Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/197/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114226543 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1114226543.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Cuubuus International Holding, a.s., Miletičova 21, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 934 182, pr. zast. Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Cintorínska 3/a, 811 08 Bratislava, IČO 36 659 746, proti žalovanému: Aquario Shopping Center III s.r.o., Vlčkova 11/A, 811 06 Bratislava, IČO: 36 789 810, pr. zast. Krechňák & Associates, s. r. o., so sídlom Panenská 8, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 861 286, o vydanie rozkazu na plnenie, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 38Cb/66/2014-733 zo dňa 18.06.2019 v časti, týkajúcej sa trov konania, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I. č. k. 38Cb/66/2014-733 zo dňa 18.06.2019 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a nepriznal žiadnej zo strán konania nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 25.09.2014 sa žalobca domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť predložiť žalobcovi na nahliadnutie v sídle žalovaného, v písomnej forme originály dokladov bližšie špecifikovaných v žalobe. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 22.06.2018 zmenil žalobný návrh, o ktorej zmene v navrhovanom znení rozhodol súd uznesením zo dňa 03.07.2018, č.k. 38Cb/66/2014-299. 2. Žalobca v návrhu na vydanie predbežného opatrenia podal aj návrh na vydanie rozkazu na plnenie, ktorým by bol žalovaný zaviazaný predložiť do 15 dní od určenia rozkazu na plnenie na nahliadnutie navrhovateľovi v sídle žalovaného zapísanom v Obchodnom registri SR na najviac 60 dní písomnej podoby originály a doklady uvedené v podanom návrhu. 3. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 01.11.2018 zmenil žalobný návrh a navrhol súdu, aby rozhodol, že žalovaný je povinný do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku predložiť žalobcovi na nahliadnutie v sídle žalobcu a najmenej počas doby 60 dní dokumenty žalovaného špecifikované v tomto podaní. 4. Z obsahu žalobcovho podania doručenému súdu dňa 11.06.2019 vyplýva, že žalobca vzal žalobný návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, keďže si žalovaný povinnosť predloženia dokumentov splnil v priebehu konania v celom rozsahu, a to dňa 02.04.2019 a dňa 06.06.2019. Na základe uvedeného žiadal, aby súd konanie zastavil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Aj keď v priebehu súdneho konania došlo k zmene žaloby a týkajúcej sa rozsahu požadovaných dokladov, tieto skutočnosti boli spôsobené značným časovým odstupom od podania žaloby, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný v priebehu konania predložil dokumenty, ktorých vydania sa žalobca primárne domáhal. Žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby. K trovám konania sa vyjadril tak, že žalovaný v priebehu konania opakovane poukazoval na početné dôvody materiálnej nevykonateľnosti petitu navrhovaného žalobcom. Žalobca požadované dokumenty neidentifikoval presne, žiadal o predloženie dokladov, ktorými žalovaný preukázateľne nemohol disponovať. Samotná povinnosť predložiť doklady nemá aj v zmysle predloženej judikatúry podklad v hmotnoprávnych predpisoch. Splnenie prevažnej časti žalobného návrhu bolo nemožné. Žalobca žalobný návrh upravil až po opakovaných námietkach žalovaného a potom, ako súd vyjadril predbežný názor o nevykonateľnosti pôvodného petitu. Celkovo žalobca zmenil žalobný návrh trikrát, viaceré namietané vady petitu neodstránil, napr. pokiaľ ide o povinnosť predložiť doklady. Žalovaný sa domnieva, že už uvedené okolnosti zakladajú dôvod pre priznanie náhrady trov konania