Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/136/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119214348 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1119214348.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, proti žalovanému: AXA pojišťovna a.s., so sídlom Lazarská 13/8, 120 00 Praha 2, IČ: 281 95 604, Česká republika, konajúci na území SR prostredníctvom organizačnej zložky: AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Kolárska 6, 811 06 Bratislava, IČO: 36 857 521, zast.: CLS Čavojský & Partners, s.r.o., so sídlom Zochova 6 - 8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 854 972, v konaní o zaplatenie 2.353,50 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č. k. 36Cb/97/2019 - 58 zo dňa 25. 5. 2020, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 36Cb/97/2019 - 58 zo dňa 25. 5. 2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie odpor žalovaného zo dňa 09. 12. 2019 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava I č. k. 36Cb/97/2019 - 27 zo dňa 21. 11. 2019 odmietol. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou s návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 03. 10. 2019, doručenou súdu dňa 04. 10. 2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2.353,50 Eur s príslušenstvom ako i náhradu trov konania. Súd na základe podanej žaloby vydal vo veci dňa 21. 11. 2019 platobný rozkaz č. k. 36Cb/97/2019 - 27. 2. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že z dôvodu procesného pochybenia súdu nebola žalovanému doručená žaloba s prílohami. Vzhľadom na túto skutočnosť sa žalovaný nevie vyjadriť k skutkovej a právnej stránke tejto veci, a teda najmä nevie skutkové tvrdenia žalobcu účinne poprieť. Žalovaný zároveň zdôraznil, že ako strana sporu má právo vedieť, z akého dôvodu a na akom skutkovom základe sa voči nemu vedie súdne konanie, pričom toto právo mu bolo v dôsledku nedoručenia žaloby s prílohami odňaté. Žalovaný navrhol, aby súd zrušil platobný rozkaz a návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. 3. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 267 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Mal za to, že odpor žalovaného nebol dostatočne odôvodnený, žalovaný v odpore uviedol len, že sa nevie vyjadriť ku skutkovej a právnej stránke veci, a teda najmä nevie skutkové tvrdenia žalobcu účinne poprieť, nakoľko z dôvodu procesného pochybenia súdu nebola žalovanému doručená žaloba s prílohami. Súd zdôraznil, že uvedená skutočnosť nie je dôvodom aby po vecnej stránke vyvracal nárok žalobcu, nakoľko žalovanému riadne doručil platobný rozkaz spolu so žalobou a prílohami, čo preukazuje doručenka založená v spise na č. l. 32. Vzhľadom k tej skutočnosti, že odpor nebol riadne vecne odôvodnený, súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 267 ods. 2 písm. c) CSP a odpor žalovaného podaný bez vecného odôvodnenia vo veci samej odmietol. 4. Proti tomuto rozhodnutiu sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že konaním súdu prvej inštancie mu bolo odňaté právo konať pred súdom a právo na súdnu ochranu. Žalovaný ako strana sporu má právo vedieť z akého dôvodu a na akom skutkovom základe sa voči nemu vedie súdne konanie. Rovnako má právo vyjadriť sa k podaniu protistrany a za účelom hájenia svojich práv a právom chránených záujmov predkladať argumenty a dôkazy na svoju obranu a na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené právo bolo podľa jeho názoru postupom súdu prvej inštancie odňaté a porušené. Poukázal na ustanovenie § 266 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručí žalovanému do vlastných rúk. Žalovanému bol dňa 28.11.2019 do dátovej schránky doručený Platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.11.2019, sp. zn.: 36Cb/97/2019-27, ktorého prílohou boli prílohy uvedené v podanom odvolaní. Žalovaný uviedol, že označenie príloh, ktoré boli k správe, ktorou súd prvej inštancie žalovanému do dátovej schránky doručil platobný rozkaz pripojené a ktorých printscreen žalovaný prikladá ako dôkaz k tomuto odvolaniu , uvádza v podobe, ako vyplývajú z obsahu tejto správy. Žalovaný týmto súdu prvej inštancie a odvolaciemu súdu predložil printscreen tejto správy a printscreen jednotlivých príloh pripojených k správe. 5. Zdôraznil, že z obsahu príloh pripojených k tejto správe však nevyplýva, že by žaloba a jej prílohy boli žalovanému skutočne doručené tak, ako to tvrdí súd prvej inštancie v napadnutom uznesení s odkazom na doručenku založenú na č. l. 32. Žalovaný má za to, že táto doručenka nachádzajúca sa v spise nedokazuje, že žalovanému bola skutočne doručená žaloba spolu s prílohami. Uvedená argumentácia súdu prvej inštancie odporuje princípom logiky, nakoľko pokiaľ by žalovaný mal žalobu s prílohami k dispozícii v čase doručenia platobného rozkazu, podal by voči platobnému rozkazu odpor s vecným odôvodnením a teda by nemal dôvod upozorňovať súd prvej inštancie na tento procesný nedostatok. Žalovaný navrhuje, aby sa odvolací súd v rámci rozhodovania o podanom odvolaní dôkladne oboznámil s obsahom správy a s obsahom príloh, ktoré boli k správe priložené. Ak by odvolací súd aproboval postup súdu prvej inštancie, bolo by tým možné dôjsť až k absurdným situáciám, kedy by súdy mohli v zásade zasielať “len“ správy, resp. prázdne doručenky bez toho, aby sa v nich nachádzali relevantné procesné podania. 