Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/133/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115219473 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1115219473.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: P. M., A.. XX.XX.XXXX, O.E. X, XXX XX W., zast.: Fons iuris s.r.o., Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, IČO: 47 240 318, proti žalovanému v 1. rade: Bratislava Music Services, s.r.o. v likvidácii, Francisciho 5, 811 08 Bratislava, IČO: 35 859 369, zastúpený: JUDr. Barbora Vrbová, advokátka, Wilsonova 6, 811 07 Bratislava a žalovanému v 2. rade: P.. Y.. T. M. H., A.. XX.XX.XXXX, O. XXXXX/XX, XXX XX W., o zaplatenie podielu zo zisku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 28Cb/134/2015-464 zo dňa 28.03.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave o p r a v u j e názov a sídlo žalovaného v 1. rade v záhlaví rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 28Cb/134/2015-464 zo dňa 28.03.2019 tak, že namiesto: „Bratislava Music Services, s.r.o., Benediktiho 5, 811 04 Bratislava“ má byť: „Bratislava Music Services, s.r.o. v likvidácii, Francisciho 5, 811 08 Bratislava“. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 28Cb/134/2015-464 zo dňa 28.03.2019 p o t v r d z u j e . Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade nemá voči žalobcovi nárok na náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) I. výrokom žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol v celom rozsahu. II. výrokom žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol v celom rozsahu. III. výrokom priznal žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. IV. výrokom priznal žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, 9, § 114, § 115 ods. 1, § 117 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 1 ods. 2, § 149, § 149a, § 150, § 142 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.07.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia podielu zo zisku za roky 2011, 2012, 2013, 2014 vo výške 1/2 z dôvodu vysporiadania spoluvlastníctva k obchodnému podielu žalovaného. V priebehu konania žalobca niekoľkokrát podal návrh na úpravu alebo zmenu petitu tak, že finálne znenie petitu žaloby bolo nasledovné: „Žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi podiel na zisku spoločnosti Bratislava Music Services, s.r.o., Benediktiho 5, 811 04 Bratislava, IČO: 35 859 369, za rok 2011 sumu vo výške 8.648,- EUR, za rok 2012 sumu vo výške 18.781,- EUR, za rok 2013 sumu vo výške 10.237,25 EUR, za rok 2014 sumu vo výške 20.775,98 EUR, za rok 2015 vo výške 25.782,- EUR, za rok 2016 vo výške 23.813,- EUR, za rok 2017 sumu vo výške 8.186,50 EUR, za rok 2018 sumu vo výške 11.404,- EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 8.648,- EUR od 21.07.2015 až do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 18.781,- EUR od 21.07.2015 až do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % zo sumy 10.237,25 EUR od 21.07.2015 až do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % zo sumy 20.775,98 EUR od 21.07.2015 až do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % zo sumy 25.782,- EUR od 01.01.2016 až do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 23.813,- EUR od 01.01.2017 až do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 8.186,50 EUR od 01.01.2018 až do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 11.404,- EUR od 01.01.2019 až do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobca má nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %, alternatívne žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15.055,50 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % od 21.07.2015 až do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobca má nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.“ V rámci uvedených návrhov žalobca žiadal aj o povolenie pristúpenia nového subjektu na strane žalovaného, a to Mgr. art. T. M. H.. Na uskutočnených pojednávaniach súd pripustil zmeny žaloby a pristúpenie do konania žalovaného v 2. rade. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcu a p. T. M. H. ako jediného spoločníka a konateľa žalovaného v 1. rade, nedošlo k vysporiadaniu BSM, čím mal za to, že nastal právny stav v zmysle ustanovenia § 149 ods. 4 OZ. V dôsledku uvedeného mal žalobca za to, že obchodný podiel žalovaného v 1. rade je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného v 2. rade. Na základe tejto skutočnosti žalobca žiadal o vyplatenie podielu na zisku žalovaného v 1. rade za roky 2011, 2012, 2013, 2014, až do času podania žaloby a zároveň žiadal o zabezpečenie dôkazu - účtovných dokladov a závierky žalovaného v 1. rade. Žalovaný v konaní trval na zamietnutí žaloby ako nedôvodnej a uplatnil námietku premlčania nároku žalobcu z dôvodu uplynutia 3-ročnej lehoty na vysporiadanie BSM. Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade došlo k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov k 21.07.2011 tak, že k jeho vysporiadaniu ku dňu podania žaloby 20.07.2015 nedošlo, čo strany sporu nenamietali. Bolo preukázané, že žalovaný v 2. rade je bývalý manžel žalobcu, manželstvo bolo rozvedené právoplatne k 30.06.2012 a zároveň bol žalovaný v 2. rade jediným spoločníkom a konateľom žalovaného v 1. rade. Výšku nároku žalobca odvodil od výšky generovaného zisku, pričom predložil aj ocenenie obchodného podielu na základe znaleckého posudku. Súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, keď nebolo sporné skutkové tvrdenie žalobcu, avšak samotný nárok ako ho špecifikoval z hľadiska právneho titulu, ale aj výšky, nebol dôvodný. Stotožnil sa s existenciou právnej domnienky uvedenej v § 149 ods. 4 OZ, podľa ktorého platí, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti, výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Uviedol, že s ohľadom na charakter obchodného podielu, tento sa považuje za majetkové právo, resp. inú majetkovú hodnotu, nejde o vec podľa § 118 OZ ako hnuteľná alebo nehnuteľná, avšak predmetom nároku bolo vyplatenie podielu na zisku. Mal za to, že podiel na zisku ako právo prislúcha spoločníkovi obchodnej spoločnosti. Uviedol, že ak sa uplatní domnienka vyjadrená v § 149 ods. 4 OZ, z hľadiska charakteru obchodného podielu je potrebné pre vyporiadanie jeho hodnoty aplikovať zásady vysporiadania v režime spoluvlastníctva podielového podľa § 142 OZ a nie § 150 OZ. Konštatoval, že existujúci obchodný podiel patrí bývalému manželovi ako jedinému spoločníkovi žalovaného v 1. rade, teda do úvahy by pripadalo vysporiadanie tak, že by sa žalobca domáhal vyplatenia polovice hodnoty obchodného podielu analogicky podľa § 142 ods. 1 OZ. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd uviedol, že uplatnená námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v konaní je dôvodná, na základe čoho konštatoval, že žalovaný v 1. rade ako obchodná spoločnosť nemá voči žalobcovi žiadne povinnosti ani záväzky, teda nie je spravodlivé ani právne dôvodné ju zaväzovať na plnenie v prospech žalobcu. Námietku premlčania nároku uplatnenú žalovaným v 1. rade z titulu márneho uplynutia 3 ročnej lehoty podľa § 150 OZ považoval za nedôvodnú, nesprávne právne poňatú, nakoľko nevyvrátiteľná domnienka sa vzťahuje na uvedenú lehotu, následne by mala začať plynúť lehota § 101 všeobecná premlčacia lehota. Dal do pozornosti, že v tomto konaní sa musel vysporiadať s argumentáciou žalobcu, že obchodný podiel bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a po uplynutí trojročnej lehoty je, v zmysle § 149 ods. 4 OZ, v podielovom vlastníctve žalobcu a žalovaného v 2. rade. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že ide o zmenu obchodného podielu, respektíve analogicky judikatúra odkazuje na prípadný predaj obchodného podielu, kde na predmetný obchodný podiel, respektíve na jeho hodnotu v 1/2, má nárok jeden z manželov. V kontexte merita konania poukázal na judikatúru podporujúcu úvahu súdu o predmete vysporiadania, a to rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obdo/11/2007 zo dňa 25. júna 2008 (R 27/2007) a sp. zn. 6 Obdo/30/2009 z 26. novembra 2009. Konštatoval, že žaloba sa javí ako predčasne podaná, teda absentuje rozhodnutie o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva ako majetkového práva. Dospel k záveru, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť svojho nároku ani z hľadiska pasívnej legitimácie, ani z hľadiska právneho titulu, ani výšky nároku, žalobu preto zamietol. Žalovaným, ktorí mali vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania proti žalobcovi. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uviedol, že súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v bode 2. odôvodnenia rozhodnutia spomína právny predpis ZKR, kde odkazuje na § 149 ods. 4, žalobca pritom odkázal v žalobe na Občiansky zákonník. Poukázal na to, že v bode 2. odôvodnenia rozhodnutia súd síce spomína návrh žalobcu na zabezpečenie dôkazu, avšak o tomto návrhu nerozhodol, a to ani v konečnom rozhodnutí, čím porušil procesné práva žalobcu. Za podstatné v predmetnej veci považoval, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, nespĺňa požiadavky v zmysle § 220 CSP, je tak arbitrárne, nepresvedčivo odôvodnené, resp. neobsahuje odôvodnenie nevyhovenia žaloby žalobcu, ako ani neobsahuje právne a skutkové dôvody, na základe ktorých súd rozhodol vo veci. Mal za to, že v bodoch 11., 12., 14., 15., 17. až 20. absentuje relevantné zdôvodnenie, na základe čoho dospel súd k zamietnutiu žaloby a aký má jeho argumentácia súvis s predmetným konaním, chýba právny aj skutkový dôvod prečo a na základe čoho súd k takémuto rozhodnutiu dospel, ako aj chýba súvis s právnymi predpismi. Záver súdu o predčasnosti a nedôvodnosti žalobcu je podľa neho vo vzájomnom rozpore. Z textu rozhodnutia podľa žalobcu nevyplýva, čo malo byť nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie. Zastával názor, že to je spoločnosť, a teda žalovaný v 1. rade, ktorého sa obchodný podiel týka a je dôvodné žalovať aj obchodnú spoločnosť, nakoľko súd nezabezpečil relevantné dokumenty tak, ako žalobca žiadal na začiatku konania a nebolo tak možné určiť kto, a teda, či žalovaný v 1. rade alebo žalovaný v 2. rade disponuje sumou, ktorú žalobca žaluje, a teda, či bol rozdelený zisk alebo nebol rozdelený zisk. Z tohto dôvodu bolo podľa žalobcu potrebné žalovať nielen spoločníka spoločnosti, ale aj samotnú spoločnosť, pričom podiel na zisku vypláca spoločnosť - žalovaný v 1. rade a nie pán M.. Ďalej namietal, že body 11. a 12. napadnutého rozsudku neodôvodňujú rozhodnutie, iba konštatujú ako súd rozhodol, neodôvodňujú, prečo sa nestotožnil súd s právnym titulom, ani neodôvodňuje podľa súdu nesprávnu a nedôvodnú výšku nároku a nie je jasné, či má ísť o podiel na zisku, alebo obchodný podiel, ktorý má byť uplatnený nesprávne. Odôvodnenie súdu, že sa mali aplikovať zásady vyporiadania podľa § 142 OZ a nie podľa § 150 OZ, podľa názoru žalobcu nemá žiadne východisko zo skutkového stavu, ani z tvrdení sporových strán. Mal za to, že ak súd akceptoval domnienku podľa § 149 ods. 2 OZ, tak ide jednoznačne v prípade obchodného podielu, resp. podielu na zisku, o podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného v 2. rade, žalobca nikdy nežiadal vyplatiť, resp. nikdy neodkazoval na § 150 OZ a aj keby odkazoval, právne posúdenie veci je na súde v zmysle zásady iura novit curia a súd nie je viazaný názormi strán a ich výkladmi právnych predpisov, resp. právnym odôvodnením. Zdôraznil, že pokiaľ mal súd za to, že išlo o podielové spoluvlastníctvo, tak mal v tomto smere aj rozhodnúť, žalobný petit bol upravený na obidve alternatívy, a teda, či by išlo o podiel na zisku, ale aj ak by išlo o hodnotu obchodného podielu, ktorého hodnota sa zisťovala znaleckým posudkom. Vyjadril názor, že súd argumentáciou v bode 17. odôvodnenia odporuje svojmu tvrdeniu v bode 14. odôvodnenia, keď následne tvrdí, že obchodný podiel nebol v podielovom spoluvlastníctve manželov, pritom v bode 14. jednoznačne odkazuje na podielové spoluvlastníctvo a že sa malo postupovať v zmysle § 142 ods. 1 OZ. Okrem toho namietal, že bod 17. odôvodnenia neobsahuje jasné odôvodnenie ako dospel súd k názoru, že tvrdenie žalobcu je nedôvodné, pričom súd uviedol nezrozumiteľnú a nepochopiteľnú vetu, a síce, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že ide o zmenu obchodného podielu, respektíve analogicky judikatúra odkazuje na prípadný predaj obchodného podielu, kde na predmetný obchodný podiel, respektíve na jeho hodnotu v 1/2 má nárok jeden z manželov. Dal do pozornosti, že v bode 18. bez akéhokoľvek odôvodnenia súd len odkazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, avšak nijakým spôsobom nevysvetľuje, aký súvis má predmetný judikát s prejednávanou vecou, ani o čo oprel súd svoje rozhodnutie. Odkázal na právnu argumentáciu v prípade obchodného podielu, keď sa v rozhodovacej praxi vytvorili dve línie, a to jednak názor, že obchodný podiel je súčasťou BSM (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obdo/11/2007 