žalovanému. Zdôraznil, že všetky doklady žalobca zároveň žiadal predložiť v origináloch, na dobu 60 dní. Žalobcovi boli doklady v zmysle ostatného petitu poskytnuté v kópiách. Žalobca sám ukončil nahliadanie do dokladov po menej ako 2 hodinách, pričom vyhlásil, že tento čas bol dostatočný. Bez spochybnenia argumentácie o nevykonateľnosti pôvodného petitu žalovaný poukázal na to, že plnenie poskytnuté žalobcovi predstavovalo len nepatrnú časť plnenia, ktorého sa žalobca pôvodne domáhal. S pomerom úspechu vo veci úzko súvisí námietka neúčelnosti postupu žalobcu. Žalovaný po celý čas sporu namietal, že postup žalobcu predstavuje šikanózny výkon práva, ktorý nepožíva súdnu ochranu. Žalovaný v konaní okrem iného navrhoval dôkazy na preukázanie okolnosti, že žalovaný dlhodobo disponoval všetkými požadovanými dokladmi, ktoré boli uložené u jeho zamestnanca. Viaceré z požadovaných dokladov zároveň žalobca predkladal v iných konaniach vedených voči žalovanému. Žalovaný po celý čas sporu deklaroval ochotu sprístupniť žalobcovi akékoľvek dokumenty, ak budú požadované v rozumnom rozsahu. Tento rozsah bol napokon dosiahnutý štvrtým znením petitu. Má za to, že z opísaných okolností nebola žaloba vzatá späť pre správanie žalovaného. Neúčelné vedenie konania a jeho následné zastavenie podľa názoru žalovaného procesne zavinil žalobca. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP. Zdôraznil, že počas súdneho sporu došlo k úprave pôvodne požadovaných dokumentov, jednak zúžením rozsahu dokumentov, ako aj zmene petitu, počtom dní nahliadania a dokumentov a spôsobom výkonu žalobcovho práva nahliadať do dokumentov spoločnosti, preto súd vyhodnotil tieto podania ako zmenu žaloby, keďže predmetnými návrhmi došlo aj k zmenám v samotnom petite. Súčasne žalobca týmito podaniami zužoval aj rozsah dokumentov a v tejto časti tieto podania predstavujú späťvzatie žaloby v časti, ktorej sa týkali. Súd v tomto smere odkazuje na jednotlivé konkrétne návrhy a na samotné uznesenie o zmene petitu žaloby. V tomto smere je podľa názoru súdu potrebné zdôrazniť, že súd počas pojednávaní upozorňoval žalobcu na odstraňovanie vád samotného petitu, nevykonateľnosť petitu v časti a v rámci predbežného právneho posúdenia aj na rozsah požadovaného rozumného prehľadu o spoločnosti v súvislosti so šikanóznym výkonom práva a v tomto zmysle odkázal na zvukové záznamy z konaní pojednávania. S ohľadom na tieto skutočnosti a na námietky žalovaného, žalobca postupne petit formulovaný v žalobe zužoval, a to pôvodne požadovaný rozsah dokumentov. 5. Poslednou zmenou petitu žalobca žiadal, aby súd rozhodol o tom, že žalovaný je povinný do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku predložiť žalobcovi na nahliadnutie v sídle žalobcu a najmenej počas doby 60 dní presne špecifikované dokumenty v tomto návrhu. Späťvzatie žaloby je podľa názoru súdu zásadne chápané ako procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania z dôvodu, že práve v dôsledku tohto procesného úkonu strany je konanie zastavené, súd však musí skúmať aj to, čo žalobcu viedlo k späťvzatiu žaloby. Ak vezme žalobca v priebehu konania žalobu späť bez toho, aby žalovaný jeho nárok uspokojil, ide len zo strany žalobcu o procesné zavinenie. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že pre záver o zavinení žalovaného na zastavení konania musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to 1. dôvodne podaná žaloba, 2. správanie žalovaného vedúce k späťvzatiu žaloby. