. Ďalej žalobca namietal nedostatky v konaní pred prvostupňovým orgánom a že žalovaný sa s konkrétnymi námietkami žalobcu nevysporiadal buď vôbec alebo len konštatoval finálny záver bez dostatočného odôvodnenia a poskytnutia odpovede na jeho kritické argumenty. III. Vyjadrenie žalovaného 22. Žalovaný sa k žalobe vyjadril vyjadrením zo dňa 27.03.2020, doručeným súdu dňa 02.04.2020 a zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 23. K námietkam žalobcu, že správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie č. 101527293/2019 zo dňa 21.06.2016 predčasne, pretože žalobca ešte nevyužil všetky právne možnosti, ktoré mu právny poriadok umožňuje, a to podanie správnej žaloby v tejto veci, žalovaný trval na svojom závere, že ako dôvod na neuloženie pokuty nemôže akceptovať skutočnosť, že žalobca mal možnosť podať správnu žalobu na súd, nakoľko podanie správnej žaloby nemá vplyv na povinnosť správcu dane uložiť žalobcovi pokutu, pokiaľ sa dopustí niektorého zo správnych deliktov definovaných v ustanovení § 154 Daňového poriadku. 24. Uviedol, že podľa získaných informácií, žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. 101283891/2019 zo dňa 28.05.2019 správnu žalobu na Krajskom súde v Nitre s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý bol zamietnutý. Posúdenie správnosti postupu správcu dane pri daňovej kontrole ako aj postupu žalovaného v rámci odvolacieho konania je v kompetencii súdu. Je na posúdení súdu, či žalobu žalobcu zamietne alebo rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti na ďalšie konanie. Ako vyplýva zo spisového materiálu, rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101897979/2018 zo dňa 25.09.2018 a rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101283891/2019 zo dňa 28.05.2019 nadobudli právoplatnosť dňa 04.06.2019, teda skutočnosť, že daňový subjekt sa dopustil správneho deliktu podľa ustanovenia § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, sa potvrdila, a o žalobe ešte nebolo rozhodnuté, správca dane pristúpil k uloženiu pokuty v zmysle ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na ustanovenie §165e ods. 2 Daňového poriadku, oprávnene. Keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 02.10.2018, t. j. v deň doručenia rozhodnutia Daňového úradu Nitra č. 101897979/2018 zo dňa 25.09.2018 splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu, predstavovala 0,00 %, a trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 10 %, správca dane uložil pokutu vo výške 10 % zo sumy z rozdielu dane, o ktorú správca dane rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní zvýšil daň uvedenú v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 2014, za správny delikt podľa ustanovenia § 154 ods. 1 písm. e) a f) Daňového poriadku, t. j. v sume po zaokrúhlení XX XXX eur. Správca dane nemal dôvod čakať na to, ako rozhodne Krajský súd Nitra o žalobe žalobcu voči rozhodnutiu č. 101283891/2019 zo dňa 28.05.2019. 25. Žalovaný poukázal na to, že z napadnutého rozhodnutia č. 102316845/2019 zo dňa 08.10.2019 vyplýva, že žalobca bol zapojený do reťazca obchodníkov s mäsom a konanie subjektov zapojených v tomto reťazci nesie podľa zistenia správcu dane pri daňovej kontrole znaky podvodného konania. Subjekty, ktoré mali dodávať túto komoditu žalobcovi, si svoje daňové povinnosti neplnili, v reťazci sa nachádzali tzv. rizikové subjekty. Žalobca tým, že si odpočítal daň z faktúr od takýchto spoločností, ukrátil štátny rozpočet, a preto dôsledkom jeho konania je vyrubenie rozdielu dane a následné uloženie pokuty. Pokiaľ by si žalobca svoje daňové povinnosti plnil v súlade s platnou legislatívou, nevystavil by sa riziku uloženia sankcií, následnej exekúcie ani trestného stíhania. 26. Na základe uvedených skutočností žalovaný trval na svojich záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí s tým, že v konaní bol dostatočne zistený skutkový stav a po právnej stránke vec bola správne právne posúdená. IV. Právne posúdenie veci 27. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ustanovení § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 28. Vo veci bol dňa 22.10.2020 vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP dňa 13.02.2020, nakoľko žalobca v žalobe a ani žalovaný vo vyjadrení k žalobe nežiadali nariadiť pojednávanie (§ 107 ods. 2 SSP). 29. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky rozhodnutia žalovaného č. 102316845/2019 zo dňa 08.10.2019, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101527293/2019 zo dňa 21.06.2016 ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške XX XXX eur za správny delikt podľa ustanovenia § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku za uvedenie dane z pridanej hodnoty v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2014 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť daňovému subjektu, a to v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 101527139/2019 zo dňa 21.06.2019, ako aj postupu, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí. 30. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 31. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). 32. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 33. