Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/48/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111203527 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1111203527.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu v 1. rade: B.. U.. B. I., B.., I. A. XX, XXX XX I., v 2. rade: U.. X. A., I. A. XX, XXX XX I., obaja zastúpení: JUDr. Miroslav Pekár, advokát, Krížna č. 44, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava I., Palackého 24, 811 02 Bratislava, IČO: 00 169 226, o určenie neplatnosti volieb, o odvolaní žalobcu v 1. rade a v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/18/2011-617 zo dňa 4. júna 2018, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/18/2011-617 zo dňa 4. júna 2018 v časti I. a II. výroku potvrdzuje. II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/18/2011-617 zo dňa 4. júna 2018 v časti III. výroku mení tak, že spoločnosť WebLab, s.r.o., Priehradka 8703/54, 034 06 Ružomberok, IČO: 45 436 479 má proti žalobcovi v 1. rade a v 2. rade právo na náhradu trov v plnom rozsahu. III. Žalovaný má proti žalobcovi v 1. rade a v 2. rade právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu žalobcov zamietol, II. výrokom priznal žalovanému proti žalobcom v 1. rade a v 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnej výške a III. výrokom priznal spol. WebLab, s.r.o., Priehradka 8703/54, Ružomberok 034 06, IČO: 45 436 479 nárok voči žalobcovi v 1. a 2. rade na náhradu trov, ktorý je žalobca v 1. rade a v 2. rade povinný zaplatiť spol. WebLab, s.r.o. vo výške 26,80 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. 2. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 07.02.2011 domáhali zrušenia platnosti volieb do orgánov Stavebného bytového družstva Bratislava I. konaných dňa 09.12.2010 dôvodiac, že predstavenstvo žalovaného nezaradilo do pozvánky na zhromaždenie delegátov bod programu, v ktorom mali delegáti hlasovaním rozhodnúť v sporných prípadoch o zaradení kandidátov na kandidátsku listinu v zmysle čl. 2 ods. 8 volebného poriadku. Uviedli, že volebná komisia pochybila, keď neskontrolovala a nenavrhla vylúčiť zo zoznamu kandidátov do nového predstavenstva kandidáta U.. D. pre nesplnenie podmienky, že ako kandidát do predstavenstva nesmie mať obdobný predmet svojho podnikania ako družstvo, čím porušila čl. 5 ods. 4 volebného poriadku. Súčasne bol podľa žalobcov porušený čl. 48 ods. 2 stanov Stavebného bytového družstva Bratislava I.. Volebná komisia podľa ich názoru pochybila, keď počas volieb napriek informácii o konflikte záujmov nenavrhla vylúčenie U.. D. z kandidátskej listiny v zmysle čl. 2 ods. 8 volebného poriadku. Žalobcovia tvrdili manipuláciu volieb tým, že volebná komisia vo svojom liste zo dňa 25.11.2010 predložila delegátom zhromaždenia kandidátsku listinu namiesto návrhu kandidátskej listiny, ako to ukladá čl. 2 ods. 8 volebného poriadku, nezaradila na kandidátsku listinu z formálnych dôvodov kritikov predstavenstva, napr. U.. D. a presadila kandidátov predstavenstva, čím zmanipulovala voľby. Nezaradením kandidátov do návrhu kandidátskej listiny podľa nich volebná komisia znemožnila hlasovanie delegátov zhromaždenia o týchto kandidátoch a zmanipulovala tak voľby, pričom na týchto nekorektných činoch sa podieľalo predstavenstvo a kontrolná komisia žalobcu. 3. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že nebolo potrebné, aby program zhromaždenia delegátov konaného dňa 09.12.2010 obsahoval žalobcami sporovaný bod programu, pretože márne uplynula lehota na podanie námietok a návrhov oprávnenými orgánmi družstva (týkajúca sa návrhu kandidátnej listiny na členov predstavenstva a kontrolnej komisie). Mal za to, že voľby boli vykonané riadne a v súlade so všeobecne platnými právnymi predpismi, ako aj s vnútrodružstevnými predpismi. Poukázal na to, že volebná komisia konštatovala, že námietky k predloženej kandidátnej listine v zmysle čl. 2 ods. 8 volebného poriadku môžu podať výbory členských samospráv alebo členské schôdze samosprávy písomne na volebnú komisiu do 15 dní od ich doručenia a nakoľko táto lehota uplynula ešte pred uskutočnením volieb, tieto volebná komisia ako doručené po stanovenej lehote, ako aj námietky doručené členmi družstva, neakceptovala. Žaloba vychádza podľa neho z nesprávneho výkladu vnútrodružstevných predpisov, jednotlivých ustanovení stanov, volebného poriadku a rokovacieho poriadku. Mal za to, že U.. D. nebol v deň konania volieb v konflikte záujmov, a preto ho volebná komisia nevylúčila ako kandidáta. Uviedol, že zo strany volebnej komisie k manipulácii volieb neprišlo, ustanovenie čl. 2 ods. 8 volebného poriadku porušené nebolo a z obsahu listu volebnej komisii je zrejmé, že ide o oznámenie o tom, ktorí kandidáti budú kandidovať na členstvo vo volených orgánoch družstva. Dodal, že celé zhromaždenie delegátov, ako aj jeho priebeh, hlasovanie, vyhlásenie výsledkov volieb a schvaľovanie uznesení zhromaždenia delegátov prebehlo v rámci stanovených pravidiel. Žalobu preto žiadal zamietnuť. 4. Žalovaný v doplnení vyjadrenia k žalobe uviedol, že program zhromaždenia delegátov určuje predstavenstvo družstva a tento bol odsúhlasený delegátmi. Namietal pravdivosť tvrdenia žalobcov o tom, že U.. D. podnikal v obdobnom predmete podnikania ako žalovaný, a to s poukazom na živnostenský list. Ďalej argumentoval formálnym posúdením názvu kandidátskej listiny, nezaradením kandidátov na základe zistených údajov o kandidátoch a v súlade s volebným poriadkom a stanovami žalovaného. Poukázal tiež na judikatúru vo veci neplatnosti uznesenia z členskej schôdze družstva. 