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke; v tomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu. 6. Súd prvej inštancie konštatoval, že tak ako vyplýva z konštantnej judikatúry, týkajúcej sa procesnej zodpovednosti za zavinené trovy konania, žalobca preukázal len v časti po zmene petitu v zjavnom zúžení rozsahu požadovaných dokumentov, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, ktorá bola osvedčená a teda, že žaloba po zmene a úpravách bola v tejto časti podaná dôvodne. Vo zvyšnej časti, v ktorej rôznymi úpravami, ktoré predstavovali na jednej strane zúženie rozsahu množstva jednotlivých dokumentov predstavujúcej späťvzatie žaloby v tejto časti, ako aj zmenou jednotlivých požiadaviek, ako miestom a časom nahliadania, resp. stanovením okolností povinnosti nahliadať do dokumentov dochádzalo k zmene žaloby, nepreukázal, že pôvodne podaná žaloba bola podaná v celom rozsahu dôvodne. Súd upozornil na skutočnosť, že žalobcovi bolo známe, že súd ho poučoval aj vo vzťahu k nevykonateľnosti časti petitu. S ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, ako aj s ohľadom na postupné zužovanie rozsahu požadovaných dokumentov a zmeny jednotlivých požiadaviek upravovaných v petite žaloby, ktoré neboli spôsobené správaním žalovaného, ktorý by sa zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, ktorá bola osvedčená, v pomere k rozsahu dokumentov, ktoré boli zo strany žalovaného sprístupnené po podaní žaloby (vyhovenie zo strany žalovaného konečnej zúženej oprávnenej požiadavke v zmysle poslednej formulácie petitu), súd dospel k záveru, že ani jednej zo strán konania nepatrí nárok na náhradu trov konania, keďže miera procesného zavinenia na zastavení konania je na oboch stranách v rovnakom pomere. 7. Proti tomuto uzneseniu v časti, týkajúcej sa trov konania sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Zdôraznil, že má za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil. Zdôraznil, že pôvodný žalobný návrh bol nevykonateľný a že v zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania strane, ktorá mala úspech vo veci. Žalovaný sa domnieva, že úspech strany v spore je potrebné posudzovať s ohľadom na znenie prvého žalobného návrhu. Žalovaný v priebehu konania opakovane poukazoval na početné dôvody nevykonateľnosti petitu navrhovaného žalobcom. Žalobca požadované dokumenty neidentifikoval presne, žiadal o predloženie dokladov, ktorými žalovaný preukázateľne nemohol disponovať. Samotná povinnosť predložiť doklady nemá aj v zmysle predloženej judikatúry podklad v hmotnoprávnych predpisoch. Splnenie prevažnej časti žalobného návrhu bolo nemožné. Žalobca žalobný návrh upravil až po opakovaných námietkach žalovaného a po tom ako súd vyjadril predbežný názor o nevykonateľnosti pôvodného petitu. Celkovo žalobca zmenil žalobný návrh trikrát. Viaceré namietané vady petitu dodnes neodstránil. Po podaní žaloby žalobca postupne troma osobitnými späťvzatiami zužoval rozsah požadovaných dokladov. Žalobca opakovane upravil žalobný návrh nedostatočne. Doklady, ktoré žiadal predložiť ostatnou zmenou žalobného návrhu predstavujú len malý zlomok dokladov požadovaných pôvodným petitom žaloby. Žalobca žiadal predložiť doklady za celú existenciu spoločnosti, príp. za obdobie 8 rokov, vybrané doklady mu boli poskytnuté za obdobie jedného, resp. dvoch rokov. Žalobca celkom upustil od požiadavky na predloženie drvivej väčšiny dokladov, ktoré pôvodne žiadal predložiť za obdobie 8 rokov, príp. za obdobie celej existencie spoločnosti. Všetky doklady žalobca zároveň žiadal predložiť v origináloch, na dobu 60 dní. Žalobcovi boli doklady v zmysle ostatného petitu poskytnuté v kópiách. Žalobca sám ukončil nahliadanie do dokladov po menej ako 2 hodinách, pričom vyhlásil, že tento čas je dostatočný. 8. Žalovaný zdôraznil, že bez spochybnenia argumentácie o nevykonateľnosti pôvodného petitu žalovaný poukazuje na to, že plnenie poskytnuté žalobcovi predstavovalo len nepatrnú časť plnenia, ktorého sa žalobca pôvodne domáhal. Ak by aj bola žaloba podaná účelne, žalobca bol v prevažnej časti pôvodného žalobného návrhu neúspešný. 