Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/14/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213205505 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1213205505.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : Sociálna poisťovňa, Ul. 29. Augusta č. 8 - 10, Bratislava, IČO : 30 807 484, proti žalovaným : 1. R. N., nar. XX. X. XXXX, bytom U., U. XX, 2. M. N., nar. XX. X. XXXX, bytom U., U. XX, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16C/54/2013 - 105 zo dňa 11. 12. 2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že u r č u j e, že darovacia zmluva zo dňa 25. 5. 2009 zapísaná do KN vkladom V - XXXXXX/XX zo dňa 29. 7. 2009 evidovaným na LV č. XXXX okres U. Z., mestská časť T., kat. úz. T., uzavretá medzi žalovaným 1 ako darcom a žalovanou 2 ako obdarovanou, ktorou sa títo dohodli na prevode vlastníckych práv k nehnuteľnosti podľa tohto listu vlastníctva, je n e p l a t n á. Žalobkyňa n e m á voči žalovaným 1, 2 nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho aj dovolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 25.5.2009 uzavretej medzi žalovaným 1 ako darcom a žalovanou 2 ako obdarovanou; zároveň rozhodol, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným 1, 2 náhradu trov právneho zastúpenia 289,68 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2/ V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná 2 je podielovou spoluvlastníčkou bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí na U. I. Č.. XX v U. a to v podiele 1-ice zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. T.. Predmetný spoluvlastnícky podiel nadobudla na základe Darovacej zmluvy uzavretej dňa 29.07.2009. Vklad do Katastra nehnuteľností bol povolený dňa 29.07.2009. Na predmetný byt bol vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva v exekučných konaniach vedených pod č. P. XXXX/XXXX (zo dňa 29.05.2009) a exekučnom konaní P. XXX/XXXX (zo dňa 23.06.2009). Dňa 19.11.2007 bol doručený súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie podaný žalobkyňou na základe rozhodnutia vydaného žalobkyňou č. XXX-XXXXXXXXXX-E. zo dňa 08.03.2007, podľa ktorého mal žalovaný 1 zaplatiť žalobkyni sumu 44.001,-Sk. Upovedomením o začatí exekúcie č. EX XXXX/XXXX zo dňa 25.03.2008 bol žalovaný 1 upovedomený o začatí exekučného konania na vymoženie pohľadávky vo výške 44.001,-Sk. V Upovedomení zakázal súdny exekútor žalovanému 1, aby odo dňa doručenia upovedomenia nakladal so svojím majetkom, ktorý podľa Exekučného poriadku podlieha exekúcii. Predmetné Upovedomenie bolo žalovanému 1 doručené uložením na pošte. Dňa 8. 10. 2008 bol exekútorskému úradu doručený ďalší návrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia vydaného žalobkyňou č. XXX-XXXXXXXXXX zo dňa 22.04.2008, podľa ktorého bol žalovaný 1 povinný zaplatiť žalobkyni sumu 16.116,-Sk. Upovedomením o začatí exekúcie č. P. XXX/XXXX zo dňa 01.12.2008 bol žalovaný 1 upovedomený o začatí exekučného konania na vymoženie pohľadávky vo výške 16.116,- Sk, pričom exekútor zakázal žalovanému 1 nakladať s majetkom, ktorý podľa exekučného poriadku podlieha exekúcii. Dňa 05.05.2009 a 10.06.2009 podala žalobkyňa návrh na zriadenie exekučného záložného práva na majetok žalovaného 1 zapísaný na LV č. XXXX, bližšie špecifikovaný v podanom návrhu. Dňa 06.07.2009 bol Správe katastra pre HL. mesto SR Bratislavu doručený návrh na vklad vlastníckeho práva, ktorým žalovaný 1 a žalovaná 2 žiadali o vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1 ako darcom a žalovanou 2 ako obdarovanou o veľkosti 1-ice k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX a to bytu č. XX, X. poschodie, bytový dom na U. I. Č.. XX T. U. v prospech odporkyne 2 o veľkosti 1/2. 