Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/185/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117210367 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1117210367.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY W. súd v X. v senáte zloženom z predsedu senátu Y.. Ing. Maria Dubaňa a sudcov Y.. Ivany Štiftovej a Y.. Romana Majerského, v spore žalobcov: X/ N.. H.. H. L., B.. X.X.XXXX, Na W. XX, X., X/ Y.. O. L., B.. XX.X.XXXX, Š.C. XX, X., proti žalovanému: IGOR BROSSMANN s. r. o., Pri Suchom Mlyne 6, Bratislava, IČO: 44 374 321, zastúpenému Advokátska kancelária Y.. Eckmann, s. r. o., Mierové námestie 14, Trenčín, IČO: 47 241 110, o zaplatenie 2.700 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 16Csp/38/2017-87, zo dňa 15.4.2019, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdzuje. II. Žalobcom 1/ a 2/ priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ a 2/ sumu 2.700 eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 2.700 eur od 16.4.2017 do zaplatenia; vo zvyšku žalobu zamietol; žalobcovi 1/ a 2/ priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou doručenou súdu 25.4.2017, doplnenou 16.6.2017, domáhali voči žalovanému zaplatenia istiny 2.700 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne od 16.4.2017 do zaplatenia; na tom skutkovom základe, že žalovaný im nezaplatil nájomné za mesiace 02/2017, 03/2017, 04/2017 za nájom 5 - izbového bytu a garáže v rodinnom dome v Bratislave, prenajatých na základe nájomnej zmluvy uzavretej 30.9.2010. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie mal vo vzťahu k skutkovému stavu za preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ v postavení prenajímateľa uzatvorili so žalovaným ako nájomcom 30.9.2010 nájomnú zmluvu, v znení jej neskorších dodatkov, na základe ktorej mu prenechali do užívania nehnuteľnosť, a to 5 izbový byt, garáž a záhradu, nachádzajúce sa na ulici Na W. XX P. X., za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti, t.j. ako kancelárske priestory a sídlo firmy žalovaného. Nájomné bolo v relevantnom období dohodnuté vo výške 1.150 eur mesačne a bolo splatné mesačne vopred najneskôr do 20. dňa kalendárneho mesiaca predchádzajúceho príslušnému kalendárnemu mesiacu. Mal za nesporné, že žalovaný dohodnuté nájomné za mesiac február 2017, marec 2017 a apríl 2017, t.j. nájomné spolu vo výške 3.450 eur (3 mesiace x 1.150 eur) nezaplatil. Ustálil, že nájomný vzťah strán sporu bol skončený dňom 30.4.2017; a že žalobcovia 1/ a 2/ (prenajímateľ) oznámili žalovanému (nájomcovi) listom z 15.4.2017 použitie žalovaným zloženej zábezpeky 750 eur na zníženie nedoplatku na neuhradenom nájomnom za uvedené obdobie, t.j. mesiace február až apríl 2017. Dodal, že žalovanému tak na nájomnom vznikol dlh vo výške 2.700 eur, t.j. v žalovanej sume. Zdôraznil, že žalovaný nijakým spôsobom nerozporoval, že mal povinnosť platiť nájomné v uvedenej výške, a že nájomné za mesiac február 2017, marec 2017 a apríl 2017 žalobcom 1/ a 2/ nezaplatil. 3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že spornou bola otázka zániku povinnosti žalovaného zaplatiť dlžné nájomné vo výške 2.700 eur (dlžné nájomné za február 2017, marec 2017 a apríl 2017) z dôvodu žalovaným uplatneného nároku na primeranú zľavu z nájomného. 3.1. V tejto súvislosti zhrnul procesnú obranu žalovaného, ktorý v spore tvrdil, že si u žalobcu 1/ a 2/ ako u prenajímateľa nezaplatením nájomného uplatnil nárok na primeranú zľavu z nájomného v dôsledku tej skutočnosti, že predmet nájmu nemohol pre vady užívať dohodnutým spôsobom; vada na predmete nájmu spočívala v nedostatočných svetelných podmienkach v miestnostiach prenajatej nehnuteľnosti, nakoľko došlo k poškodeniu žalúzií, ktoré boli dlhodobo spustené. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa tvrdenia žalovaného sa vonkajšie žalúzie pokazili na jeseň v roku 2016, keď tieto nebolo možné vytiahnuť, pričom túto vadu oznámil žalobcom 1/ a 2/, ktorí vadu uznali, objednali jej opravu, avšak k náprave nedošlo; vzhľadom na uvedené prestal žalovaný platiť nájomné, nakoľko nevedel nájsť iný spôsob nápravy a keďže žalobca 1/ a 2/ na skutočnosť, že v uvedenom období neplatil nájomné nereagovali, a na jeho zaplatenie ho nevyzvali, mal žalovaný za to, že žalobcovia 1/ a 2/ takýto spôsob akceptujú. 3.2. Pokiaľ sa jedná o argumentáciu žalobcov 1/ a 2/, súd prvej inštancie poznamenal, že títo v spore tvrdili, že žalovaný si nárok na odpustenie nájomného alebo poskytnutie zľavy z nájomného nikdy neuplatnil; opravu poškodených žalúzií, ktorých nefunkčnosť im žalovaný oznámil v dvoch miestnostiach, zabezpečili. Súd prvej inštancie pripomenul, že žalobcovia v spore uviedli, že poškodenie žalúzii v predmete nájmu spočívalo v tom, že v kúpeľni bola žalúzia vytrhnutá aj s navijakom zo steny a v miestnosti kancelárie (pracovni) na jednom z troch okien bol pokazený navijak; v súvislosti s opravou poškodených žalúzii bola zabezpečená ich obhliadka, avšak žalobca 2/ sa nevedel vyjadriť, či k ich oprave aj reálne došlo a za akú cenu, nakoľko za opravu žalobcovia 1/ a 2/ neplatili. 4. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že zo žiadnych listinných dôkazov a ani z tvrdení žalovaného nevyplynulo, že si ako nájomca uplatnil nárok na poskytnutie zľavy z nájomného, resp. že by žalobcom 1/ a 2/ oznámil dôvod neplatenia nájomného; pričom žalovaný sám uviedol, že nájomné prestal platiť z dôvodu, že žalobcovia ako prenajímatelia vadu na prenajatej veci ani napriek opakovaným upozorneniam neodstránili. Podľa súdu prvej inštancie potom skutočnosť, že žalovaný prestal platiť nájomné, nemožno v žiadnom prípade považovať za uplatnenie práva nájomcu na poskytnutie zľavy z nájomného; a podčiarkol, že nie je prípustné, aby žalovaný nezaplatil dlžné nájomné za mesiace február, marec a apríl 2017 a následne až v rámci súdneho konania uviedol, že nájomné nezaplatil z dôvodu, že mal za to, že prenajímateľovi nájomné neprináleží, nakoľko na prenajatej nehnuteľnosti v nešpecifikovanom predchádzajúcom období existovali vady, pre ktoré bolo jej užívanie sťažené. Dodal, že žalovaný ako nájomca mal právo uplatniť si voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na zľavu na nájomnom za zákonom stanovených podmienok; žalovaný si však toto právo riadne neuplatnil a tak nebolo možné na ním neskôr uvádzané dôvody nezaplatenia nájomného prihliadnuť. 5. Nad rozsah uvedeného upriamil súd prvej inštancie pozornosť na to, že vady veci spočívajúce v nefunkčnosti žalúzií v dvoch miestnostiach nastali na jeseň v roku 2016, v mesiaci september - október 2016 a žalovaný nezaplatil nájomné až za mesiac február, marec a apríl 2017, pričom práve v relevantnom období nasledujúcich mesiacov po prejavení sa vady na prenajatej veci nájomné riadne platil. Poukázal aj na to, že žalovaný nezaplatil celé nájomné za tri mesiace a to až v čase plynutia výpovednej doby, pričom žalúzie boli nefunkčné len v dvoch miestnostiach a nájom sa týkal päťizbového bytu, garáže a záhrady, a teda nezaplatenie celého nájomného i v prípade reálneho uplatnenia zľavy na nájomnom, by bolo takýmto spôsobom neprimerané. 6. Na uvedenom základe súd prvej inštancie konštatujúc, že žalovaný v spore neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno na preukázanie, že si u žalobcov 1/ a 2/ riadne a včas uplatnil právo na poskytnutie primeranej zľavy z nájomného, resp. odpustenie nájomného; za použitia § 663, § 664, § 671 ods. 1, § 673, § 674, a § 675 Občianskeho zákonníka rozhodol tak, že žalobe vyhovel v časti istiny a v časti uplatnených úrokov z omeškania 5 % ročne z istiny od 16.4.2017 do zaplatenia. 