a sp. zn. 2 Cdo/168/2005) a jednak, že súčasťou BSM je podiel na zisku (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Obdo/30/2009). Žalobca zdôraznil, že nikdy nenamietal, ani nežiadal o práva súvisiace s rozhodovaním ohľadom obchodného podielu, žiadal len majetkové práva, a teda podiel na zisku z predmetného obchodného podielu. Keďže sa daný obchodný podiel nevysporiadal v lehote stanovenej zákonom, podľa názoru žalobcu je možné tak žiadať o vyplatenie podielu na zisku z tohto obchodného podielu, a to na základe toho, že všetky majetkové práva vyplývajúce z obchodného podielu sú v podielovom spoluvlastníctve v zmysle § 149 ods. 4 OZ. Vo vzťahu k záveru súdu o predčasnosti podanej žaloby z dôvodu absencie rozhodnutia o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva ako majetkového práva žalobca uviedol, že nie je jasné, prečo súd nevyhovel žalobe v časti vyplatenia podielu na zisku, v tomto prípade ide o majetkové právo vyplývajúce z obchodného podielu, ktorý je v spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného v 2. rade, a nie je pre tento nárok a jeho uplatnenie potrebné žiadnym spôsobom vyporiadavať podielové spoluvlastníctvo. Vyjadril názor, že nie je potrebné vyporiadavať podielové spoluvlastníctvo ani v prípade vyplatenia obchodného podielu. Podotkol, že spoločnosť vstúpila počas konania do likvidácie, čím de facto zaniká aj obchodný podiel žalovaného v 2. Rade v predmetnej spoločnosti, čo zakladá pri akceptovaní argumentácie súdu v bode 19. odôvodnenia rozsudku dôvodnosť žaloby žalobcu. V prípade, ak by odvolací súd nevyhovel podanému odvolaniu, žalobca žiadal, aby zmenil rozhodnutie o trovách tak, že zohľadní dôvody hodné osobitného zreteľa, a teda uplatní § 257 CSP, a to z dôvodu, že súd mal za to, že je žaloba podaná predčasne, pričom sám súd počas konania v rámci vyslovenia predbežného právneho názoru konštatoval, že žaloba je dôvodná, ako aj vzhľadom na to, že v predmetnej veci žalovaný v 1. rade a ani žalovaný v 2. rade ani raz a ani v lehote stanovenej súdom nedoručil vyjadrenie k veci a svoju argumentáciu, ako aj z dôvodu, že počas konania vstúpil žalovaný v 1. rade do likvidácie, žalobca má za to, že je dôvodné trovy konania výnimočne žalovanému 1., ako ani žalovanému 2., nepriznať. S ohľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že plne vyhovie žalobe žalobcu, resp. aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. 3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili. 4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 CSP, po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č. k. 28Cb/134/2015-464 zo dňa 28.03.2019 je potrebné potvrdiť ako vo výroku vecne správny. 5. Podľa § 1 ods. 1 a 2 OBZ, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 6. Podľa § 149 ods. 4 zákona č. 40/1964 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo, ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. 7. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 8. Podľa § 114 OBZ, (1) Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. (2) Každý spoločník môže mať iba jeden obchodný podiel. Pokiaľ sa spoločník zúčastňuje ďalším vkladom, zvyšuje sa jeho obchodný podiel v pomere zodpovedajúcom výške ďalšieho vkladu. (3) Jeden obchodný podiel môže patriť viacerým osobám. Svoje práva z tohto obchodného podielu môžu tieto osoby vykonávať len prostredníctvom spoločného zástupcu a na splácanie vkladu sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ak jeden obchodný podiel patrí viacerým osobám, do obchodného registra sa zapíše údaj o výške vkladu, ku ktorému sa tento obchodný podiel viaže, rozsah jeho splatenia, ako aj údaje o spoločnom zástupcovi a jednotlivých osobách, ktorým obchodný podiel patrí, a to v prípade právnických osôb obchodné meno alebo názov a sídlo a v prípade fyzických osôb meno, priezvisko a bydlisko. 9. Podľa § 123 ods. 1 OBZ, spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. 10. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č. k. 28Cb/134/2015-464 zo dňa 28.03.2019, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 13. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania. 14. Odvolací súd zistil, že pri vyhotovovaní napadnutého rozhodnutia došlo k chybe v písaní, keď súd v záhlaví napadnutého rozsudku uviedol nesprávne názov a sídlo žalovaného v 1. rade, keď namiesto „Bratislava Music Services, s.r.o. v likvidácii, Francisciho 5, 811 08 Bratislava“ uviedol „Bratislava Music Services, s.r.o., Benediktiho 5, 811 04 Bratislava“. Z výpisu z Obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 28985/B, vyplýva, že od 23.10.2018 je obchodným menom žalovaného v 1. rade Bratislava Music Services, s.r.o. v likvidácii a rovnako od 23.10.2018 je sídlom spoločnosti Francisciho 5, 811 08 Bratislava. Odvolací súd preto v súlade s § 224 CSP I. výrokom tohto rozhodnutia opravil názov a sídlo žalovaného v 1. rade v záhlaví rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 28Cb/134/2015-464 zo dňa 28.03.2019 tak, že namiesto „Bratislava Music Services, s.r.o., Benediktiho 5, 811 04 Bratislava“ má byť „Bratislava Music Services, s.r.o. v likvidácii, Francisciho 5, 811 08 Bratislava“. 15. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie podielu zo zisku spoločnosti Bratislava Music Services, s.r.o., za roky 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018 vo výške 1/2 spolu s príslušenstvom. Žalovaným v 1. rade je obchodná spoločnosť Bratislava Music Services, s.r.o. a žalovaným v 2. rade je bývalý manžel žalobcu a zároveň konateľ a jediný spoločník žalovaného v 1. rade P.. Y.. T. M. H.. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade došlo k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. 8C/346/2010-16 zo dňa 15.06.2011, právoplatným dňa 21.07.2011. Manželstvo žalobcu a žalovaného v 2. rade bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 6C/98/2009-440 zo dňa 14.06.2012, právoplatným dňa 30.06.2012. Žaloba, ktorou sa žalobca domáha voči žalovaným zaplatenia podielu zo zisku, bola doručená súdu dňa 20.07.2015. Medzi stranami nebolo sporné, že do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané ani rozhodnutím súdu, preto podľa ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka platí nevyvrátiteľná domnienka, podľa ktorej po márnom uplynutí troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo zákona dochádza k vysporiadaniu tohto spoluvlastníctva tak, že majetkové práva, resp. iné majetkové hodnoty sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Súd sa potom v bode 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku správne stotožnil s existenciou právnej domnienky uvedenej v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka a správne uviedol, že s ohľadom na charakter obchodného podielu sa tento považuje za majetkové právo, resp. inú majetkovú hodnotu (avšak predmetom žaloby bolo vyplatenie podielu zo zisku). 16. Obchodný podiel je v zmysle ustanovenia § 118 ods. 1 OBZ inou majetkovou hodnotou a predstavuje účasť spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným a z nej plynúce majetkové ako aj nemajetkové práva a povinnosti. Podiel sa oceňuje mierou účasti spoločníka na čistom obchodnom majetku spoločnosti (§ 61 ods. 1 OBZ), pričom čistým obchodným majetkom spoločnosti sa rozumie obchodný majetok spoločnosti po odpočítaní jej záväzkov (§ 6 ods. 3 OBZ). Len manžel - spoločník má práva a povinnosti vyplývajúce pre neho z úpravy postavenia spoločníka obchodnej spoločnosti v Obchodnom zákonníku, či v inom právnom predpise alebo v spoločenskej zmluve. Medzi základné majetkové práva každého spoločníka patrí právo na podiel zo zisku (§ 123 OBZ). 17. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 168/2005 zo dňa 31.03.2006 (R 27/2007), podľa ktorého „Obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov, sa stáva súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd rozhodujúci o jeho vyporiadaní neprikazuje hodnotu obchodného podielu, ale obchodný podiel, ktorý môže byť prikázaný len spoločníkovi obchodnej spoločnosti.“ Súčasťou BSM sa tak stáva hodnota obchodného podielu a nie práva a povinnosti vyplývajúce z obchodného podielu manžela spoločníka obchodnej spoločnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že sa vysporiadava majetková hodnota obchodného podielu, nie samotný obchodný podiel, ktorý môže byť prikázaný len spoločníkovi obchodnej spoločnosti. Druhý manžel nie je v akomkoľvek vzťahu k spoločnosti, nemá práva a povinnosti spoločníka, vrátane práva zúčastňovať sa na riadení spoločnosti. V rozhodnutí sp. zn. 5 Obdo 11/2007 zo dňa 25.06.2008 Najvyšší súd SR konštatoval „podľa ustálenej judikatúry hodnota obchodného podielu patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov... .