Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/206/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112229957 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1112229957.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: Poistná udalosť s.r.o., so sídlom Sabinovská 11, 821 03 Bratislava, IČO: 45 474 231, práv. zast. Advokátska kancelária MHS Legal, s.r.o., Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, IČO: 36 866 687, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie 297,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/192/2012 - 183 zo dňa 26.4.2019 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/192/2012 - 183 zo dňa 26. 4. 2019 m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 297,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 28.10.2011 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, priznal žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi v rozsahu 100% a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 17.9.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 297,- EUR s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 28.10.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil najmä tým, že prevzal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.8.2011 pohľadávku pána Ing. Róberta Kočiša, voči žalovanému, ktorá spočíva v neuhradení náhrady škody vo výške 660,- EUR. Poškodený bol v dôsledku poistnej udalosti č. 9517863643 zo dňa 19.8.2011, ktorá mu vznikla na jeho osobnom motorovom vozidle Mercedes C180, EČV: K. XXX E., nútený účelne si požičať náhradné motorové vozidlo po nevyhnutnú dobu trvania opravy poškodeného motorového vozidla. Za 10 dní požičania mu bola následne vystavená faktúra v celkovej výške 660,- EUR. Náhradné motorové vozidlo si poškodený požičal z dôvodu nutnosti, pretože ho každý deň potreboval na prepravu do práce z Nitry do Bratislavy a späť. Žalovaný vo svojom liste zo dňa 13.10.2011 žalobcovi oznámil, že dňa 12.10.2011 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poukázal poistné plnenie vo výške 363,- EUR na účet žalobcu. Zvyšok uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 297,- EUR nebol zo strany žalovaného uznaný a vyplatený. Poškodený sa zmluvne dohodol na cene prenájmu náhradného motorového vozidla vo výške 66,- EUR za 1 deň. Žalovaný však v oznámení zo dňa 13.10.2011 pri výpočte výšky plnenia za požičanie náhradného vozidla používa cenu prenájmu motorového vozidla vo výške 36,30 EUR s DPH za 1 deň. Čo sa týka samotnej sumy 66,- EUR za jeden deň prenájmu, žalobca poukázal na to, že suma 66,- EUR nebola v čase zapožičania žiadnym spôsobom neúčelná. Ceny uvedené v cenníkoch autopožičovní je možné považovať len za veľmi orientačné, nakoľko za sumy uvedené v cenníkoch by boli vozidlá zapožičané len v prípade, že by bolo nájomné zaplatené. Poškodený svoje motorové vozidlo nemohol užívať z dôvodu, že bolo poškodené poistnou udalosťou, za ktorej vznik bol zodpovedný vodič vozidla, ktoré bolo pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistené u žalovaného. Uplatnená náhrada škody bola vo výške 660,- EUR za desať dní požičania motorového vozidla zn. KIA CEED. Žalovaný žalobcovi vyplatil poistné plnenie vo výške 363,- EUR a síce 36,30 EUR za každý deň požičania motorového vozidla. V priebehu konania doplnil svoju žalobu o Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 28.7.2014 a uviedol, že návrh uplatnený žalobou si uplatňuje na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky. Čo sa týka samotnej sumy 66,- EUR za jeden deň prenájmu náhradného motorového vozidla, táto bola v čase zapožičania náhradného vozidla podľa žalobcu obvyklá a nie priemerná, ako argumentuje žalovaný. V sume 66,- EUR je zahrnutý aj balík služieb súvisiacich s riešením prípadných záležitostí ohľadom poistnej udalosti a poistného plnenia. To, že ide o cenu obvyklú potvrdzujú aj cenové