6. Právny zástupca žalovaného po doručení uznesenia do elektronického súdneho spisu nazrel, pričom z jeho obsahu zistil, že jeho súčasťou nie je žaloba, ani prílohy k žalobe. Zdôraznil, že z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ by sa aj žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi v lehote na podanie odporu podarilo do elektronického súdneho spisu nazrieť, s obsahom žaloby a príloh by sa oboznámiť nemohol, nakoľko neboli do elektronického súdneho spisu súdom prvej inštancie založené. 7. Žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp. zn.: IV. ÚS 1/02, podľa ktorého všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Občianske súdne konanie sa musí v každom jednom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. Zdôraznil, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. 8. Poukázal tiež na nález Ústavného súdu SR spis. zn.: III. ÚS 21/2015, podľa ktorého arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislosti ich právnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky. 9. Taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Cdo/439/2013, podľa ktorého za postup odnímajúci možnosť pred súdom konať možno označiť aj taký postup súdu, ktorý odmietne odpor proti platobnému rozkazu v procesnej situácii, v ktorej pre takýto procesný postup neboli dané základné predpoklady. Má za to, že súd prvej inštancie sa pri preverovaní nedoručenia alebo doručenia žaloby s prílohami spolu s platobným rozkazom žalovanému uspokojil s údajmi na doručenke založenej na č. l. 32 a reálne neskúmal, aké a či vôbec nejaké prílohy boli žalovanému spolu s platobným rozkazom doručené. Ústavne nekonformným sa za danej situácie javí, podľa názoru žalovaného, postup súdu prvej inštancie, ktorý v dôsledku svojho nesprávneho procesného postupu uprel strane sporu realizáciu jej procesných práv a následne namiesto toho, aby procesné pochybenie namietané dotknutou stranou sporu dôkladne preveril, obmedzil sa na konštatovanie, že k porušeniu procesných práv žalovaného nedošlo. Žalovaný má za to, že pokiaľ mu nebola zo strany súdu prvej inštancie spolu s platobným rozkazom doručená aj žaloba s prílohami, nemohol súd prvej inštancie odmietnuť odpor žalovaného s odôvodením, že tento neobsahuje vecné odôvodnenie. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil ho na ďalšie konanie resp. eventuálne, aby ho zmenil tak, že platobný rozkaz zruší. 10. Odvolanie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 2. 7. 2020. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 11. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Z obsahu spisu je zrejmé, že v predmetnej veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, ktorým dôvodil skutočnosť, že mu nebola doručená žaloba spolu s prílohami a vzhľadom na túto skutočnosť sa žalovaný nevie vyjadriť k skutkovej a právnej stránke veci, a teda najmä nevie skutkové tvrdenia žalobcu účinne poprieť. 12. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z obsahu spisu nie je zrejmé, či žalovanému bola skutočne s platobným rozkazom doručená aj žaloba spolu s ostatnými prílohami. Je nesporné, tak ako to vyplýva z č. l. 32, že žalovanému bol doručovaný platobný rozkaz spolu s nejakými prílohami tam uvedenými elektronickou formou, avšak nebolo možné z jednotlivých identifikátorov zistiť, či spolu s platobným rozkazom bola žalovanému doručená aj žaloba spolu s prílohami. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 266 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého ustanovenia platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručí žalovanému do vlastných rúk. Vzhľadom k tej skutočnosti, že z obsahu spisu a z predložených listinných dôkazov nie je možné spoľahlivo zistiť, či žalovanému boli doručené spolu s platobným rozkazom aj ostatné prílohy priložené k žalobe, a nie je to možné identifikovať ani z označených podaní na č. l. 32, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 389 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie bude identifikovať, že spolu s platobným rozkazom pod jednotlivými podaniami, uvedenými na č. listu 32 boli skutočne žalovanému doručené aj žaloba spolu s prílohami, poprípade, ak nebude možné túto skutočnosť zistiť, je potrebné opätovne žalovanému platobný rozkaz spolu so žalobou a prílohami k nej pripojenými doručiť, aby bolo zabezpečené právo žalovaného na súdnu ochranu a spravodlivý proces. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).