3/ Po právnej stránke súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie o ust. § 80 písm. c) O.s.p., ďalej ust. § 39, § 151h ods. 2, § 628 ods.1, 2 a 3 Obč. zák., ust. § 169 Exekučného poriadku, keď dospel k záveru, že základným procesnoprávnym predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu, kedy dôkazné bremeno zaťažuje žalobkyňu, ktorá v danom prípade osvedčovala preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti darovacej zmluvy tým, že jedine určením absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy súdom môže dôjsť k uspokojeniu jej exekučných nárokov. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 25.05.2009 v danom prípade daný nie je. Žalobkyňa v konaní nepreukázala naliehavý právny záujem na takomto určení, pretože na jej právnom postavení by sa v prípade vyhovenia jej žalobnému návrhu a určení neplatnosti darovacej zmluvy nič nezmenilo, nedošlo by k odstráneniu aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty. Je nesporné, že na nehnuteľnosť, ktorej spoluvlastníkom bol žalovaný 1 je stále zriadené exekučné záložné právo, a keďže záložné právo má vecnoprávny charakter, zmenou vlastníka nehnuteľnosti nedošlo k zániku záložného práva a tým k znemožneniu výkonu záložného práva. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že ten, kto na základe prevodu alebo prechodu nadobudne záloh, prevezme zásadne povinnosť vyplývajúcu zo záložného práva t.j. povinnosť záložcu strpieť, aby záložný veriteľ dosiahol upokojenie za zálohu v prípade, keď jeho zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená obligačným dlžníkom. Samotné určenie neplatnosti darovacej zmluvy totiž nevyjasňuje právne postavenie žalobkyne. Vzhľadom na neexistenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení bolo potrebné žalobu na určenie neplatnosti darovacej zmluvy zamietnuť. 4/ K ďalším dôvodom, pre ktoré sa žalobkyňa domáha určenia absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy, vymedzených § 39 Obč. zák. súd prvej inštancie uviedol, že obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Svojím obsahom bude právny úkon v rozpore so zákonom vtedy, ak práva a povinnosti ktoré tvoria jeho obsah, nie sú v súlade s právnym predpisom kogentnej povahy. Právny úkon svojím obsahom alebo účelom obchádza zákon vtedy, keď síce nie je v priamom rozpore so zákonom, vo svojich dôsledkoch však vedie k tomu, že právny predpis nie je dodržaný. V danom prípade sa žalobkyňa domáha určenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Obč. zák. a to darovacej zmluvy, ktorú neplatnosť odôvodnila tým, že žalovaný 1 uzavretím darovacej zmluvy obchádzal zákon, nakoľko v čase uzavretia darovacej zmluvy mal vedomosť o prebiehajúcich exekučných konaniach, s tým, že súdnym exekútorom povereným vykonaním exekúcie bol upovedomený o tom, že sa mu zakazuje nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii. Je nesporné, že žalovaný 1 mal vedomosť o exekučných konaniach, ktoré prebiehali od roku 2004 a že bol súdnym exekútorom povereným vedením exekúcie v Upovedomeniach o začatí exekúcie poučený o zákaze nakladať s majetkom, avšak ani v jednom z týchto konaní nebolo zriadené exekučné záložné právo na nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom darovacej zmluvy. Podľa názoru prvoinštančného súdu došlo medzi žalovaným 1 a žalovanou 2 k platnému uzavretiu darovacej zmluvy, v zmysle § 628 Obč. zák. Tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovaný 1 darovaním svojho spoluvlastníckeho podielu svojej dcére (žalovanej 2) a tým ukrátil žalobkyňu v tom, že zmaril spôsob výkonu exekúcií teda podľa názoru súdu nespôsobuje neplatnosť darovacej zmluvy. Zmenou spoluvlastníka založenej nehnuteľnosti nedošlo k zániku záložného práva žalobkyne k predmetu zálohu. Zo žalobkyňou predložených oznámení H.. U. Y., súdneho exekútora, z obsahu ktorých má vyplývať, že žalovaný 1 mal vedomosť o tom, že voči nemu prebiehajú exekučné konania a napriek tomu uzavrel darovaciu zmluvu, nie je možné určiť neplatnosť darovacej zmluvy. Žalobkyňa sa svojich práv môže domáhať iným zákonným spôsobom uvedeným v § 42a Obč. zák., ktorý umožňuje žalobkyni domáhať sa, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nej právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo bol uspokojený.. Podstata odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že na rozdiel od neplatnosti právneho úkonu, ktorý vzniká buď zo zákona, alebo tým, že sa neplatnosti dovoláva oprávnený subjekt, odporovaný právny úkon (či už zmluva alebo jednostranný právny úkon), ktorý je inak platným právnym úkonom, stratí na základe právoplatného rozhodnutia súdu svoju účinnosť iba voči veriteľovi. 