Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/128/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114219171 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1114219171.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - Q. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. 4, XXX XX D., t.č. bytom A. XX, D., zastúpená advokátkou JUDr. Dagmar Valentovou, Panská 15, 811 01 Bratislava a otec - K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. 1, XXX XX D., zastúpený advokátskou kanceláriou Klimko & Partners s.r.o., Grösslingova 51, 811 09 Bratislava, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/206/2014-854 zo dňa 28.05.2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 25P/206/2014-854 zo dňa 28.05.2018 určil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého S. I., nar. XX.X.XXXX vo výške 150 eur mesačne, za obdobie od 22.04.2014 do 16.01.2018. Zročné výživné za obdobie od 22.04.2014 do 16.01.2018 vo výške 767,45 eur uložil otcovi zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia k rukám matky maloletého. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Matke a otcovi uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania každému vo výške 367,66 eur na účet Okresného súdu Bratislava IV do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto výroku rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 1P/85/2014-443 zo dňa 15.2.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/413/2017-577 zo dňa 5.12.2017, právoplatným dňa 16.01.2018. bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, maloletý S. bol na čas po rozvode zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o rozvode nadobudlo právoplatnosť vo všetkých výrokoch vrátane výroku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností dňom 16.01.2018, súd prvej inštancie ustálil, že predmetom konania aktuálne je iba rozhodnutie o výživnom na maloletého a o ďalšej úprave výkonu rodičovských práv a povinností týkajúcej sa zverenia maloletého a úpravy styku nie je v tomto konaní potrebné spätne rozhodovať. Pri určení výživného ustálil počiatok úpravy a vzniku vyživovacej povinnosti dňom podania návrhu, t.j. 22.04.2014, keďže matka žiadnym spôsobom nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne od 01.01.2013. Prihliadol na skutočnosti preukázané v konaní, že rodičia po rozchode koncom roku 2012 až do jarných mesiacov roku 2014 zabezpečovali starostlivosť o maloletého striedavo, v rôznych časových intervaloch a vyživovaciu povinnosť si plnili riadne v období, kedy zabezpečovali starostlivosť o dieťa. Od obdobia, odkedy prevažne matka zabezpečuje starostlivosť o maloletého (jar 2014), zaviazal otca vyživovacou povinnosťou na maloletého vo výške 150 mesačne. Pri určení výšky výživného zohľadnil príjmy oboch rodičov, a predovšetkým vek maloletého, ktorý v tom čase navštevoval predškolské zariadenie. Určené výživné považoval za primerané a dostatočné. Vzhľadom k tomu, že v období od 22.04.2014 do 16.01.2018 (právoplatnosť rozhodnutia o rozvode) otec neprispieval na výživu maloletého dostatočne, vznikol mu dlh vo výške 767,45 eur, ktorý mu povolil zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP. Konštatoval, že dlh na výživnom vznikol v spornom období, kedy mal otec zaplatiť 6.717,45 eur (44 mesiacov + pomernú časť za mesiac apríl 2014 a január 2018) a zaplatil celkovo 5.950 eur, pričom rozdiel činí 767,45 eur. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (podľa § 58 CMP) prihliadol na to, že znalecké dokazovanie sa týkalo úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a k tomuto dôkazu bolo potrebné pristúpiť z dôvodu rozporných tvrdení a návrhov rodičov ohľadom výkonu starostlivosti o maloletého. Považoval za najspravodlivejšie rozdeliť vzniknuté trovy štátu rovným dielom medzi oboch rodičov, t.j. vo výške u každého 367,66 eur na účet Okresného súdu Bratislava IV, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Trovy znaleckého dokazovania pozostávajú zo sumy 1.255,64 eur za vyhotovenie znaleckého posudku a zo sumy 79,68 eur za účasť znalkyne na pojednávaní a za prípravu na pojednávanie, t.j. spolu 1.335,32 eur, pričom každý z rodičov zložil preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 300 eur a zvyšok bol hradený zo štátnych finančných prostriedkov (655,64 eur a 79,68 eur). O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP. 3. Proti rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletého dieťaťa prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd zverí maloletého S. do osobnej starostlivosti matky na čas do rozvodu, otcovi určí výživné na maloletého vo výške 399 eur mesačne za obdobie od 22.04.2014 do 16.01.2018, zročné výživné za dané obdobie vo výške 10.712 eur uloží otcovi zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh matky zamietne, matke a otcovi uloží povinnosť zaplatiť na účet tamojšieho súdu náhradu trov konania vo výške po 367,66 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nedostatočne skúmal otázky výživného vzhľadom na potreby dieťaťa v rôznych oblastiach a rôznu výšku nákladov a nepostupoval v súlade s ust. § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Namietala, že súd neprihliadal na skutočné náklady spojené s výživou dieťaťa, pričom životná úroveň otca je oveľa vyššia než uvádzal v snahe vyhnúť sa tomu, aby sa jeho syn na nej podieľal. Poukázala na to, že súd vychádzal len z otcom predložených dokladov o výške príjmu v rozpätí 360 až 400 eur mesačne v rokoch 2014 až 2017 a zabudol uviesť čestné vyhlásenie rodičov otca, podľa ktorého im za sumu 600 eur mesačne spravoval majetky. Zatajovanie týchto skutočností považovala za zavádzajúce a účelové. Spochybnila príjmy otca v minimálnej výške, keďže má vysokú životnú úroveň, nadštandardný a luxusný životný štýl, žije v mezonetovom byte na I. o rozlohe 100m2, nemusí platiť nájomné, chodieva na lyžovačky do vlastnej chalupy na P., absolvuje výlety do N. za milenkou, dovolenky na jachtách a užíva luxusné vozidlo zn. Renault Megane RS a veterána zn. Fiata a jeho rodina otca vlastní nehnuteľnosti a pozemky vrátane domu v okolí I.. Zdôraznila, že otec začal prispievať na výživu maloletého na základe rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení v októbri 2014, pričom všetky náklady na dieťa hradila ona v mesačnej sume 299 eur za školné, 50 eur strava, aktivity- krúžky 20 eur bez započítania nutných výdavkov na stravu, oblečenie, kozmetiku a pod. Namietala, že súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy skutočné náklady na dieťa a zaoberal sa iba nákladom za škôlku. Nesúhlasila s postupom súdu, ktorý sa pri rozhodovaní o výživnom nezaoberal majetkovými pomermi a životnou úrovňou otca, ale vychádzal len z jeho minimálnej mzdy. K časti zamietnutého návrhu na určenie výživného spätne poukázala na okolnosti z roku 2013, nutnosť odsťahovať sa zo spoločnej domácnosti v roku 2012, kedy jej jediným príjmom bol materský a rodičovský príspevok vo výške 212 eur a za nájomné platila 300 eur, bola nútená si požičiavať finančné prostriedky, nakoľko jej otec na maloletého neprispieval, od februára 2013 sa zamestnala, jej nástupný plat činil 503 eur netto a od augusta 2013 dosahovala príjem vo výške 854 eur netto. Uviedla, že výdavky na maloletého sa zvýšili aj jeho nástupom do súkromného predškolského zariadenia v júni 2014 a v súvislosti so zdravotnými problémami (ekzémy, časté zápaly dutín, zápal pľúc). Priemerné náklady na maloletého za rok 2014 vyčíslila sumou 691 eur vrátane školného vo výške 299 eur mesačne, za rok 2015 sumou 798 eur (vrátane poplatku za MŠ), v roku 2016 sumou 820 eur vrátane školného vo výške 204 eur, keďže maloletý nastúpil v septembri 2016 na ZŠ, kde navštevoval krúžky za poplatok 52 eur mesačne. V roku 2017 predstavovali priemerné mesačné náklady na S. 741 eur a v roku 2018 vo výške 811 eur. Súčasťou výdavkov sú platby za stravu, bývanie, hygienické potreby, oblečenie, zdravotnú starostlivosť, aktivity, cestovanie, výlety, kultúra, knihy, hračky. Poukázala na pripojené doklady o nákladoch na maloletého a jej výdavkoch na domácnosť. Mala za to, že súd sa nezaoberal skutočným stavom a pri určení výšky výživného vychádzal len zo sumy určenej neodkladným opatrením. Zdôraznila, že náklady na dieťa boli v danom období oveľa vyššie a tieto jej pomáhal hradiť jej partner K. P.. Uviedla, že otec nemá žiadne splátky hypotéky, pričom ona bola nútená čerpať pôžičku na životné potreby, ktorú spláca mesačne sumou 300 eur. Od januára 2013 do mája 2015 otec neprispel na maloletého vôbec. Rovnako neprispel ani polovicou poplatok za škôlku, v sume 370 eur mesačne a ďalšie náklady s tým súvisiace. 