“ Od tohto názoru sa Najvyšší súd SR odklonil v rozhodnutí sp. zn. 6 Obdo 30/2009 zo dňa 26.11.2009, keď uzavrel, že obchodný podiel nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v odôvodnení uviedol, že súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa stane napr.: podiel na zisku, vyrovnací podiel a pri prevode obchodného podielu je to vyplatená cena obchodného podielu. Rozdielnosť rozhodovania dovolacieho súdu v tejto otázke skonštatoval Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. III. ÚS 399/2015 zo dňa 18.08.2015. Následne Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/186/2018 zo dňa 28.01.2020 konštatoval: „Pokiaľ však Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 6 Obdo 30/2009 dospel k opačnému záveru, že obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným manžela, nadobudnutý počas manželstva, do BSM nepatrí, treba zdôrazniť už uvedené, že svoj odklon od doterajšej súdnej praxe náležitým spôsobom nevysvetlil... . Obchodný zákonník však nevylučuje obchodný podiel z masy BSM a ani rozsah BSM nijako nemodifikuje tak, ako je vymedzený v § 143 OZ, nevylučuje, že obchodný podiel ako majetková hodnota do BSM patrí. Keďže obchodnoprávna úprava otázku obchodného podielu a BSM neupravuje, subsidiárne sa aplikujú na tieto vzťahy podľa § 1 ods. 2 ObchZ predpisy občianskeho práva - § 143 OZ (Tomáš Čentík: Obchodný podiel a BSM in ARsN r. 2018)... S poukazom na uvedené podľa názoru najvyššieho súdu pri vymedzení rozsahu a obsahu BSM nemožno vychádzať len z jazykového výkladu, ale pojem vec je potrebné chápať pre účely BSM extenzívnejšie, a to vo význame pojmu majetok (čl. 20 Ústavy SR pojednáva o práve vlastniť majetok, pojem majetok je uvedený aj v § 150 OZ pri pravidlách vyporiadania BSM), a to akýkoľvek oceniteľný peniazmi, čo zodpovedá spravodlivému a rozumnému vyporiadaniu BSM. Z toho, že obchodný podiel je inou majetkovou hodnotou, ako aj uviedol najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 168/2005 vychádzajúc z § 149 ods. 4 in fine OZ a môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle ustanovenia § 118 ods. 1 OZ, analogicky preto vyplýva, že ak jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným zo spoločných prostriedkov, stáva sa tento obchodný podiel súčasťou BSM.“ 18. Keďže do troch rokov od zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou a BSM nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané ani rozhodnutím súdu, podľa ustanovenia § 149 ods. 4 OZ platí nevyvrátiteľná domnienka, že hodnota obchodného sporného podielu je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného v 2. rade, pričom podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. V čase podania žaloby teda žalobca a žalovaný v 2. rade vystupujú vo vzťahu k hodnote obchodnému podielu v spoločnosti žalovaného v 1. rade ako podieloví spoluvlastníci. Podstatným znakom podielového spoluvlastníctva je spoluvlastnícky podiel, vyjadrujúci ideálnu mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Každý podielový spoluvlastník má ideálny podiel na veci, teda nevlastní presne určitú, reálnu časť veci. S poukazom na uvedenú skutočnosť odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade je potrebné zrušiť a vysporiadať podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného v 2. rade vo vzťahu k hodnote obchodného podielu. Podanie žaloby, ktorou sa žalobca domáha zaplatenia podielu zo zisku, je preto predčasné, ako správne konštatoval súd v bode 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku, pretože absentuje rozhodnutie o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva ako majetkového práva. Obchodný podiel môže byť prikázaný len žalovanému v 2. rade ako jedinému spoločníkovi žalovaného v 1. rade a žalobca má nárok na vyplatenie polovice hodnoty obchodného podielu analogicky podľa § 142 OZ, ako správne konštatoval súd. 19. Za nedôvodnú odvolací súd považoval námietku žalobcu, že z napadnutého rozsudku nevyplýva, čo malo byť nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na bod 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa plne stotožňuje a podľa ktorého žalovaný v 1. rade ako obchodná spoločnosť nemá voči žalobcovi žiadne povinnosti ani záväzky, teda nie je spravodlivé, ani