5/ O náhrade trov konania žalovaných 1, 2 rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko žalovaní 1, 2 mali vo veci plný úspech, súd im priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 289,68 €. 6/ Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. K nedostatku naliehavého právneho záujmu uviedla, že jej právna neistota je daná tým, že jej pohľadávky voči žalovanému 1 vymáhané v exekučných konaniach P. XXX/XXXX, P. XXX/XXXX, P. XXX/XXXX, P. XXX/XXXX - súdny exekútor H.. U. Y., P. XXX/XXXX, P. XXX/XXXX - súdny exekútor H.. J. M., P. XXX/XXXX, P. XXXX/XXXX - súdny exekútor H.. T. Y., P. XXX/XXXX - súdny exekútor H.. D. N. - J., P. XXX/XXXX, P. XXXX/XXXX, P. XXX/XXXX - súdny exekútor H.. D. Q., nebolo možné zabezpečiť exekučným záložným právom na nehnuteľnosti v dôsledku prevodu predmetnej nehnuteľnosti žalovaným 1 na žalovanú 2. Tento prevod žalovaný 1 vykonal v čase, keď bol so svojím dlhom voči žalobkyni oboznámený a vykonal ho napriek jeho vedomosti o zákaze nakladania s majetkom uloženým súdnym exekútorom H.. U. Y. (P. XXX/XXXX, P. XXX/XXXX, P. XXX/XXXX, P. XXX/XXXX) a H.. S. H. (P. XXXX/XXXX a P. XXX/XXXX). Po prevode nehnuteľnosti, t.j. po zbavení sa jediného exekvovateľného majetku, sa žalovaný 1 začal domáhať zastavenia exekučných konaní z dôvodu nemajetnosti povinného. Vzhľadom na neexistenciu iného exekvovateľného majetku žalovaného 1, možno jej právnu neistotu v zmysle vyššie uvedeného odstrániť jedine zabezpečením pohľadávok zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, ktorá sa po určení neplatnosti darovacej zmluvy opäť stane vlastníctvom žalovaného 1. Tento naliehavý právny záujem na určení neplatnosti bol daný v čase podania žaloby z 28.02.2013 a je daný aj naďalej, nakoľko pohľadávky žalobkyne stále nie sú žalovaným 1 zaplatené. Zapísaním exekučných záložných práv sa nepochybne zmení neisté právne postavenie žalobkyne, a to umožnením zabezpečenia jej exekučne vymáhaných nezabezpečených pohľadávok v celkovej sume 5.300,31 €. Žalobkyňa poukazovala aj na to, že je nepochybné, že záložné právo je zriadené na nehnuteľnosť výlučne v dvoch exekučných konaniach P. XXXX/XXXX a P. XXX/XXXX. Takto vykonaným úkonom darovania nehnuteľnosti počas trvania zákazu nakladania s majetkom však došlo k znemožneniu zriadenia exekučného záložného práva v skôr začatých v exekučných konaniach vedených H.. U. Y. (P. XXX/XXXX - upovedomenie o začatí exekúcie prevzaté povinným 18.07.2005, P. XXX/XXXX - upovedomenie o začatí exekúcie prevzaté povinným 18.07.2005, P. XXX/XXXX - upovedomenie o začatí exekúcie prevzaté povinným 09.08.2005, P. XXX/XXXX - upovedomenie o začatí exekúcie prevzaté povinným 09.08.2005), ako aj v ďalších exekučných konaniach. Určenie neplatnosti právneho úkonu darovania sa domáha z dôvodu nedovolenosti takto vykonaného úkonu, ktorá nepochybne vyplýva zo zákazu nakladania s majetkom v exekučných konaniach P. XXXX/XXXX a P. XXX/XXXX, P., P., P. XXXX/XXXX, P. XXXX/XXXX. Zmarenie exekučných konaní a ukrátenie žalobkyne je potom až dôsledkom takto vykonaného úkonu. S vedomým porušením zákazu nakladania s majetkom v exekučných konaniach žalovaným 1 a právnymi dôsledkami takéhoto vedomého porušenia sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nijakým spôsobom nevysporiadal. Pokiaľ by takto vykonaný úkon nebol sankcionovaný neplatnosťou, tak ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, nemal by zákaz nakladania s majetkom vydaný súdnym exekútorom pre povinného v exekučnom konaní nijakú právnu relevanciu a ani záväznosť. 