Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/220/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112229143 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1112229143.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: AUTOCENTRUM NITRA, spol. s r.o., Chrenovská 22/1659, 949 01 Nitra, IČO: 31 440 690, zast. BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36 833 533 proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700 o zaplatenie sumy 904,64 eur s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 26Cb/240/2012-152 zo dňa 16.4.2018 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 26Cb/240/2012-152 zo dňa 16.4.2018 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Súčasne priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.9.2012 domáhal zaplatenia sumy 904,64 eur s príslušenstvom z titulu zmluvy o spolupráci v oblasti opráv motorových a prípojných vozidiel so servisom uzavretej dňa 18.6.2010. 3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku poukázal na čl. IV bod 7 a 8 zmluvy o spolupráci v oblasti opráv motorových a prípojných vozidiel so servisom uzavretej dňa 18.6.2010 a konštatoval, že medzi sporovými stranami nebolo sporné, že potvrdenie podľa čl. IV bod 7 žalovaným vydané nebolo. Na základe uvedeného dospel konajúci súd k záveru, že žalovaný nebol povinný poistné plnenie poukázať žalobcovi. Taktiež poukázal na nespornú skutočnosť, a to, že žalovaný poistné plnenie poukázal priamo poistenému a držiteľovi motorového vozidla. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku najmä z dôvodu, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa výkladu článku IV ods. 7 zmluvy, aplikácie § 36 Občianskeho zákonníka, ako aj s argumentáciou ohľadom pasívnej legitimácie žalovaného. Žalobca zastáva pritom názor, že tieto otázky sú pre vec rozhodujúce. Žalobca vytýkal prvoinštančnému súdu, že v rámci rešpektovania práva na spravodlivý proces mal tieto otázky nielen uviesť, ale dať na ne aj špecifické odpovede. Ďalej namietal, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia úplne absentuje opis toho, ako konajúci súd vec právne posúdil. 5. Žalobca ďalej vyjadril nesúhlas s argumentáciou žalovaného, v zmysle ktorej nárok na vyplatenie poistného plnenia vzniká až potvrdením o jeho vzniku zo strany žalovaného. Žalobca mal predovšetkým zato, že z citovaného článku uzavretej zmluvy vyplýva, že žalovaný sa zaväzuje potvrdiť vznik nároku na poistné plnenie, teda nezostáva na jeho ľubovôli, či tak urobí alebo nie, ale v zmysle zmluvy je to jeho povinnosťou. Z uvedeného vyplýva, že potvrdenie vzniku na poistné plnenie zo strany žalovaného je potrebné považovať iba za formálne potvrdenie, ktoré tento nárok nekonštituuje, ale iba deklaruje jeho existenciu, pričom samotný nárok vzniká po ukončení šetrenia škodovej udalosti. Ak by sa súd s touto argumentáciou nestotožnil, žalobca prezentoval názor, že toto potvrdenie žalovaného je možné považovať za odkladaciu podmienku podľa § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V takom prípade žalovaný splnenie tejto podmienky nevydaním potvrdenia zámerne zmaril, v dôsledku čoho sa na základe § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka vznik nároku na poistné plnenie stal nepodmieneným. 6. V súvislosti s pasívnou legitimáciou žalobca zopakoval, že leasingová spoločnosť nie je zmluvnou stranou dotknutej zmluvy o spolupráci, a nie je preto hmotnoprávny základ na to, aby žalobca vymáhala zaplatenie poistného plnenia od tejto spoločnosti. 7. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. 8. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril. 9. Odvolací súd nariadil na prejednanie odvolania pojednávanie na deň 16.7.2020, vec podľa § 379 - 380 CSP prejednal a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Predmetom konania je zaplatenie žalovanej sumy z titulu uzavretia zmluvy o spolupráci v oblasti opráv motorových a prípojných vozidiel so servisom zo dňa 18.6.2010. Dňa 11.11.2010 došlo k vzniku poistnej udalosti klienta žalovaného. Klient žalovaného odovzdal vozidlo žalobcovi za účelom opravy dňa 15.11.2010. Žalobca oznámil žalovanému vznik poistnej udalosti, vykonal obhliadku vozidla a v zmysle čl. III ods. 3 zmluvy zaslal žalovanému kalkuláciu nákladov na opravu, s ktorou žalovaný vyjadril súhlas. Následne žalobca vystavil faktúru č. 2100827 na sumu 1.070,61 eur na meno odberateľa - I. L., R.. Z tejto faktúry uhradil p. L. žalobcovi sumu 165,97 eur zodpovedajúcu jeho spoluúčasti. Zvyšná suma (904,64 eur) nebola uhradená. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany uviedol, že v spore nie je pasívne legitimovaný, nakoľko v danom prípade nebolo z jeho strany vystavené potvrdenie o vzniku nároku na poistné plnenie v zmysle čl. IV bod 7 uzavretej zmluvy. Žalovaný uplatnenú sumu neuhradil z dôvodu, že v posudzovanom prípade bolo dotknuté motorové vozidlo vlastníctvom leasingovej spoločnosti, preto pri likvidácii poistnej udalosti bola leasingová spoločnosť vyzvaná na udelenie súhlasu s výplatou poistného plnenia inej osobe ako leasingovej spoločnosti, s čím táto nesúhlasila, a preto v tejto konkrétnej veci nebol žalovaným vydaný krycí list (potvrdenie podľa čl. IV bod 7 zmluvy). 12. Odvolací súd konštatuje, že v danej veci nie je sporná skutočnosť, že žalobca opravu motorového vozidla riadne vykonal, nie je sporná ani suma za vykonanú opravu. Spornou bola skutočnosť, či žalovanému svedčí hmotnoprávna povinnosť uhradiť žalobcovi žalovanú sumu. 13. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že „medzi sporovými stranami nie je sporné, že potvrdenie podľa čl. IV bodu 7 žalovaným vydané nebolo; z toho dôvodu žalovaný nebol povinný poistné plnenie poukázať žalobcovi; taktiež nie je sporné, že žalovaný poistné plnenie poukázal priamo poistenému a držiteľovi motorového vozidla“. 14. Odvolací súd považuje napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu vo výroku za vecne správne, keď žalobca v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by prezentovaný záver konajúceho súdu spochybnili alebo vyvrátili. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že v danom prípade vstupujú do vzájomnej korelácie dva právne vzťahy, ktoré nie je možné posudzovať izolovane, a to právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o spolupráci a právny vzťah žalobcu ako zhotoviteľa a klienta žalovaného ako objednávateľa opravy. Na základe predloženej zmluvy o spolupráci je možné konštatovať, že žalobcovi nevzniká nárok na „poistné plnenie“ vždy (automaticky) po vykonanej oprave, ale iba v prípade vystavenia potvrdenia (krycieho listu) zo strany žalovaného. V danom prípade nie je možné považovať nevystavenie krycieho listu za prejav svojvôle žalovaného, pretože žalovaný nebol oprávnený daný krycí list vystaviť z dôvodu absencie súhlasu vlastníka motorového vozidla a poisteného s výplatou poistného plnenia tretej osobe. Napokon aj faktúru za opravu vystavil žalobca na objednávateľa opravy - p. Komoru (držiteľa motorového vozidla), teda osobu, s ktorou bol v zmluvnom vzťahu titulom objednania opravy vozidla. Súčasne je potrebné poznamenať, že žalobca nepostupoval v súlade so zmluvou o spolupráci, keď napriek nevystaveniu krycieho listu zo strany žalovaného, vydal motorové vozidlo osobe, ktorá si dala predmetné vozidlo u žalobcu opraviť. 15. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp.zn. 2 Cdo 205/2009). 16. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti možno mať za to, že žalovaný v danom spore nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu, preto nie je možné v tomto konaní žalobcovi proti žalovanému uplatnenú sumu priznať. 17. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval odvolací súd, preskúmajúc ho v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní za vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 19. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).