právne dôvodné, ju zaväzovať na plnenie v prospech žalobcu. Odvolací súd dodáva, že v danom prípade sa musia navzájom vysporiadať podieloví spoluvlastníci, t. j. žalobca a žalovaný v 2. rade, samotná obchodná spoločnosť, t. j. žalovaný v 1. rade, nemá voči žalobcovi žiaden záväzok, a teda pasívna vecná legitimácia žalovaného v 1. rade v prejednávanom spore nie je daná. Žalobca ďalej namietal, že súd nerozhodol o jeho návrhu na zabezpečenie dôkazu. Odvolací súd poukazuje na to, že v žalobe síce žalobca uviedol, že žiada o zabezpečenie dôkazu - účtovnej závierky a účtovných dokladov žalovaného v 1. rade, avšak bez toho, aby objektívne zdôvodnil existenciu obavy, že daný dôkaz nebude možné neskôr vykonať alebo ho bude možné vykonať len s veľkými ťažkosťami a taktiež bez toho, aby riadne identifikoval konkrétny dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ktorý má byť zabezpečený (neuviedol roky, za ktoré žiada účtovnú závierku a neuviedol ani aké konkrétne účtovné doklady žalovaného v 1. rade žiada). V priebehu konania žalobca predložil daňové priznanie žalovaného v 1. rade za roky 2011 až 2016 a následne i Znalecký posudok č. 11/2019 vypracovaný Expert group, k.s., zo dňa 28.02.2019, ktorý stanovil výšku obchodného podielu spoločnosti Bratislava Music Services, s.r.o., ku dňu skončenia BSM 21.07.2011 a ku dňu vstupu obchodnej spoločnosti do likvidácie 01.10.2018. Prílohou tohto znaleckého posudku bola súvaha a výkaz ziskov a strát spoločnosti Bratislava Music Services, s.r.o., k 31.12.2012 a účtovná závierka k 30.09.2018. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v priebehu konania disponoval účtovnými dokladmi žalovaného v 1. rade. Odvolací súd zdôrazňuje, že na pojednávaní dňa 11.03.2019 žalobca, resp. jeho právny zástupca, nemal žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie, ani nežiadal zabezpečenie ďalších dôkazov a súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Uvedenú námietku žalobcu preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 20. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu ohľadne nedostatočného odôvodnenia, resp. arbitrárnosti napadnutého rozsudku. Podľa názoru odvolacieho súdu z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prihliadal na argumentáciu oboch sporových strán, v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadal s podstatnými a pre rozhodnutie relevantnými argumentmi strán a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Vada v písaní, keď súd v bode 2. odôvodnenia napadnutého rozsudku omylom uviedol „ZKR“ namiesto Občianskeho zákonníka nie je právne významná. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že bod 17. odporuje bodu 14. rozsudku, keď z odôvodnenia vyplýva, že súd v celom napadnutom rozhodnutí vychádzal zo skutočnosti, že medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade ide vzhľadom na aplikáciu § 149 ods. 4 OZ o podielové spoluvlastníctvo. 21. Žalobca namietal aj nesprávnosť výroku o trovách, keď súd mal podľa neho aplikovať § 257 CSP z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Dikcia ustanovenia § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (napr. R 34/1982). Civilný sporový poriadok pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to jednak dôvody hodné osobitného zreteľa a jednak výnimočné okolnosti, tieto však zákon bližšie nešpecifikuje, ich výklad je ponechaný na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle ustálenej judikatúry nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania, výnimočne prihliadnuť. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964). Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s.) Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že v danom prípade existujú výnimočné okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania v konaní úspešným žalovaným v 1. a 2. rade. Podľa názoru odvolacieho súdu, skutočnosti uvádzané v odvolaní žalobcom neodôvodňujú aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. 22. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 23. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 28Cb/134/2015-464 zo dňa 28.03.2019 potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny. 24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože im žiadne nevznikli. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).