7/ Na odvolanie žalobkyne sa písomne vyjadrili žalovaní 1, 2, ktorí žiadali napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyňa vo svojom odvolaní poukazuje na to, že prevodom časti podielového spoluvlastníctva darovaním došlo k znemožneniu zriadenia záložného práva v skôr začatých exekúciách vedených H.. U. Y. (v P. XXX/XXXX prevzal žalovaný 1 upovedomenie o začatí exekúcie dňa 18.7.2005 a v P. XXX/XXXX prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 9.8. 2005). Túto argumentáciu považujú za irelevantnú, nakoľko pokiaľ by konajúci exekútor skutočne chcel na predmetnú nehnuteľnosť zriadiť exekučné záložné právo z titulu výkonu P. XXX/XXXX alebo P. XXX/XXXX, mohol tak urobiť od roku 2005 do 6.7.2009, kedy došlo k podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Keďže po dobu takmer štyroch rokov bol v tomto smere konajúci exekútor nečinný, nie je možné spätne poukazovať na naliehavosť právneho záujmu práve pre znemožnenie využitia uvedeného inštitútu. V súvislosti argumentáciou žalobkyne dotýkajúcou sa zákazu žalovaného 1 nakladať s nehnuteľnosťou, poukázali na rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo107/2007; podľa tam vysloveného právneho názoru, „skutočnosť, že povinný porušil zákaz nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii, nemá za následok neplatnosť právneho úkonu povinného, ktorým tento zákaz porušil, ale vznik práva oprávneného odporovať tomuto právnemu úkonu povinného v zmysle § 42a a 42b Obč. zák." Trvali preto na tom, že určovacia žaloba, ktorá bola predmetom tohto konania z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu nie je spôsobilým a prípustným prostriedkom ochrany práva a navyše porušenie samotného zákazu nakladať s nehnuteľnosťou nezakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ale umožňuje dotknutej osobe domáhať sa svojho práva prostredníctvom odporovateľnosti právneho úkonu. 8/ Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd svojím v poradí prvým rozsudkom zo dňa 17. 3. 2016 sp. zn. 9 Co 175/2014 odvolaním napadnutý rozsudok zmenil, keď žalobe žalobkyne vyhovel a určil, že darovacia zmluva je neplatná; rozhodol aj o trovách konania a povinnosti žalovaných zaplatiť súdny poplatok. Odvolací súd založil svoje rozhodnutie na závere, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy (lebo jej postavenie je bez neho neisté), a preto pristúpil aj k posúdeniu platnosti tohto právneho úkonu. V rámci doplňujúceho dokazovania zistil, že medzičasom došlo k výmazu zriadených exekučných záložných práv. Na základe výsledkov doplňujúceho dokazovania dospel k záveru, že darovacia zmluva je absolútne neplatná (§ 39 Obč. zák.), lebo bola uzatvorená napriek zákazu nakladať s bytom, odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Právne závery vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 107/2007 nemožno na daný prípad aplikovať, lebo priamo v tomto rozhodnutí je vyslovený právny názor, že neplatnosť právneho úkonu treba spájať až s porušením zákazu nakladať s konkrétne označenou nehnuteľnosťou. A práve túto povinnosť (zákaz) porušil žalovaný 1 uzatvorením darovacej zmluvy. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukázaním na ustanovenia § 224 ods. 2 a § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. 9/ Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní dovolanie; na jeho základe Najvyšší súd SR ako súd dovolací svojím uznesením zo dňa 16. 11. 2017 sp. zn. 3Cdo/197/2016 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17. 3. 