Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/159/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200941 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200941.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Z. G., H. G. XXXX/XC, XXX XX H., zastúpený: BAJO LEGAL s. r. o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 36 860 581, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, so sídlom Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Upo 10/2020-BPR zo dňa 02.06.2020 a o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 02.07.2020, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPO 10/2020-BPR zo dňa 02.06.2020, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Pezinok, katastrálneho odboru č. Z-3627/18 zo dňa 14.01.2020, o vyhovení protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Pezinok č. Pd 96/19/1107-7 zo dňa 05.11.2019 a zrušení opatrenie Okresného úradu Pezinok, katastrálneho odboru č. Z-3627/18 zo dňa 06.11.2018 (zápis zmeny účelu využitia stavby, zosúladenie údajov na LV č. XXXX, k.ú. W., na základe ktorého došlo k zmene druhu stavby a popisu stavby). Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 2. Žalobca zároveň žiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ustanovenia § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) a uviedol, že v prípade, ak by nastali účinky napadnutého rozhodnutia a opatrenie napadnuté protestom prokurátora by bolo zrušené, žalobcovi by bezprostredne hrozila závažná ujma a finančná škoda. Uviedol, že v roku 2015 odkúpil areál, v ktorom sa nachádzajú dotknuté stavby od spoločnosti PULSE MEDICAL, a. s., a to za účelom jeho rekonštrukcie a prípadného následného predaja. V roku 2018 žiadal obec o vydanie potvrdenia ohľadom využívania a užívania stavieb z dôvodu právneho zosúladenia popisu a druhu predmetných stavieb so súčasným právnom stavom. Obec na základe tejto žiadosti vydala predmetné potvrdenie a následne žiadal o zosúladenie údajov v katastri nehnuteľností týkajúcich sa predmetných stavieb, ktoré mali byť evidované v katastri nehnuteľností ako rodinný dom resp. bytové domy. Okresný úrad žiadostiam o zosúladenie údajov vyhovel. Žalobca s vedomím, že s predmetnými stavbami nie je žiaden „problém“ a tieto sú evidované ako bytové domy resp. rodinný dom, ďalej v dobrej viere pokračoval vo svojej činnosti, na ktorú vynakladal značné finančné prostriedky. Z tohto dôvodu požiadal o úver banku Privatbanka, a.s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 31 634 419, ktorá mu úver poskytla a na nehnuteľnosti bolo zriadené záložné právo (viď listy vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, k. ú. W.). Má za to, že ak dôjde k účinkom napadnutého rozhodnutia je pravdepodobné, že banka požiada o zosplatnenie úveru ako aj, že žalobca nebude môcť uskutočniť svoj pôvodný zámer a to, predmetné nehnuteľnosti ďalej predať tretím osobám. Účinky napadnutého rozhodnutia by spôsobili žalobcovi bezprostredne hroziacu závažnú, najmä finančnú ujmu. Žalobca zdôraznil, že po celý čas postupoval v dobrej viere, napadnuté rozhodnutie neprimerane zasiahlo do jeho právnej istoty, pričom je v rozpore so základnými princípmi spravodlivosti, aby sám žalobca niesol zodpovednosť za prípadné pochybenia orgánov štátnej správy. 3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 20.08.2020, doručeným súdu dňa 25.08.2020, v rámci ktorého uviedol, že v konaní Z-3627/18 došlo k porušeniu ustanovenia § 36 ods. 2 katastrálneho zákona a preto bol protest prokurátora dôvodný, pričom trvá na tom, že postup ako i rozhodnutia vydané v konaní o proteste prokurátora sú v súlade so zákonom.. Žalobca v žalobe neuviedol žiadne relevantné právne významné skutočnosti, ktoré by preukazovali nezákonnosť postupu a rozhodnutia vo veci, preto zrušenie napadnutého rozhodnutia a jeho vrátenie na ďalšie konanie a rozhodnutie nie je dôvodné. Konkrétne k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa nevyjadril. 4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne v prípade preukázania dôvodov v zmysle § 185 písm. a), b) SSP. 10. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, avšak len za splnenia zákonných podmienok, ktoré musí žalobca v podanom návrhu riadne preukázať. 11. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody - hrozby vymedzené v § 185 SSP. Žalobca má povinnosť tieto zákonne vymedzené dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok alebo závažnú ujmu na životnom prostredí ako aj to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Rovnako je treba vyžadovať, aby namietaná ujma nebola nepatrná, ale musí mať závažný dopad priamo na žalobcu a jeho postavenie. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Skutočnosť, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. 12. Správny súd každý návrh, teda aj návrh na priznanie odkladného účinku posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti prejednávanej veci. V danom prípade z návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsiahnutého v správnej žalobe nevyplýva, že žalobcovi okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, hrozba závažnej ujmy, značná hospodárska škoda či finančná škoda resp. vážne ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. 13. Správny súd zdôrazňuje, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. V zmysle uvedeného, je potom akákoľvek žalobcova argumentácia o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzoval zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzoval len splnenie podmienok vyplývajúcich z § 185 SSP. 14. V tejto súvislosti správny súd opäť poukazuje na skutočnosť, že osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako hroziaca ujma nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predlože-ných, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň súd musí zhodnotiť intenzitu preukázanej ujmy, škody a iného nenapra-viteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia ako aj rozpor s verejným záujmom. 15. Keďže podľa správneho súdu žalobca žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov nijako nepreukázal, správny súd potom dospel k záveru, že neboli splnené podmienky stanovené v § 185 písm. a) SSP na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a preto podľa § 188 SSP tento návrh žalobcu zamietol. 16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).