7. Proti vyhovujúcej časti rozsudku podal odvolanie žalovaný a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka nesprávneho skutkového zistenia, ku ktorému dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov a nesprávneho právneho posúdenie veci. Argumentoval tým, že žalobcovia 1/ a 2/ v spore jednoznačne potvrdili, že ním vytýkané vady na predmete nájmu existovali s tým, že vady predmetu nájmu pretrvávali minimálne od septembra 2016 až do faktického odovzdania (vrátenia) predmetu nájmu žalobcom 1/ a 2/, t.j. vrátane sporného obdobia február 2017 až apríl 2017. Mal za to, že šesťmesačná lehota na uplatnenie jeho práva na zľavu z nájomného plynula samostatne za každý mesiac existencie vád na predmete nájmu. Domnieval sa totiž, že je potrebné rozlišovať medzi časovým okamihom, kedy došlo prvýkrát k vzniku vytýkaných vád na predmete nájmu a časovým úsekom, po ktorý tento stav trval. Bol názoru, že v dôsledku poškodených žalúzii mu za každý jeden mesiac trvania takéhoto stavu vznikol vždy samostatný nárok na poskytnutie zľavy z nájomného, a preto nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že on si neuplatnil svoje právo vyplývajúce mu z § 675 Občianskeho zákonníka v zákonnej šesťmesačnej lehote. 8. Žalovaný v odvolaní uviedol, že kedykoľvek, v prípade potreby odstránenia akýchkoľvek vád na predmete nájmu, tieto po ich oznámení žalobcom 1/ a 2/ boli v primeranej lehote odstránené; a presne takýto sled udalostí legitímne očakával i vo veci oznámených vád spočívajúcich v nefunkčnosti žalúzii v dvoch miestnostiach. Podotkol, že v prípade týchto vád však nedošlo k ich odstráneniu a následne mu bola zo strany žalobcov 1/ a 2/ oznámená výpoveď z predmetu nájmu; ďalej ozrejmil, že vzhľadom na skutočnosť, že nemohol predmet nájmu riadne užívať dlhší časový úsek, a to po obdobie cca 8 kalendárnych mesiacov, uplatnená zľava z nájomného za žalované obdobie predstavovala kumulatívne vyjadrenie takto uplatnenej zľavy i za predchádzajúce mesiace, po ktoré rovnako nemohol predmet nájmu riadne užívať, avšak spoliehal sa na odstránenie vád v zmysle poskytovaných prísľubov žalobcov 1/ a 2/. Vyjadril presvedčenie, že minimálne v podanom odpore proti platobnému rozkazu vydanému v rámci prejednávaného sporu, si nárok na zľavu z nájomného voči žalobcom 1/ a 2/ uplatnil celkom jasne a zrozumiteľne; a keďže odpor proti platobnému rozkazu bol datovaný 10.7.2017, s jeho následným neodkladným doručením súdu, mal za zrejmé, že nárok na poskytnutie zľavy z nájomného si za rozhodné obdobie, t.j. február 2017 až apríl 2017, uplatnil riadne a včas. 9. Žalobca 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Považoval za potrebné zdôrazniť, že žalovaný si právo na odpustenie alebo poskytnutie zľavy z nájomného podľa § 675 Občianskeho zákonníka u žalobcov 1/ a 2/ nikdy neuplatnil. Pripomenul, že z vykonaného dokazovania, konkrétne z výsluchu svedkyne vyplynulo, že k spornému poškodeniu dvoch kaziet žalúzií došlo v mesiaci september 2016, pričom žalovaný nemal právo jednostranne rozhodovať či, odkedy a akou sumou si jednostranne a bez upovedomenia prenajímateľov uplatní zľavu na nájomnom nezaplatením celej výšky nájomného. 10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom vyhovujúcom výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 13.11.2020 (§ 219 ods. 3 C.s.p.). 11. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 12. Podľa § 673 Občianskeho zákonníka nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci. 13. Podľa § 674 Občianskeho zákonníka ak nájomca môže užívať prenajatú vec z dôvodov uvedených v § 673 iba obmedzene, má nájomca nárok na primeranú zľavu z nájomného. Prenajímateľ si však musí započítať náklady, ktoré ušetril, a cenu výhod, ktoré mal z toho, že nájomca užíval vec len obmedzene. 