4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Mal za to, že súd prvej inštancie správne zistil odôvodnené potreby maloletého, schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov a správne a spravodlivo rozhodol. Nesúhlasil s tvrdením matky o jeho vyššej životnej úrovni, výletoch do N. a dovolenkách a jeho snahe vyhnúť sa vyživovacej povinnosti realizáciou striedavej osobnej starostlivosti o maloletého. Uviedol, že dobrovoľne prispieval na výživu maloletého od roku 2014 odsúhlasenou sumou rodičmi vo výške 150 eur mesačne. Za dehonestujúce považoval vyjadrenia matky vo vzťahu k jeho priateľke, s ktorou sa začal stretávať až po viac ako roku od ukončenia spolužitia s matkou maloletého. Nikdy sa nevyjadroval k postaveniu druha matky, ktorý bol dôvodom rozvratu manželstva. Uviedol, že zvýšené náklady na maloletého neboli spôsobené jeho zavinením, ale konaním matky, ktorá urobila sama bez jeho vedomia rozhodnutia o zmene škôlky. Argumenty matky vo vzťahu k majetku jeho rodičov považoval za nesprávne. Zdôraznil, že okrem spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, v ktorej býva, iné nehnuteľnosti nevlastní. Nesúhlasil s matkou prezentovanými výpočtami o nákladoch na maloletého, keďže rovnako aj on zabezpečoval potreby dieťaťa a mal náklady na bývanie a svoje osobné potreby. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 a zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej CSP), a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť. 7. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci. 8. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. 9. Podľa § 393 ods. 2 CSP v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní, prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ustanovenie § 387 ods. 2, 3 tým nie sú dotknuté. V odôvodnení rozhodnutia senátu obsahuje aj pomer hlasov akým bolo rozhodnutie prijaté. 10. V danej veci matka maloletého dieťaťa nesúhlasila s rozhodnutím súdu vo výroku o úprave práv a povinností rodičov k maloletému, ktorým bolo určené výživné otcovi na maloleté dieťa a zamietnutý jej návrh vo zvyšku a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu v zmysle podaného odvolania. 11. V odvolaní matka namietala, že okresný súd pri rozhodnutí dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietala, že súd prvej inštancie nerozhodol o starostlivosti o maloletého a nezistil skutočný stav veci týkajúcej sa výživného, pretože nevykonal dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. 12. V súvislosti s touto námietkou matky je potrebné poukázať na ustanovenie § 36 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Jednou z typických zásad pre sporové konanie je zásada ne ultra petitum, teda „nie nad rámec petitu“. Je ňou vyjadrená záväznosť návrhu na začatie konania pre súd, ktorý nemôže prisúdiť viac, ako sa žalobca domáha v petite (žalobnej žiadosti). Táto zásada neplatí v mimosporových konaniach (medzi ktoré patrí aj táto prejednávaná vec), kde súd zásadne nie je viazaný návrhmi účastníkov. Môže tak prisúdiť viac, ako sa účastníci domáhajú, a to aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. 13. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v nedostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie k tomu, aby mohol vo veci v časti výživného rozhodnúť a odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa kritériá uvedené v ust. § 202 ods. 2 CSP. 14. Odvolací súd poukazuje na predmet konania, ktorým je zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti rodiča a určenie výživného na maloleté dieťa. Pokiaľ matka v rámci odvolacieho návrhu žiada o rozhodnutie súdu v časti zverenia na čas do rozvodu manželstva, odvolací súd poznamenáva, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že o tejto časti návrhu nerozhodol dôvodiac skutočnosťou, že rozhodnutím súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.01.2018 v časti rozvodu manželstva, nie je dôvod o danom nároku rozhodovať a je potrebné sa zaoberať výhradne len otázkou určenia výživného na maloleté dieťa. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ je otázka zverenia dieťaťa do starostlivosti toho ktorého rodiča vyriešená právoplatným rozhodnutím súdu na čas po rozvode manželstva, nie je dôvod v danom konaní rozhodovať meritórne o zverení dieťaťa, do úvahy však prichádza zastavenie konania v tejto časti z dôvodu, že zanikli podmienky rozhodovať o tomto návrhu. V súvislosti s návrhom o výživnom na maloleté dieťa za danej situácie je potrebné rozhodnúť o výživnom na maloleté dieťa za obdobie od podania návrhu v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, teda určiť výživné aj zročné výživnom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o výživnom na maloleté dieťa ustálil počiatok úpravy a vzniku vyživovacej povinnosti, svoje rozhodnutie v tomto smere aj riadne odôvodnil. Pokiaľ ide o stanovenie výšky výživného, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie odkazuje len na vek dieťaťa, návštevu predškolského zariadenia a zohľadnenie príjmov rodičov. Odvolací súd akceptoval odvolacie námietky matky vzťahujúce sa k nedostatočne vykonanému dokazovaniu a nedostatočnému zisteniu skutočného stavu veci. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie, vzhľadom na rozsiahle dokazovanie vo vzťahu k rozhodovaniu o návrhu na zverenie dieťaťa do starostlivosti matky, opomenul vykonať dokazovanie k časti výživného, keď mal od účastníkov predložené potvrdenia o výške ich príjmu len za obdobie u otca do marca 2017 a u matky do apríla 2015, pričom vo veci rozhodol v januári 2018. Rovnako zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie mal v konaní preukázané platby za návštevu predškolského zariadenia maloletého, ďalšie náklady za roky 2014 a 2015 na zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa mal vyčíslené matkou, avšak nezaoberal sa nákladmi na potreby dieťaťa od roku 2016 do januára 2018, pričom v priebehu daného obdobia maloletý nastúpil do základnej školy, čo nesporne spôsobilo zmenu výšky výdavkov. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo pri určení výšky výživného na maloletého zistiť skutočný stav veci, teda vykonať dokazovanie aj vo vzťahu k nákladom maloletého v súvislosti s nástupom na povinnú školskú dochádzku, jeho ďalšími výdavkami a príjmami, výdavkami a pomermi rodičov aj za obdobie rokov 2016 až do januára 2018. Z obsahu spisu nevyplýva, že by súd prvej inštancie v tomto smere vykonal dokazovanie. Naviac, z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé akými úvahami sa riadil pri určení výživného na maloletého za obdobie od podania návrhu, t.j. od roku 2014 a nasledujúce roky, keď náklady na maloletého v roku 2014 a v roku 2018 boli nesporne rozdielne. 15. Odvolací súd zdôrazňuje, že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. C.s.p. musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho závery, ku ktorým na základe zhodnotenia skutkového stavu veci dospel boli prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Súd musí dať odpoveď na všetky relevantné otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, a ktoré prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti nespĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Záver súdu prvej inštancie, ktorý určil výživné na maloleté dieťa za obdobie od 22.04.2014 do 16.01.2018, podľa názoru odvolacieho súdu, zostáva neúplným v tom zmysle, že vo všeobecnej argumentačnej rovine, ale i v konkrétnostiach posudzovaného prípadu, zostal nezodpovedaný vo všetkých (potrebných) zákonných hľadiskách, je tak nepresvedčivým v tom, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil, či uvedená suma zohľadňuje vek, odôvodnené potreby dieťaťa, výdavky, príjmy (aj na strane otca) vzhľadom na časové obdobie (podanie návrhu na určenie výživného a právoplatnosť rozsudku o rozvode manželstva). 16. Vzhľadom na uvedené nedostatky v rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a odvolaniu matky vyhovel. Bude preto potrebné, aby súd prvej inštancie opätovne rozhodol o výživnom na maloletého (t.j. určil výživné a zročné výživné) za obdobie od podania návrhu matky, resp. od začatia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, doplnil dokazovanie zabezpečením dokladov o nákladoch maloletého v spornom období s prihliadnutím na jeho nástup na základnú školu a vyhodnotením zmeny pomerov na strane dieťaťa, zabezpečením dokladov o príjmoch otca za obdobie od marca 2017 do januára 2018 a príjmoch matky za obdobie od apríla 2015 do januára 2018, vysporiadal sa aj s námietkami matky vo vzťahu k životnej úrovni otca, svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil v zmysle § 220 ods. 2 CSP, tzn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Neodôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia a teda uvedeným postupom súd prvej inštancie znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorého jednotlivým čiastkovým právom je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. 17. Odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom bude potrebné, aby súd prvej inštancie vo veci doplnil dokazovanie v naznačenom, smere, opätovne rozhodol a svoje rozhodnutie zdôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. 18. O trovách konania (celého) rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).