9. Žalovaný po celý čas sporu deklaroval ochotu sprístupniť žalobcovi akékoľvek dokumenty, ak budú požadované v rozumnom rozsahu. Tento rozsah bol napokon dosiahnutý štvrtým znením petitu a žalovaný mu tieto doklady aj sprístupnil. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že žalovanému prizná náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu vrátane trov odvolacieho konania. 10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Zdôraznil, že tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde. Medzi základné nemajetkové práva žalobcu ako spoločníka žalovaného patrí v zmysle § 122 ods. 2 ObZ právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti. Uvedené ustanovenie Obchodného zákonníka spoločníka pri výkone jeho práva na nahliadnutie do dokladov spoločnosti nijakým spôsobom neobmedzuje, ani čo do dôvodu, ani čo do rozsahu požadovaných dokumentov. 11. Z logického a oprávneného dôvodu, ktorý je potvrdený aj zákonným ustanovením § 122 ods. 2 ObZ, má spoločník záujem, aby bol informovaný o záležitostiach spoločnosti, týkajúcich sa všetkých sfér jej existencie. Krajský súd v Nitre taktiež uviedol, že právo spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka je materiálne neobmedziteľné. Spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným majú právo nahliadať do dokladov spoločnosti, pričom zákon v tomto a ani v žiadnom inom zo svojich ustanovení nekladie žiadne obmedzenia s prihliadnutím na konkrétny charakter dokladov spoločnosti. Žalobca zdôrazňuje, že z vyššie uvedeného je zrejmé, že zákon priznáva právo spoločníkom nahliadať do dokladov spoločnosti, so zámerom vykonávať kontrolu, pričom žalobca opakovane uvádza, že žiadne zákonné ustanovenie toto právo nijak neobmedzuje ani nevyžaduje, aby spoločníci svoj dôvod na kontrolu odôvodnili. 12. Žalobca má za to, že využitie práva žalobcu nahliadnuť do dokladov spoločnosti, a teda vykonávať kontrolu spoločnosti, ktorej je spoločníkom, nemožno považovať za šikanózne, nakoľko sa jedná o riadny výkon jeho práva priznaného zákonom a súčasne ním nijak nebráni žalovanému v jeho činnosti. 13. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že sa jedná o šikanózny výkon práva spoločníka. Nakoľko v prípade požadovaných dokumentov ide o dokumenty, ktoré sú vo vlastníctve a držbe žalovaného, nemohli mu predložením uvedených dokumentov vzniknúť žiadne náklady s tým, že ich v súlade s ustanovením § 122 ods. 2 ObZ dá k nahliadnutiu žalobcovi. 14. Pokiaľ ide o ochotu žalovaného sprístupniť dokumenty, žalobca poukázal na to, že dôvodom podania žaloby bola strata dôvery žalobcu ako spoločníka žalovaného voči žalovanému, a to v súvislosti s predajom nehnuteľností v katastr. území T. žalovaným v prospech neznámej spoločnosti. 15. Zdôraznil, že k reálnemu odkúpeniu nehnuteľnosti nedošlo štandardnou formou vyplatenia kúpnej ceny, ale z dôvodu pochybného jednostranného započítania pohľadávky. 16. Pokiaľ ide o zmeny žalobného petitu, rozsah požadovaných dokumentov uplatnených v pôvodnej žalobe, považuje žalobca za dôvodný v čase podania žaloby a to v dôsledku potreby kompletného preskúmania hospodárenia organizácie a celkovej činnosti žalovaného. Žalobca zdôraznil, že súdne konanie o vydanie dokumentov, ktoré nemožno považovať za skutkovo alebo právne náročné trvalo vyše štyri a pol roka, pričom aj vzhľadom na časový odstup od vzniku potreby kontroly žalovaného postupne odpadáva záujem žalobcu na kontrole pôvodne určeného okruhu dokumentov. Súčasne sám žalovaný sprístupnil vybrané dokumenty na pojednávaní konanom dňa 21.8.2018. Jedným z dôvodov úpravy žaloby bol aj právny názor konajúceho súdu o nevykonateľnosti určených petitov. Na Valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa 2.4.2019 bola k nahliadnutiu splnomocnenca