5. Žalobca v 2. rade doplnil žalobu podaním doručeným súdu dňa 13.02.2017, v ktorom uviedol, že na schôdzach volebnej komisie sa neoprávnene zúčastňoval predseda predstavenstva žalovaného a podpísal dva návrhy na kandidatúru dvoch svojich podriadených zamestnancov do predstavenstva, kedy ide o konflikt záujmov. Namietal, že U.. I. hlasoval dvoma hlasmi a tiež skutočnosť, že na rokovaniach volebnej komisie sa zúčastňovali zamestnanci žalovaného, ktorí komisiu priamo ovplyvňovali a riadili, v dôsledku čoho komisia vydávala rozhodnutia, ktoré sama nevedela pred delegátmi zhromaždenia zdôvodniť a obhájiť. Ďalej dôvodil, že U.. D. bol nelegálne zaradený na kandidátnu listinu, keď nesplnil čl. 2 bod 7 ods. b) volebného poriadku, pretože podnikal, a za Z.. I. nezahlasovala nadpolovičná väčšina hlasov. Mal za to, že v roku 2013 prišlo k manipulácii, keď za najbližšie zhromaždenie delegátov po udalosti, ktorá vyvolala potrebu doplniť orgán vyhlásila volebná komisia zhromaždenie delegátov konané v roku 2013, na ktorom bol nelegálne zvolený posledný člen predstavenstva nie kandidát za Staré Mesto, ale za Petržalku. 6. Žalovaný vo vyjadrení k doplneniu žaloby uviedol, že zo strany žalobcu ide o špekulatívne vyjadrenia, keď účastníkov zasadnutia volebnej komisie si táto určuje sama. Ďalej uviedol, že U.. I. hlasoval jedným hlasom, U.. D. ku dňu konania volieb nepodnikal a ako kandidát nakoniec nebol zvolený do orgánov družstva v roku 2010, Z.. I. sa nestala členom predstavenstva družstva za celé volebné obdobie 2010-2015 a ani nebola zvolená za člena predstavenstva družstva v roku 2010. Poukázal na to, že uznesenie zhromaždenia delegátov z roku 2011 a doplňovacie voľby z roku 2013 nie sú predmetom žaloby, preto tvrdenia žalobcu považoval za irelevantné. Zdôraznil, že voľby do orgánov družstva v roku 2010 sa konali v súlade so zákonom a stanovami družstva, preto ich považoval za platné. 7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 221 ods. 1, § 222 ods. 1, § 237, § 239 ods. 1, 4, 7, § 241 ods. 1, § 242, § 249 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, čl. 4 ods. 1, 2, § 251, § 258 ods. 1. 2, § 259 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Okrem toho prihliadal na čl. 2 ods. 1, 2, čl. 48 ods. 1, 2, čl. 52 ods. 1, 2, čl. 53 ods. 2, čl. 57 ods. 4, čl. 67 ods. 1, čl. 67 ods. 2 písm. b), čl. 71 ods. 1, čl. 71 ods. 3 písm. b), čl. 73 ods. 1, 2 stanov družstva, časť I čl. 2 ods. 2, 3, 4, 8, časť I čl. 5 ods. 4, časť III čl. 15 ods. 1, 2 volebného poriadku. 8. Uznesením, vyhláseným na pojednávaní dňa 04.06.2018 súd prvej inštancie pripustil na základe návrhu žalobcov zmenu žaloby. Žalobcovia po pripustení zmeny petitu žaloby žiadali, aby súd určil neplatnosť uznesenia volebného zhromaždenia delegátov žalovaného zo dňa 09.12.2010, ktoré rozhodlo o zvolení členov predstavenstva a kontrolnej komisie družstva uvedené v zápisnici z toho istého dňa. 9. Konštatoval, že žalovaný je právnickou osobou založenou vo forme družstva a v súvislosti s plnením svojho účelu vykonáva podnikateľskú činnosť a žalobcovia boli v čase konania zhromaždenia delegátov dňa 09.12.2010, ako aj v čase podania žaloby členmi Stavebného bytového družstva Bratislava I. (žalovaného), teda boli aktívne vecne legitimovaní k podaniu žaloby. 10. Súd posudzoval žalobu v rozsahu námietky vznesenej žalobcami v súlade s § 242 OBZ a tých dôvodov neplatnosti uznesenia prijatého volebným zhromaždením delegátov družstva, ktoré boli uvedené v žalobnom návrhu doručenom súdu dňa 07.02.2011 s tým, že na neskôr uvádzané, resp. rozširované dôvody neplatnosti napadnutého uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného nemohol prihliadnuť, pretože tieto neboli obsahom včas podanej námietky, ani obsahom včas podanej žaloby. 11. K námietke, podľa ktorej predstavenstvo žalovaného porušilo čl. 2 ods. 8 volebného poriadku, keď nezaradilo ako bod programu v pozvánke na zhromaždenie delegátov rozhodovanie o sporných kandidátoch súd uviedol, že nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie predstavenstva družstva o tom, ktoré body zaradilo do programu na zasadnutie zhromaždenia delegátov družstva, oprávnenie súdu zasahovať do vnútorných pomerov družstva sa obmedzuje výlučne na posudzovanie platnosti uznesení členskej schôdze, resp. v tomto prípade zhromaždenia delegátov. Pre úplnosť uviedol, že v programe výročného zasadnutia zhromaždenia delegátov žalovaného, ktoré sa konalo dňa 09.12.2010 bol pod číslom 6 uvedený bod programu, týkajúci sa nezaradenia kandidátov na kandidátnu listinu na voľby do orgánov žalovaného, ktorý by sa vzťahoval aj k prípadnému prerokovaniu nezaradenia sporných kandidátov na kandidátnu listinu. Dodal, že pri rozhodnutí predstavenstva žalovaného, týkajúceho sa žalobcami namietaného obsahu programu zasadnutia zhromaždenia delegátov, by nešlo o porušenie stanov družstva ani právneho predpisu, išlo by len o porušenie volebného poriadku, čo však nespôsobuje neplatnosť uznesenia zhromaždenia delegátov. 