Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/310/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214217176 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1214217176.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého: B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa rodičov - matka: V.. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. nivy XX, A., zast. JUDr. Janou Kocandovou, advokátkou so sídlom Jungmannova 8, Bratislava a otec: J.. M. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, A., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 28P/131/2014 - 932, zo dňa 16.04.2019, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím uložil otcovi povinnosť uhradiť matke z titulu zročného výživného k mal. B. Y., nar, X.X.XXXX sumu 1.355 eur. Súd prvej inštancie povolil otcovi zaplatiť zročné výživné mesačnými splátkami vo výške 100 eur spolu s bežným výživným vždy do 15.dňa v mesiaci, k rukám matky počnúc mesiacom máj 2019. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2 Súd prvej inštancie rozhodoval o zročnom výživnom po tom, čo rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/241/208-917 zo dňa 11.12.2018 bol rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia výživného zmenený tak, že za obdobie od 01.09.2017 je otec povinný platiť výživného na mal. B. vo výške 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. V časti zročného výživného bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo zvyšku bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený. Súd prvej inštancie opätovne rozhodoval o zročnom výživnom, pričom zročné výživné posudzoval za obdobie od 10.07.2014 do 30.04.2019, pričom za uvedené obdobie činí zročné výživné 14.278 eur, voči tejto sume započítal plnenia otca vo výške 12.923 eur a zročné výživné tak dosahuje výšku 1.355 eur. Do zročného výživného súd prvej inštancie zarátal všetky finančné plnenia za obdobie, odkedy bolo výživné určené. Finančné plnenia, ktoré otec uhrádzal pred obdobím odkedy bolo zročné výživné určené, do týchto plnení nezapočítal, keďže išlo o plnenia vyživovacej povinnosti, za ktoré súd výživné neurčoval. Súd prvej inštancie povolil splácať zročné výživné v splátkach, pričom o zročnom výživnom a povinnosti uhradiť zročné výživné rozhodoval podľa § 232 CSP. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého. Namietal výšku určeného zročného výživného, keď uviedol, že táto suma je nesprávna, pretože v konaní doložil, že v skutočnosti boli jeho plnenia vo výške 14.403 eur, ktorá suma prevyšuje sumu zročného výživného. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy skutočnosť, že za celé obdobie uhrádzal maloletému B. záujmové krúžky a činnosti, kupoval mu všetky veci potrebné k týmto činnostiam, kupoval mu veci pre osobnú potrebu na učenie a hranie sa. V tomto naďalej pokračuje. Matka maloletého nič takého neuhrádzala a ani neuhrádza, iba poberá výživné. Matke nie je nič dlžný, preto žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a konanie zastaviť. 4. Kolízny opatrovník sa v plnom rozsahu pridržiaval vyjadrenia v konaní, ktoré je zahrnuté aj do odôvodnenia v predmetnom rozhodnutí. Na pojednávaní dňa 16.04.2019 uviedol, že navrhuje ponechať splátky v takej výške, aké boli určené v predchádzajúcom rozhodnutí. 5. Matka maloletého k odvolaniu otca maloletého uviedla, že proti tomuto rozhodnutiu sa neodvolala, napriek tomu, že nesúhlasila s výpočtom súdu prvej inštancie, keď súd prvej inštancie do výživného započítal aj také plnenia, ktoré otec v skutočnosti neuhradil a to tak, že si vyfabrikoval papiere, na ktorých údajne má byť jej podpis potvrdzujúci, že prevzala výživné priamo k jej rukám. Keďže otec jej odmietal platiť výživné, musela podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Aj ona namieta výpočet výživného, avšak sa neodvolala, pretože už sa nechce opakovane súdiť s otcom maloletého, ktorý sústavne vyvoláva súdne konania proti nej. Otec nedoložil žiadne dôkazy, že platil na výživnom 14.403 eur ako tvrdí. Otec nevie rozlíšiť čo je splátka na zameškanom a bežnom výživnom a čo je platba, ak zaplatil nejaký krúžok dieťaťu. Poukázala na to, že odvolací súd znížil výživné zo sumy 240 eur na sumu 200 eur mesačne, pričom boli porušené jej práva, keď sa nemala možnosť vyjadriť ku všetkým dokladom. Rešpektuje rozhodnutia súdov. Otec nerešpektuje súdne rozhodnutia, robí si čo chce, preto súd musel znovu rozhodovať o výške zameškaného výživného. Žiadala určiť toto výživné jednorázovo, pretože dieťa sa takéhoto výživného nikdy nedočká. V konečnom dôsledku, ak otec aj zaplatil nejaký krúžok, toho nezbavuje vyživovacej povinnosti na maloletého. Otec platí len bežné výživné, zameškané výživné odmieta platiť. Navrhla zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a zaviazať otca, aby jednorázovo uhradil zameškané výživné. 6. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“), kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. 7. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 8. Súd prvej inštancie odôvodnil, aké plnenia do zročného výživného započítaval, pričom v rozhodnutí aj uviedol, že započítaval platby, ktorých účelom bolo výživné od obdobia 10.07.2014. Otec v odvolaní ani neuviedol, ktoré platby namieta ako nezapočítané, pričom do započítania zročného výživného možno uznať len tie platby, ktoré svojim účelom boli poukazované ako výživné na maloleté dieťa. Z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil námietky otca ako nedôvodné. Súd prvej inštancie nemohol vyhovieť ani návrhu matky na uloženie povinnosti zaplatiť zročné výživné naraz, keďže matka vo veci odvolanie nepodala. 9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 CSP. 10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).