žalobcu predložená väčšina so žalobcom požadovaných dokumentov v zmysle návrhu na zmenu žaloby zo 26.10.2018. Žalobca má za to, že stranou, ktorá primárne procesné zavinila zastavenie konania je v konečnom dôsledku žalovaný, keďže z dôvodu jeho správania vzal žalobca podanú žalobu späť. Žalobca zdôraznil, že žalovaný mohol kedykoľvek v priebehu konania dobrovoľne sprístupniť dokumenty, resp. uviesť, predloženie akých žalovaných dokumentov považuje za primerané. Žalovaný v priebehu konania nešpecifikoval, ktoré dokumenty by bol ochotný sprístupniť žalobcovi, ale len všeobecne odkazoval na sprístupnenie dokumentov v rozumnom rozsahu, pričom kategoricky trval na názore, že nárok žalobcu v podanej žalobe neobstojí. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom rozsahu v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil. 17. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k podanému odvolaniu v ďalšom nevyjadril, hoci mu bolo toto vyjadrenie zaslané dňa 4.9.2019. 18. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného a dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné. 19. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 20. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a zo skutkového stavu veci vyvodil správny právny záver. Je nesporné, že žalobca podaný návrh niekoľkokrát menil, zužoval rozsah dokumentov, do ktorých nahliadnutia sa podanou žalobou domáhal, avšak z priebehu konania bolo nesporne zistené, že žalovaný až po podaní žaloby predložil žalobcovi dokumenty, ktoré mal k dispozícii a ktorých nahliadnutiu sa domáhal po poslednej úprave petitu. 21. Odvolací súd zdôrazňuje, že žaloba bola podaná dňa 25.9.2014, a že žalobca menil svoju žalobu v priebehu konania s ohľadom na skutočnosť, že jednak bol na toto upozornený zo strany súdu vo vzťahu k vyjadreniam žalovaného, že niektoré dokumenty žalovaný k dispozícii nemá, resp., že nie je možné vykonať petit žalobcu. Je nesporné, že súdne konanie trvalo vyše štyroch rokov a že žalobca mohol v priebehu súdneho konania stratiť záujem o nahliadnutie niektorých dokumentov a CSP mu umožňoval meniť petit žaloby. Časť dokumentov žalovaný sprístupnil žalobcovi v priebehu konania a to spôsobilo, že na nahliadnutie niektorých dokumentov už v konečnom dôsledku žalobca netrval. Je nesporné, že aj zo strany žalovaného došlo k zavineniu na vedení predmetného konania, keďže samotný žalovaný nesprístupnil žalobcovi ani tie dokumenty, ktoré mu sprístupniť mohol ešte pred podaním žaloby vo veci samej. Je nesporné, že po zmene petitu a zúžení rozsahu požadovaných dokumentov boli tieto dokumenty zo strany žalovaného žalobcovi sprístupnené až po podaní žaloby a teda žaloba bola po zmene a úpravách v tejto časti podaná dôvodne. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne keď konštatoval, že miera procesného zavinenia na zastavení konania je na oboch účastníkoch strán zhruba v rovnakom pomere, keďže čiastočne žalobca zavinil zastavenie konania tým, že požadoval dokumenty, ktoré nebolo reálne a možné vydať zo strany žalovaného žalobcovi a na druhej strane žalovaný nevydal dokumenty, ktoré mal k dispozícii a tieto boli vydané až po podaní žaloby. 22. Odvolací súd zdôrazňuje a poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný mohol už pred podaním žaloby vyhovieť tejto požiadavke žalobcu a mohol sprístupniť aspoň dokumenty, ktoré k dispozícii mal, keďže žalobca ako spoločník žalovaného mal právo na nahliadnutie týchto dokumentov v zmysle ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania ako vecne správne s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 23. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP a náhradu trov odvolacieho konania priznal žalobcovi, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).