12. Dospel k záveru, že námietky žalobcov v súvislosti so zaradením kandidáta U.. D. volebnou komisiou žalovaného na kandidátnu listinu v rozpore s právnymi predpismi a volebným poriadkom nie sú dôvodné, keď žalobcami tvrdené porušovanie zákazu konkurencie kandidátom preukázané nebolo. Pre úplnosť uviedol, že na zasadnutí zhromaždenia delegátov dňa 09.12.2010 rozhodovali delegáti v súlade s čl. 6 ods. 6, druhá veta volebného poriadku o prípadnom vylúčení kandidáta U.. D. z kandidátnej listiny s tým, že za jeho vylúčenie hlasovala menej ako nadpolovičná väčšina prítomných a hlasujúcich delegátov, preto nebol tento kandidát vylúčený z kandidátnej listiny. Poukázal na to, že toto uznesenie zhromaždenia delegátov nebolo žalobcami namietané a ani nebola žalobou žalobcami napadnutá jeho platnosť, preto voči tomuto rozhodnutiu zhromaždenia delegátov už nie je možné úspešne namietať a žiadať o určenie jeho neplatnosti. Dospel k záveru, že postupom volebnej komisie v súvislosti s kandidátom U.. D. a prijatím napadnutého uznesenia zhromaždením delegátov neboli porušené právne predpisy ani stanovy žalovaného. 13. Vo vzťahu k navrhnutým kandidátom na voľbu člena kontrolnej komisie a člena predstavenstva O.. M. X., U.. W. A., X. D., A.. U. S. uviedol, že títo boli predsedami predstavenstva alebo spoločníkmi spoločností podnikajúcich aj v predmete činnosti obdobnom predmetu podnikania žalovaného, kandidátna listina obsahujúca ich kandidatúru na voľbu do orgánu žalovaného by bola v rozpore s volebným poriadkom (čl. 2 ods. 2) a stanovami žalovaného (čl. 57 ods. 1), preto, ak neboli títo zahrnutí do kandidátnej listiny, postupovala volebná komisia v súlade s citovanými ustanoveniami stanov a volebného poriadku, čoho dôsledkom nemôže byť neplatnosť napadnutého uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného. 14. Ohľadne kandidátov O.. F. W., A.. P. a U.. Z. I. na voľbu do predstavenstva a kontrolnej komisie žalovaného, ku ktorým žalobcovia namietali, že menovaní boli neoprávnene navrhnutí za kandidátov na voľby do orgánov žalovaného schôdzou vlastníkov bytov namiesto členskej schôdze samosprávy, resp. boli neoprávnene akceptované návrhy výborov samospráv, súd konštatoval, že nie je oprávnený posudzovať rozhodnutia schôdze členskej samosprávy družstva a ani rozhodnutia výboru samosprávy ako výkonného orgánu, keďže kompetencia zasahovať do vnútorných pomerov družstva súdom sa obmedzuje výlučne na posudzovanie platnosti uznesenia zhromaždenia delegátov. Vo vzťahu k návrhu kandidáta U.. Z. I. súd z bodu 7. zápisnice z konania členskej samosprávy domu M. XX konanej dňa 27.09.2010 zistil, že za kandidáta do predstavenstva žalovaného bol schválený jednomyseľne na schôdzi členskej samosprávy. Vo vzťahu k návrhu kandidáta O.. F. W. súd z bodu 7 zápisnice z konania členskej schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu U. X konanej dňa 13.09.2010 zistil, že za kandidáta do kontrolnej komisie žalovaného bola 25 hlasmi (48 členov samosprávy) schválená O.. F. W.Á., kedy podľa programu schôdze ako aj obsahu rokovania išlo o členskú schôdzu samosprávy. Zo zápisnice z konania členskej samosprávy garážnikov J. X-X dňa 21.09.2010 súd zistil, že na členskej schôdzi samosprávy bol za kandidáta do predstavenstva žalovaného zvolený U.. Z. I. a za kandidáta do kontrolnej komisie O.. W., obaja jednomyseľne. Vo vzťahu k namietanému návrhu kandidátky A.. P. do kontrolnej komisie súd zo zápisnice z členskej schôdze výboru samosprávy na E.. W.. M.. P.. S. XX, konanej dňa 28.09.2010, zistil, že išlo o členskú schôdzu samosprávy, na ktorej sa podľa prezenčnej listiny zúčastnilo sedem členov samosprávy a v rámci schôdze bol za kandidáta do predstavenstva navrhnutý U.. I.Š. a do kontrolnej komisie žalovaného A.. O. P.. K namietanej nominácii U.. P. ako kandidáta na voľbu do orgánov žalovaného, ktorá nominácia sa mala uskutočniť výborom samosprávy namiesto členskej schôdze samosprávy súd uviedol, že U.. P. nebol volebnou komisiou zaradený na kandidátnu listinu ani na voľbu člena kontrolnej komisie, ani na voľbu člena predstavenstva, preto je bez významu vo vzťahu k posúdeniu platnosti uznesenia zhromaždenia delegátov zo dňa 09.12.2010, ktorým sa rozhodlo o voľbe členov uvedených orgánov družstva, tá skutočnosť, ktorý orgán družstva uskutočnil nomináciu U.. P. ako kandidáta. Pokiaľ ide o namietané výsledky hlasovania delegátov na zhromaždení delegátov žalovaného dňa 09.12.2010 vo vzťahu k hlasovaniu U.. I. dvoma hlasmi, súd konštatoval, že žalobcami tvrdené skutočnosti zo zápisnice zo zasadnutia zhromaždenia delegátov z 09.12.2010 nevyplývajú, žalobcovia v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno. 15. Posledná námietka žalobcov sa týkala skutočnosti, že volebná komisia predložila listinu s označením ako „kandidátna listina“ a nie s označením „návrh kandidátnej listiny“. Podľa súdu nešlo o nedostatok v postupe volebnej komisie, pretože žiadne zákonné ustanovenie, ani ustanovenie stanov alebo volebného poriadku žalovaného neurčuje povinnosť konkrétneho označenia listiny, na ktorej volebná komisia menovite uvádza navrhovaných kandidátov na voľby do orgánov družstva. Naviac, ani ak by bola listina s menovitým zoznamom navrhovaných kandidátov do predstavenstva alebo kontrolnej komisie formálne označená nesprávne, nemohlo to mať podľa súdu za dôsledok neplatnosť napadnutého uznesenia zhromaždenia delegátov. Dodal, že zo žiadneho tvrdenia žalobcov nevyplýva, že by formálne označenie menovitého zoznamu volebnou komisiou navrhovaných kandidátov za členov predstavenstva alebo kontrolnej komisie ako kandidátnej listiny a nie ako návrhu kandidátnej listiny, spôsobilo omyl delegáta volebného zhromaždenia alebo jeho nesprávny výklad, prípadne iný relevantný následok, ktorý by mohol mať vplyv na priebeh a výsledok volieb, a teda aj na platnosť napadnutého uznesenia zhromaždenia delegátov. 