2016 sp. zn. 9Co/175/2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa záveru dovolacieho súdu odvolací súd rozhodoval na základe nedostatočného (náležite konkretizovaného) skutkového zistenia o tom, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu prebiehalo neskončené exekučné konanie, vo vzťahu ku ktorému by žalobkyňou požadované určenie neplatnosti darovacej zmluvy malo právny význam z hľadiska odstránenia spornosti niektorej okolnosti vzťahu žalobkyne so žalovaným 1 alebo privodilo pre ňu stav právnej istoty. Dovolací súd poukazoval na to, že v zmysle informácie súdneho exekútora H.. U. Y., vyhotovenej 4. 12. 2013 (č.l. 88 spisu) vedie žalobkyňa proti žalovanému 4 exekučné konania (P. XXX/XXXX, P. XXX/XXXX, P. XXXX/ XXXX, P. XXXX/XXXX), ktoré „naďalej trvajú“. V odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie uviedla žalobkyňa ďalšie obdobné konania, vedené u súdnych exekútorov H.. J.N. M. P. XX/XXXX, P. XX/ XXXX, H.. D. N. - J. P. XXX/XXXX a súdnych exekútorov H.. T. Y. P. XXX/XXXX, P. XXXX/XXXX a H.. D. Q. P. XXX/XXXX, P. XXXX/XXXX a P. XXX/XXXX. Poverený zástupca žalobkyne na odvolacom pojednávaní dňa 17. 3. 2016 uviedol, že spomedzi exekučných konaní niektoré boli zastavené pre preklúziu, v niektorých už boli pohľadávky vymožené, avšak niektoré sú naďalej živé (č.l. 120 spisu). Poverený zástupca žalobkyne tak poskytol nekonkrétnu a neúplnú informáciu, ktorú už odvolací súd nespresňoval a neoveroval. Nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností zakladalo podľa právnej úpravy účinnej do 30. 6. 2016 tzv. inú vadu konania (§ 214 ods. 2 písm.b/ O.s.p., na ktorú musel dovolací súd prihliadať ex offo. 10/ Odvolací súd opätovne preskúmal vec v napadnutom (t.j. v celom) rozsahu, na odvolacom pojednávaní, podľa § 379 CSP, na odvolacom pojednávaní, v neprítomnosti žalovanej 2, ktorá svoju neúčasť na odvolacom pojednávaní ničím neospravedlnila, keď o termíne odvolacieho pojednávania bola informovaná cestou právnej zástupkyne (§ 180, § 378 ods. 1 CSP). Na odvolacom pojednávaní odvolací súd doplnil dokazovanie (§ 378 ods. 1, § 384 ods. 2 a § 204 CSP) čítaním listinného dôkazu, a to aktuálnym výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. T. (č.l. 182, 183 a 184 a nasl. spisu). Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. 11/ V danom prípade sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy zo dňa 25. 5. 2009 uzavretej medzi žalovaným 1 ako darcom a žalovanou 2 ako obdarovanou, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva spoluvlastníckeho podielu 1-ice k bytu č. XX/ X. posch. v dome na U. I.. XX T. U. (zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. T.). Vzhľadom na určovací žalobný návrh bolo nutné skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Odvolací súd už vo svojom v poradí prvom rozhodnutí dospel k záveru, rozdielnemu od právneho záveru prvoinštančného súdu, totiž, že naliehavý právny záujem žalobkyne na ňou požadovanom určení je daný. Odvolací súd pri posudzovaní existencie naliehavého právneho záujmu prihliadal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenia sp. zn. 6Cdo 15/2017, sp. zn. 6Cdo 30/2018, sp. zn. 5 Obo 12/2018, tiež 4 Cdo 17/2019) v ktorých dospel k nasledovným záverom : „Novú právnu úpravu v Civilnom sporovom poriadku je potrebné v zmysle § 470 ods. 1 CSP aplikovať aj na konania začaté a neskončené predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, ak nie je v CSP uvedené inak (napr. v ust. § 470 ods. 2 CSP). Oproti pôvodnej právnej úprave v O.s.p. rozlišuje žaloby na určenie práva (§ 137 písm.c/ CSP) a žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP). U žalôb na určenie práva nová právna úprava zotrvala na preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (s výnimkou ak tento naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu). U žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu. Táto právna úprava však nebola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie účinná a konajúce súdy tak musia úkony strán sporu (§ 470 ods. 2 CSP) posudzovať podľa účinkov a podmienok uvedených v O.s.p. v znení účinnom v čase ich uskutočnenia. Takýto postup by bol ústavne nekonformným výkladom danej normy. Je teda potrebné osvedčiť naliehavý právny záujem výlučne vo vzťahu k pôvodne predvídanému postupu v ust. § 80 písm. c/ O.s.p. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie otázku naliehavého právneho záujmu ako procesného predpokladu určovacej žaloby upravoval § 80 písm. c/ O.s.p. a preto súdy v základnom konaní správne posudzujú otázku naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm.c/ O.s.p. Žaloba o určenie neplatnosti právnych úkonov uzavretých medzi žalovaným 1 a žalovaným 2 bola podaná na okresný súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Konajúce súdy preto správne posudzovali podmienky procesnej prípustnosti takejto žaloby podľa Občianskeho súdneho poriadku (§ 470 ods. 2 veta prvá CSP). V súlade s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu žalobcom podanú žalobu považovali za určovaciu v zmysle § 80 písm.c/ O.s.p., podľa ktorého návrhom možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podmienkou úspešnosti takejto žaloby je z procesnoprávneho hľadiska existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorú skutočnosť je povinný tvrdiť a preukázať žalobca...“ 12/ V súlade s ust. § 470 ods. 2 CSP s prihliadnutím na vyššie uvedené závery prijaté rozhodovacou praxou najvyššieho súdu odvolací súd pri opätovnom posudzovaní dôvodnosti uplatnenej žaloby riešil otázku existencie naliehavého právneho záujmu na žalobkyňou požadovanom určení v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p., keď žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu (tu darovacej zmluvy zo dňa 25. 5. 2009) bola podaná na súd prvej inštancie za účinnosti O.s.p. a síce dňa 1. 3. 2013, z ktorého dôvodu bolo nutné otázku naliehavého právneho záujmu posudzovať podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Odvolací súd ešte poznamenáva, že žalobkyňa nemohla mať naliehavý právny záujem na určení vlastníctva žalovaného 1, t.j. na určení vlastníctva subjektu na opačnej procesnej strane; aj z tohto pohľadu teda žalobkyňa zvolila vhodný (t.j. prípustný) procesný nástroj, keď sa svojich práv domáha žalobou na určenie neplatnosti právneho úkonu. 13/ Odvolací súd zotrval na svojom predchádzajúcom právnom názore, že žalobkyňa existenciu naliehavého právneho záujmu na ňou požadovanom určení absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy preukázala, keď mal za to, že postavenie žalobkyne je bez takéhoto určenia neisté, nakoľko žalovaný 1 nevlastní iný zexekvovateľný majetok. Právnu neistotu žalobkyne potom možno odstrániť jedine zabezpečením pohľadávok žalobkyne zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý sa po určení neplatnosti darovacej zmluvy stane opäť vlastníctvom žalovaného 1. Bez určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 25. 5. 2009 sú ohrozené ďalšie exekučné konania, nezabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom darovania; v prípade určenia neplatnosti darovacej zmluvy sa naopak postavenie žalobkyne zlepší, nakoľko možno predpokladať, že z predmetného nehnuteľného majetku bude možné uspokojiť pohľadávky voči žalovanému 1 na dlžnom poistnom. Odvolací súd pritom doplnením dokazovania zistil, že žalobkyňa (pobočka Bratislava) proti žalovanému 1 vedie (ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu) exekučné konania súdnym exekútorom H.. Y. S. pod sp. zn. P. XXX/XXXX a P. XXX/XXXX. Exekučné konanie sp. zn. P. XXX/XXXX sa začalo dňa 1. 4. 2014 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka U. č. XXX-XXXXXXXXXX- E. zo dňa 14. 1. 2014. Exekučne vymáhaná pohľadávka ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie bola v sume 1.501,17 €. V priebehu exekučného konania bola vymožená suma 988 €; zostatok vymáhanej pohľadávky žalobkyne ako oprávnenej v exekučnom konaní P. XXX/XXXX predstavuje sumu 513,17 €. Exekučné konanie sp. zn. P. XXX/XXXX začalo dňa 1. 