14. Podľa § 675 Občianskeho zákonníka právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim. 15. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaného v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k vyhoveniu žalobe; súd prvej inštancie v preskúmavanom spore vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na zistenie relevantnosti tvrdení žalovaného z hľadiska skutočností uvádzaných na svoju obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o dôvodnosti žalobcami 1/ a 2/ uplatňovaného nároku voči žalovanému, ktorého sa domáhali titulom nezaplateného nájomného v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 30.9.2010. 16. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku náležite objasnil, že v konaní nebolo sporné, že žalobcovia 1/ a 2/ v postavení prenajímateľa uzatvorili so žalovaným ako nájomcom 30.9.2010 nájomnú zmluvu, v znení jej neskorších dodatkov, na základe ktorej mu prenechali do užívania 5 izbový byt, garáž a záhradu; ako ani skutočnosť, že žalovaný dohodnuté nájomné za mesiac február 2017, marec 2017 a apríl 2017, t.j. nájomné spolu vo výške 3.450 eur (3 mesiace x 1.150 eur) nezaplatil a žalovanému tak po započítaní zloženej zábezpeky vo výške 750 eur vznikol na nájomnom dlh vo výške 2.700 eur, teda v žalovanej sume. Svoje dôvody vedúce k vyhoveniu žalobe, keď mal za to, že žalovaný v spore neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno na preukázanie svojej procesnej obrany, t.j. že si u žalobcu 1/ a 2/ riadne a včas uplatnil právo na poskytnutie primeranej zľavy z nájomného, resp. odpustenie nájomného, súd prvej inštancie aj riadne v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. logicky a presvedčivo odôvodnil. 17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku z hľadiska právnej stránky veci odvolací súd poznamenáva, že Občiansky zákonník stanovuje dôvody, ktoré vedú k vzniku práva nájomcu nezaplatiť nájomné, resp. k vzniku práva na primeranú zľavu z nájomného. Ak nájomca nemohol pre vady veci, ktoré nespôsobil, užívať vec dohodnutým, resp. obvyklým spôsobom vôbec, vzniká mu právo nezaplatiť nájomné (§ 673), ak však pre vady veci, ktoré nájomca nespôsobil, môže užívať vec len obmedzene, vzniká mu právo na zľavu z nájomného (§ 674). Uvedené práva nájomcu síce vznikajú na základe zákona a nie sú viazané na súhlas prenajímateľa, avšak nájomca si ich musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu; najneskôr v šesťmesačnej lehote podľa § 675 Občianskeho zákonníka. Lehota „bez zbytočného odkladu“ je skôr poriadková, čo znamená, že jej nedodržanie nespôsobí žiadne právne následky. K zániku uvedených práv však dochádza v prípade, ak k ich uplatneniu nedôjde ani do šiestich mesiacov odo dňa, kedy došlo ku skutočnostiam zakladajúcim ich vznik, táto šesťmesačná lehota je prekluzívna. 18. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď dospel k záveru, že z jeho strany (žalovaného) nedošlo k riadnemu uplatneniu práva na poskytnutie zľavy z nájomného, pričom argumentoval tým, že šesťmesačná lehota na uplatnenie tohto práva plynula samostatne za každý mesiac existencie vád na predmete nájmu; domnieval sa, že je potrebné rozlišovať medzi časovým okamihom, kedy došlo prvýkrát k vzniku vytýkaných vád na predmete nájmu a časovým úsekom, po ktorý tento stav trval. V nadväznosti na uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že pre plynutie prekluzívnej lehoty uvedenej v § 675 Občianskeho zákonníka je významný čas, kedy došlo k obmedzeniu v užívaní prenajatých priestorov; takýto právny výklad je v súlade s podstatou a zmyslom uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka, čo potvrdzuje aj nález Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 211/2017- 8, zo dňa 19.4.2017. Právo na odpustenie, resp. poskytnutie zľavy z nájomného teda nie je viazané na existenciu skutočností zakladajúcich právo na zľavu, ale na okamih vzniku prekážky v užívaní, preto táto prekluzívna lehota začína plynúť dňom, kedy došlo k obmedzeniu užívania predmetu nájmu a uplynie posledným dňom šesťmesačnej lehoty, bez ohľadu na tú skutočnosť, či obmedzenie ešte trvá alebo ako dlho obmedzenie v užívaní predmetu nájmu trvalo. Neuplatnením práva na odpustenie, resp. zľavu z nájomného, toto právo zaniká. 19. Zánik práva preklúziou je dôsledkom dvoch právnych skutočností a to uplynutia času a opomenutím právo uplatniť. Spôsob, akým má byť právo uplatnené stanovuje príslušný právny predpis a je potrebné rozlišovať, či sa právo uplatňuje úkonom, ktorým sa druhej strane dáva určitá skutočnosť na vedomie, alebo sa vyžaduje úkon, ktorým sa právo proti druhej strane priamo uplatňuje na súde. Občiansky zákonník výslovne určuje spôsoby uplatnenia práva, aby nedošlo k preklúzii; pričom z dikcie § 675 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že právo na odpustenie nájomného, resp. na poskytnutie zľavy z nájomného je potrebné uplatniť si u prenajímateľa, t.j. zo strany nájomcu je nevyhnutné vykonať právny úkon, z ktorého by bolo možné vyvodiť uplatnenie tohto práva; postačujúce by bolo napríklad aj oznámenie nájomcu, že pre (riadne vytknuté) vady predmetu nájmu nebude až do ich odstránenia uhrádzať dohodnuté nájomné v plnej výške (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 20 Cdo 2295/99) . 20. Podrobným preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že si uplatnil svoje právo na odpustenie nájomného, resp. zľavu z nájomného voči prenajímateľovi, resp. že by prenajímateľovi aspoň oznámil dôvod nezaplatenia nájomného za mesiace február - apríl 2017. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie podotýka, že púhe neplatenie nájomného bez akéhokoľvek zdôvodnenia, nemožno považovať za uplatnenie práva v zmysle § 675 Občianskeho zákonníka. Neobstojí ani námietka žalovaného uvedená v odvolaní, že toto právo si uplatnil odporom podaným v prejednávanom spore; zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktorými je odvolací súd viazaný (§ 383 C.s.p.), ako aj z vyjadrenia žalovaného v odvolaní, je totiž zrejmé, že vady na predmete nájmu vznikli najneskôr v mesiaci september, resp. október 2016, kedy začala plynúť prekluzívna lehota; šesťmesačná prekluzívna lehota teda uplynula najneskôr v apríli 2017, zatiaľ čo odpor žalovaný podal 12.7.2017 (č.l. 33,34), teda po uplynutí tejto zákonnej lehoty, kedy jej márnym uplynutím právo nájomcu na odpustenie, resp. zľavu z nájomného zaniklo. 21. S poukazom na vyššie uvedené právne a skutkové závery odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď neprihliadol na kompenzačnú námietku vznesenú žalovaným, spočívajúcu v uplatnení práva na nezaplatenie nájomného v zmysle § 673, resp. práva na zľavu z nájomného podľa § 674 Občianskeho zákonníka, pretože toto právo žalovaného zaniklo uplynutím prekluzívnej lehoty podľa § 675 Občianskeho zákonníka. Ani ostatné námietky žalovaného v podanom odvolaní neboli z povahy veci spôsobilé privodiť zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, nakoľko neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť rozhodnutia v napadnutej časti, resp. také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu rozsudku v napadnutej časti. 22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcom 1/ a 2/ priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mali vo veci plný úspech. 23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).