16. Súd dokazovanie výsluchom svedka U.. S. a U.. A. nevykonal, pretože svedok U.. A. zomrel a vo vzťahu k výsluchu navrhovaného svedka U.. S. žalobcovia neposkytli súdu žiadne skutkové tvrdenia, neoznačili žiadne konkrétne sporné skutočnosti, ktoré by mali byť dokazované výsluchom svedka, pričom výsluchom svedka súd nemôže zisťovať skutkové tvrdenia, ktoré mali súdu poskytnúť žalobcovia a nahradzovať tak v konaní ich aktivitu. Návrh na vykonanie dokazovania prehratím zvukového záznamu zo zasadnutia zhromaždenia delegátov, ktorého uznesenie sa napáda, súd nevykonal, pretože žalobcovia namietali neplatnosť uznesenia zhromaždenia delegátov výlučne v súvislosti s postupom volebnej komisie a naviac zo strany žalobcov absentovali konkrétne tvrdenia o tom, čo by malo byť vykonaním navrhovaného dokazovania preukázané. 17. Dospel k záveru, že žalobcovia neuviedli také dôvody neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného konaného dňa 09.12.2010, ktoré by spôsobili jeho neplatnosť. Súd teda posúdil žalobcami uplatnený nárok na určenie neplatnosti napadnutého uznesenia ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol, pričom v spore úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške proti žalobcom. 18. Prevod magnetofónového pásu a uloženie záznamov na CD zrealizovala spoločnosť WebLab s.r.o., ktorá si cenu tejto služby vyúčtovala faktúrou č. XXXXXXX splatnou dňa 02.04.2014, súd prvej inštancie preto priznal spoločnosti WebLab s.r.o. nárok voči v spore neúspešných žalobcom na náhradu jej trov vo výške 26,80 eur. 19. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v 1. a v 2. rade. Svoje podanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalobcovia namietali nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu k ich námietke ohľadne výsledkov hlasovania delegátov zhromaždenia dňa 09.12.2010 z dôvodu, že U.. I. preukázateľne vedome hlasoval dvoma hlasmi, čo je v rozpore s právnymi predpismi, stanovami družstva aj jeho vnútornými predpismi. Poukázali na to, že podaním zo dňa 19.07.2017, resp. zo dňa 10.04.2018 predložili súdu rekapituláciu všetkých dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, pričom dôkazy pod č. 9-17 boli venované priamo hlasovaniu U.. I. dvoma hlasmi. Zdôraznili, že viacerí z delegátov si už v minulosti všimli, že U.. I. pravidelne hlasuje s dvoma hlasmi a počas volieb do orgánov družstva dňa 09.12.2010 na to upozornil jeden z delegátov, ktorý si všimol, že U.. I. sediac za predsedníckym stolom neoprávnene hlasoval dvoma hlasmi - delegačnými lístkami, na čo zareagoval právnik žalovaného O.. Z., ktorý vyhlásil že „má dva hlasy“, čím de facto potvrdil, že U.. I. hlasoval neoprávnene dvoma hlasmi. Uvedené skutočnosti podľa nich preukazuje zvukový záznam zo zasadnutia zhromaždenia delegátov (v čase od 15:25), ktorý však súd nepochopiteľne nevykonal. Mali za to, že U.. I. tak konal v rozpore s § 240 ods. 1 OBZ, stanovami žalovaného v čl. 42 bod 3, čl. 53 bod 6, čl. 43 bod 3, čl. 70 bod 2, s rokovacím poriadkom žalovaného v čl. 14 bod 2. Skutočnosť, že zápisnica zo zhromaždenia delegátov zo dňa 09.12.2010 neobsahuje zmienku o hlasovaní U.. I. dvoma hlasmi považovali za irelevantnú, pričom to len potvrdzuje protiprávnosť konania U.. I. a jemu podriadených osôb. V nadväznosti na uvedené namietali, že súd prvej inštancie odmietol vykonať dôkaz prehratím zvukového záznamu zo zhromaždenia delegátov zo dňa 09.12.2010. Ďalej namietali nesprávne a nedostatočné odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k žalobcami namietanej neoprávnenej kandidatúre U.. D.. Zdôraznili, že vzhľadom na nespornú skutočnosť, že živnosť - kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi a iným prevádzkovateľom živností (veľkoobchod) zanikla U.. D. až dňa 29.10.2010, v čase uzávierky kandidátnej listiny dňa 09.10.2010 U.. D. nespĺňal podmienky (zákaz konkurencie) pre vznik práva člena družstva byť volený do orgánov žalovaného. K tvrdeniu súdu, že všeobecné právne predpisy žiadnym spôsobom neupravujú spôsob a postup voľby do orgánov družstva, a teda ani zostavovanie kandidátnych listín, ktoré je upravené vo volebnom poriadku žalovaného, poukázali na § 242 OBZ a čl. 57 ods. 2 stanov žalovaného. Uviedli, že postup volebnej komisie, ktorá v rozpore so stanovami a volebným poriadkom žalovaného zaradila U.. D. na kandidátnu listinu, zakladá zákonný dôvod na zrušenie uznesenia zhromaždenia delegátov zo dňa 09.12.2010 a skutočnosť, že neskôr u U.. D. odpadol zákaz konkurencie, nie je podľa názoru žalobcov relevantná. Uviedli, že delegáti na túto skutočnosť upozornili na zhromaždení dňa 09.12.2010, čo vyplýva aj zo zvukového záznamu z tohto zhromaždenia, ktorý dôkaz súd odmietol vykonať. Vyjadrili názor, že s ohľadom na to, že U.. D. nesplnil k 09.10.2010 podmienky na zápis do kandidátnej listiny, na túto nikdy nemal byť zaradený, a skutočnosť, že nebol z kandidátnej listiny delegátmi vylúčený je nepodstatná, nakoľko platí rímskoprávna zásada „z nepráva nemôže vzniknúť právo“. Žalobcovia ďalej trvali na tom, že U.. I., O.. W. a A.. P. neboli zvolení členskými schôdzami samospráv, ale schôdzami vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na ktorých sa zúčastnili a zároveň aj hlasovali aj tí vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí nie sú členmi družstva, teda namietané nominácie sú v rozpore so stanovami žalovaného. Názor súdu, že nie je oprávnený posudzovať rozhodnutia členskej samosprávy družstva a ani rozhodnutia výboru samosprávy považovali za nesprávny, nakoľko pokiaľ boli kandidáti navrhnutí schôdzou, ktorá na to