4. 2014 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. XXX-XXXXXXXXXX-E. zo dňa 14. 1. 2014. Exekučne vymáhaná pohľadávka ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie bola v sume 4.076,11 €; v priebehu exekučného konania bola vymožená suma 15 €; zostatok vymáhanej pohľadávky žalobkyne ako oprávnenej v exekučnom konaní sp. zn. P. XXX/XXXX predstavuje 4.061,11 €. Na aktuálnom výpise z LV č. XXXX pre kat. úz. T. je v prípade bytu č. XX/X.poschodie, vchod U. XX v podiele 1 zriadené exekučné záložné právo v prospech žalobkyne, na základe exekučných príkazov P. XXX/XXXX (dňa 9. 5. 2016) a P. XXX/XXXX (dňa 12. 5. 2016) súdny exekútor H.. Y. S.. Ďalej je na predmetný byt zriadené exekučné záložné právo v prospech žalobkyne aj podľa exekučného príkazu č. P. XX/XXXX a P. XX/ XXXX (súdny exekútor H.. J. M., ako aj na základe exekučného príkazu č. P. XXX/XXXX (súdny exekútor H.. D. N. J.). 14/ Darovacia zmluva medzi žalovanými 1 a 2 bola v danom prípade uzatvorená dňa 25. 5. 2009; návrh na vklad vlastníckeho práva na základe uvedenej darovacej zmluvy bol na príslušnú správu katastra doručený dňa 6. 7. 2009. Pred uzavretím darovacej zmluvy bol žalovaný 1 vo viacerých exekučných konaniach v upovedomeniach o začatí exekúcie oboznámený so zákazom nakladania so svojím majetkom, ktorý podľa Exekučného poriadku podlieha exekúcii, a to v zmysle ust. § 47 zák. č. 233/1995 Z.z. (exekučný poriadok), v znení účinnom ku dňu uzavretia darovacej zmluvy, resp. aj v znení účinnom ku dňu povolenia vkladu vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností. Spomínané ust. § 47 cit. zák. (v znení účinnom v rozhodnom čase) obsahovalo zákaz povinnému (zo strany súdneho exekútora), aby odo dňa doručenia upovedomenia nakladal so svojím majetkom, ktorý podľa Exekučného poriadku podlieha exekúcii, t.j. nepochybne sa tento zákaz vzťahoval aj na nehnuteľný majetok, ktorý vtedy vlastnil žalovaný 1 (spoluvlastnícky podiel na byte vo veľkosti 1-ice), a ktorý v rozpore s uloženým zákazom žalovaný 1 previedol na žalovanú 2. Išlo o právny úkon, ktorý sa v zmysle ust. § 39 Obč. zák. prieči zákonu. Upovedomenie súdneho exekútora je totiž úradným rozhodnutím, a teda právnou skutočnosťou, ktorá vedie k uvedenému zákazu. Porušenie danej povinnosti (zákazu nakladať s majetkom) je sankcionovateľné, podľa názoru odvolacieho súdu neplatnosťou takého právneho úkonu, a to absolútnou (§ 39 Obč. zák.), pre rozpor so zákonom, z dôvodu, že takáto sankcia viac zodpovedá účelu exekučného konania a tiež ochrane práv oprávnenej osoby (tu žalobkyne). Pokiaľ by porušenie zákazu nakladať so svojím majetkom zo strany povinného uloženého v upovedomení o začatí exekúcie nemalo byť dôvodom (absolútnej) neplatnosti právneho úkonu, ale by predstavovalo právny úkon odporovateľný podľa § 42a a § 42b Obč. zák., znamenalo by to podľa odvolacieho súdu oslabenie ochrany práv oprávnených osôb v exekučných konaniach. 15/ Vzhľadom na záver odvolacieho súdu o (absolútnej) neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy zo dňa 25. 5. 2009 - potom odvolací súd zastal názor, že vec nemožno podradiť pod ust. § 42a Obč. zák. Neplatný (absolútne) právny úkon nevyvolá žiadne účinky, nemá žiadne následky, preto neprichádza do úvahy domáhať sa žalobou určenia, že takýto právny úkon je neúčinný voči veriteľovi; jednou z podmienok uplatnenia odporovateľnosti právneho úkonu je totiž jeho platnosť. 16/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (§ 388 CSP), keď dospel k záveru, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci. 17/ O nároku na náhradu trov celého konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP; žalobkyni ako úspešnej strane v spore nepriznal náhradu trov celého (t.j. prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho) konania, keďže žalobkyňa náhradu trov nežiadala. 18/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).