ponuky iných autopožičovní, ktoré poskytujú rovnaké služby ako žalobca. Výška náhrady škody stanovuje s ohľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Obvyklosť cien za požičanie vozidla v režime úhrady ceny nájmu po vrátení vozidla + bez zloženia depozitu nie je možné preukázať iným spôsobom ako potvrdením od relevantných autopožičovní, pretože takéto špecializované autopožičovne neumiestňujú svoje ponuky na internete či v inom reklamnom priestore takéhoto charakteru. Vo výške ceny je podľa žalobcu zohľadnená aj skutočnosť, že poškodený nebol povinný zložiť depozit a nebolo možné vopred odhadnúť počet dní, na ktoré bude vozidlo zapožičané. 3. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že nie je možné sa stotožniť s argumentáciou žalobcu, že navýšenie ceny nájomného vo výške 66 EUR je z dôvodu, že prenajímateľ na rozdiel od ostatných prenajímateľov nepožadoval od poškodenej zloženie depozitu spolu so zahrnutím balíka služieb súvisiacich s riešením poistnej udalosti. Je pritom potrebné uviesť, že zložený depozit sa v prípade beznehodového užívania prenajatého motorového vozidla nájomcovi vráti. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 415, ako aj § 417 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorých je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám, resp. k ich rozširovaniu. Žalovaný má za to, že poškodený, teda právny predchodca žalobcu sa neriadil vyššie uvedenými povinnosťami a uzavretím nájomnej zmluvy na náhradné motorové vozidlo v cene denného nájmu nad priemerné sumy nájmov v danom mieste nedôvodne navýšil rozsah škody. Žalovaný z prieskumu trhu zistil , že spoločnosť MOTOR - CAR HUMENNÉ spol. s.r.o. požičiava vozidlá KIA CEED 1,4 LX za 29,75 EUR bez DPH za deň požičania, spoločnosť ABRIX Autopožičovňa Bratislava rovnaké vozidlo požičiava za sumu max. 30,- EUR bez DPH za deň a Autopožičovňa MK Car s.r.o. požičiava vozidlo KIA CEED 1,6 CRDI za sumu max. 30,- EUR bez DPH za deň. Priemerná cena požičovného pri požičaní si vozidla za dobu 10-tich dní vychádza na 35,10 EUR s DPH. Žalovaný má za to, že uplatnená výška ceny za požičanie motorového vozidla bola neúčelná a neprimeraná. Uvedenú výšku preto žalovaný nepovažoval za skutočnú škodu, ktorá poškodenému vznikla. Žalovaný uhradil ešte v roku 2011 právnemu predchodcovi žalobcu sumu 363,- EUR za 10 dní prenájmu pri cene 36,30 EUR na deň. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na závery NS SR, ktoré Najvyšší súd použil v rozhodnutí sp. zn. 3MCdo/3/2015 zo dňa 28.6.2016. V danom prípade má poškodený nárok iba na primerané a účelné náklady spojené so škodou na majetku poškodeného. Žalovaný namietal aj samotné stanovenie momentu vzniku omeškania žalovaného. Do času, kedy dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatňovať svoj nárok na jej náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škody, nakoľko mu škoda do času úhrady predmetnej pohľadávky nevznikla (pričom ku vzniku škody dochádza až zmenšením majetku poškodeného, čo malo byť v prípade právneho predchodcu žalobcu až dňa 28.7.2014). 4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol Rozsudkom č. k. 30Cb/192/2012 - 124 zo dňa 28.9.2015, ktorým žalobu žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v Bratislave rozsudok na základe odvolania žalobcu zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd sa stotožnil s názorom odvolateľa, že objektívna premlčacia lehota v zmysle § 106 ods. 2 Obč. zák. začala plynúť odo dňa kedy došlo k nehode, teda od 19.8.2011. Trojročná objektívna premlčacia lehota uplynula potom dňa 19.8.2014, žaloba bola podaná 17.9.2012, teda z hľadiska behu objektívnej premlčacej lehoty včas. V prípade nároku na náhradu nákladov vynaložených na zapožičanie náhradného motorového vozidla vzniká škoda ako úbytok v majetkovej sfére až zaplatením ceny za zapožičanie, teda vynaložením zvýšených finančných prostriedkov. V danom prípade cena za zapožičanie bola zaplatená 28.7.2014, uplatnená na súde 11.8.2014, teda v lehote upravenej v § 106 ods. 1 ale aj v § 106 ods. 2 Obč. zák. So zreteľom na uvedené nepovažoval súd pohľadávku za premlčanú, rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na zaoberanie sa dôvodnosťou žalobcom uplatnenej výšky náhrady škody. 