nemala mandát, takáto voľba je neplatná, čo má za následok rozpor uznesenia zhromaždenia delegátov zo dňa 09.12.2010 so stanovami žalovaného. Žalobcovia nesúhlasili s odôvodnením súdu prvej inštancie ohľadne nevykonania dôkazu výsluchom svedka U.. S., keď mali za to, že v žalobe aj nasledujúcich podaniach preukázali okrem iného viacero porušení stanov a volebného poriadku žalovaného, o ktorých U.. S. vedel, a na ktorých sa priamo podieľal. Dali do pozornosti, že Ing. Smieško na zhromaždení delegátov dňa 09.12.2010 potvrdil, že až dňa 30.10.2010 boli uzavreté kandidatúry do orgánov žalovaného t.j. tým, že nepripustil kandidatúru U.. A. za samosprávu S. X zo dňa 01.10.2010, ako neskoro podanú, porušil predpisy. Mali za to, že jedine U.. S. ako predseda volebnej komisie sa mohol osobne vyjadriť k týmto skutočnostiam, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili priebeh zhromaždenia a volieb do orgánov žalovaného a zároveň sa mohol vyjadriť aj k neoprávnenému zaradeniu U.. D. na kandidátnu listinu. Zároveň poukázali na to, že v zmysle volebného poriadku čl. 2 bod 6 je lehota na podanie návrhov kandidátov jednotlivých samospráv do orgánov žalovaného najneskôr 2 mesiace pred konaním zhromaždenia t.j. najneskôr dňa 09.10.2010 (a nie 30.09.2010 ako svojvoľne určila volebná komisia), a teda svojvoľné a ničím neodôvodnené nepripustenie kandidatúry U.. A. za samosprávu S. X je ďalším porušením predpisov, ktoré má za následok neregulárnosť volieb do orgánov žalovaného na zhromaždení delegátov a schválenie uznesenia o voľbách dňa 09.12.2010. Žalobcovia odvolaním napadli aj III. výrok rozsudku. Uviedli, že trovy spoločnosti WebLab, s.r.o. vznikli v súvislosti s konverziou zvukového záznamu zo zhromaždenia delegátov dňa 09.12.2010 na CD, pričom žalobcovia boli uznesením zo dňa 04.03.2014 vyzvaní súdom na úhradu preddavku na vykonanie uvedenej konverzie v sume 300 eur, ktorú obratom uhradili, t.j. im v tejto súvislosti vznikol preplatok nespotrebovaného preddavku na vykonanie dôkazu vo výške 273,20 eur. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 20. K odvolaniu žalobcu v 1. a v 2. rade sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 04.09.2018. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôkazy predkladané žalobcami, i keď sa nimi nemal zaoberať, keďže boli predkladané až po uplynutí prepadnej lehoty. Žalobcami uvádzané odvolacie dôvody nepovažoval za také dôvody, ktoré by mali za následok neplatnosť volieb do orgánov družstva. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 21. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v 1. a v 2. rade podaním doručeným súdu dňa 02.11.2018. Nesúhlasili s tvrdeniami žalovaného v jeho vyjadrení a v plnom rozsahu sa pridržali obsahu odvolania. 22. K vyjadreniu žalobcu v 1. a v 2. rade sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 28.01.2019. Uviedol, že lehota na podanie námietok ako aj žaloby v sporoch o neplatnosť uznesenia zhromaždenia delegátov je lehotou prekluzívnou a neustále nanášania nových pripomienok a dôkazov žalobcami by súd nemal brať do úvahy. 23. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 35Cb/18/2011-617 zo dňa 4. júna 2018 je potrebné v časti I. a II. výroku potvrdiť ako vecne správny a v časti III. výroku zmeniť. 24. Podľa § 242 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), na návrh člena vysloví súd neplatnosť uznesenia členskej schôdze, pokiaľ uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami družstva. Návrh súdu môže člen podať, ak požiadal o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala, alebo ak námietku oznámil predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze. Návrh možno na súd podať len do jedného mesiaca odo dňa, keď člen požiadal o zaprotokolovanie námietky, alebo od oznámenia námietky predstavenstvu. 25. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 26. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 27. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 28. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 29. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 30. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/18/2011-617 zo dňa 4. júna 2018 v časti I. a II. výroku, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca v 1. a v 2. rade neargumentujú žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 31. Predmetom konania bol po pripustení zmeny žaloby uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 04.06.2018 návrh žalobcu na určenie neplatnosti uznesenia volebného zhromaždenia delegátov žalovaného zo dňa 09.12.2010, ktoré rozhodlo o zvolení členov predstavenstva a kontrolnej komisie družstva, uvedené v zápisnici z toho istého dňa. Súd prvej inštancie posúdil žalobcami uplatnený nárok ako nedôvodný, preto I. výrokom rozsudku žalobu zamietol a II. výrokom rozsudku žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade po tom, čo dospel k záveru, že žalobcovia neuviedli také dôvody neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného konaného dňa 09.12.2010, ktoré by spôsobili jeho neplatnosť. Žalobcovia v odvolaní proti tomuto rozsudku namietali nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, konkrétne zvukového záznamu zo zasadnutia zhromaždenia delegátov a výsluchu svedka Ing. Smieška. Okrem toho namietali nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. 