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 34. Podľa článku 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. 35. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 36. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 37. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 38. Podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, správneho deliktu sa dopustí ten, uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť. 39. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1. Daňového poriadku, správca dane uloží pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f) Q.:/..L.-N..L.-T. /..Q.. 40. Podľa § 155 ods. 2 Daňového poriadku, pokuta podľa odseku 1 písm. f) až h) sa počíta za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania alebo po dni splatnosti dane až do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo do uplynutia lehoty uvedenej v § 16 ods. 9 na podanie dodatočného daňového priznania po spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, alebo do dňa doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok nie menej ako 1 % z vyrubenej sumy najviac však vo výške vyrubenej sumy. Pri vyrubení dane vyrubovacím rozkazom sa pokuta vypočíta spôsobom podľa prvej vety do dňa vyrubenia dane. 41. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie orgánu verejnej správy je takou vadou konania pred orgánom verejnej správy, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu orgánu verejnej správy, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť orgánu verejnej správy podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré mal zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 42. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 43. Cieľom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu (v danom prípade správneho deliktu), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu. 44. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného orgánom verejnej správy verejnej správy, úlohou orgánov verejnej správy je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. 45. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie prvostupňového orgánu a aj žalovaného vyplynulo, že opis skutku na základe vykonaných dôkazov bol totožný so skutkami, ako boli opísané v napadnutých rozhodnutiach. Zároveň je nutné konštatovať, že správny súd nemal žiaden relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery orgánu verejnej správy. Žalovaný a správca dane vo svojich rozhodnutiach zhrnul pochybenia žalobcu, vysvetlil, na základe akých skutočností k svojmu záveru dospel a prezentoval aj svoje úvahy ohľadom výšky uloženej sankcie. 46. Súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno je povinná uniesť tá osoba, ktorá v administratívnom konaní prišla s určitým tvrdením. Ak táto osoba nepreukáže svoje tvrdenia dôveryhodným spôsobom, orgán verejnej správy nie je povinný hľadať dôkazy, ktoré vyvracajú ním tvrdené a na základe dôkazov preukázané skutočnosti. Správny súd zastáva názor, že žalovaný dostatočne preukázal skutočnosť, že v posudzovanom prípade žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 2014 uviedol nižšiu daň (DPH) ako daň,ktorú mal ako daňový subjekt odviesť. Uvedené konštatovanie vyplýva najmä z (v daňovom konaní) osvedčených skutočností, že Daňový úrad Nitra vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie júl až december 2014 a január až máj 2015, na základe ktorej vydal rozhodnutie č. 101897979/2018 zo dňa 25.09.2018, ktorým v zmysle ustanovenia § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie júl 2014 rozdiel DPH v sume XXX XXX, XX eura a následne, po podaní odvolania žalobcom, rozhodnutím č. 101283891/2019 zo dňa 28.05.2019, potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 101897979/2018 zo dňa 25.09.2018 aj žalovaný. 47. V konaní nebolo sporné, že správca dane - Daňový úrad Nitra vykonanou daňovou kontrolou zistil neodvedenie daňovej povinnosti žalovaným v správnej výške, na základe čoho mu správca dane vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie júl 2014. 48. V konaní nebolo sporné, že žalobca sa dopustil spáchania správneho deliktu tým, že v daňovom priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2014 uviedol daň, ktorá bola nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť. 49. V konaní bolo sporné, či Daňový úrad Nitra voči žalobcovi postupoval správne a v súlade so zákonom pri vyrubení pokuty za vyššie uvedené porušenie daňovej povinností a či napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím spĺňa zákonom stanovené náležitosti. 50. Správny súd konštatuje, že z vyššie uvedených zistení orgánov verejnej správy nespochybnených žalobcom žiadnym z jeho argumentov, či už v konaní pred daňovými orgánmi alebo pred správnym súdom, vyplýva, že daňové orgány mali v predmetnom deliktuálnom administratívnom konaní za preukázané spáchanie skutku opísaného v napadnutom rozhodnutí ako aj v prvostupňovom rozhodnutí a ktorý zároveň napĺňa všetky materiálne i formálne znaky správneho deliktu v zmysle ustanovenia § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. 51. Správny súd sa zároveň plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj s vyjadrením žalovaného, na ktorých znenie v kontexte s jeho (vyššie uvedeným) právnym posúdením predmetnej veci poukazuje. 52. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutia daňových orgánov považuje za nezákonné z dôvodu, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzali daňové orgány za základ svojich rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi alebo nemá v nich oporu a v konaní pred daňovými orgánmi došlo k podstatnému porušeniu procesných predpisov, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. Takéto tvrdenia sú podľa názoru nedostatočné pre posúdenie zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí, pokiaľ ich žalobca bez ďalšieho uvedie iba ako konštatovanie bez uvedenia právne relevantného odôvodnenia, v čom nezákonnosť spočíva s odkazom na konkrétne ustanovenie, ktoré bolo porušené orgánom verejnej správy. 53. Súdne konanie pred správnym súdom je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou, z čoho vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným. Ide o zásadu iudex ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Okrem iného musí žalobca tvrdiť, že orgán verejnej správy pri vydaní napadnutého rozhodnutia porušil zákon, a to tak, že odkáže na konkrétne ustanovenia právnych predpisov či už hmotného, alebo procesného práva a v žalobe musí uviesť aj dôvody, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy. (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. Pl. ÚS 21/96). 54. Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. II. ÚS 2048/2009). 55. Správny súd rozhoduje v zásade v intenciách žalobných dôvodov a nie je jeho úlohou vyhľadávať či dokonca domýšľať za žalobcu dôvody nezákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia i keby takéto dôvody existovali, avšak žalobca na v správnej žalobe neupozornil (nenamietal). 56. K námietke žalobcu, že rozhodnutie žalovaného resp. správcu dane o uložení pokuty boli vydané predčasne, správny súd uvádza, že vydaniu rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt, ktorého sa žalobca dopustil konaním opísaným v prvostupňovom rozhodnutí a v napadnutom rozhodnutí, nebránilo orgánu verejnej správy konať v administratívnom konaní v tejto veci, pokiaľ sa daňový subjekt dopustil niektorého zo správnych deliktov definovaných v ustanovení § 154 Daňového poriadku. Súd zároveň poukazuje na to, že na vydanie napadnutého rozhodnutia o uložení pokuty nemalo vplyv ani podanie správnej žaloby žalobcom na súd na preskúmanie rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. č. 101283891/2019 zo dňa 28.05.2019, ktoré bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia o predmetnej pokute. Správny súd poznamenáva, že v konaní o preskúmanie uvedeného rozhodnutia bol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietnutý. Právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje účastníkom administratívneho konania, ktorí tvrdia, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy a správny súd poskytuje ochranu takýmto právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, ide o prieskum právoplatných a vykonateľných rozhodnutí. Právoplatným sa stáva rozhodnutie vtedy, ak už nie je možné napadnúť ho riadnym opravným prostriedkom. Pojem vykonateľnosť rozhodnutia súvisí s jeho právoplatnosťou a spája sa s rozhodnutiami, ktoré podľa osobitného predpisu a zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýkajú, resp. ukladajú účastníkovi konania povinnosť plniť, konať alebo nekonať. Ide o takú vlastnosť rozhodnutia, ktorá spôsobuje, že povinnosť uloženú v rozhodnutí možno priamo a bezprostredne vynútiť zákonnými prostriedkami. Z administratívneho spisu mal správny súd zistené, že v danom prípade rozhodnutie, ktoré bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 101283891/2019 zo dňa 28.05.2019 t. j. potvrdzujúce rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní, sa stalo dňom jeho doručenia právoplatným a od nasledujúceho dňa aj vykonateľným. V posudzovanom prípade bolo teda rozhodnutie č. 101283891/2019 zo dňa 28. 05. 2019 v čase vydania napadnutého rozhodnutia právoplatné a vykonateľné, pričom jeho vykonateľnosť nebola odložená ani po podaní správnej žaloby. Správny súd vo vzťahu k vyššie uvedenému poukazuje na ustanovenie § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, ktorý stanovuje povinnosť správcu dane k uloženiu sankcie daňovému subjektu, a to ak sa daňový subjekt dopustí správneho deliktu tým, že v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní uvedie daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť. Z uvedeného vyplýva, že medzi povinnosti správcu dane patrí v danom prípade povinnosť vyrubenia sankcie podľa ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, správca dane uloží pokutu, ktorá je obligatórna a ktorá mu vyplýva zo zákona. Preto túto námietku žalobcu považuje správny súd za nedôvodnú. 