5. Z vykonaných dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že došlo k poistnej udalosti, ktorú likvidoval žalovaný čiastočným poskytnutím poistného plnenia, avšak sporným zostal nárok žalobcu ako nadobúdateľa pohľadávky od poškodeného ako nevyplatenej náhrady za požičanie náhradného motorového vozidla vo výške istiny s príslušenstvom Doba nájmu požičaného vozidla nebola sporná, k nájmu motorového vozidla došlo od 22.8.2011 o 10,30 hod do 31.8.2011 o 16,30 s výškou nájomného 66,- EUR denne. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 13.10.2011 mal súd za preukázané, že žalovaný sumu fakturovanú za prenájom motorového vozidla v sume 660,- EUR krátil tak, že akceptoval sumu 36,30 EUR denne, t.j. vo výške 363,- EUR. Z oznámenia žalovaného o poistnom plnení z 13.10.2011 je zrejmé, že likvidácia bola ukončená 12.10.2011 s priznaním náhrady za zapožičanie náhradného vozidla, ktorá bola krátená zo strany žalovaného. Zostatok nároku žalobcu po prijatom plnení zo strany žalovaného predstavuje žalovanú sumu 297,- EUR. 6. Súd prvej inštancie poukázal v rozhodnutí na ust. § 420 ods. 1 OZ, § 420a ods. 1 OZ,§ 4 ods. 1 ods. 2 písm. b/, § 11 ods. 7 písm. b/, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, § 422 ods. 1 OZ, § 427 ods. 1 OZ, § 524 OZ, § 525 ods. 1 OZ, § 663 OZ, § 671 OZ, § 788 ods. 1 OZ. 7. V odôvodnení rozhodnutia poukázal súd prvej inštancie na rozhodnutie NS SR 3MCdo3/2015 podľa ktorého pokiaľ ide o výšku náhrady škody, otázka skutočnej škody bola riešená už v rozhodnutí R 7/1992, v zmysle ktorého skutočnou škodou spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie či prenájom vozidla, prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť iba v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie - nájom náhradného vozidla, ktoré zodpovedá vozidlu zadržiavanému. Avšak aj u porovnateľného motorového vozidla platí, že rozsah náhrady, ku ktorej je škodca povinný, je obmedzený hľadiskom účelnosti. So zreteľom na uvedené bolo potrebné výšku náhrady škody, za ktorú zodpovedá žalovaná, stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Skutočnou škodou, spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu. Konajúci súd skúmal, či v danom spore ide o účelne a nutne vynaložené náklady na vypožičanie (nájom) motorového vozidla, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu. Súd skúmal rozsah účelnosti a nutnosť vynaloženia nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla ako aj obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Súd prihliadol na ponuky prenájmu vozidiel založené v súdnom spise. Vychádzal najmä z ponuky na prenájom vozidla KIA CEED ale prihliadol aj na ostatné značky motorových vozidiel obdobnej kategórie vozidla, prihliadal na čas a miesto nájmu vozidla, dobu nájmu 10 dní a dospel k názoru, že v časne nájmu náhradného vozidla bolo obvyklé nájomné na úrovni 26,- EUR až 32,- EUR bez DPH denne. 8. Pokiaľ ide o depozit, ten sa nájomcovi po vrátení vozidla vracia, preto dočasné zadržanie sumy depozitu nie je dôvodom na navýšenie ceny nájomného o takmer 30,- EUR denne, čo v prípade nájmu na 10 dní je 300,- EUR, avšak na rozdiel od depozitu k vráteniu tejto sumy nájomcovi nedochádza. Pokiaľ ide o služby ohľadom poistnej udalosti a poistného plnenia, žalobca súdu poskytnutie týchto služieb riadne nepreukázal, cenu tejto služby nekonkretizoval. Rovnako žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani v tom, aby súdu preukázal ocenenie tzv. výhody nezloženia depozitu alebo výhody neplatenia nájomného pri podpise zmluvy a ocenenie rizika neurčité počtu dní prenájmu vozidla. Konajúci súd preto považoval navýšenie ceny na 66,- EUR denne za účelové a neprimerané, nepreukázané a nedôvodné. Výšku obvyklého nájomného považoval v sume 363,- EUR za 10 dní nájmu náhradného vozidla, ktoré žalovaný uhradil. Nájomné vo výške 66,- EUR súd považoval za neúčelné, neobvyklé, nie nevyhnutné, rovnako aj účtovanie služieb a výhod resp. zohľadnenie rizík, ktoré mali byť v cene zahrnuté a neboli riadne špecifikované čo do výšky ceny. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu v časti istiny ako aj príslušenstva zamietol. 9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca bol úspešný pred odvolacím súdom v rozsahu podaného odvolania a žalovaný bol úspešný v konaní pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu. Pri rozhodovaní o nároku strán sporu na náhradu trov konania súd posudzoval mieru ich úspešnosti v spore vo vzťahu k predmetu konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde. 10. Proti rozsudku vo výroku II. a IV. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ písm. h/ CSP. Za neprípustnú považoval krátenie dohodnutej ceny nájmu len preto, že na trhu existujú aj iné lacnejšie ponuky. Navyše za okolností kedy tieto iné lacnejšie ponuky majú diametrálne odlišné podmienky nájmu, ktoré však poškodený pre okolnosti prípadu nemohol, nechcel a ani nedokázal akceptovať, pričom práve rozdiely v podmienkach nájmu majú kľúčový vplyv na výšku ceny nájmu. Podľa žalobcu bola suma 66,- Eur v čase zapožičania náhradného vozidla obvyklá pričom to, že ide o cenu obvyklú potvrdzujú aj cenové ponuky iných autopožičovní, ktoré poskytujú rovnaké služby ako žalobca. Takéto cenníky žalobca predložil ,avšak súd pri svojom rozhodovaní ich vôbec nezobral do úvahy a vychádzal výlučne z cenníkov predložených žalovaným. Cenníky ktoré predložil žalovaný sú však iba veľmi orientačný prehľad najnižších cien na internetovom trhu a je zrejmé že k daným cenám sa viažu veľmi striktné podmienky nájmu, ktoré nájomca v záujme získania takejto ceny nájmu musí splniť. Rovnako tak súd žiadnym spôsobom pri svojom rozhodovaní nezohľadnil žalobcom predložené právoplatné súdne rozhodnutia v obdobných veciach a súdnu prax Okresného súdu Bratislava I ako aj Krajského súdu v Bratislave, ktoré v množstve svojich konaní preskúmavali cenu nájmu v kontexte podmienok nájmu pričom v prípade nájmu na dobu neurčitú (resp. nájmu s možnosťou predĺženia ako aj možnosťou predčasného bez sankčného ukončenia doby nájmu) pri ktorom nie je potrebné skladať depozit za požičané vozidlo a vopred zaplatiť cenu nájmu v plnej výške ustálili, že cena nájmu vo výške 66,- EUR za 1 deň nájmu vozidla strednej triedy je cenou obvyklou. K zloženiu depozitu žalobca uviedol, že to bola významná komplikácia a nemalá finančná záťaž pre poškodeného, ktorý pre neočakávanosť vzniknutej škodovej udalosti nebol na takýto finančný výdavok pripravený a preto ako poškodený požadoval výlučne taký nájom, pri ktorom sa nevyžaduje zloženie depozitu. 11. K výške náhrady škody žalobca uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry sa výška náhrady škody stanovuje s ohľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Podľa judikatúry aj súdnej praxe Krajského súdu v Bratislave za obvyklú cenu nemožno považovať výlučne cenu najlacnejšej autopožičovne, pretože cena obvyklá predstavuje celé cenové pásmo od skupiny cien najlacnejších až po skupinu cien najdrahších autopožičovní. Ak posudzovaná cena z daného cenového pásma výrazne nevybočuje tak nemožno hovoriť o cene neobvyklej. Inými slovami za neobvyklú cenu nemožno označiť cenovú reláciu určitého subjektu len preto, že na trhu existujú aj cenovo nižšie ponuky. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 4Cob/17/2017 zo dňa 10.5.2018, ktorý na str. 9 a 10 uviedol to, že sumu vo výške 66,- EUR za 1 deň nájmu považoval za primeranú. Zotrval na svojom stanovisku, že aj cena 66,- EUR je cenou primeranou a obvyklou z dôvodu, že zohľadňuje podmienky, za akých bolo predmetné vozidlo zapožičané. Nájomca nemusel vopred zaplatiť cenu nájmu v plnej výške, nemusel zložiť žiadnu kauciu za požičaný automobil, ktorý bol aj riadne poistený pričom požičané vozidlo mohol kedykoľvek a bez akýchkoľvek sankcii vrátiť, prípadne dobu nájmu si podľa jeho potrieb ešte aj predĺžiť. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd V Bratislave rozsudok zrušil a žalobe vyhovel v plnom rozsahu. 12. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Žalovaný zdôraznil, že ani on ani škodca neboli zmluvnými stranami zmluvy o prenájme a nemohli ovplyvniť dojednávané podmienky, ktoré nedôvodne navýšili cenu nájmu takmer o 100 %. V cenovom rozdiele /66,- EUR - 36,30,- EUR/ mala byť podľa žalobcu zahrnutá absencia prvotného zloženia zábezpeky ako aj cena balíka služieb. Podľa žalovaného však takéto náklady nie je možné považovať zo strany poškodeného za náklady účelné a primerané. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 6Cdo/402/2015, v ktorom Najvyšší súd odmietol priznať neprimerane dojednané navýšenie cien služieb poskytovaných poškodenému voči škodcovi v rámci náhrady škody. Žalovaný opätovne pripomenul, že kým v prípade zloženia prvotnej zábezpeky sa táto po skončení prenájmu nájomcovi vráti, v prípade úhrady dodatočnej nenávratnej zábezpeky tak, ako to bolo v prípade právneho predchodcu žalobcu, sa táto nájomcovi nikdy nevráti a naopak sa zúčtuje do uhrádzanej sumy prenájmu. Z uvedeného vyplýva, že pre poškodeného ako nájomcu predstavovala väčšiu finančnú záťaž voľba prenájmu s nenávratným zložením depozitu ex post. Žalovaný poukázal opätovne na ust. § 415 a § 417 ods. 1 OZ, ktorými sa žalobca neriadil a nedôvodne navýšil rozsah škody. Žalovaný na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania . 13. K vyjadreniu žalovaného sa následne vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. Podľa žalobcu za obvyklú cenu nemožno považovať výlučne cenu najlacnejšej autopožičovne rovnako ani cenu najdrahšej. Podľa názoru žalobcu ako aj podľa ustálenej súdnej praxe obvyklá cena predstavuje celé cenové pásmo od skupiny najlacnejších po skupinu najdrahších autopožičovní vrátane, a preto cenu žalobcu, ktorá nevybočuje z cien skupiny určitého cenového pásma, nemožno označiť za cenu neobvyklú, pretože vzájomný vplyv dopytu a ponuky v rámci trhovej ekonomiky pôsobí na cenu, ktorá sa týmto vzájomným pôsobením dostáva do rovnovážneho bodu. K prevenčnej povinnosti žalobca uviedol, že nemožno poškodenému, ktorý pre neočakávanosť dopravnej nehody nie je na nájom vozidla finančne vopred nijako pripravený, vnucovať možnosť výberu iba z poisťovňou vymedzenej ponuky trhu (z ponuky s najnižšími cenami získanými z internetovej reklamy) a to navyše bez zohľadnenia podmienok nájmu, ak na trhu existujú aj iné možnosti. Žalovaný v konaní absolútne žiadnym spôsobom nepreukázal neobvyklosť ceny nájmu pri produkte ktorý v danom prípade poškodený využil. 14. Žalovaný v rámci dupliky zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP a nariadil vo veci pojednávanie na termín 8.7.2020 v zmysle § 385 ods. 1 CSP, na ktorom v súlade s § 384 ods. 1 CSP zopakoval dokazovanie oboznámením obsahu listín uvedených v zápisnici z pojednávania ako aj prednesom právneho zástupcu žalobcu. 16. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 17. Podľa § 390 písm. a/ b/ CSP, odvolací súd sám rozhodne vo veci ak rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. 18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť a žalobe vyhovieť. 