32. Žalobcovia v 1. a 2. rade v úvode podaného odvolania namietali skutočnosť, že U.. I., predseda predstavenstva žalovaného a zároveň predseda žalovaného, hlasoval na zasadnutí zhromaždenia delegátov dňa 09.12.2010 dvoma hlasmi, čo je v rozpore s právnymi predpismi, stanovami družstva a jeho vnútornými predpismi. V tomto smere poukázali na dôkazy č. 9 až 17 v podaní zo dňa 19.07.2017, resp. zo dňa 10.04.2018 a zvukový záznam zo zasadnutia zhromaždenia delegátov konaného dňa 09.12.2010, ktorý mal uvedenú skutočnosť podľa žalobcov preukazovať, ale súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti skutočnosť, ktorú súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí niekoľkokrát akcentoval, a síce, že v zmysle ustanovenia § 242 Obchodného zákonníka, ako aj konštantnej judikatúry súdov, je súd oprávnený preskúmavať platnosť uznesenia členskej schôdze, resp. v tomto prípade uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného, len v rozsahu žalobcami vznesenej námietky a prípadných nadväzujúcich tvrdení žalovaného. Rovnako návrh na vyslovenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov musí byť podaný v rozsahu vznesenej námietky, t.j. žalobou sa môže člen družstva dovolávať len dôvodu neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov uvedeného v námietke. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné žalobu žalobcov posudzovať len v rozsahu námietky vznesenej žalobcami v súlade s § 242 OBZ a tých dôvodov neplatnosti uznesenia prijatého volebným zhromaždením delegátov družstva, ktoré boli uvedené v žalobe doručenej súdu dňa 07.02.2011, pričom na neskôr uvádzané, resp. rozširované dôvody neplatnosti napadnutého uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného nemal konajúci súd prihliadať, pretože tieto neboli obsahom včas podanej námietky, ani obsahom včas podanej žaloby. Z hľadiska námietok, ktoré žalobcovia vzniesli nad rozsah námietok oznámených žalovanému v zákonnej lehote, nemohla byť súdom posudzovaná platnosť napadnutého uznesenia, teda neboli predmetom tohto konania a konajúci súd ich pri posúdení platnosti/neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov nemal zohľadniť. Zo žaloby doručenej súdu dňa 07.12.2011, ako aj z priloženého listinného dôkazu - Námietka proti neregulárnym voľbám do orgánov Stavebného bytového družstva Bratislava I., ktoré sa konali dňa 09.12.2010 (č.l. 9 súdneho spisu) - mal odvolací súd preukázané, že obsahom týchto podaní nebolo tvrdenie žalobcov o tom, že by U.. I. hlasoval na zhromaždení delegátov dňa 09.12.2010 dvoma hlasmi. Túto skutočnosť žalobcovia začali tvrdiť až neskôr v priebehu súdneho konania. Nakoľko takýto dôvod neplatnosti dotknutého uznesenia zhromaždenia delegátov konaného dňa 09.12.2010 nebol zo strany žalobcov tvrdený vo včas podanej námietke datovanej 06.01.2011, doručenej Stavebnému družstvu Bratislava I. dňa 07.01.2011, a nebol ani obsahom včasnej žaloby doručenej súdu dňa 07.02.2011, súd prvej inštancie nemal na túto dodatočnú argumentáciu žalobcov prihliadať a uvedeným dôvodom neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov konaného dňa 09.12.2010 sa nemal zaoberať, pretože ide o neprípustné dopĺňanie dôvodov neplatnosti dotknutého uznesenia zhromaždenia delegátov. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nebol povinný vykonať dokazovanie prehratím zvukového záznamu zo zasadnutia zhromaždenia delegátov zo dňa 09.12.2010, ktorý mal údajne preukazovať uvedené tvrdenia žalobcov o tom, že U.. I. hlasoval na zasadnutí zhromaždenia delegátov dňa 09.12.2010 dvoma hlasmi. Záver súdu prvej inštancie vyslovený v bode 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že žalobcovia vo vzťahu k nimi tvrdenej skutočnosti o neoprávnenom hlasovaní U.. I. dvoma hlasmi, dôkazné bremeno v tomto konaní neuniesli, je podľa názoru odvolacieho súdu nadbytočný, nad rámec toho, čo bol súd v konaní povinný skúmať. Odvolací súd však pre úplnosť dodáva, že zo žiadneho z dôkazov predložených žalobcami v konaní nevyplýva, že by U.. I. na dotknutom zhromaždení hlasoval dvoma hlasmi, naopak, zo Zápisnice z výročného valného zhromaždenia delegátov Stavebného bytového družstva Bratislava I., ktoré sa konalo dňa 09.12.2010 o 16:30 hod. (č.l. 27 súdneho spisu) je zrejmé, že počet delegátov zapísaných do zoznamu bol 61, hlasovacích lístkov bolo vydaných 60, odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 60 a 1 hlasovací lístok bol neplatný. Z uvedeného potom vyplýva, že U.. I. mohol v tajných voľbách disponovať len jedným hlasovacím lístkom. 33. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že vo vzťahu k návrhu na vykonanie dokazovania prehratím zvukového záznamu zo zhromaždenia delegátov dňa 09.12.2010 zo strany žalobcov absentovali konkrétne tvrdenia o tom, čo by malo byť vykonaním navrhovaného dokazovania preukázané (okrem tvrdenia, že U.. I. hlasoval na zasadnutí zhromaždenia delegátov dňa 09.12.2010 dvoma hlasmi, čo však bolo s poukazom na vyššie uvedené irelevantné). Všeobecné tvrdenia žalobcov o tom, že majú preukazovať neregulárnosť volieb, ich manipuláciu a ich postupné a dodatočné úpravy, sú v tomto smere vágne a nepostačujúce. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia má za následok, že skutočnosť, ktorú strana netvrdila, nebude predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. 