57. Správny súd vo vzťahu k vyššie uvedenému poukazuje na ustálenú judikatúru - na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 555/2018 z 28. novembra 2018 v ktorom sa uvádza, že: „Sankčné konanie o uložení sankcie je špecifickým konaním, ktoré je dané jeho právnou úpravou. Uloženie pokuty v prípade vzniku kladného rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou v daňovom priznaní je obligatórnym následkom vzniku takéhoto rozdielu. Správcovi dane zákon nezveruje oprávnenie rozhodovať o tom, či pokutu podľa tohto ustanovenia uloží, alebo nie. Predpokladom na vydanie rozhodnutia o uložení pokuty (v danom prípade) je iba vydanie (právoplatného) dodatočného platobného výmeru v dôsledku zistenia dane po daňovej kontrole, ktorá sa odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní. Vznik povinnosti zaplatiť pokutu vyžaduje však vydanie rozhodnutia o uložení pokuty, pretože v daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť alebo priznávať práva len rozhodnutím (§ 30 ods. 1 zákona o správe daní). Priamo zákon [v § 35 ods. 1 písm. a), § 35 ods. 2 zákona o správe daní] stanovuje i výšku pokuty spôsobom, ktorý neponecháva daňovým orgánom priestor pre správnu úvahu. Daňový orgán je tak povinný uložiť pokutu vo výške súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a kladného rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou v daňovom priznaní. Priamo z dikcie § 35 ods. 1 písm. a) zákona o správe daní vyplýva i to, že pokutu v takejto výške je daňový orgán povinný uložiť každému subjektu a za každý prípad vzniku kladného rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou v daňovom priznaní. Bolo vecou zákonodarcu, že pre dané prípady (správne delikty) zvolil práve takýto spôsob určenia sankcie.“ ...“ Preto nemohlo dôjsť ani k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“ 58. Správny súd sa ďalej zaoberal námietkami žalobcu a to, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzali daňové orgány za základ svojich rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi alebo nemá v nich oporu a v konaní pred daňovými orgánmi došlo k podstatnému porušeniu procesných predpisov, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí a dospel k záveru, že správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku. Správny súd konštatuje, že prvostupňový orgán v rozhodnutí uviedol spôsob výpočtu pokuty, pričom vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ku dňu 02.10.2018 t.j. 0,00% a nakoľko trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 10 %, pokuta bola uložená vo výške 10 % zo sumy o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 2014, za správny delikt podľa ustanovenia § 154 ods.1 písm. e) a f) Daňového poriadku a teda zákonom stanovená minimálna výška pokuty v sume 10 % z rozdielu daňovej povinnosti po vykonanej kontrole predstavovala zo sumy XXX XXX,XX eura po zaokrúhlení sumu XX XXX eur. Podľa názoru správneho súdu napadnuté rozhodnutie obsahuje riadne odôvodnenie a sú v ňom uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a aj ako sa vysporiadal s námietkami daňového subjektu. Orgány verejnej správy oboch stupňov podľa názoru súdu správne zistili skutkový stav a v ich konaní sa nevyskytli vady, ktoré by mali negatívny vplyv na zákonnosť ich rozhodnutí. Súd zdôrazňuje, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom vykonávajúcim prieskum súdnych rozhodnutí z hľadiska hmotného a procesného práva s tým, že úlohou súdov v správnom súdnictve je súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej moci podľa zákonom stanoveného postupu a nie vyhľadávanie dôkazov, ktoré mal účastník alebo orgán verejnej správy vykonať (uplatniť) v administratívnom konaní. Preto tieto námietky žalobcu považuje správny súd za nedôvodné. 59. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, správny súd uvádza, že podľa ustálenej judikatúry, pod nesprávnym právnym posúdením veci možno rozumieť činnosť pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov predložených účastníkom konania) podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je vtedy nesprávne, ak sa orgán verejnej správy pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). V danom prípade orgány verejnej správy uviedli použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo, a to ustanovenie § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, v zmysle ktorého, správca dane uloží daňovému subjektu pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa ustanovenia § 154 ods. 1 písm. e) a f) Daňového poriadku. Správny súd preto dospel k záveru, že orgány verejnej správy v predmetných rozhodnutiach vec správne právne posúdili v intenciách uvedenej citovanej právnej úpravy. Správny súd preto uvedenú námietku žalobcu považoval za nedôvodnú. 60. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa s námietkami žalobcu v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na správnom súde a vyhodnotil ich ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a považoval ich vydané v súlade so zákonom a v celom rozsahu sa stotožnil s ich odôvodnením. 61. Na základe uvedeného, správny súd má za to, že orgány verejnej správy s náležitou zodpovednosťou interpretovali a aplikovali príslušné zákony a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bolo vydané na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, pričom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, preto niet dôvodu na jeho zrušenie. 62. Krajský súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietol. 63. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 64. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.