19. Odvolací súd k zmene napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 20. Predmetom konania bola žaloba o zaplatenie sumy 297,- EUR titulom náhrady škody za prenájom náhradného motorového vozidla, ktoré si bol poškodený nútený účelne požičať po nevyhnutnú dobu trvania opravy poškodeného motorového vozidla. Za 10 dní požičania mu bola následne vystavená faktúra v celkovej výške 660,- EUR. Náhradné motorové vozidlo si poškodený požičal z dôvodu nutnosti, pretože ho každý deň potreboval na prepravu do práce z Nitry do Bratislavy a späť. Žalobca považoval cenu 66,-. EUR za 1 deň za cenu primeranú a obvyklú, ktorú preukázal aj viacerými cenníkmi autopožičovní a poukázal aj na právoplatné súdne rozhodnutia v obdobných veciach a súdnu prax Okresného súdu Bratislava I ako aj Krajského súdu v Bratislave. Žalovaný namietal cenu 66,- EUR za jeden deň ako neprimeranú a neúčelnú . Navýšenie ceny nájomného vo výške 66,- EUR z dôvodu, že prenajímateľ na rozdiel od ostatných prenajímateľov nepožadoval od poškodenej zloženie depozitu spolu so zahrnutím balíka služieb podľa žalovaného nie je možné považovať zo strany poškodeného za náklady účelné a primerané. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, nakoľko považoval nájomné vo výške 66,- EUR za neúčelné, neobvyklé, nie nevyhnutné, rovnako aj účtovanie služieb a výhod resp. zohľadnenie rizík, ktoré mali byť v cene zahrnuté a neboli riadne špecifikované čo do výšky ceny. Naproti tomu výšku obvyklého a primeraného nájomného považoval plnenie poskytnuté žalovaným v sume 363,- EUR za 10 dní nájmu náhradného vozidla v danom čase a mieste s prihliadnutím na účel používania motorového vozidla. S uvedeným tvrdením sa odvolací súd nestotožnil. 21. Odvolací súd považuje za podstatné uviesť, že aj z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. V prejednávanej veci bolo pred súdom prvej inštancie preukázané, že na strane poškodeného sa jednalo o účelne a nutne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní 10 dní, pričom k jeho zapožičaniu došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 19. 8. 2011, ktorú zavinil klient žalovaného. Poškodený si náhradné MV požičal iba na dobu trvania opravy poškodeného motorového vozidla, kedy sa jeho poškodené MV nachádzalo v servise a poškodený dĺžku opravy nemohol ovplyvniť. Možnosť využitia náhradného vozidla počas opravy vlastného MV je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za požičanie náhradného MV reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať vlastné motorové vozidlo. 22. K samotnej cene prenájmu vo výške 66,- EUR za jeden deň odvolací súd uvádza, že žalobca predložil v konaní cenníky autopožičovní, ktoré preukazujú, že táto cena je primeraná a účelne vynaložená. Odvolací súd k výške požičovného poukazuje na to, že za obvyklú cenu nemožno považovať výlučne cenu najlacnejšej ani najdrahšej autopožičovne. Poškodený nemá právnu povinnosť, na základe ktorej by mal hľadať najlacnejšiu autopožičovňu, alebo podrobne skúmať a porovnávať podmienky iných požičovní automobilov. Odvolací súd má z vlastnej rozhodovacej činnosti vedomosť, že cena prenájmu v danom prípade vo výške 66,- EUR /deň je primeraná. Taktiež odvolací súd konštatuje, že z inej rozhodovacej činnosti v obdobných veciach má vedomosť, že súdy v iných konaniach prisudzovali poškodenému náhradu škody - nájomné za prenajaté motorové vozidlo v obdobnej výške a cena je primeraná. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný, vrátane úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne od 28.10.2011, čo je deň nasledujúci po dni, keď mal žalovaný v zmysle ust. § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 poskytnúť poistné plnenie t.j. 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. 23. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. 24. O nároku na náhradu trov prvostupňového odvolacieho a druhého odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže bol v konaní plne úspešný. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).