34. Žalobcovia v odvolaní ďalej namietali, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom svedka U.. S.. Mali za to, že vo svojich podaniach zo dňa 19.07.2017 a zo dňa 10.04.2018 uviedli, čo konkrétne má výsluch U.. S. preukázať, avšak súd nepochopiteľne odmietol vykonať jeho výsluch, a to aj napriek tomu, že sama sudkyňa na pojednávaní dňa 16.04.2018 pripúšťala výsluch U.. S.. Odvolací súd túto námietku považuje za nedôvodnú a stotožňuje sa s právnym názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v bode 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý uviedol, že navrhovaného svedka U.. S. nevyslúchol z dôvodu, že žalobcovia navrhovali jeho výsluch na zistenie skutkových tvrdení o manipulácii výberu kandidátov volenou komisiou, výsluchom svedka však súd nemôže zisťovať skutkové tvrdenia, ktoré mali súdu poskytnúť žalobcovia a nahradzovať tak v konaní ich aktivitu. Odvolací súd existenciu takýchto skutkových tvrdení nezistil ani z podania žalobcov zo 19.07.2017 a zo dňa 10.04.2018, na ktoré sa odvolávali. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že konajúci súd musí mať vždy vyriešenú otázku, na preukázanie ktorej skutočnosti vykonáva ten-ktorý dôkaz a ak žalobcovia takýto podklad v konaní neposkytli, súd prvej inštancie postupoval správne, keď výsluch uvedeného svedka nevykonal. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že počas konania pred súdom prvej inštancie na základe Dodatku č. 9 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2017 došlo k zmene zákonného sudcu, pričom pojednávanie dňa 13.11.2017, na ktorom bola konštatovaná potreba svedeckej výpovede U.. S., bolo uskutočnené ešte pod vedením pôvodného sudcu. Následne po zmene zákonného sudcu, sudkyňa, ktorá prevzala prejednávaný prípad, nepovažovala výsluch svedka U.. S. za potrebný pre rozhodnutie vo veci. Takýto postup je plne v súlade so zákonom, nakoľko súd nemusí vykonať všetky stranami navrhnuté dôkazy, naopak, výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde. 35. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie postupoval správne, v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania podľa čl. 17 CSP, keď nevykonal vyššie uvedené dôkazy navrhnuté v konaní žalobcami. Odvolací súd zastáva názor, že i bez vykonania takto navrhnutých dôkazov mal súd prvej inštancie dostatočne zistený skutkový stav na to, aby mohol vo veci spravodlivo rozhodnúť. Odvolací súd ďalej pripomína, že v zmysle § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, pričom súd prvej inštancie zároveň v bode 36. a 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP jasne a výstižne vysvetlil, z akých dôvodov nevykonal ďalšie žalobcami navrhnuté dôkazy. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval tieto námietky žalobcov za nedôvodné. 36. Žalobcovia v odvolaní ďalej namietali nesprávne a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku ohľadne žalobcami namietanej kandidatúry U.. D., ktorý podľa nich nemal byť zaradený na kandidátnu listinu, pretože nespĺňal podmienky pre vznik člena družstva byť volený do orgánov žalovaného, čo zakladá zákonný dôvod na zrušenie uznesenia zhromaždenia delegátov zo dňa 09.12.2010. Okrem toho žalobcovia trvali na tom, že U.. I., O.. W. a A.. P. neboli do predstavenstva a kontrolnej komisie žalovaného zvolení členskými schôdzami samospráv, ale schôdzami vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na ktorých sa zúčastnili a hlasovali aj tí vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli členmi družstva. Odvolací súd poukazuje na to, že s uvedenou argumentáciou žalobcov sa súd prvej inštancie v konaní zaoberal a v napadnutom rozsudku sa s ňou náležite vysporiadal, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vysvetlil svoje právne závery, i to ako k nim dospel, pričom bral do úvahy všetky podstatné okolnosti prejednávanej veci. Odvolací súd sa s takýmto odôvodnením napadnutého rozsudku plne stotožňuje, nakoľko je presvedčivé a vecne správne. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcov odvolací súd zároveň pripomína, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 97/97). 37. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že námietky žalobcov v súvislosti so zaradením kandidáta U.. D. volebnou komisiou žalovaného na kandidátnu listinu v rozpore s právnymi predpismi a volebným poriadkom, sú nedôvodné. V konaní pred súdom prvej inštancie totiž nebolo preukázané žalobcami tvrdené porušovanie zákazu konkurencie uvedenými kandidátom, pričom legitímnosť postupu volebnej komisie pri zaradení U.. D. na kandidátnu listinu preukazuje aj skutočnosť, že zhromaždenie delegátov rozhodlo o nevylúčení tohto kandidáta z kandidátnej listiny. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, ktorý správne uviedol, že „na zasadnutí zhromaždenia delegátov konanom dňa 09.12.2010 rozhodovali delegáti zhromaždenia v súlade s článkom 6 ods. 6, druhá veta volebného poriadku o prípadnom vylúčení kandidáta U.. D. z kandidátnej listiny s tým, že za vylúčenie hlasovalo 22 delegátov, proti hlasovalo 13 delegátov a hlasovania sa zdržalo 19 delegátov. Podľa obsahu zápisnice zo zasadnutia zhromaždenia delegátov konaného dňa 09.12.2010 sa uvedeného hlasovania zúčastnilo 54 delegátov z celkového počtu 61 prítomných delegátov, teda hlasovanie bolo platné, ale za vylúčenie kandidáta U.. D. hlasovalo menej ako nadpolovičná väčšina prítomných a hlasujúcich delegátov, preto nebol tento kandidát vylúčený z kandidátnej listiny. Toto uznesenie zhromaždenia delegátov nebolo žalobcami namietané (námietka žalobcov nebola zaprotokolovaná a ani dodatočne v mesačnej lehote doručená žalovanému) a ani nebola žalobou žalobcami napadnutá platnosť predmetného uznesenia. Preto voči tomuto rozhodnutiu zhromaždenia delegátov už nie je možné úspešne namietať a žiadať o určenie jeho neplatnosti.“ Odvolací súd touto cestou zároveň odkazuje na bod 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie uvedeným bližšie zaoberal. 38. Súd prvej inštancie v bode 25. až 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku zároveň vysvetlil, z akých dôvodov považoval za nedôvodnú námietku žalobcov vo vzťahu k údajne neoprávnenému navrhnutiu kandidátov U.. I., O.. W. a A.. P. na voľbu predstavenstva a kontrolnej komisie žalovaného. Odvolací súd sa s takýmto odôvodnením plne stotožňuje a v tomto smere odkazuje na dotknuté body odôvodnenia napadnutého rozsudku, z ktorých vyplýva, že uvedené osoby boli za kandidátov do orgánov žalovaného schválené na členskej schôdzi samosprávy. Odlišnú argumentáciu žalobcov odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 39. Vo vzťahu k III. výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie priznal spoločnosti WebLab, s.r.o. nárok voči žalobcovi v 1. a 2. rade na náhradu trov, ktorý je žalobca v 1. rade a v 2. rade povinný zaplatiť spoločnosti WebLab, s.r.o. vo výške 26,80 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, odvolací súd uvádza nasledovné. 40. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 41. Podľa § 253 ods. 1 CSP, ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok. 42. Podľa § 258 ods. 1 CSP, svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom. 43. Podľa § 258 ods. 2 CSP, náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý podľa § 208 ods. 3. 44. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. 45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 46. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 47. V priebehu konania navrhli žalobcovia vykonať dôkaz obsahom zvukového záznamu zo zasadnutia zhromaždenia delegátov konaného dňa 09.12.2010. V súvislosti s tým, že priebeh zasadnutia zhromaždenia delegátov bol zvukovo zaznamenaný na médiu (magnetofónom páse), ku ktorému už neexistujú technické prostriedky na jeho prehratie, bolo potrebné konvertovať zvukový záznam na inú druh média, a to na CD. Prevod magnetofónového pásu a uloženie záznamov na CD zrealizovala spoločnosť WebLab s.r.o., ktorá si cenu tejto služby vyúčtovala faktúrou č. XXXXXXX splatnou 02.04.2014. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 35Cb/18/2011-233 zo dňa 04.03.2014 v spojení s opravným uznesením č.k. 35Cb/18/2011-315 zo dňa 08.04.2014 uložil žalobcovi v 1. rade a 2. rade povinnosť, aby do 15 dní od doručenia uznesenia zložili spoločne a nerozdielne preddavok na trovy dôkazu vo výške 300 eur. Odvolací súd na základe dopytu Okresného súdu Bratislava I zistil, že žalobcovia tento preddavok na trovy dôkazu zaplatili, keď B. I. dňa 02.04.2014 zložil na účet Štátnej pokladnice platbu vo výške 150 eur a X. A. dňa 03.04.2014 zložil na účet Štátnej pokladnice platbu vo výške 150 eur. 48. Preddavok na trovy dôkazu predstavuje peňažnú sumu, ktorá zodpovedá predpokladaným nákladom spojeným s obstaraním dôkazného prostriedku a s vykonaním dôkazu. Pokiaľ nedošlo k vysporiadaniu preddavku pred rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, musí byť oprávnenej osobe riadne priznaný nárok na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP proti konkrétnej sporovej strane. V zásade platí, že trovy dokazovania je povinná nahradiť strana, ktorú zaväzuje povinnosť nahradiť trovy konania ako celku v nadväznosti na procesný neúspech alebo zavinenie zastavenia konania. O výške náhrady trov a o jej prípadnom vysporiadaní z preddavku rozhodne následne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Prechádzajúce rozhodnutie o nároku na náhradu trov dôkazu ako súčasť rozsudku alebo iného konečného rozhodnutia má z procesného hľadiska iba predbežný charakter, pričom osobe oprávnenej na náhradu trov dôkazu je tento nárok priznaný vždy a v plnej výške, pokiaľ bol uplatnený riadne a včas. Ak nedôjde k spotrebovaniu celej sumy zloženého preddavku, rozhodne súd v uznesení o výške náhrady trov dôkazu osobitným výrokom aj o vrátení nespotrebovanej časti preddavku jeho zložiteľovi. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s.) 49. S poukazom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že nakoľko k vysporiadaniu žalobcami zloženého preddavku na trovy dôkazu pred rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci samej nedošlo, mal byť napadnutým rozsudkom spoločnosti WebLab, s.r.o. priznaný len nárok na náhradu trov podľa § 262 ods. 1 CSP, a to voči žalobcovi v 1. a 2. rade, ktorí boli v konaní neúspešní. Z tohto dôvodu odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v časti III. výroku tak, že spoločnosti WebLab, s.r.o. priznal nárok na náhradu trov proti žalobcovi v 1. a 2. rade v plnom rozsahu. O výške náhrady trov a o jej vysporiadaní z preddavku rozhodne následne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 50. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 51. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/18/2011-617 zo dňa 4. júna 2018 v časti I. a II. výroku v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správny a v časti III. výroku v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že spoločnosť WebLab, s.r.o. Priehradka 8703/54, Ružomberok 034 06, IČO: 45 436 479 má proti žalobcovi v 1. rade a v 2. rade právo na náhradu trov v plnom rozsahu. 52. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má voči žalobcovi v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 53. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).